A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala nasledujúce písomné prihlášky. Písomne sa do rozpravy k tomuto zákonu prihlásili pán poslanec Fronc za klub KDH, pán poslanec Szigeti za klub SMK, pani poslankyňa Rosová za klub SDKÚ, pán poslanec Rafaj za klub SNS a pani poslankyňa Smolková za klub Smeru - SD. Ďalej sa písomne do rozpravy prihlásili pán poslanec Andruskó, pán poslanec Ivančo, pani poslankyňa Rosová, pán poslanec Dubravay, pán poslanec Obrimčák, pán poslanec Šaško, pán poslanec Nagy, pán poslanec Rydlo a pani poslankyňa Szögedi.

Keďže o slovo požiadala pani spravodajkyňa, má prednosť. Takže jej odovzdávam slovo. Nech sa páči.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády a minister školstva, rada by som uviedla svoje vystúpenie k danému návrhu zákona.

Navrhovaný zákon o výchove a vzdelávaní (školský zákon), ktorý máme k dispozícii ako tlač 560, je očakávaný naším regionálnym školstvom už niekoľko rokov. Starý zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl bol devätnásťkrát novelizovaný a nezodpovedá súčasnému spoločenskému zriadeniu a ani riadeniu škôl a školských zariadení.

Navrhovaný školský zákon má za cieľ riešiť základné problémy školstva, ktoré sa v konečnom dôsledku prenesú do života celej spoločnosti.

Zhoršujúci stav nášho školstva signalizujú výsledky štúdie PISA, ktoré sa v porovnaní s ich priemerom krajín OECD výrazne zhoršili. Všetci máme k dispozícii materiál vypracovaný Parlamentným inštitútom, ktorý obsahuje skrátenú verziu štúdie PISA 2006. Tento materiál názorne dokladuje zhoršenie výsledkov žiakov na Slovensku vo všetkých meraných oblastiach, v čitateľskej, matematickej i prírodovednej gramotnosti.

Za kľúčové problémy školstva, ktoré treba nevyhnutne riešiť, možno považovať predimenzovanosť obsahu učiva, vysoké počty žiakov v triedach. Školy majú malú slobodu pri určovaní obsahu vzdelávania. Existuje nerovnovážne postavenie výchovnej stránky a vzdelávacej stránky výchovno-vzdelávacieho procesu. Neboli zosúladené stupne vzdelania s medzinárodnou klasifikáciou ISCED. Nebola vytvorená možnosť individuálneho vzdelávania žiakov. Nebol vytvorený ucelený systém národného merania výsledkov vzdelávania.

Vo svojom vystúpení v prvom čítaní sa obmedzím na prehľad základných zmien, ktoré nový školský zákon prináša a ktoré sa naznačené kľúčové problémy školstva snažia riešiť.

V oblasti legislatívneho prostredia nový školský zákon nahradí v súčasnosti platné zákony, a to zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl v znení neskorších predpisov a zákon č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení neskorších predpisov, čím bude problematika výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadeniach upravená jedným legislatívnym predpisom. Ďalej, v oblasti legislatívneho prostredia sa zredukuje počet vykonávacích predpisov, ktoré v súčasnosti upravujú podrobnosti v oblasti výchovy a vzdelávania a, čo je nezanedbateľné, implementujú sa záväzné predpisy Európskej únie riešiace problematiku výchovy a vzdelávania a odbornej prípravy do legislatívy Slovenskej republiky.

Čo prináša nový školský zákon v oblasti výchovno-vzdelávacieho procesu. V školách sa bude uskutočňovať výchova a vzdelávanie prostredníctvom dvojúrovňového modelu vzdelávacieho programu, na jednej strane štátny a na druhej strane školský vzdelávací program. A v školských zariadeniach sa bude uskutočňovať prostredníctvom výchovného programu. Povinný obsah výchovy a vzdelávania určí štát prostredníctvom vzdelávacieho programu a výchovného programu. Profilácia školy bude vyjadrená školským vzdelávacím programom. Školské zariadenie bude profilované výchovným programom. V záujme objektívneho merania kvality sa prostredníctvom štátno-vzdelávacieho programu a príslušného školského vzdelávacieho programu určí štandard a profil absolventa. Dôjde k zosúladeniu stupňov vzdelania s medzinárodnou klasifikáciou ISCED. Znižuje sa maximálny počet detí a žiakov v triedach materských škôl, základných škôl, stredných škôl a špeciálnych škôl. Umožňuje sa dosiahnutie stupňa vzdelania na základných umeleckých školách. Umožní sa dosiahnutie stupňa jazykového vzdelania v jazykových školách. Novým školským zákonom sa zriaďuje Kurikulárna rada ako odborný, iniciačný a poradný orgán ministra školstva pre kľúčové oblasti výchovy a vzdelávania. Zriaďuje sa školský register, ktorého súčasťou je register škôl a školských zariadení a register žiakov. Novým školským zákonom sa zriaďuje Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania pre sledovanie skvalitňovania výchovno-vzdelávacieho procesu. Tu by som chcela zdôrazniť, že pravidelné zisťovanie a hodnotenie výsledkov vzdelávania systémom národných meraní je jednou zo základných charakteristík krajín, ktoré dosiahli v štúdii PISA vynikajúce výsledky.

Čo prináša nový školský zákon v oblasti výchovno-vzdelávacej sústavy. Materské školy, jazykové školy, základné umelecké školy sa zaraďujú do sústavy škôl. Aj tu by som spomenula priamu úmeru medzi úspešnosťou krajín v štúdii PISA a kvalitnou predškolskou výchovou. Prináša zaradenie konzervatória ako samostatného prvku školskej sústavy, vytvorenie strednej odbornej školy, ktorá bude poskytovať vzdelávanie prostredníctvom samostatných vzdelávacích programov, ktoré v súčasnosti poskytujú stredné odborné školy, stredné odborné učilištia a učilištia. Vytvorí sa legislatívne prostredie pre reguláciu osemročných gymnázií bez rozdielu zriaďovateľa. Ďalšou zmenou bude zabezpečenie bezplatnej výchovy a vzdelávania päťročných detí v poslednom roku pred začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky. Zmenami by malo prejsť aj vyučovanie cudzích jazykov na základných a stredných školách. Školský zákon sa snaží vytvoriť jednotný uzavretý systém vyučovania cudzích jazykov od tretieho ročníka základnej školy až po posledný ročník strednej školy. Učebné osnovy budú stanovovať základný minimálny obsah a komunikačnú úroveň, ktorú má žiak dosiahnuť. Výkonové štandardy presne vymedzia stupeň náročnosti jednotlivých vzdelávacích aktivít a navrhnú efektívny hodnotiaci nástroj na ich meranie. Pevne verím, že toto pomôže zlepšeniu výsledkov v medzinárodnom meraní. Zákon definuje aj tzv. domáce vzdelávanie žiakov na prvom stupni. Poskytnúť ho žiakovi bude môcť len osoba, ktorá spĺňa kvalifikačné predpoklady na pedagogického zamestnanca pre prvý stupeň základných škôl. Vytvorením kontrolných mechanizmov, do ktorých budú môcť vstupovať samotné školy, zriaďovatelia, školská samospráva, zamestnávatelia a štát, sa zvýši dôraz na kvalitu výchovy a vzdelávania.

Ja som načrtla len základné zmeny, určite ďalší z vás budú podrobnejšie rozoberať viaceré zmeny nového školského zákona.

Na záver svojho úvodného vystúpenia by som chcela opätovne zdôrazniť, že regionálne školstvo funguje na základe zákona z roku 1984. Na Slovensku boli vtedy úplne iné spoločensko-politické pomery. Tento fakt si učitelia už dávno uvedomili. Je len škodou, že si to neuvedomili aj predchádzajúci ministri školstva. Uspokojovali sa len s novelizáciou starého zákona. Samotní učitelia sa už dlhé roky dožadujú zmeny. Táto zmena teda vychádza z ich podnetu. Učitelia sa zapájali do reformy aktívne, najmä po nástupe súčasnej vlády, prostredníctvom odborných predmetových komisií na Štátnom pedagogickom ústave, prostredníctvom profesijných združení, komisií pri Štátnom inštitúte odborného vzdelávania a podobne. Mnohí učitelia konštatovali, že prvýkrát za svojej praxe sa stretli so skutočnosťou, že sa im veci nenanucovali, mali možnosť od samého začiatku na reforme regionálneho školstva aktívne pracovať.

Nový školský zákon z obsahového hľadiska nebol tvorený iba štátnymi zamestnancami ministerstva školstva, ale bol tvorený najmä samotnými pedagogickými zamestnancami z praxe, a to z celého Slovenska. Ďakujem za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Nachtmannovej majú pán poslanec Fronc a pán poslanec Szigeti. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

A slovo má pán poslanec Fronc.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem, pani predsedajúca. Pani kolegyňa všetci predchádzajúci ministri po pani Slavkovskej nasledujúci sa pokúšali pripraviť, prijať a predložiť školský zákon. A to hovorím bez ohľadu na to, že som bol v inej pozícii, v inom vzťahu k niektorým ministrom, ako bol napr. minister Ponický. Ale jednoducho robili to. Čiže tu to vaše tvrdenie, ktoré ste povedali, že jednoducho to nerobili a nepokúšali sa o to, bolo nepravdivé. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Szigeti.

L. Szigeti, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, hovoríte o tom, že po prijatí tohto zákona školy budú mať väčšiu slobodu, že dneska majú malú slobodu. Ja skôr si myslím, že prijatím tohto zákona školy nebudú mať možno žiadnu slobodu, nejde o posilnenie autonómie školy, pedagóga, učiteľa alebo rodiča.

Hovoríte o tom, ako sú nadšení niektorí kolegovia, keď sa ocitli na zasadnutiach predmetovej komisie a chválili sa tým, že im nič nebolo nanútené, že proste všetko tam prebehlo demokraticky a tak ďalej. Prosím vás pekne, treba si prečítať z 28. marca jednu informáciu, ktorá hovorí o tom, akým spôsobom na Štátnom pedagogickom ústave prebehlo rokovanie o inovácii, obsahu učiva z matematiky, "keď," citujem, "na prekvapenie väčšiny prítomných vrátane autorov osnov nám bol na mieste rozdaný nový rámcový učebný plán," konštatuje dotyčný. A zároveň zdôrazňuje, že tento nový návrh oproti predošlému zásadným spôsobom mení rozsah vyučovania. Zníži obsah matematiky na prvom stupni o 37 %, na druhom stupni o 29 %, na gymnáziách o 40 %. A tento návrh so skutočnými odborníkmi ani nebol v podstate prerokovaný. Tak toľko o práci predmetových komisií. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Nachtmannová, chcete reagovať na faktické poznámky? (Odpoveď z pléna.) Nech sa páči. Zapnite mikrofón pani poslankyni.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Pán poslanec Fronc, viete veľmi dobre, že školský systém ide svojou inertnou cestou, podľa odborníkov trvá 7 až 9 rokov, keď sa naštartované zmeny prejavia v reálnom živote, fungujeme na základe viac ako 20 rokov starého zákona. Čas dávno nieže dozrel, prezrel na to, aby tento zákon bol zmenený.

Problém predchádzajúcich ministrov bol podľa môjho názoru v tom, že im chýbala vízia, chýbala ucelená koncepcia. Riešili sa len čiastočné problémy, robili sa len čiastočné úpravy. Žiaľbohu, záležalo vždy od konkrétneho ministra, ktoré problémy on sám preferuje. A tieto problémy riešil. Ďakujem, to je všetko.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Fronc a po ňom sa pripraví pán poslanec Szigeti. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

M. Fronc, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister školstva, dámy a páni, žiaci a študenti, rokujeme o návrhu zákona o výchove a vzdelávaní, o školskom zákone, ktorý má vytvoriť základné predpoklady na reformu vzdelávania. Pán minister vo svojom úvodnom vystúpení hovoril o veciach, ktoré v tomto zákone budú a ako budú. Pravdu povediac, bolo by toho veľa, na čo by som chcel ihneď reagovať, ale neurobím tak, pretože si myslím, že to patrí do druhého čítania. A tam zareagujem aj na spomenuté veci.

Ale čo za podstatné pokladám, je, že hovoríme naozaj o zákone, ktorý má urobiť reformu vzdelávania. Tak čo je to reforma vzdelávania? Skúsme si odpovedať v prvom rade na túto otázku. Je reforma vzdelávania redukcia učiva? Podľa verejných vystúpení pána ministra Mikolaja je táto reforma najmä o redukcii učiva alebo, mám niekedy pocit, dokonca len o redukcii učiva. A musím povedať, že mám pochybnosti dokonca, či aj tento cieľ sa podarí naplniť a či to len nebude smerovať k tomu, že jedno učivo sa nahradí druhým učivom. A budú potom všetci veľmi prekvapení.

Dámy a páni, reforma vzdelávania sa nemôže zužovať len na redukciu učiva. Skutočná reforma vzdelávania je totiž niečo úplne iného. Reforma vzdelávania, ktorú potrebujeme, je o inom spôsobe vzdelávania. Je o tom, aby škola bola priateľskejšia k žiakom a študentom, aby vytvárala jednoducho priestor pre tvorivosť, aby sa žiaci a študenti nielen naučili vedomosti, ale najmä aby získali skutočne kompetencie, to znamená tieto vedomosti aj používať, a aby vedeli samostatne formulovať svoje postoje a názory. Reforma vzdelávania je o vytvorení otvoreného súťaživého prostredia. Musí byť nielen súťaž v škole pomocou známok medzi žiakmi a študentmi, ale musí byť aj súťaž medzi žiakmi a školami a školami navzájom. A musí to byť aj o pestrej ponuke vzdelávacích programov v školách.

Reforma vzdelávania je teda o slobode, slobode žiaka a študenta, aby si mohol zvoliť svoju vzdelávaciu cestu. Čo to je, zvoliť si vzdelávaciu cestu? Jednoducho povedané, je to, aby si aspoň čas učiva mohol vyberať podľa svojho záujmu a svojho nadania, podľa svojich schopností a takisto aby do istej miery aspoň mohol voliť tempo vzdelávania primerane svojim schopnostiam. To znamená, ak je niekto talentovaný, tak bude sa vzdelávať podstatne rýchlejšie, ak je niekto menej talentovaný, tak bude mať primeranejšie tempo, čosi pomalšie. A reforma vzdelávania je aj o tom, aby učiteľ nebol vodca, ktorý vedie a riadi, ale aby bol skôr starší priateľ, ktorý usmerňuje a radí. Reforma vzdelávania je aj o slobode pre rodičov, aby si mohli slobodne vybrať školu pre svoje dieťa, ktorá je pre toto ich dieťa podľa ich presvedčenia najlepšia. No aby sa toto mohlo uskutočniť, je potrebné, aby, po prvé, mali dostupné, naozaj objektívne informácie o tom, ktorá škola čo poskytuje, aké má výsledky. A o tom boli niektoré kroky, ktoré sa udiali v minulom volebnom období, o tom bola nová maturita. Ale treba, aby aj tie výsledky boli zverejňované, minimálne medzi školami. O tom bol monitor, o tom sú výročné správy. Ale nestačia len informácie, musí byť aj ponuka. A je to o tom, aby sme mali naozaj rôzne druhy škôl. Niečo sa podarilo ťažko, máme rôzne školy podľa zriaďovateľov. Ale je dôležité, aby sme mali v oveľa väčšej miere rôzne školy podľa ponúkaných vzdelávacích programov, to znamená, aby oveľa viac bola orientovaná jedna škola, povedzme, matematicky, iná škola jazykovo, športovo. Ale je to nielen o tom, ale aj o spôsobe a prístupe k žiakom. Dneska sa veľa hovorí o tvorivo humanistickom modeli. Aj taký je. A myslím si, že je dôležité, aby aj taký bol. A možno aj zachovajú sa niekde aj štandardné ponuky, niektoré z nich aj dnes máme a mnoho ďalších ponúk. A podľa mňa, aby sa to dalo naplniť, v neposlednom rade je to aj o slobode škôl a pedagógov, to znamená, aby pedagógovia neboli zviazaní učebnými osnovami a plánmi, aby naozaj mali priestor na vlastnú tvorivosť, aby škola, nielen riaditeľ, ale riaditeľ na čele celého pedagogického zboru mohli sa rozhodnúť, akým spôsobom budú vzdelávať, aký vzdelávací program ponúknu, a aby aj učiteľ mal väčší priestor na to, čo a ako bude učiť. A ja sa pýtam: Dáva tento návrh zákona naozaj priestor na to, aby takáto zmena nastala? Ja si myslím, že ho nedáva.

Druhú otázku, o ktorej si myslím, že je potrebné položiť a si na ňu odpovedať, je: Kto chce reformu vzdelávania? A musím hneď vopred povedať, že ten môj záver bude dosť smutný. Sú to rodičia? No čiastočne áno, ale len čiastočne, musím povedať. A hlavne niekedy mám pocit, že ten motív je ten, že škola prostredníctvom detí a povinností, ktoré dáva, rodičov neraz zbytočne a veľmi zaťažuje. Sú to pedagógovia? Česť tým, ktorí to chcú. Ale musím povedať, že mnohí pedagógovia to nechcú a ani dobre nemôžu chcieť, pretože nie sú na to motivovaní. A to nechcem hovoriť len o financiách, ale aj o spoločenskom ocenení pedagóga. Za posledné obdobie spoločenský význam pedagóga tak výrazne klesol v povedomí spoločnosti, že je to čosi, čo pokladám za katastrofálne pre budúcnosť tejto krajiny. A je pravdou, že mnohí mladí pedagógovia prichádzajú, a to celkom prirodzene s elánom a s entuziazmom. A chceli by takto robiť, no len tie podmienky ich tak veľmi rýchlo ubijú, že jednoducho zaradia sa postupne do radu. A je to spoločnosť? No nie som o tom presvedčený. A poviem to aj v súvislosti s tým, čo dnes hýbe spoločnosťou, s tlačovým zákonom, ktorý je zlý, ktorý tu oponujeme. Ale vnímam, ako médiá dokážu bojovať za tlačový zákon, ktorý spôsobí škody. Len si myslím, že zlý školský zákon spôsobí minimálne také isté škody a bude mať dlhodobé dopady a tuná je to na okraji záujmu médií. Žiaľbohu, musím to povedať. A sú to politici? No najprv aktuálne k tým, ktorí rozhodujú dnes, to znamená k vládnej koalícii niečo poviem. Ja vidím a som presvedčený, že dnes vládna koalícia má marginálny záujem o reformu vzdelávania. Z tohto pohľadu úloha ministra školstva ani tohto nie je vôbec jednoduchá, to rovno poviem. A svedčia o tom aj investície, ktoré dáva táto vláda. Podiel z hrubého domáceho produktu postupne klesá do školstva. To sú objektívne čísla.

Ale čo pokladám za dôležité. Ja som si nevšimol, že by pán premiér hovoril o reforme vzdelávania, o potrebe zmeniť to, za celý čas. Tony Blair bol ochotný položiť hlavu na klát. A jednoducho pri reformovaní vzdelávania išiel do parlamentu sám a predkladal problémové veci. A niekedy ho zachránili traja či piati poslanci pri hlasovaní. Jednoducho toto nie je agenda, žiaľbohu, nášho premiéra. A vnímam to tak, že v tejto chvíli je to skôr ako nepríjemná povinnosť, ktorú si treba splniť, pričom treba odfajknúť zoznam, lebo to bolo v programovom vyhlásení, a tým to končíme. A tak existuje určite istá skupina odborníkov, zanietených ľudí, pedagógov, ktorí chcú reformu. Ale mám pocit, že je to pomerne malá skupina. Aj preto sa reforma ťažko rodí. A treba povedať, že to nebolo jednoduché ani v minulosti. Áno, tu kolegyňa hovorila o zákonoch. Ešte raz by som povedal, a musím ju trochu opraviť, všetci ministri, ktorí nasledovali v tom období, pripravovali aj pripravili rôzny návrh zákona, školského a napriek tomu, pani kolegyňa, že som z inej strany spektra, musím povedať, mal som veľké rozpory s predchádzajúcim jedným z ministrov pánom Ftáčnikom, ale povedať, že nemal víziu, pokladám od vás za dosť nevhodné, pretože mal víziu takú, s ktorou som ja síce nesúhlasil, a nemyslím, že bola dobrá, ale určite ju mal. Takže tá situácia bola ale v inom zlá, pretože ani vtedy nebol záujem o to, aby sme naozaj investovali do vzdelania a ho zmenili. A vy si dobre pamätáte, keď som bol ministrom, áno, jeden náš koaličný partner, volal sa presne aj ANO, vyhlásil, že jednoducho nič nepustí z dielne ministerstva školstva. A jednoducho uprednostnil politiku, politické záujmy a politikárčenie na úkor toho, aby bola prijatá nejaká reforma vzdelávania. Tak to bolo. A preto sa ďalej veci nepohli. Aj preto vtedajší štátny tajomník, už ho nebudem spomínať menom, lebo je nebohý, jednoducho napadol reformu vzdelávania, keď ešte ani nevedel, ako ten zákon vyzerá. To boli jednoducho politické záujmy. Nebol záujem o skutočnú reformu vzdelávania.

A teraz tá posledná, dôležitá otázka, na ktorú, takisto si myslím, máme odpovedať. A to je otázka, či tento navrhovaný zákon je naozaj reformným zákonom v tom zmysle, ako som to tu povedal. Ja som presvedčený, pán minister, že tento navrhovaný zákon zabetónuje súčasný stav, jednotnú školu. Totiž ako som už povedal, podstata reformy vzdelávania nie je v redukcii učiva, ale v inom spôsobe vzdelávania, vo vytvorení súťaživého prostredia, v pestrej ponuke vzdelávacích programov. Viete, pán minister, prirovnal by som to k demokracii v Česko-Slovensku pred rokom 1989. Česko-Slovensko si vtedy hovorilo, že je demokratická krajina, dokonca trochu trápne, lebo hovorilo si, že je ľudovodemokratická krajina. Boli vtedy takisto voľby. Existovalo vtedy Národné zhromaždenie, teda takisto parlament, ktorý prijímal takisto zákony. A bola to demokracia? Nebola to demokracia. Pán minister, vo vašom návrhu zákona sú takisto štátne vzdelávacie programy, školské vzdelávacie programy, ale to nie je reforma. Ten šat používate naozaj nový, čo sa týka terminológie. Ale vecne zmena, podpora konkurenčného súťaživého prostredia, vytvorenie priestoru na súťaživosť a vytvorenie tej slobody pre pedagógov, žiakov, študentov a rodičov v tom zákone nie je.

Pán minister, dneska ste, myslím, na tlačovej konferencii povedali, že je taká školská kuchárka tento zákon. No ja som si prečítal tlačovú správu a musím povedať, že v tomto jednom s vami súhlasím, je to kuchárka. Ale keď urobíte kuchárku, tak pedagógovia budú chodiť s takouto hrubou kuchárskou knihou a budú si hovoriť toto, toto, toto, presne takto pôjdem a žiaden priestor pre súťaž, tvorivosť, žiaden priestor pre novú školu nebude. Preto hovorím, že to, čo sa tu deje, to je zabetónovanie existujúceho stavu jednotnej školy.

A niekoľko príkladov uvediem. Trh s učebnicami, stále fixný, schvaľovaný jedine ministerstvom, dokonca aj povolenie treba, aby dalo ministerstvo. Je priestor na vytvorenie konkurenčných neštátnych škôl? Veď ho vecne zužujete. Tá podmienka 30 študentov minimálne predpoklad a 150 sa vzťahuje takisto na všetky školy. Teda obmedzujete možnosť vzniku inej školy. Robíte istým spôsobom sociálne inžinierstvo. Z populačného ročníka 5 %, dokonca v návrhu pôvodnom ich bolo šesť, pokiaľ si pamätám, pán minister, teraz už len 5 % z populačného ročníka bude môcť nastúpiť na gymnáziá? (Hlas z pléna.) Osemročné gymnáziá. Však to je jedno, či je také alebo aké. To je jednoducho o tom, že buď necháme priestor ľuďom, aby sa rozhodovali sami, alebo im ho nedáme. A potom takisto vplyv štátu cez dvoch zástupcov, ktorí budú mať právo hlasovať v rade školy pri výbere kľúčovej osoby riaditeľa, to je posilňovanie štátnej ingerencie. Možnosť zobrať 15 % súkromných školám, to je naozaj to, čo pociťujú všetci, že postupne vytláčate tieto súkromné a neštátne školy a jednoducho zužujete ten priestor na súťaživosť. Ja viem, že spôsobujú niekedy starosti, nepríjemnosti, že niekedy sa správajú možno tak, že musíte zasiahnuť, a aj tak, že sa správajú niekedy ale ako šťuka v rybníku. Prichádzajú s novými podnetmi, návrhmi. Jednoducho hýbu vecou a to je dobre.

A čo je pre mňa šokujúce. Musím spomenúť aspoň jeden z tých detailov toho zákona, Kurikulárnu radu. To by mal byť orgán, ktorý je naozaj významný, ktorý ovplyvní dianie vo vzdelávaní, ktorý ovplyvní vôbec, ako budú vyzerať vzdelávacie programy. Ja si myslím, že by mal dokonca hovoriť čosi o tom, ako bude vyzerať na dlhú dobu tzv. národný vzdelávací program, ktorý nemáte definovaný v zákone. Ale to sa dá zmeniť, samozrejme. Z tejto Kurikulárnej rady v jednom paragrafe sa stal, pardon za výraz, jeden úplne vykastrovaný, bezprávny orgán. To je len ozdoba.

A teraz čo tento návrh zákona spôsobí, ak bude prijatý. Ja to môžem pomenovať len jedným jediným slovom, chaosom. Viete, nebola široká diskusia, pán minister. Všetci vieme, ako ten zákon vznikal. Kolega Szigeti tu už mal vo faktickej poznámke pripomienku. Je tu tá časová tieseň, skutočnosť, že začne platiť k prvému júlu, lebo vy chcete, aby prvého septembra nabehli nové aspoň časti ročníkov, čo pokladám za nezmyselné, ale dobre, aby nabehli školské vzdelávacie programy. To snáď nikto nemôže myslieť vážne. Skúste sa porozprávať s pedagógmi, ako to oni vnímajú, ale nie ako minister, ale ako jeden medzi kolegami, pretože ako minister keď tam prídete, viete, to vyvoláte skôr možno strach. Musíte sa naučiť s nimi komunikovať trošku iným spôsobom, aby sa vás nebáli. Nie je to jednoduché, ale treba to, ak chcete poznať pravdu. Potom to bude vyzerať inak.

A tak ja chcem tejto Národnej rade položiť na záver otázku, či máme prijať tento návrh školského zákona alebo zachovať starý z roku 1984, ako spomínala kolegyňa spravodajkyňa, ktorý bol devätnásťkrát, ja viem, že to bolo dvadsaťkrát, ale to už je naozaj jedno, novelizovaný. Naozaj som sa nad tým zamýšľal, pretože je cítiť potrebu istej zmeny, dlhodobo ju je cítiť. A tak si pomôžem trošku úvahou, ktorú mal nedávno jeden z popredných komentátorov jedného denníka v súvislosti s tlačovým zákonom. Keď sa zamýšľal nad tým, či má zostať takisto starý nevhodný tlačový zákon alebo sa má prijať nový zlý tlačový zákon, ktorý navyše prináša ešte aj mnohé nepoznané zlo, záver jeho úvahy bol jednoznačný, radšej nemeniť aj keď zlý zákon, ako prijať nový s nepoznaným zlom.

A ja poviem ešte jeden dôvod, prečo si myslím, že by nemal byť prijatý. Nielen to je to, že prinesie chaos, že to bude stáť mnoho práce a úsilia celého pedagogického zboru na Slovensku a že účinok sa minie. Ja si myslím, že to veľmi vážne je aj v tom, ako som spomínal, ten neveľký reformný potenciál sa zmrhá. A tým, myslím, bude to podstatné zlo, čo takto prijatý zákon spôsobí.

A preto na záver v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady, pani spravodajkyňa, navrhujem, aby tento návrh zákona bol vrátený predkladateľovi na dopracovanie.

A ešte raz, pán minister, verejne tu deklarujem, že sme ochotní s vami spolupracovať na tom, aby bol prijatý dobrý reformný zákon, aby sa naozaj rozbehla reforma. Dámy a páni, ďakujem za trpezlivosť a pozornosť. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Na rečníka v rozprave, na pána poslanca Fronca, chcú vo faktickej poznámke reagovať pán poslanec Peter Dubravay, pani poslankyňa Milada Belásová, ďalej, Valentín Švidroň, Rafael Rafaj, Jozef Rydlo, Tatiana Rosová, Oľga Nachtmannová, Jozef Halecký, Stanislav Kahanec, Pavol Goga, Ľubomír Petrák, Emil Vestenický, Katarína Tóthová, celkom 13 poslancov. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

A slovo má pán poslanec Peter Dubravay. Nech sa páči.

P. Dubravay, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Fronc, z vášho príhovoru bola pravda len snáď to, že ste použili oslovenie vážené poslankyne, poslanci. Ani o tej časti, keď ste oslovili ministra, nemyslím si, že bola úprimná.

Tragédia celého vášho príhovoru je, viete v čom? Je v tom, že na balkóne sedia mladí ľudia, ja som sa tam bol pozrieť náhodou, ktorým vy svojím príhovorom, svojou rozpravou ste chceli vsugerovať, aký je tento zákon zlý. Nemáte pravdu. Hovoríte, či redukcia učiva je spôsob, či je to reforma, treba hľadať iný spôsob vzdelávania. Vaša časť didaktickej prednášky nemá v tomto období a v tejto miestnosti opodstatnenie. Vy ste asi vôbec nečítali nový návrh zákona, ktorý minister predkladá, pretože to, čo vytýkate tomuto zákonu, tam presne je. Pani poslankyňa Nachtmannová už sa dotkla niektorých týchto zmien.

Keď som sa snažil preštudovať tento návrh zákona, skonštatoval som, že je tam 47 podstatných, rozhodujúcich zmien v troch základných oblastiach. Čiže týchto 47 zmien i ďalších, o ktorých nebudem hovoriť teraz, stačí na to, aby školstvo sa pohlo presne v tých intenciách, o ktorých ste sa vy tu zbožne vyjadrovali. Ja som prekvapený, prečo vy ste neurobili za svoje obdobie na ministerstve práve tie zmeny, o ktorých ste hovorili. Chaos ste spôsobili vy.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Milada Belásová. Nech sa páči.

M. Belásová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, vyhovárať sa na ANO dnes je veľmi jednoduché. No ak ten zákon vyzeral, ako vyzerá ten, čo predkladáte dnes, tak sa ani nečudujem vašim bývalým koaličným partnerom, že vám ho zamietli, pretože to nie je návrh, ktorý by mal započať reformu v oblasti školstva. A okrem toho tento váš návrh zákona je poznačený mnohými legislatívnotechnickými nedostatkami, materiál neobsahuje finančnú kvantifikáciu a dopad na štátny rozpočet, materiál neobsahuje zoznam vykonávacích predpisov, ktoré treba zrušiť, pričom treba vypracovať nové, o. i. obsahuje aj vzájomné rozpory medzi jednotlivými paragrafmi. Takže, pán kolega, určite ste ma nepresvedčili vaším monológom, pretože keby bol lepší váš návrh zákona, aj ten, ktorý dnes ponúkate, tak vtedy by ste ma presvedčili. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Valentín Švidroň. Nech sa páči.

V. Švidroň, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pán minister, predkladaný návrh školského zákona je vlastne štartom do reformy. Tu nemôže ísť o nejaké procedúry z večera na ráno. Je pekné, keď sa, pán Fronc, staviate ako idealista a myslíte si, že to takto ide. Ale skutočne ten proces, ktorý bude nasledovať, musí pripomínať akúsi iteráciu, približovanie sa postupne k tomu cieľu, ktorý ste aj vy naznačili. Ale dlhé roky a veľký čas by potrvalo, kým by tento zákon, ktorý je v návrhu, sa dostal do rozporu s požiadavkami, ktoré kladú rodičia alebo žiaci. Proste je tu nadlho otvorený priestor tak, aby tieto reformy mohli prebehnúť.

No a čo sa týka spoločenského ocenenia učiteľov, veď dobre vieme, že toto po nástupe novej vlády stúpa. To ste snáď hovorili o ďalekej minulosti, pretože aj v tomto zákone sa otvoril priestor pre vzdelávanie učiteľov, pre prefinancovanie, rozšírenie ich odbornosti a tak ďalej a tak ďalej. Toto všetko prinesie spoločenské ocenenie učiteľov.

No a netreba zabúdať, že sú tu aj nejaké metodické orgány, ktoré budú na úrovni nižších právnych noriem uvádzať tento zákon do života.

Takže len treba spokojne vyčkať. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Rafael Rafaj. Nech sa páči.

R. Rafaj, poslanec: Ďakujem. Pán poslanec, ja si na rozdiel od vás myslím, že tento zákon je reformný, pretože prináša viaceré zmeny formálne, obsahové, prístupové a ďalšie.

Pokiaľ sa týka názorových rozdielov, musíme rešpektovať, že sú tu rôzne skúsenosti v Európe, že sa vydávajú niektoré štáty cestou centralizácie, niektoré, naopak, napr. ako Holandsko, Belgicko a Veľká Británia, cestou decentralizácie. Čiže každý využíva svoje vlastné skúsenosti a priestor a úroveň, na akú sa dostal. Čiže ja oceňujem na tomto zákone, že je akousi zlatou strednou cestou.

No a pokiaľ sa týka toho vášho apelovania na slobodu, tak použijem argument hodnotenia najlepšieho vzdelávacieho systému na svete. Podľa výskumov PISA je to jednoznačne Fínsko. No a paradoxne Fínsko za tento úspech vďačí zmenám, ktoré sa naštartovali pred 40 rokmi a ktorých podstatou bolo rovnostárstvo. Čiže je Fínsku vyčítané, že jeho školský systém je egalitársky. Takže aj tu ideme tou zlatou strednou cestou. Nechceme byť pravdepodobne, ak nemôžeme byť najlepší na svete ako Fíni za cenu, ktorú oni priniesli, ale na druhej strane je tu evidentná flexibilita a možnosť výberu čiže istá miera slobody, po ktorej ste vy volali. Takže ja tu nevidím nijaký rozpor medzi vašimi tvrdeniami vo vašom vystúpení a obsahom, ktorý je predmetom tohto rokovania.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalším prihláseným s faktickou poznámkou je pán poslanec Jozef Rydlo. Nech sa páči.

J. Rydlo, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda Národnej rady, za slovo. Pán minister Fronc, pán poslanec Fronc, ja som veľmi pozorne počúval vaše expozé. A mám taký skromný dojem, že to boli slová veľmi frustrovaného človeka, frustrovaného človeka preto, lebo sa mu nepodarilo v minulej vláde presadiť školský zákon, a človeka, ktorý do určitej miery aj závidí terajšiemu ministrovi školstva to, že jestvuje koaličná dohoda, koaličná zhoda aspoň na tom, aby bol školský zákon prijatý.

Ja neverím na to, že jestvujú ideálne školské systémy. Sám som prešiel niekoľkými a viem veľmi dobre, čo znamená škola v rukách politického systému. Dovolím si však povedať toľko, že Slovensko v roku 2007, devätnásť rokov po roku 1989 a pätnásť rokov po tom, čo nadobudlo samostatnosť, a prakticky dvadsaťpäť rokov po tom, čo bol prijatý posledný školský zákon, potrebuje jeden poriadny školský zákon. A teším sa z toho, že politické sily, ktoré vytvorili túto vládu, našli spoločného menovateľa v tom, že predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky školský zákon, ktorý má šancu v tejto snemovni prejsť nielen v prvom, ale aj v druhom, aj v treťom čítaní. Ministrovi držím palce a Národnej rade blahoželám k tomu, že našla odvahu sa týmto zákonom zaoberať. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Teraz vystúpi s faktickou poznámkou pani poslankyňa Tatiana Rosová. Nech sa páči.

T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, s mnohým, čo ste povedali, sa dá istotne súhlasiť. Inšpirovala ma k tejto poznámke vaša zmienka alebo úvaha o tom, či prijať nový školský zákon s mnohými rizikami alebo nechať starý. Ja by som bola všetkými desiatimi za nový. Naše školstvo ho potrebuje. Slovensko potrebuje nový školský zákon, ale v tomto prípade nemáme naozaj dočinenia s novým zákonom, máme dočinenia s úpornou snahou prilepiť novú fasádu na starý padajúci podklad.

Ten zákon sa rodil zrejme v nejakej komunikácii podľa mojej mienky najmä úradníkov. A to je vidieť z jeho formy, ale aj obsahu. Nerodil sa v komunikácii expertov, ako sa nám to tu snažil niekto predkladať. A o tom niečo vieme aj my v školskom výbore. Možno minister povýšil niektorých pedagógov do rolí poradcov a oni to, samozrejme, ocenili a je to správne, ale rozhodne nepovažoval za potrebné komunikovať s členmi výboru pre vzdelanie. Každá naša komunikácia na tému tohto zákona počnúc legislatívnym zámerom až po štátny vzdelávací program bola vyvolaná z radov opozície, opozičných členov výboru. Takže o komunikácii nielen s odbornou verejnosťou, ale ani s politikmi a odborníkmi v Národnej rade sa nedá hovoriť. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou spravodajkyňa pani Oľga Nachtmannová. Nech sa páči.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. V jednej časti pán poslanec Fronc s vami súhlasím. O reforme školstva sa skutočne začalo hovoriť od roku 2001, keď bol vládou schválený Národný program výchovy a vzdelávania na najbližších 15 až 20 rokov, známe Milénium. Takže všetci uznáme, že je najvyšší čas to zavŕšiť a prijať kvalitný školský zákon.

Ďalej s vami si dovolím nesúhlasiť. Vašou takou červenou niťou celého vystúpenia bol pojem sloboda. Môžeme tu diskutovať o tom, čo sloboda je. Ja by som sa pozastavila na konkrétnom výroku, aby pedagógovia neboli viazaní učebnicami a plánmi, aby učitelia samotní vyberali čo a ako budú učiť. Hovoríte, že tento zákon prináša chaos. Viete si predstaviť, aký chaos by nastal, keby sa realizovala v školskom zákone táto vaša idea? Viete, k akým rozdielom v dosiahnutom výkone medzi školami by došlo? Ja vám budem citovať z medzinárodného porovnania výsledkov vzdelávania: "Vzhľadom na deklarovanú rovnosť prístupu k vzdelaniu v SR je nepríjemným zistením, že rozdiely v dosiahnutom výkone medzi školami sú vyššie, ako je tu priemer krajín OECD." OECD v tomto ohľade upozorňuje, že cena za nerovnosť vo vzdelávaní môže byť pre spoločnosť v dlhodobom výhľade veľmi vysoká. Tí žiaci, ktorí nezískali dostatočné kompetencie pre úspešný život a nevyužili svoj potenciál, neskôr odčerpajú spoločnosti prostriedky na sociálne dávky. Aj to, že majú si žiaci slobodne vyberať, sa mi zdá až úsmevné. Každá ľudská bytosť aj dospelý človek väčšinou ide cestou najmenšieho odporu. Takže asi by to veľmi dobre nedopadlo.

Čiže ja si myslím, že tak ako je to nastavené v tomto zákone, že je tam základ štátny vzdelávací program a na to školský vzdelávací program, je tá ideálna cesta... (Vystúpenie prerušené časomierou.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Jozef Halecký. Nech sa páči.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Z vystúpenia pána poslanca Fronca zaujali ma niektoré myšlienky, ktoré skutočne možno brať ako polemické pri formovaní školského zákona, avšak predsa aj ja po takomto, by som povedal, hlbšom preštudovaní tohto zákona myslím si, že je pokrokom a je prínosom v tejto etape rozvoja našej spoločnosti, minimálne z toho dôvodu, že umožňuje flexibilitu študentov a hlavne zdôrazňuje jazykovú prípravu, ktorá sa vyžaduje v terajšej dobe. Znižuje aj počet žiakov v triedach, čo nie je zanedbateľná vec v tomto období, a bude zaiste mať aj svoje zvýšené finančné nároky na financie pre školstvo.

Chcem však zdôrazniť, že jadrom školského systému vždy bude talent, psychické a hlavne emočné predpoklady učiteľa, ktorý vie strhnúť žiaka, zaujať ho a udržať v ňom záujem o štúdium a o získavanie vedomostí počas celého štúdia. V tom by som videl aj prínos tzv. vlastného školského minima, ktoré by to malo umožňovať u učiteľov, ktorí vedia dať priestor aktívnym študentom a hlavne študentom, ktorí chcú tvoriť, prezentovať sa, na to, aby mohli v škole získavať svoje schopnosti vystupovať, získavať materiály z rôznych zdrojov, cez internet, zahraničnú literatúru a podobne.

Problém však vidím v tom, že možno bude ťažké získavať takých žiakov a študentov, ktorých naša spoločnosť potrebuje. Vidíme to na nedostatku študentov, učňov v rôznych profesiách a lekárov v medicíne a... (Vystúpenie prerušené časomierou.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalším s faktickou poznámkou prihláseným je pán poslanec Stanislav Kahanec. Nech sa páči, pán kolega.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Chcel by som podporiť pána poslanca Fronca predovšetkým v tom, čo hovoril o tom, ako treba chápať reformu, reformu ako iný spôsob vzdelávania, nie starú zabetónovanú školu. Tým nechcem znevážiť nič z dobrého, ktoré vlastne v priebehu rokov na týchto školách sa udialo. Ale ten iný spôsob je o tom, a to povedal, aby tá škola bola priateľskejšia pre študentov, aby sa vytvoril priestor pre tvorivejšiu súťaživosť a aby sa vytvorilo otvorené a priateľské prostredie. Môžem to zdokumentovať aj na príklade mojej vlastnej dcéry, ktorá mala osobný zážitok, keď si chcela zdokonaliť jazyk v Škótsku. Sama si školu našla, sama si ju vybrala, bola na nej pár mesiacov a pocítila úplne iný prístup učiteľa k žiakovi, presne ten, ktorý tu bol popísaný, aby bola priateľská k žiakom, lebo také tvrdé mentorovanie, si myslím, nevedie k tomu, aby žiaci dostávali chuť i elán do ďalšieho štúdia.

Je to o vnímaní slobody. Ťažko asi sa na tom zhodneme, keď vy často slobodu vnímate trošku iným spôsobom a chcete obmedzovať i slobodu tlače, i slobodu prejavu pri rôznych vašich postojoch. Ale myslím, že obmedzený priestor nie je primeraný ani pre žiakov ani pre študentov, obmedzený priestor nie je primeraný ani pre pedagógov, ani pre ich rodičov. A preto si myslím, že je pochopiteľná podpora nového vnímania školy bez obmedzenia súťaživosti, bez redukcie neštátnych či iných typov súkromných škôl, ktoré chcete zavádzať. Takže treba to totiž trošku ináč pochopiť.