A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalej vystúpi pani poslankyňa Sabolová, po nej pán poslanec Minárik.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
M. Sabolová, poslankyňa: Vážená pani predsedajúca, páni ministri, ministerka, chcem sa vyjadriť k niekoľkým interpeláciám, ktoré zazneli na minulom rokovaní Národnej rady. Zobrala som si celý materiál, aby som to nepomotala ako minule.
Chcem hovoriť k interpelácii č. 7 pána ministra Valentoviča na moju položenú otázku alebo interpeláciu. Chcem sa mu poďakovať za veľmi vecnú, veľmi jasne zdôvodnenú odpoveď k zákonu o pohrebníctve a o pochovávaní potratených a mŕtvo narodených detí, kde veľmi jasne zadefinoval všetky potrebné postupy, ktoré je možné a sú v našom právnom poriadku a vo Vestníku zverejnené, aby bolo možné bezproblémovo aj v tejto veci, keď rodičia si chcú svoje mŕtvo narodené dieťa alebo potratené, predčasne narodené dieťa pochovať.
Druhá odpoveď bola od pána podpredsedu Čaploviča na moju otázku vo veci programu podpory rozvoja komunitnej sociálnej práce v obciach. Popisuje situáciu, popisuje svoje možnosti, aj keď nie je riešením na problém, ktorý som naznačila, ale aspoň sa snaží pochopiť dôvody, prečo som ho v tejto interpelácii oslovila. Beží teraz pripomienkové konanie a verím, tak ako sľúbil vo svojej odpovedi na interpeláciu, že má záujem pomáhať a riešiť problematiku sociálnej starostlivosti v prostredí marginalizovaných rómskych komunít, pretože hlavne na východnom Slovensku, nakoľko boli zrušené krajské koordinátorské strediská, by mohlo dôjsť k ešte väčšiemu poškodeniu tejto skupiny. To sú také pozitívne odpovede.
Ale teraz sa chcem vyjadriť k ďalšej odpovedi č. 9 pána ministra Valentoviča k Všeobecnej zdravotnej poisťovni a uzatváraniu zmlúv s poskytovateľmi ústavnej starostlivosti. Dala som tam niekoľko otázok a chcem konštatovať a veľmi ma mrzí, že pán minister len popisuje situáciu, pretože najhorší prípad pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v ústavných zariadeniach sú zmluvy na dobu určitú. On konštatuje, že právny stav je taký a Všeobecná zdravotná poisťovňa preto mohla zrušiť zmluvy bez akéhokoľvek dôvodu a dokonca ešte aj bez toho, aby vôbec bola upovedomila poskytovateľov, s ktorými už ďalej zmluvy nechce zrušiť.
Tu jasne vidieť, že sa stávajú poskytovatelia akýmisi rukojemníkmi Všeobecnej zdravotnej poisťovne a zároveň aj rezortu zdravotníctva a že si rieši rezort zdravotníctva len svoju minimálnu sieť štátnych zariadení a je to akýsi podraz voči ostatným poskytovateľom, ktorí uprostred roka zistili, keď vláda schválila nariadenie vlády o minimálnej sieti, že nemajú reálnu šancu sa v tejto minimálnej sieti nájsť, a preto môžu rátať, že zmluvný partner a zmluvný vzťah sa s nimi ako neštátnym poskytovateľom neobnoví.
Viď ďalší príklad, ktorý je aj v ďalšej časti odpovede a je to Kvetnica, Poprad-Kvetnica. V tejto časti odpovede pán minister sa sťažuje len na nedoriešený problém správnej rady, kedy správna rada ešte začiatkom roka fungovala, kde mala všetkých 5 členov, ale aj napriek tomu Všeobecná zdravotná poisťovňa s ňou zmluvu už nechcela uzavrieť. Čiže je tu taký rozpor s nasledujúcou časťou a nemôžem súhlasiť s touto odpoveďou pána ministra, lebo nedoriešený stav, o ktorom hovorí, že bol a je a hovorí, že ministerstvo zdravotníctva presunulo do Kvetnice cez kapitálové výdavky 13 mil. korún, čo je slušná čiastka na to, aby aj naďalej takéto zariadenie podporovalo, ale z toho dôvodu ministerstvo zdravotníctva považuje postup zvyšného zakladateľa neziskovej organizácie za neseriózny, pretože tá rozhodovala aj bez členov správnej rady. Nepovažujem za správne, že ministerstvo tam svojich členov nemalo, ale nemôže sa stať rukojemník občan len preto, že sa ministerstvo v zmysle právnych predpisov, ktorých sa musí pridržiavať nezisková organizácia, nevie domôcť svojich práv a kompetencií, a tak občan stráca dobré, kvalitné, dobre fungujúce zdravotnícke zariadenie a ešte uvidíme, akú to bude mať celé dohru, a preto s odpoveďou na interpeláciu pod č. 9 nesúhlasím.
Ona ešte v jednej časti, a bude to nová interpelácia na tejto schôdzi, hovorí, že minimálnu sieť stanovil len pre strategický záujem štátu nie preto, aby bola dostupná zdravotná starostlivosť, ale len preto, že má na srdci len to, aby tu bol strategický záujem. Ale myslím si, že to nie je správne. Budem dávať ďalšiu interpeláciu.
Interpelácia pod bodom 10 je opäť od pána ministra Valentoviča. Týkala sa kapitálových výdavkov a ich použitia alebo poskytnutia pre subjekty, ktoré o to požiadali. Opäť vidíme, že boli zakúpené alebo že sa len priorizuje istá liečba a že sa poskytujú len istým zariadeniam a chcem sa ho spýtať aj v mojej dnešnej interpelácii, či vôbec je reálna šanca, že kapitálové výdavky z ministerstva zdravotníctva sa dostanú aj na neštátne subjekty.
A posledná odpoveď pána ministra zdravotníctva, s ktorou nie som spokojná, je veľmi jednoduchá, veľmi krátka, ale je nie vecná, je odpoveď ministra zdravotníctva na problematiku skvalitnenia zdravotníckych služieb v oblasti dopravnej zdravotnej služby. Pán minister hovorí, že budú na tom pracovať, je viac problémových okruhov. Ale vôbec sa nedotýka toho, na čo som sa pýtala, že by v týchto službách, aby neboli taxi služby, ale aby to boli služby, ktoré slúžia k preprave pacientov, aby to bola viazaná živnosť. Myslím si, že to ešte nie je na ministerstve jasné. A ako to bude riešiť, v akom zákone to bude riešiť, kedy to bude riešiť, v tej 5-riadkovej odpovedi nič nie je, a preto vyslovujem nespokojnosť aj s touto odpoveďou pod č. 11.
Toľko na odpovede ministrov na moje otázky. A ešte by som vás chcela poprosiť na záver môjho vystúpenia, pani predsedajúca, pokiaľ sú tu, aby ste zabezpečili účasť ministrov vlády na rokovaní odpovede na interpelácie a interpelácie, pretože na hodine otázok ich v Národnej rade bolo o niekoľkých viac.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Dáme vedieť pánom ministrom.
Teraz prosím o vystúpenie pána poslanca Minárika.
P. Minárik, poslanec: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne a kolegovia, vybavme najprv jednu technickú záležitosť. Podľa zákona o rokovacom poriadku sa odpovede na interpelácie doručujú do 30 dní. Interpelácie na predchádzajúcej schôdzi boli 7. 2. Odpovede na moje interpelácie boli doručené 13. Tento problém sme tu už v tejto Národnej rade riešili. Vtedy to vedenie ústami, tuším, predsedu zobralo na seba, ale takouto výhovorkou by sme vládu cez predsedu Národnej rady mohli zbaviť akejkoľvek lehoty na doručenie odpovedí. Skúsme sa len džentlmensky dohodnúť, že predseda Národnej rady bude doručovať interpelácie interpelovaným na druhý deň po interpeláciách, t. j. v piatok. Je to prakticky vždy v rámci Bratislavy a v rámci jedného dňa dokáže doručovať aj štátna Slovenská pošta.
Vážená pani predsedajúca, vážený pán neprítomný premiér, moje interpelácie sú v tlači 551, resp. ich odpovede pod bodom 17 a 25. Pristúpme k meritu veci.
V prvom rade chcem povedať, že v duchu § 130 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku vyjadrujem nespokojnosť s odpoveďou na moju interpeláciu uvedenú v parlamentnej tlači 551 pod č. 25, t. j. odpoveď na interpeláciu o osobnej zodpovednosti ministra Maďariča za tendre na rekonštrukcie Reduty a Štátneho divadla a žiadam, aby Národná rada zaujala uznesením stanovisko k odpovedi v súlade s ods. 6 toho istého paragrafu. Prečo? V odpovedi sa nenachádza jediné vecné tvrdenie, jediné vysvetlenie problémov, ktoré som v interpelácii pomenoval.
Pán premiér, ktorý tu má byť a nie je, interpeloval som vás vo veci činnosti vašej vlády a vášho ministra. Nevidím dôvod, prečo do odpovede zahŕňate predchádzajúce volebné obdobie. Pokiaľ ste mali v predchádzajúcom volebnom období nejaké problémy s tendrami na Redutu, ako poslanec ste mali možnosť predchádzajúcu vládu interpelovať. Dnes nesiete zodpovednosť vy a interpeloval som vás o realizácii tendrov na ministerstve, ktoré vedie váš podpredseda strany. Miesto vecnej odpovede mi píšete, že moja argumentácia je demagógiou určenou na diskrimináciu vášho ministra, čo však nijako nedokážete doložiť a ani to doložiť naozaj nemôžete.
Postup pri vyhodnotení tendra som spochybnil až po rozhodnutí Úradu pre verejné obstarávanie, ktorý rozhodol o navrátení vylúčeného uchádzača zo súťaže. Môj názor o predražení potvrdzuje práve cena vylúčeného uchádzača, ktorý bol vylúčený vraj pre neobvykle nízku cenu. Táto neobvykle nízka cena bola potvrdená súdnoznaleckým posudkom, ktorý nikto nespochybnil ani na ministerstve, ani na úrade a Úrad pre verejné obstarávanie tohto uchádzača nariadil vrátiť do súťaže. Miesto toho, aby sa tak stalo, celá súťaž sa zrušila. Mimochodom, o kompetentnosti firmy, ktorá bola vylúčená, hovorí to, že prešla cez pomerne tvrdé podmienky, ktoré si určilo ministerstvo a bola pozvaná do užšieho výberu, ktorý nakoniec ministerstvo realizovalo, práve ministerstvom kultúry. Táto firma za vašej vlády, pán premiér, rekonštruovala Úrad vlády a nebola spochybnená. To, že dokázala rekonštruovať Úrad vlády, hovorí o tom, že asi je schopná rekonštruovať aj historické budovy. Toľko k interpelácii pod bodom 25.
Teraz k interpelácii pod bodom 17, kde som vás interpeloval kvôli tomu, že Národná rada v bode otázky a v bode interpelácie na minulej schôdzi stála a čakala na to, aby sem prišiel aspoň jeden člen vlády. Musím povedať, že táto interpelácia padla na úrodnú pôdu. Pokiaľ pán premiér exhibioval vo svojej štvrťhodinke, dovtedy tu ministri boli. Keď som sa teraz obzrel, tak je to opäť poslabšie. Ja by som bol rád, pán premiér, keby ste dokázali urobiť takú nápravu, aby počúvali aj poslancov, nielen vás.
Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Minárik bol posledný, ktorý bol prihlásený písomne do rozpravy.
Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Sárközy, pán poslanec Novotný, pán poslanec Fronc, pani poslankyňa Tóthová. Ešte niekto sa chce prihlásiť? (Nezrozumiteľný hlas z pléna.) Na odpoveď, tak pardon. Tak ešte raz prečítam zoznam prihlásených rečníkov: pani poslankyňa Sárközy, pán poslanec Novotný a pán poslanec Fronc.
Slovo má pani poslankyňa Sárközy, po nej vystúpi pán poslanec Novotný.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
K. Sárközy, poslankyňa: Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, reagujem na interpelácie, ktoré som podala na minulej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pod parlamentnou tlačou 551. Moje interpelácie boli podané trom, teda premiérovi a dvom ministrom, týkali sa tej istej otázky, interpelácia je pod bodom 26, 27 a 28.
Moja interpelácia a moja otázka znela, či nezisková organizácia Privilégium vrátila už neprávom pridelené dotácie.
Som nespokojná s odpoveďou pána premiéra, pretože túto moju otázku som rozšírila. Moju otázku premiérovi tejto vlády dávam, pretože kvôli tejto kauze zvolal mimoriadne rokovanie vlády a mimoriadnu tlačovku, kde 6. augusta, citujem ho, zahlásil: "Keď niekomu vadí, že títo chudáci dostali 2-miliónovú podporu a je to problém, tak si to zoberiem na svoje tričko."
Všetky tri odpovede boli v tom zmysle, že nezisková organizácia Privilégium pochybila, pretože dotácie dostala neprávom. Tieto dotácie mala vrátiť do 13. 2., čo sa nestalo.
Teraz citujem z tej mimoriadnej tlačovky, ktorá bola 6. augusta 2007, citujem doslovne pána premiéra, keď na novinársku otázku odpovedal: "Ministerka nepochybila, v súlade so zákonom sa rozhodovalo o dotáciách a tieto dotácie išli na 44 postelí pre absolútne imobilných pacientov. Ja neviem, v čom je problém. Ak raz sú stanovené pravidlá na prideľovanie dotácii a nezisková organizácia, ktorá predtým neúspešne žiadala za ministerky Radičovej o pridelenie dotácie", - zrejme preto, že neboli splnené zákonodarné podmienky, to je len moja vsuvka - "boli dané peniaze na 44 postelí pre absolútnych chudákov. Ak toto je zločin, ktorý spáchala pani ministerka Tomanová, ja sa sám k tomuto zločinu hlásim. Sám podpíšem tú dotáciu na tých 44 postelí."
A ešte pokračujem: "Preto stojím plne za pani ministerkou Tomanovou, pretože sa nakúpili polohovateľné postele, nakúpili sa stolíky a na týchto posteliach dnes ležia ľudia, ktorí sú už na konci, dá sa povedať, svojej životnej cesty. Takže nebol porušený žiadny zákon. Veľmi jasne sme si veci preverovali a znovu opakujem to, čo som povedal, je to šikanovanie pani ministerky."
Pán premiér, aj ministerstvo financií, aj kontrola ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, aj vy ste uznali, že bol porušený zákon. Moja otázka na vás bola, či sa k tomuto zločinu, opakujem vaše slová, prihlásite. Doteraz ste sa neprihlásili, takže prosím Národnú radu, aby moju nespokojnosť zobrala na vedomie.
Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalej vystúpi pán poslanec Novotný, po ňom pán poslanec Fronc.
V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, dámy a páni, budem reagovať na odpoveď č. 24, ktorú mi dal minister zdravotníctva Ivan Valentovič na moju interpeláciu týkajúcu sa zmlúv medzi Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, ktoré táto poisťovňa uzatvára od 1. 1. 2008. Vo svojej interpelácii som pánovi ministrovi položil celkove 8 otázok a dovolím si okomentovať odpovede pána ministra k jednotlivým položeným otázkam.
Prvá otázka bola: "Pán minister, ste zástupcom štátu, ktorý je 100-percentným akcionárom Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s. Rokovalo a súhlasilo Valné zhromaždenie akciovej spoločnosti so stratégiou uzatvárania zmlúv s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti?"
Pán minister mi so svojej odpovedi povedal, že Valné zhromaždenie rokovalo o stratégii uzatvárania zmlúv 13. decembra. Je to dôležité si zapamätať, lebo potom to bude korelovať s niektorými inými odpoveďami pána ministra a chcem teda dať na zreteľ ctenej snemovni, že keď sa bude naďalej ministerstvo zdravotníctva tváriť, že nevie nič o tom, podľa akej stratégie uzatvára Všeobecná zdravotná zmluvy a že to je vec obchodného vzťahu medzi Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a poskytovateľmi, pán minister mi napísal, že 13. 12. ako Valné zhromaždenie, ktorým je on sám v jednej osobe, schválilo túto stratégiu uzatvárania zmlúv.
Moja druhá otázka znela: "Ktoré kritériá posudzuje Všeobecná zdravotná poisťovňa pri uzatváraní zmlúv s poskytovateľmi lôžkovej zdravotnej starostlivosti a aká je váha jednotlivých kritérií pri rozhodnutí o zazmluvnení?"
Pán minister ma odporučil na internetovú stránku Všeobecnej zdravotnej poisťovne.
Takisto aj pri tretej otázke, keď som sa ho spýtal, či môže Všeobecná zdravotná poisťovňa zverejniť tieto kritériá aj algoritmus ich posudzovania, aby sa poskytovatelia zdravotnej starostlivosti vedeli pripraviť na splnenie podmienok, pán minister ma odkázal na internet, kde nájdem tieto všeobecné kritériá.
Chcem povedať, že odpoveď na otázku č. 3 ma neuspokojila. Nedozvedel som sa nič o mechanizme posudzovania jednotlivých kritérií pre jednotlivé nemocnice, dozvedel som sa len všeobecné kritériá, ktoré visia na internetovej stránke Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Odpoveď na otázku č. 3 ma neuspokojila.
Vo štvrtej otázke som sa pýtal pána ministra, či považuje za správne, ak v posledné decembrové dni minulého roka dostali niektorí poskytovatelia zmluvy o 20 %, niekedy aj o 50 % nižšie bez toho, aby boli vopred upozornení na zmenu stratégie Všeobecnej zdravotnej poisťovne.
V odpovedi pán minister píše, že Všeobecná zdravotná poisťovňa objednala dostatok zdravotnej starostlivosti v jednotlivých regiónoch pre jej poistencov. Toto bolo pre mňa naozaj prekvapivé zistenie, keďže jej to ukladá zákon o zdravotných poisťovniach, aby objednala dostatok zdravotnej starostlivosti pre svojich poistencov, tak minimálne viem, že Všeobecná zdravotná poisťovňa dodržiava zákon.
A ďalej ma pán minister informoval a rád informuje ďalej aj vás, že zazmluvnila poskytovateľov nad rámec verejnej minimálnej siete. To je pre mňa tiež veľké prekvapenie, pretože tak katastrofálne zadefinovaná verejná minimálna sieť, ako je v súčasnom nariadení vlády o verejnej minimálnej sieti, ak by ju len, túto sieť, zakontrahovala Všeobecná zdravotná poisťovňa, nedokázala by zabezpečiť ani základnú zdravotnú starostlivosť pre svojich poistencov, lebo proste v tých niekoľkých 30 nemocniciach, ktoré sú uvedené vo verejnej minimálnej sieti, tie by nepostačili ani pre tretinu občanov tejto krajiny.
Problém ale je v týchto dvoch všeobecne známych odpovediach, že som znovu nedostal odpoveď na moju otázku. Ja som bol zvedavý na názor pána ministra, či je správne dať o 20 - 50 % nižšie zmluvy bez upozornenia, a to, že neboli upozornení poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, nám pán minister potvrdil v odpovedi na prvú otázku, keď povedal, že Valné zhromaždenie schválilo zmenu stratégie 13. decembra. Poskytovatelia nemohli vedieť, nemohli sa pripraviť na 50-percentné zníženie objemu zmluvy, keď 13. 12. o tom len rozhodol pán minister ako Valné zhromaždenie. Tak, ak k 1. 1. už dostali návrhy zmlúv, niektorí ich dostali na Silvestra doobeda, to znamená, nemohli sa na to pripraviť, tu je odpoveď čierne na bielom. Táto odpoveď ma ale neuspokojila, pretože pán minister neodpovedal na mnou položenú otázku.
V piatej otázke som sa pýtal pána ministra, či si myslí, že zdravotnícke zariadenie sa dokáže vysporiadať s viac ako 20-percentným poklesom objemu zmluvy od Všeobecnej zdravotnej poisťovne v priebehu niekoľkých týždňov. Pán minister mi odpovedá, že prioritou Všeobecnej zdravotnej poisťovne je bilančná rovnováha rozpočtu. Neviem, ako to súvisí s mojou otázkou, ale potešilo ma to, že je prioritou Všeobecnej zdravotnej poisťovne bilančná rovnováha rozpočtu, lebo keď je to akciová spoločnosť a bola by v strate, musela by ísť do konkurzu a vyrovnania, čo by bol dosť veľký problém pre slovenské zdravotníctvo.
Dokonca ma pán minister v odpovedi uistil, že Všeobecná zdravotná poisťovňa prerozdelila zdroje podľa potreby poistencov. To ma tiež upokojilo, lebo som sa bál, že ich prerozdelila podľa potreby strany Smer. Tak vždy je lepšie, keď ich prerozdelí podľa potreby poistencov. Problém ale je, že pán minister mi neodpovedal na moju otázku, pretože ja som sa ho pýtal na jeho názor, či je schopné zdravotnícke zariadenie sa vysporiadať s 20-percentným poklesom objemu zmluvy v priebehu niekoľkých týždňov. To bola moja otázka. Dostal som odpoveď na inú otázku. Takže táto odpoveď je neuspokojivá.
V šiestej otázke som sa pýtal pána ministra, či pripravuje ministerstvo zdravotníctva novelu nariadenia vlády o verejnej minimálnej sieti, týkajúcu sa siete špecializovaných ambulancií. Pán minister mi odpovedal, že pripravuje, že analyzujú sieť špecializovaných ambulancií. Je to dostatočná odpoveď na moju otázku.
V siedmej otázke som sa pýtal pána ministra, či ako zástupca štátu, ktorý je 100-percentným akcionárom Všeobecnej zdravotnej poisťovne, podľa akých kritérií pripravuje Všeobecná zdravotná poisťovňa svoj návrh pevnej siete a kedy budú tieto kritériá zverejnené.
Pán minister odpovedá: "Všeobecná zdravotná poisťovňa rokuje s vyššími územnými celkami a s Asociáciou nemocníc Slovenska a návrh siete má byť hotový do konca marca."
Tak to sa asi nepodarilo, keďže, ako pozerám na dátumovník, dnes je 3. apríla a žiaden návrh pevnej siete z pera Všeobecnej zdravotnej poisťovne nepoznáme. Ale zrejme to súvisí aj s tým, že došlo k výmene predstavenstva v strede procesu prípravy pevnej siete, teda naozaj niečo mimoriadne, čo sa len tak bežne nedeje.
Potom pán minister uvádza kritériá, podľa ktorých Všeobecná zdravotná poisťovňa bude postupovať pri vytváraní pevnej siete. Len pre členov výboru pre zdravotníctvo uvádzam, že tú tie isté kritériá, len trošku inak sformulované, ktoré nám poskytla vo svojej odpovedi aj Všeobecná zdravotná poisťovňa počas poslaneckého prieskumu. Túto odpoveď považujem za uspokojivú, až na ten termín posunutia, takže budem interpelovať pána ministra, aby nám povedal, kedy bude známa pevná sieť.
Pýtal som sa na záver pána ministra, či pripravuje ministerstvo zdravotníctva pevnú sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti alebo počká na vytvorenie pevnej siete zo strany Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Pán minister odpovedá, že ministerstvo zdravotníctva pripravuje novelu nariadenia vlády o verejnej minimálne sieti, v ktorej bude zavzatá aj pevná, aj koncová sieť a že ministerstvo zdravotníctva tento návrh, túto novelu nariadenia vlády predloží na rokovanie vlády v novembri 2008.
Jediné, čo som sa nedozvedel, je fakt, či pevná sieť, na ktorej pracuje ministerstvo zdravotníctva, je totožná s pevnou sieťou, ktorá mala byť hotová do konca marca, na ktorej pracovala, resp. pracuje Všeobecná zdravotná poisťovňa alebo či budeme mať dve pevné siete, tú, ktorú si urobí Všeobecná zdravotná poisťovňa, a tú, ktorú vydá nariadením vlády ministerstvo zdravotníctva.
Vzhľadom na to, že som na 3 z mojich 8 otázok nedostal uspokojivé odpovede, navrhujem v zmysle zákona o rokovacom poriadku 350/1996 § 130 ods. 5, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rokovaní uzniesla, že:
Národná rada Slovenskej republiky nepovažuje odpoveď ministra zdravotníctva Ivana Valentoviča na interpeláciu poslanca Viliama Novotného, prednesenú na 19. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky za uspokojivú.
Ďakujem za pozornosť.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Ďalej vystúpi ako posledný ústne prihlásený pán poslanec Fronc. Nech sa páči, pán poslanec.
M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca.
Chcem reagovať na písomnú odpoveď uvedenú pod číslom 39, a to odpoveď podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti a ľudské práva a menšiny pána Dušana Čaploviča, ktorého som interpeloval vo veci jeho webovej stránky, kde takmer po dvoch rokoch ako podpredseda vlády pre vedomostnú ekonomiku mal uvedené, že táto stránka sa pripravuje. Chcem povedať, že pán podpredseda vlády mi odpovedal, uznal svoju chybu, sľúbil spraviť nápravu a urobil ju.
Vystupoval som tu veľakrát v rámci interpelácií, kde som vyslovoval nespokojnosť s odpoveďou člena vlády. V tomto prípade, myslím si, že je potrebné postupovať aj naopak a chcem povedať, že pán podpredseda vlády Dušan Čaplovič v tomto prípade postupoval korektne a urobil nápravu.
Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Chcem sa opýtať členov vlády, či sa chcú vyjadriť k niektorým interpeláciám poslancov. Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode a chcem upozorniť, že hlasovať o uznesení budeme v rámci ďalších hlasovaní Národnej rady.
Teraz otváram bod
interpelácie poslancov.
Najprv vám chcem dať do pozornosti § 129 ods. 1 a 2 zákona o rokovacom poriadku, ktorý upravuje charakter tohto ústavného inštitútu. Ďalej chcem pripomenúť, že podľa zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.
Písomne sa do bodu interpelácie prihlásili 11 poslanci. Písomne sa prihlásil pán poslanec Andruskó, pani poslankyňa Gibalová, pán poslanec Mikloško, pán poslanec Ivančo, pán poslanec Prokopovič, pani poslankyňa Tkáčová, pán poslanec Csáky, pán poslanec Pado, pani poslankyňa Sabolová, pán poslanec Lipšic a pán poslanec Mikuš.
Ako prvý má slovo pán poslanec Andruskó. Nech sa páči, pán poslanec, po ňom bude vystupovať pani poslankyňa Gibalová.
I. Andruskó, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení členovia vlády, len krátko a stručne. Mám dve interpelácie.
Prvá je adresovaná ministrovi školstva Slovenskej republiky Jánovi Mikolajovi.
Vážený pán minister, podľa pripravovaného návrhu nového učebného plánu sa posunie ťažisko vyučovania predmetu slovenský jazyk a literatúra na školách s vyučovacím jazykom maďarským tak, že pri dodržaní celkového počtu dotácie za deväť rokov sa zvyšuje počet hodín slovenského jazyka nižších ročníkov, zároveň sa znižuje vo vyšších ročníkoch. V súvislosti s týmito zmenami vás interpelujem nasledovnými otázkami:
1. Ako odôvodňujete potrebu pripravovanej zmeny v oblasti vyučovania predmetu slovenský jazyk a literatúra na školách s vyučovacím jazykom maďarským?
2. Ako plánujete riešiť problematiku prípadných slabších vedomostí žiakov z predmetu matematika na všetkých základných školách v Slovenskej republike?
Druhá interpelácia je tiež adresovaná ministrovi školstva Slovenskej republiky Jánovi Mikolajovi.
Vážený pán minister, vážený pán podpredseda vlády, nakoľko v tomto školskom roku pri testovaní žiakov deviateho ročníka boli z predmetu slovenský jazyk a literatúra žiaci škôl s vyučovacím jazykom maďarským skúšaní aj z učiva, ktoré pre nich odučené nebolo, obraciam sa na vás s nasledovnými otázkami:
1. Považovali by ste za spravodlivé skúšať žiakov slovenských škôl z neučeného učiva napríklad z predmetu matematika?
2. Na základe akých odborných a metodických odporúčaní boli zaradené pre žiakov škôl s vyučovacím jazykom maďarským aj otázky z neodučeného učiva?
3. Poznáte základné princípy testovania Pisa, podľa ktorých žiaci môžu byť skúšaní len z učiva, ktoré bolo v rámci vyučovacieho procesu odučené?
4. Prečo neudrží Ministerstvo školstva Slovenskej republiky pod vaším vedením základné metodické princípy pedagogickej činnosti?
Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Všetko, pán poslanec? Ďakujem pekne.
Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Gibalová. Pani poslankyňa Gibalová nie je prítomná, takže stráca poradie. Pán poslanec Mikloško, nech sa páči, pán poslanec Mikloško, po ňom sa pripraví pán poslanec Ivančo.
F. Mikloško, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, moju interpeláciu podávam na ministra kultúry Slovenskej republiky Marka Maďariča.
Vážený pán minister, podávam na vás krátku interpeláciu, ktorá sa týka Krajanského múzea Matice Slovenskej v Bratislave. Ako vieme, Matica Slovenská dostáva ročne nemalé finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu. Krajanské múzeum aj cez slovenské obsahuje významné archívne dokumenty osobností slovenského exilu. Z tohto dôvodu si dovoľujem položiť vám tieto otázky:
1. Ako je spracovaný archív Krajanského múzea Matice Slovenskej v Bratislave?
2. V akom stave sú depozity, v ktorých sú uložené archívne materiály slovenského exilu? Vyhovujú normám, ktoré sú kladené na tento typ archívov?
3. V akom stave je digitalizácia tohto archívu tak, aby bol archív dostupný širokej bádateľskej verejnosti?
Vážený pán minister, ďakujem vám za vašu odpoveď.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Ďalej vystúpi pán poslanec Ivančo, po ňom pán poslanec Prokopovič.
Nech sa páči.
J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne, vážená pani podpredsedníčka.
V prvom rade mi nedá, aby som nepripomenul, že podľa § 130 rokovacieho poriadku by členovia vlády mali byť prítomní na interpeláciách zvlášť preto, že niektoré z interpelácií, možno aj také, na ktoré by člen vlády vedel odpovedať okamžite - a tu chcem oceniť účasť ministerky pôdohospodárstva, ktorá statočne drží líniu, ktorú nasadila už na minulej schôdzi. (Potlesk.) Takže, vážená pani podpredsedníčka, bol by som rád, keby účasť ministrov bola na interpeláciách. Zvlášť preto, lebo som tu videl pani ministerku Tomanovú a spomeniem aj pána Čaploviča, ktorému chcem dať interpeláciu, ktorý síce bol ospravedlnený z hodiny otázok, ale toto ospravedlnenie sa nevzťahuje na interpelácie. Neviem, či mám počkať alebo budem pokračovať? (Hlasy v pléne.) Poslanci chcú, aby som pokračoval, pani podpredsedníčka.
Ďakujem kolegom, že ma vyzvali.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ja som už avizovala členom vlády, aby boli prítomní. Takže rozprávajte. Ináč, môžeme sa dohodnúť, že urobíme prestávku.
J. Ivančo, poslanec: Kolegovia ma vyzvali, že môžem pokračovať ďalej.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Nech sa páči, pokračujte, pán poslanec.
J. Ivančo, poslanec: Rešpektujem názor svojich kolegov.
Moja interpelácia sa týka pani ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny, pani Viery Tomanovej.
Dovolím si vás, pani ministerka, interpelovať v súvislosti s rozhodnutím sťahovať pobočku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom, zdôrazňujem, pobočku v Snine z budovy na ulici Partizánskej, podotýkam, z vlastnej budovy úradu práce, sociálnych vecí a rodiny do budovy na Budovateľskej ulici. V tejto súvislosti mi nedá nepripomenúť, že nesúhlas s uvedeným presťahovaním vyjadrilo aj Mestské zastupiteľstvo mesta Snina a na nevýhodnosť tohto rozhodnutia pre občanov mesta Sniny a občanov okresu Snina upozornil listom aj primátor mesta Snina s tým, že mesto Snina má záujem o odkúpenie budovy na ulici Budovateľskej a jej využitia pre iné sociálne účely a pre vybudovanie zariadenia pre starších občanov.
Chcem však povedať, že nevýhodnosť tohto rozhodnutia súvisí aj s inými argumentmi. V prvom rade je po mojej osobnej návšteve jasné, že budova, do ktorej chce pán riaditeľ Úradu práce a sociálnych vecí v Humennom presťahovať, pod ktorú spadá pobočka v Snine, budova na ulici Budovateľskej je v absolútne nevyhovujúcom a zlom stave. Osobne som, ako som povedal, bol sa tam pozrieť a vzhľadom na to, čo bude potrebné na tejto budove urobiť, tak bude treba investovať nemalé množstvo finančných prostriedkov na to, aby bola vôbec pripravená pre účely úradu práce.
Chcem však povedať, že budova na ulici Partizánskej, kde sídli terajšia pobočka úradu práce, bola ešte za predchádzajúcej vlády stavebne pripravená na účely úradu sociálnych služieb s tým, že boli vybudované bezbariérové prístupy a ešte vážnym argumentom je aj to, že v danej budove sídli aj pobočka Sociálnej poisťovne. Som presvedčený takisto, že po mojej osobnej návšteve môžem si dovoliť konštatovať, že dostupnosť budovy pre ľudí, ktorí využívajú služby úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, dostupnosť budovy na ulici Partizánskej je neodškriepiteľne lepšia ako dostupnosť budovy na ulici Budovateľskej, kde mimochodom vedie do kopca so stúpaním asi 10, 12 % panelová cesta. Je absolútne neprípustné, aby občan zdravotne ťažko postihnutý, ktorý bude chcieť využiť služby úradu práce sa štveral po tejto ceste do budovy, kde je rozhodnutie presťahovať pobočku úradu práce. Ako som povedal, primátor mesta a celé zastupiteľstvo v reakcii na nespokojnosť ľudí prijalo platné uznesenie a vyjadrilo nesúhlas s týmto rozhodnutím.
Ďalším vážnym argumentom pre to, aby sa nevykonalo rozhodnutie riaditeľa úradu práce, je aj to, že budova na ulici Budovateľskej bola vyhlásená za prebytočný majetok štátu a v tomto zmysle je zaujímavá odpoveď pani ministerky na list pána primátora, že je momentálne pozastavené nakladanie s prebytočným majetkom štátu v správe ministerstva práce a Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, z tohto dôvodu nemôže vyhovieť žiadosti mesta Snina, aby budova bola daná na ponukové konanie pre mesto Snina.
Zaujímavé v tejto súvislosti je aj to, že nájomcom v budove je Pedagogicko-psychologická poradňa a riaditeľ tejto pedagogicko-psychologickej poradne listom pani ministerku upozornil na nakladanie s majetkom štátu z pohľadu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom také, že zámerne, a to citujem z listu, "zámerne sa budova prevádzkuje tak, aby náklady na jej prevádzku boli čo najvyššie". Pravdepodobne sa hľadá dôvod na to, aby došlo k presťahovaniu.
V konečnom dôsledku, aj ako som zistil pri mojej osobnej návšteve, je úplne evidentné, že budova je vyťažená v Snine a podľa posledných informácií dokonca do tejto budovy sa má sťahovať ďalší špecializovaný úrad štátnej správy a to je Colný úrad. V tejto súvislosti teda je úplne evidentné, že budova bude aj naďalej vyťažená a jej dostupnosť, jej výhodnosť pre úrad práce a pobočku v Snine je absolútne nespochybniteľná.
Nechcem konštruovať ďalšie závery, ktoré vedú riaditeľa úradu práce k rozhodnutiu sťahovať pobočku v Snine z vyhovujúcich do nevyhovujúcich priestorov. Tieto konštrukcie si zatiaľ nechám pre seba, ale občania mesta Sniny ich v liste adresovanom niektorým poslancom Národnej rady Slovenskej republiky jasne uviedli. Takže budem rád, pani ministerka - škoda, že tu nie je -, aby ste mi teda odpovedali na otázky.
Prvá je: Aké sú dôvody na presťahovanie pracoviska pobočky úradu práce, sociálnych vecí a rodiny z dostupnej a účelovo vyhovujúcej budovy na Partizánskej ulici do maximálne nevyhovujúcej budovy na Budovateľskej ulici v Snine?
Po druhé: Pokladáte prípadné použitie finančných prostriedkov na rekonštrukciu budovy vyhlásenej za prebytočný majetok štátu na ulici Budovateľskej v Snine za efektívne, ak už bola rekonštruovaná budova na ulica Partizánskej?
A po tretie: Pokladáte, pani ministerka, umiestnenie budovy a jej dostupnosť na ulici Budovateľskej za vyhovujúcu pre potreby klientov úradu práce, sociálnych vecí a rodiny?
Túto interpeláciu by som potom odovzdal vám, pani podpredsedníčka.
Moja druhá interpelácia sa týka pána podpredsedu vlády Slovenskej republiky, pána Dušana Čaploviča.
Vážený pán podpredseda, dovoľujem si vás interpelovať v zmysle § 129 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vo veci výrazného zhoršenia národnostného vysielania Slovenského rozhlasu. Po vypnutí strednovlnových vysielačov došlo k situácii, že východ Slovenska pokrytý z veľkej časti obyvateľstvom hlásiacim sa k rusínskej národnosti je prakticky bez pokrytia signálom národného vysielania Rádia Patria. Mimochodom, rusínske organizácie, ktoré zastupujú podľa posledného sčítania ľudu 12 tisíc Rusínov na Slovensku, už spustili aj petíciu poslucháčov národnostného vysielania, ktorá žiada zabezpečenie zlepšenia pokrytia signálom, ale aj presunutie vysielania pre Rusínov z dopoludnia na podvečer a na víkendové vysielanie. Táto petícia by sa mala dostať v krátkom čase na rokovací stôl vlády Slovenskej republiky.
Je zaujímavé, že pri vysvetľovaní vzniknutej situácie sa líšia stanoviská Slovenského rozhlasu a riaditeľky Slovenského rozhlasu a vlády. Rozhlas hovorí o nedostatku peňazí a vláda o zlom hospodárení rozhlasu. Dovolím si však z tohto miesta konštatovať, že poznanie pravdy medzi stanoviskami vlády a stanoviskami Slovenského rozhlasu práva národnostnej menšiny Rusínov v Slovenskej republike nenaplní.
Chcem povedať, že celkovo sa s národnostným vysielaním Slovenského rozhlasu dejú veľmi čudné veci, pretože nielenže došlo k vypnutiu niektorých strednovlnových vysielačov, ale v krátkom čase sa už druhýkrát zmenila vysielacia štruktúra. Niet najmenších pochýb o tom a bol by som rád, keby to aj zaznelo vo verejnosti tak, že nemôžeme predsa obhajovať práva, vehementne, práva slovenskej menšiny v Maďarsku a pritom zabúdať na práva rusínskej menšiny na Slovensku. Preto chcem zdôrazniť, že 12 tisíc obyvateľov, ktorí sa hlásia k rusínskej národnosti, z toho asi 10 tisíc ľudí žije práve v Prešovskom kraji, má takisto, podobne ako slovenská menšina v Maďarsku, svoje národnostné práva, ktoré definuje príslušný zákon. Je smutné, že koncom januára došlo k vypnutiu vysielača v Košiciach, Vysokých Tatrách a Stakčíne pri Snine a na východe je teraz v prevádzke len jeden strednovlnový vysielač v Prešove. Po sťažnostiach občanov, teda ako som povedal, reagovali už aj oficiálne organizácie Rusínov, budem s napätím očakávať, aké bude stanovisko slovenskej vlády k tomuto problému.
Chcem ešte pripomenúť, že zástupcom rusínskych organizácií sa k 17. 3. 2008 podarilo zozbierať veľmi slušné informácie z celého Prešovského kraja a treba konštatovať, že situácia vo vysielaní je nielenže zlá, ale priam katastrofálna. Dokonca v stanovisku rusínskych organizácií sa uvádza, že je porovnateľná snáď len s povojnovým obdobím. Zdá sa teda, že Slovenský rozhlas aj vzhľadom na to, akú má históriu a musím povedať, že bohaté empirické skúsenosti s príjmovými podmienkami v pásme stredných vĺn na východe Slovenska a pri danej sieti pozemných vysielačov a geografickom ráze krajiny, navrhol taký spôsob pokrytia signálu územia východného Slovenska, ktorý jasne ukazuje, že niektoré a veľká časť obcí obývaných rusínskym obyvateľstvom je jednoducho v tzv. tieni. Nemôžeme súhlasiť s tým, aby takáto politika voči národnostnej menšine bola mimo záujmu a mimo pozornosti slovenskej vlády.
Takže moja interpelácia na podpredsedu vlády pána Dušana Čaploviča vlastne vrcholí v dvoch otázkach:
Prvá: Aké opatrenia chce prijať podpredseda vlády, aby sa zmenil neprijateľný stav v národnostnom vysielaní Slovenského rozhlasu v jazyku Rusínov?
A druhá je: Aké budú konkrétne kroky, vrátane, a to chcem zdôrazniť, vrátane finančného zabezpečenia zo strany vlády Slovenskej republiky, aby sa opätovne spustil aspoň vysielač Starina, ktorý pokryje časť severovýchodného Slovenska?
Posledná informácia k tomu je, že existuje už aj odpoveď riaditeľky rozhlasu na informáciu, o ktorú požiadal Zväz inteligencie Rusínov Slovenska, a je veľmi zaujímavé, že pani riaditeľka uvádza, že v zmysle zákona č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenským rozhlasom a Slovenskou televíziou bola zrušená povinnosť štátu, bola zrušená povinnosť štátu platiť vysielanie na stredných vlnách. A čo je ešte krajšie, je to, že aj keď táto povinnosť pred účinnosťou tohto zákona bola, tak štát, citujem, "si dlhodobo neplnil svoje záväzky voči Slovenskému rozhlasu".
Takže, podobne ako prvú interpeláciu, aj druhú odovzdám, pani podpredsedníčka, vám, aby ste ju doručili členom vlády.