V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Druhá otázka, ktorú položil pán poslanec Farkas, je adresovaná ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky pánu Ľubomírovi Vážnemu. Otázka znie: "Pán minister, po zastavení výberového konania na partnera, ktorý má postaviť niektoré úseky diaľnice D1, je reálne naplnenie záväzku vlády dostavať diaľnicu D1 medzi Bratislavou a Košicami do roku 2010? Splníte plánovaný termín dostavby R2 medzi Zvolenom a Košicami do roku 2012?"

Pán minister Vážny, nech sa páči.

Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán pýtajúci sa poslanec, v prvom rade uznesenie vlády znie - Predpokladaný termín ukončenia 2010 na tie vybrané úseky cez projekty formou PPP. Zároveň však nechcem spochybniť ten termín, pretože je tam to slovíčko predpokladaný, ale jednoducho urobíme všetko pre to, aby to ten rok 2010 bol. A tak isto v druhom rade konštatujem, že nejde o zastavenie procesu verejného obstarávania, ale ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií využilo svoju zákonnú možnosť v rámci samotného procesu verejného obstarávania, a to v prípade nášho nesúhlasu s rozhodnutím Úradu verejného obstarávania podať žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia postupu úradu.

Podľa nášho názoru Úrad verejného obstarávania mal rozhodnúť o veci a nie vrátiť nám vec na ďalšie prehodnotenie. My by sme sa s každým rozhodnutím úradu, samozrejme, stotožnili a postupovali v procese ďalej a určite bolo naším cieľom, aj stále je, aby sme mali čo najviac právoplatných uchádzačov v tomto tendri. Takže tým, že úrad nerozhodol, ale vrátil vec na ďalšie preskúmanie, a podľa môjho názoru mohol rozhodnúť, nás odsunulo o nejakých 60 dní. Pokúsime sa ten termín dohnať, ale je možné, že dôjde k určitému sklzu. Len budem vedieť viac, keď budú ukončené tie revízne postupy, ktoré nie sú v moci nás, ale v moci Úradu verejného obstarávania. Čiže, ten plánový termín začatia a podpisu koncesnej zmluvy september 2008 na prvý balík projektov PPP zatiaľ nespochybňujem, ale je možné, že keď sa revízne postupy natiahnú ešte dlhšie, ako sme predpokladali, dôjde tam k nejakému sklzu jeden, dva mesiace. Každopádne by sme chceli, aby bola koncesná zmluva v roku 2008 uzatvorená a pevne verím, že bude to aj v septembri 2008, ako sme si naplánovali.

K tej druhej časti otázky ohľadne dostavby R2 medzi Zvolenom a Košicami - vláda Slovenskej republiky svojím uznesením 804/2007 k analýze sociálno-ekonomickej situácie v okrese Rimavská Sobota a návrhom na zlepšenie sociálnej, hospodárskej a kultúrnej oblasti rozhodla, že výstavba rýchlostnej cesty R2 v úseku Zvolen - Košice bude realizovaná do konca roku 2012. To znamená, že do roku 2012 bude táto stavba zrealizovaná a príprava rýchlostnej komunikácie R2 je rezortom dopravy priebežne zabezpečovaná. Pre stavbu rýchlostnej cesty R2 Lučenec - Ožďany, ktorá je súčasťou tohto úseku Zvolen - Košice, investor Slovenská národná diaľničná spoločnosť v súčasnosti obstaráva dokumentáciu pre územné rozhodnutie a stavebný zámer s termínom dodania 12. 2008. Rezortný program prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest je každoročne prehodnocovaný z pohľadu prípravy stavieb, ako aj z pohľadu finančných možností. Pri zabezpečení dostatočných finančných zdrojov rezort predpokladá rýchlejšie tempo výstavby tejto rýchlostnej cesty R2.

Ďakujem. Skončil som.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec, máte doplňujúcu otázku? Nech sa páči, pán Farkas.

I. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne za odpoveď, pán minister. Mám ale doplňujúcu otázku. Aký je stav prípravných prác na rýchlostnej komunikácii R7, aký je časový harmonogram prípravy výstavby? Nazdávam sa totiž, že výstavba tejto komunikácie je vo verejnom záujme, najmä úsek Bratislava - Šamorín je v urgentnom verejnom záujme. Ďakujem pekne.

Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Áno, momentálne sme spustili taký rýchlejší režim prípravy tejto stavby. Táto stavba určite nemôže začať do roku 2010, pretože momentálne sa spracúva investičný zámer, následne dokumentácia pre územné rozhodnutia, vlastné územné rozhodnutie s tým, že náš cieľ je do roku 2010 dokončiť aj projektovú dokumentáciu pre stavebné povolenie a zabezpečiť stavebné povolenie tejto stavby. Chceme zabezpečiť územné rozhodnutie tohto úseku po Dunajskú Stredu a stavebné povolenie Bratislava - Šamorín tak, aby sa tento úsek, čo máte pravdu, je naozaj urgentný z hľadiska plynulosti, bezpečnosti, z hľadiska súčasnosti vysokých intenzít dopravy a aj z hľadiska toho, že tie intenzity dopravy rastú viac, ako sme my predpokladali, to znamená, že je to ozaj úzke hrdlo, táto cesta a bránime rozvoju tohto regiónu, keď ju nedobudujeme.

Ale pripravili sme všetky kroky tak, aby sme mali stavebné povolenie na úsek Bratislava - Šamorín do roku 2010 tak, aby sa v roku 2010 mohla táto stavba začať aj realizovať s termínom výstavby cca 1,5 - 2 roky. To znamená, že chceli by sme ukončenie tej výstavby v roku 2012 a verte mi, že nie je reálne povedať iné sľuby, pretože súčasný proces prípravy stavieb, či sú to majetkovoprávne náležitosti, územné rozhodnutie, stanoviská všetkých zainteresovaných orgánov, organizácií, proces posudzovania, environmentálny proces posudzovania tejto stavby trvá minimálne 9 mesiacov až rok. Zabezpečenie dokumentácie pre stavebné povolenie, vlastné stavebné povolenie, čiže tento proces naozaj trvá minimálne 3 - 4 roky a my sme si vytýčili ten proces vlastne skrátiť do roku 2010 a ideme ozaj s ostreným režimom.

Takže toľko, s tým, že stavba by mohla byť odovzdaná do užívania 2012.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, skôr ako prečítame ďalšiu otázku, chcem vás len informovať, že pán predseda vlády sa ospravedlnil z priebehu tejto časti rokovania z dôvodu prijatia návštevy z Ruskej federácie, predsedu vlády Ruskej federácie.

Budeme pokračovať. Ďalšiu, tretiu otázku položil pán poslanec Pataky. Otázka znie, je to otázka na ministra školstva Slovenskej republiky a podpredsedu vlády pána Jána Mikolaja: "Rád by som vedel, kedy budú vyplatené peniaze z ESF zamestnancom Ústavu digitálnych kompetencií (UDK) Prešovskej univerzity, ktorí sa obrátili na mňa so žiadosťou. Vedenie Prešovskej univerzity sa vyjadrilo, že všetko závisí už len od ministerstva školstva, "že tam to stojí". Na ministerstvo už boli poslané v prvej polovici roka 2007 všetky administratívne úkony, čo obsahoval projekt, čiže výkazy za vykonanú prácu. Dokedy majú zamestnanci UDK ešte čakať, lebo niektorí už nie sú zamestnancami Prešovskej univerzity?"

Pán minister, nech sa páči.

J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Vážený pán podpredseda, vážený pán poslanec, projekt s názvom Zriadenie Ústavu digitálnych kompetencií na Prešovskej univerzite implementuje Prešovská univerzita systémom zálohových platieb. Celková výška kontraktu je 6 mil. 368 640 korún, z čoho 3 mil. 522 500 sú plánované personálne výdavky.

V júni roku 2006 bola na projekt poskytnutá zálohová platba vo výške 1 mil. 681 422 korún. Ďalšie platby budú uhradené až po odstránení nedostatkov, pretože po prvé, pracovné výkazy osôb pracujúcich na projekte boli predkladané na nesprávnych formulároch. Konečný prijímateľ použil nesprávne formuláre sumarizačných hárkov personálnych nákladov, a to formuláre pre štátne rozpočtové organizácie, pričom univerzita nie je štátna rozpočtová organizácia. Na pracovných zmluvách osôb pracujúcich na projekte a zároveň pre univerzitu chýba akýkoľvek súvis s projektovou činnosťou, napríklad dodatok k pracovnej zmluve, rozhodnutie o priznaní odmeny alebo iný hodnoverný doklad. Neboli doložené výpisy dokladujúce úhradu výdavkov za projekt osobe, ktorá skutočne prácu vykonala.

Uznanie oprávnených výdavkov predložených v žiadostiach Prešovskou univerzitou je komplikované aj z toho dôvodu, že sa neustále mení, menia sa kontaktné osoby a ľudí, ktorí im účtujú tieto zálohové platby. Ministerstvo školstva vykonalo kontrolu a na základe kontroly bol zistený nesúlad medzi sumarizačným hárkom, pracovným výkazom, pracovnou zmluvou. Nesprávne boli zrátané odpracované hodiny, nesprávne matematické súčty - sadzba krát počet hodín. Takže mám priložených osem až desať strán, ktoré vám, pán poslanec, môžem odovzdať, kde sú vypísané všetky nedostatky, ktoré projekt má a akonáhle sa tieto nedostatky odstránia, tak všetky finančné prostriedky im doplatené budú.

Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec, doplňujúcu otázku želáte si? Poprosím, zapnite mikrofón pánovi poslancovi Patakymu.

J. Pataky, poslanec: Ďakujem, pán minister, za vyčerpávajúcu odpoveď. Budem informovať vedenie fakulty a bol by som rád, keby ste mi dali kópiu tohto listu. Ešte raz ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať. Ďalšia otázka, ktorú pripravila pani poslankyňa Tkáčová, je adresovaná ministerke pôdohospodárstva Slovenskej republiky Zdenke Kramplovej. Otázka znie: "Pani ministerka, kedy budú na stránke ministerstva zverejnení príjemcovia dotácií za rok 2007?"

Z. Kramplová, ministerka pôdohospodárstva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, panie poslankyne, páni poslanci, pokiaľ ide o platby a dotácie v rámci rezortu ministerstva pôdohospodárstva, na úvod mi dovoľte povedať, že tieto platby sa realizujú, jedna časť ako európske priame platby, druhá časť ako doplnkové národné platby. Okrem priamych podpôr existujú aj projektové podpory a národné podpory. Národné podpory alebo dotácie sa delia na štátnu pomoc a sa delia na všeobecne prospešné dotácie.

Pokiaľ ide o európske priame platby, v roku 2007 sa uplatňovali priame platby v rámci platby SAPS, ktorá táto platba sa uplatňuje už od roku 2004. Potom to bola osobitná platba na cukor, uplatňuje sa od roku 2006 a platba na energetické plodiny, ktorá sa uplatňuje od roku 2007.

Druhou základnou skupinou priamych platieb sú tzv. doplnkové národné priame platby a tieto sú financované z prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a vyplácame ich na základe nariadenia 1782/2003 a môžu byť čerpané do výšky 30 % bodov prostredníctvom jednej alebo viacerých platieb. Príjemcovia priamych podpôr, myslím si, že asi týchto ste mali na mysli, pani poslankyňa, za rok 2007 sú zverejnení na stránkach Pôdohospodárskej platobnej agentúry a sú od 11. marca 2008. Tieto stránky alebo na tieto stránky sa viete dostať cez internetovú stránku ministerstva pôdohospodárstva a sú dostupné všetkým občanom v sekcii priamych podpôr Pôdohospodárskej platobnej agentúry v časti Priame platby, priame podpory rok 2007. Na tejto stránke sú zverejnení všetci prijímatelia priamych podpôr podľa registračného čísla žiadateľa, podľa mena alebo názvu subjektu, okresu, dotačného titulu a vyplatenej čiastky. Tieto informácie, ktoré sú od 11. marca 2008 zverejnené na internetovej stránke Pôdohospodárskej platobnej agentúry, sa týkajú jednotnej platby na plochu, to znamená klasický SAPS, plodín pestovaných na ornej pôde, platby na chmeľ, na tabak a platby v znevýhodnených oblastiach, to znamená na LFA. Pokiaľ ide o tieto priame platby, celkovo v minulom roku doteraz boli vyplatené v hodnote 9,2 mld. Sk tak, ako je to zverejnené na internetovej stránke, nie sú ešte ukončené, pretože určité platby prebiehajú v dôsledku odvolacích konaní ešte v tomto období.

Pokiaľ ide o projektové podpory, tie sú rovnako zverejnené. Predstavujú podpory v rámci Sektorového operačného programu v rokoch 2004 a 2006, v rámci Plánu rozvoja vidieka takisto v období roku 2004 a 2006 je rovnako možné nájsť na internetovej stránke Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Do 31. 12. 2007 Pôdohospodárska platobná agentúra vyplatila na projektové podpory 5,3 mld. Sk zo staveného limitu 6,7 mld. V súčasnosti ešte prebieha dočerpávanie tak, ako to ukladá nariadenie Európskej komisie a toto dočerpávanie prebieha do konca tohto roku.

Okrem toho na týchto stránkach je možné si nájsť aj národné podpory, ktoré sú vyplácané z finančných prostriedkov rozpočtovej kapitoly ministerstva pôdohospodárstva a tak, ako som povedala, členia sa na štátnu pomoc a dotácie na verejnoprospešné aktivity v pôdohospodárstve. Na internetovej stránke ministerstva pôdohospodárstva sú priamo zverejnené informácie o poskytnutej štátnej pomoci a pomoci de minimis za rok 2007, to znamená tej minimálnej pomoci, ako ukladá nariadenie Európskej komisie.

Pokiaľ ide o štátnu pomoc, na tejto stránke možno nájsť aj zoznam príjemcov minimálnej pomoci a to na kompenzáciu strát na zvieratách a za účasť na celonárodnej výstave Agrokomplex. Rovnako je možné nájsť na týchto stránkach od začiatku apríla 2008 aj informácie o ďalšej štátnej pomoci za rok 2007. Ak dovolíte, v krátkosti ich prečítam. Ide o štátnu pomoc poskytnutú na účasť chovateľov a pestovateľov na výstavách schválených ministerstvom, založenie a vedenie plemenných kníh a plemennej evidencie, kontrolu úžitkovosti, testovanie a odhad plemennej hodnoty hospodárskych zvierat, úhradu straty spôsobenej nepriaznivými poveternostnými podmienkami, platby poistného v poľnohospodárstve a zvoz kadáverov. Pokiaľ ide o celkovo vyplatenú štátnu pomoc za rok 2007, je doteraz v hodnote 179 mil. Sk.

Ešte nám tu zostáva jedna položka, ktorá sa týka štátnej pomoci, a to sú všeobecne prospešné aktivity v pôdohospodárstve, rovnako sú zverejnené na stránkach ministerstva pôdohospodárstva v časti Dotácie a je tam linka a sú to Poskytnuté dotácie. Tieto dotácie boli poskytnuté 72 subjektom v roku 2007 v celkovej čiastke 9,1 mil. Okrem toho boli poskytnuté z tejto čiastky dotácie pre včelárov za opeľovaciu činnosť v hodnote 43 mil.

Ďakujem, skončila som vo výpočte všetkých možných podpôr a dotácií, ktoré sú poskytované a boli poskytované z rezortu ministerstva pôdohospodárstva a Európskej únie v rámci roku 2007. Skončila som.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani ministerka. Pani poslankyňa, želáte si doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani ministerka, ďakujem vám za vyčerpávajúcu odpoveď a veľmi ma potešilo, keď som si otvorila vašu stránku, sú tam aktualizácie s dnešným dátumom. Ale túto otázku som vám nepoložila preto, že by som predpokladala, že ministerstvo pod vaším vedením by nezverejňovalo tieto informácie. Však, koniec koncov, tieto informácie sú zverejnené aj na oficiálnej webovej stránke Európskej únie.

Vy viete, že sa dlhodobo venujem problematike dotácií a mám doplňujúce otázky a vaše odpovede, či už dnes alebo neskôr, lebo nečakám, že budete mi stopercentne vedieť hneď odpovedať, mi pomôžu pripraviť serióznu analýzu a odpovede na otázky, či sa solidarita slovenských daňových poplatníkov prejavená poľnohospodárom v stále vyšších dotáciách prejavila aj v solidarite slovenských producentov obilnín s obyvateľmi Slovenska v tom, že nepredali obilie za svetové trhové ceny v zahraničí, ale umiestnili ich na domácom trhu. A preto tie moje doplňujúce otázky znejú: Koľko percent z úrody potravinárskej pšenice na Slovensku v roku 2007 bolo vyvezených zo Slovenska a koľko percent potravinárskej pšenice z celkovej spotreby Slovenskej republiky muselo byť dovezených na zabezpečenie výroby mlynského, pekárenského, cukrárenského a cestovinárskeho priemyslu?

Ďakujem.

Z. Kramplová, ministerka pôdohospodárstva SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Mali ste pravdu. Skutočne tieto informácie v hlave nemám, pretože okrem obilnín sú tam ďalšie komodity, ktoré sú súčasťou celého reťazca potravinárskych a poľnohospodárskych výrobkov. Spomenuli ste v úvode solidaritu daňových poplatníkov vo vzťahu aj k poľnohospodárom. Tu by som len chcela uviesť, že viem si predstaviť, že bosí by sme vedeli chodiť, ale neviem si predstaviť, ako by sme existovali hladní. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani ministerka, ja len chcem doplniť, že môžete na túto otázku odpovedať do 30 dní pani poslankyni. (Hlasy v sále.) Dobre, dáte to potom. Ďakujem pekne, pani ministerka. Ešte máte ďalšiu otázku? To už je pán György Juhász, iný pán poslanec, že? (Hlasy v sále.) Nech sa páči.

Ďalšia otázka znie: "Čo podniklo vaše ministerstvo, aby v programe rozvoja vidieka bolo pre menšie obce DPH nárokovateľnou položkou pri financovaní projektov z tohto programu?"

Nech sa páči, pani ministerka.

Z. Kramplová, ministerka pôdohospodárstva SR: Pán poslanec, ďakujem za otázku. Máte skutočne pravdu a dobre ste ju položili, pretože malé obce, ktoré sú zaradené mimo pólu rozvoja, skutočne sa dnes trápia, akým spôsobom budú vedieť vstúpiť do programu rozvoja vidieka pri vyhlásení vízie týkajúcej sa osi 3, to znamená, rozvoja obcí. Táto otázka je však trošku komplikovanejšia, pretože tvorba oprávnených a neoprávnených nákladov pre Program rozvoja vidieka pre roky 2007 a 2013 nie je otázkou, ktorá by vznikla dnes alebo pred dvomi alebo tromi mesiacmi. Určite viete, že táto otázka bola diskutovaná na úrovni Európskej komisie už v roku 2004 a 2005. Ministerstvo pôdohospodárstva aj v tomto období podnikalo kroky a snažilo sa apelovať na Európsku komisiu aj spolu s inými štátmi, hlavne novými štátmi Európskej únie, aby DPH bola nárokovateľná tak, ako je to pri obciach v póloch rastu, v ktorej sa nachádzajú. Na základe tejto situácie, ktorá je, a na základe situácie, že v nariadení Európskej komisie č. 1698/2005 nebol náklad DPH uznaný ako oprávnený náklad pre tieto menšie obce, sme podnikli kroky, ktoré, verím, že prinesú aj ovocie pre obce a budú im nápomocné pri zaradení do čerpania peňazí z programu rozvoja v tomto roku a, samozrejme, až do roku 2013.

Keď som nastúpila do funkcie, iniciovala som stretnutie s ministerstvom financií na to, aby sme riešili túto otázku, pretože tí, ktorí boli z poslancov v gestorskom finančnom výbore pri schvaľovaní rozpočtu na tento rok, dobre vedia, že bol prísľub ministerstva financií priamo od pána ministra aj štátnych tajomníkov, že tejto otázke sa budeme venovať po schválení rozpočtu. V januári som mala stretnutie s pánom ministrom, dohodli sme sa, že túto otázku budeme riešiť spoločne aj so ZMOS-om a budeme sa jej venovať pri schvaľovaní alebo pri predkladaní rozpočtu na rok 2009 až 2011. Začiatkom marca som mala rokovanie aj s predstaviteľmi ZMOS-u. Rovnako sme sa zhodli na spoločnom postupe, že nie je možné, aby peniaze, ktoré by mali zaplatiť malé obce v rámci programu rozvoja vidieka, teda tej osi 3, aby si to financovali, pretože skutočne ide o obce, ktoré majú napríklad aj 50, 100 obyvateľov a majú neuveriteľne nízky rozpočet a v prípade, že by nebola refundovaná DPH alebo by nebolo novelizované nariadenie Európskej komisie 1698, nemohli by čerpať prostriedky, pretože nemali by z čoho zaplatiť DPH.

Na základe týchto rokovaní, ktoré som mala, znovu som upozornila ministerstvo financií a ministerstvo pôdohospodárstva si dalo v rámci postavenia štátneho rozpočtu na rok 2009 ako jednu z veľmi dôležitých bodov vyriešenie DPH. Navrhujeme, aby DPH, refundácia DPH bola riešená v rozpočte od roku 2009 v rámci všeobecnej pokladničnej správy tak, aby mohla byť refundovaná do obdobia, kým nebude novelizované nariadenie Európskej komisie z roku 2005. Tu by som len chcela dať ešte jednu informáciu. V rámci Európskej komisie iniciovala Litva otvorenie nariadenia rady 1698 práve z dôvodu DPH ako oprávneného nákladu, ktorý by mal byť riešený na úrovni Rady ministrov, ale to obdobie na preklenutie, kým príde k tej novelizácii nariadenia rady, verím, že my sa dohodneme na tom, že v rámci všeobecnej pokladničnej správy bude táto otázka DPH riešená.

Tu by som možno ešte rada zdôraznila jeden fakt. Momentálne pripravujeme práve výzvy na os 3, ktorá sa dotýka obcí a niektorí už začínajú špekulovať, že čo my na ministerstve robíme, prečo tie výzvy ešte nie sú. Nuž, ja by som ich veľmi rada spustila, ale nemôžem si dovoliť spustiť výzvy skôr, ako bude riešená DPH, pretože v tom prípade by sa stratil ten efekt, že obce by mali tri mesiace alebo štyri mesiace na predloženie projektov, ale v podstate by nevedeli, či môžu vstúpiť, alebo nie, lebo nie je riešená DPH. Z toho dôvodu sme sa dohodli a takýmto spôsobom bola informácia aj na monitorovacom výbore, že výzva pre os 3, týka sa obcí, by mala byť až v septembri, pretože obce sa pripravujú na tieto projekty. Následne by trvalo tie tri mesiace, kým by podali projekty a kým by prišlo k vyhodnoteniu, mali by sme finančné prostriedky v kapitole všeobecnej pokladničnej správy pre refundáciu DPH alebo by sa nám podarilo a verím, že sa nám podarí, aj pokiaľ ide o novelizáciu nariadenia Európskej rady. Takže to je ten dôvod, prečo do dnešného dňa, pokiaľ ide o tretiu os, ešte sme nepostúpili ďalej. Ale rovnako počúvam aj z regiónov od starostov obcí, aby sme sa neponáhľali, aby sme v prvom rade vyriešili DPH a potom spustili výzvy, ktoré sú zaujímavé aj pre tie obce, ktoré majú 50 obyvateľov a v inom prípade by si nemohli dovoliť byť zaradené do tohto programu.

Ďakujem. Skončila som.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec, želáte si doplňujúcu otázku?

Gy. Juhász, poslanec: Ďakujem pekne, pani ministerka, za odpoveď. Myslím si, že to, čo ste aj povedali, je to veľmi dôležitá otázka aj z toho hľadiska, že pre menšie obce, ak budú žiadať dotácie z tohto programu rozvoja vidieka, tak tam tá spoluúčasť by bola takmer 19-percentná, kým pre väčšie obce, ktoré sú zaradené do pólov rastu, tak tam je tá 5-percentná spoluúčasť. Takže vidieť tu ten nepomer. Ďakujem veľmi pekne.

Z. Kramplová, ministerka pôdohospodárstva SR: Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani ministerka. Teraz budeme pokračovať ďalšou otázkou, ktorú položila pani poslankyňa Beata Sániová a adresovala ju ministrovi školstva a podpredsedovi vlády pánovi Mikolajovi: "Novelu vysokoškolského zákona v § 57 v bode 7 " ... a najmenej jeden rok odbornej zdravotníckej praxe v zdravotníckom zariadení". Vážený pán minister, uvažujete o zmene tohto bodu 7 (1 rok zdravotníckej praxe). Ďakujem za vašu odpoveď."

J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Vážený pán podpredseda, vážená pani poslankyňa, uvedené ustanovenie doplnila do § 7 novela vysokoškolského zákona účinná od 1. 9. 2007. Jednoročná odborná prax pre absolventov bakalárskych študijných programov v zdravotníckych, nie v medicínskych študijných odboroch, ktorí sa chcú uchádzať o štúdium študijných programov II. stupňa, bola do uvedenej novely zapracovaná ako zásadná pripomienka Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Je potrebné zdôrazniť, že absolventi bakalárskych študijných programov v zdravotníckych študijných odboroch sú spôsobilí na výkon príslušného zdravotníckeho povolania aj bez získania vysokoškolského vzdelania II. stupňa. Po vykonaní príslušnej praxe môžu byť títo absolventi po splnení zákonných podmienok prijatí na štúdium študijných programov II. stupňa. Ministerstvo školstva nemá v Pláne legislatívnych úloh na rok 2008 novelizáciu zákona o vysokých školách.

Skončil som.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Sániová - doplňujúcu otázku?

B. Sániová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Nemám doplňujúcu otázku. Myslím si, že pán minister odpovedal na to, čo som žiadala. Ďakujem vám pekne, pán minister.

J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Ďakujem aj ja.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalšiu otázku, pravdepodobne poslednú, položila pani poslankyňa Klára Sárközy, adresovaná je pánu ministrovi Počiatkovi: "Vážený pán minister, podľa aktuálnych prieskumov z podnikateľského prostredia najhoršie hodnoteným zákonom posledného štvrťroka 2007 sa stala dôchodková novela, hlavne pokiaľ ide o neprimerané zásahy do II. dôchodkového piliera a zvýšenie vymeriavacích základov na platenie poistného bez adekvátneho zvýšenia plnení zo strany štátu. Súhlasíte s týmto tvrdením?"

J. Počiatek, minister financií SR: Zmeny v II. dôchodkovom pilieri podľa mňa nemajú zásadný dopad na podnikateľské prostredie, samozrejme, s výnimkou dôchodkových správcovských spoločností. Výhrady podnikateľov v tomto smere považujem preto len za ich názor, ktorý, samozrejme, môžu slobodne vyjadriť.

Čo sa týka odvodového zaťaženia...

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Prepáčte, pán minister, ale čas vyhradený na hodinu otázok uplynul. Končím preto tento bod programu.

Zároveň vyhlasujem krátku 3-minútovú technickú prestávku.

 

(Prerušenie rokovania o 15.06 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 15.10 hodine.)

 

 

 

 

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Vážení páni poslanci, pani poslankyne, nasledujú ďalej

písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 25. februára 2008,

ktoré ste dostali ako tlač 551. Z dôvodu prehľadnosti prosím poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 551 nachádza.

Otváram rozpravu k tomuto bodu. Písomne sa do rozpravy prihlásili títo poslanci: pani poslankyňa Gibalová, pani poslankyňa Tkáčová, pán poslanec Pado, pani poslankyňa Sabolová a pán poslanec Minárik.

Ako prvá má slovo pani poslankyňa Gibalová a po nej sa pripraví pani poslankyňa Tkáčová.

Nech sa páči.

M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené poslankyne, poslanci Národnej rady, moja reakcia bude na odpoveď ako odpoveď na interpeláciu uverejnenú v tlači 551 pod bodom 6, ktorá bola určená ministrovi výstavby a regionálneho rozvoja Marianovi Januškovi.

Žiadala som odpoveď, prečo neboli súkromné školy vrátane cirkevných zahrnuté medzi oprávnených žiadateľov v rámci vyhlásenej výzvy, kód výzvy ROP 11 2008/01.

V tejto veci som interpelovala rovnako aj ministra financií Jána Počiatka, v ktorého odpovedi sa uvádza niekoľko dôležitých a zaujímavých informácií.

Keďže moje otázky, moja interpelácia bola skoro identická jednému aj druhému ministrovi, budem sa musieť vo svojej odpovedi na interpeláciu dotknúť aj odpovede jedného, aj druhého, pretože sa navzájom prelínajú.

Keď som tieto materiály skomparovala, nadobudla som v prvom momente dojem, že pravá ruka nevie, čo robí ľavá. Po hlbšom preštudovaní odpovedí musím konštatovať, že pán minister Počiatek mi zaslal serióznu odpoveď, ktorá ma zorientovala v situácii, ale zároveň nastolila zrkadlo vašej odpovedi, pán minister výstavby a regionálneho rozvoja, a prepáčte mi to, v istých momentoch odpovedi až trápnej na moju interpeláciu.

V prvej časti odpovede sa venujete zbytočne programovému obdobiu, teda robíte akúsi históriu programového obdobia, ktoré má v tejto chvíli nezaujíma. Čo je pre mňa ale veľmi závažné, z predložených materiálov je zrejmé, že ministerstvo financií nevydalo žiadne záväzné stanovisko, ani odporúčanie a ani sa nechystá vydať stanovisko alebo odporúčanie, na základe ktorého súkromné školy vrátane cirkevných by nemali byť v rámci otvorenej výzvy ROP infraštruktúra vzdelávania zaradené medzi oprávnených žiadateľov, lebo by mali spadať pod schémy štátnej pomoci, ako to tvrdia vaši zamestnanci.

Citujem z e-mailovej komunikácie s pracovníčkou uvedenou ako kontaktná osoba pre ROP. Táto odpoveď je zverejnená aj na internete. Citácia: "Ako iste viete, cirkevné školy sú stále oprávnenými žiadateľmi. Nateraz je problém v stanovisku ministerstva financií, ktoré má názor, že súkromné školy ako-také, nielen cirkevné, by mali spadať pod takzvané schémy štátnej pomoci, prostredníctvom ktorých sa štandardne podporujú podnikateľské subjekty. V takom prípade by podpora nepredstavovala 95 % z celkových oprávnených nákladov na projekt. Ministerstvo výstavby túto problematiku v súčasnosti rieši a o jej vývoji bude informovať v rámci dokumentácie výzvy na internetovej stránke."

Z ďalšej e-mailovej komunikácie citujem: "V rámci rezervácie termínov, ktorá sa spustí 17. 3. 2008, nebude menný zoznam oprávnených žiadateľov, pretože ide o tú istú výzvu, ktorá bola vyhlásená 21. 1. 2008. Po definitívnom stanovisku ministerstva financií bude vyhlásená výzva pre súkromné školy alebo ukončí už vyhlásenú výzvu a vyhlási spoločnú výzvu pre súkromné a verejné školy."

Z odpovede ministra financií pána Počiatka ďalej vyplýva, že táto otázka už vlastne bola uzavretá, pretože ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja oznámilo ministerstvu financií, že v súvislosti s regionálnym operačným programom pre programové obdobie 2007 až 2013 nebudú vypracované schémy štátnej pomoci.

Citujem z odpovede ministra financií: "Za poskytovanie štátnej pomoci a minimálnej pomoci je však zodpovedný jej poskytovateľ, ministerstvo výstavby, teda je na jeho rozhodnutí, aký prístup, postup pri poskytovaní finančných prostriedkov zvolí na základe vlastnej analýzy. Ministerstvo výstavby nakoniec ministerstvu financií oznámilo, že v súvislosti s regionálnym operačným programom pre programové obdobie 2007 až 2013 nebudú vypracované schémy štátnej pomoci."

Citujem teraz z vašej odpovede: "V súvislosti s vašimi otázkami vás informujem, že poskytnúť jednoznačné stanovisko ministerstva výstavby bude možné až po doriešení problematiky podpory súkromných vzdelávacích zariadení. V prípade, ak by vznikla potreba schémy vypracovať, začne ministerstvo výstavby s ich vypracovaním."

To je také príliš všeobecné, že ak by vznikla potreba. Kedy vznikne tá potreba?

V komparácii odpovedí vyvstávajú ďalšie otázky na vás, pán minister výstavby, ktoré budem stručne konkretizovať v interpelácii vám opäť určenej na dnešnej schôdzi. Vecné analýzy, ako vyplýva zo stanoviska ministerstva financií, vám totiž preukázali, že cirkevné a súkromné školy pri poskytovaní vzdelávania nepôsobia ako subjekty hospodárskej súťaže, ale pôsobia vo verejnoprospešnom záujme, čo ste potvrdili aj vy vaším oznámením, že nebudete v súvislosti s ROP vypracúvať schémy štátnej pomoci pre toto programované obdobie.

Táto vaša odpoveď na interpeláciu je pre mňa nieže nedostačujúca, ale úplne zavádzajúca, pretože ani raz v nej nespomínate ministerstvo financií. A ak by som si nebola vypýtala odpoveď aj od ministerstva financií, tak asi ťažko by som došla k záveru, že naozaj je to vo vašej kompetencii, že ste vyradili tieto školy z financovania.

Preto vyjadrujem svoju veľkú nespokojnosť a prosím, aby Národná rada pri hlasovaní toto zobrala na vedomie. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

Ďalej vystúpi v rozprave pani poslankyňa Tkáčová. Po nej pán poslanec Pado. Nech sa páči.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážení páni ministri, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, odpoveď, ku ktorej sa chcem vyjadriť, je v tlači 551 uvedená pod č. 4. Interpelovala som ministerku pôdohospodárstva pani Zdenku Kramplovú a pýtala som sa jej, kto a na základe čoho rozhodol o delimitácii Slánskych lesov zo správy Košíc do správy Sobraniec.

Dovoľte mi zacitovať z veľmi stručnej odpovede asi dve kľúčové vety. Pani ministerka mi píše: "Delimitácia lesnej správy bola vykonaná rozhodnutím generálneho riaditeľa Lesov Slovenskej republiky", a ďalej, "vzhľadom na zreálnenie výsledkov hospodárenia a diferenciálnej renty medzi odštepným závodom Košice, ktorý má ročný plánovaný hospodársky výsledok plus 62 miliónov korún a odštepným závodom Sobrance s plánovaným hospodárskym výsledkom mínus 14 miliónov korún."

Musím sa priznať, že keď som si túto odpoveď prečítala, tak som ostala zarazená a keby to nebolo do plaču, tak hádam sa na tom aj schuti zasmejem. To je skutočne výsmech a podceňovanie poslancov, občanov, ľudí. Nie je to dobré ani ako školský príklad v 4. triede na základnej škole.

Okrem toho, že takto zdôvodnený presun nerieši stratovosť Sobraniec, pretože mínus 14 plus 8 je stále mínus 6, dochádza ku vzniku zbytočných nákladov, keďže sa zvýšia náklady na prepravu, na réžiu atď., ale toto opatrenie nemá ani ekonomický fundament. Však vyriešiť efektivitu a stratovosť jedného podniku tým, že preložíme hrozienko z jedného koláča do druhého a znížime efektivitu aj druhého podniku, to mi pripadá ako ekonomický analfabetizmus alebo ekonomický paradox. Utvrdzuje ma to ale v tom, kolegovia a kolegyne, že ide o krycí manéver pri snahe previesť Slánske lesy pred rozhodnutím súdov do súkromných rúk.

Pani ministerka, verím, že ste v budove Národnej rady a poprípade aj počúvate, žiadam vás dôrazne, aby ste si tento predostretý problém Slánskych lesov nechali ešte raz podrobne vysvetliť, pretože v tejto chvíli už nesiete vy zodpovednosť za každý krok ministerstva pôdohospodárstva, aj Lesov Slovenskej republiky v tejto kauze, ktorý by uľahčil tento dlhodobo pripravovaný presun.

Ja si dovolím vysloviť zásadnú nespokojnosť s touto odpoveďou a žiadam Národnú radu Slovenskej republiky, aby túto nespokojnosť zobrala na vedomie. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

Ďalej vystúpi pán poslanec Pado, po ňom pani poslankyňa Sabolová.

M. Pado, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca.

Vážená pani ministerka, páni ministri, kolegyne, kolegovia, v interpelácii zo dňa 7. 2. som pána predsedu vlády interpeloval v troch bodoch. Chcem sa dotknúť dvoch otázok, ktoré som mu položil a teda aj odpovedí na tieto otázky.

Prvá otázka, ktorú som pánu predsedovi vlády predložil, bola: "Pán predseda vlády, pri prerokúvaní zákona o zrušení krajských úradov som nielen ja, ale aj moji kolegovia upozorňovali na potrebu vyriešenia postavenia prednostov krajských úradov a bezpečnostných rád kraja, ktoré vychádzajú z ústavného zákona. Pán predseda vlády, kedy bude vyriešená otázka bezpečnostných rád kraja, postavenia predsedu bezpečnostnej rady kraja a postavenia krajského prednostu ako predsedu bezpečnostnej rady kraja, ktorá zabezpečuje ako riadiaci orgán v regióne fungovanie pre potreby občanov pri riadení prác pri mimoriadnych situáciách v zmysle citovaného ústavného zákona?"

Pán predseda vlády poslal odpoveď, v ktorej píše: "Po zrušení krajských úradov kompetencie bezpečnostných rád kraja boli delegované na obvodné úrady, ktoré sa nachádzajú v krajských mestách. Z tohto pohľadu bola a je zabezpečená kontinuita výkonu štátnej správy na úseku zaručenia bezpečnosti a obranyschopnosti štátu na úrovni kraja."

A potom v ďalšom sa píše: "Bezpečnostná rada vytvorila medzirezortnú pracovnú skupinu s mandátom vypracovať zámer výstavby a ďalšieho rozvoja bezpečnostného systému Slovenskej republiky do roku 2010."

Záver odpovede pána predsedu vlády je: "Vážený pán poslanec, posudzovanie postavenia bezpečnostných rád kraja súvisí so širokým komplexom otázok a opatrení týkajúcich sa riešenia bezpečnostného systému Slovenskej republiky, ktorý sa javí ťažkopádnym. Na elimináciu existujúcich a budúcich možných hrozieb si súčasný bezpečnostný systém Slovenskej republiky, jeho štruktúra a úlohy vyžaduje zásadnú reformu a nielen čiastkové opatrenia v oblasti postavenia bezpečnostnej rady kraja a jeho predsedu."

Nuž, pán predseda vlády objavil po roku a pol Ameriku a objavil aj teplú vodu. Veď každý, kto sa v tejto oblasti pohybuje, vie, že problematika bezpečnosti, bezpečnostného systému krajiny, fungovania rád obrán či iných rád je komplikovaný prvok. A nie je to jednoduché. My sme na to upozorňovali pred rokom a pol. Pán predseda vlády vtedy vehementne hlásal, že problém bude vyriešený do júna 2007. Neskôr to bolo do septembra 2007. Dnes je apríl 2008 a problém je vyriešený takým spôsobom, že sa odsúva jeho riešenie na rok 2010.

Toto je odpoveď predsedu vlády, kedy bude vyriešené. Bude to vyriešené v roku 2010. Možno áno, možno nie. Rok 2010 je ďaleko.

A čo sa týka prvej časti odpovede, že kompetencie boli delegované na obvodné úrady, dámy a páni, ja budem citovať z ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov.

V čl. 9 tohto zákona sa píše o postavení krajského úradu, prednostovi krajského úradu a ich povinnostiach.

A ods. 8 čl. 9 hovorí, že členovia bezpečnostnej rady kraja sú pri výkone funkcie nezastupiteľní. To znamená, delegovať kompetencie môžeme, ale delegovať zodpovednosť nie je možné. A nezostáva nič iné len modliť sa, aby k ničomu nedošlo, pretože som zvedavý, kto bude potom niesť zodpovednosť.

K druhej interpelácii, k druhej otázke, ktorú som pánovi predsedovi vlády položil, je - pamätáte sa, keď som tu čítal list, ktorý som dostal v Michalovciach ohľadom prideľovania, schvaľovania dotácií. Položil som predsedovi vlády otázku: "Pán predseda vlády, pri nočnom rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky na mimoriadnej schôdzi o vyslovení nedôvery predsedovi vlády som citoval z listu, kde boli informácie, ktoré naznačovali možné porušenie zákona a klientelizmus. Pán predseda vlády, ako ste konali vy ako predseda vlády v tomto prípade, keď kvôli vymyslenému podozreniu porušenia súkromia psa pani ministerky Tomanovej rokovala mimoriadna vláda a uznesením vlády žiadala generálneho prokurátora, aby konal a preskúmal postup? Pán predseda vlády, čo ste urobili v tomto prípade, keď ide o porušenie zákona a klientelizmus?"

Odpoveď pána predsedu vlády si dovolím prečítať celú, lebo stojí zato:

"Vážený pán poslanec, v odpovedi na vašu interpeláciu z 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky vo veci možného porušenia zákona a klientelizmu považujem za dôležité vám oznámiť, že Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky v súlade s § 4 ods. 3 zákona č. 565/2001 Z. z. o investičných stimuloch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na čl. P bod 9 schémy štátnej pomoci na podporu regionálneho rozvoja č. 1621/2007 až 1000 predložilo na rokovanie vlády Slovenskej republiky materiál Návrh na poskytnutie štátnej pomoci pre spoločnosť Mixon, a. s.

Vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní dňa 19. decembra 2007 prerokovala návrh na poskytnutie štátnej pomoci pre spoločnosť Mixon, a. s. Vzhľadom na charakter, rozsah investícií a požadovanú výšku štátnej pomoci vláda dospela k záveru, že v tomto prípade nie je zaistená rovnováha medzi možným výsledným narušením hospodárskej súťaže a výhodami vyplývajúcimi z pomoci."

Posledný odsek: "V súvislosti s vašimi obvineniami, ktoré odzneli počas rokovania 18. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, vám odporúčam, ak ste presvedčený, že bol porušený zákon, obrátiť sa na orgány činné v trestnom konaní."

Ak toto je odpoveď na otázku, čo urobil predseda vlády, no neviem, ale asi nerozprávame rovnakým jazykom. Okrem iného, ja som nikoho neobvinil. V mojom vystúpení neodzneli žiadne obvinenia, ja som citoval z listu, ktorý som dostal. Neboli tam žiadne obvinenia, boli tam uvádzané informácie, ktoré môžu budiť dojem, že sa dialo niečo nekalé, alebo, že dochádzalo ku klientelizmu a netransparentnému konaniu. Ja som nikoho neobviňoval. A tak musím považovať odpoveď predsedu vlády za nenáležitú, zmätočnú a zavádzajúcu.

Pán predseda vlády sedel za mnou spolu s pánom podpredsedom vlády Kaliňákom a o texte, ktorý som citoval, sa svorne bavili. Takže predpokladám, že pán predseda vlády vie, o čom som hovoril a opakujem ešte raz, ja som žiadne obvinenia nepredniesol, ja som citoval z listu, ktorý som dostal.

Dámy a páni, obidve odpovede pána predsedu vlády, ktoré som pred chvíľočkou spomínal, považujem za absolútne nedostatočné a vyjadrujem s nimi hlboký nesúhlas.

Ďakujem vám pekne za pozornosť.