M. Kovačócy, poslanec: Vážený pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 135 prítomných, 89 za, 23 proti, 22 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch.
A ešte je jedno, posledné hlasovanie, a to o návrhu uznesenia k
návrhu na vyslovenie súhlasu s prítomnosťou príslušníkov zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky v rámci projektu Medzinárodného kurzu pre štábnych dôstojníkov (International Staff Officers‘ Course).
Je to tlač 561.
Poprosím pána poslanca Vestenického, aby uviedol hlasovanie.
E. Vestenický, poslanec: Pán predseda, k návrhu v rozprave nevystúpil nikto, preto, prosím, dajte hlasovať o návrhu uznesenia, tak ako je uvedené v tlači 561, s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 136 prítomných, 132 za, 2 sa zdržali, 2 nehlasovali.
Konštatujem, že Národná rada schválila návrh uznesenia k návrhu na vyslovenie súhlasu s prítomnosťou príslušníkov zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky v rámci projektu Medzinárodného kurzu pre štábnych dôstojníkov.
Kolegyne, kolegovia, ďakujem pekne.
Odhlasovali sme prerokované body z programu a budeme po krátkej prestávke o 17.20 hodine pokračovať v prerušenej rozprave k
vládnemu návrhu zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Ďakujem pekne.
Dámy a páni, ešte chcem využiť krátku prestávku, aby som vás informoval aj na návrh kolegu pána poslanca Bastrnáka, že zajtra by sme mali prerokovať ráno dva body programu a potom pokračovať v prerušenej rozprave. Dávam návrh, či je všeobecný súhlas, aby sme nehlasovali zajtra o 11.00 hodine, ale až potom o 17.00 hodine o všetkých prerokovaných bodoch. Je s tým všeobecný súhlas? Áno. Dobre, ďakujem pekne. To znamená, pôjdeme podľa programu, ale hlasovať o 11.00 hodine nebudeme, ale až o 17.00 hodine. Ďakujem pekne.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní.
Poprosím pani poslankyňu Rosovú, aby dokončila svoje vystúpenie v rozprave. Nech sa páči, pani poslankyňa. (Ruch v sále.) Páni poslanci, poprosím o kľud v rokovacej sále.
T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vrátim sa k tomu, s čím som začala pred hlasovaním. A to je otázka, či je v tomto zákone priestor na to, aby priniesol skutočnú zmenu, najmä zmenu obsahu a formy vyučovania. Pán minister má v dobrom upozorňoval, že používam informácie, ktoré nie sú overené. Ja, žiaľ, musím povedať, že ak sú to informácie, ktoré dnes nie sú aktuálne, vychádzam len z toho, čo mi ako poslankyni Národnej rady bolo dostupné. Žiaľ, väčšinou sú to informácie z médií, preto, lebo komunikácia, ako som už dnes povedala, s nami poslancami pri takomto dôležitom zákone bola veľmi mizivá. Takže pokiaľ je dnes už niečo inak, ako bolo včera, ospravedlňujem sa, že o tom neviem, ale myslím, že to nie je moja chyba.
Hovorila som teda o tom, že ak sa nepodarí zredukovať obsah učiva minimálne o tých 30 %, o ktoré sa redukuje povinný rozsah predmetov, potom je vlastne celá tá sloboda pre školy o ničom, preto, lebo tie budú musieť využívať voľné hodiny na to, aby doháňali povinný obsah. To je jedna stránka mince. Budem rada, ak to tak nie je, ale zatiaľ podľa všetkých informácií to tak je. Ale priestor pre inovatívne a tvorivé prístupy nielenže neostáva z toho dôvodu, ktorý som uviedla, ani nikto k takémuto novému prístupu, k novým formám učiteľov a školy nemotivuje. Nemyslím si, že je hlavným naším cieľom, aby sa deti učili menej, a teda aj menej vedeli. Lenže to nastane, keď neurobíme nič iné, iba redukciu učiva. Myslím si, že dôležité je, aby sa učili nie najmä menej, ale najmä inak, aby sa učili tak, aby to pre ne bolo zmysluplné a aby to vyučovanie bolo efektívne. Jeden z poradcov pána ministra hovorí, že na to, aby sa učilo inak, teda na to, aby sme zavádzali nové formy, treba na našich školách generačnú výmenu. To chce teda naozaj veľa trpezlivosti. Ale obávam sa, že ani generačná výmena nie je dostatočným receptom preto, lebo nenastáva žiadna zmena v príprave budúcich učiteľov. Čiže nevytvárame, nevychovávame nejakú novú generáciu učiteľov, ktorí sú naladení na iné formy vzdelávania. A ja si myslím, že tam sa malo začať, že sa malo začať pri výchove nových budúcich učiteľov. Tam reforma nielen v tomto zákone, ale, pokiaľ viem, ani v žiadnej inej plánovej úprave ale nesiaha. Spravidla náš štát na to, aby reguloval procesy, ktoré sú vo veľkej miere v rukách samosprávy, tak ako je to v školstve, aby motivoval inštitúcie k takému konaniu, ktoré považuje za žiaduce, má jeden veľmi dobrý nástroj. Tým nástrojom je financovanie. Ak chce štát, ministerstvo, stimulovať tvorivé metódy a kvalitu vyučovania, mal by podľa mňa aj finančne motivovať školy, aby tak robili. Ale takýto prístup v zákone nenájdeme.
Hovorí sa v zákone o finančných sankciách pri nedodržiavaní istých predpisov. Lenže tie sankcie sa týkajú len súkromných škôl. Na druhej strane sa hovorí aj o odmenách za výnimočné výsledky, ale odmeny sa týkajú iba verejných škôl. To niečo vypovedá aj o filozofii vlády, ktorá takýto zákon pripravila.
Školská reforma nie je otázkou Slovenska. Školskými reformami prešli a prechádzajú mnohé krajiny. V každej z nich, pokiaľ mi je známe, sa najstarostlivejšie pristupovalo práve k tej časti, ktorá má priniesť zmenu obsahu vyučovania. Spravidla sa na to vyčlenilo viac rokov. Aj tvorcovia slovenskej reformy si boli celkom iste vedomí, že to nie je otázka týždňov, mesiacov, ale naozaj otázka mnohých rokov. Preto v pôvodnom návrhu, ktorý šiel do pripomienkového konania, bol § 165, ktorý uvádzal, že nové vzdelávacie programy sa majú zavádzať do života v školskom roku 2011/2012. Dnes je však všetko inak. Naháňame sa, ženieme učiteľov a má sa učiť po novom od septembra 2009. Neviem, aké sú na to skutočné dôvody, môžem sa znova len domnievať. Ale každopádne je mi jasné, že takéto tempo a takéto naháňanie nebude viesť k nejakej reálnej zmene. Bude viesť k tomu, aby sme do obsahu vyučovania pretlačili nejaké konkrétne látky, na ktorých záleží niektorej politickej strane, najmä, samozrejme, politickej strane pána ministra. A tým to aj skončí. Vezmime si, aké sú reálie. Dnes máme začiatok apríla, možnože na konci tohto mesiaca budú známe štátne vzdelávacie programy. Každopádne budú dva mesiace, ktoré budú mať školy na to, aby pripravili svoje školské vzdelávacie programy, aby vôbec zistili, čo to je. Sú to dva mesiace, kedy budú mať prijímačky, kedy budú mať maturity, kedy budú vlastne pripravovať vysvedčenia a tak ďalej.
Myslím si, že ak tento zákon vojde niečím do histórie, tak vojde do histórie ako prázdninový zákon preto, lebo práve tým, čo som hovorila, pripraví učiteľov už o tretie prázdniny. Počas minulých letných prázdnin bol legislatívny návrh zákona v pripomienkovom konaní. Počas vianočných prázdnin bol v pripomienkovom konaní samotný návrh zákona. A teraz tretie prázdniny, letné prázdniny, budú tráviť učitelia prípravou školských vzdelávacích programov, samozrejme, tak, aby dostáli všetkým svojim povinnostiam, ale určite bez toho, aby boli motivovaní k tomu, aby naozaj prispeli k nejakej vážnej zmene. Budú radi, že stihnú to, čo stihnúť musia. Keby aj nejakým zázrakom školy naozaj dokázali v takom rekordnom čase zaviesť nejaké unikátne školské vzdelávacie programy, myslím, že to jednoducho nemôžu urobiť, a to najmä kvôli podľa mňa úplne scestnému nápadu zavádzať akosi v skokoch zmenu obsahu nekontinuálne nielen v prvom ročníku, ale zároveň aj v piatom ročníku a v prvom ročníku na stredných školách. Chtiac-nechtiac ale predsa ten vzdelávací program či už štátny alebo školský musí nadväzovať na to, čo sa deti učili doteraz. Nedá sa to zahodiť. To znamená, že nie je to žiadna radikálna zmena, len istá kontinuita a pokračovanie v tom, čo bolo doposiaľ. O tom, že naozaj nejde o žiadnu zmenu a že sa ani neuskutoční, svedčí aj štátny vzdelávací program, resp. ten návrh, ktorý zatiaľ bol zverejnený, ktorý sme videli aj na výbore a o ktorom sme diskutovali.
Viem, že dnes už je všetko inak, ale nie v tom smere, o ktorom chcem hovoriť. Totižto štátny vzdelávací program je naozaj obalený do veľmi pekných a moderných slov. Je to dikcia moderného vzdelávacieho systému. Ale tá je v úvode, v deklaráciách, nie už potom v obsahu. Zavádzame napr. pojem vzdelávacie oblasti. A ja som tomu veľmi rada. Mám veľmi dobrú skúsenosť aj s integrovaným tematickým vyučovaním, ktoré je postavené na princípe vzdelávacích oblastí. Určite je to prínos. No ale keď už príde na lámanie chleba a pozrieme sa na to, ako sú postavené učebné plány, vidíme, že vzdelávacie oblasti sú len jeden zbytočný stĺpček v tomto celom materiáli preto, lebo ďalej sa už hovorí len o predmetoch a o konkrétnych hodinových dotáciách na predmety. Mimochodom, myslím si, že ak by sme hovorili o hodinových dotáciách na vzdelávacie oblasti, a nie na predmety, aj pán minister by sa vyhol tomu podľa mňa tragickému riešeniu, ktoré dnes odbúrava z posledného ročníka gymnázií všetky prírodovedné predmety, matematiku a informatiku. Minimálne v rámci vzdelávacej oblasti by tam z toho nejaké hodiny povinné mohli byť. (Reakcia z pléna.) Ja dúfam, že nakoniec sa to tak nestane, ale hovorím o tom, čo je dnes známe. Žiaľ, o ničom inom, pán minister, hovoriť nemôžem. Videla som štátny vzdelávací program, ktorý ste nám prezentovali na výbore a hovorím o ňom. Takže hovoríme teda o vzdelávacích oblastiach, ale v skutočnosti budeme učiť predmetovo a to znamená, že nejaké spájanie, aj keď ho povoľujeme, reálne neprichádza do úvahy, a to preto, lebo aj keby škola naozaj chcela využiť to, čo jej aj zákon umožňuje, a teda spájať predmety do vzdelávacej oblasti, napokon to bude inšpekcia, ktorá z čista jasna príde a bude sa držať tiež litery zákona a litery štátneho vzdelávacieho programu a jednoznačne usúdi, že škola nevie dokázať, koľko mala hodín, povedzme, chémie, fyziky a tým pádom porušila princípy štátneho vzdelávacieho programu. Keď dneska inšpektori kontrolujú, či je vedená zľava doprava linajka, myslím tým šikmú čiaru, alebo červenou alebo modrou čiara v triednej knihe, tak si nemusíme navrávať, že to nebude presne tak, ako hovorím. No a napokon žiadna reálna zmena sa neuskutoční preto, lebo nový obsah ideme zavádzať v septembri 2009, kedy nielenže nebudú ešte žiadne nové učebnice, lebo myslím si, že sa len začnú pripravovať nejaké výberové konania na ne. Takže vlastne ten nový obsah bude musieť byť napasovaný na staré učebnice.
Nenašla som nikoho, kto by okrem pána ministra bol zástancom takéhoto urýchleného "kvaltovania" so štátnym vzdelávacím programom. Učitelia držia, lebo sú na to navyknutí. A navyše sa boja, že by možno ich škola nedostala z eurofondov to, čo by chcela. Ale disciplína je vlastnosťou pedagógov, to je pomerne prirodzené. A akokoľvek sa zamýšľam nad tým, čo je vlastne príčinou takéhoto "kvaltovania", keďže naozaj myslím, že nemá žiadnych odborných zástancov, vnímam to len čisto ako politické rozhodnutie, ako politické rozhodnutie, ktorého cieľom je dostať do niektorých spoločenských predmetov, najmä do dejepisu, taký obsah, ktorý vyhovuje Slovenskej národnej strane. Myslím si, že je to ďalší z dôkazov, že túto vládu zaujíma viac minulosť ako budúcnosť a že chce teda aj meniť viac minulosť ako budúcnosť k lepšiemu.
O tom, že naozaj chýbala nejaká jasná koncepcia, jasná vízia toho, čo má priniesť reforma, svedčí aj neustále balansovanie v tom, aký vlastne má byť povinný rozsah prírodovedných predmetov, matematiky v porovnaní s inými predmetmi. Čím dlhšie sa o tom diskutuje, čím viac zmien už bolo publikovaných, tým k horšiemu výsledku prichádzame. Ja budem veľmi rada, ak to, čo je posledná informácia, nie je pravdivé. Ale dnes platí, že v poslednom ročníku gymnázií nemá byť povinná ani matematika, ani informatika, ani žiaden prírodovedný predmet. Považujem to za naozaj veľmi nešťastné. (Hlas z pléna.) Asi to nebude klebeta, pán minister, keď to je vytlačené čierne na bielom z internetu. (Reakcia z pléna.) Fajn, výborne. Ak to bude každopádne, takáto cesta je cesta do pekla. A pri normatívnom spôsobe financovania jednoducho žiadna škola si netrúfne dobrovoľne do svojho vzdelávacieho programu zaviesť viac hodín matematiky, pokiaľ bude atmosféra medzi rodičmi taká, že je dôležité skončiť školu čo najľahšie, a nie taká, aby nás pripravila čo najlepšie do života. To znamená, normatívny spôsob financovania je založený na tom, čím viac študentov, tým viac peňazí, čím ľahšie štúdium, tým viac študentov, preto nebudeme zavádzať matematiku. Budem rada, ak ju budeme zavádzať alebo ak teda to, o čom hovorím, neplatí. Ale každopádne, ak môžem povzbudiť pána ministra a tých, čo s tým majú dočinenia, v tom, aby sme sa nevzdali výučby matematiky na stredných školách, dovolím si uviesť jeden citát z Jednoty českých matematikov, pretože vyjadrenie Slovenskej matematickej spoločnosti už dnes predo mnou citoval pán poslanec Szigeti: "Učit se používat matematiku, fyziku a ostatní předměty ovšem znamená studovat je. A to je práce. A v tom je také především význam vzdělávání pro kultivaci člověka a patrně také zdroj odporu ke škole u těch, kteří nechtějí pracovat a nechtějí se ani učit pracovat. Škola, která nerozvíjí studijní a pracovní návyky, je pohodlná a pro mnohé proto přijatelná. Je to však škola, která spolehlivě vede ke společnosti spotřebitelské, závislé, chudé a úpadkové." Prosím, nevnášajme aj do školského systému populizmus, nevnášajme doň cestu ľahšieho odporu, nerobme vládu populárnou tým, že urobí školu ľahšou a jednoduchšou, pretože je to cesta do pekla.
No myslím, že naozaj hovoríme o nevyužitej príležitosti. Možno sa k tomu vyjadrím ešte v ďalšom vystúpení, o čom vlastne podľa mojej mienky školská reforma mala byť a čo všetko je trend vo svete. Ja som, pán minister, nebola politikom, vy ste boli politikom a nenašla som žiadne vyjadrenie k školskej reforme, školskému systému, okrem vysokých škôl ste neurobili pre to, ako politik, nič. Ale ste ministrom v jedinečnom období, v období unikátneho hospodárskeho rastu. A to vám dáva šancu zapísať sa naozaj do histórie nášho školstva zlatými písmenami. Keby ste len využili príležitosť, ktorú poskytuje štátny rozpočet, a intervenovali v prospech financií pre školstvo, určite by to učitelia ocenili. Rovnako by určite ocenili, keby toľko energie, koľko jej vkladáte do takéhoto "kvaltovania" so školským vzdelávacím programom, bolo vynaloženej na pomoc v školách pri projektovaní, pri písaní projektov pre fondy z Európskej únie. V čase, kedy by mali tieto projekty riaditelia písať, budú ale musieť robiť školské vzdelávacie programy. (Hlas z pléna.) Ja som rada, že so mnou diskutujete, ale myslím, že by bolo lepšie fórum naozaj na výbore.
No určite ešte budem hovoriť z tohto postu o tom, aká by mala byť školská reforma, aké by malo byť slovenské školstvo v budúcnosti, ako to vidím ja, ale chcem povedať len niekoľko slov o tom, čo hovoria veľmi aktuálne analýzy a medzinárodní experti. Na jednej strane je tu jeden zaujímavý príklad povedaný takým typickým britským humorom, keď jeden z poradcov, poradca pre školstvo bývalého ministerského predsedu Tony Blaira skonštatoval, že britská vláda už zmenila v školstve úplne všetko, všetko, čo sa len zmeniť dalo. Niekedy to zmenila aj dvakrát, vrátila naspäť. Jediné sa nezmenilo a to sú výsledky. Je, samozrejme, potom otázkou, prečo to tak nebolo. A na túto otázku dnes existuje odpoveď. Existujú vynikajúce dáta, ktoré poskytuje projekt PISA OECD a ktorých analýzou dospela konzultačná firma MacKenzie k veľmi, veľmi jasným výsledkom, výsledkom, ktoré sú veľmi poučné. Tá firma to robila ako projekt v rámci svojej spoločenskej zodpovednosti, nie na objednávku žiadnej ani vlády, ani spoločnosti. (Hlas z pléna.) Podstatnejšie ale je, či smiem alebo nesmiem spomínať názov firmy, ako ma tu inštruuje pán minister, je podľa mňa to, na čo títo experti prišli. A prišli na to nie na základe nejakých dedukcií, ale naozaj exaktným štatistickým, matematickým výskumom. Prišli na to, že tie kľúče, ktoré odlišujú najlepšie systémy od iných, sú tri. Z nich je prvým výber tých najlepších do roly učiteľa, druhým vyťažiť z týchto učiteľov čo najviac, vytvoriť im také podmienky a také prostredie, aby plnú svoju kapacitu dokázali odovzdať školskému systému, iným učiteľom a žiakom, a tretím intervenovať tam, kde žiaci začínajú zaostávať. Nie je tu pán poslanec Rafaj, ktorý hovoril o tom, že problémom fínskeho školstva je rovnostárstvo. Už je tu. To nie je dobré porozumenie, nejde o rovnostárstvo. A ja som teda určite nie z politickej strany, ktorá by rovnostárstvo obhajovala. Ide ale o vyrovnávanie šancí. A vyrovnávanie šancí znamená naozaj potiahnutie tých, ktorí zaostávajú. Hovorila som už o tom, že jedným z nástrojov by malo byť práve predĺženie školskej dochádzky. Ale tých nástrojov je viac. Takže toto sú tri kľúče k dobrej škole, ktoré odlišujú, povedzme, juhokórejský, fínsky alebo singapurský model a ostatné. Nie je to ani počet detí v triede. Ten je najnižší v priemere v Spojených štátoch. Nie sú to ani vynaložené prostriedky na hlavu. V Austrálii sa strojnásobili a výsledky ostali rovnaké, ale je to inde.
No a pokiaľ hovorím o vyrovnávaní šancí, myslím si, že to je téma, ktorá by mala oslovovať celé politické spektrum, iste aj ľavicu, nielen pravicu. Z toho ľavého pohľadu chcem apelovať na panie poslankyne a pánov poslancov inou analýzou. A to je analýza Centra pre európske reformy, britského think-tanku. (Reakcia z pléna.) To nie je súkromná firma, pán minister, tú môžem uvádzať. Tento think-tank je tradične podstatne viac bližší labouristom než konzervatívcom. Táto analýza hovorí, že kľúčom k rovnosti nie je odstraňovanie liberálnych reforiem, ale že kľúčom k vyššej rovnosti je kvalitné vzdelanie.
Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, myslím si, že v záujme toho by sme mali spoločne podporiť návrh mojich predrečníkov a požiadať pána ministra, aby svoj návrh stiahol a aby sme ho vrátili ako Národná rada na prepracovanie. Ďakujem vám pekne za pozornosť. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa prihlásili páni poslanci Švidroň, Rydlo, Rafaj, pani poslankyňa Mušková, Paška Jaroslav, pani poslankyňa Vaľová, pán poslanec Fronc, pani poslankyňa Vášáryová ako posledná. Končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami.
Prvý dostane slovo pán poslanec Švidroň.
V. Švidroň, poslanec: Ďakujem za slovo. Súhlasím, že sme sa všetci dohodli na tom, že zmeny v našom školstve sú potrebné. No a z dikcie zákona jednoznačne vyplýva, že takýto názor má aj ministerstvo školstva. A týmto priestorom, ktorý tento zákon dáva, dáva skutočne dobrý štart, ktorý má začať v nasledujúcom školskom roku. Nikde nie je povedané, že tam má reforma byť rozvinutá v plnej kráse. Výsledky sa skutočne dostavia o niekoľko rokov. Toto bude také nulté priblíženie, čímsi sa má začať, však ani do teraz sme nežili v čiernej diere.
No a ten pomer medzi dirigizmom a chaosom. Skutočne ministerstvo školstva je zodpovedné aj za naplnenie princípu mobility študentov, mobility učiteľov. To optimum je niekde skutočne okolo tých 70 % ku 30 %. A to nie je pomer, ktorý vznikol svojvôľou ministerských úradníkov. Ten pomer je daný objektívne, dá sa povedať, spoločenskými a prírodnými zákonmi. Takže je tu na čom stavať.
No a trošku sa pozastavím aj pri tej motivácii pre štúdium učiteľov jazykov, pre ich doplnkové štúdium alebo neviem, ako to nazvať, s tým, že majú dostať nejaké učebné pomôcky. No tak skutočne ich využijú aj pri štúdiu a potom aj pri aplikácii toho, čo naštudovali, aby mohli prísť pred žiakov a plnohodnotne sa zhostiť tejto úlohy.
Takže ostatné veci skutočne, predrečníci, rečníci v rozprave, sa opakujú, takže nebudem ja replikovať to isté, čo už bolo povedané. Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Rydlo.
J. Rydlo, poslanec: Pán podpredseda, ďakujem za slovo. Pani kolegyni chcem povedať iba dve veci.
Plne súhlasím s tým návrhom, ktorý v zákone je, pokiaľ ide o výuku cudzích jazykov. Nemyslím si, že máme výuku cudzích jazykov v našom školstve obmedziť iba na angličtinu. Angličtina, pochopiteľne, je jazyk, ktorý je motorom globalizujúcej sa spoločnosti, ale keď si zoberiete, kto ovláda kvalitne angličtinu, tak to spočítate na prstoch jednej ruky. Je potrebné, aby slovenskí žiaci sa naučili nielen angličtinu, ale aby vedeli aj po nemecky, aby vedeli aj niektorú románsku reč a aby sme sa my Slováci vedeli aj s našimi susedmi, či sú to Poliaci, či sú to Maďari, dohovoriť v ich materčine.
Druhú vec chcem podotknúť. To je tá, pokiaľ ide o učebnice. Prosím vás, ja nechcem tuná dávať za príklad švajčiarske súštátie. Tam je 26 školských systémov. Každý kantón a polkantón má svoj vlastný školský systém. A každý kantón a polkantón má svoje učebnice a je hrdý na to, že má svoje učebnice, či je to učebnica matematiky, či je to učebnica dejepisu a tak ďalej a tak ďalej. Tým nechcem povedať, že by sme nemohli používať niektoré iné učebnice a tak ďalej.
A tretia vec. Hádam keď už hovoríte toľko o tých prázdninách pre učiteľov, povedzme si z mosta doprosta, že učitelia prázdniny nemajú, ale majú iba dovolenku a čerpajú si tú dovolenku počas určitého obdobia, o ktorom sa hovorí.
A na záver hádam len toľko, keď je minister zo Slovenskej národnej strany, hádam tam nebude presadzovať princípy nejakej inej politickej strany. A neviem, čo je na týchto princípoch Slovenskej národnej strany nevhodné, protirečiace sa právu a dobrým mravom... (Vystúpenie prerušené časomierou.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou teraz pán poslanec Rafaj, nech sa páči.
R. Rafaj, poslanec: Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, najskôr si dovolím poďakovať za ocenenie, za vstupy, aktivity a prínos členov poslaneckého klubu SNS, ale zároveň musím striktne odmietnuť akési naoktrojovanie príspevkov z externého prostredia, pretože naša aktivita, prirodzene, vychádza z programových cieľov SNS, kde predmetu vzdelávania národa pripisujeme kľúčovú úlohu v globalizujúcom sa svete.
A teraz poviem vecne, § 13 vymenúva nielen učebnice v edukačnom procese, ale aj pracovné zošity a učebné texty, pričom napr. cirkvi na cirkevných školách majú priestor na vlastné priority.
A trošku ma mrzí, pokiaľ ste označili tú Waldorfskú školu Rudolfa Steinera za antropozofiu, čiže s akcentom na človeka, ktorá má prívlastky ako slobodná, koedukačná, jednotná, nekonfesijná či kooperatívna, ako sektársku. Poprosil by som, keby sme paušálnym prístupom nemuseli vylievať to povestné dieťa z vaničky. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Mušková.
Ľ. Mušková, poslankyňa: Problém kvality a obsahu vyučovania, problém učebníc, problém odchodu učiteľov jazykárov zo škôl, množstvo problémov, o ktorých pani poslankyňa hovorila, nie sú problémami novými. Nechcem riešiť tieto problémy kritikou bývalých vlád, a bolo by čo kritizovať, ale je to strata času a nie je to efektívne. Efektívne je opraviť, čo sa dá. Ja si myslím, že napr. aj znížením množstva žiakov v triedach sa zvýši kvalita v triedach. Efektívne je hľadanie nových ciest, metód, novej formy fungovania školského systému a škôl. A o to sa snaží predložený návrh zákona. Efektívne by bolo, ak by nám šlo o dobro školstva a našich detí, hľadať a navrhovať také úpravy do navrhnutého zákona, ktoré by ho vylepšovali.
Tento zákon by nemal byť politický, nemal by sa z neho vytĺkať politický kapitál. Tento zákon by mal byť predovšetkým o odbornej diskusii a o smerovaní nášho školstva, o tom, ako tento systém nasmerovať tak, aby bol kompatibilný so školskými systémami vo vyspelých krajinách. Myslím, že tento návrh zákona na to má. A myslím, že na to má aj táto Národná rada, aby sme našli spoločnú reč, aby sme urobili taký zákon, aby mohol skutočne desaťročia fungovať. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Paška Jaroslav.
J. Paška, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážená pani poslankyňa, iste si radi vypočujeme vašu predstavu o tom, ako by mala vyzerať reforma školstva, ale v súvislosti s týmto zákonom si treba predovšetkým uvedomiť, že keď hovoríte o "kvaltovaní", tak treba povedať, že nebola to Slovenská národná strana, ktorá tu 8 rokov vládla, ale boli tu iné politické strany, ktoré mohli dôsledne pripraviť reformu a nepripravili alebo neurobili nič. Slovenská národná strana sa pripravovala, kým sa dostala k moci, aby mohla poskytnúť svoju predstavu o tom, ako by sa mali meniť študijné programy, ako by sa malo vzdelávanie na Slovensku meniť. A preto pán minister je pripravený a za dva roky bol schopný uviesť pripravovaný zákon do Národnej rady.
Ďalej ma zaujalo vaše stanovisko k reforme, keď ste povedali, že toto nie je reforma, pretože sa opiera o naše predchádzajúce školské systémy. No ale vy sama ste povedali, že ani nemôžeme pokračovať ináč v reforme, nadviazať na predchádzajúce systémy. To znamená, že kontinuita tu musí byť. A preto kontinuitu cítite aj v tom, že sa niektoré vyhlášky a niektoré predchádzajúce normy zapracovali do tohto zákona.
No a potom ďalšie, čo ma zaujalo, sú vaše také nekonzistentné postoje v oblasti komparácií. Na jednej strane sa snažíte presadiť jeden cudzí jazyk, aby sa teda dalo porovnávať, aby sa dalo naväzovať, na druhej strane si myslíte, že učebnice by mali byť na každej škole úplne iné a že tie, čo sú schválené, nie sú dobré, pretože by mohli zrovnávať školy do jednej latky.
Takže keď chceme mať komparáciu po posudzovanie jednotlivých škôl a vytvoriť na to podmienky, tak asi aj učebnice by mali byť príbuzné a potom by bolo dobré, aby tie učebnice mali aj obsah, ktorý je schválený ministerstvom školstva alebo obsahovou komisiou.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Vaľová.
J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, nazvali ste opäť aj pána ministra, aj nás populistami. Ja by som len chcela povedať, že vo vašom vystúpení bolo viac populizmu, ak nie populizmu, tak veľmi veľa lacných slov.
Po prvé, ste rozprávali o tom, ako inšpektori kontrolujú linajky v triednej knihe. Myslím si, že to je dehonestácia inšpektorov. A možno je to aj váš výmysel. A takisto, ak o tom viete, tak si myslím, že takého inšpektora treba riešiť, pretože to nie je jeho hlavnou náplňou a nie je to vecou ministra ani parlamentu, aby takúto vec riešil.
Na druhej strane ste obvinili pána ministra, že ak sa učitelia ozvú, tak zrejme nedostanú eurofondy. Neviem, či toto boli vaše metódy správania, ktoré nám tu dneska podsúvate. Ale myslím si, že zrejme, áno, boli, pretože my o takýchto manieroch nevieme.
Asi päťkrát ste spomenuli cestu do pekla. Viete, vy nám ju už dláždite od roku 2006. No zatiaľ ešte žiadne peklo tu nebolo. A zatiaľ tu nebol ešte ani žiaden pád a krach.
Ak rozprávate o tom, že v školskom vzdelávacom programe sa presadzujú nové princípy a pojmy. Viete, všetko nové, čo príde, sa rodí ťažko. A v histórii vždycky bolo prekážkou zavádzať nové veci. Ale ak sa dobré veci dobre uplatnia, tak potom často tí, ktorí ich dehonestovali alebo boli proti tomu, sa potom hrdia, že aj oni práve tieto veci presadili. Takže si myslím, že treba nechať, aby aj tieto nové princípy, ktoré sú, sa teda dali do praxe, aby sme vedeli, aký prínos budú mať. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Fronc.
M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyňa hovorila o normatívnom financovaní. A chcel by som tu skôr pánovi ministrovi trošku pripomenúť jednu vec. Áno, normatívne financovanie, presne tak, pomohlo školám, ale treba ísť ďalej. A to znamená, pán minister, že časť finančných prostriedkov, pokiaľ budete držať naozaj objektívnosť maturity, monitora, tak by mala ísť na základe kvalitatívnych výsledkov škôl. To vlastne povzbudí tých, ktorí dosahujú dobré výsledky. A bolo by si to dobré uvedomiť. A takúto zmenu iste by sme aj podporili.
A druhá krátka poznámka k diskutujúcim tuná vôbec. Páni kolegovia z SNS, ja by som očakával, že budete hovoriť spisovne po slovensky. Takže po slovensky nie je výuka, ale výučba, pán Rydlo. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Vášáryová.
M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja som si so záujmom vypočula moju kolegyňu Táňu Rosovú, ktorá sa venuje školskému zákonu a vôbec podmienkam v školstve už dlhé roky, a chcela by som upozorniť, že zatiaľ sme stále nepočuli obhajobu, či už od pána ministra alebo od koaličných poslancov, prečo má byť v zákone to, čo predtým bolo len ako vyhláška. To je otázka, ktorú by som mala. A chcem vás v tomto podporiť. Vy ste tú otázku dali, ale my nedostávame na ňu odpoveď. Mne to pripadá potom, keď to človek číta, je to síce veľa strán, ale je to asi tak, ako keby som rozkázala, aby úradníci našli, čo majú všetko v počítačoch, a potom to dali dohromady. Keď si prečítate § 134 alebo § 135 o psychologickom poradenstve, tak sa musíte usmiať. Veď to je, ako keby to písali žiaci šiestej triedy. To snáď nie je možné, že takéto zákony budeme prijímať, s takýmito slovami, ktoré sa tam uvádzajú. Veď to je úplne smiešne, keď si to človek prečíta. A tak si musíme položiť otázku, tú otázku, ktorú položila pani poslankyňa Rosová, čo nového, čo skutočne nového to prináša, pretože, áno, máte pravdu vy, ktorí ste hovorili predo mnou, pocítia naše deti účinky tohto zákona o niekoľko rokov. A o niekoľko rokov už bude zase neskoro, pretože naše deti budú nekonkurenčné, tak ako už teraz sú.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Rosová bude reagovať na faktické poznámky.
T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ospravedlňujem sa, že nestihnem zareagovať na všetkých, ďakujem každopádne všetkým kolegom za ich pripomienky a poznámky.
Pán poslanec Švidroň nie prvýkrát v tejto rozprave reagoval podobným spôsobom. A ja to oceňujem, že prezentuje tento návrh zákona len ako akúsi vstupnú bránu do reformy. Nuž ale táto vstupná brána by potom nemala byť taká obrovská, nemala by mať 130 strán a nekonečne veľa paragrafov. Ak to má byť základ, tak nech to potom je základ, ja som za to, ale nech je to potom základ primeraný.
Pán poslanec Rydlo, ja v žiadnom prípade nechcem, aby sme obmedzili cudzie jazyky na angličtinu. My máme dva povinné cudzie jazyky. A myslím si, že ten druhý nech je akýkoľvek, ale jeden z nich povinný by mal byť určite podľa môjho presvedčenia jazyk anglický.
Pani poslankyňa Mušková, ja s vami veľmi súhlasím, že táto diskusia nemá byť politická, že diskusia o školskej reforme má byť odborná. Myslím si ale, že odborná diskusia mala predovšetkým predchádzať príprave tohto zákona. Potom by sme mohli tu diskutovať aj oveľa konkrétnejšie, ale aj s menšími rozpormi.
Pán poslanec Paška, nejde o nejakú nekonzistenciu. Ja si nemyslím, že to, čo má zabezpečovať kontinuitu vo vyučovaní, musí byť nutne učebnica. Máme predsa vzdelávacie štandardy. Máme predsa povinný obsah. To sú tie piliere, ktoré zabezpečia, že pri používaní najrôznejších učebníc bude existovať priepustnosť a bude existovať kontinuita. A to je určite potrebné.
Pani poslankyňa Vaľová, asi ste ma celkom dobre nepočúvali. V žiadnom prípade som nekritizovala nič nové. Hovorila som, že tie nové pojmy sú veľmi pekné a pôsobivé až na to, že obsah nie je nový a že v samotnom učebnom pláne už potom nové nenájdeme nič.
A pokiaľ ide o inšpektorov. No pravdepodobne nechodíte na školách, ale ja toto počúvam od Bratislavy po Vranov nad Topľou. Presne takéto skúsenosti so školskou inšpekciou majú. A je mi to ťažké povedať, lebo inšpekcia... (Vystúpenie prerušené časomierou.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: O slovo požiadal pán minister Mikolaj. Nech sa páči, pán minister.
J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Ja len krátko poviem, lebo ma pani poslankyňa vyzvala. Pani poslankyňa, keby ste tu boli na začiatku rokovania, tak by ste možno počuli, že som takmer pol hodinu uvádzal, čo nového je v zákone. A neviem, možno by som to opakoval neustále. Okrem toho beží štvrtý alebo piaty, pokiaľ viem, príspevok. Takže keby som odpovedal povedzme pánovi Szigetimu, nie je tu. Pani poslankyňa Rosová hovorila viac ako hodinu. Ja si poctivo píšem poznámky a verte, že ku každému vystúpim. Len zatiaľ sú len tri alebo štyri príspevky uvedené.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v rozprave a teraz vystúpi pán poslanec Rafaj za poslanecký klub Slovenskej národnej strany.
R. Rafaj, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, dovoľte mi, aby som začal otázkou, aký je východzí alebo súčasný stav v predmete zákona, ktorý ho rieši. Môžeme hovoriť o kríze učiteľského povolania, o pretlaku informácií, o probléme aplikácie, o tvorivom využití informácií a získaných vedomostí v praxi. Psychológovia spoločenského a profesijného prostredia hovoria, že model fungovania školstva patrí k najkonzervatívnejším spoločenským prvkom všade na svete, lebo ak sa v školstve urobí nejaká zásadná zmena, jej výsledok sa po prvé dostaví za päť až desať rokov a potom každá takáto zásadnejšia zmena má minimálne strednodobý charakter, nie nadarmo má platnosť súčasne x ráz novelizovaný zákon od roku 1984.
Ja som si na úvod zúžil trojčlenku predmetu, o čom budeme rozhodovať, na školu, učiteľa a obsahovú stránku vyučovania a výchovy čiže, inak povedané, objekt, subjekt a predmet rokovania a, predpokladám, aj nášho spoločného záujmu.
Poďme teda k tomu prejavu krízy učiteľskej profesie, s ktorou som začal, čiže k tomu béčku, k učiteľovi, ktorý by mal byť kľúčovým prvkom. Máme starnutie učiteľských zborov. Na Slovensku máme nad štyridsať rokov 56 % učiteľov, v OECD je to 60 %. Máme tiež prefeminizované školstvo. Má ho OECD 95 % na materských školách, Slovenská republika 99,9 %. Ale pozrime sa na prvý stupeň. Tam je rozdiel väčší oproti OECD minimálne o 13 %. Rovnaká situácia je aj na druhom stupni. Môžeme pripustiť aj nedostatok kvalifikovaných učiteľov, istú neatraktívnosť profesie a nezáujem o ňu, keď televízne noviny v médiách nám hlásia prevažne učitelia, a nie absolventi žurnalistiky, bohužiaľ. Som rád, že tento zákon vyrieši praktickú nemožnosť kariérneho rastu učiteľov, pretože toto je jedna alfa a omega z nástrojov, ako motivovať učiteľa, ktorý by mal byť kľúčovým prvkom. Musíme teda nastaviť vysoké nároky na profesiu. A to nebude možné bez podporných opatrení a všeobecného spoločenského ohodnotenia alebo aj, ak chcete, statusu učiteľa, pretože máme tu jednoznačné vnútorné znaky krízy, rezignáciu, bezmocnosť či vyhorenie, keďže máme extrémne pribúdanie nových poznatkov, prehustenie učiva, stresujúce tempo vyučovania, čo frustruje nielen tých, ktorí vedomosti odovzdávajú, ale aj prijímateľov alebo objekt teda, žiakov a študentov. Zákon rieši túto bezmocnosť či rezignáciu tak, aby vyhorené palivo na škole neskončilo ako jadrový odpad niekde v betónových krytoch. Môžeme hovoriť aj o prežívaní krízy autority či jej ohrozovania, keďže objektívne tu máme aj negatívne javy v školstve, o ktorých budem hovoriť neskôr. Jednoznačne musíme riešiť, ako som naznačil prestíž profesie učiteľa, ale to nie je len na rozdiel od kolegov, ktorí, predpokladám, som ich pozorne počúval, argumentovali a zrejme aj budú argumentovať len tým hmotno-materiálnym ocenením. Ja hovorím o statusovom postavení a k tomu je ciest nepochybne veľa. A ja som ich našiel aj v tomto zákone.
Potom tu máme školu. Otázka prvá je, načo, na aké výzvy, na aké situácie a na aké podmienky má pripravovať škola. To je kľúčové, aby sme to pochopili. Odpoveď moja je, že škola má pripraviť žiaka na život, ale, zdôrazním, nielen na trhové podmienky a už vôbec nie len pre mobilitu európskeho trhu, pretože Slovensko by malo zostať primárne a zostane primárne aspoň pre väčšinu absolventov škôl. Zákon je teda len prostriedkom na zmeny v chápaní vzdelávania. Právo na kvalitnú výučbu znamená, že škola sa musí stať priestorom samostatnosti, tvorivosti moderných metód výchovy a vzdelávania. Jednoducho zákon musí byť preto reformný, aby do každej oblasti sústavy vpustil čerstvý vzduch a, ja to poviem otvorene, prievan. Fungujúci vzdelávací systém totiž zohráva významnú úlohu v procese sociálnej zmeny. Umožňuje totiž nadstavbovú ekonomickú a sociálnu mobilitu. Zákon nastavuje podľa mňa vzdelávací systém tak, aby bol pružný do takej miery, aby dokázal flexibilne reagovať na jednej strane na potreby trhu a spoločnosti. Preto nemôžeme totiž hovoriť o ustálenom systéme, po ktorom niektorí kolegovia volali, pretože on musí zostať prirodzene otvorený a prirodzene flexibilný. A preto môžeme hovoriť maximálne o strednodobej stabilizácii s trvalým aktuálnym prehodnocovaním a obohacovaním systému a obsahovej stránky vyučovania, pretože inak by sme si zabetónovali prístup pre nové ďalšie tvorivé či aktuálne spoločenské, ale aj informačné a hodnotové výzvy.
Za systémovo dôležitý považujem prístup tvorcov zákona uvedomujúcich si, že práve základné školstvo je vstupnou bránou do vzdelávacej sústavy, teda akýsi prirodzený akcent na základné školy. Tam môže platiť to, čo u poľnohospodárov, ako dobre a aktuálne včas zaseješ, tak aj zožneš. Predpokladom úspešnosti zavádzania reformy vzdelávacieho systému teda bude všeobecné akceptovanie jeho dôležitosti, v prvom rade pochopenie nutnosti zmien, pretože v kontexte s inými je naozaj už o päť minút dvanásť, ak už nebije dvanásta hodina. Veď uvedomme si, že Ruská federácia naštartovala takúto zásadnú reformu už v roku 2004 a medzinárodná porovnávacia štúdia OECD/PISA 2003 testujúca žiakov do veku pätnásť rokov v oblasti už tu spomínanej matematicko-prírodovednej a čitateľnej gramotnosti, riešení problémov odhalila, že našim žiakom spôsobujú ťažkosti najmä úlohy, ktoré súvisia s čítaním, získavaním a interpretáciou informácií, dokonca v podobe grafov a tabuliek. Nie je to podľa môjho názoru nejaká vážna tragédia, je to len nový uhol pohľadu, pretože všetci vieme, že nie každý, kto mal jednotky na škole, je dnes aj úspešným biznismenom alebo podnikateľom či multimilionárom. Na to kľudne stačili aj štvorky. Takže je to aj o niečom, ale o podstatnom, preto je jedným z cieľov reformy, ktorú nám predkladá pán minister Mikolaj učiť sa nielen menej, ale podľa môjho názoru aj inak. Je to tam jednoznačne rôznymi formami, metódami a prístupmi zakomponované. Preto nemôžem súhlasiť s názorom pani poslankyne Rosovej, ktorá niekde uviedla, že ak sa budú deti učiť menej, znamená to aj menej vedieť. Je to len jednoduchý mechanický prevod, ktorý naozaj má mnoho premenných, napr. stupeň koncentrácie. Dobrý žiak alebo sústredený koncentrovaný žiak sa za päť minút naučí viac ako nepozorný za tri hodiny.
Ďalší prístup, ktorý vidím pri reformných zmenách, je systémový. Preto je tento zákon aj tak rozsiahly, bolo namietané na akýsi predimenzovaný rozsah. Každá reforma totiž zvyčajne tvrdo zasiahne do celého systému. A preto musí vychádzať z analýz systému, aby sa neskôr dali jasne definovať problémové prvky. A tento zákon, vidieť, ich poznal. A preto ich aj rieši. Musíme si priznať, že na Slovensku od roku 1990, kde sa vystriedalo, myslím, trinásť ministrov školstva, sa uskutočnilo síce veľa zmien, ale je otázne, či boli aj hĺbkovo systémové alebo reformné. V každom prípade si splnili svoju historickú úlohu. A dnes riešime podstatnú zásadnú zmenu v prístupe, minimálne v tom, že je tu politická aj odborná odvaha predostrieť naozaj takto zásadne motivovaný alebo pripravený zákon, pretože je na druhej strane pravda, že aj iné politické garnitúry možno mali niečo podobné pripravené, ale pravdou rovnako je, že tu nebola takáto politická odvaha alebo minimálne zhoda. Verím teda, že výchova a vzdelávanie budú pracovať s istým predstihom, aby takto pripravení absolventi prichádzali do praxe s vedomosťami a zručnosťami, ktoré aktuálne naša spoločnosť potrebuje a aj potrebovať bude.
Axiómou, ktorú zohľadňujeme, je, že sa nachádzame v 21. storočí, ktoré je poznačené množstvom globalizačných, informačných, technologických, kultúrotvorných a spoločenských zmien, ktoré zasahujú prakticky celý svet. A celý svet rieši nové prístupy vo vzdelávaní a výchove či v obsahu vzdelávania. Na druhej strane si myslím, že si nemusíme sypať až tak popol na hlavu, pretože, našťastie, tu platí istá diverzifikácia prístupu, historických skúseností a istých potencialít v jednotlivých národoch a ich národných školských systémov, ktoré sa môžu a mali by sa komparatívne využiť. Napr. Nemecko po zverejnení výskumu v spomínanom teste PISA hovorilo nemeckom PISA šoku, a pritom Nemecko sa berie ako tradičná bašta vzdelávania, kde sa dosahujú relatívne dobré výsledky. Takže pokiaľ sa tu predovšetkým operovalo tým testom, keď som začal, tým, že v akom stave sme, práve metodikou PISA, na druhej strane by sme nemali nespomenúť iný medzinárodný výskum PIRLS, kde dosiahlo slovenské školstvo o niečo lepšie výsledky. Ale to nie je o tom, či sme lepší, horší, to je o tom, aby sme si uvedomili tú rôznorodosť uhlov pohľadu a využiteľnosti znalostí jednotlivými národnými systémami alebo individualitami.
Keďže sme členským štátom Európskej únie, nemôžeme nehovoriť ani o tomto prostredí. A vieme, že v rámci Európskej únie nejestvuje jednotná vzdelávacia sústava či model, ako by mala vyzerať, ale jestvuje viacero spoločných odporúčaní, ako školské sústavy orientovať a ktoré priority preferovať. Slovensko spolu s Francúzskom či Nemeckom, to som už spomenul niekde vo faktickej poznámke, napr. sleduje decentralizačné zmeny, ale sú tu tiež spomenuté opačné trendy, predovšetkým ako reakcia na negatívne skúsenosti, v Anglicku, Belgicku, Holandsku a v niektorých severských štátoch. Takže toto z môjho pohľadu nie je až tak dôležité, pretože ja si myslím, že koncepcia tohto zákona išla v tomto segmente tou zlatou strednou cestou. Čiže sme sa vyvarovali tých možno aj politických, možno odborných extrémov či centralistických alebo decentralizovaných. Čiže ak si zoberieme požiadavky či očakávania Európskej únie pre rozvoj školstva s formulovanými zásadami, napr. akcentom na rovnaký prístup k vzdelaniu či zvyšovanie pružnosti a prestupnosti medzi jednotlivými prvkami systému, zvyšovanie kvality vzdelávania, objektivizácie, meraní, podporu čo najširších vrstiev spoločnosti na dosahovanie čo najvyššieho vzdelania, prepojenie škôl a trhu práce, spojenie vzdelania s praxou a so životom či rozvoj celoživotného vzdelávania, môžeme urobiť akýsi sumár, že spoločnosť potrebuje aj naše kvalitný vzdelávací systém ako predpoklad riešenia nových výziev.
To, čo som povedal na konci, to je z môjho pohľadu to kľúčové. Začal som vstupnou bránou základnej školy ako dobrého základu nepostaveného na piesku danej reformy a prístupu. A cez takýto akýsi oblúk očakávaní sa dostávame k projektovaniu celoživotného vzdelávania, ktoré tento zákon predpokladá a aj kreuje, pretože je zrejmé, že s istou redukciou učiva bude čoraz väčší tlak, prirodzene, kladený na celoživotné vzdelávanie. To sú, samozrejme, už efekty dlhodobého charakteru, ale pokiaľ naša spoločnosť dnes si nezadefinuje tieto hodnotové a východzie priority, tak možno o desať rokov už môže byť naozaj hlboko a ďaleko po dvanástej hodine.
Pokiaľ by sme chceli preberať do bodky to, čo je niekde odporúčané, myslím, že to by tiež nebol správny prístup, pretože napr. OECD, ako som sa dočítal, nás upozorňuje na predčasnú selekciu žiakov. Naše školstvo má istú, myslím, komparatívnu výhodu v tom, že kládli sme dôraz na školy alebo na aspoň triedy s excelentne nadanými žiakmi. Bohužiaľ, tento nivelizačný prístup z európskeho prostredia či z OECD sa pri takomto ráznom a včasnom delení prirodzenej rôznej rýchlosti chápania vzdelávania či schopností akosi obáva, a preto oceňujem, že v návrhu tohto zákona sa ďalej počíta s využitím takejto našej komparatívnej výhody, ale aj skúsenosti.
Čo sa týka obsahu vzdelávania, je prirodzené, že musíme formulovať ciele jednotlivých stupňov a druhov škôl a k tomu vytvoriť adekvátny obsah. A jednou z ciest je aj cesta vybraných integrovaných predmetov s jasným vymedzením kľúčového učiva. Čiže aj tu je jasný príklad toho, že nejde sa podľa nejakého presného receptu. Tá kuchárska kniha, o ktorej hovoril pán minister, myslím, má veľmi veľa receptov pre jednotlivé typy škôl. Takže určite sa nebude variť jedna znalostná polievka na všetkých typoch škôl, navyše ak systém umožňuje takúto rôznorodosť. Na druhej strane to, samozrejme, musí byť aj istý spoločný prienik. A práve to je to centralizačné minimum, ak by som to tak nazval, pri učebniciach či iných záležitostiach, v ktorých štát nesie prirodzenú zodpovednosť. To sú napr. spomínané štátne programy ako akési znalostné minimum.
Zastávam a podporujem taktiež jednoznačné stanovisko a riešenie školskej inšpekcie. Ba bol by som, otvorene povedané, aj za zváženie zvýšenia jej kompetencií, a to od poradensko-metodických až po dôslednú kontrolnú činnosť, ostatne tak ako je to napr. v Spojených štátoch. Tam inšpekcia má právo vyradiť z obehu, ak to môžem povedať, odpusťte mi za výraz, nielen žiaka, učiteľa, riaditeľa, ale aj celú školu. K takémuto ráznemu a radikálnemu riešeniu zatiaľ na Slovensku nedochádza, ale spoliehame sa na akúsi prirodzenú rivalitu a utriedenie v rámci konkurencie v boji o žiaka a študenta, čím vlastne niektoré typy škôl budú v budúcnosti, bohužiaľ, pri tej nízke natalite a slabších ročníkoch, prirodzene, využívať túto výhodu či nevýhodu podľa toho, ako si to zoberieme, pretože so žiakom idú aj peniaze. A pravdepodobne pôjdu aj so zlým a problémovým žiakom. Ale to už sú otázky, ktoré môžeme riešiť v druhom čítaní. Toto prvé čítanie je, samozrejme, o istých víziách a prístupoch a filozofii, preto sa vrátim späť k takémuto hodnoteniu tohto zákona. Možno aj preto, čo som povedal, experti poväčšine, aspoň podľa toho, ako som si urobil aký taký prehľad z OECD, zaoberajúca sa vzdelávaním, nie náhodou sú zástancami školských inšpekcií. Tu kolega Szigeti namietal vo svojom vystúpení, že inšpektor by mal ovládať aj jazyk menšiny, teraz nebudem hovoriť, o ktorú menšinu ide, ale mám pocit, že je to na rozhraní aj ústavnosti, pretože čl. 34 ods. 3 ústavy hovorí, že práva národnostných menšín a ich využívanie by nemali viesť na úkor práv majority alebo povinnosti či znalosti ovládať štátny jazyk. To je len ale taká menšia vsuvka k aktuálnemu dianiu.
Pokiaľ som hovoril o celoživotnom vzdelávaní, akomsi premostení oblúka toho, čo dnes začíname, a toho, čo niekde v blízkej budúcnosti sa bude kreovať s cieľom celoživotného vzdelávania, tak treba si povedať, že v súčasnosti je to len 5 % dospelých na Slovensku a do roku 2010 by to podľa odhadov tých realistických mohlo byť 12,5 %. A to je opäť stav, ktorý vyplýva z návrhu Stratégie celoživotného vzdelávania a celoživotného poradenstva, čo vyšlo z Ministerstva školstva Slovenskej republiky.
Keďže vystupujem v mene poslaneckého klubu SNS, tak nemôžem nespomenúť, že mottom VI. bodu nášho volebného programu s témou školstvo a veda bolo: "Bez vedy a vzdelávania nieto národu zachovania." Myslím, že by sme mali mať toto motto stále na mysli bez ohľadu na to, aké stranícke tričká nosíme, a pri hodnotení či zatracovaní ministra alebo jeho rezortu, pretože myslím, že v tomto štádiu a po dvojročnej príprave, myslím, 2 000 pripomienkach, stovkách listov, odborných konferenciách, ročnej odbornej samostatnej špeciálnej príprave si to v tomto štádiu pán minister nezaslúži, pričom sme otvorení, samozrejme, vecne argumentovať a cizelovať danú problematiku. Je to aj v kontexte toho, čo som naznačil, že už 18 rokov sa tu diskutuje o školskej reforme, ale, bohužiaľ, ako som to povedal, tá politická odvaha tu zatiaľ nebola. Čiže bolo to len také napínanie straníckych alebo názorových svalov, ale ku konkrétnemu aktu nikdy nedošlo.
No a keďže Slovensko je malý štát, tak si myslím, že je rozumné naozaj voliť stratégiu Dávida, a nie Goliáša. Čiže, inak povedané, progres a ciele sa majú alebo môžu a dajú dosahovať aj bez extenzívnych vstupov, pretože múdrosť káže najskôr urobiť štrukturálne a obsahové zmeny. A ukážkou kvalitatívneho generovania vnútorných zdrojov je aj podľa predloženého návrhu ten kľúčový prvok podľa mňa, ktorý som zdôraznil a ktorý opäť zdôrazňujem. A to je učiteľ. Podľa novej koncepcie práve na ňom bude naozaj kľúčovo záležať, ako budeme postupovať ďalej v oblasti vzdelávania, ale aj ako on a učiteľský stav bude postupovať v kariérnom raste, napr. aj podľa návrhu zákona o pedagogickom pracovníkovi. Predpokladá sa, že školy fungujúce v rovnakom konkurenčnom prostredí budú mať prirodzený záujem, aby ich učitelia dosiahli čo najvyššiu kvalifikáciu, a to opäť ako predpoklad z konkurencieschopných alebo predpokladových parametrov pre to, čo je kľúčové v reforme. A to je žiak a študent. Cieľom reformy podľa tohto zákona je teda vychovať človeka nielen múdreho, zdravého, ale aj dobrého a zlepšiť kvalitatívne aj kvantitatívne ukazovatele v tejto oblasti. Je pravda, že sa budú súčasné generácie učiť menej, ako sme sa učili my, ale povedzme si, čo sme sa my všetko museli učiť napr. na občianskej výchove. Alebo dokonca si spomínam ešte na brannú výchovu. Tú myslím, že už dnes ani nepoznajú. No ale dnes to bude alebo po schválení zákona a ďalších súvisiacich noriem podstatného učiva. A všetci súčasne vieme, že sa musia meniť aj sa menia metódy a spôsoby výučby, pretože pamäť a memorovanie je síce nevyhnutné, kto nepozná svoju minulosť, tak ju musí opakovať, ako to bolo povedané, ale aj tento prístup má isté hranice. A pravdepodobne sa už na Slovensku rovnako vyčerpal. A nastavené ciele reformy riešia problém, čo je základná informácia pred redukciou učiva, ktoré nerozvíja ani myslenie žiaka a nie je použiteľné ani v praxi. To sú tie metodiky, v ktorých dosahujeme o niečo slabšie výsledky, ako som to už spomínal v úvode.
Forma a obsah pri tomto sledovaní cieľa sú v komparatívnom vzťahu podľa mňa. Práve tým, že bude menej nefunkčného učiva, vytvorí sa priestor pre používanie modernejších metód výchovného vzdelávania. Jednoducho bude tu vytvorený či už metodický alebo prirodzený tlak na takéto kvalitatívne zmeny. Oceňujem, pretože pán minister našiel dostatok takejto primeranej odvahy na rezy v tej korune nášho rozkošateného stromu slovenského školstva, aby sa k žiakom, podobne ako k listom na strome, dostalo to najpodstatnejšie. A to je viacej svetla. Čiže už som sa aj vyjadril metaforicky, je to zákon o presvetlení bujnej koruny školského systému. Preto znova ocením zásady nového zákona o výchove a vzdelávaní, podľa ktorých sa kreoval aj obsah a ciele zákona, ktorý obsahuje štruktúru školského systému, jeho reformy a vecné riešenie vzdelávania a ktorý, ako to všetci vieme, nahradil už dožívajúci školský zákon z roku 1984.
Opäť sa vrátim k učiteľovi a to s vytvorením väčšieho priestoru pre učiteľa, keďže až 86 % našich učiteľov žiada redukciu tej učebnej látky, ktorá neprispieva k rozvoju poznania okrem tej memorovanej. Mimochodom, touto cestou dosiahneme, aby sa zvýšil aj prirodzený záujem žiakov, pretože darmo budeme mať kvalitné auto, keď nebudeme mať dobrého učiteľa a žiaka v autoškole, čím teda sa sleduje cieľ zvýšiť záujem žiakov, aby ich vôbec bavilo chodiť do školy. Veľmi málo sa tu hovorí o cieli, ktorými sú žiaci. Ja som to spomenul na začiatku, sú preťažení informáciami, povinnosťami, kladenými nárokmi, stresovými situáciami, s ktorými sa, prirodzene, musia vysporiadať, ale je to možno aj preto, lebo nie je až taký veľký záujem, pretože okrem spoločenského vplyvu jednej vedomostnej súťaže v podstate dnešné generácie nevidia nejaký veľký motivačný záujem osvojovať si vedomosti, keďže len v danej súťaži za peniaze ich môžu využiť. A je to je z dôvodu, ktorý som povedal. Je to nízky status učiteľa, keď dnes si do učiteľa môže dovoliť v podstate hocikto. Čiže k tejto postojovej zmene vedie cesta cez zdôraznenie výchovnej stránky vyučovania. Toto sú dve spojené nádoby, ktoré sa nedajú oddeliť.
Oceňujem, že školský vzdelávací systém bude poskytovať možnosť voľby, voľby podľa nadania, zredukujem to na tú základnú dvojčlenku, buď pre prírodné vedy, alebo humanitné predmety. Darmo budeme volať po nejakom zvýšení hodín fyziky či matematiky pre toho, kto je evidentne predispozične nadaný pre humanitné smery, a opačne, darmo budeme niekoho nútiť učiť sa štátny jazyk, cudzí jazyk alebo iné oblasti humanitného vzdelávania, keď, ľudovo povedané, jednoducho na to nemá bunky. Čiže oceňujem, že konečne si žiaci a rodičia, aj školy budú môcť vybrať, na čo chcú klásť dôraz, a umožnia už pomerne v skoršom čase a veku, než sme mali my, ktorí tu dnes v tejto sále sedíme, možnosť využiť danosti, ktoré nám od Boha, prírody a talentu boli dané.
Okrem obsahovej stránky a výstupového vzdelávacieho efektu absolventov škôl sme, vážení kolegovia, pri prerokúvaní tejto problematiky konfrontovaní aj s negatívnymi javmi v školstve, ako je rast násilia, šikanovanie, záškoláctvo, sekty, drogová scéna čiže prenos tých celospoločenských negatívnych javov na pôdu a do priestoru školy a mladej generácie. Čiže škola musí byť a, verím, aj zostane aj o morálnej a etickej sile a preferovaní tejto hodnoty v školskom systéme. Je známy prieskum, že až 50 % žiakov druhého stupňa základných škôl v Bratislave poobede nemá čo robiť, čo je zdrojom a možnosťami negatívneho správania pre užívanie drog, pre alkohol, fajčenie a podobne. Je zrejmé, že zainteresovaný kompetenčný reťazec v rámci výchovy by mal a bude sa viac venovať aj mimoškolskej výchove. Podľa nastavených parametrov základom bude práca riaditeľa školy a pedagógov, pretože dôležitou je ľudský a manažérsky prístup, teda analýza procesu vzdelávania a výchovy, čiže hospitácie, spoločné riešenie o výchove žiakov a súčasne diagnostikovanie rizikových problémových žiakov o tom, čo s nimi robiť a aké programy pre nich použiť a aký špeciálny režim im nastaviť. Preto je dôležité nastavovanie preventívnych programov proti násiliu. Štrukturálne sa posilňuje pozícia výchovného poradcu, školského psychológa a aj špeciálneho pedagóga, s čím, prirodzene, budú mať niektorí rodičia problémových detí či žiakov problém. Ale to už zasa na druhej strane nie je naším problémom ako problémom zákonodarcov.
Za prínos reformného prístupu považujem fakt, že jedna zo základných obsahových a metodických zmien princípov tohto zákona je teda aj isté posilnenie disciplíny v školách a triedach, samozrejme, podľa môjho názoru citlivo. Už som hovoril, že zatiaľ o možnosti rušenia, povedzme, niektorých škôl sa v našom systéme na rozdiel od amerického systému neuvažuje. Na druhej strane máme viditeľné rezervy v konzervatívnom prístupe. A verím, že cesta už bola naznačená a že už prvé kroky sa urobia v tomto zákone, aby učiteľovi patril štatút verejného činiteľa ako statusového postavenia, aby spoločnosť vysielala jednoznačne signály, na kom nám záleží a kto legitímne v záujme legitímnosti strategického cieľa spoločnosti požíva úctu, teda úctu učiteľa v tomto systéme. Musím byť objektívny a oceniť, že už Milénium skonštatovalo, že učiteľ je kľúčovým človekom, na ktorom škola, v tomto prípade to môžeme aplikovať, aj reforma stojí alebo padá. Tento zákon podľa mňa trajektuje cesty ako prostriedky k východisku, ako zvýšiť spomínanú motiváciu učiteľa pre lepšiu prácu, a to štandardným spôsobom, vytváraním konkurenčného prostredia. To je ten rozdiel, čo som hovoril vo svojej faktickej poznámke, na rozdiel od toho fínskeho modelu, ktorý by sme mohli zjednodušiť do rovnice, "vsjo rovno", všetci sú si rovní a nepoškvrnení. Ale paradoxne tam to funguje, lenže tam na tom pracujú 40 rokov a zrejme je to špeciálny prístup tohto severského národa. My sa vydávame cestou konkurenčného prostredia v rámci tohto systému, pretože je to naozaj jedno z východísk a ako reflektovanie toho, čo sa má zmeniť na základe natrajektovanej analýzy.
Taktiež oceňujem zohľadnenie a zúročenie vlastných slovenských skúseností v oblasti vzdelávania, teda že veľmi citlivo a rozumne preberáme nové trendy, ale súčasne zachovávame aj vlastné empirické výhody nášho domáceho systému. Ako príklad môže poslúžiť fakt, že reforma sa dotýka aj špeciálneho školstva, resp. mimoriadne nadaných detí, hoci som už spomínal v tejto sále, že sú tu isté odporúčania, aby sme sa vybrali akýmsi priemerovým systémom, aby nám špeciálne deti príliš moc nevytŕčali a problémové deti zasa príliš veľa nepadali. Krútite hlavou, ale mám tie odporúčania z OECD aj z Európskej únie, pani poslankyňa. Ale budem rád, ak si to vykonzultujeme cez vašu faktickú poznámku. Je teda dobré, že zákon počíta aj s tým, že tu bude priestor pre špecifickú prípravu žiakov podľa ich záujmov či podľa rozhodnutí rodičov, podľa ponuky škôl, a teda aj, a to chcem zdôrazniť, športových aktivít. Na druhej strane som tu našiel aj istý modernistický prístup, keďže sa zohľadňuje integrácia predmetov a ich čiastočná redukcia, čo je civilizačná aj pragmatická výzva, ktorú v systéme obsahovej výchovy školstva musíme zohľadniť aj realizovať, pretože sa ukazuje, že v školskom vzdelávacom systéme v rámci základného a stredného školstva sa nemôže aplikovať z reedícií makroekonomický princíp trvalo udržateľného či dokonca neustále sa zväčšujúceho objemu učiva a informácií. Okrem školy by sa teda mali posilniť aj školské zariadenia a ich výchovná práca čiže centrá voľného času, kluby detí a mládeže, strediská záujmovej činnosti a podobne, keďže sa cez zákon do praxe premietne druhý princíp reformy. A to je posilnenie výchovnej zložky.
Dámy a páni, som rád, že v § 29, pokiaľ sa nemýlim, sa medzi princípmi a hodnotami objavuje konečne aj vlastenectvo, keďže z histórie vieme, že mnohé národy zanikli len preto, že stratili svoju identitu. Takže okrem toho množstva európskych akcentov oceňujem od pána ministra a tvorcov zákona, že konečne po dlhých rokoch opäť, aj keď tak skromne a tichučko až v tom § 29, hoci ja by som očakával, že aj to bude aj v § 3, kde sú definované princípy, sa uvedie táto prirodzená hodnota, ktorá podľa môjho názoru na slovenské školy patrí. Zakončím to citátom Konfucia, dámy a páni: "Je lepšie zapáliť aspoň jednu sviečku, ako preklínať tmu." Ďakujem vám za vašu pozornosť.