M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej vystúpi pán poslanec Pavol Goga. Nech sa páči. Zapnite pánovi Gogovi, prosím vás pekne, mikrofón.

P. Goga, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán poslanec, osobne si myslím, že ste sa asi viac venovali prednáške ako uvedenému návrhu školského zákona.

Hovorili ste o slobodnom výbere škôl, o tom, aby si mali možnosť žiaci vybrať svoju školu, ale práve tento návrh zákona hovorí o tom, že si ju budú môcť vybrať, a to podľa profilácie školy, ktorá bude vyjadrená práve tým svojím školským vzdelávacím programom. A keď obsah výchovy a vzdelávania bude určovať štát prostredníctvom štátneho vzdelávacieho programu, nič to nemení na situácii, či si škola bude môcť tento profilujúci program určiť.

A čo sa týka tej samotnej reformy, viete, pre súčasného učiteľa je reforma aj to, že sa mu zníži počet žiakov v triede o isté množstvo žiakov, pretože tam práve sa tá priateľská atmosféra oveľa viac uplatní, keď tam bude menej žiakov, ako keď tam bude mať 35 či 37 žiakov v triede.

Čo sa týka tej Kurikulárnej rady, ja si myslím, že by mala byť naozaj iba poradným a iniciačným orgánom ministra, pretože práve on zodpovedá za chod riadenia rezortu školstva. Ďakujem za slovo.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Ďalej pán poslanec Ľubomír Petrák s faktickou poznámkou, nech sa páči.

Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Fronc, vystúpenie, ktoré ste predviedli pred chvíľočkou, postavilo veľa otázok. Ale v podstate ja som očakával od vrcholového predstaviteľa ministerstva v predchádzajúcom období aj odpovede, lebo myslím si, že bývalý minister mohol poskytnúť svoju víziu, ktorá sa líši od vízie súčasného ministra, myslím si, že vtedy by tá rozprava sa posunula trošku ďalej dopredu.

Ja sa dotknem iba troch otázok z vášho vystúpenia.

Po prvé. Snažili ste sa dovolávať tvorivosti, slobody zvoliť si cestu, tvorivosti učiteľov, tvorivosti žiakov. Iste, sú to veci, ktoré sú potrebné, ale na druhej strane mi chýbalo spomenúť aj to, že treba stanoviť jednotné kritériá porovnávania dosiahnutých vedomostí, lebo nie je naším cieľom len tvorivosť, ale aj záujem niečo naučiť, čo je porovnateľné jednak v rámci republiky, ale aj jednak v rámci Európy a ďalších vecí. Toto mi tam jednoducho chýbalo.

Druhá vec. Dotýkali ste sa obmedzovania slobody napr. v prípade kvóty pre osemročné gymnáziá. Ale ja sa pýtam, prečo ste zabudli na potreby spoločnosti. Veď aj počas vášho pôsobenia vznikali desiatky manažérov, vznikali absolventi gymnázií a jednoducho dnes nám chýba kvalifikovaná pracovná sila v oblasti učňovského školstva, na ktorú sa jednoducho zabudlo.

A tretia poznámka. Odvolávali ste sa na to, že počas celého vášho pôsobenia brzdila reformu školstva politická strana ANO. No ja sa pýtam, ak ste mali tri a pol roka pocit maskota rezortu školstva bez kompetencií niečo zmeniť, prečo ste neodstúpili.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec Vestenický, nech sa páči.

E. Vestenický, poslanec: Pán poslanec Fronc, snažím sa pochopiť podstatu vášho návrhu a postoja, nájsť v ňom aspoň stopu po konštruktívnom prístupe, na ktorý sa vždy vo svojich vystúpeniach tak rád odvolávate.

Aký je stav školstva riadeného a určovaného dnes platnými zákonnými normami, výstižne a prehľadne formulovala pani poslankyňa Nachtmannová. Musím konštatovať, že ste mohli mať dostatok času na realizáciu pozitívnych a aj tých dnešných svojich predstáv o školstve a vzdelávaní v období, keď ste sami vládli a so školstvom tak výdatne experimentovali, že do dnešného dňa je usporiadanie školstva podľa zákona v takom stave, že by ste aspoň vy sám s ním mohli byť teda spokojný. Neurobili ste to, o čom svedčia aj pred chvíľkou vami prezentované predstavy, aké by mali školy byť, aké príležitosti na vzdelávanie a vzdelanie by mali ponúkať. Neurobili ste to a vy, odhadujem, viete, prečo ste to neurobili. Aký motív vás ale ženie k deštrukcii zákona navrhovaného dnes, keď už ani bremeno zodpovednosti s ním spojené niesť nemusíte? Je to naozaj pozitívny prístup, ako nás presviedčate, alebo jeho pozitívnosť spočíva v relativite, že pomôže jedine osobnej prezentácii ľudí, ktorí zodpovednosť za následky vyvolané svojím návrhom neponesú, ba dokonca si nimi pripravia podmienky na ďalšiu kritiku? Takže hľadáte kritiku za každú cenu? Vy viete, že chaos a jeho teória je pekná v matematike, ale spôsobuje problémy v riadiacej práci.

Povedali ste, že Ftáčnik víziu nemal. Dnešný minister ju má a má aj odvahu, ako to vidíte, ju prezentovať. Tak ho, prosím, podporte a určite sa nepomýlite. (Hlasy v sále.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Poprosím vás, páni kolegovia, skúste si to povedať cez mikrofón alebo mimo rokovacej sály, pokiaľ nemáte slovo.

Poslednou s faktickou poznámkou prihlásenou je pani poslankyňa Katarína Tóthová. Nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Pán poslanec, počúvala som vás. A som sa presvedčila, že pojem "konštruktívna opozícia" je vám absolútne, ale absolútne vzdialený. Vy ste nenechali suchú nitku a ešte ste aj primočili a pridali vlhkosti tam, kde sa to nedalo urobiť. To je prvé.

Ďalej chcem povedať to, čo hovorila pani poslankyňa Nachtmannová. Vaším ústredným pojmom je sloboda, sloboda pedagógov, rodičov, všetkého. Prosím vás pekne, na druhej strane vytýkate, že zavedie chaos. Ale predsa bezbrehá sloboda je základom chaosu. Preto ja si myslím, že to, čo reguluje predložený legislatívny návrh, je posunom dopredu, že teda nemôžeme ísť na úplne iný spôsob vzdelávania, pretože zdokonaľovanie všetkého vždy musí mať prvky a korene v predchádzajúcom, keď naviaže na predchádzajúce dobré a snaží sa vylepšiť daný stav pre budúcnosť.

Ústrednou postavou je však učiteľ. Vážený pán poslanec Fronc, ani najlepší zákon, ani tie vaše predstavy o slobode nemôžu byť realizované, pokiaľ nebude daná úcta k učiteľom, pokiaľ nebude ich lepšie ekonomické zhodnotenie a pokiaľ nebude aj u žiakov a rodičov zakódované, že... (Vystúpenie prerušené časomierou.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Reagovať na rečníkov, ktorí vystúpili vo faktickej poznámke, bude teraz pán poslanec Martin Fronc. Nech sa páči.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci.

Len jedna krátka poznámka najprv ku kolegovi Vestenickému. Ja som povedal, že Ftáčnik víziu mal, myslím, že vám to zle napísali, ale to nie je podstatné.

Ďakujem všetkým tým, ktorí mali vecné pripomienky. A som s nimi ochotný aj v klube diskutovať o tom. A budem sa vyjadrovať len k tým vecným a ostatné, prepáčte, nestojí za to, lebo ide o reformu.

Kolega Rafaj, áno, my sa v tom líšime. Ja si myslím, že treba decentralizovať, vy máte víziu naozaj jednotnej školy, však keď to priznáte, je to v poriadku. Len chcem vás upozorniť, pán kolega, že neviem, kto vám to nahovoril o tom Fínsku. Ja som tam bol, aj na hodinách, a viem, že trochu to inak funguje. Poviem vám, to je osobná skúsenosť, aby ste vedeli.

Pán kolega Rydlo, ja nechcem byť impertinentný a hovoriť tu o tom, kto je frustrovaný. Ale jednu vetu ste povedali dobre, že potrebujeme jeden poriadny školský zákon. To slovo "poriadny" tam absolútne sedelo.

Pani kolegyňa Nachtmannová, vy vždy počujete niečo iné. Ja som nepovedal, že sú viazaní, povedal som, že sú zviazaní. Nehovoril som, že si budú vyberať všetko, ale že časť si budú vyberať. Jednoducho čudujem sa tomu, ale vždy počujete niečo iné, asi hovoríme inými jazykmi.

Pán kolega Petrák, ja vám na viaceré veci odpoviem veľmi rád, ale myslím, že ste toho veľa nastolili. A vcelku myslím si, že vízia moja bola povedaná veľakrát. Aj v tomto vystúpení som povedal tú víziu, ktorou sa líšime od vás, a to je celkom legitímne, ktorí chcete jednotnú školu. A myslím, že je to väčšina sediaca tuná na tejto strane, lebo to nie je len vízia KDH a nie je to len vízia opozičných strán, je to vízia ľudí, ktorí trošku ináč vnímajú budúcnosť vzdelania. Žiaľbohu, nemám viac času, takže to je všetko, ďakujem. (Ruch v sále.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán minister, chcete vystúpiť? (Odpoveď z pléna.)

Ďalej prihláseným písomne do rozpravy je za poslanecký klub Strany maďarskej koalície pán poslanec László Szigeti. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

L. Szigeti, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé panie poslankyne, vážení páni poslanci, som veľmi rád, že vystúpenie pána poslanca Fronca vyvolalo takú búrlivú a rozsiahlu diskusiu, pretože to svedčí o tom, že poslanci Národnej rady majú skutočne záujem o školský zákon a skutočne máme záujem na tom, aby sa to naše školstvo pohlo.

Ale nemôžem súhlasiť so slovami pána poslanca Dubravaya, pretože vy ste tu naznačili 47 takých vážnych skutkov, na základe ktorých sa pohne naše školstvo, len ja sa obávam, že v tejto podobe, a pokiaľ to bude robené takou rýchlosťou, sa pohne to naše školstvo zlým smerom.

Pani kolegyňa Belásová, majme rovnaký meter na predložený návrh zákona a na návrh zákona pána Fronca. Vy hovoríte o tom, že návrh pána poslanca Fronca má legislatívno-právne nedostatky, lebo chýbajú vykonávacie predpisy. Aj návrh pána ministra má legislatívnotechnické nedostatky. A nie náhodou som minulý týždeň v stredu, keď sme otvorili túto schôdzu, predložil návrh, aby sme nerokovali o tomto návrhu zákona, lebo minimálne päť vykonávacích predpisov chýba. Ja to budem menovať neskoršie. Nuž tak nemyslím si, že tento zákon je o ďalšom vzdelávaní pedagogických zamestnancov. V jedinom bode hovorí o tom, že štátne vzdelávacie programy majú obsahovať aj plán ďalšieho vzdelávania pedagogických zamestnancov. O tom má byť iný zákon, ďalší zákon, ktorý je už pripravený na ministerstve školstva.

No a súhlasím s tým, čo naznačil pán poslanec Goga, že tento zákon by mal dať možnosť školám, aby si vybrali svoj profil. Ale základný nedostatok vidím práve v tom, že pán minister sa bojí zadefinovať pomer medzi štátnym vzdelávacím programom a školským vzdelávacím programom. Veď prečo sa toho bojíme? Pokiaľ to nebude v zákone, nikto ani ministerstvo školstva, ani priamo riadené organizácie ničím nebudú viazané, v akom pomere budú štátne vzdelávacie programy ku školským vzdelávacím programom. Ministerstvom navrhnuté rôzne alternatívy hovoria o tom, že ten pomer nie je zachovaný, to znamená, že ten pomer nie je 70 : 30 a vôbec nie je ten pomer, ktorý bol spomenutý v základnom východiskovom materiáli Milénium, kde sme uvažovali o pomere 60 : 40.

Dámy a páni, Národná rada Slovenskej republiky stojí pred mimoriadne vážnym a dôležitým rozhodnutím. Diskutujeme o návrhu nového školského zákona, ktorý pravdepodobne na niekoľko rokov až desaťročí bude určovať výchovu a vzdelávanie na Slovensku. A hovorím to preto, pretože súčasne platný zákon má už 24 rokov. Takže skutočne to môže byť na niekoľko desaťročí. A tento zákon bude základným, determinujúcim materiálom, právnou normou, dá sa povedať, ústavou nášho školského systému.

Zodpovednosť nášho rozhodnutia nebude len v tom, či sa prijme alebo neprijme tento zákon, ale aj v tom, či ten zákon bude kvalitný alebo zlý, a hlavne v tom, či dokážeme pre našich synov a dcéry, vnukov a vnučky pripraviť adekvátne podmienky na vzdelávanie minimálne porovnateľné s podmienkami ostatných krajín Európskej únie.

Práve preto si musíme položiť otázky, či práve prerokúvaná právna norma poskytuje dostatočné impulzy na reformu vzdelávania na Slovensku, či návrh zákona zadefinuje vzdelávací systém na nových princípoch a prostredníctvom novej štruktúry tak, aby sa zvýšila efektivita zabezpečovania vzdelávania v oblasti organizácie, riadenia a financovania, či naozaj zaručuje slobodnú ponuku vzdelávacích príležitostí, slobodný výber vzdelávacej cesty, vysokú mieru účasti rodičov, žiakov a zamestnávateľov na tvorbe výchovno-vzdelávacích programov, či skutočne hovorí o dôležitosti spätnej väzby zo strany rodičov, a tým aj o legitimizácii interného hodnotenia kvality na pôde školy, v ktorom je hlas rodiča jedným z najdôležitejších nástrojov, či chceme skutočnú obsahovú reformu vzdelávania alebo sa len tak tvárime, či bude inovácia obsahu v rukách Kurikulárnej rady alebo priamo riadených organizácií ministerstva školstva, kde možno budú len škrtať tzv. prebytočné učivo, či alfou a omegou a jediným aplikovateľným prístupom k výchove a vzdelávaniu bude tzv. tvorivo-humanistický prístup alebo priestor dostanú aj iné alternatívne, na celom svete osvedčené prístupy, či stačí v novom zákone hovoriť o problematike povinnej školskej dochádzky, kým okolitý svet už uvažuje o zavedení tzv. povinného vzdelávania, či v zákone podporujeme systém interného a externého hodnotenia, ktoré spolu poskytujú komplexný obraz nielen o celej vzdelávacej sústave, ale aj o kvalite škôl, alebo nechávame všetko na štátnu školskú inšpekciu, či zavedieme cenzúru aj v oblasti vzdelávania, čo sa týka schvaľovania učebníc, podobne ako sa uvažuje o cenzúre v tlačovom zákone, alebo pôjdeme cestou liberalizácie učebnicového trhu tak, ako to urobili okolité krajiny. A napokon položme si otázku, či tento návrh zákona je postavený na takých základných princípoch ako sloboda, subsidiarita, participácia, pluralizmus, konkurencia, príp. tolerancia a či posilňuje slobodu a zodpovednosť a autonómiu školy, žiaka a pedagóga alebo posilňuje centrálne riadenie a bude nám pripomínať niekdajší jednotný školský systém.

Nuž tak ak hľadáme odpovede na položené otázky, tak musíme skonštatovať, že návrh zákona, bohužiaľ, podceňuje význam a dôležitosť potreby skutočnej reformy vzdelávania na Slovensku, hlavne v oblasti kurikulárnej transformácie, priam bagatelizuje a zjednodušuje obsahovú reformu, zdegraduje význam a funkciu Kurikulárnej rady. Spôsob, akým prebieha proces prípravy štátnych vzdelávacích programov, je dehonestáciou obsahovej reformy školstva na Slovensku. Takáto dôležitá zmena obsahu vzdelávania, ktorá bude rozhodovať o tom, čo a ako sa budú učiť naše deti, by mala byť jednoznačne transparentnou záležitosťou a mala by prebiehať pred očami verejnosti. A možno v tom je základný a najväčší problém, pretože celé toto snaženie bolo naštartované práve v takom období, keď nemohla byť otvorená komunikácia, keď nemohol byť otvorený dialóg, práve tesne pred letnými prázdninami vlani, keď bol zverejnený legislatívny zámer tohto nového školského zákona. Poznáme pedagógov. A, bohužiaľ, takmer žiadne reakcie neodzneli od odborných kruhov v tom období. Teda nemohli hodnotiť legislatívny zámer tohto školského zákona. A neviem, či to bola náhoda alebo to bol zámer ministerstva školstva, aby to bolo takýmto spôsobom a v tom čase zverejnené.

Myslím si, že predložený návrh zákona sa dá hodnotiť na základe rôznych pohľadov. Dovoľte mi uviesť niekoľko všeobecných pripomienok. A chcel by som sa vyjadriť k tomuto zákonu aj z pohľadu národnostného školstva.

Pokiaľ hovoríme o pripravovanom zákone, tak, bohužiaľ, treba skonštatovať, že návrh zákona a hlavne, a to podčiarknem, ním pripravované zmeny, predovšetkým obsahová reforma, sú šité horúcou ihlou. Možno o zákone samotnom sa nedá hovoriť jednoznačne, že je šitý horúcou ihlou, pretože na ministerstve školstva sa nachádzali rôzne verzie predchádzajúcich návrhov školských zákonov, ale najväčší nedostatok a najväčší problém vidím v tom, že zmeny ním pripravované, či vykonávacie predpisy alebo obsahová reforma a k obsahovej reforme nutné materiály ako štátny vzdelávací program, resp. iné rámcové vzdelávacie programy, dodnes nie sú pripravené, dodnes nie sú schválené. Bohužiaľ, vidíme improvizáciu zo strany ministerstva školstva, ale aj zo strany priamo riadených organizácií, vidíme a máme pred sebou neustále sa meniace návrhy, dodnes nevieme, čo platí, čo neplatí.

Pred niekoľkými mesiacmi pán minister sa vyjadril, že piliermi obsahovej reformy a jednotlivých disciplín predmetov v rámci štátnych vzdelávacích programov budú predmety slovenský jazyk a literatúra a dejepis. Pred Veľkou nocou pán minister sa k tomu vyjadril iným spôsobom, že slovenčina a dejepis už nebudú takými dôležitými disciplínami a predmetmi. V rámci faktických pripomienok som citoval názor matematikov z úst pána predsedu Slovenskej matematickej spoločnosti Romana Nedelu, ktorý sa vyjadril k celej tejto záležitosti, že proste priamo riadená organizácia, Štátny pedagogický ústav, pripravuje zmenu obsahu v matematike takým spôsobom, akým som to prezentoval. Bohužiaľ, v dôsledku časovej tiesne môžu vzniknúť problémy 1. septembra tohto roku, pretože školy podľa môjho posúdenia nebudú mať čas na prípravu vlastných tzv. školských vzdelávacích programov. A tým pádom, samozrejme, bude ohrozený začiatok školského roka. Neviem, prečo sa tak ponáhľame.

Neviem, prečo je nutné, aby naše školy už v tomto roku od 1. septembra fungovali podľa nového zákona, aj keď na jednej strane si viem predstaviť toto enormné snaženie pána ministra v tom, že táto úvaha vyplýva z programového vyhlásenia vlády. Pán minister to má vo svojom Pláne legislatívnych úloh pre tento rok. Ale pýtam sa vás: Čo je dôležitejšie, čo najrýchlejšie splniť programové vyhlásenie vlády alebo mať skutočne dobre pripravený potrebný školský zákon, ktorý zaručuje plynulý chod našich škôl, ktorý garantuje to, aby naše školy na základe kvalitne vypracovaných štátnych vzdelávacích programov si mohli vypracovať vlastné školské vzdelávacie programy? Je zlé, keď túto úlohu podceňujeme. Podcenili to aj v Českej republike a poznáme, ako tam dopadla reforma. Poznáme to a vieme, prečo to tak dopadlo. Je to preto, že ministerstvo školstva nebolo ochotné poskytnúť pomoc školám. Veď nikto nevie na Slovensku robiť vlastné školské vzdelávacie programy. To sa nevyučuje na vysokých školách, treba nabádať, treba naučiť našich pedagógov, riaditeľov, čo je to vlastne školský vzdelávací program, ako sa to robí, aké princípy sa používajú pri tvorbe takýchto programov. Nikto to nevie na Slovensku. Ministerstvo ani teraz neuvažuje o tom, akým spôsobom to bude zabezpečené. V zákone je uvedené, že štátne vzdelávacie programy majú byť schválené do konca júna. Pán minister, ak sa nemýlim, práve v týchto dňoch naznačil, že môžu byť a budú pripravené do konca apríla. Len ja sa vám priznám, že ani tomu neverím, pretože tých termínov už bolo toľko, že pýtam sa, čo bude, keď skutočne budú pripravené len koncom školského roka, niekedy okolo 30. júna. Pedagógovia odídu na letné prázdniny, pýtam sa vás: Kto pripraví školské vzdelávacie programy? Ako začneme vyučovať v prvom a piatom ročníku základných škôl a v prvom ročníku stredných škôl od 1. septembra? No nijako, určite podľa vlastných školských programov nezačneme vyučovať, pretože nikto to nebude vedieť napísať, ako sa to robí, ako sa to tvorí, nehovoriac o tom, že k tomu, aby som mal možnosť vypracovať pre vlastnú školu pre piaty ročník svoj školský vzdelávací program, musím poznať štátne vzdelávacie programy pre predchádzajúce ročníky. A, samozrejme, keď chcem vypracovať školský vzdelávací program pre prvý ročník strednej školy, tak by som mal poznať štátny vzdelávací program pre základnú školu, pre všetky ročníky, to znamená, že nestačí, keď budem mať program pre prvý ročník a pre piaty ročník, ale musím mať všetky k dispozícii. Pokiaľ to budeme mať k dispozícii, bude to o to lepšie, ale stále mám obavy, že cez letné prázdniny školy jednoducho nebudú mať kapacitu toto všetko pripraviť, nehovoriac o tom, že riaditeľ musí pripraviť rozvrh hodín a sám nevie, aké bude mať predmety, pretože nemá dostatok informácií.

Bohužiaľ, treba skonštatovať, že tento návrh zákona centralizuje riadenie školstva do rúk ministerstva a do priamo riadených organizácií a najviac mimoriadne extrémne do rúk Štátnej školskej inšpekcie. Na Slovensku možno budeme mať Štátnu školskú inšpekciu, ktorá bude rozhodovať o živote a smrti, pretože bude mať toľko mimoriadne vážnych kompetencií, ktoré doposiaľ táto organizácia nemala. Vieme, že v názve Štátna školská inšpekcia má aj to, že je to nezávislá inšpekcia. Ale poznáme, ako to vyzerá v skutočnosti. Štátna školská inšpekcia bude rozhodovať o tom, či školský vzdelávací program je v súlade so štátnym vzdelávacím programom. Školská inšpekcia bude rozhodovať o tom, či škola navýšiť počty žiakov o dvoch môže alebo nemôže, táto kompetencia doposiaľ patrila do rúk rady školy. Školská inšpekcia bude rozhodovať o ďalších záležitostiach, napr. bude mať možnosť rozhodovať o tom, kto sa stane riaditeľom školy. Budú oklieštené právomoci školských rád, pretože v ďalšej zmene a v ďalšej novele v zákone č. 597/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve sa hovorí, že pri personálnych rozhodnutiach pri voľbe riaditeľa školská rada bude doplnená ďalšími dvomi členmi s hlasom rozhodujúcim, teda nie s hlasom poradným, ako to bolo doposiaľ. Nuž tak vychádzajúc z praxe, vychádzajúc z toho, bohužiaľ, ako formálne fungujú na mnohých miestach školské rady, ako demokraticky a slobodne sa prejaví pedagóg, príp. rodič, keď bude vidieť, že v tej komisii rozhoduje hlasom rozhodujúcim aj člen Štátnej školskej inšpekcie, ktorý môže na druhý týždeň nariadiť hĺbkovú kontrolu, inšpekciu na tej škole, keď tam bude predstaviteľ miestnej štátnej správy, od ktorého je konkrétna škola finančne, ale aj iným spôsobom závislá, určite to nie je dobrý krok, určite to nie je krok dopredu, určite je to krok naspäť. Je to prvok centralizácie a v žiadnom prípade to nemôžeme považovať za prvok decentralizácie.

Spomínal som, že chýbajú vykonávacie predpisy vo forme vyhlášok ministerstva školstva. Tento návrh zákona v prechodných ustanoveniach zrušuje 39 vyhlášok ministerstva školstva. Keď pozorne čítate zákon, tak vidíte, že je odvolávanie na zabezpečenie minimálne dvadsiatich všeobecne záväzných nariadení zo strany ministerstva školstva. Na základe mojej výzvy z rokovania v našom výbore pán minister predložil časť vykonávacích predpisov, predložil ich štrnásť, ale podľa môjho názoru chýbajú ešte minimálne vyhláška ministerstva o organizácii školského roka, vyhláška o zariadeniach školského stravovania, vyhláška o spôsobe organizácie poradenských zariadení, vyhláška o školských kluboch, centrách voľného času, strediskách záujmovej činnosti, vyhláška o školských internátoch. A určite by som našiel aj ďalšiu chýbajúcu vyhlášku. Myslím si, že je to podobný nedostatok, aký nedostatok bol vytknutý pri pánovi poslancovi Froncovi, čo sa týka jeho návrhu.

Považujem za veľký nedostatok, ako som to naznačil pri reakcii na slová pána poslanca Gogu, že napriek tomu, že v tých materiáloch, ktoré boli považované ako východiskové materiály, Milénium alebo Národný program výchovy a vzdelávania, jednoznačne sa hovorí o tom, v akom pomere by mali byť štátne vzdelávacie programy a školské vzdelávacie programy, nechápem obavu ministerstva školstva a poradcov pána ministra, prečo sa bojíme zadefinovať v zákone tento pomer. Pokiaľ to nebude v zákone, bohužiaľ, táto zásada môže byť narušená. Hovoríme o tom, že škola bude mať priestor na svoju profiláciu. Ale na to, aby som mal priestor na profiláciu, musím mať aj časový priestor, musím mať k dispozícii istý počet tzv. rozširujúcich hodín. Bohužiaľ, v tých predložených návrhoch, ktoré sme mali k dispozícii, tento pomer nie je zachovaný. To znamená, že v žiadnom prípade nemôžeme hovoriť o pomere 70 : 30, lebo tento pomer je oveľa nižší. Ja som jednoznačne za to, aby v zákone bol uvedený pomer medzi štátnymi vzdelávacími programami a školskými vzdelávacími programami.

Ako ďalší nedostatok tohto návrhu zákona považujem skutočnosť, že nebudú zabezpečené dostatočné finančné zdroje nielen na zabezpečenie, ale, bohužiaľ, ani na naštartovanie tejto reformy. Pokiaľ chceme, aby naše školy v prvom a piatom ročníku základnej školy a v prvom ročníku strednej školy vyučovali po novom, tak si myslím, že na to sú potrebné aj nové učebnice. V zákone v časti, kde sa hovorí o finančnom dopade, je síce uvedené, že ministerstvo počíta pre tento rok s navýšením prostriedkov vo výške 53 mil. korún, na budúci rok o 44 mil. a v tom ďalšom znova o 44 mil. korún, ale kto má nejaký prehľad o tom, čo stoja učebnice, tak veľmi ľahko príde na to, že z týchto finančných prostriedkov zabezpečiť nové učebnice jednoducho nie je možné. Je potrebné, aby finančné prostriedky boli navýšené. A, samozrejme, na to, čo som naznačil pred chvíľou, že nemáme aparát na prípravu našich pedagógov na vytvorenie vlastných pedagogických programov, je potrebné obetovať tiež pár miliónov korún, aby sme buď cez metodické centrá, alebo cez Štátny pedagogický ústav spôsobom multiplikátorov pripravili pedagógov, ktorí to budú vedieť aj robiť.

No a problematika Kurikulárnej rady. Pán poslanec Fronc spomínal predo mnou, že táto Kurikulárna rada je teda úplne hanebne zdegradovaná. V tomto zákone sú tri alebo štyri riadky o Kurikulárnej rade, v tej definitívnej poslednej verzii. V predchádzajúcich verziách minimálne na dvoch-troch stranách bola zmienka o poslaní, o zložení a tak ďalej, čo je vlastne Kurikulárna rada a tak ďalej a tak ďalej. Nechápem, prečo je táto Kurikulárna rada takýmto spôsobom zdegradovaná. Mimochodom, ma zaujíma, ako často sa stretáva Kurikulárna rada, pán minister, či sa vyjadrujú k týmto záležitostiam a tak ďalej a prečo sme išli netradičnou cestou, veď z okolitých krajín, keď robili obsahovú reformu, tak každá mala Kurikulárnu radu. A táto Kurikulárna rada má určite svoje opodstatnenie a je mimoriadne dôležitým orgánom.

Nechápem, prečo práve teraz, keď naše vysoké školy už začínali akceptovať dvojúrovňovú štátnu maturitnú skúšku, je rozhodnutie ministerstva školstva také, že zrušuje dvojúrovňovú maturitnú skúšku. Zoberte si okolité krajiny, veď poznáme také systémy, že na vysokých školách vôbec neexistujú prijímacie skúšky. Krajina má dvojúrovňovú maturitnú skúšku, zohľadňujú sa výsledky a úrovne a na základe toho je študent prijatý na tú-ktorú vysokú školu.

Na druhej strane, ako som naznačil, že o Kurikulárnej rade je zmienka len v troch riadkoch, myslím si, že zákon príliš rozsiahle a podrobne venuje pozornosť takým veciam, o ktorých nie je potrebné tak detailne sa zmieňovať. Je tam kapitola alebo časť, ktorá hovorí o prijímacích skúškach na stredné školy. Je tam časť o ukončovaní štúdia na stredných školách minimálne v rozsahu 30 strán. Na jednej strane ideme do detailov a na druhej strane je taká dôležitá oblasť, ktorá sa týka odborného vzdelávania, je tam rozpracovaná možno na jednej, na poldruha strane. Samozrejme, pán minister prišiel na to, že to je obrovským nedostatkom tohto zákona, tak pred asi mesiacom alebo dvoma mesiacmi ohlásil skutočnosť, že pripravuje ministerstvo školstva aj ďalší zákon o odbornom vzdelávaní, pričom dobre vieme, že takáto predstava, takýto zákon pôvodne nemal byť pripravený.

Ďalšie záležitosti. Vo východiskovom materiáli, aj keď možno na ministerstve boli používané aj iné zdroje, je zmienka o tom, teda v Miléniu, že je požiadavka na rozšírenie prvého stupňa základnej školy z prvých štyroch ročníkov na prvých päť ročníkov. Ja by som to skúsil stručne zdôvodniť, prečo je potrebné, aby sme nemali prvý stupeň len prvé štyri ročníky, ale prvých päť ročníkov, máme také výsledky, aké máme z merania PISA, aj predchádzajúceho merania aj súčasného merania. Veď sme v čitateľskej gramotnosti na 35. mieste, v matematickej na 26. a v prírodovedeckej na 30. Keď máme také zlé výsledky v oblasti čitateľskej gramotnosti, tak si myslím, že je potrebné, aby sme venovali týmto základným kompetenciám rozsiahlejšie viac pozornosti aj s časovou dotáciou. Je logické, že by bolo potrebné predĺžiť to obdobie, keď sa mladý človek učí čítať a keď si osvojuje základné kompetencie. Napriek tomu my ideme opačným spôsobom, nereagujeme na požiadavku a nechávame v návrhu, aby prvý stupeň základnej školy ostal tak, ako to bolo doposiaľ.

Ďalším podľa môjho názoru nie celkom dobre premysleným princípom tohto zákona je tá časť, ktorá hovorí o ôsmich základných kompetenciách z hľadiska odporúčania Rady Európy, teda o celoživotnom vzdelávaní, keď vo všetkých paragrafoch, kde sa hovorí o jazykových kompetenciách, tento zákon uprednostňuje základnú kompetenciu komunikácia v štátnom jazyku. Pokiaľ vychádzame z európskych noriem, tak treba si uvedomiť, že medzi ôsmimi základnými kľúčovými kompetenciami z hľadiska celoživotného vzdelávania takáto kompetencia neexistuje. Je kompetencia komunikácia v materinskom jazyku, na druhom mieste je komunikácia v cudzom jazyku. A v rámci toho sa spomína komunikácia v úradnom, ale nie v štátnom jazyku. Ja si myslím, že žijeme v občianskej spoločnosti, nositeľom identity je jazyk. Takže myslím si, že na prvom mieste by mala byť kompetencia komunikácia v materinskom jazyku až následne by mala byť komunikácia iných jazykov.

Dovoľte mi spomenúť len jedinú myšlienku, ktorá sa týka tej novely zákona, ktorá je venovaná zákonu o financovaní. Pán poslanec Fronc už spomínal, že ministerstvo školstva chystá sankcie voči súkromným školám. Dávam za pravdu pánovi ministrovi, že pokiaľ sú problémy, pokiaľ dochádza k porušeniu zákona, tak treba prijať isté opatrenia. Len sa vás pýtam: Keď máme pluralitný školský systém, tak prečo ideme sankcionovať súkromné školy, prečo nemáme rovnaký meter na štátne a na cirkevné školy? Pokiaľ je zistené porušenie zákona, tak buď mám rovnaký meter na všetky školy a trestám rovnako aj štátne školy, aj cirkevné, aj súkromné, alebo potom netrestám nikoho. Prečo v prípade súkromných škôl je trest 15 % mínus z financovania? A pokiaľ zistíme, že niekde na vidieku nejaká konkrétna obecná škola, základná škola takisto porušila predpisy, porušila zákony, tak žiadne opatrenie, žiadne sankcie neudelíme, ale v prípade, keď je to súkromná škola, tak ich trestáme 15 % mínus.

No a napokon na záver, ako som to naznačil, niekoľko myšlienok k tej časti zákona, ktorá sa zaoberá národnostným školstvom.

Veľmi ma mrzí, že pán minister keď pripravoval tento zákon, tak si nespomenul na slová pána premiéra, ktoré odzneli práve z tohto miesta 1. augusta roku 2006. Pán premiér vtedy sa vyjadril tak, že garantuje súčasný stav práv národnostných menšín, garantuje status quo. Nechcem hovoriť o tom, v koľkých prípadoch bol tento princíp v posledných mesiacoch, rokoch porušený, ale v tomto zákone minimálne trikrát je porušený. Ešte raz by som chcel apelovať na slová pána premiéra, ako sľúbil príslušníkom národnostných menšín status quo. A dovoľte mi uviesť ešte jeden citát z vystúpenia pána Roberta Fica, predsedu vlády Slovenskej republiky, pred Parlamentným zhromaždením Rady Európy v Štrasburgu dňa 21. januára 2008: "Postavenie národnostných menšín nebolo znížené. Pre ilustráciu, som hrdý, že vás môžem informovať, že systematicky rozvíjame a podporujeme komplexný systém vzdelávania pre národnostné menšiny." Tak pokiaľ pán premiér si myslí, že týmto zákonom nebudú znížené práva národnostných menšín, tak sa mýli aj on, ale mýli sa aj predkladateľ tohto zákona pán minister Mikolaj. Jednoznačne tento zákon negarantuje rovnoprávnosť národnostných škôl už len z toho titulu, že národnostné školy nebudú mať dostatočný priestor na tvorbu vlastných školských vzdelávacích programov, pretože nebudú mať potrebné hodinové dotácie na to, aby tvorili vlastné programy. Tento zákon výrazným a jednoznačným úsilím zmení jazykový profil menšinových škôl v neprospech materinského jazyka a v prospech štátneho jazyka. Osobitne nie je žiadna zmienka ani taxatívne vymenovanie školy patriace do najvyššieho podsystému školskej sústavy Slovenskej republiky.

A, bohužiaľ, ďalším veľmi závažným problémom je používanie učebníc. Zákon hovorí o tom, že len a len ministerstvom školstva schválené učebnice môžu byť používané. Dovoľte mi, aby som vám odcitoval znenie súčasného zákona v týchto oblastiach. Čo sa týka používania učebníc, v súčasnom zákone č. 29/1984 Zb. sa hovorí v § 40 jednoznačne, pri výchove a vzdelávaní sa okrem učebníc a učebných textov uvedených v zozname učebníc vydanom ministerstvom školstva môžu používať aj iné učebnice a učebné texty.

Ďalej, paragraf, ktorý ide pod úroveň súčasných práv v oblasti výchovy a vzdelávania, súvisí s prácou školských inšpektorov. Myslím si, že je to logické. A je to odborné stanovisko, a to, pochopiteľne, stanovisko, že pokiaľ Štátna školská inšpekcia mieni robiť kontrolu na školách s vyučovacím jazykom národností, tak dotyčný inšpektor by mal ovládať ten jazyk, by mal rozumieť tomu, čo sa deje na konkrétnej hodine, o čom ten pedagóg hovorí, ako skúša tých žiakov, aký je vzájomný vzťah medzi pedagógom a žiakmi a tak ďalej. A dovoľte mi citovať zo súčasne platného zákona, z § 51a, kde sa hovorí: "Školský inšpektor musí byť spôsobilý používať slovenský jazyk v úradnom styku, ovládať jazyk príslušnej národnostnej menšiny v súvislosti s náplňou pracovnej činnosti, mať osobnostné predpoklady a morálne predpoklady" a tak ďalej a tak ďalej. Nič viac nechceme, len zachovanie status quo, nič viac nechceme, čo nám z tohto miesta sľúbil 1. augusta roku 2006 premiér tejto vlády.

A ešte jedna konkrétna pripomienka, ktorá ide pod úroveň súčasných práv. Neviem, na základe čoho sa dostala posledná veta § 12 ods. 3 do tohto zákona, kde sa hovorí o výchovnom a vyučovacom jazyku. Žiadna legislatíva doposiaľ v posledných štyridsiatich a možno päťdesiatich rokoch nehovorila o tom, v akom rozsahu musí byť vyučovaný štátny jazyk na národnostných školách. V tejto novej dikcii už je uvedený paragraf, kde sa hovorí o rozsahu, aby ten rozsah bol minimálne tak, ako je vyučovaný jazyk národnostnej menšiny. Myslím si, že stačí taká veta, kde je jednoznačne stanovená tá skutočnosť, že súčasťou vyučovania na týchto školách je aj slovenský jazyk a literatúra. Myslím si, že ani doposiaľ s tým neboli žiadne problémy.

Summa summarum na základe týchto mojich pripomienok si myslím, že návrh tohto zákona neobsahuje dostatočné množstvo pozitívnych impulzov k tomu, aby sme mohli naštartovať skutočnú reformu vzdelávania na Slovensku. A práve preto si myslím, že v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady § 73 ods. 3 písm. a) navrhujem, aby návrh zákona bol vrátený jeho navrhovateľovi na dopracovanie. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

S faktickými poznámkami sa hlásia pani poslankyňa Milada Belásová, Valentín Švidroň, Rafael Rafaj, Damborská Marta, Smolková Monika, Goga Pavol, Ivančo Jaroslav. Pokiaľ je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa k vystúpeniu pána poslanca s faktickou poznámkou.

A slovo odovzdávam pani poslankyni Belásovej.

M. Belásová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán kolega, musím na vás reagovať, pretože hneď v úvode svojho vystúpenia ste sa odvolávali na moje predchádzajúce vystúpenie.

Áno, čo sa týka zoznamu vykonávacích predpisov, to je len také malé hrozienko, ktoré som spomenula v celom tom komplexe problémov alebo výhrad, ktoré mám k navrhovanému školskému zákonu pána poslanca Fronca. Ja ich tu mám a môžem vám ich tu dať, mám ich tu 21 kľúčových pripomienok, a to veľmi závažných. To je toľko k tomu.

Ďalej by som sa chcela vyjadriť k tomu, ako ste povedali, že pán premiér tu prednedávnom garantoval práva národnostných menšín. No ale ja si myslím, že národnostné menšiny majú právo aj na vytvorenie vhodných podmienok na ich širšie uplatnenie v živote. A zvýšenie hodín výučby slovenského jazyka pre menšiny, si myslím, takéto niečo je, sú to otvorené dvere na lepšie uplatnenie v budúcom živote. A ja sa pýtam: Vy chcete tieto dvere svojej národnostnej menšine zavrieť do budúcna? Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

Teraz má slovo pán poslanec Švidroň.

V. Švidroň, poslanec: Ďakujem za slovo. Ja začnem tam kdesi od konca. Pán poslanec Szigeti, takže odborníci na tvorbu školských vzdelávacích programov nie sú. Pritom odhad sa pohybuje okolo 30 % kvantity v tomto obsahu. Ale na 100 % rozhádzania obsahu vzdelávania, čo predstavuje ten bezbrehý liberalizmus, alebo ak to chcete, tú diferenciáciu, na toto už odborníci sú, tak treba ich využiť, aby to celé nerozvrátili, ale tvorili tú podstatnú časť tej diverzifikácie toho školského vzdelávacieho programu.

No čo sa týka školskej inšpekcie, tá má v zmysle zákona mnoho povinností. Kto ale pozná legislatívu týkajúcu sa školskej inšpekcie, organizačnú štruktúru, vnútroorganizačné predpisy, ktorými školská inšpekcia riadi svoju činnosť, dá mi za pravdu, že je to orgán skutočne nezávislý od iných orgánov štátnej správy. V podstate za osem a pol roka doterajšej podoby podľa doterajšieho zákona, ktorým sa riadi školská inšpekcia, nikdy nezlyhala. A som presvedčený, že tomu tak bude aj naďalej. Neplatí tu dirigizmus proste.

No ináč je toho veľa, čo predkladaný návrh zákona po mnohých rokoch zliepania a pokusoch o rekodifikáciu vyriešil. Tak ak sa konečne objavilo právo na vzdelávanie alebo na získanie vedomostí zo štátneho... (Vystúpenie prerušené časomierou.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Uplynul čas.

Poprosím, kolegovia z techniky, tam tá vírusová databáza už by bola teda aktivizovaná. Ďakujem pekne.

Teraz má slovo pán poslanec Rafael Rafaj.

R. Rafaj, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán kolega Szigeti, vy ste mali také dve prelínajúce sa roviny svojho vystúpenia. Jedna sa snažila o akúsi faktickú argumentáciu, druhá bola spolitizovaná. Podčiarknuté, my hovoríme o reformnom zákone, o reforme školstva čiže o zmenách. A vy ste sa dožadovali a dožadujete sa akéhosi status quo. No ak sa mení rozsah vyučovania štátneho jazyka na štátnych slovenských školách, je prirodzené, že sa niečo musí diať s obsahom aj na školách s vyučovacím jazykom, a to chcem zdôrazniť, maďarským, pretože viete, vy ste sa odvolávali na profil a status menšinových škôl, ale veď dobre viete, že na školách Ukrajincov a Nemcov sa vyučuje v štátnom jazyku, v slovenčine, a ich materinský jazyk je tam iba ako cudzí.

Použili ste ďalej pomerne silné slovo "cenzúra" v kontexte na učebnice. Nuž skôr než ich schváli ministerstvo školstva, tak viete, že musia prejsť aj odborným pripomienkovacím sitom, že na tieto učebnice sa vypisuje konkurz tak, ako to bolo napr. v rokoch 1997 až 2003, keď Fakulta humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici takýmto spôsobom na stredné školy dodala 12 učebníc a získala za to aj mnohé ocenenia.

No ja vás chcem ubezpečiť, že, bohužiaľ, aj v minulosti sa vyučovalo na hodinách dejepisu tak, že nebola tam ani len zmienka o Veľkomoravskej ríši. Bohužiaľ, aj takúto veľkú dieru schválilo nedávne ministerstvo školstva.

Takže ja si myslím, že vy sa nemusíte obávať nejakého narušenia vašich práv, len vybalansuje sa naozaj to, čo má byť pravdivé a vecné.