M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S reakciou na vystúpenie pani poslankyne Sabolovej sa prihlásili traja poslanci: pani poslankyňa Tkáčová, pán poslanec Kubovič a pán poslanec Köteles.
Dávam teraz slovo pani poslankyni Jarmile Tkáčovej. Nech sa páči.
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja chcem podporiť pani poslankyňu Sabolovú vo všetkom, čo povedala a podpisujem sa aj pod názor, že by Košice ako mesto s počtom obyvateľov do 250 tisíc obyvateľov nepotrebovali žiadne mestské časti, pretože my skutočne potrebujeme jedno silné mesto a nie 22 slabších mestských častí.
Súhlasím aj s tým, že z formálnej stránky bol prístup predkladateľov veľmi neseriózny, lebo vždy sa zaužívalo to, že sme sa košickí poslanci z parlamentu zišli a dohodli sme sa naprieč straníckemu spektru o všetkých zmenách, ktoré pre Košice navrhla komunálna politika v meste.
A z vecnej stránky je tento návrh zákona zlomyseľný. Tú vašu zlomyseľnosť dokazuje to, že absentujú prechodné a záverečné ustanovenia, v ktorých by sa ustanovilo, od ktorého obdobia sa bod 2, v ktorom stanovujete počet námestníkov na dva, uplatní. Pretože tak, ako je predložený návrh zákona, vyplýva z neho, že s účinnosťou zákona vlastne musí byť v ten deň už počet námestníkov dva. A toto z legislatívnej stránky nie je v poriadku, pretože tento postup jednak zaváňa retroaktivitou a jednak musí byť upravený v prechodných ustanoveniach. A podporíme určite pozmeňujúci návrh, ktorý predloží pani poslankyňa Sabolová, aby sa tento návrh na dvoch námestníkov primátora uplatnil až po voľbách v roku 2010. Pretože my principiálne nie sme proti tomuto návrhu, ale sme proti forme, akou ste ho predložili. Vy totiž reagujete na situáciu v meste Košice, kde ste v komunálnych voľbách pohoreli a snažíte sa vstúpiť do pomeru síl nie cez vyjednávanie v komunálnej politike, ale cez silu svojej vládnej väčšiny v parlamente. A to, myslím si, nie je v poriadku a nie je to ani slušné. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pani poslankyni Tkáčovej.
Ďalej sa s faktickou pozvánkou.. poznámkou, pán Kubovič, nemýľte ma, prihlásil pán poslanec Kubovič. Nech sa páči.
P. Kubovič, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som chcel reagovať na úvodnú časť vystúpenia pani poslankyne Sabolovej, ktorá hovorila o tom, že sa nikdy nestalo, aby jeden človek prišiel s takýmto návrhom a že vždy sa hľadá pri zákonoch či o Bratislave, či o Košiciach konsenzus na miestnej úrovni. No, pani poslankyňa, ja vám chcem len pripomenúť, že pri novele zákona o Bratislave, ktorá tu prednedávnom bola, došlo k tomu, dokonca k tomu tak, že nepredkladal tento návrh ani človek z Bratislavy, ako v tomto prípade, že to je aspoň starostka Košíc, bola to dokonca jedna poslankyňa z Trnavského kraja. Takže ja si v tejto chvíli myslím, že jednoducho 85 poslancov vládnej koalície sa rozhodlo na podnet poslancov zo Smeru z Bratislavy a z Košíc robiť účelové zmeny, ktoré potrebujú v týchto mestách urobiť, aby mohli jednoducho ovládnuť aj tieto mestá. Je to o tomto, o ničom inom to nie je.
Druhú poznámku by som chcel venovať časti, ktorá hovorí o tom, že dávate do súladu - a oslovujem týmto pani predkladateľku - zákon 369, čo sa týka počtu zástupcov primátora. No 369-ka pozná len jedného zástupcu starostu, aj primátora. Je tam jednotné číslo, nie je tam množné číslo. Čiže, ak chcete dávať do súladu s 369-kou, tak potom by ste mali navrhovať nie dvoch viceprimátorov, ale jedného, pani poslankyňa. Pozrite si zákon č. 369, keď niečo chcete a už to uvádzate v dôvodovej správe, že dávate do súladu. Ja len môžem opäť povedať - politicky účelová zmena strany Smer.
No a tretia poznámka. Obec slovenské zákonodarstvo pozná pod iným pojmom, ako je mestská časť a ak chcete dávať funkcie mestskej časti obce, tak by ste to mali urobiť... (Vystúpenie prerušené časomierou.)
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec László Köteles. Nech sa páči, pán poslanec.
L. Köteles, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Aj ja by som chcel podporiť pani poslankyňu napriek tomu, že nie som z Košíc, len z okresu Košice - Venkov, poslankyňu Sabolovú, takže z okresu Košice - Venkov, teda z jediného okresu na Slovensku, my sme Venkov, ktorý nemá ani okresné sídlo, lebo všetky naše úrady sú v Košiciach. Viac-menej nás okupujú, ale berieme to s rezervou. Ale som presvedčený, že dodatočne by sme nemali zmeniť tie pravidlá, ktoré sme určili na začiatku volebného obdobia. Ani s tzv. širokospektrálnou novelou som nesúhlasil vtedy, keď poslanci z Košíc napríklad dodatočne odsúhlasili, aké budú počty v zastupiteľstvách. Veď každé zastupiteľstvo vychádza z reálnych počtov aj vtedy, keď určí počet zástupcov alebo aj vtedy, keď určí počet poslancov. Z tohto hľadiska súhlasím s poslankyňou v tom, že keď chceme robiť určité zmeny, jednak by sme mali vychádzať z určitej dohody, ktorá by vychádzala napríklad z Košíc, alebo, keď chceme presadiť určité veci, tak až na konci volebného obdobia. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: S reakciou na vystúpenia predrečníkov vo faktických poznámkach sa hlási pani poslankyňa Mária Sabolová. Nech sa páči.
M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Chcela by som niektoré veci upresniť. Pani poslankyni Tkáčovej chcem povedať, že nie som zatiaľ zástanca úplného zrušenia mestských častí, ale som za to, aby sme postupne zlučovali tie, ktoré prirodzene patria k sebe a tak postupne možno vytvorili celok, ktorý bude funkčný. Pretože 22 mestských častí je zrejme veľa, lebo Bratislava má len 17. Ale zároveň ste mi pripomenuli aj to, že mi chýbajú tí dvaja predkladatelia, pán poslanec Burian a pán predseda Národnej rady Paška. Zrejme sa vcelku z toho dobre vykrútia, lebo nebudú musieť reagovať a povedia, však oni nevedia, o čom bola rozprava. Ale verím, že na hlasovaní tu budú a tiež zvážia argumenty, ktoré tu zazneli.
Pán poslanec Kubovič, to, čo som zvýraznila, že to vôbec nie je súlad s 369, lebo tam je jeden zástupca, vy môžete mať uvoľnených pracovníkov alebo uvoľnených poslancov, ale určite nie zástupcov starostov, čiže to neobstojí. A tam presne tá vážna výhrada, či mestská časť je opäť v zmysle ústavy, toto je veľmi vážna vec a toto by bolo na ústavnoprávnom výbore veľmi potrebné. A presne pridruženou novelou sa hlavné mesto a mestské časti hlavného mesta stali obcami pre európske fondy, podľa mňa je to tiež nie v poriadku a hlavne nie spôsobom, akým sa to udialo bez prerokovania v zastupiteľstve hlavného mesta Bratislava.
A pán poslanec Köteles, ešte krátko. Ja si myslím, že úprava počtu poslancov, ktorých bolo veľmi veľa pri 22 mestských častiach, práve vychádzala z 369, kde boli nižšie počty poslancov v mestských častiach, ako sme ich v skutočnosti v Košiciach mali a tam sa šetrili isté prostriedky a možno i v stimuloch tých miestnych zastupiteľstiev. Takže si myslím, že to bolo v poriadku, ale viem, že úrady... (Vystúpenie prerušené časomierou.)
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Skôr, ako vyhlásim obednú prestávku, ešte sa s krátkou reakciou do rozpravy prihlásil v súlade so zákonom o rokovacom poriadku pán spravodajca. Nech sa páči.
T. Cabaj, poslanec: Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Len pre poriadok, skôr ako odídeme na obed, že treba si zákon 369 prečítať, sú tam skutočne dvaja zástupcovia, ale už tento parlament to zmenil, to len pre poriadok.
Pani poslankyni chcem povedať jednu vec. Rokovací poriadok umožňuje jednu maličkosť, že poslanci majú právo byť na ktoromkoľvek výbore a v tomto prípade je gestorský výbor pre verejnú správu a my už máme taký pekný zvyk na tieto rokovania pozývať všetkých tých zainteresovaných, ktorí sú, preto som aj trochu spochybnil ten termín, či do toho termínu to prerokuje výbor, pretože ja nemám problém ako predseda výboru predložiť návrh, aby sme prerušili rokovanie a možno prídeme s tým na júnovú schôdzu. Pretože vždy doteraz, pokiaľ sa riešili otázky samosprávy, sme si vypočuli zástupcov samosprávy a takéto otvorené stretnutie máme posledné dni v apríli, kedy bude priestor, aby všetci tí, čo majú čo hovoriť do samosprávy, mali možnosť sa k tým otázkam vyjadriť. Takže to len pre poriadok. Samozrejme, o tom dám hlasovať potom, pretože to umožňuje rokovací poriadok, aby sa ktorýkoľvek ďalší výbor zaoberal tou otázkou oproti rozhodnutiu predsedu Národnej rady. Takže dám to potom pri hlasovaní takým spôsobom usporiadať.
No a, samozrejme, podporujem názor, ktorý tu už odznel. V doterajšej histórii vždy bolo, že akékoľvek boli zmeny, tí zainteresovaní sa zišli a vydiskutovali si to. Toto sme obhajovali vo výbore a takto budem aj vo výbore ďalej pokračovať. Takže preto som upozornil, že možno ten termín 6., 7. mája, ktorý sme uviedli, aj ktorý je v spoločnej správe ako návrh predsedu Národnej rady, nemusí platiť, ale to už je v právomoci potom nášho výboru ako gestorského za túto oblasť.
M. Hort, podpredseda NR SR: Pretože vystúpenie pána spravodajcu bolo v rozprave, ešte s faktickou poznámkou sa prihlásila pani Mária Sabolová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči.
M. Sabolová, poslankyňa: Pán spravodajca, ja viem, že návrh opozičnej poslankyne v tomto parlamente nemôže prejsť ani v takej veci, aby bol do výboru zaradený návrh. Keď to neprejde, určite sa pokúsim cez poslanecký návrh dať do výboru. Ľutujem, ale možnože kolega popoludní navrhne, aby sme tento návrh zákona stiahli z rokovania a aby sme skutočne diskutovali o ňom tam, kde patrí a to je mesto Košice, a potom prišli prípadne so spoločným návrhom. Ja nevidím, že by mesto nevychádzalo v ústrety mestským častiam, pokiaľ by to potrebovali. Ale nechcem, aby to bolo len na základe jedného návrhu.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ešte reagovať bude pán spravodajca, nech sa páči.
T. Cabaj, poslanec: Tomu som sa nikdy nebránil, pretože...
M. Hort, podpredseda NR SR: Poprosím, dajte mu dve minúty, technici, reakcia na faktickú.
T. Cabaj, poslanec: ... v doterajšej histórii vždy výbor rokoval, pokým si ja pamätám, aspoň trikrát na magistráte v Košiciach, kde riešil problémy Košíc. Ale neodpustil som si tú poznámku, že stále zastávam názor, že netreba osobitne riešiť Košice, že sú súčasťou Slovenska. Máme zákon o obecnom zriadení. Síce mal 26 noviel od roku 1990. Ale hovorím, tí kompetentní, ktorí sa tam pohybujú, a to bolo stretnutie na sneme ZMOS-u minulý rok, prijali záver, že netreba prijímať nový zákon, že stačí upraviť niektoré veci, nezrovnalosti, ktoré sú v 369-ke, takže nevidím v tomto problém.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pre poriadok informujem, že o 14.00 hodine bude hodina otázok, potom budú o 15.00 hodine interpelácie. Ak interpelácie skončia pred 17.00 hodinou, budeme pokračovať v tomto bode programu. Ak nie, tak o 17.00 hodine bude pokračovať v súlade so schváleným procedurálnym návrhom rokovanie o bodoch týkajúcich sa návrhov pána Pašku. Hlasovanie o 17.00 hodine bude iba za predpokladu, že by sme tento bod do 17.00 hodiny skončili.
Prajem vám všetkým dobrú chuť a uvidíme sa o 14.00 hodine.
(Prerušenie rokovania o 12.03 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)
Šiesty deň rokovania
20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
3. apríla 2008 o 14.00 hodine
V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v rokovaní 20. schôdze Národnej rady pravidelným bodom programu
hodina otázok,
ktorý týmto otváram.
Poslanci písomne položili do včera do 12.00 hodiny 30 otázok predsedovi vlády a členom vlády 41 otázok.
Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.
Prosím teraz predsedu vlády pána Roberta Fica, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.
Nech sa páči, pán predseda vlády, máte slovo a zároveň budete odpovedať na otázky, ktoré boli vyžrebované pre vás.
R. Fico, predseda vlády SR: Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som podľa § 130 ods. 7 a § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok a interpelácií neprítomných členov vlády z dôvodu ich pracovných ciest a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Dnes nebude prítomný minister obrany pán Baška, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste v Rumunsku na summite NATO. Zastupovať ho bude podpredseda vlády a minister spravodlivosti pán Harabin. Na tej istej zahraničnej pracovnej ceste je minister zahraničných vecí pán Kubiš. Zatupovať ho bude minister zdravotníctva pán Valentovič. A prítomný nebude ešte podpredseda vlády a minister vnútra pán Kaliňák. Je v zahraničí, ale nie sú postavené ani žiadne otázky na jeho osobu. Rovnako žiadne otázky neboli postavené podpredsedovi vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva, národnosti Dušanovi Čaplovičovi.
Pán podpredseda, som pripravený odpovedať na otázky, ktoré mi postavili poslanci Národnej rady.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prosím, pán predseda vlády, aby ste v limite 15 minút odpovedali na vám adresované otázky podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od poslanca Pavla Gogu a znie: "Vážený pán predseda vlády, ktoré hlavné aktivity vašej vlády smerovali a budú smerovať na zvýšenie národného povedomia slovenskej menšiny v Maďarskej republike?"
R. Fico, predseda vlády SR: Ďakujem za otázku. Vážený pán poslanec Národnej rady, možno aj pod vplyvom posledných udalostí v maďarskej obci Mlynky viacerí poslanci položili otázku, ktorá sa týka starostlivosti o príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny v Maďarsku.
Dovoľte mi, aby som hneď na úvod zacitoval tú časť programového vyhlásenia vlády, ktorá sa práve dotýka tejto problematiky. Citujem: "Podpora krajanov je jednou z priorít zahraničnej politiky Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky sa zaväzuje vytvárať podmienky na podporu krajanských komunít s cieľom zachovať jazykovú, kultúrnu a náboženskú identitu Slovákov žijúcich v zahraničí." Koniec citátu.
A dovolím si povedať, že v tejto oblasti dôsledne plníme svoje záväzky. Dokonca dodám, že snažíme sa často priamo na mieste pri stretnutí s predstaviteľmi slovenskej menšiny reagovať na aktuálne ťažkosti, s ktorými sa stretávajú. Ako príklad by som uviedol počas návštevy Ukrajiny, pri stretnutí s našimi rodákmi v Užhorode som bol požiadaný o vyriešenie niekoľkých aktuálnych problémov a môžem potvrdiť, že som pred niekoľkými dňami podpisoval z rezervy predsedu vlády sumu 1 mil. korún, ktorá má byť použitá na rôzne aktivity týkajúce sa tejto našej slovenskej menšiny žijúcej na Ukrajine.
Starostlivosť o našich krajanov žijúcich v zahraničí je, samozrejme, komplexnejším problémom a nie je možné ju zužovať iba na otázku slovenskej národnostnej menšiny, ktorá žije v Maďarsku, aj keď jej postavenie je v dnešných dňoch zvlášť aktuálne. Ciele v tejto oblasti vláda realizuje prioritne prostredníctvom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ďalej rezortov školstva, kultúrnych, zahraničných vecí, cestou veľvyslanectiev, generálnych konzulátov a kultúrnych inštitútov, či ďalších inštitúcií. Nedá mi, hoci veľmi stručne, nezmieniť sa o udalostiach v Mlynkoch.
Rozhodnutie o vysťahovaní predstaviteľov slovenskej menšiny je vyvrcholením istého procesu nadväzujúceho na predchádzajúce rozhodnutia obecnej samosprávy týkajúce sa odstúpenia vedenia obce od vydávania dvojjazyčného obecného časopisu, pretvárania profilu káblovej televízie v neprospech menšinového vysielania a zníženia národnostného príplatku slovenských pedagógov v obci. Tieto rozhodnutia prijalo nové zastupiteľstvo obce od konca roku 2006, kedy boli voľby do miestnych samospráv v Maďarsku.
Ja nechcem teraz vyvolávať žiadne problémy, ale predstavte si, že takéto niečo by sa stalo na Slovensku, že by v niektorej slovenskej obci vedenie sa rozhodlo urobiť podobné opatrenia a kroky voči maďarskej národnostnej menšine. Pravdepodobne si vieme predstaviť dosah a dopad takýchto krokov.
Nebezpečnosť tohto konania spočíva predovšetkým v tom, že narušuje existujúci stav v postavení menšiny v danom prostredí. Rozhodnutie o vysťahovaní navyše obsahuje potenciál vyvolávania ďalších sporov a rozhodnutí, ktoré poškodzujú slovenskú menšinu. Azda sa nemýlim, keď poviem, že v Mlynkoch sa rozhoduje o osude, resp. o úrovni ochrany práv príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny v Maďarsku a úmerne tomu potom reagovala aj slovenská vláda. A chcem potvrdiť, že v rámci stretnutia s maďarským premiérom, ku ktorému by malo dôjsť v krátkom čase, túto tému veľmi aktuálne a dôrazne otvorím.
Ale teraz už ku konkrétnej otázke. Pokiaľ ide o zvýšenie národného povedomia príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny v Maďarsku, je nutné zdôrazniť niekoľko aspektov. Slovenská republika v prístupe k otázke pomoci osobám patriacim k národnostným menšinám vychádza z platných medzinárodných noriem, akými sú Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov, Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín, ale najmä Zmluva o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, v zmysle ktorej alebo ktorých, ak som citoval niekoľko medzinárodných dokumentov, je povinnosťou domácej krajiny, ktorej osoby patriace k príslušnej národnostnej menšine sú jej občanmi, poskytovať všestrannú pomoc a podporu tejto menšine.
Na základe zmluvy ako slovensko-maďarské špecifikum existuje zmiešaná komisia pre záležitosti menšín, ktorá pomenúva problémy a hľadá cesty k ich riešeniu na oboch stranách hranice. Slovensko v rámci svojich možností priamo poskytuje a bude poskytovať všestrannú pomoc slovenskej krajanskej komunite. Ide o pomoc finančnú, materiálnu, kultúrnu, vzdelávaciu a duchovnú. Len výberovo spomeniem, že napríklad zastupiteľský úrad v Budapešti spolupracuje s krajanmi v Maďarsku na úrovniach celoštátnej slovenskej samosprávy, slovenskej samosprávy v Budapešti, jednotlivých miestnych slovenských samospráv a tiež na úrovni menšinových organizácií a spolkov krajanov. Konkrétne sú to pravidelné kontakty vedúceho zastupiteľského úradu a ostatných diplomatov s krajanmi v jednotlivých regiónoch, návštevy slovenských škôl, kultúrnych a spoločenských podujatí, tiež mapovanie potrieb a požiadaviek krajanov, ich tlmočenie maďarským partnerom, a najmä v zmiešanej slovensko-maďarskej komisii pre menšiny poskytovanie konkrétnej pomoci zabezpečovaním učebníc a učebných pomôcok na výučbu slovenského jazyka. Ďalej Slovenský inštitút v Budapešti zabezpečuje v obciach a mestách s krajanskou komunitou prezentáciu slovenskej kultúry, najmä výstavami, divadelnými predstaveniami a literárnymi podujatiami. Inštitút poskytuje svoje priestory na kultúrne a spoločenské akcie našich krajanov v Maďarskej republike.
Vláda Slovenskej republiky poskytla v roku 2007 prostredníctvom verejnoprávnej nadácie Zväzu Slovákov v Maďarsku Lipa slovenskej komunite v Maďarsku finančný príspevok v hodnote 3 mil. korún. Ďalej sme prispeli sumou 1 mil. korún aj na činnosť Ľudových novín, čo fakticky zabezpečilo v roku 2007 ich vydávanie v nezmenenom formáte a v periodicite. Vláda v uplynulom roku 2007 prostredníctvom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí schválila príspevok slovenským menšinovým organizáciám a inštitúciám v Maďarsku v celkovej výške ďalších 2,5 mil. korún. Poskytnuté finančné prostriedky boli použité na podporu kultúrnych a vzdelávacích podujatí slovenskej menšiny, na vydávanie krajanských časopisov a publikácií, na organizovanie osvetových, vzdelávacích a vedeckých podujatí menšiny, na organizovanie letných jazykových a poznávacích táborov na Slovensku, na podporu školského vzdelávania mládeže a ďalšie a ďalšie aktivity.
Osobitne treba zdôrazniť aj pomoc poskytovanú prostredníctvom aktivít ministerstva školstva v oblasti vzdelávania, študijných pobytov a lektoráty slovenského jazyka, výpomoc učiteľmi pre slovenské školy v Maďarsku, školy v prírode pre slovenskú mládež a učiteľov z Maďarska, organizovanie jazykových kurzov.
Máme záujem pomáhať organizáciám a inštitúciám slovenskej menšiny v Maďarskej republike a v rámci našich právomocí a možností čeliť nepriaznivému vývoju, ktorý je okrem existujúcich konkrétnych vnútroštátnych podmienok nepochybne ovplyvňovaný aj pokračujúcimi vplyvmi globalizácie a postupného znižovania významu a vplyvu národných a jazykových kultúr malých národov.
My vo vláde Slovenskej republiky nepovažujeme národnostné menšiny slovenského národa za pešiaka či trójskeho koňa v akejsi šachovej politickej hre, ktorá má dokazovať našu výlučnosť, či civilizačnú misiu v tomto priestore. Vláda rešpektuje, že Slováci v zahraničí sú lojálni občania svojho štátu, a to aj v prípade našej menšiny za južnými hranicami. Preto základné občianske práva v národnostnej oblasti pre svojich občanov musí zabezpečovať maďarská vláda aspoň v takom rozsahu, ako sa zaviazala prijatím vlastných zákonných opatrení, ktorých dokonalosť často zdôrazňuje. Našou úlohou je napomáhanie vytváraniu podmienok pre plnohodnotný národný život. Toto aj robíme a budeme aj zabezpečovať v nasledujúcom období.
Ďakujem pekne, pán podpredseda Národnej rady.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Druhú otázku položil pán poslanec Peter Miššík. Otázka znie: "Vážený pán predseda vlády, kedy už konečne... Ešte sa ospravedlňujem, prepáčte.
Pán poslanec, máte právo na doplňujúcu otázku, ak máte záujem.
P. Goga, poslanec: Áno, ďakujem, samozrejme, beriem vaše ospravedlnenie, nič sa nestalo. Ja si myslím, že táto téma je zaujímavá v dnešnej dobe. Ja som si túto tému vybral práve pod vplyvom udalostí, ktoré sa odohrali v obci Mlynky. Myslím si, že netreba zabúdať aj na ostatných Slovákov žijúcich v iných krajinách a štátoch a, samozrejme, že vítam aj túto vašu odpoveď a beriem ju aj ako záväzok, že vláda Slovenskej republiky v budúcnosti zvýši aktivity v pomoci Slovákom, ktorí sú mimo hraníc, a najmä vítam ten posun v oblasti vzdelávania, o ktorom ste hovorili v závere vašej odpovede. Ďakujem, pán premiér, za odpoveď.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Chcete reagovať, pán predseda?
R. Fico, predseda vlády SR: Nie, ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Druhú otázku položil pán poslanec Peter Miššík: "Vážený pán predseda vlády, kedy už konečne začnete vy ako premiér a vaši ministri rešpektovať § 131 ods. 4 rokovacieho poriadku a začnete podávať poslancom písomné odpovede na otázky, na ktoré ste na hodine bezprostredne neodpovedali?"
R. Fico, predseda vlády SR: Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, máme korektné vzťahy, myslím si. Napriek tomu, musím na úvod konštatovať, ak sa mýlim, tak ma opravte, ste podpredsedom Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Trochu ma to zarazilo, pretože bol to práve Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý prijal stanovisko a na toto stanovisko som odkazoval už pri interpelácii pani poslankyne Sabolovej 14. júna 2007 alebo na toto stanovisko odkázal predseda Ústavnoprávneho výboru Národnej rady pán Mamojka 13. septembra 2007 opäť pani Sabolovej, a jednoznačne môžem preukázať, že vo vašej knižočke Rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky je uverejnené jedno rozhodnutie ústavnoprávneho výboru zo 16. septembra 1997, ktoré sa touto problematikou zaoberá.
V tomto stanovisku ústavnoprávneho výboru, ktorého ste podpredsedom, sa jednoznačne konštatuje, že neexistuje povinnosť odpovedať na písomné otázky, na ktoré neodpoviem v 15-minútovom limite. To sa týka aj poslancov Národnej rady, ak neodpovedia na otázky v tom zostávajúcom limite do 1 hodiny. Takáto prax bola dodržiavaná aj za vašej vlády, preto nechápem, prečo táto otázka je kladená vláde Slovenskej republiky, ktorá tu dnes pôsobí. Ibaže by som odpovedal v rámci 15 minút, pán poslanec, spôsobom - nemám dostatok informácií, potrebujem čas si to overiť. V takomto prípade by som vám zaslal písomnú odpoveď, aby som naplnil dikciu príslušného paragrafu, na ktorý sa pýtate.
Ja verím, že z vašej strany, pán poslanec, to nebol taký, by som povedal, zlý úmysel, že možno to bolo iba nepovšimnutie si toho, že ústavnoprávny výbor o tejto otázke už veľakrát rokoval a má takéto stanovisko, čiže postupujeme plne v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady. Je to však typický príklad, použijem taký silnejší výraz možno teraz, farizejstva, ktoré sa často objavuje vo vyjadreniach a vo vystúpeniach poslancov, ktorí donedávna pôsobili ako poslanci vládnej koalície alebo celkovo je to taký podobný príklad farizejstva, na ktorý často musíme poukazovať. Napríklad vláda Slovenskej republiky a ja osobne som bol kritizovaný aj vašimi predstaviteľmi, že som niečo povedal na adresu Juraja Jánošíka, a pritom váš pán predseda, keď bol predsedom vlády, sedel osem rokov na úrade vlády a tam, kde sedí, v kancelárii má obrovský obraz Jánošíka s jedenástimi zbojníkmi. Osem rokov sedel pod týmto obrazom a akosi si ho nevšimol, ale teraz my sme zlí, keď sme túto otázku otvorili. (Potlesk.)
Je farizejské, pán poslanec, ak vy nás teraz vydierate napríklad tým, že treba vypustiť z návrhu tlačového zákona § 6, ktorý sa dotýka ukladania pokút ministerstvom kultúry. Ale však vy ste ho tam mali osem rokov a mohli ste ukladať niekoľkomiliónové pokuty a vtedy to bolo v poriadku. Ale teraz, keď my to ideme zmeniť, ideme pokuty znížiť, tak je to predmet vydierania.
Vy ste zrazu kritizovali pani ministerku Tomanovú, keď si poslala auto na služobnú cestu, ale to, že pán Mikloš, pán Dzurinda, pani Radičová sa vyvážali na dovolenky, používali služobné autá, to bolo vtedy všetko v poriadku. Vtedy sa to mohlo, lebo to bolo v súlade so zákonom. My to už, samozrejme, robiť nemôžeme. Keď som ja odišiel na pár minút z tejto miestnosti pri odvolávaní predsedu vlády, všetci ste kričali, že tu musím sedieť. Tak sa pozrite na záznam, koľko tu sedel pán predseda vlády, pán Dzurinda, keď ho odvolávali. Dohromady tu vôbec nebol. Takže, merajme trošku spravodlivo a ja nemám rád tieto prejavy farizejstva.
Pán poslanec Národnej rady, máte stanovisko ústavnoprávneho výboru a prekvapuje ma trošku táto vaša otázka, lebo ako podpredseda ústavnoprávneho výboru by ste mohli vedieť o tom, o čom ústavnoprávny výbor rozhoduje.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán predseda, uplynul čas vyhradený vám. Pani poslankyne, páni poslanci, uplynul čas vyhradený pre predsedu vlády na odpovede na otázky poslancov.
Budeme teraz pokračovať odpoveďami, v ktorých sa budú prezentovať členovia vlády.
Ako prvú otázku položil, máme od pána poslanca Petra Markoviča na ministra zdravotníctva Ivana Valentoviča a znie: "Vážený pán minister, plánuje Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky zrušiť povinnosť psychiatrických pacientov vyžiadať si odporúčanie i lístok od svojho obvodného lekára pred návštevou psychiatrickej ambulancie?"
I. Valentovič, minister zdravotníctva SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, vážené dámy, vážení páni, dňa 1. júla 2006 vstúpila do platnosti Koncepcia všeobecného lekárstva. Preto hovorím konkrétny dátum, pretože túto koncepciu podpísal môj predchodca.
Ak dovolíte, odcitujem niektoré pasáže z tejto koncepcie. "Náplň, hlavné úlohy starostlivosti v odbore a vymedzenie činností. Všeobecné lekárstvo je špecializačným odborom so zameraním na všeobecnú ambulantnú zdravotnú starostlivosť, ktorá tvorí základ zdravotníckeho systému v Slovenskej republike. Ako vedecká disciplína medicíny má vlastné špecifiká poskytovania zdravotnej starostlivosti, riadenie odboru, sieť pracovísk, informačnú základňu, výskum, vzdelávanie a manažment kvality. Náplňou odboru je zabezpečiť prvý kontakt občana s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Zabezpečiť rovnosť k voľnému a neobmedzenému prístupu občana k všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Rozhodnúť o spôsobe poskytovania zdravotnej starostlivosti vo vlastnej kompetencii sprostredkovaním špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti a ústavnej zdravotnej starostlivosti, teda gatekeeping a triediacu funkciu. Zabezpečiť integráciu poskytovanej zdravotnej starostlivosti, jej kontinuitu a dostupnosť po časovej osi života osoby. Zabezpečiť poskytovanie komplexnej a kontinuálnej zdravotnej starostlivosti dospelým obyvateľom bez rozdielu veku, pohlavia, rasy či náboženstva. Zabezpečiť manažment zdravotnej starostlivosti... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim pre ruch v pléne.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán minister, preruším vás na chvíľočku. Pani kolegyne a páni kolegovia, nie je tu vôbec počuť a je to nedôstojné prostredie pre rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. Poprosím, tí, čo nemáte o čom rokovať k tomuto bodu, choďte mimo sály alebo zaujmite svoje miesta a vytvorte dôstojné prostredie na vystúpenie ministra zdravotníctva. Ďakujem vám všetkým.
Nech sa páči, pán minister, môžete pokračovať.
I. Valentovič, minister zdravotníctva SR: Budem pokračovať. Zabezpečiť manažment zdravotnej starostlivosti osoby. Zabezpečiť kvalitu a efektivitu celého systému poskytovania zdravotnej starostlivosti." Budem pokračovať. "Lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo pri rozhodovaní zohľadňuje všetky kategórie problémov súvisiacich so zdravím, so zreteľom na sociálno-ekonomické faktory a na prostredie, v ktorom osoba žije a pracuje. Odbor má multidisciplinárny charakter a integruje vlastné zistenia, ktoré sú výsledkom použitia špecifických metód práce a poznatky jednotlivých medicínskych odborov v záujme komplexnej zdravotnej starostlivosti o osobu. Je najbližšie osobám v zmysle miestnej, časovej, ekonomickej a kultúrnej dostupnosti. Nezastupiteľná je úloha všeobecného lekára ako dôverníka a poradcu, osoby v krízových situáciách nielen v odbornej zdravotníckej problematike, ale aj v komplexe spoločenských i osobných problémov."
Budem pokračovať. "Charakteristika starostlivosti... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim pre sústavný ruch .)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ešte raz prepáčte, pán minister. Seriózne ja preruším rokovanie Národnej rady. Ďakujem.
I. Valentovič, minister zdravotníctva SR: Charakteristikou starostlivosti v odbore je komplexný rozsah medicínskych činností na úrovni všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Podpora zdravia, prevencia, včasná a rýchla diagnostika, diferenciálna diagnostika, komplexná liečba, rehabilitácia a ďalšia starostlivosť, vrátane poskytovania prvej lekárskej pomoci. Všeobecný lekár poskytuje zdravotnú starostlivosť na úrovni súčasných, reálne dostupných poznatkov a s adekvátnym rozsahom vedomostí vlastnými prostriedkami. V prípade potreby sprostredkuje efektívne využitie ďalších služieb v hierarchii zdravotníctva. Vo svojej práci sa riadi princípom zachovania integračnej a koordinačnej funkcie všeobecného lekárstva, vrátane manažovania zdravotnej starostlivosti osoby. Pri svojej odbornej činnosti zohľadňuje problematiku svojho odboru v regióne v nadväznosti na celoštátnu zdravotnú situáciu."
Samozrejme, nemôžem tu čítať celú koncepciu, pretože ďalší kolegovia by sa už nedostali asi k slovu, ale vypichnem niektoré veci, ktoré sa vzťahujú na vami položenú otázku.
"V rámci diagnostiky a liečby všeobecný lekár pozná a realizuje," potom sú tam uvedené rôzne body, prečítam jeden z nich, "rozpoznanie vlastných možností a schopností diagnostikovať a liečiť stav vlastnými silami a včasné rozhodnutie o vhodnosti pomoci konziliárnych služieb."
Zase, ak dovolíte, vynechám časť z tejto koncepcie a prikročím k trendom vývoja starostlivosti v odbore. "V nadväznosti na transformačné kroky v zdravotníctve sa ťažisko zdravotnej starostlivosti prenesie do ambulantnej starostlivosti všeobecných lekárov. Všeobecný lekár bude zohrávať kľúčovú úlohu v oblasti prevencie, diagnostiky a liečby v integrácii poskytovanej zdravotnej starostlivosti a v manažmente osoby."
Zase si dovolím nejakú časť preskočiť a budem hovoriť ďalej: "Na úseku prevencie sa bude všeobecný lekár zameriavať na nozologické jednotky podľa priorít zdravotnej politiky štátu. Kardiovaskulárne ochorenia, ďalšie ochorenia so závažným celospoločenským dopadom ako napríklad diabetes mellitus, poruchy lipidového metabolizmu, atď., atď. a medziiným duševné poruchy a poruchy správania. Čo sa týka manažmentu zdravotnej starostlivosti osoby, v hierarchii ambulantnej zdravotnej starostlivosti všeobecnému lekárovi patrí manažovanie zdravotnej starostlivosti, keďže jeho nenahraditeľnou funkciou je gatekeeping, triediaca funkcia, integrácia vyšetrení a liečby osoby, jej kontinuita a dostupnosť. Manažovanie osoby spočíva v efektívnom zosúladení diagnostických a terapeutických postupov s cieľom čo najrýchlejšie začať a úspešne zvládnuť liečebný proces. Manažmentom zdravotnej starostlivosti osoby všeobecným lekárom sa zamedzí nadbytočným a neodôvodneným vyšetreniam a polypragmázii, ktorá poškodzuje osobu. Všeobecný lekár bude klásť dôraz na účelné využívanie finančných prostriedkov verejného zdravotného poistenia so snahou o efektivitu vynakladania investícií do zdravotného stavu obyvateľstva, čo sa stane základom úspešného manažmentu zdravotnej starostlivosti osoby."
Zase ak dovolíte, vynechám niektoré pasáže a budem pokračovať vzdelávaním pracovníkov v odbore. Ak si vyhľadáte náplň špecializačného štúdia v odbore všeobecné lekárstvo, tak sa tam dočítate - a nebudem to, samozrejme, celé čítať, pretože je toho niekoľko strán, čo všetko v rámci špecializačného štúdia musí absolvovať lekár, ktorý sa pripravuje na špecializáciu zo všeobecného lekárstva. Okrem iného sú tam uvedené hodnotiace diagnostické a terapeutické postupy. Je ich tu uvedených 10 a napríklad bod 7 hovorí, že musí vlastne zvládnuť prvú pomoc pri akútnych vybraných psychických poruchách, nadviazanie kontaktu a vedenie rozhovoru s psychicky chorým, krízovú intervenciu, indikáciu ďalšej psychologickej a psychiatrickej starostlivosti. Ak pôjdeme ďalej v rámci špecializačnej prípravy, dočítame sa, že v rámci tejto prípravy musí cirkulovať na rôznych iných pracoviskách, ktoré sa vzťahujú na rôzne medicínske špecializácie a okrem iného napríklad na psychiatrii musí odcirkulovať jeden mesiac. Hovorím len o psychiatrii, keďže vaša otázka sa týkala psychiatrie.
Takže vzhľadom k uvedenému som sa teda snažil nielen vysvetliť problematiku psychických ochorení, ale snažil som sa objasniť, že tie kroky, ktoré pripravilo ministerstvo zdravotníctva, sú vlastne transformačné kroky tak, ako boli v minulosti pripravované.
Ďakujem, skončil som.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec, máte doplňujúcu otázku. Nech sa páči v rozsahu 2 minút.
P. Markovič, poslanec: Ďakujem pekne. Pán minister, určite ja nespochybňujem v žiadnom prípade kompetenciu všeobecných lekárov v odbore psychiatria. Moja otázka smerovala tam, či neplánujete prehodnotiť najmä v tomto delikátnom odbore psychiatria, ktorý je najmä pre pacientov veľmi delikátny a intímny a je problém pre nich ísť si po odporúčajúci lístok a môže to spôsobiť práve vážny úbytok pacientov v psychiatrických ambulanciách a môže zabrániť ľuďom ísť priamo riešiť si práve tento druh problémov, resp. diagnóz. Chcem sa spýtať, či v tejto súvislosti nepovažujete trošku za chybu, že dnes plénum alebo poslanci vládnej koalície odmietli nejakú takú podanú ruku opozičnej poslankyne, ktorá navrhovala práve istú legislatívnu možnosť, ako by sa dalo vyriešiť formou vyhlášky, povedzme, vyňatie istých odborov práve z povinnosti odporúčajúcich lístkov. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán minister, nech sa páči.
I. Valentovič, minister zdravotníctva SR: Ďakujem za doplňujúcu otázku.
Samozrejme, je to problematika, ktorá je veľmi citlivá, vážna problematika. Na druhej strane musím povedať, že možno by bolo na čase prestať tabuizovať niektorú časť ochorení. Vieme, že existujú už vyspelé krajiny, kde slabšie psychické ochorenia už nie sú tabu. Proste ľudia k tomu pristupujú ako k normálnemu ochoreniu, ako keď má niekto zápal kŕčových žíl alebo niečo podobné. Čiže je skutočne na zváženie, veľmi na zváženie, ktorým smerom, čo sa týka psychiatrie, sa u nás vydať.
Ja na tú vašu otázku odpoviem konkrétne. Pracovníci ministerstva zdravotníctva sa stretli so zástupcami psychiatrickej spoločnosti. Rozdiskutovali túto problematiku. Svojím spôsobom našli aj vhodné riešenie, ktorým by mohlo byť metodické usmernenie ministerstva zdravotníctva a v tomto metodickom usmernení by sa dalo usmerniť, čo je iná náhla zmena zdravotného stavu. Pretože zákon hovorí, kedy nie je potrebné odporúčanie, teda nie je potrebné odporúčanie všeobecného lekára. Takže môžem vás ubezpečiť, že sa venujeme tejto problematike veľmi seriózne a chceme, aby táto problematika bola vyriešená, samozrejme, v prvom rade v prospech pacientov. Ďakujem.