P. Goga, poslanec: Ďakujem. Pani poslankyňa, ja by som na vaše vystúpenie povedal trošku tak úplne jednoducho. Božena Slančíková-Timrava je v učebných osnovách. Neviem, čo tá pani učiteľka učí, keď si nevie dať Boženu Slančíkovú-Timravu do osnov v rámci svojich kompetencií a právomocí. To je jedna vec, ktorú chcem pripomenúť.

Ďalej vyučovanie angličtiny. Pokiaľ majú učitelia anglického jazyka štvoraké, pätoraké učebnice, viete ročníky po sebe, keď sú tam traja súrodenci, každý si musí kupovať inú učebnicu každý rok často, to je z praktických skúseností, len preto, že niektorí učitelia angličtiny dostanú provízie za knihy, ktoré sa hocikde vytlačia. Taktiež to nesvedčí o kvalite vyučovania anglického jazyka.

No a súhlasím s vami, stravovanie žiakov treba zlepšiť. Neviem, kedy ste boli v školskej jedálni, ale tá strava naozaj je dobrá v školských jedálňach, len žiaci ju nejedia, kupujú si rožky v bufetoch v školách a jednoducho nejedávajú polievky a tak ďalej a tak ďalej. To iba tak obyčajne chcem povedať na margo toho stravovania, ale súhlasím s vami, stravovanie treba v školách zlepšiť. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pán poslanec Rafaj.

R. Rafaj, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, dúfam, že tá posledná poznámka na tú spoločnosť Pospolitosť bola už, alebo budem ju brať ako z rečníckej únavy, lebo neverím, že by ste našli nejaký relevantný dôvod na asociáciu, ktorú ste použili.

V každom prípade si nespomínam, že by sme my chodili ako straníci v ústavnej funkcii na stredné školy a robili tam ideologické prednášky pod kepienkom diskusií so študentmi, ako sme si to mohli každý mesiac v minulých ostatných osem rokov prečítať z novín. Ale na druhej strane oceňujem, že ste sa inšpirovali tetou z Polichna. Pravdepodobne ste čítali poviedky Boj, Nemilý alebo hru Prekážky, Ťažké položenie či Sluhove trpkosti, ale v kontexte opäť toho osemročného obdobia by som odporučil poviedku Pozde.

A čo sa týka izraelského školského zákona. Nepochybne je určite dobrý, pretože výsledky ich študentov sú excelentné, ale na druhej strane verte, že by sme, a vy určite by ste nechceli implementovať na Slovensko ich vlastenecký zákon, ktorý umožňuje občanom, ktorí nedostatočne prejavujú vlastenectvo, odňať občianstvo. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Teraz má slovo pán poslanec Halecký.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Chcel by som sa dotknúť otázky, ktorú spomínala aj pani poslankyňa Vášráryová, a to je k tej časti vlastných školských koncepcií, ktoré by mali školy od základnej školy až po gymnáziá si tvoriť samy v tom rozsahu 30 %.

Zamýšľal by som sa, pani poslankyňa, spolu s vami, kto bude tvoriť tieto koncepcie. Či to budú samotní učitelia v školách, či to budú schvaľovať poslanci v mestskom zastupiteľstve, vo VUC-kách, alebo ministerstvo, alebo odborníci, pretože to bude dosť podstatne ťažká vec, bude sa dotýkať aj koncepcie jednotlivých predmetov, zamerania škôl a možno aj tých jednotlivých foriem efektívneho vyučovania, ako ste spomínali.

V tej súvislosti mi napadla otázka, lebo sa spomínala aj v predchádzajúcom období, takzvaná elektronická žiacka knižka. Je to niečo podobné ako v medicíne. To je trošku mimo nášho vystúpenia, čo to vlastne je, ako sa to predstavuje. Hovoríme takisto aj v medicíne o elektronickej zdravotnej karte. Zaiste je to moderná metóda, žiaduca, ale neviem, či to dosiahne rozsah tohto zákona. Osobne si myslím, že tento zákon sa nesie a mal by niesť v tom princípe, že takým obsahovým základom by mal byť počítač, internet v školách či už čo do počtu počítačov pre učiteľov, ale hlavne pre žiakov, aj keď vieme, že teraz majú problémy viaceré školy so samotnými diaprojektormi. Takže pokiaľ si domyslíme tú linku učiteľ - počítač - internet neviem, či to bude možné v tých nasledujúcich troch prechodných rokoch zabezpečiť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, teraz má slovo s faktickou poznámkou pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Ja by som chcela nadviazať na to, čo pani poslankyňu trápi, tá Pospolitosť. Mňa ešte viac trápia rôzne sekty, ktoré nám začínajú prenikať do škôl a niektoré z ich sú registrované ako občianske združenia a vlastne vyvíjajú takúto činnosť.

V závere som nepochopila, pani poslankyňa, čo ste chceli povedať s tou školskou stravou a zákonom, ktorý prerokovávame. Je pravda, že otázka stravy študentov je dôležitá, ale kalorické hodnoty, zloženie stravy nemôžu byť predmetom regulácie zákona, ale nato sú príslušné vykonávacie predpisy. Tieto vykonávacie predpisy idú tak dopodrobna, že je aj vykonávací predpis, čo môže byť v automatoch a v bufetoch v školách predávané, že je zakázané predávať nielen cigarety a alkoholické nápoje, ale aj proste nápoje, ktoré obsahujú kofeín, čo je kokakola, áno, a rôzne chinín a podobné ďalšie výrobky. Takže ja si nemyslím, že tento zákon by mal riešiť aj tieto otázky, alebo som zle porozumela? Ja si myslím, že už bola vyvinutá akcia varenie, zdravé varenie v školách, že sa nadviazalo, aj pani manželka prezidenta Slovenskej republiky nadviazala na akciu anglického kuchára bez čapice, ktorý robí akcie varenia v školách, len tu musí byť aj výchova doma.

M. Číž, podpredseda NR SR: Koniec, pani profesorka? Ďakujem veľmi pekne pani poslankyňa Tóthová. Teraz má s faktickou poznámkou slovo pani poslankyňa Ágnes Biró.

Á. Biró, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Ja sa chcem tiež poďakovať pani kolegyni za jej vystúpenie a chcem sa jej poďakovať aj za to, že poukázala na jazykové nedostatky návrhu zákona, ktorý pripravilo ministerstvo školstva, lebo vždy sa poukazuje len na jazykové nedostatky nás Maďarov, pričom v nejednom materiáli, ktoré strážkyne štátneho jazyka pripravili pre ministrov kultúry sa poukazuje na jazykové prehrešky práve úradníkov jednotlivých ministerstiev, redaktorov verejnoprávnych médií, alebo si spomeňte len na výsledky Monitoringu, ktoré preverili vedomosti žiakov slovenských škôl zo slovenského jazyka. A predsa vždy ten záver je len jeden. Treba naučiť žiakov maďarských škôl lepšie po slovensky. Ja vás chcem ubezpečiť a už som to hovorila dnes raz, že my chceme, aby sa naše deti naučili po slovensky, a nielen po slovensky. Chceme, aby ovládali aj ďalšie cudzie jazyky. Ale chceme aj to, aby mali dostatočné vedomosti aj z ostatných predmetov a verte nám, že najlepšie ako nato vieme my. Sú to naše deti. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: S reakciou na faktické otázky, pani poslankyňa Vášáryová má slovo.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Predpokladám, že niektoré príspevky nevyžadujú moju odpoveď, lebo neboli tak koncipované. Ale chcela by som vzniesť dve veci, a to je: Nedôverujeme učiteľom? Musíme im stále všetko predpisovať? Naozaj týmto ľuďom, ktorí trávia osem hodín denne s našimi deťmi nedôverujeme? Potrebuje ich kontrolovať od začiatku do konca a predpisovať im úplne všetko? A to je to, čo ma znepokojuje na tom zákone, taká minuciózna centralizácia a kontrolovanie úplne všetkého. Predsa moderná spoločnosť je spoločenstvom výberu, choice. Sloboda znamená, nieže si môžeme každý robiť, čo chceme, ale že máme možnosť si vybrať. To znamená, rodičia by si mali možnosť vybrať školu, možno by si mohli vybrať učiteľa, môžu si vybrať systém, v ktorom to dieťa bude vzdelávané. To je pre mňa veľmi dôležité. Škola má dávať, umožniť deťom vybrať si medzi informáciami. Dnes sme zahltení informáciami a sami vidíme, ako si niektorí ľudia ani tu nedokážu vybrať medzi tými informáciami, čo je balast a čo sú skutočné potrebné informácie. A toto je podľa mňa jedna z najdôležitejších úloh budúcej školy, modernej školy, aby sme si vedeli správne vybrať. Pokiaľ budeme všetko centralizovať a všetko kontrolovať, nikdy nenaučíme naše deti, aby si vedeli správne vybrať.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ako posledný v rozprave riadne prihlásený vystúpi poslanec Paška. Má slovo.

J. Paška, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, vážení hostia, máme pred sebou rozsiahlu právnu normu, ktorá je rozsiahla nielen počtom paragrafov a ustanovení, ale aj rozsahom, ktorý zasahuje do nášho života. Postihuje prakticky celú najmladšiu generáciu a zasahuje do takmer všetkých rodín v našej vlasti. Sme v prvom čítaní, a preto nemá zmysel, aby som sa podrobnejšie zaoberal jednotlivými ustanoveniami. Tie iste budú ešte prechádzať odbornou oponentúrou v jednotlivých výboroch.

Dôležitá je však filozofia tohto zákona, ktorý zavádza nové prvky do nášho vzdelávacieho systému. Z hľadiska aplikácie nového zákona považujem za veľmi pozitívne, že zákon organicky nadväzuje na súčasný systém vzdelávania a citlivo upravuje podmienky pre prácu pedagógov tak, aby sa vytvorili čo najlepšie podmienky pre vzdelávanie našich detí. Zaznelo tu, že je málo reformný, ambiciózny, inovatívny.

Z môjho pohľadu je tento zákon predovšetkým pragmatický. Je to právna norma, ktorá má ustanoviť pravidlá pre život škôl a má vytvoriť podmienky na vzdelávanie. Samozrejme, že je možno inovatívne vstupovať do systému ako takého, ale isté pravidlá musia fungovať a mali by teda aj limitovať možnosť vstupov do rozvoja tohto systému.

Ďalšie, čo považujem za veľmi dobré a pozitívne je kontinuitná nadväznosť na súčasný systém, ktorá umožňuje postupne a prijateľnejšie zavádzať potrebné reformné prvky do vzdelávacieho systému. Dôraz na rozvoj kreativity či zlepšenie podmienok na výučbu cudzích jazykov je požiadavkou súčasnej doby a myslím, že ministerstvo správne odhadlo, že potreby súčasnosti a najbližšej budúcnosti je možné cez takúto právnu normu, ktorá je svojím spôsobom otvorená, zavádzať do školského systému tak, aby bol atraktívnejší. A aby školy mohli v rámci svojich percent vstupu upravovať svoje pôsobenie tak, aby pritiahli študentov, aby sa vedeli svojím spôsobom aj profilovať.

Veľa sa tu hovorilo o jazykoch, najmä o angličtine. Viete, mali sme tu už raz jeden jazyk, ktorý bol viac-menej formálne predpísaný. Bola to ruština. Ja sa pamätám, že niektorí sa tento jazyk veľmi neradi učili a podobne si spomínam na svojho priateľa, ktorému počas druhej svetovej vojny Nemci vyvraždili rodinu, ktorý sa potom nechcel učiť nemecký jazyk. Takže z tohto pohľadu by som bol citlivejší a opatrnejší a nevnucoval by som našej mládeži jeden cudzí jazyk. Myslím si, že spoločnosť je natoľko pestrá, že z cudzích jazykov, ktoré sú rozšírené, je možné si vybrať aj iný, nielen anglický jazyk. V Európe sú to nemčina, francúzština, španielčina, taliančina, proste tých jazykov je tu viacej.

Skutočnosť, že k tomuto zákonu prebieha taká dlhá a plodná diskusia už v prvom čítaní je dôkazom toho, že nám všetkým záleží na tejto problematike a myslím si, že je dobré, že v pokoji a v pracovnej atmosfére odznievajú aj protichodné názory. Ja osobne rešpektujem názory svojich kolegov z opozície a pripúšťam, že filozofia zákona mohla byť aj iná.

Som však presvedčený, že zákon v takej podobe, ako bol predložený je dobrý a prináša dostatočný priestor na ďalší rozvoj vzdelávania na Slovensku. Ak sa rozchádzame v niektorých názoroch, tak to vychádza možno aj z našich politických priorít, ale priznám sa, že som prekvapený postojom kolegu z kresťanskodemokratického hnutia, ktorý sa mi javí natoľko liberálny, že mám pocit, že je bližšie k politickej stráne ANO ako ku kresťanskodemokratickému hnutiu. Myslím si, že názor je to legitímny, ale z hľadiska zaradenia politickej strany sa mi zdá byť trocha inde posunutý.

Som presvedčený, že zákon je možné v takejto podobe doviesť do života, a myslím si, že na tomto mieste je potrebné poďakovať všetkým kolegom pedagógom, ktorí pretavili svoje životné skúsenosti do tohto zákona a pomohli pri jeho tvorbe. Rovnako by som chcel poďakovať ministerstvu školstva, že sa odvážilo predložiť túto normu do Národnej rady, pretože v predchádzajúcich obdobiach školský zákon viackrát neuspel. Verím, že sa v tomto období podarí zákon v takejto alebo v mierne podobne upravenej prijať a že budeme môcť zlepšiť vzdelávací a školský systém na Slovensku. Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou pán poslanec Fronc. Pokiaľ nikto iný, dvaja, registrujem, pán kolega, nech sa páči, zastrčme kartičku. Áno, pán poslanec Ivančo, pán poslanec Rydlo. Ešte niekto by chcel? Neregistrujem. Ďakujem pekne, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Fronc.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pán kolega. Skoro štyri roky ako minister som bol obviňovaný z prílišného konzervativizmu, teraz zase liberalizmu, tak to je také trošku ako zábavné. Ale inú vec sa chcem opýtať. Vy ste boli ministrom školstva tiež a naozaj si myslíte, že napríklad, keď vezmem z § 64, že 5 % z populačného ročníka môže nastúpiť na osemročné gymnáziá. Prídu za vami, zistia, že je oveľa väčší záujem, oveľa väčší počet schopných detí a vy ako minister im poviete, no, ale ani ja to nemôžem zmeniť, musím zmeniť zákon. A mnoho takých vecí je tam, ktoré sa týkajú bezprostredne prijímania na stredné školy, ukončovania stredoškolského vzdelávania.

Jednoducho chcem sa opýtať z vlastnej praxe, ak by ste boli minister a sám si zviazali takýmto spôsobom ruky a išli nad rámec kompetenčného zákona, ktorý jasne hovorí, že minister riadi ministerstvo školstva a celé školstvo prostredníctvom nižších právnych noriem, ktoré sú vyhlášky, smernice a usmernenia, či by ste naozaj k tomuto pristúpili a chceli to, aby to bolo takto striktne zviazané cez zákon. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujeme pekne. Teraz má slovo pán poslanec Ivančo.

J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega, vy ste hovorili o tom, že zákon alebo predložený návrh zákona dáva priestor pre profiláciu škôl. Chcem vám povedať, že myslím si, že teda nielen moje alebo očakávania opozície, ale aj očakávania odbornej verejnosti a očakávania škôl ako takých, očakávania učiteľov a rodičovskej verejnosti a žiakov, hlavne stredných škôl boli trošku väčšie, ako sa ukazuje v tomto návrhu. Pretože hovoriť o profilácii škôl teraz, keď je v návrhu zmienka o štátnom a školskom vzdelávacom programe je podľa mňa veľmi málo, pretože už aj terajšie učebné plány umožňujú profiláciu škôl v rozsahu 30 % zmien v učebnom pláne, čo si dokonca myslím, že je viac a väčšia sloboda pre profiláciu školy, ako je to v návrhu. Pretože podľa predbežne predloženého štátneho programu je v niektorých ročníkoch na niektorých typoch škôl profilácia len do úrovne 15, možno 17 %. Samozrejme, že pre gymnáziá sa to potom neskôr aj posúva do väčšieho rozsahu. Ale napriek tomu si myslím, že to, čo umožní zákon nie je skutočná zmena, skutočná reforma. Je to len reakcia na súčasný stav.

Takisto som presvedčený o tom, že návrh zákona veľmi málo reaguje na všeobecné očakávania, ktoré z toho boli. Či už je to spomínaný trh s učebnicami, či už je to spomínaný obsah vzdelávania, či už je to väčšia sloboda pre riaditeľov, pre manažérov a tvorivých učiteľov na školách. Som presvedčený o tom, že návrh zákona neplní ciele, ktoré sa očakávali od... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pán poslanec Rydlo.

J. Rydlo, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Myslím si, že pán poslanec Paška veľmi výstižne povedal to, že tento zákon je pragmatický. Niekomu sa ten zákon môže nepáčiť, má na to právo. Nám sa tento páči, a ak sa po čase ukáže potreba tento zákon inovovať, tak ho budeme inovovať. Opakujem to, čo som už povedal aj dopoludnia. Nejestvujú ideálne zákony, nie je možné spraviť zákon taký, ktorý bude vyhovovať každému, ale v každom prípade je tu návrh zákona a treba vysloviť poďakovanie ministrovi školstva, ministerstvu školstva zato, že pripravili nový zákon a treba povedať aj to, že koalícia sa na tomto zákone v prvom aj v druhom, aj v treťom čítaní dohodne tak, aby tento zákon bol prijatý.

Je potrebné, aby slovenské školstvo dvadsať rokov po páde minulého režimu malo slušný zákon, ktorý reflektuje potreby Slovenska na prahu 21. storočia. Opakujem svoju vďaku nášmu ministrovi školstva zato, že mal politickú odvahu takýto zákon do snemovne predložiť a som presvedčený, že snemovňa tento jeho návrh schváli a posunie nielen do prvého, ale aj do druhého i tretieho čítania. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Paška. Má slovo.

J. Paška, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Viete, pán poslanec Ivančo, tento zákon je robený pre súčasný školský systém, pre súčasných pedagógov a súčasných žiakov, tak ako boli vychovaní doposiaľ a otvára priestor na ďalší rozvoj v rámci svojich možností. V rámci možností štátu, v rámci možností ministerstva, v rámci možností inšpekcie a štruktúr, ktoré na Slovensku pôsobia. Samozrejme, že treba zohľadňovať súčasný stav, pretože keby sme všetky tieto zmeny robili veľmi radikálne, tak by asi vznikol chaos, ktorý by bol ťažko udržateľný. Takže z tohto pohľadu vnímam aj snahu ministerstva tie najdôležitejšie zmeny zapracovať do zákona a vytvoriť si priestor nato, aby kontinuálne mohli pokračovať ďalšie zmeny v nadväznosti na tento zákon.

Pán poslanec Fronc, no, nemôžem si pomôcť, ale niektoré postoje, ktoré ste prezentovali najmä svojím vystúpením ešte na začiatku tejto rozpravy sa mi zdali byť také liberálne, že, myslím si, boli nezlučiteľné s filozofiou konzervatívnej politickej strany. Je to môj subjektívny dojem. Možnože, keby sme si ich navzájom vysvetlili, tak by sa ukázalo, že neboli myslené, tak ako boli povedané, ale možno som ich nepochopil, tak ako ste ich vy mysleli.

No a čo sa týka tých ustanovení, ktoré sú v zákone. No áno. Treba si uvedomiť, že päťpercentná klauzula vychádza z toho, že dnes vieme štatisticky povedať, že určité percento osôb má mimoriadne nadanie pre určitý druh činnosti pre hudbu, výtvarné umenie a tak ďalej. Takže ak sa niektoré vecné štatistické údaje premietnu do normatívov ako usmernenia, tak je to odraz reality, odraz skutočnosti, a preto hovorím, že aj tento zákon ako taký je vecný a snaží sa reagovať na súčasný stav tak, aby vytvoril podmienky na čo najlepšie fungovanie vzdelávacieho systému a... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Pán Paška bol posledný, ktorý vystúpil v rozprave. Vyhlasujem preto všeobecnú rozpravu za skončenú. A chcem sa opýtať pána ministra školstva, či chce k rozprave zaujať stanovisko?

Nech sa páči, pán minister.

J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne alebo vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, skúsim ísť postupne, tak ako som si robil poznámky, aby to nebola prednáška, ale aby som naozaj bol, pokiaľ možno, praktický.

Pán poslanec Fronc hovorí, že reforma vzdelávania by nemala redukcia učiva, priestor pre tvorivosť, súťaž škôl a žiakov, sloboda zvoliť si vzdelávaciu a tak ďalej. V poriadku, ja s tým súhlasím, k tomuto niet čo vytknúť. Samozrejme, že problém je, ako to urobiť. A to bol problém, pán poslanec, aj tvoj a je to problém aj môj.

Náš návrh je ale taký, že my musíme vychádzať z tej podstaty, ktorá je. Veď slovenské školstvo má nejakú tradíciu. Úroveň slovenského školstva, aj ty si naznačil, je veľmi vysoká, PISA nie je všetko, aj keď pán Devínsky to tu zotrel pod holú zem. Nie je PISA všetko, ja s tým súhlasím. Znalosti našich detí sú podstatne vyššie, ako preukazuje PISA. Takže nie sme v žiadnej čiernej diere, výsledky, ktoré, a poviem úprimne, aj za vašej vlády, aj tvojho ministrovania sa dosiahli pozitívne veci.

Napríklad normatívne financovanie ja hodnotím mimoriadne vysoko, lebo zrovnoprávnilo všetky typy škôl podľa zriaďovateľov. Je to silne demokratický prvok a dokonca až taký demokratický, že nie všetci s tým v súčasnosti súhlasia, ale mne sa páči ten systém financovania, lebo každý, kto vykonáva pre štát službu v tom, že vzdeláva v rámci povinnej školskej dochádzky, dostane zaplatené rovnako. To je v poriadku. To sme v zákone aj nechali.

No ale ako urobiť tú reformu? No tak sme zvažovali, že, po prvé, treba naozaj zabezpečiť viacej slobody. No iná cesta, ako urobiť štátny a školský vzdelávací program neexistuje podľa nás, tak sme to spravili a je to tu. Či to má byť 30 %, alebo 40 %, alebo 20 %, alebo 50 %, to záleží od prípadu k prípadu. Nedá sa paušalizovať 30, niekde to je 50 %.

Pán Szigeti vám trošku dopredu odpovedám, niekde to bude 50 %, ako bude štvrtý ročník gymnázií, pri treťom ročníku gymnázií to bude možno 38 %, pri prvých, druhých menej a v základných školách to takisto bude o čosi menej. Nemôže to byť také vysoké číslo, pretože aj my do toho štátneho vzdelávacieho programu musíme dostať aj matematiku, aj slovenský jazyk, aj jazyk národnostnej menšiny, musíme to tam dostať. Každý to vyžaduje. Ale potom to nie je reforma.

Takže treba, by som povedal, s triezvou hlavou, netreba lietať od strany po stranu a treba vychádzať z toho, čo je a nejakým spôsobom to pohnúť dopredu.

Po prvé, viac slobody. Po druhé, hovoríme, že musí byť väčšia zainteresovanosť. Reformu neurobíme bez zainteresovanosti zriaďovateľov a rodičov. Teda nehovorím o učiteľoch samozrejme. No ako ich dostať do systému, do procesu? No tak napadlo nám, že dneska sú v školských radách, ale školských rád je málo, tak sme zvažovali, že áno, budú schvaľovať školský vzdelávací program. Aby sme ich dostali do problému, aby tú zodpovednosť, ktorú majú, pretože sú zriaďovatelia, no, tak prečo by zriaďovateľ nemal schvaľovať školský vzdelávací program. Aby vedel, čo zriadil a prečo to zriadil a načo to zriadil. To sa mi zdá byť logické a to si myslím, že ako je správne.

Tretia cesta, keď hovoríme o súťaži a voľbe, no, musí byť zrovnoprávnenie. Musí byť rovnosť prístupu bez ohľadu zriaďovateľa. A to sme do zákona dali. Čiže je jedno, či je súkromník, či je cirkev zriaďovateľom, alebo verejná služba, ale musia byť rovnaké podmienky, a to sa stalo. Doteraz neboli. To vy dobre viete a všetci to kvitujú.

Takisto sme zrovnoprávnili všetky odborné školy, čo je takisto veľmi dôležité. Nebudú, ako bolo doteraz, že učilištia pozerali zle na rôzne priemyselné školy a priemyselné zle na gymnáziá. Nie, bude jedna škola, každý má rovnakú šancu, rovnakú úroveň a na základe toho môže vzniknúť súťaž. Čiže to sú techniky, na základe ktorých sme skonštruovali zákon, to je celá jeho štruktúra a ten zákon je síce prepísaný, pani poslankyňa Vášáryová má pravdu, do nezrozumiteľných čísiel, ale je to tam. Škoda, že nemôžem nakresliť grafy v tom zákone, ale keby som mohol, ja som technik, keby som tie grafy mohol nakresliť, tak nakreslím, aby to bolo oveľa jasnejšie a zrejmejšie ako v tej zlej, ťažkej právnickej reči.

Pokiaľ ide o finančné prostriedky, tak myslím si, že nie je účelom tohto zákona, aby sme to tu hodnotili, lebo by som aj ja zdržoval. Napadli ste predsedu vlády, ale treba povedať, že náš súčasný predseda vlády zákon presadil vo vláde. Na rozdiel od toho času, keď ty si bol pán poslanec ministrom, ty si svojho predsedu vlády nedokázal presvedčiť a neurobil vtedy tvoj predseda vlády, aby podľa tvojho názoru dobrý zákon, ktorý už trikrát predkladáš, si vo vlastnej vláde nepresadil. A môj predseda vlády presadil a vo vláde bol zákon schválený, a preto sme aj tu. Takže treba kvitovať, že sa za školský zákon postavil.

Stále hovoríte o jednotnej škole, ale aj neviem prečo. Také slovo nie je v zákone napísané, neviem, z čoho to vychádza. Dúfam, že nemyslíte to, že zrovnoprávňujeme všetky typy škôl? Ale kto tu hovorí? Prečo? Na základe čoho nejaká jednotná škola.

Trh s učebnicami či schvaľovať a neschvaľovať. Keď ste počúvali dva dni tú diskusiu, tak ste si všimli, že názory sú rôzne. Na jednej strane sa hovorí o absolútnej liberalizácii, absolútnej slobode, že každý si môže písať, čo len chce a kde chce, každý môže učiť úplne, podľa čoho chce, a na druhej strane sa hovorí, že treba dávať pozor aj na sekty, aj na niektoré neonacistické skupiny, ktoré v školách máme. No tak buď tá liberalizácia, alebo ultra liberalizácia bude a potom tie neonacistické skupiny v tých školách budú, alebo nebude, a sa to musí kontrolovať. Buď jedno, alebo druhé. Obidve cesty nejdú.

Osemročné gymnáziá naozaj redukujeme na 5 %, pretože sa vyšmykli z rúk, to ty dobre vieš. V Bratislave je ich 33 %. Regulujeme ich podľa územného členenia, ale nerušíme. Môžu byť na úrovni 5 %, Európska únia, OECD a tak ďalej hovoria, že osemročné gymnáziá alebo vyberanie detí v desiatom, jedenástom roku veku nie je správne a nie je pedagogicky správne.

Upravujeme aj rady škôl. Najväčšou kritikou rád škôl je ich odbornosť. To vy všetci viete. Samozrejme, že nie je možné zvýšiť odbornosť tým, že budeme školiť, alebo tak nejako. Pokúšame sa to urobiť cestou zainteresovanosti cez zvýšenie zodpovednosti, ale na druhej strane vychádzame z toho, že riaditeľ je predsa len najdôležitejší prvok v tej škole. Tak vyberú riaditeľa, aby boli naozaj odborné kritériá a bude štátna školská inšpekcia a školská správa prizývaná.

Kurikulárna rada. Neviem, či je správne vytvárať nejaký ďalší mocenský orgán. Tak je to poradný tím pre ústredný orgán štátnej správy, pre ministra. Ide o odborný orgán, nie o mocenský orgán. A keď je odborný, môže byť na úrovni ministra. Nám to Legislatívna rada vlády chcela vyhodiť zo zákona, že načo to tam máme, keďže minister si môže zriaďovať poradné orgány, aké chcú, ale zase chceme, aby bol prierezový, aby mal vyššiu váhu. Ale vždy je to len odborný poradný orgán a riešiť jeho mocenské vplyvy si myslím v zákone nemá význam.

Pánovi poslancovi Szigetimu. Vy hovoríte, aby sme natvrdo stanovili tie percentá. Ale to som povedal, to sa nedá. Ony sú od 20 po 50. Sú od 20 po 50. A ja si netrúfnem, alebo kto z vás by si trúfol povedať, tam bude 24, tam bude 28, tam bude 35 alebo 38.

Ktosi tu povedal, neviem dokonca či aj nie vy, že dnes nie sú pripravené školy na tvorbu školských programov. A my im hneď povieme buch, musí byť 40 %. Takže nechajme to na vývoj, nechajme, ako to postupne pôjde. My to definujeme, si myslím, tak, že sa to ustať dá, skromnejšie, ale percentá nedefinuje zákon, percentá definuje štátny vzdelávací program, ktorý schvaľuje ministerstvo. Čiže tam tá cesta je otvorená. Čiže nechceme sa v tomto prípade naozaj zaväzovať zákonom, aby sme tvrdili, že koľko percent na školských a koľko percent, pretože ani to nevieme urobiť. Ani si to nikto z nás netrúfne a nevidíme v tom ani nijaký dôvod. Deklarujeme, že okolo 30 % v priemere, čo je od 20 po 50.

Hovorili ste o zodpovednosti. To bolo v poriadku. Tie učebnice. Hovoríte o cenzúre učebníc, ale my teda tvrdíme, že na úrovni oficiálnych učebníc. Skutočne, tých oficiálnych učebníc. Nejaká kontrola musí byť. Nemôže si každý písať, čo chce, ako chce, o čom chce. To by sme to školstvo rozvrátili. Takú zodpovednosť si nikto na krk nezoberie. Nehovorím o ostatných. Internet, pomôcky ďalšie, absolútna voľnosť. Ale oficiálne učebnice, kde je punc ministerstva školstva, musia byť v súlade s tým, že tam nebudú prvky a nebudú tam škodlivé informácie ani zmätočné informácie.

Neviem si ani predstaviť, žeby, keď to takto začneme členiť na štátne a školské, žeby aj v tom štátnom vznikla takáto vec, že si každý píše, čo len chce, a učí, čo chce, ako chce. Niekto tu veľmi správne povedal, že aj to dieťa potom by lietalo z jednej školy na druhú, keby sa učilo úplne niečo iné tam a niečo úplne iné tam. A to nie je politické schvaľovanie, to je odborné schvaľovanie. Odborné schvaľovanie. Sú odborné komisie ešte za vás zriadené. Za vašej vlády myslím. Takže nechajme tie komisie, nech sa nato pozrú, nech to z odbornej stránky vyhodnotia a neskúsme v tom hľadať nejakú cenzúru alebo niečo podobné.

Takisto dosť často napádate ten čas, že dva roky je málo a tak. Ale veď vy viete, že už som niekoľkokrát povedal, že Milénium bolo schválené v 2001 a od toho času aj vaša vláda chystala reformu. Veď vy ste ju osem rokov pripravovali. Len ste ju, bohužiaľ, nevedeli dotlačiť do realizácie. Ale veď my sme tie vaše podklady zobrali. Zobrali sa, pridali sme k tomu, tak ako som tu v úvode povedal, vlastné názory, vlastnú štruktúru, dva roky sa tvrdo pracuje a fakt sa tvrdo pracuje, to vám môžem povedať otvorene, že tak sa nikdy na ministerstve nepracovalo, ako sa teraz pracuje. Treba sa len prísť pozrieť, ako to vyzerá tam po večeroch, po nociach a zákon sa dopracoval. Dopracoval, je predložený, ale celá reforma, to nie je len tento zákon. Veď len legislatívna časť reformy má štyri zákony. Preto ešte pôjde zákon o odbornom vzdelávaní, zákon o celoživotnom vzdelávaní a zákon o postavení pedagogických pracovníkov. To keby sme všetko dali tu, tak to má osemsto paragrafov. Čiže to nejde. Okrem toho sú nadväznosti.

Zákon o postavení pedagogických pracovníkov musí nadväzovať na zákon o verejnej službe. Musí kvôli platom. Kvôli odmeňovaniu. Takže to je celá reforma. Ale keby sme nezačali týmto zákonom, no, tak ju zase nikdy neskončíme, pretože my ešte potrebujeme mať dva roky nato, aby sme tie ďalšie tri zákony vedeli pripraviť. To je legislatívna časť.

Potom je tu obsahová časť. To je to, čo sa v súčasnosti robí a na čo je strašne veľa kritiky a ja som nezažil, aby stav, keď sa niečo tvorí, vyvolávali či novinári, alebo niekto iný a zisťovali u členov predmetovej komisie, či tam bol v pondelok, či tam bol v stredu, či robí, či nerobí, koľko hodín, toľko hodín. Veď to je surový materiál, nedokončený. A už sa vyťahujú z neho a robí sa tu aféra a hystéria, koľko hodín matematiky.

Ja dostávam listy. Listy chodia, niektorí páni poslanci tu na tom postavili celú svoju reč. Veď to je nekorektné. Materiál nie je hotový, tvorí sa, pracuje sa, keď bude hotový, dáme na odbornú diskusiu, pretože to je odborná vec, to už nie sú nejaké jednoduché veci a ministerstvo predstaví, ale dovtedy nás treba nechať. Ktosi povedal, myslíme si, teda nechajte nás, tak aj vy nás nechajte, nech pracujeme. A nepichajte zo všetkých strán a nedehonestujte to, čo ešte nie je hotové. Ja, čo potrebujem prediskutovať, diskutujem, pán Szigeti pozná dosť, pretože aj v tých tímoch, ktoré zvolávam, a on vie napríklad. Ale nepáči sa mi, keď niektorí, a to sa netýka vás, keď niektorí naozaj rýchlo volajú novinárom a povedia, je tam len štyri a pol hodiny dejepisu. A o päť minút volá novinárka a na druhej strane sú titulky. Čiže to ako je nekorektné.

Čiže na obsahovej reforme naozaj robí 350 ľudí, možnože aj viac. Robí trištvrte roka. Bolo niekoľko desiatok stretnutí aj s ľuďmi, ktorí sa nám cez internet hlásia. Chodilo sa po Slovensku. Vždy trvali dva dni tie semináre a každý predseda predmetovej komisie predstavoval svoju štruktúru, nie znižovanie, štruktúru, kompozíciu celého buď predmetu, alebo tej oblasti. Na základe ISCED-u, na základe kľúčových kompetencií, na základe požiadaviek. Veď to sú ľudia, niektorí z nich celý život sú učiteľmi. Takže oni vedia. A kto iný to má urobiť, keď nie títo ľudia, ktorí učia? No, tak to robia oni. Kto iný by to mal spraviť? A urobia to na základe našich súčasných schopností a poznatkov. Iná forma, iná cesta niet. Takže nechajme to na nich, ako to urobia. Ako to urobia, tak to bude. Ale nikto iný nič iné nevymyslí a tá reforma je naozaj vypracovaná na základe našich súčasných poznatkov.

Tretia časť reformy je práca s učiteľmi. Takisto. Začneme zákonom a už sú zadané úlohy, kde sa na základe PISY pripravuje, čo s učiteľmi a ako pracovať s deťmi. Ale to je tiež samostatný subjekt, ktorý predsa v tejto reforme byť nemôže. To sú aj metodické. Tam treba pracovať aj s vysokoškolskými pedagógmi, ale to už je beh na dlhé trate.

Hovorili ste trošku o tých Čechoch a tak. Nechcem sa ja k tomu, ani mi to neprináleží, predsa len som člen vlády, nebudem hodnotiť školskú reformu, ale nedopadla dobre. To vieme. A tri roky sa pripravovala. Tri roky sa pripravovala a nedopadla dobre. Takže nie je to v tom. No, nie je to v tom. Nie je to v príprave. Je to v niečom inom. V štruktúre, v nasadení, v koncepcii, v entuziazme, ale nie je to funkcia času. My pripravujeme reformu desiaty rok. Vy ste začali Miléniom, my to dneska končíme. Teda končíme tú legislatívnu časť, reforma sa začína. Po desiatich rokoch a furt sa vám to zdá byť málo a ešte by ste chceli, aby sme s tým počkali.

Školská inšpekcia akože, tak ale kto iný? Kto iný, keď nezávislá školská inšpekcia, veď vy ste ju takisto mali osem rokov legislatívne. Kto iný by mal kontrolovať pedagogickú úroveň na školách, keď je nezávislá štátna školská inšpekcia? To budeme nejaké iné teleso nechať, sú to odborníci, 99 % ich tam bolo aj za vás, tak zrejme nie sú politicky nominovaní, tak nech pracuje štátna školská inšpekcia. Pozrieme sa na jej výsledky, ale nenapadajme ju ako princíp. Ohľadom financií, že reforma a tak. My máme naozaj 350 mil. korún na limit žiakov a 250 mil. korún máme na bezplatnú predškolskú výchovu. Takže tých 700 miliónov tam je.

No a teraz k národnostnému školstvu. Áno, máte tri podmienky. My sme už predbežne o nich diskutovali. Takisto je problém, pretože v charte sa naozaj píše, že je právo sa vzdelávať v jazyku národnostných menšín, to ostáva, toho sa nikto nedotýka. Ďalej sa v charte hovorí, že to nesmie byť ma úkor štátneho jazyka. A zas je otázka, ako to urobiť? Ako to zabezpečiť? To, že napíšete, že je povinný aj slovenský jazyk, to nemôže byť povinný jednu hodinu do týždňa. A pokiaľ viem, v Maďarsku sa hovorí, že musí byť zabezpečená znalosť jazyka národnostnej menšiny. My to nemáme ani len to. No, tak sme si povedali áno, v tom štátnom vzdelávacom programe dáme paritu a v rámci toho školského dobrovoľného, ktorý je naozaj dobrovoľný a do ktorého štát nikdy zasahovať nebude, dáme možnosť, aby sa doplnili tie hodiny nielen na súčasnú úroveň, ale dokonca to vychádza ešte aj o jednu hodinu viac, ako je súčasnosť. Ale skúste dať nejakú inú techniku a o tej technike sa môžeme porozprávať. Nám žiadna iná technika nenapadla ako tá, aby sme zabezpečili obidve úlohy, lebo nejakú techniku do zákona by sme zas dať mali, aby to nebolo len vo vzduchu, ako to bolo doteraz, pretože podľa nášho názoru to nebolo dobre. Výsledky sú také.

O tých učebniciach sme už rozprávali. To je nad rámec národnostnej problematiky. Nám nejde zďaleka len o národnostnú problematiku, nám ide o to, čo som tu naznačoval, o ďalšie a ďalšie veci, ktoré súvisia s pedagogickým majstrovstvom alebo s pedagogikou ako takou, ale s niektorými inými vplyvmi, ktoré nám v súčasnosti do školstva veľmi razantne a rafinovane prenikajú. A nemôžeme dovoliť, aby si ešte aj oni vydávali oficiálne učebnice. A podľa nich aby sa na všetkých školách učilo. Veď ja si to ani neviem predstaviť. Vyhýbam sa silným slovám, lebo dosť ich tu teda padalo.

No a školský inšpektor, že musí byť spôsobilý takisto ovládať jazyk národnostnej menšiny v súvislosti s náplňou. Nemôžeme predpisovať žiadnemu inšpektorovi. Je to proti ústave, aby poznal jazyk národnostnej menšiny. Takže nechajme to na ústavu, ale podľa môjho názoru nesmieme predpisovať niekomu, že musí poznať po prvé, po druhé. Všetky školy sú na území Slovenska. Všetky. Len sú rôzne vyučovacie jazyky. Čiže každý inšpektor musí mať prístup do každej školy. Musí mať. Ak zakážete nejakému inšpektorovi prístup do nejakej školy, veď napríklad pedagogická dokumentácia musí byť v slovenčine. Vo všetkých školách musí byť pedagogická dokumentácia v slovenčine aj s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny. Tak má čo kontrolovať. Nech kontroluje systém, nech kontroluje pedagogickú dokumentáciu. Ale nesmieme mu zakázať vstup do školy, alebo mu prikazovať, že musí vedieť jazyk národnostnej menšiny. Čiže tam je podľa mňa ústavný problém. Iný problém ste nenadniesli, len tieto tri požiadavky.

Nie je tu pani poslankyňa Rosová. Škoda, lebo dva dni dosť vehementne vystupovala. Metafory, ako sa snažila zľahčiť pani poslankyňa Vášáryová, ktoré ona používa, vynechám. Takže sa doslova ako zoštíhli celý ten jej príspevok. Hovorí, že konzervujeme staré štruktúry vašou vládou založené. Ktoré sú to tie staré štruktúry, ktoré sme my ponechali, tak ako vy ste ich založili?

Výučba cudzích jazykov. Ona hovorí, že povinný anglický jazyk, ale mne sa to zdá byť silne nedemokratické, nehnevajte sa. Každý musí mať právo si vybrať jazyk. Francúzsky, anglický, nemecký. Veď si to ani neviem predstaviť, čo by s nami spravili, keby sme toto dali. Prečo nenecháme tú voľnosť? Ale čo je dôležité, že vo výučbe cudzích jazykov hovoríme, absolvent deviatej triedy A2 a absolvent gymnázia B2. B2 je na úrovni štátnej skúšky z jazyka. Toto, keď sa nám podarí, tak toto je reforma. Takže z tohto zľahčovať a tu predpisovať, to nie je v povinnosti, že keď povieme anglicky, tak sa musí, či chce, či nechce, stále len učiť anglický jazyk. Aj vo Fínsku bol švédsky a už nie je. Minulý rok to takisto zmenili. Je dobrovoľný. Takže tam si myslím, že trafila riadne vedľa.

Pokiaľ hovorí, že štyri semestre a tak ďalej. No ale veď tu ide o ďalšie vzdelávanie učiteľov, ktoré je z pedagogických fakúlt. Navrhli to samy pani profesorky, páni profesori, panie docentky. Je to ďalšie vzdelávanie iba pre prvý stupeň a že ich kupujeme nejakými dataprojektormi, no tak, ako chce učiť, keď nebude dataprojektor. A aké kupovanie. Veď to je len nato, aby mohol využívať výpočtovú techniku ako každý z vás alebo aj ja. Takže napáda to, že kupujeme učiteľov, to je ich základná povinnosť, vôbec toto nejako rozdiskutovávať sa mi nezdá.

Hovorí, že musí byť povinná materská škola. Veď o tom sme vo vláde diskutovali minulý rok. Berieme originálne kompetencie obciam. Nie je to také jednoduché, dohodli sme sa, že ideme motivačnou cestou, nejdeme povinnosťou, máme 91-percentnú povinnosť, ten zvyšok sú väčšinou deti rómskych komunít, to nevyriešime školským zákonom, to nie je o predškolskej výchove, to je iný problém.

Waldorfská škola, je to experiment. Založil ho niekto iný, my sa ho pokúsime vyhodnotiť o chvíľočku, potom povieme čo s tým. Pokiaľ viem, bude tam poslanecký prieskum.

Napádať poradcov. Ona menovala niektorých poradcov. Myslím si, že to tu nepatrí, veď to sú ľudia, ktorí majú dneska 70 rokov, celý život robili v školstve, zato, že ona má iný názor a tu to povie, že ten pán poradca, vieme, o kom hovorím, to sa mi zdá byť absolútne nekorektné. Veď on robí v rámci svojho vedomia. To nie je politik, že sem-tam trošičku a tak ďalej. To je odborník, ktorý robí to, čo vie. No, prečo ho napádať? A ešte podľa mena a ešte v Národnej rade.

Pokiaľ ide o financovanie podľa kvality, aj ty pán poslanec Fronc si to spomenul. Podľa mňa ešte nie sme tak ďaleko. Ja by som bol rád, tak ako máme na vysokých školách, pripravujeme na vysoké školy, že spravíme diferenciáciu od odborných vysokých škôl po univerzity, ale tu ešte nie sme tak ďaleko. Ani to testovanie žiakov deviatych ročníkov nie je takej úrovni, aby sme mohli povedať, táto škola dostane viac peňazí, táto škola dostane menej peňazí. Tak ďaleko ešte nie sme. Keď budú takéto, tak radi to spravíme, ale si myslím, že tam treba ešte zopár rokov počkať.

Pán poslanec Andruskó, vy ste hovorili tiež tak dosť dehonestujúco, že je to mechanický zlepenec, ale ja som tušil, že takéto nepresné, ale podobné vyjadrenia budú. Vláda schválila deväť koncepcií. My sme prvý rok nerobili nič iné, len sme zahrnovali vládu koncepciami od národnostného školstva počnúc cez umelecké školy. Na všetko je koncepcia. A celý tento zákon je postavený na týchto odborných koncepciách. Je to prepísané legislatívnou rečou, čiže rok sa pripravoval zákon cestou koncepcie a ku každej koncepcii bola verejná diskusia a rokovanie vo vláde.

Že sa nerešpektujú názory SMK. Tak všetky sa asi nedajú rešpektovať, ale možnože aj pán poslanec Szigeti potvrdí, že ja som s ním, tie tri, hej? Že ja som s ním v kontakte a diskutujeme. Ja si myslím, že diskutujeme, aj keď máme úplne iné názory. Chodím s ním do relácie a tak ďalej vždy, keď treba, takže nevidím v tom problém.

Decentralizácia. Decentralizácia je. Ten školský program je bez kontroly. Tam je absolútna voľnosť. Až mám z toho strach aj ja. Absolútna voľnosť, budú si učiť, čo chcú. To nikdy nebolo.

Pán poslanec Nagy, on mal myslím deväť tých poznámok alebo pripomienok, ale dosť veľa sa opakuje. Hovoril aj o pomere medzi slovenským a maďarským alebo jazykom národnostnej menšiny. K tomu som sa vyjadril. Hovoril o PISE, že je tam alarmujúci výsledok. Súhlasím ja skôr s tým, čo hovoril aj pán poslanec Fronc, že písanie je všetko a že je to len o tvorivosti. Aj z toho dôvodu sme my zaviedli po prvýkrát aj testovanie v rámci gramotnosti. Máme nejaké výsledky, keď budú hotové, prídem do školského výboru a môžem vás s nimi oboznámiť. Bola kritika, že to bolo v štátnom jazyku. Začína sa, robí sa, uvidíme, aké výsledky z toho budú. Hovoril o hodinových dotáciách, takisto hovoril o niečom, čo ešte nie je uzavreté, takisto učebnice.

Pani poslankyňa Szögedi, že by mala byť komplexná reforma, obrat vo vzdelávaní. Hovorila o zrušení monopolu štátu, no ale štát sa nesmie zbaviť zodpovednosti za vzdelávanie. Ukážte mi jeden štát na svete, kde sa štát zbavuje zodpovednosti za vzdelávanie. A hovoriť o monopole štátu. Veď štát je monopol zo svojej podstaty, takže si myslím, že nemá pravdu v tom, ako to hovorila, a to, po čom ona žiadala, hovorila stále, nechajte na nás, ale na koho? Kto sme to tí, čo nechajte na nás, nechcem to ďalej rozvíjať teda, ale si myslím, že za školstvo sú tu zodpovední všetci. Nie my alebo vy.

Pokiaľ ide o koaličných poslancov, tam by som chcel poďakovať za podporu. Je pravda aj to, čo sa hovorí, alebo čo sa navrhuje, že treba skôr zrovnoprávniť postavenie štátneho jazyka a učebnice aj vo vzťahu k tomu, akým spôsobom nám deti budú z jednotlivých škôl prechádzať.

Pán poslanec Devínsky tu takisto nie je. PISA katastrofa. O tom, že experiment, hovorím, filozofia vychádza z Milénia. Umelecké školy. Naopak, umelecké školy sme zaradili do sústavy škôl. Neboli zaradené. Hovorí, že s reformou počkať 30 rokov a tak ďalej. Povedali sme, že s reformou začať treba. On hovorí, že prečo nie reforma naraz. No, reforma sa naraz nedá do všetkých ročníkov. Keby sa nad tým trošku zamyslel tak ako? To všetci sa naraz začnú učiť niečo iné a ten, čo sa učí v prvom, deviatom ročníku, nevie, čo sa učil v ôsmom? To sa nedá. To keby si premyslel, tak zistí, že absolútne nemá pravdu, dá sa to len postupne. Po prvom ročníku, prvý, druhý, tretí, štvrtý a tak ďalej, nadväznosť bude, rámcové budú známe všetky, to treba, s tým súhlasím, aj sa na nich finišuje, ale začať treba v prvých ročníkoch, takto sme to zavádzali aj na vysokých školách. Pri bakalárskom štúdiu sa išlo prvým ročníkom, až sa došlo po piaty. Inak sa to zaviesť do praxe nedá. Ak sa človek zamyslí nad tou praxou a tá prax je najťažšia. Nie je ťažké napísať zákon, zákon je zložité dostať do praxe.

Pán poslanec Halecký, áno, potreby žiakov pre prax. Súhlasím s tým, ale je to aj kompetencia zriaďovateľov, najmä vyšších územných celkov, respektíve regionálnej samosprávy, ktorí by nemali otvárať študijné programy, ktoré nemajú, veď sú zriaďovatelia, sú zodpovední zato, to nemôže predpisovať ministerstvo a do zákona sa to tak ani nedá dať, musia povedať, že ktoré študijné odbory s praxou súvisia a ktoré nie a po čom je požiadavka a po čom nie, lebo opakujem, sú zriaďovateľmi.

Platy, potom by som poprosil o podporu pri štátnom rozpočte (smiech). To tu nevyriešime. Balast z osnov vyhodiť. Na tom trvám aj ja. To je správne, problém je opäť, ako to urobiť. Musia to urobiť len tí, čo v predmetových komisiách sú. Limit žiakov musí byť. To, že s tým budú problémy, s tým nábehom a že uvidíme, ako sú tam prechodné obdobia trojročné a tak ďalej, ale nemôže sa na gymnáziu učiť 37, 38 žiakov, to je vylúčené. Takže radšej sa potrápme tri, štyri roky, ale limit by mal byť.

Áno, Rusíni, ja mám poradný zbor pre národnostné menšiny, pán poslanec Szigeti tam na tom ostatnom rokovaní bol. Požadovali viac slovenčiny na úkor jazyka národnostnej menšiny, takže to sa akceptovalo. Takisto aj pracujeme na normatíve a ten normatív bude vyšší pre nich.

Pani poslankyňa Rosová po druhýkrát. Sociálne prostredie. Áno, tam má pravdu, s tým súhlasím, to nám vytkla aj Európska únia, že je výsledok vzdelania závislý od sociálneho prostredia. S tým súhlasím. Hovorila, že má nejaký projekt. V poriadku, treba s tým prísť, ale to nie je problém zákona, že nie je diskusia. Ja si myslím, že je. Vždy, keď som pozvaný do výboru predsedom školského výboru, tak prídem a kto má záujem, tak diskutovať môže. Samozrejme, nie je problém ju včleniť do niektorých odborných tímov, pokiaľ by mala záujem.

Pani poslankyňa Vášáryová. Či to učitelia zvládnu? Tak možnože aj o tom to je. Dostať ich trošku pod tlak, nech sa trošku zamyslia, nech sa snažia. Ja si myslím, že to nie je zlé, keď nad tým rozmýšľajú, pretože doteraz také tlaky ani taký nejaký nebol. Určite to zvládnu, si myslím, a preto ten nábeh na štyri roky. Zákon nie je šumny, no, nebude, bohužiaľ, nebude nikdy žiaden zákon šumny, ani úradnícka reč nebude šumna, aj keď sa snažíme. O tej angličtine som hovoril, že neplánujeme povinnú angličtinu, nemyslíme si, že je to správne, musí byť voľnosť si vybrať.

So školskými knižnicami úplne súhlasím. Pripravujeme aj projekt na školskú knižnicu. Neviem, či do zákona niečo dať. Je to skôr vec vyhlášok, ale pripravujeme veľký národný projekt na školské knižnice. Je tam veľa problémov, ktoré s tým súvisia, nie sú napríklad ani dostupné knižky.

Ohľadom menšín sme sa už rozprávali spolu, že v zákone sú základné veci riešené, ak by bolo treba niečo navyše, tak neviem, ale to už je vzťah možnože aj k vysokým školám, ale súhlasím s tým, že na tie problémy sa treba zamerať, aj keď, povedzme, ho nevieme celkom pretaviť, prepísať do zákona.

Stravovanie je obrovský problém. To sú desiatky, stovky hodín, ktoré u nás na ministerstve riešia problém stravovania. Sú ľudia, ktorí tomu rozumejú. Je tam toho skutočne veľa. Ak máte záujem, môžete prísť, natiahnem vás do nejakých tých skupín. Je to problém, ja si takisto ale myslím, že je veľa vecí vyriešených už naozaj, aj keď to možno z toho zákona tak nevyplýva.

No a tá Pospolitosť, to je to, s čím absolútne súhlasím, že štát sa nesmie brániť zodpovednosti, štát musí mať prehľad, štát musí kontrolovať, čo sa v školách deje, v školách je tento liberalizmus, by som povedal, ultrapravicový, toto by nám spôsobil, že by sme len pozerali, to čo je. Nikde sa štát nezbavuje zodpovednosti. Myslíte, že som to otočil, hej? Nikde sa štát nezbavuje zodpovednosti za školstvo. Aj dnes je to také, že si s tým nevieme dať rady.

Takže ďakujem vám veľmi pekne za korektnú, otvorenú diskusiu. Myslel som si, že to bude ešte tvrdšie, že bude viac invektív. Neboli invektívy. Veľmi pekne vám ďakujem, že naozaj neboli, že ste k tomu pristupovali všetci mimoriadne korektne, no a dúfam, že sa stretneme v druhom čítaní. Ďakujem pekne. (Potlesk.)