M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Teraz má slovo pani poslankyňa Damborská.

M. Damborská, poslankyňa: Áno, ďakujem. Pán poslanec Szigeti, vedenia škôl volené a menované len miestnymi školskými radami sa na školách neosvedčili. Veľmi často do školských rád boli dosadzovaní nekompetentní a problematiky neznalí ľudia. Školské rady boli často manipulované samotnými riaditeľmi, resp. vedením školy. A riaditeľ sa stal mnoho razy neodvolateľný. Zjednanie nápravy takto nebolo možné. Člen Štátnej školskej inšpekcie alebo školskej inšpekcie bude mať možnosť objektívne si preveriť kvalitu toho-ktorého vedenia školy, a tým do zloženia školskej rady zasiahnuť. Toto považujem za významný krok dopredu.

Čo sa národnostného školstva týka, nuž je to smiešne. Ak bude komunikácia detí v školách, ja teda teraz apelujem na školy národnostného školstva maďarského, a bude tá komunikácia v školách len v materinskom jazyku, pýtam sa vás, kde sa potom deti a absolventi týchto škôl majú možnosť plnohodnotne uplatniť v Slovenskej republike. Veď nebudú ovládať štátny, teda slovenský jazyk. Alebo si myslíte, že nájdu uplatnenia vo vysokých štátnych slovenských inštitúciách a budú sa do telefónu prihlasovať slovom "tessék", tak ako to bolo v nedávnej minulosti? No to ja by som už nechcela zažiť. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Teraz má slovo pani poslankyňa Monika Smolková.

M. Smolková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ja mám len jednu vecnú krátku pripomienku. Pán poslanec, keďže ste vymenovávali, že vám chýbajú niektoré vyhlášky, že nie sú predložené, a spomenuli ste aj vyhlášku o organizácii školského roka na základných a stredných školách, chcem vám povedať, že opak je pravda. V § 163, kde sú zrušovacie ustanovenia, táto vyhláška nie je zrušená, nie je uvedená, ale podľa môjho názoru mohla by byť zrušená, pretože v § 150 sa hovorí kompletne o organizácii školského roka. Možnože tam už by sme mohli len doplniť to, čo cituje tá vyhláška č. 122/1992 Zb. v § 5. A to sú tie mimoriadne udalosti, keď môže riaditeľ prerušiť vyučovanie pri živelných udalostiach. Takže je to v zákone a vyhláška kľudne nemusí byť. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Teraz má slovo pán poslanec Pavol Goga.

P. Goga, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán poslanec, vy ste spomínali, že by bolo potrebné, aby zákon určil percento obsahu učiva 70 : 30 a tak ďalej. Neviem, či by to bolo práve vhodné, keď obsah učiva predsa určujú učebné osnovy, ktoré aj stanovujú základný minimálny obsah, ale aj komunikačnú úroveň, ktorú má žiak dosiahnuť. Koniec koncov myslím si, že už v minulosti platili, ale aj teraz stále budú platiť štandardy, ktoré sú na jednotlivých školách, ktoré presne vymedzia stupeň náročnosti podľa ročníka a podľa toho, kde sa vyučuje, či to je základná škola alebo škola stredná. No a podľa toho sa vlastne vytvorí aj taký efektívny proces hodnotenia úrovne vzdelávania na týchto školách.

Máte pravdu, čo sa týka tých rád škôl. A to už tu bolo povedané aj pani kolegyňou Damborskou. Často rady školy pôsobia iba formálne a nedokážu naozaj kvalifikovane určiť obsah školského vzdelávacieho programu. Preto si myslím, že tuná je povinnosťou práve štátu, aby dohliadol na základné pravidlá výchovy a vzdelania, samozrejme, aj na obsah učiva. Myslím si, že vždycky to školstvo bolo, ale aj je istým spôsobom také štátne politikum, lebo štát je garantom výchovy a vzdelávania. Takže z tohto pohľadu si myslím, že je potrebné aj tuná urobiť zmenu a práve tento zákon to umožňuje.

A možno ešte jedna pripomienka k tej školskej inšpekcii. Viete, na školách, kde prebiehajú školské inšpekcie, ja vítam to, že sa má vytvoriť aj nejaký kontrolný mechanizmus, ktorý budú tvoriť samotné školy, pretože inšpekcia často je strašiakom na školách a zameriava sa často na úplné banality, ako sú čiarky, bodky, parafovanie voľných kolónok zľava doprava, sprava doľava a naopak. Viete, to niekedy spôsobuje už aj úsmev na tvári učiteľov a je to niekedy naozaj na škodu.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Teraz má slovo kolega Ivančo.

J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega Szigeti, dovoľte mi, aby som nadviazal na niektoré časti vášho vystúpenia a povedal možno kolegom z koalície, od čoho sa odvíja ich argumentácia pri obhajobe predloženého návrhu zákona. Podľa môjho názoru sa odvíja od toho, že oni nechcú zmeniť systém, oni len obhajujú to, čo je teraz. A faktom je aj to a svedčí pre túto teóriu obhajoby to, že do zákona sa implementovalo 39 súčasných noriem, súčasných noriem s kozmetickými úpravami, a pritom tu hovoríme, že ideme meniť systém. Veď podstatná časť celého rozsahu tohto textu sú vlastne staré normy, staré vyhlášky, dva zákony. Tak, prosím vás, aká je to diskusia o zmene?

K inšpekcii poviem pre niektorých kolegov. Pán poslanec Goga povedal veľmi správne, že inšpekcia je strašiakom. Lenže, pán kolega, inšpekcia ešte len teraz bude väčším strašiakom. Bude postrachom, bude nástrojom pre odvolávanie riaditeľov škôl.

Čo sa týka rád škôl, rady školy sa posilňujú podľa tohto textu len pri, a to zdôrazňujem, len pri obsadzovaní funkcií, pri výberovom konaní na obsadenie funkcie riaditeľa školy. Žiaden vplyv na vzdelávací program na škole rada školy nebude mať. Pýtam sa ešte raz, na čo potom bolo pri obecných úradoch a pri úradoch samosprávnych krajov zriadenie školských úradov, kde je podmienka odbornej a pedagogickej spôsobilosti pre ľudí, ktorí tam pracujú, keď teraz do rád škôl ideme delegovať ďalších ľudí s tými istými podmienkami, len pozor, budú delegovaní zo štátneho orgánu alebo zo štátnej inšpekcie. Nedá sa to nazvať inak ako posilňovanie štátneho dirigizmu a žiadna kvalitatívna zmena školstva sa nedeje, dámy a páni.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Trošičku mám teraz problém. Pán Dubravay, pravdepodobne ste sa prihlásili po možnosti prihlásiť sa, lebo pán Szigeti sa hlásil s reakciou. Takže nájdeme nejaký spôsob, bude možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

Takže teraz dávam možnosť na reakciu na faktické poznámky pánovi poslancovi Szigetimu. Máte slovo.

L. Szigeti, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Skutočne len krátke reakcie.

Pani poslankyňa Belásová, zatiaľ nikto, žiadny expert na vzdelávanie v cudzích jazykoch nedokázal, že kvalita vedomostí je priamoúmerná počtu hodín, v koľkých sa vyučuje ten predmet. Nikto to ešte nedokázal. Tam treba hľadať iné možnosti, iné spôsoby, progresívne spôsoby vyučovania.

Pán poslanec Švidroň, ja netvrdím, že pedagógovia na školách majú kompetencie písať školské vzdelávacie programy. Ja tvrdím, že keby sme postupovali v zmysle návrhu, čo sme predložili v septembri vlani, tak určite by sme tomu venovali patričnú pozornosť a pomohli by sme im, aby sa to naučili. A toto chcem aj od vás, aby bola pozornosť venovaná tomu, že treba ich pripraviť na to, aby sa to naučili, ako sa to robí.

No, pán poslanec Rafaj, viete, pokiaľ sú hodnoverné tie informácie, ktoré sme dostali z ministerstva, tak je to tak, že na školách s vyučovacím jazykom slovenským znižujete vyučovanie slovenského jazyka v prvom ročníku o dve hodiny a na národnostných školách to zvyšujete o dve hodiny. To znamená, že tam je spor.

Pani poslankyňa Damborská, do školských rád členovia sa nedosadzujú, ale sa volia, demokraticky sa volia.

A čo sa týka pripomienky pani poslankyne Smolkovej. Pýtam sa vás, prečo je potom v zákone uvedená tá veta, že ministerstvo školstva vydá všeobecne záväzné nariadenie k organizácii školského roka, keď zámer ministerstva bol taký, že ponechá súčasne platnú vyhlášku. Nerozumiem tomu. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Týmto sme ukončili sériu faktických poznámok k vystúpeniu pána poslanca Szigetiho, ktorý vystupoval v mene klubu SMK.

Teraz v mene klubu SDKÚ vystúpi pani poslankyňa Rosová. Má slovo.

T. Rosová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, sedíme tu dnes kvôli vážnej veci. Diskutujeme o reforme školstva, diskutujeme o zmenách, ktoré potrebuje naše školstvo. A v jednom tu, zdá sa, panuje predsa len zhoda, zhoda v tom, že tie zmeny sú potrebné. Zdá sa ale na druhej strane, že je veľký rozdiel v tom, ako si tú zmenu kto z nás predstavuje. Každopádne chcem ale oceniť to, že vôbec prebieha intenzívna debata na túto tému, čo prispieva k tomu, aby aj naša verejnosť vnímala dnešné rokovanie ako vážne. A chcem mimoriadne oceniť iniciatívu Slovenskej národnej strany, ktorú som tu snáď v rozprave ešte v takomto zložení ani neregistrovala, takže pán minister má podporu. A zjavne aj poslanci majú podporu aparátu, pretože ich vystúpenia sú k veci, aj keď netvrdím, že s nimi súhlasím.

No, hovorila som o tom, že slovenské školstvo určite potrebuje zmenu. A na tom sa zhodneme. Uplynulé volebné obdobie bolo obdobím reforiem, ktoré zvýšili konkurencieschopnosť Slovenska v mnohých oblastiach. A o tom, dúfam, nemusíme viesť spor. Naštartovali Slovensko na trajektóriu rastu, na trajektóriu rekordného ekonomického rastu. Ak má existovať nejaký nástroj, ktorý nás na tejto trajektórii udrží, ktorý ju nezvráti, tak je to kvalitné vzdelávanie, pretože len konkurencieschopnosť v oblasti znalostí môže byť to, čo spôsobí, že nebudeme ďalej stagnovať a že túto našu trajektóriu naozaj budeme nasledovať aj ďalej. No a to vlastne právom očakávajú od reformy, myslím, všetci, očakávajú, že skvalitní naše vzdelávanie najmä vo vzťahu k tomu, aké výsledky ukazujú medzinárodné porovnania, ktoré sme absolvovali, kde je jasné, že Slovensko výrazne zaostáva. Rodičia aj učitelia očakávali od reformy, že bude garantovať také vzdelanie, s ktorým budú naše deti úspešné v pracovnom živote, v osobnom živote, vo svojom ďalšom vzdelávaní, ale aj v rodine. Musím povedať, že zákon, o ktorom rokujeme, a reforma, ktorej má byť základom, takéto šance alebo takéto očakávania nenaplní. Na začiatku hneď poviem, podľa mojej mienky to nie je reforma. Podľa mojej mienky to je nevyužitá príležitosť. A budem ďalej hovoriť o tom, prečo si to myslím.

Myslím si, že je to zbytočný experiment, experiment na deťoch, experiment na učiteľoch, ktorý bude stáť veľa energie. Dovolím si aj nesúhlasiť s tým, čo tu povedali moji kolegovia, že výsledkom bude chaos. Ja si myslím, že výsledkom bude veľmi veľa vynaloženého času, veľmi veľa námahy, ale skutočný výsledok nebude nikto vidieť, pretože sa v skutočnosti zmení veľmi málo, prakticky nič. Všetka tá energia sa mohla vynaložiť oveľa efektívnejšie, na hľadanie správnych riešení. Všetky tie peniaze, ktoré to nepochybne tiež bude stáť, sa mohli tiež vynaložiť napr. na platy učiteľom. Ale prečo si myslím, že je to nevyužitá šanca a zbytočný experiment? Niečo tu už zaznelo. Pred chvíľou hovoril môj kolega Ivančo o tom, aká je forma tohto zákona, ktorá sama osebe je jasným dôkazom toho, že nejde o zmenu, že je to vo veľkej časti v podstate kompilát existujúcich vyhlášok, noriem, resp. dvoch zákonov. Takže vlastne našu zásadnú zmenu budujeme pomocou starých pravidiel tým, že konzervujeme staré štruktúry, staré vzťahy, staré inštitúcie. No a navyše sa na úroveň zákona povyšujú aj také pravidlá, ktoré mali doteraz nižšiu právnu silu. A to už je samo osebe dôkazom , že namiesto toho, aby tento zákon podporoval slobodu, tvorivosť, rôznosť, zavádza direktívny centralizmus, dirigizmus. Na druhej strane ale ak hovoríme, že problémom doterajšej legislatívy zákona z roku 1984 je veľké množstvo jeho novelizácií tým, že dnes dávame do zákona pravidlá, ktoré vonkoncom v zákone nemusia byť, je zrejmé, že akákoľvek drobná zmena, ktorú prinesie život, si vyžiada nie zmenu vyhlášky, nie zmenu normy, ale hneď aj novelizáciu zákona. Čiže nový zákon bude novelizovaný dvadsaťkrát určite nie za 24 rokov, ale omnoho skôr.

Zákon naozaj upravuje absurdné detaily. Ja si dovolím prečítať jednu pasáž: "Za vzorné správanie, za vzorné plnenie povinností alebo za statočný čin možno žiakovi udeliť pochvalu alebo iné ocenenie." Páni a dámy, na toto potrebujeme naozaj zákon? To musí byť v zákone? A takých perličiek by sme tam našli mnoho. Na druhej strane ale zákon rezignoval na niektoré úplne kľúčové témy. Napr. nijakým spôsobom sa nedotýka princípov financovania. Chcem o tom hovoriť potom neskôr. Myslím si, že normatívne financovanie malo svoje opodstatnenie a prinieslo ten výsledok, ktorý sa od neho očakával. Na druhej strane ale dnes ak nám ide o zmenu, je financovanie práve tým hlavným nástrojom, ktorý má štát v rukách, keď chce podporiť, povedzme, kvalitu a na druhej strane sankcionovať nekvalitu.

Ale rezignoval aj na dôležitú otázku, ktorú spomenul pán poslanec Szigeti, a to otázku odborného školstva. Pán minister sľubuje nový zákon o odbornom školstve. Ale ja si myslím, že je viac než veľká chyba oddeľovať odborné školstvo a vyčleňovať ho zo systému školstva a mať dva zákony, tým skôr, že sa hovorilo, že jedným z cieľov novej legislatívy je vlastne mať akosi kuchárku, ako dnes povedal sám pán minister, a mať teda všetky normy pod jednou strechou. Ale si to myslím nielen preto, ale predovšetkým z obsahových dôvodov. Expertízy, ktoré napokon sú aj na stránke ministerstva školstva zverejnené, hovoria o tom, že práve prepojenie a flexibilita medzi odborným a všeobecným vzdelávaním je to, čo nám chýba, a to, čo môže posunúť naše školstvo dopredu, to, čo môže byť cestou práve k tomu, aby sme eliminovali nedostatok kvalifikovanej odbornej sily v odborných profesiách. No a nič také, samozrejme, nehrozí, pretože tento zákon to priam znemožňuje, už aj tou štruktúrou odborných škôl, ale o tom neskôr. Takže je to jedno z odporúčaní expertov OECD, ktoré sa minulo účinkom a ktoré nenašlo živnú pôdu v našej legislatíve. Takých odporúčaní je ale mnoho.

Chcem sa dotknúť niektorých konkrétnych tém, pretože pán minister si posťažoval, že opozícia nedala odborné výhrady, že hovorí len politické stanoviská. Myslím, že to nie je celkom pravda. Na výbore sme diskutovali veľmi konkrétne, no ale ak sa to nezdalo dostatočne konkrétne, pokúsim sa to teraz konkretizovať.

Takže veľmi zásadná vec, ktorú zákon prináša, ale na druhej strane nevyužíva príležitosť, je výučba cudzích jazykov.

Vieme o tom, že v cudzích jazykoch nie sme na tom vynikajúco a že na druhej strane práve znalosť ovládania cudzích jazykov je kľúčom ku konkurencieschopnosti tak na domácom trhu prácu, ako aj na medzinárodnom trhu práce. Zavádzame výučbu cudzieho jazyka od tretieho ročníka. A to je fajn, ale rezignovali sme na možnosť povedať, že máme aj v tejto oblasti nejakú prioritu, ktorá nás posunie ďalej. Som hlboko presvedčená, a zďaleka nielen ja, že, či chceme alebo nechceme, kľúčom k úspechu a k medzinárodnej konkurencieschopnosti je dnes v Európe anglický jazyk. My tu ponúkame celú škálu jazykov a pokračujeme v tom neefektívnom systéme, ktorý sme tu mali doteraz, ktorý vlastne neumožňuje kontinuitu, ktorý zapríčiňuje to, že dieťa keď prestúpi na inú školu, často musí buď začínať odznova s tým, čo už vie v jazyku, alebo, naopak, sa musí prispôsobovať a dobehnúť to, čo doposiaľ neštudovalo na inej škole. Hovoria o tom aj analýzy Štátneho pedagogického ústavu z minulých rokov, že to tak je. A toto len znova prolongujeme. Rodičia dobre vedia, že angličtina je kľúčom k úspechu ich detí. A jednoznačne majú najväčší záujem o tento jazyk. A nemôžeme sa tváriť, že to tak nie je, nemôžeme sa prispôsobovať tomu, akých máme, povedzme, učiteľov. Pán minister mal voči takémuto návrhu výhrady. Údajne je to nedemokratické. Ja si myslím, že je to rovnako nedemokratické, ako, povedzme, nútiť deti učiť sa dejepis alebo chémiu, alebo ktorýkoľvek iný predmet. A nemyslím si to len ja. Myslí si to dnes už väčšina európskych štátov, pretože už v roku 2004 to bolo 14 európskych štátov, ktoré mali angličtinu ako povinný špecifický cudzí jazyk v svojich vzdelávacích systémoch, či už prvý alebo druhý, každopádne bol to jazyk anglický. Takže ideme tu proti prúdu. Namiesto toho, aby to viedlo k vyššej úrovni komunikácie v cudzích jazykoch, povedie to k Babylonskej veži. Samozrejme, aby som ozrejmila, prečo je dôležité, aby bol jeden jazyk, a to anglický jazyk, určený ako špecifický povinný cudzí jazyk, treba povedať, že práve dôsledkom toho by bolo, že sa jasne vie, čo vie dnes šiestak, čo vie siedmak. A mohol by teda pokračovať v tejto výučbe počas celého svojho vzdelávania.

Ja som hľadala dôvody, prečo vlastne sa nevyužíva táto príležitosť, lebo naozaj ten dôvod, že to je málo demokratické alebo že by nás teda Európska únia za to pokarhala, neobstojí v kontexte toho, čo som doteraz uviedla. No a jediný rozumný dôvod, netvrdím, že je to ten pravý, ale jediný, ktorý som ja našla, je v koncepcii výučby cudzích jazykov, ktorý hovorí o tom, že pre každý cudzí jazyk budeme vytvárať na Slovensku národnú učebnicu cudzieho jazyka. Samo osebe sa mi to zdá nezmysel, pretože na svete existuje množstvo vynikajúcich učebníc cudzích jazykov, podľa ktorých sa veľká časť riadi... (Hlas z pléna.) Neplatí to. Tak to som rada. Ale na druhej strane teda v tom prípade už nevidím na to dôvod. Zámerom bolo vynaložiť 60 mil. na tvorbu tejto učebnice, čo bolo podľa mňa naozaj zbytočné. Som veľmi rada, že pán minister teraz oznamuje, že to tak už nie je.

Každopádne ale ešte pokiaľ ide o cudzie jazyky, všetci vieme, že problémom, a to nie novým, je nedostatok učiteľov cudzích jazykov, nedostatok takýchto učiteľov kvalifikovaných predovšetkým. Myslím, že nemáme zatiaľ v rukách žiadnu analýzu, ktorá by povedala, čo je toho jasnou príčinou, aj keď všetci tie príčiny tušíme. Bez toho, aby sme si ale aspoň nahlas pomenovali, čo je príčinou toho, že máme nedostatok kvalifikovaných učiteľov cudzích jazykov, ideme zavádzať akési rýchlokurzy. Za štyri semestre sa majú učitelia naučiť jazyk, pričom za to dostanú notebook a dataprojektor. Nerozumiem, prečo to majú dostať, či si majú na stenu premietať anglickú abecedu alebo prečo práve majú dostať dataprojektor. No snáď jediný rozumný dôvod je, že sú na to peniaze a nejako ich treba minúť. Ale ja si myslím, že by sa dali minúť aj rozumnejšie. Každopádne ale počas školenia svojho učiteľa v cudzom jazyku budú mať deti nekvalifikovanú výučbu nielen cudzieho jazyka, ale aj všetkého ostatného preto, lebo nemáme také kapacity, aby mal kto tých chýbajúcich študujúcich učiteľov v školách nahradiť. A nemáme na to ani peniaze. Ak by sme aj pripustili, že sa naozaj učitelia úspešne za štyri semestre dokážu naučiť cudzí jazyk, otázkou je, ako ich s touto novou kvalifikáciou udržíme v škole, keď sme tam neudržali tých, ktorí ten jazyk vyštudovali regulárne. Kto zaručí, že dôsledkom tohto experimentu nebude to, že už nebude mať kto učiť nielen cudzie jazyky, ale aj ostatné predmety, pretože nám učitelia zo škôl odídu, keď budú jazykovo vybavení? Pritom ale vieme, že príčinou toho, že je nedostatok kvalifikovaných jazykárov, nie je to, že by sme ich nedostatočný počet vyškolili. Absolventov učiteľského štúdia cudzích jazykov máme určite viac ako by bolo treba z hľadiska kapacít našich škôl, príčinou je, že na učiteľské posty buď nenastúpili, alebo z nich ušli, a to kvôli platu, ale nielen kvôli platu, často aj kvôli nemotivujúcemu prostrediu. No a keďže teda tušíme, že toto je príčina, pýtam sa, prečo nemeníme príčinu, prečo nemeníme to, čo je jadrom problému, ale vyhadzujeme peniaze na to, aby napokon zo škôl odišli aj tí, ktorí tam ešte zostali.

Takže toľko k oblasti cudzích jazykov.

Ďalšia nevyužitá príležitosť, ktorá naozaj mohla ukázať, že to myslíme vážne s reformou a že nám ide o zmenu, je dĺžka školskej dochádzky. Podľa mojej mienky to mal byť jeden z kľúčových krokov a jeden z hlavných nástrojov na skutočnú zmenu. Moderné krajiny dnes predlžujú školskú dochádzku. A na Slovensku sú na to špeciálne dôvody, aby sme takto k tomu pristúpili. Hovorím o predĺžení školskej dochádzky oboma smermi, teda o povinnom, najmenej poslednom ročníku materskej školy, ale aj o predĺžení školskej dochádzky do 18 rokov. Zavádzame namiesto toho bezplatný posledný ročník materskej školy, ale znova neriešime problém, ktorý existuje, ale zbytočne vynakladáme prostriedky na problém, ktorý neexistuje, pretože čo sa týka percenta zaškolených detí na Slovensku, je mimoriadne vysoké, myslím, že je to dnes 92 %. Ale práve tých 8 % detí, ktoré zaškolené nie sú, spôsobuje podstatne vyššie percento problémov neskôr v školskom veku. A dôvodom, prečo zaškolené nie sú, prečo nechodia do materskej školy, nie je to, že sa tam platia poplatky, pretože veľká časť z nich je v hmotnej núdzi a tak či tak sú od poplatkov oslobodené, dôvodom je, že rodičia buď nemajú motiváciu deti zapísať do tej materskej školy, alebo často aj že jednoducho nemajú na to možnosť, pretože obce nezriadili materské školy pri niektorých osadách tak, aby to bolo dostupné tým, o ktorých je reč. Takže budeme platiť za niečo, za čo rodičia celé roky aj počas minulého režimu ochotne a so samozrejmosťou platili, ale nevyriešime ten problém, ktorý máme, a to, že deti, ktoré do škôlok nechodia, sú potom problémové a majú ťažkosti prispôsobiť sa školskému prostrediu.

No a na opačnej strane predĺženie povinnej školskej dochádzky do 18 rokov podľa mňa je dôležité preto, lebo nám stále z roka na rok rastie počet tých, ktorí ukončujú dochádzku školy bez toho, aby dosiahli stredné vzdelanie. A tým pádom sú, samozrejme, pre trh práce pri dnešných nárokoch prakticky nepoužiteľní. Myslím si preto, že je omnoho efektívnejšie udržať ich v škole a platiť za ich vzdelávanie, než ich potom prakticky celý život financovať zo sociálneho systému. Pritom ale paradoxne veľmi nedávno, 26. 3., schválila vláda Strednodobú koncepciu rozvoja rómskej národnostnej menšiny. A v tej koncepcii sa zaväzuje zaviesť povinnú predškolskú dochádzku od piatich rokov veku už od roku 2013 a dvanásťročnú povinnú školskú dochádzku do roku 2012. No ale potom prečo tu sme? Potom budeme schvaľovať dnes zákon a následne potom štátny vzdelávací program na dnešné pomery na desaťročnú povinnú školskú dochádzku na to, aby sme ho vzápätí menili, aby práve v roku, keď majú byť ukončené štátne vzdelávacie programy, začal platiť nový? To, si myslím, je naozaj zbytočný experiment.

Ďalšia vážna oblasť je samotná kvalita a obsah vyučovania. Dnes už všetci vieme naspamäť, dá sa povedať, že dnes už celé Slovensko memoruje, že nechceme memorovanie, že chceme viac tvorivosti, viac vnímania súvislostí, čo, samozrejme, neznamená, že máme rezignovať na nejakú informačnú bázu a množstvo poznatkov, ako dnes o tom hovoril aj pán poslanec Petrák.

V interpretácii pána ministra nástrojom na to, aby sme vniesli teda menej memorovania a viac tvorivosti do našich škôl, malo byť rozdelenie vzdelávacích programov na povinný štátny vzdelávací program a v druhom stupni školské vzdelávacie programy. V priemere teda stále sa deklaruje, že ten štátny vzdelávací program má tvoriť 70 % a školské vzdelávacie programy majú byť tých 30 %, ktoré majú školy možnosť využiť podľa vlastných predstáv a na profilovanie sa na nich. (Hlas z pléna.) Či to je 70 %, 30 %, 60 %, 40 %, to ja presne neviem. Každopádne bolo by to dobré, keby to naozaj mohlo byť naplnené a keby školy naozaj dostali priestor na to, aby sa mohli profilovať a aby sa mohli odlišovať a aby mohli aj konkurovať vlastne práve vďaka tomu jedna druhej, pretože to je cesta ku kvalite. Lenže už dnes majú školy pomerne slušný priestor blížiaci sa práve k tým 30 %, v ktorom môžu vnášať svoje vlastné myšlienky do vzdelávania. Problém je v tom, že ho prakticky nevyužívajú. Nevyužívajú ho, pretože nemajú motiváciu využívať ho. Závisí to väčšmi od nadšenia, od snahy konkrétnych jednotlivcov. A tej nie je určite dosť na to, aby to zmenilo systém. No a presne tak to bude aj naďalej.

V novom školskom zákone som nenašla jedinú zmienku, jediný riadok, jediné slovo, ktoré by znamenalo skutočnú motiváciu, aby školy prejavili svoju tvorivosť, prejavili svoju jedinečnosť. No ale keby to aj chceli, ak by aj mali takúto vôľu, ten deklarovaný priestor je podstatne užší než uvádzaných priemerných 30 %. Zužujú ho ďalšie opatrenia, ktoré sú navrhované v zákone. Predovšetkým je to opatrenie, o ktorom sa tu už hovorilo, a to sú učebnice, učebné texty a pracovné zošity, ktoré sa môžu používať len vtedy, ak sú schválené alebo odporúčané priamo ministerstvom školstva, pričom, samozrejme, ide aj o to, že len tie schválené budú aj financované zo štátneho rozpočtu. Takže školy dostanú 30 % slobody, ale nie už tých 30 % na učebnice, ktoré by si zvolili podľa vlastného výberu. Podľa mňa je problém už v tom, že zákon ani nedefinuje, čo to vlastne je učebnica v dnešnom svete, keď učebnica zďaleka nemá len podobu nejakého papierového výtlačku, keď sú multimediálne učebnice, vznikajú deň za dňom nové. A myslím, že kapacita žiadneho ministerstva nie je sledovať tento vývoj a schvaľovať každú jednu.

V zákone sa nehovorí nič o tom, že je možné využívať takéto nástroje. A tým, že zákon má 130 strán a reguluje naozaj aj to, že môže škola odmeňovať žiaka za dobré výsledky, myslím si, že si netrúfnu učitelia nad rámec tohto zákona využívať takéto učebné materiály bez toho, aby sa neobávali, že budú za to sankcionovaní. A ani im to nikto nemôže zaručiť preto, lebo inšpekcia bude ten posledný arbiter, ktorý rozhodne o tom, či to je alebo nie je v súlade so zákonom, ako vyučujú. Myslím si, že v dobe internetu, v dobe, keď naozaj flexibilne vznikajú zdroje informácií, hodinu za hodinou, nie je rozumné pokúšať sa centralizovať schvaľovanie učebníc bez toho, že by som spochybňovala to, že štát má mať istý dohľad nad tým, aký obsah sa vyučuje. Ale na to sú celkom iné nástroje, napr. už spomínaná inšpekcia.

Pán minister aj dnes argumentoval tým, že štát musí dohliadať nad tým, aby sa nám do vzdelávacích systémov nedostali sekty, neofašistické hnutia a tak ďalej. Samozrejme, to treba robiť nielen u nás, ale všade. No myslím si, že by si mal pán minister tuná pozametať pred vlastným prahom, lebo je veľmi paradoxné, že práve dve školy, o ktorých som aspoň ja našla zmienky, a to nielen zmienky, ale aj dlhé materiály v našich médiách, a ktoré sú podozrievané z toho, že zavádzajú sekty, sú práve tie, kde je garantom hlavný poradca pre školskú reformu, pán Zelina. Hovorím o Waldorfskej škole v Bratislave a o Rodovej škole v Hnilčíku. Takže zrejme nestačí mať dozor nad učebnicami, pretože v jednej z tých škôl sa napr. žiadne učebnice nepoužívajú a asi toto nie je cesta.

Centrálne schvaľovanie aj centrálne obstarávanie učebníc je na prvý pohľad možnože efektívne, pretože to vyzerá tak, že to bude lacnejšie. V skutočnosti ale aj moja skúsenosť hovorí o tom, že je to plytvanie peniazmi. Z mojich troch detí ak dokopy použili z učebníc, ktoré vyfasovali na začiatku roka, 30 %, tak je to veľa. Čím mladšie sú deti, tým menej využívajú tie učebnice, ktoré dostanú do rúk, a píšu teda ako českí žandári, to, čo sa im diktuje, preto, lebo učebnice nevyhovujú potrebám dnešnej školy. Ako môžu ale od septembra vyhovovať potrebám tej zajtrajšej, novej školy, to už neviem.

Hovorilo sa tu o tom, aj pani spravodajkyňa to citovala, že veľkým problémom, ktorý nás trápi, sú slabé výsledky našich žiakov v medzinárodných porovnaniach. No a mnohé si sľubovalo ministerstvo, ale, myslím si, aj pedagógovia, od redukcie obsahu učiva. Aj ja si myslím, že treba vynechať zbytočné informácie, ale netreba si myslieť, že tým, že vynecháme časť obsahu, zmeníme aj formu a že teda tá zvyšujúca časť obsahu potom už bude efektívne vyučovaná. Tak to nie je. Potrebujeme nielen učiť to, čo je podstatné, ale hlavne aby sa u nás učilo inak. A na to, aby sme vedeli odlíšiť to podstatné od nepodstatného, nestačí zvolať ani tých najlepších učiteľov. Každý z nás, kto chodil do školy, vie, že pre každého učiteľa danej aprobácie je práve ten jeho predmet najdôležitejší. A nemôžeme zvolať chemikárov na to, aby zredukovali učivo chémie. Na to je potrebné, aby sme mali analýzu, analýzu toho, čo je naozaj dôležité pre ďalšie vzdelávanie, pre všeobecné vzdelanie a pre to, aby bol človek schopný nadväzovať potom v ďalšom svojom živote, či už vo vzdelávaní alebo v praxi, na to, čo sa v škole naučil. Takže prvým krokom mala byť analýza toho, čo je potrebné, podstatné a čo je nadbytočné učivo, a nie subjektívne posudzovanie učiteľov, pretože tí sa, ako je už dnes zjavné, asi ťažko dohodnú. Výsledkom teda tohto snaženia o redukciu obsahu nie je redukcia obsahu, ale redukcia počtu povinných hodín v jednotlivých predmetoch. Takže obsah sa redukuje len veľmi málo, ako nám aj poradcovia hovorili, pán Zelina sa niekoľkokrát vyjadril, že v niektorých predmetoch dokonca aj pribúda. Myslím, že sa zúčastňoval rokovaní tých predmetových komisií. Každopádne ale z rokovaní predmetových komisií, ktoré sú naozaj pod pokrievkou, prenikajú také hlasy, že je ťažké zhodnúť sa na redukcii učiva. Na druhej strane ale redukujeme rozsah povinných hodín. Znamená to, že, povedzme, učivo zredukované o 10 % bude treba odučiť v rozsahu hodín zredukovanom na 30 %, ak ten zvyšok má mať škola k vlastnej dispozícii. Ale ak to nemá mať k vlastnej dispozícii a ak to má teda naozaj naučiť... (Ruch v sále.) Bola by som rada, keby ste ma nevyrušovali, pán minister. Ak to má škola naozaj žiakov naučiť, bude musieť tých 30 % využívať nie na vlastnú tvorivosť, na vlastný prínos, ale práve na to, aby stihla naučiť to, čo naučiť musí. Jednak je tu teda... (Vystúpenie prerušené predsedajúcim.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, ak dovolíte, len chcem sa spýtať... (Reakcia v pléne.) Dobre, takže veľmi pekne ďakujem. Takže budete pokračovať po hlasovaní.

Vážené kolegyne, kolegovia, keďže je 17.00 hodín, tak pripravíme sa na hlasovanie, máme tri prerokované návrhy zákonov a jednu medzinárodnú zmluvu. Takže dovoľte mi vyhlásiť 5 minút na prípravu hlasovania, o 17.05 hodine by sme pristúpili k hlasovaniu.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

P. Paška, predseda NR SR: Dámy a páni, poprosím vás, aby ste zaujali svoje miesta v sále, aby sme mohli pokračovať v prerušenom rokovaní programu.

Dámy a páni, budeme pokračovať v rokovaní hlasovaním v druhom čítaní o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach (tlač 531).

Pán predseda výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj pán poslanec Tibor Cabaj bude uvádzať hlasovanie. (Ruch v sále.) Poprosím vás o pozornosť kolegyne, kolegovia. Nech sa páči, pán spravodajca.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán minister, kolegyne, kolegovia. V rozprave vystúpili dve panie poslankyne. Pani poslankyňa Laššáková predložila pozmeňujúci návrh v štyroch bodoch. O tom budeme potom hlasovať. Zároveň požiadala o vyňatie na osobitné hlasovanie zo spoločnej správy body 8 a 9, už predtým som avizoval, že osobitne budeme hlasovať o bode 1.

Takže po tomto úvode, pán predseda, prosím, keby ste najskôr dali hlasovať o bodoch spoločnej správy 2, 3, 4, 5, 6, 7, 10, 11 a 12 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy. Odporučenie je schváliť ich.

(Hlasovanie.) 135 prítomných, 119 za, 16 sa zdržalo.

Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

T. Cabaj, poslanec: Ďalej, na osobitné hlasovanie boli vyňaté body 1, 8 a 9. Ale napriek tomu, že gestorský výbor odporúča tieto pozmeňujúce návrhy schváliť, pani poslankyňa Laššáková predložila pozmeňujúci návrh, ktorým vlastne rieši túto situáciu, tak poprosím, keby sme hlasovali o bodoch 1, 8 a 9 zo spoločnej správy spoločne.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme spoločne o bodoch 1, 8 a 9.

(Hlasovanie.) 134 prítomných, 2 boli za, 88 proti, 44 sa zdržalo.

Tieto body sme neschválili.

T. Cabaj, poslanec: Tým sme odhlasovali všetky pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy. Môžeme pristúpiť k pozmeňujúcim návrhom z rozpravy, pretože neboli prijaté body 1, 8 a 9, môžeme hlasovať o štyroch pozmeňujúcich návrhoch pani poslankyne Laššákovej. Kolegyne, kolegovia, chcem vás upozorniť, vzhľadom na to, že boli určité prepisové chyby v tom pôvodnom materiáli, ktorý ste dostali, máte potom čistopis pred sebou, znenie prednesené v rozprave, aby sme vedeli, teraz budeme hlasovať o tom znení, ktoré odznelo v rozprave, o bodoch 1 až 4 pani poslankyne Laššákovej.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 135 prítomných, 115 bolo za, 13 proti, 6 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Tieto návrhy pani poslankyne Laššákovej sme schválili.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne. Tým sme odhlasovali všetky pozmeňujúce návrhy v druhom čítaní, mám zmocnenie výboru požiadať, aby sme hlasovali o tom, že pristúpime k hlasovaniu v treťom čítaní ihneď.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o postúpení návrhu do tretieho čítania.

(Hlasovanie.) 132 prítomných, 76 za, 56 sa zdržalo.

Pán spravodajca, pôjdeme ďalej, postúpili sme návrh do tretieho čítania.

Pristúpime k tretiemu čítaniu.

Vyhlasujem rozpravu v treťom čítaní. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť. Nie.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

A, pán spravodajca, budeme hlasovať o návrhu ako o celku.

T. Cabaj, poslanec: Pán predseda, prosím, keby ste dali hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 136 prítomných, 78 bolo za, 16 proti, 42 sa zdržalo.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe a doplnení zákona č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach.

Pán poslanec Jasaň bude uvádzať ako určený spravodajca v druhom čítaní hlasovanie o

vládnom návrhu zákona o zrušení Národnej akadémie obrany maršala Andreja Hadika a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 512).

Nech sa páči.

V. Jasaň, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Vzhľadom na to, že k predmetnému návrhu zákona v rozprave nevystúpil nikto, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Gestorský výbor ich odporúča schváliť.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy. Odporúčanie je schváliť ich.

(Hlasovanie.) 135 prítomných, 89 za, 44 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

Body zo spoločnej správy sme schválili.

V. Jasaň, poslanec: Pán predsedajúci, uznesenie výboru ma oprávňuje požiadať vás, aby ste nechali hlasovať o tom, že prerokujeme tento návrh ihneď v treťom čítaní.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o postúpení návrhu do tretieho čítania.

(Hlasovanie.) 133 prítomných, 81 za, 51 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Návrh zákona sme postúpili do tretieho čítania.

Pristúpime k tretiemu čítaniu.

Otváram rozpravu. Pán poslanec Lipšic, asi je to omyl. (Odpoveď z pléna.) Áno. Otváram rozpravu v treťom čítaní. Nik sa neprihlásil.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

A budeme hlasovať, pán spravodajca.

V. Jasaň, poslanec: Dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru návrh zákona schváliť.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme v treťom čítaní o návrhu ako o celku.

(Hlasovanie.) 136 prítomných, 81 za, 55 sa zdržalo.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o zrušení Národnej akadémie obrany maršala Andreja Hadika a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Pán poslanec Kovačócy, poprosím vás, aby ste uvádzali v druhom čítaní hlasovanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 172/2003 Z. z.

Je to tlač 511.

M. Kovačócy, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, keďže v druhom čítaní neboli podané žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy, nachádzame sa v treťom čítaní, preto, pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.

Sme v treťom čítaní.

Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť. Nie.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Budeme hlasovať o návrhu ako o celku.