V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa prihlásili pani poslankyňa Sárközy, pán poslanec Bárdos, pán poslanec Fronc, pani poslankyňa Szögedi, pán poslanec Vestenický ako posledný. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami na vystúpenie pani podpredsedníčky Národnej rady. Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Sárközy.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pani podpredsedníčka Belousovová, ja chcem reagovať na tú časť vášho vystúpenia, keď ste hovorili, že Strana maďarskej koalície počas osemročného pôsobenia nič neurobila na poli sociálnych vecí. No, musím sa výsostne ohradiť proti vášmu tvrdeniu, pretože vďaka tým reformám, ktoré prijala minulá vláda aj za pomoci poslancov Strany maďarskej koalície, hospodársky rast na Slovensku je vyše 10-percentný, 14-percentný a vďaka účasti poslancov Strany maďarskej koalície a našej strany vo vláde napríklad Slovenská republika sa stala súčasťou NATO a Európskej únie a práve vďaka účasti Strany maďarskej koalície napríklad dnes váš rezortný minister môže rozdávať miliardy korún. Keby sme neboli vo vláde, tak asi by sa to nestalo, pretože Slovenská národná strana bola už v jednej vláde a vďaka jej účasti vo vláde sme sa nedostali do NATO v prvej várke. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Bárdos.

Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážená pani podpredsedníčka, dovoľte, aby som si vyprosil v mene poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície - Magyar Koalíció Pártja, že poslanci za SMK klamú a akým spôsobom chcú ublížiť občanom maďarskej národnosti. Jednoducho nie je to pravda. Každý to vie a bolo to výsostne účelové politické vystúpenie namiesto toho, aby ste hovorili o tom, čo obsahuje tento zákon a aké zmeny prichádzajú po prijatí tohto návrhu, hovorili ste výsostne politicky a, samozrejme, zaoberali ste sa väčšinou politikou Strany maďarskej koalície a politikou SMK.

Ďakujem pekne, že sa staráte o naše preferencie, ale nechajte to na našich voličov, oni vedia veľmi dobre zvážiť, čo je pre nich dobré a čo nie je pre nich dobré a, samozrejme, oni sa rozhodnú voľne a demokraticky vo voľbách, ako to robili aj doteraz.

Viete veľmi dobre, že nie je pravda, že my hovoríme, že iba menšinové problémy sú v rámci tohto zákona. Viackrát sme povedali, že tento návrh zákona centralizuje, že mení pravidlá hry tak, že je to v neprospech škôl a v neprospech žiaka. A veľmi dobre viete, čo sa týka menšinových vecí, máme tie tri okruhy, ktoré sme jednoznačne pomenovali, počet vyučovacích hodín v materinskom jazyku, problém učebníc a problém inšpektorov a inšpekcie. Jednoducho je to nonsens, aby inšpektor nevedel, neovládal vyučovací jazyk, kde chce niečo kontrolovať. Vy ste sľúbili status quo, my nič iné nechceme len, aby ste to dodržali.

A, pani podpredsedníčka, nestačí len, kto hovorí, ale ako hovorí. Aj vy ste povedali, že za prvé. Pani podpredsedníčka, dovoľte mi povedať, že po prvé. Slovensky správne je to po prvé.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Fronc.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Pani podpredsedníčka, školský zákon tu je z mojej strany predložený tretíkrát a bol predložený aj v minulom volebnom období. Pán minister Mikolaj v tom čase bol poslancom a mohol urobiť viacej. Mohol vystúpiť, aby sa o tomto zákone rokovalo, prísť s pozmeňujúcimi návrhmi a podobne. Nestalo sa tak. Čiže v tomto smere ste nepovedali veci pravdivo.

Druhá vec je. Mrzí ma takisto, že na 80 a viacej percent ste hovorili vlastne o problémoch menšinového školstva a že celá diskusia o tomto návrhu zákona, ktorý je naozaj kľúčový pre budúcnosť tejto krajiny, sa redukuje a zvrháva len na diskusiu o menšinovom školstve, ale zrejme to bolo vaším cieľom.

A posledné k tej odvahe. Naozaj má pravdu klasik, ktorý povedal po roku 1989 po Nežnej revolúcii, že odvaha zlacnela, zdražel rozum. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Szögedi. Zapnite mikrofón, prosím, pani poslankyni.

A. Szögedi, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážená pani podpredsedníčka, hovorila som vo svojom vystúpení hlavne o rozdiele vo vnímaní reformy. Myslím si, že v prvom čítaní je to namieste.

Čo sa týka výučby slovenského jazyka, naozaj som myslela na našich pedagógov, hlavne nechajme ich tvorivo a humanisticky pristupovať k výučbe slovenského jazyka. Podľa nás nie je to problémom politickým, ale je to problém odborný. Myslím si však, že znížením počtu vyučovacích hodín materinského jazyka, hlavne na prvom stupni sa tento problém neodstráni. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Vestenický.

E. Vestenický, poslanec: Ďakujem. Pani podpredsedníčka, hnevajte sa na mňa, alebo nehnevajte, musím vám dať za pravdu nielen ako poslanec Slovenskej národnej strany, ale ako človek nezávisle mysliaci, ktorý si za svoju nezávislosť vyslúžil mnohé nepohodlie, mnohé príkoria, mnohé lotroviny. Nebol som nikdy ľudsky pohodlným partnerom. Stretával som sa s ľuďmi podobného typu a iste by vám dali za pravdu rovnako tak Američania, Angličania, Rusi alebo Nemci, alebo doma orientujúci svoju politiku Maďari.

Pred chvíľkou som reagoval na pani poslankyňu Szögedi a na základe jej ochoty som sa dostal k študentom, ktorí sú tuná z Komárna. Mal som možnosť trošku sa s nimi pozhovárať, vypočuť si, čo im poslanci z SMK hovoria a konštatoval by som toľkoto.

Sú to milé deti, krásni adolescenti a je nezmyslom ovplyvňovať ich cieľom nasmerovať ich v mene nejakej politickej strany dneska. Hovorím nejakej, nieto ešte tej ktorej. Dajme im priestor, aby sa naučili myslieť a mohli sa slobodne rozhodnúť, keď príde ich čas, keď budú aspoň dorastať do obdobia, kedy sami budú voliť. Prosím vás o to všetkých, bude to na úžitok tejto republike i na úžitok týchto detí samých. Nemá zmyslu tlačiť do týchto detí jed, keď ho ešte sami nedokážu stráviť, ani sa podľa neho primerane rozhodnúť. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz bude reagovať na faktické poznámky pani podpredsedníčka Belousovová.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: No, pani poslankyňa Sárközy, tými sociálnymi dobrami bývalej koalície, to nie je asi také horúce, pretože na konci prvého volebného obdobia ste ako predvolebnú agitku prijali okolo dvadsať sociálnych zákonov, ktoré ste vzápätí po vyhratých voľbách zrušili. To je jedna vec.

Pán kolega Bárdos, beriem vašu pripomienku, že som tam urobila chybu v slovenskom jazyku, vaša slovenčina je vždy bez, teraz to neberte ironicky, naozaj super, ale vysvetlite vašej kolegyni Sárközy, že v slovenskej gramatike sa moje priezvisko hovorí Belousovová, ale nie Belousová. Ona ma pomenovala po rusky.

Takže takisto, pán kolega Fronc, sa vás chcem opýtať. Náhodou ten bývalý minister školstva, to je váš dvojník alebo rodina? Veď vy absolútne vo svojich vystúpeniach nepriznávate žiadny podiel zodpovednosti zato, čo bolo, aj hlavne nebolo urobené. Že prešľapovalo to školstvo ako v tom kapustnom sude, keď sa kapusta tlačí.

No a pani kolegyni Szögedi, vyučovanie štátneho jazyka rieši tento zákon odborne, naozaj len z pohľadu odbornosti, lebo si zoberte moje vystúpenie. Ja som povedala, že dorovnávame štátny jazyk na úroveň len menšinového. Že tie deti naozaj budú veľmi kvalitní občania, pretože získajú dva jazyky, budú ich ovládať hneď po absolvovaní základnej školy a tými zmenami, ktoré sa navrhujú ďalej, ešte ďalšie dva jazyky. Veď Európska únie je pre nich otvorená. Potom načo ste bojovali zato, aby sme boli v Európskej únii, keď ich chcete nejako takto ujarmovať? Takže nebolo to zamerané na nejaké bitie do vás len ako to, čo sa prezentovalo a v prvom čítaní sa hovorí k filozofii, ja som chcela vysvetliť, že filozofia je odborná a vyargumentovať, že to politikum, ktoré... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na tomu, že je 11.56 hodín, vyhlasujem do 14.00 hodiny prestávku. Ako prvý v rozprave bude pokračovať o 14.00 hodine pán poslanec Devínsky.

(Prerušenie rokovania o 11.57 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, prajem príjemné popoludnie a ďakujem, pán minister, že ste zaujali miesto pre navrhovateľa. Pani poslankyňu poprosím, aby zaujala miesto pre spravodajcov a budeme pokračovať v prerušenom rokovaní, v prerušenej rozprave o vládnom návrhu zákona o výchove a vzdelávaní, tzv. školský zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máme ako tlač 560. Máme za sebou rozpravu. Tí, ktorí boli prihlásení písomne.

Do ústnej rozpravy, len pre poriadok opakujem, sa prihlásili pán poslanec Devínsky, pani poslankyňa Mušková, pán poslanec Halecký, pani poslankyňa Rosová, pani poslankyňa Vášáryová a posledným ústne prihláseným je pán poslanec Jaroslav Paška. Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Devínskemu a pán poslanec, nech sa páči, máte priestor v rozprave.

F. Devínsky, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády a minister školstva, už druhý deň prebieha nezmenšenou intenzitou diskusia o návrhu školského zákona, ktorý je kľúčovým pre budúcnosť tejto krajiny, i keď počet prítomných poslancov tomu veľmi nenasvedčuje. Momentálne nás je tu šestnásť. Práve prišiel sedemnásty poslanec, ktorého tiež treba privítať. A ak sa zákon, samozrejme, nastaví zle, bude páchať škody niekoľko desiatok rokov. A preto by malo byť naším eminentným a spoločným záujmom, aby bol dobrý.

Okrem mnohých iných vecí tu odznela aj výčitka, že sa argumenty opakujú. Ale ja hovorím, veď to je úplne samozrejmé. Je to zákon, ktorý ovplyvní celý život spoločnosti, a teda, ak nebude dobrý, to ovplyvnenie bude devastujúce. Preto má byť naším spoločným presvedčením, že tu potrebujeme dobrý zákon. Otázka však je, čo je to dobrý zákon?

Pán minister reprezentujúci koalíciu má jednu predstavu, opozícia má inú predstavu, jeden expert má takú, iný expert zase inú. Koľko ľudí, toľko názorov. Možno aj preto, že každý, kto hral futbal, je expertom na šport, a každý, kto chodil do školy je presvedčený, že vie robiť reformu školstva.

V tomto smere si pán minister ale zaslúži pochvalu, že našiel v sebe toľko politickej odvahy, aby predložil parlamentu materiál, ktorý on sám pokladá za správny. Domnievam sa však, že tu nestačí mať len odvahu. Pretože výsledkom nášho snaženia bude nakoniec nejaká suchá právna norma, ktorá však bude silou zákona regulovať životy iných ľudí. A preto by tento právny rámec mal byť v prospech tých, pre ktorých ho robíme. Mal by im život uľahčovať, a nie komplikovať. Ale predovšetkým mal by žiakov a študentov pripraviť na život v úplne zmenených podmienkach, keď sa informácie v globalizovanom svete valia nielen na žiakov, ale aj na učiteľov, a to takou intenzitou, že ich nestačíme pomaly ani vnímať, nieto ešte aj triediť a vyhodnocovať.

Už som to tu raz povedal a poviem to aj druhýkrát, a ak budem mať príležitosť aj inokedy, že dnes už nie je kľúčovým problémom rozsah namemorovaných vedomostí v tzv. jednotnej centralizovanej škole, ktorú, žiaľ, tento návrh zákona silne preferuje. Všade na celom svete sa pýtame. Sú žiaci a študenti pripravení pre budúce výzvy? Vedia efektívne analyzovať, zdôvodňovať a komunikovať? Budú schopní pokračovať vo vzdelávaní počas celého svojho života? Získajú v škole znalosti a zručnosti, ktoré sú kľúčové pre plné uplatnenie sa v spoločnosti? Sú naši žiaci, študenti, ale aj učitelia schopní pracovať kvalitne a rýchlo geometrickým radom narastajúcim objemom informácií a vybrať z nich tie podstatné a nakoniec vedia všetci zúčastnení na základe týchto informácií rozhodovať tak, aby ich rozhodnutia prinášali čo najväčší osoh, ale súčasne zohľadňovali aj prijaté etické a spoločenské normy?

Ak sa však pokúsime dať odpoveď na tieto otázky, vždy sa dostaneme k nejakému meraniu, porovnávaniu, napríklad v poslednom období to bola PISA alebo Monitor. Výsledky tu už boli prezentované, a preto ja sa nebudem nimi zaoberať, ale to konštatovanie môže byť, že tie výsledky sú nelichotivé. A ak by som použil nediplomatický jazyk, mohli by sme všetci povedať, že boli katastrofálne. A všetky aj okolité krajiny sa nám vzďaľujú, kým my sa prepadáme ešte hlbšie.

Príčiny sú známe. Je to jednotná, a teda málo zaujímavá škola, plná memorovania, rigidný systém, preťažení žiaci, systém, ktorý nedáva dostatočný priestor pre kreativitu ani učiteľa, ani žiakov, ani ich neučí myslieť kriticky, analyticky a synteticky, aby mohli a boli schopní triediť a spracovávať relevantné informácie v reálnom čase a na základe nich prijať správne rozhodnutia, ako aj ďalšie negatíva, ktoré spomínal aj pán minister, ako ich spomínali, samozrejme, viacerí poslanci.

Pochopiteľne, každé zovšeobecnenie má nevýhodu, že vynecháva napríklad aj pozitívne príklady, ktoré v našom školstve máme a ktoré treba celkom určite oceniť a poďakovať sa za ne. Je teda zrejmé, že nový zákon je nevyhnutný. Tu sme sa zhodli naprieč celým politickým spektrom všetci. Lenže keď počujeme, že zlé výsledky v čitateľskej zručnosti, teda presne v tom, čo je pre konkurencieschopnosť rozhodujúce, nie sú podstatné, alebo že bezbrehá sloboda je základom chaosu, dokonca z úst univerzitnej profesorky, alebo dokonca, že táto podoba zákona predstavuje len akýsi štart do reformy, alebo je to len akýsi experiment, tak sa treba spýtať, prečo chceme experimentovať s takmer 67-tisíc učiteľmi a s takmer 850-tisíc žiakmi, teda s takmer miliónom ľudí?

S akou filozofiou sa tu predstavuje tento dôležitý zákon vyplýva už okrem vyššie uvedeného aj zo slovníka zákona, ktorý prezentovala včera pani poslankyňa Vášáryová. Centralistický zákon v starom duchu asi nie je to najlepšie, čo by bolo dobré pre znalostnú a informačnú spoločnosť 21. storočia. Len taký drobný príklad, ako je plánovaná smrť umeleckých škôl v dôsledku ich vylúčenia zo sústavy škôl ilustruje toho necitlivého ducha tohto zákona nehľadiaceho do budúcnosti.

Uštvaný harmonogram implementácie nijako nemôže prispieť k úspechu uvedenia zákona do života. Všetci vieme, že školstvo má neobyčajne vysoký stupeň zotrvačnosti. Aj tá najlepšia reforma trvá pár rokov. V tomto prípade bude trvať najmenej desať. A som rád, že práve pán poslanec Rafaj spomenul fínsky príklad, keď povedal, že vo Fínsku to trvalo niekoľko desiatok rokov. Všetci, ktorí poznáme fínsky systém, vieme, že to bolo okolo 30 rokov, kým sa ich školstvo vypracovalo tam, kde dnes je. A samozrejme, že bolo aj primerane financované. Ale o tom tu dnes a doteraz nepadlo príliš veľa slov.

Teda, ak si niekto myslí, že výsledok sa ukáže na budúci alebo ten ďalší rok a že teda výsledky najbližšej PISY budú dramaticky rozdielne od toho, ako boli dnes, tak podľa môjho názoru sa hlboko mýli. A som rád, že ani pán minister si to, našťastie, nemyslí. Ale keď povieme, že reforma sa začne v prvom a piatom ročníku základnej školy a v prvom ročníku strednej školy nadstavbového, pomaturitného, vyššieho odborného štúdia, odborného učilišťa, praktickej školy a v prvom ročníku základnej umeleckej a jazykovej školy, teraz som citoval z návrhu zákona, a všetko ostatné príde až potom akosi samé od seba alebo nejakými cestami, ktoré nie sú ešte dnes celkom jasné, tak sa vytvorí len nezvládnuteľný chaos, ktorý bude pretrvávať roky.

To všetko sa má podľa návrhu zákona začať v školskom roku 2008/2009, pričom zákon sa bude schvaľovať v druhom čítaní až na májovej schôdzi, ak prejde teda do druhého čítania, o čom koalícia nepochybuje. My dúfame, že nie. Nuž ale, sily sú rozložené, tak ako sú rozložené. Teda budeme schvaľovať v druhom čítaní niekedy v máji na májovej schôdzi, a priznali to aj mnohí poslanci koalície, že tento zákon prejde ešte ďalšími zmenami. Čiže finálna verzia nebude k dispozícii skôr ako koncom mája. Na jeho realizáciu zostanú v najmenšom prípade necelé štyri mesiace, z toho dva mesiace prázdnin.

Ani ministerstvo nebude stíhať, pán minister, to je zrejme hotová vec, ani učitelia, ale najhoršie je, že všetko si to odnesú žiaci. To predsa nemôže byť cieľom žiadnej reformy. Preto som presvedčený, že tento návrh zákona nie je vypracovaný dostatočne precízne tak, ako si to vyžaduje jeho význam, a preto podávam procedurálny návrh podľa § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku, aby sa Národná rada uzniesla, že vráti predkladateľovi návrh zákona na dopracovanie.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickou poznámkou na vaše vystúpenie sa prihlásil pán poslanec Valentín Švidroň, ďalej pani poslankyňa Oľga Nachtmannová, pani poslankyňa Tatiana Rosová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka a slovo má teraz pán poslanec Švidroň. Nech sa páči.

V. Švidroň, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán poslanec Devínsky, ako je vám iste známe, zákon má priestor pružne reagovať obsahom vzdelávania na všetko nové, čo prichádza zvonku alebo zvnútra. Výsledky PISY, Monitor sú skutočne nelichotivé, ale preto je tu nový zákon, ktorý dáva priestor naprávať veci a nehovoríme len o zákone ako o jednej príčine, ktorá bude prinášať zmenu. Zákon neučí, je to nakoniec vecou prípravy učiteľov, o ktorých takisto bola reč. Nové podmienky, ktoré žiadali minulé vlády, nevedeli presadiť. Nebudem opäť zdôrazňovať, kde sa stala chyba. Je to v podstate aj trošku zásadou politiky. Už som povedal, že pri prestavovaní legislatívneho zámeru v minulosti verejnosť chápala predložený zákon ako taký konzervatívno-liberálny zlepenec, no a možno aj tam sa spravila chyba.

Pán Fronc minule sa nechal počuť, že tie myšlienky občiansko-konzervatívna strana ukradla alebo nejako tak podobne to bolo povedané, no proste, nepresadili ste to vtedy, keď ste mohli. Dielo sa hodnotilo podľa autorov. Tu sa spúšťa teraz široká paleta pôsobenia od dikcie zákonov cez prípravu, systematickú prípravu učiteľov po činnosť metodických orgánov všetkých možných stupňov, takže toto v takej konvolúcii bude príčinou, prečo veríme, že sa veci zlepšia. Ďakujem za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalej vystúpi pani poslankyňa Oľga Nachtmannová s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda výboru, hovorili ste, že naplnenie aj tej najlepšej reformy trvá niekoľko rokov. S tým s vami plne súhlasím, ja som to už včera spomínala, školské systémy sú skutočne vysoko inertné a rovnako je pravdou, že legislatívne nástroje predstavujú iba jeden z faktorov formovania efektivity školského systému. Na tom sme sa zhodli všetci v tomto parlamente, v tejto sále, že školský zákon nevyhovuje súčasnej dobe. Vidíme, aké sú výsledky PISY, opätovne ste to spomenuli vo vystúpení. Čiže myslím si, že je najvyšší čas túto situáciu riešiť a školský zákon je základným legislatívnym nástrojom, ktorý treba meniť. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pani poslankyňa Tatiana Rosová, nech sa páči.

T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Som rada, pán poslanec, že ste otvorili tému efektivity alebo aj toho, kedy sa môžu preukázať výsledky tejto reformy. Naozaj súhlasím s tým, tak ako, napokon, povedala aj moja predrečníčka, je to otázka mnohých rokov. Ale potom sa spolu s vami pýtam, prečo teda ženieme učiteľov, dovolím si povedať, ako zduté kozy k tomu, aby obetovali ďalšie prázdniny a aby sa naozaj snažili urobiť nemožné preto, lebo nie je možné zásadnú zmenu implementovať za dva mesiace. Pýtam sa to preto, lebo naozaj, keď očakávame, že výsledok sa má dostaviť za niekoľko rokov, ak nie desaťročí, tak potom prečo? Ďakujem pekne.

J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Pani poslankyňa, nechcel som vystúpiť a keď...

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán minister, toto je vystúpenie k rozprave. Tak musíte počkať, mrzí ma to, ale musia dobehnúť faktické poznámky a potom. Môžete v rozprave reagovať na faktickú poznámku, ktorú položila pani poslankyňa Rosová, lebo vy môžete vo faktickej poznámke reagovať iba na pána Devínskeho. To je, bohužiaľ, teda rokovací poriadok, alebo chvalabohu. Pán poslanec Devínsky bude reagovať na faktické poznámky a potom dostanete slovo, pán minister.

F. Devínsky, poslanec: Ďakujem pekne. Ja budem reagovať veľmi krátko. Pán poslanec, kolega Švidroň, vy ste hovorili o príprave učiteľov. Ja mám taký pocit, že včera už to tuná odznelo a hovoril o tom pán kolega Ivančo, že v tomto návrhu zákona o príprave učiteľov nie je takmer nič. A ja by som povedal, aj hneď by som reagoval na pani kolegyňu Nachtmannovú, že vysoko inerčné systémy, áno, ony majú vysokú inerciu a treba to veľmi rýchlo začať, ale to treba začať tak, že treba uvoľniť ruky školám, rodičom aj žiakom tak, aby tie výsledky PISY, nie tej najbližšej, lebo tie budú rovnaké, ako boli terajšie, ale tie ďalšie, aby boli celkom iné, a to centralizovaný systém jednotnej tereziánskej školy neumožňuje. A ja nie som o tom presvedčený, že tento zákon práve vytvára také podmienky, aby naši žiaci a študenti dopadli lepšie, ako dopadli teraz. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. A teraz je priestor pre vás, pán minister, aby ste mohli reagovať bezprostredne v rozprave. Nech sa páči.

J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Ja som nechcel reagovať, ale veľmi krátko. Pani poslankyňa, my sa tu snažíme naozaj o korektnú, serióznu diskusiu, aké zduté kozy? Prečo prirovnávate učiteľov k nejakým zdutým kozám? Skúste sa tak trošku správať tak akože vecne a veď v zákone takéto nejaké výrazy ani nechápem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Poprosím teraz, aby ste zapli tých, ktorí chcú reagovať faktickou poznámkou na vystúpenie pána ministra. Pani Rosová. Končím možnosť reagovať s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Pán minister, ja sa vyhýbam expresívnym výrazom, ale nedostala som počas celého tohto už pomaly dvojdňového rokovania odpoveď na to, čo je vlastne príčinou, že oberáme učiteľov o také množstvo energie bez toho, aby sme vôbec vedeli, či to bude zmysluplné a či to bude efektívne? Neprirovnávala som ich k zdutým kozám, hovorím, že ich tak ženiete do toho, čo od nich očakávate namiesto toho, aby ste s nimi seriózne diskutovali, nielen ich pozývali na stretnutia, ale ich aj počúvali. Lebo keby ste ich dobre počúvali, tak by ste počuli, že práve tú rýchlosť považujú za najväčší hendikep celej reformy. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave je prihlásená pani poslankyňa Ľudmila Mušková. Nech sa páči.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, vážený pán minister, vládny návrh zákona o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov je typ zákona, ktorý vzbudzuje veľkú diskusiu, ako sme boli svedkami včera a dnes pri prerokúvaní nielen tu v Národnej rade, ale aj vo verejných masovokomunikačných prostriedkoch.

Po neúspechu predložiť tento návrh zákona v prechádzajúcom volebnom období je tu návrh, ktorý má za cieľ novelizovať zákon v zmysle novej legislatívy Európskej únie, pretože rodičia a učitelia jednoznačne dávajú najavo, že nový moderný školský zákon pre vzdelávanie na najbližšie roky treba.

Školský zákon súčasne implementuje časti volebných programov koaličných strán zakotvené v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky, upravuje moderné postavenie škôl s ohľadom na potreby vedomostnej spoločnosti. Príprava zákona vychádzala z politiky vzdelávania vlády Slovenskej republiky zakotvenej v jej programovom vyhlásení. Postupne sa k tézam z programového vyhlásenia dopĺňajú aj ďalšie námety, ktoré definovali zástupcovia reprezentácie širokej verejnosti.

Zákon rešpektuje niektoré zmeny, ktoré sa ukázali za posledné obdobie ako potrebné riešiť z dôvodu efektívnejšieho riadenia chodu škôl za účelom zvýšenia kvality vzdelávacieho procesu a podstatná časť návrhu školského zákona sa zaoberá legislatívnotechnickými úpravami zákona s ohľadom na navrhované zmeny, ale aj zohľadnením zmien vykonaných v iných právnych predpisoch. Teda musím tu podotknúť, že skutočne sa snaží napraviť to, čo sa aj pokazilo v minulých ôsmich rokoch, ktoré ukazujú aj výsledky PISY, že neboli mnohé veci šťastne riešené.

Nebudem sa vo svojom vystúpení podrobne vyjadrovať k jednotlivým oblastiam, ktoré tento zákon prináša. Moji predrečníci to tak už urobili. Dnes ide o to, aby sme sa názorovo zjednotili a podporili všetko, čo je progresívne, čo posunie slovenské školstvo k väčšej efektivite práce a čo je najdôležitejšie pre dosiahnutie vyššej kvality pedagogickej činnosti v základných a na stredných školách.

Pozitívne hodnotím, že navrhovaná právna úprava vytvára legislatívny priestor na uskutočnenie reformných zmien vo výchove a vzdelávaní, a to prostredníctvom definovania pojmov a základných princípov, ktoré sa týkajú výchovy a vzdelávania v regionálnom školstve, na určenie spôsobu uskutočňovania výchovy a vzdelávania prostredníctvom dvojúrovňových výchovno-vzdelávacích programov na školách uvedených v sústave škôl a školských zariadení v nadväznosti na dosiahnutý stupeň vzdelania, na určenie procesu a systému vzdelávania v materských školách, základných školách, na gymnáziách, stredných odborných školách, konzervatóriách, školách pre deti a žiakov so špeciálno-výchovnými vzdelávacími problémami, na základných umeleckých školách a v jazykových školách, ďalej umožnenie individuálnej výchovy a vzdelávania, definovania hodnotenia klasifikácie žiakov, proces prijímania a ukončovania vzdelávania, ďalej monitorovanie a hodnotenie kvality vzdelávania, ako aj výchovno-vzdelávacie sústavy a podobne.

Som rada, že súčasne bolo zapracované právo na výchovu a vzdelávanie v zmysle dohody medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami o náboženskej výchove a vzdelávaní.

Návrh zákona tiež deklaruje, že vyučovacím a výchovným jazykom je štátny jazyk Slovenskej republiky, pričom deťom a žiakom, občanom patriacim k národnostným menšinám sa zabezpečuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj právo na výchovu a vzdelanie v ich jazyku za podmienok, ktoré ustanovuje navrhovaná predloha.

Táto časť zákona tu dosť vzbudila obavy slovenských občanov maďarskej národnosti o zanedbávaní výchovy v materinskom jazyku. Myslím si, že nie sú oprávnené. Veľmi rada budem, keď mladí občania z južného Slovenska nebudú mať obavy uchádzať sa o prácu trebárs v mojom regióne kraja Žiliny bez traumy zo slabej znalosti slovenského, t. j. štátneho jazyka.

Hodnotíme tento návrh zákona z racionálneho pohľadu na súčasný stav, v ktorom sa školy nachádzajú. Určite sa všetci zhodneme v názore, že školstvo a celá výchovno-vzdelávacia sústava potrebuje zmeny. Tieto by mali riešiť niekoľko rokov nahromadené problémy, a to nielen v chýbajúcej modernej legislatíve, ale aj v riešení otázok financovania školstva, zabezpečovania kvalitných pedagogických pracovníkov, ktorých z roka na rok, ako tu už bolo povedané, ubúda.

O spoločenskom ocenení pedagogických pracovníkov, myslím, tu netreba veľa hovoriť, pretože je to najzanedbávanejšia vrstva pracovníkov verejnej správy a skutočne je najvyšší čas s tým niečo robiť. Predchádzajúca vláda nedokázala zastaviť odchod mladých pracovníkov z rezortu školstva vrátane učiteľov do iných oblastí spoločnosti, čo sa už dnes prejavuje v nevhodnej vekovej štruktúre učiteľov našich škôl.

Tiež oceňujem prístup Ministerstva školstva Slovenskej republiky k príprave zákona. Polemická diskusia v organizáciách zastupujúcich jednotlivé skupiny škôl v ZMOS-e prostredníctvom masmediálnej komunikácie s niektorými časťami zákona ukázala, že sa verejnosť zaujíma o legislatívu, ktorá pre najbližšie roky ovplyvní život našich škôl.

Diskusia a určite aj polemické názory pomohli lepšie pochopiť snahu tvorcu zákona vytvoriť dobrú legislatívnu predlohu na schválenie v Národnej rade Slovenskej republiky, na druhej strane predkladateľ aktuálne prehodnocoval svoje názory tak, aby návrh školského zákona vyhovoval v čo najširšej miere a čo najväčším názorovým skupinám ľudí, ktorí sú z praxe.

Verím, že aj všetci poslanci opozičných klubov, ktorí aj namietali, podporia tento zákon do druhého čítania, veď v druhom čítaní máme priestor nato, aby sme tie niektoré ešte možno sporné body opravili a zákon vylepšili a nakoniec schválili v takej podobe, aby vyhovoval súčasnej dobe. Ďakujem veľmi pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S reakciou na vystúpenie pani poslankyne sa nehlási ani jeden poslanec. Hlási sa. Poprosím, kolegyne a kolegovia, skúste využiť možnosť prihlásiť sa počas vystúpenia rečníka. Takže pán poslanec Fronc. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, vy ste to povedali a viackrát to tu zaznelo, že tu ide o súlad nášho školského zákona s legislatívou ostatných európskych krajín. No, to nie je pravda, ani to nemôže byť a našťastie to ani nebude, pretože školstvo je vyslovene výhradná oblasť, ktorá patrí každej krajine. Chvalabohu, že je to tak. A nebolo by to dobré, lebo vám uvediem príklad, keby sme sa napríklad harmonizovali s Portugalskom, tak by sme možno ešte 50 % populácie mali takej, ktorá nemá ukončené ani základné vzdelanie.

Druhá poznámka. Často sa tu omieľa PISA. A pôsobí to tak, ako keby naše školstvo bolo naozaj zlé a katastrofálne. Ja by som rád upozornil, že napríklad práca s talentovanou mládežou u nás je dlhodobo oceňovaná aj v Európskej únii, že na medzinárodných olympiádach dokážu naši študenti získať množstvo medailí, problém je iný. Naši žiaci majú veľmi dobré vedomosti, ale nevedia ich použiť samostatne. To je problém PISY, aby sa tu neskresľovalo, že vzdelanie u nás, ktoré zabezpečuje náš školský systém, je nejako zlé.

A tretia poznámka, a to vám poviem veľmi otvorene, pani kolegyňa, nepokladám za korektné vylievať slzy nad učiteľmi. Môžeme spolu urobiť, keď ste to neurobili v minulosti a neboli ochotní, môžeme to spolu znova urobiť, aby, keď sa bude schvaľovať štátny rozpočet, tak naozaj, aby ste zahlasovali za návrhy, ktoré zvýšia rozpočet ministerstva školstva, aby bolo dosť peňazí na reformné úlohy, aby sa to neskončilo tak, že bude nejakých sto, stopäťdesiat miliónov na veci, ktoré sa týkajú reformy. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Reagovať, stlačte si trojku, pani kolegyňa. Reagovať chce pani poslankyňa Mušková na vystúpenie predrečníka vo faktickej poznámke. Nech sa páči.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Pán kolega, ja strašne nerada bývam osobná, ale skutočne po vašom pôsobení na ministerstve prvé štyri roky ako štátneho tajomníka a potom ministra školstva tie vaše reči, keby ste boli teraz nový poslanec, tak to beriem. Ale nemôžem pochopiť tú vašu pozíciu, do ktorej sa staviate v tomto momente. A tá PISA, čo ukazuje? Ukazuje klesajúci trend vzdelania. Takže skutočne ho treba zastaviť a treba sa postarať o to, aby sa tá krivka obrátila smerom hore.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalším prihláseným do rozpravy ústne je pán poslanec Jozef Halecký. Nech sa páči, pán kolega, máte priestor vo vystúpení v rozprave.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda za slovo. Vážený pán minister, pán podpredseda vlády, vážená pani spravodajkyňa, vážené kolegyne, kolegovia, chcem tiež niekoľko svojich postrehov, otázok, ako sa patrí v prvom čítaní, položiť tu na tomto fóre a prípadne svojich aj konštatovaní k tomu, aby ten reformný školský zákon bol dobrý a aby sa vychytali chyby, ktoré by mohli nastať. Samozrejme, že ako každý zákon bude hodnotený, či je dobrý, či zlý, či bol potrebný, alebo dokonca nevyhnutný ukážu až nasledujúce roky a nasledujúca prax a nasledujúce hodnotenia.

Čo sa týka výsledkov, ktoré vyplývajú z každého zákona, teda úroveň školstva, úroveň vzdelania a vzdelávania, myslím si, že panuje všeobecný názor, že na Slovensku úroveň vzdelávania je na dobrej úrovni, dokonca ju považujem za nadpriemernú, pretože, už ako bolo spomínané, aj vedomosti študentov, žiakov a rôznych laureátov, ktorí nás reprezentujú na medzinárodných súťažiach svedčia o tom, že vedomosti sú dobré, dokonca v mnohých úsekoch aj vynikajúce.

Chcem túto skutočnosť podoprieť aj tým, čo môžem hodnotiť zo svoje medicínskej praxe. Väčšina lekárov, väčšina zdravotných sestier, ktoré tiež vyštudovali zdravotnícke školstvo na Slovensku, sa uplatňujú v zahraničí veľmi dobre a dokonca v porovnaní s inými krajinami sú hodnotení ako nadpriemerní. Väčšina lekárov sa dostáva do praxe ľahko a rýchlo a po krátkom čase zaujímajú dokonca aj vedúce posty.

Myslím si, že hovoríme o reforme už sedemnásť rokov po začiatku spoločenských a politických reforiem, myslím si, že školstvo prechádza reformou celý ten čas a tento zákon, aj keď nastupuje skoro po štvrťstoročí od posledného zákona z predchádzajúceho obdobia, mal by riešiť otázky, ktoré si žiada terajšia doba a terajšie potreby. Preto si dovolím položiť otázku, čo nás núti k tomu, aby sme tento zákon volali reformný, alebo aby sme hovorili o reforme školstva. Zrejme, že na to odpovede už tuná boli. Ja si túto otázku kladiem z toho dôvodu, že väčšina tzv. reforiem sa robí preto, že je buď deficit, dajme tomu, keď hovoríme o školstve učiteľov, deficit financií, deficit vedomostí, alebo sú také disproporcie v pedagogickom alebo výchovnom procese, že je potrebné radikálne zásahy zákona, prípadne aj z druhej strany, z tej plusovej, že potreba dosiahnuť výsledky praxe, prípadne aj medzinárodnej potreby je taká, že musíme dať viacej peňazí, aby sme zvýšili kvalitu.

To, čo som mal možnosť prečítať a počuť, predpokladám, že skutočne tie zásahy sú dosť významné, zásadné a možno ich označiť ako reformné. Ako som už spomínal, prax a skúsenosti z nadchádzajúceho obdobia ukážu, nakoľko boli úspešné.

Chcem len podotknúť, čo je dôležité a čo je rozhodujúce a čo si žiada prax. Z toho, čo dokážem v tejto chvíli vymenovať, viem, že dosť zásadná a rozhodujúca je potreba trhu alebo určitej redistribúcie žiakov, študentov a hlavne absolventov škôl a učilíšť v jednotlivých rezortoch.

To znamená, že školstvo by malo reagovať na potreby praxe tak, aby týmto zákonom dokázalo vytvoriť podmienky, aby na tých úsekoch, kde sa žiada vyšší počet absolventov, študentov a učňov, aby sme to vedeli aj týmto zákonným mechanizmom zabezpečiť. Myslím predovšetkým na priemyselnú prax a na požiadavky, ktoré sa v poslednom čase opakujú, to znamená, či už z automobilového priemyslu, z priemyslu elektrotechnického a počuli sme to už aj v tejto sále, že aj z medicínskej praxe je nedostatok tiež lekárov, zdravotných sestier a nadobúda to až kritický charakter, že nebude možné zabezpečovať nočné služby v zmysle Zákonníka práce. Čiže toto je potreba praxe, ktorá by mala nájsť svoje nejaké mechanizmy, ich realizácie aj v tomto zákone.

O platoch učiteľov, myslím si, že sa hovorilo dosť, že sú pomerne nízke a z toho vyplýva, že pokiaľ na pedagogické a filozofické fakulty nepôjdu tí študenti základných a stredných škôl, ktorí majú vyšší talent, IQ gény, takže ťažko očakávať, že aj výsledky ich tvorivej práce a učiteľstvo je príliš namáhavá práca na trpezlivosť, emocionálnu príslušnú inteligenciu, vedomosti a hlavne vedieť aplikovať v takej báze, ako je ľudská duša, si to vyžaduje vysoký stupeň vzdelania, ale takisto aj predpokladané primárne schopnosti. Takže vrátim sa k tomu, pokiaľ to platové ohodnotenie nebude také, nebudeme mať dostatok učiteľov, hlavne kvalitných, tých, ktorí si vyžadujú aj tento reformný zákon tak, aby sme ho mohli realizovať. Nehovorím už o tom, že to, čo bolo aj to predsavzatie, že by sme sa chceli v najbližšej dobe priblížiť priemeru platov na Slovensku, teda k tým 20-tisícom u učiteľov, dokonca v najbližších piatich rokoch k pomeru až 1,3 k priemernému platu v národnom hospodárstve na Slovensku. Bude to pomerne náročná úloha, aby tie proporcie medzi absolventmi jednotlivých vysokých škôl, či už humanitného zamerania, alebo technického sa vyvíjali v takomto smere, ako sa vyvíjajú. Vieme, že o zvyšovaní platov učiteľov hovoríme možnože už tých sedemnásť rokov a tempo ich rastu a úroveň nie je taká, ako by sme si my predstavovali a, samozrejme, ako by si predstavovali učitelia.

Predsa len v tomto novom zákone vidím dôležitý aspekt a dôležitý prvok v tom, že predsa len dochádza k tomu, o čom možnože pejoratívne hovoria študenti, že je príliš veľa faktov, vedomostí, dátumov, čísiel a takých vedomostí, ktoré v živote neuplatnia, nepotrebujú a hlavne tie, ktoré sú potrebné pre ich bezprostrednú alebo širšiu, alebo užšiu špecializáciu v škole nenachádzajú a musia si to natrénovať a naučiť sa v postgraduálnej fáze svojho učenia.

Takže túto snahu vítam a myslím si, že ju privítajú či už žiaci, študenti, alebo aj pedagógovia, len viem, že to dosiahnuť bude veľmi náročné a ťažké. Chcel by som vedieť, aké mechanizmy alebo aké spôsoby sa použijú, aby sa iba neredukovali čísla, niektoré fakty a vedomosti, ale hlavne, a to považujem za dôležité, aby sa vytvorila taká štruktúra osnov a taká štruktúra v učebniciach, ktoré by skutočne tie fakty, ktoré sú potrebné pre život, pre prax a dajme tomu aj pre širšie uplatnenie tam boli a zase opačne, aby to, čo je balast a po čase sa ukáže, že zbytočne sme sa učili rôzne dátumy narodenia a úmrtia kráľov a neviem koho, si to nezapamätáme ani v priebehu piatich rokov.

Predpokladám, že aj tie celoštátne také, by som povedal, skôr tie štandardné učebnice, ktoré budú tvorené, bude to dosť veľká náročnosť pre ich tvorcov, takže ani nepredpokladám, že by to malo byť vyriešené v priebehu roka alebo tej štandardnej doby troch rokov, aby všetky učebnice v duchu tohto školského zákona boli realizované. Tak ako bolo spomínané, predpokladám, že to bude trvať najmenej desať rokov, možno viacej, pokiaľ všetko, čo predpokladá tento zákon, sa zrealizuje aj v školskej praxi.

Je tam zaznamenaný fenomén poklesu žiakov, študentov v triedach, aby sa mohlo venovať viacej individuálnemu štúdiu, aby sa mohlo venovať zo strany pedagógov jednotlivcom. Chcem len upozorniť na to, že už teraz skoro tretina školských zariadení, čo sa týka nielen učební, ale aj rôznych laboratórií, rôznych cvičební a tak ďalej je v deficite, takže pokiaľ by sme mali za potrebu a nutnosť vytvoriť väčší počet žiakov z titulu poklesu žiakov v jednotlivých triedach, moja otázka znie, či nenarazíme na to, že bude to pre jednotlivé školy a možno ako aj pre samotné samosprávy, či už miestne, alebo regionálne, dosť ťažký problém. Chcem sa opýtať, či to máme preskúmané a či sú vedomosti o tom, že toto bude bezproblémová záležitosť.

Najviac som v duchu tohto zákona privítal tú skutočnosť, že sa tam hovorí dosť jednoznačne a jasne, že jednotlivé školy budú mať už aktívnejší prístup k tvorbe učebných osnov, k takzvanej vlastnej špecifickej školskej politike alebo náplni jednotlivých škôl tak, aby mohli navzájom buď vo svojom odbore, alebo aj medzi jednotlivými školami v meste alebo v regióne súťažiť, ktoré školy majú lepší program, ktorý je bližší praxi, kde sú lepší pedagógovia, kde je vlastne futbalovou terminológiou povedané lepší tím na to, aby ich žiaci a žiaci týchto rodičov v týchto školách mohli študovať úspešnejšie ako v susedných bližších alebo vzdialenejších školách.

Myslím, že sa vytvára priestor pre konkurenciu medzi školami, medzi vlastnými programami a z toho vyplýva, myslím, pozitívny záver z celého zákona, ktorý by mohol, pokiaľ sa to bude dať realizovať, urobiť najväčší pokrok v tejto reforme, o ktorej teraz v školstve hovoríme. Chcem len zdôrazniť, že to bude nesmierne náročné, nedá sa to naučiť podľa mňa ani na pedagogických školách, nedá sa to naučiť ani pri doškoľovaní alebo pri rôznych smerniciach, vyplýva to mnohokrát z osobnosti učiteľov, z osobnosti riadiacich pracovníkov, riaditeľov alebo predmetov ich nejakých vedúcich k tomu, aby vedeli vypracovať program a hlavne ho realizovať tak, aby tam bola aj teoretická časť, aby tam nebol negatívny, emocionálny náboj v škole, strach zo skúšania, zo známok, ale aby bol daný priestor na to, aby viacej rozprával študent ako učiteľ. To znamená, aby jeho slovný, písomný prejav nabral taký charakter tréningu už v škole, aby bol pripravený pre túto prax.

Pokiaľ som si dobre prezrel v tomto zákone to percento vlastnej tvorivosti jednotlivých škôl, prípadne aj jednotlivých predmetov ich odvetví na školách má stúpať od základnej školy až ku koncu stredných škôl, stredoškolského štúdia, dokonca v gymnáziách v poslednom ročníku, čo sa mi zdá trošku zaujímavé číslo. Až päťdesiat percent učiva by si mohli tvorivo vytvárať jednotlivé gymnaziálne tímy tak, aby ten predpoklad a tá fáza tvorivosti študentov pred vysokou školou gradovala. Pokiaľ sa toto podarí zrealizovať, myslím si, že to bude veľmi dobré a bude to dobré hlavne pre samotných študentov.

Problém vidím ešte v tom, že pri realizácii tých hlavných zásad tohto školského zákona je pomerne krátka doba takzvaného prechodného obdobia, aj keď si myslím, že sa nič nestane, pokiaľ za tri mesiace alebo za štyri mesiace všetky postuláty tohto zákona nebudú realizované v praxi. Myslím si, že si to vyžaduje niekoľko rokov alebo ešte aj dlhšie obdobie, takže postupnosť a hlavne dôslednosť bude veľmi dôležitá.

Chcem sa zastaviť ešte trošku pri národnostnom školstve z regiónu, z ktorého ja pochádzam, teda z východného Slovenska z okresu Bardejov. Moje skúsenosti a návštevy v základných aj na stredných školách trošku túto problematiku ukazujú v inom svetle, ako počúvam v tejto sále. A to z tohto dôvodu, že pokiaľ som hovoril s riaditeľmi škôl v rusínskych školách a ukrajinských školách, tam sú potreby trošku formulované ináč, či už zo strany rodičov, žiakov, ale aj pedagógov. Viem, že sa vyučuje, dajme tomu, ukrajinský jazyk ako jazyk plus ešte literatúra, dejiny, ostatné predmety sú v slovenskom jazyku a rodičia nieže toto požadujú, ale trvajú. Pokiaľ bola snaha zaviesť ukrajinský jazyk aj na ďalšie predmety - literatúru, zemepis, dejepis, dokázali odhlásiť svojich žiakov z týchto škôl a presunúť ich na tie školy, kde ich požiadavky boli takto plnené.

Pokiaľ som konzultoval pred svojím vystúpením, že akú potrebu vyučovania vo svojom materinskom jazyku z pohľadu, o ktorom teraz hovoríme, vyžadujú k výučbe slovenského jazyka, hovorili nie jedna k jednej, ale jedna k 0,5. To znamená, že im postačuje polovica hodín na slovenský jazyk a dokonca mali takú požiadavku, že slovenčinu by potrebovali z pohľadu rusínskeho a ukrajinského školstva navýšiť na školách a vo svojom materinskom jazyku požadujú základnú výučbu rusínskeho, ukrajinského jazyka plus prípadne literatúra so zameraním na kultúru a tak ďalej.

Čo ich trápi z hľadiska organizácie a možnože aj realizácie tohto zákona je to, že financovanie školstva rusínskeho a ukrajinského systému ako ostatných škôl nevyhovuje, pretože dochádza k tomu, že tie školy sa likvidujú týmto mechanizmom. Dokonca zanikajú alebo majú tendenciu k tomu, aby zanikli. Totiž situácia v tom regióne rusínsko-ukrajinskom alebo presnejšie rusínskeho a ukrajinského obyvateľstva je taká, že k tomuto obyvateľstvu sa hlási iba 10 až 20 %. Osemdesiat percent si píše slovenskú národnosť a nedovolia ani všelijakým organizátorom, presvedčovateľom, aby si tú rusínsku alebo ukrajinskú národnosť písali.

Takže celkove vychádza ten počet obyvateľov okolo 25-tisíc. Keď si zoberieme to číslo, vychádza od 100 do 150-tisíc reálnych základných čísiel, ktoré hovoria o rusínskom alebo ukrajinskom pôvode tohto obyvateľstva, pretože v týchto dedinách, kde majú aj 80 % obyvateľstva slovenskej národnosti nevie hovoriť po slovensky, ale hovoria všetci do jedného po rusínsky.

Takže chcem to dokresliť len v tej školskej problematike, že tam mi hovorili a požadovali, aby som presadil, aby hlavne rusínske a ukrajinské školstvo bolo trošku financované iným spôsobom, lebo v mnohých prípadoch stačí, že im odíde jeden alebo dvaja žiaci zo školy a privádza ich to k tomu, že nevedia zabezpečiť platy pre učiteľov a dokonca vyfinancovať základné potreby škôl.

Takže neviem, aký mechanizmus by bol vhodný, aby sa príliš neodlišoval. Ale pokiaľ to chceme zachovať, je to nevyhnutné. Pritom týchto škôl nie je veľa, pretože v každom okrese myslím si, že je skoro len jedna škola rusínska alebo ukrajinská, najviac dve. Stredná škola myslím, že v celom regióne Prešovského kraja je jedna. Takže táto potreba, aby 100 až 150-tisícová minorita na východnom Slovensku nezanikla, čo sa týka kultúry, náboženstva, rozvoja tých prvkov východnej kultúry, bolo by to vhodné rozanalyzovať a zrealizovať takýmto spôsobom, ako som naznačil v praxi.

Títo riaditelia ma ešte požiadali, aby som poďakoval pánovi ministrovi Mikolajovi za pomoc a hlavne štátnej tajomníčke Obrimčákovej, pretože ich tieto požiadavky alebo deficity vedeli údajne v predchádzajúcom období riešiť pružne, riešiť k spokojnosti takej, aby sa zachránili tieto školy a spôsob vyučovania, takže by som rád tlmočil aj to poďakovanie na tomto fóre.

Takže verím, že tento nový reformný školský zákon predsa len zohľadní tie základné požiadavky praxe, doby a bude prínosom k neustálemu a postupnému vývoju aj školstva a vzdelávania v našej spoločnosti. Ďakujem za pozornosť.