A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Prokopovič, po ňom pani poslankyňa Tkáčová.

P. Prokopovič, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, priznám sa, že už som viackrát vystupoval za tých 10 rokov, odkedy som vstúpil prvýkrát do parlamentu, pred poloprázdnou sálou, pred sálou, kde bolo len pár poslancov, ale dalo sa to ospravedlniť tým, že nie každého moja problematika zaujíma. Ale aby som vystupoval a kládol otázky a neboli tu absolútne tí, ktorých by sa to malo dotýkať a ktorí by mali čakať na otázky, nemôžem to nazvať ináč ako aroganciu, ignoranciu občanov Slovenska, pretože naše interpelácie sa v drvivej väčšine, možno na celých 100 % týkajú problémov, ktoré nám nanesú občania našej republiky. Napriek tomu však nebudem žiadať žiadnu prestávku. Poviem svoje otázky a budem na ne očakávať odpoveď.

Obraciam sa s interpeláciou na ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky pána Ľubomíra Vážneho a podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka.

Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, neprítomný, predtým, ako položím otázky dovoľte mi, aby som podrobnejšie objasnil súvislosti, prečo vám tieto otázky dávam.

Dňa 14. júla 2007 došlo na ceste 1.triedy v oblasti pod hradom Strečno k úrazu nezlučiteľným so životom, k tragickej udalosti, pri ktorej bolo smrteľne zranené 20-ročné dievča Linda Votavová, občianka Českej republiky. Príčinou bol kameň uvoľnený zo skaly nad spomínanou cestou, ktorý zasiahol vozidlo, v ktorom dievča sedelo. Príbuzní sa dožadovali prešetrenia danej tragédie a nájdenie zodpovedného vinníka.

Z Úradu vlády Slovenskej republiky sa im však dostala 7. augusta 2007 podľa môjho názoru arogantná odpoveď, že, a teraz citujem z tej odpovede: "Slovensko je hornatá krajina a v mnohých úsekoch je lemovaná horskými masívmi, preto je veľmi zložité zabezpečiť úplnú a neodvratnú bezpečnosť účastníkov cestnej premávky. Tragická udalosť bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou, padajúcim kameňom, ktorú správca cesty nemohol nijako ovplyvniť". Koniec citátu. Ďalej sa tam píše, že aj napriek tomu, že zákon určuje zodpovednosť za vznik podobných situácií ako vlastníkom pozemkov, v tomto prípade sú to Lesy Slovenskej republiky, tak aj správcovi komunikácie, teda Slovenskej správe ciest, k podobným prípadom podľa ich vyjadrenia, žiaľ, stále dochádza a že správca komunikácie v danom prípade využíva všetky dostupné formy pre zamedzenie tejto situácie, napríklad aj budovaním sietí, stien a oporných múrov a, samozrejme, vyzýva majiteľov pozemkov na realizovanie ochranných opatrení.

Ak je to teda tak, že sa skutočne všetko pre to robí, pýtam sa, ako je to možné, že k takejto tragédii došlo. Ako sami uznáte, ak by sa to stalo komukoľvek z nás alebo aj komukoľvek z občanov Slovenskej republiky alebo z iných krajín, s takouto odpoveďou sa v prípade pozostalých dá len veľmi ťažko uspokojiť.

Ďalej sa v odpovedi píše, že, opäť citujem: "V tomto úseku doposiaľ nebolo zaznamenané významné padanie kameňov. Ide o ojedinelý prípad, ktorý mohol byť spôsobený buď pohybom osôb alebo lesnej zveri, alebo eróznou činnosťou, ktorú v rámci plnenia povinností správca komunikácie nemohol predvídať. Napriek tomu však v zmysle zákonných možností správca cesty upozorňuje účastníkov cestnej premávky na možnosť padania skál dopravným značením, čím si podľa nich správca cesty plní svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona o pozemných komunikáciách". Koniec citátu.

Tu chcem upozorniť na veľký rozpor v odpovedi. Predtým bolo uvedené, ako som to pred pár minútami uvádzal, že ide o viacero prípadov, ktoré sa už stali. Tu sa tvrdí, že to bolo ojedinelé a teda žiadny podobný prípad nebol. Chcem podotknúť, že v danom mieste je síce umiestnená značka - padajúce kamene, ale ako sa majú ľudia správať v samotnom mieste, kde je takáto značka, pýtam sa. Nehovoriac o tom, ako dlho po takejto vážnej tragédii trvalo správcovi komunikácie, teda Slovenskej správe ciest, zabezpečiť úpravu skalných masívov. Nemyslím si, že je to správne rozhodnutie. Umiestniť značku a chovajte sa podľa nej, ako chcete, my si ruky umývame, ak sa niečo stane, my sme tam dali značku. A keď chcete, seďte pod tou značkou a nechoďte ďalej, alebo ak pôjdete, idete na vlastné riziko.

Žiaľ, aj napriek urgencii pozostalých sa daná sťažnosť posunula od predsedu vlády Slovenskej republiky cez Slovenskú správu ciest až na Veľvyslanectvo Českej republiky na prešetrenie a následnú nápravu až na Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky a Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Žiaľ, príbuzní obete sa dodnes nedočkali žiadnej odpovede a už vôbec nie nápravy. Myslím, odpovede, ktorá by bola relevantná, aspoň sčasti uspokojila ich priame otázky. Navyše, nikto ani nepodal žiadnu pomocnú ruku pozostalým príbuzným. Alarmujúce je aj to, a to dávam do pozornosti ako veľmi, veľmi negatívny obraz Slovenska v zahraničí, že zastupiteľský úrad Veľvyslanectva Českej republiky v Bratislave odporučil Ministerstvu zahraničných vecí Českej republiky zverejnenie potrebnej informácie v záujme českých občanov, ktorí cestujú na Slovensko, aby si na také riziko dávali pozor.

Páni ministri, mnohí cestujeme týmto úsekom a mnohí z nás ho pokladajú za veľmi nebezpečný a niektorí sa nemôžu ubrániť možno aj pocitu strachu. Ja sa pýtam, neprekáža vám, že verejnosť - a teraz citujem z tých odpovedí, ktoré boli v úvodzovkách - "vďaka vašim rýchlym zásahom to vníma ako aroganciu štátu voči bezpečnosti a ochrane ľudského života." Preto dávam otázky pre obidvoch ministrov.

1. Aké opatrenia ste po tejto udalosti prijali na ochranu účastníkov cestnej premávky pred smrteľnými zraneniami?

2. Čo ste podnikli vo veci zistenia zodpovednej osoby za spomínanú smrteľnú nehodu a aký bol ďalší postih?

3. Čo sa týka štatistiky, zaujímal by ma skutočne presný stav, koľko podobných situácií sa v danom úseku stalo pred a koľko sa stalo po spomínanej tragédii?

Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalej vystúpi pani poslankyňa Tkáčová a po nej pán poslanec Csáky.

Nech sa páči, pani poslankyňa.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Aj by som dala návrh, aby sme počkali, kým prídu ministri, ale zdržuje ma od toho jedine tá skutočnosť, že pani ministerka, ktorú chcem interpelovať, tu sedí a prišiel už aj druhý pán minister, takže nebudem naťahovať čas a prejdem rovno k interpelácii.

Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, vážená pani ministerka, aby som predniesla interpeláciu. Iste už tušíte, o čom bude, pretože som to naznačila vo svojej otázke na hodine otázok a odpovedí. Moja interpelácia pozostáva zo štyroch otázok, a to:

1. Koľko percent z úrody potravinárskej pšenice na Slovensku v roku 2007 bolo vyvezených zo Slovenska?

2. Koľko percent z úrody obilnín na Slovensku v roku 2007 bolo vyvezených zo Slovenska?

3. Koľko percent potravinárskej pšenice z celkovej spotreby Slovenskej republiky muselo byť dovezených na zabezpečenie výroby mlynského, pekárskeho, cukrárenského a cestovinárskeho priemyslu?

4. Koľko percent obilnín z celkovej potreby Slovenska muselo byť dovezených pre potreby poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu?

Tieto informácie sú pre mňa a z môjho pohľadu dôležité na prípravu serióznej analýzy, či sa, ako som už povedala, solidarita slovenských daňových poplatníkov prejavená poľnohospodárom vo forme dotácií prejaví aj v solidarite poľnohospodárskych výrobcov v tom, že neumiestnia svoje produkty za svetové trhové ceny v zahraničí, ale na domácom území. Pretože považujem za veľký nepomer na jednej strane, na strane má dať, žiadať solidaritu od poplatníkov a na strane druhej, keď dochádza k predaju výrobkov, zrazu fungujú svetové ceny, zrazu fungujú trhové podmienky. Vina za vysoké ceny potravín sa s veľkou obľubou kladie na plecia obchodníkov, a preto by som bola rada, keby sme na základe vecných faktov skutočne mohli pomenovať skutočné príčiny vývoja cien potravín.

Ďakujem vám za odpoveď, pani ministerka.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

Ďalej vystúpi pán poslanec Csáky. Pán poslanec Csáky nie je prítomný, stráca poradie.

Pán poslanec Pado, nech sa páči, po ňom pani poslankyňa Sabolová. Ďakujem.

M. Pado, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, pán minister, kolegyne, kolegovia, ja budem interpelovať neprítomného pána ministra vnútra, je v zahraničí, takže nemôžem mu to zazlievať, že tu nie je.

Vážený pán minister vnútra, 16. 4. 2008, teda o 13 dní uplynú 3 mesiace od úteku Romana Červenku z nemocnice na bratislavských Kramároch. Na poslednej schôdzi som navrhoval, aby ste Národnej rade Slovenskej republiky predložili správu o priebehu nielen tohto príbehu, ale aj iných káuz, ktoré sužujú políciu a slovenskú verejnosť. Samozrejme, nedalo sa veľmi očakávať, že koaliční poslanci tento návrh podporia, takže neprešiel.

Vážený pán minister, viceprezident Policajného zboru Slovenskej republiky pán Jankovič v televíznej relácii tesne po úteku pána Červenku hodnotil celú akciu, typovú akciu uzávera ako úspešnú, teda s výnimkou toho, že sa nepodarilo chytiť páchateľa. No podľa mňa chytenie páchateľa bol hlavný dôvod, prečo bola akcia typová uzávera vyhlásená. Z môjho pohľadu teda samotná akcia nebola úspešná, pravda, ak nešlo o nácvik realizácie typovej akcie uzávera.

Okrem toho pán viceprezident Jankovič trikrát odpovedal na otázku, prečo nebola uzavretá aj cesta smerom na hraničný priechod s Rakúskom, pričom všetky tri odpovede a zdôvodnenia boli rôzne. Raz to bolo preto, že Slovenská republika je v Schengenskom systéme, a preto to nie je potrebné, potom to bolo preto, že páchateľ nemá doklady a neovláda cudzí jazyk a teda uzavretie cesty na hranice by bolo zbytočné, a nakoniec preto, že informácie, ktorými Policajný zbor disponoval, smerovali k tomu, že páchateľ sa bude pohybovať v oblasti neďaleko bydliska.

Ak teda bola akcia, ako hodnotil pán viceprezident, úspešná, pýtam sa, vážený pán minister vnútra, kde je dnes Roman Červenka. Ak nebolo treba uzavrieť cestu na Rakúsko, pretože Roman Červenka nemal doklady a neovláda žiaden cudzí jazyk, znamená to, že sa pohybuje na Slovensku. Pýtam sa, vážený pán minister vnútra, prečo polícia dodnes nevypátrala a nezadržala hľadaného Romana Červenku. Ak je Roman Červenka mimo územia Slovenskej republiky, pýtam sa, vážený pán minister vnútra Slovenskej republiky, ako ste vyhodnotili realizáciu typovej akcie uzávera a osobnú zodpovednosť pána viceprezidenta Jankoviča, ktorý, ako to na rokovaní Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť povedal pán prezident Policajného zboru generál Packa, osobne túto akciu riadil.

Vážený pán minister vnútra Slovenskej republiky, v publicistickej relácii Paľba televízie Markíza dňa 3. 3. 2008 odznelo, že biologické stopy z banky, ktoré polícia zaistila po jej prepade začiatkom januára tohto roku, nepotvrdzujú, že lúpil Roman Červenka. Okrem videozáznamu, ktorý polícia spomína ako dôkaz, má mať polícia proti Červenkovi aj stopy z miesta činu. Kriminalisticko-expertízny posudok, ktorým disponujú redaktori Paľby, však podľa ich vyjadrenia vinu Romana Červenku nepotvrdil. Pýtam sa teda: Vážený pán minister vnútra Slovenskej republiky, existujú nevyvrátiteľné dôkazy o tom, že hľadaný Roman Červenka vylúpil dňa 3. 1. 2008 pobočku Všeobecnej úverovej banky v Rači, odkiaľ si odniesol takmer 170 tisíc korún?

Vážený pán minister vnútra, dňa 27. 11. 2007 sa na mňa, ale aj na viacerých ďalších členov poslaneckého klubu Národnej rady Slovenskej republiky za SDKÚ - DS obrátil občan s prosbou o pomoc v riešení jeho vážneho problému. Keďže ide o problém z oblasti bezpečnosti, obrátil som sa na vás, vážený pán minister vnútra, písomne spolu s kolegom, poslancom Národnej rady, pánom Prokopovičom so žiadosťou o stretnutie, na ktorom sme chceli s vami tento problém prekonzultovať a hľadať riešenie alebo pomoc. Tento list, ktorého znenie vám, dámy a páni, teraz prečítam:

"Vážený pán minister,

Bratislava 7. decembra 2007,

hlavička Martin Pado, poslanec Národnej rady.

Vážený pán minister, dovoľte, aby som Vás spolu s poslancom Národnej rady Slovenskej republiky Pavlom Prokopovičom požiadal o pracovné stretnutie. Dôvodom stretnutia je prerokovanie problému, s ktorým sa na nás písomne obrátil občan Slovenskej republiky. Uvítali by sme, keby sa stretnutie mohlo uskutočniť počas zasadnutia 16. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

S pozdravom, podpis Martin Pado, adresa, Robert Kaliňák, minister vnútra, teda minister, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava."

Tento list bol vašej kancelárii doručený 7. 12. 2007. Na tejto kópii, ktorú tu mám, je odtlačok pečiatky Kancelárie ministra vnútra Slovenskej republiky s dátumom prevzatia 7. 12. 2007. Pýtam sa teda, vážený pán minister vnútra, považujete za normálne, ak minister vnútra nielenže nestanoví termín stretnutia, ale ani neodpovedá poslancovi Národnej rady na jeho písomnú požiadavku o stretnutie, na ktorom chcel riešiť problém, s ktorým sa na poslanca obrátil občan Slovenskej republiky. No a nechcem zdôrazniť, že som členom brannobezpečnostného výboru.

Vážený pán minister vnútra, v televíznej relácii Paľba televízie Markíza dňa 31. 3. 2008, teda nedávno, v pondelok, bol pod názvom Murphy v polícii prezentovaný prípad bývalej príslušníčky Policajného zboru Slovenskej republiky, kde podľa informácií, ktoré v tejto relácii odzneli, je možné hovoriť o podozrení z nezákonného postupu pracovníkov Ministerstva vnútra SR pri realizácii prepustenia bývalej policajtky z Policajného zboru.

Dámy a páni, ja vás nechcem zdržiavať, mám tu prepis celej relácie Murphy v polícii, je to na 3 strany, takže iste chápete, bolo by to úplne nenáležité, keby som vám tu teraz 3 strany citoval, ale sú tam závažné údaje. Na základe toho, čo odznelo v tejto relácii, sa pýtam pána ministra:

Vážený pán minister, ako vysvetlíte dva rozkazy ministra vnútra k tej istej veci s dvoma rôznymi dátumami?

Vážený pán minister vnútra, ako vysvetlíte existenciu 12 výtlačkov personálneho rozkazu voči bývalej príslušníčke Policajného zboru Slovenskej republiky, keď podľa rozdeľovníka bolo vyhotovených 11 výtlačkov?

Vážený pán minister vnútra, ako pracuje inšpekcia ministerstva vnútra, ktorá podlieha priamo pod ministra vnútra a ako hodnotíte jej postup a výsledky pri riešení tohto prípadu?

A teraz posledná oblasť, ktorej sa chcem venovať.

Vážený pán minister vnútra, kolega, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, pán Ďuračka predložil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/1998 o štátnej službe colníkov doplňujúci návrh, ktorým riešil celodenné svietenie vozidiel počas jazdy. Najprv treba povedať, že ak koaličným poslancom dochádza trpezlivosť a nie sú ochotní ďalej tolerovať vašu neschopnosť a neochotu riešiť bezpečnosť cestnej premávky, zastavenie hrozivo narastajúceho počtu usmrtení na našich cestách, znamená to, že vaša nečinnosť naberá naozaj neskutočné rozmery, pán minister. Namiesto toho, aby ste splnili to, k čomu ste sa zaviazali v legislatívnom pláne vlády, teda že návrh novely zákona 315/1996 o premávke na pozemných komunikáciách bude vo vláde prerokovaný v mesiaci december 2007, zaoberáte sa inými, iste dôležitejšími vecami, ako je bezpečnosť a zdravie občanov a ochrana ich životov na cestách, napríklad tendrom na nákup stravných lístkov za viac ako 1 miliardu korún.

Musím povedať, že ma veľmi mrzí, že kolega Ďuračka nakoniec pozmeňujúci návrh stiahol, pretože by získal podporu všetkých poslancov z poslaneckého klubu SDKÚ - DS.

Vážený pán minister vnútra, 24. augusta 2007 v denníku SME v článku Budeme jazdiť po novom sa píše, citujem: "Na Slovensku by sa malo od januára 2008 jazdiť po novom. Ministerstvo vnútra včera, teda 24. augusta 2007, 23. augusta, predstavilo návrh zákona o premávke na pozemných komunikáciách. Zmenou je aj celoročné svietenie. Keby platilo už vlani, teda v roku 2006, nemusel podľa Kaliňáka zahynúť napríklad šéf Ústavu pamäti národa Ján Langoš." Pýtam sa, vážený pán minister vnútra, koľko ľudí na našich cestách zahynulo v roku 2007 z toho dôvodu, že nebolo povinné celodenné svietenie.

Dámy a páni, ja ešte raz zacitujem z denníka SME z 24. 8. 2007: "Zmenou je aj celoročné svietenie. Keby platilo už vlani, nemusel podľa Kaliňáka zahynúť napríklad šéf Ústavu pamäti národa Ján Langoš." Pán minister, koľko ľudí na našich cestách bude musieť zahynúť v roku 2008 preto, že novela zákona o premávke na pozemných komunikáciách, ktorú ste najprv sľubovali v júni až v auguste minulého roka, podľa legislatívneho plánu vlády na december 2007, dnes na máj 2008 s tým, že začne platiť najskôr niekedy v septembri alebo až na budúci rok, ktorá zavedie povinné celodenné svietenie, nebude účinná ani v tomto lete.

Pán minister vnútra, nebolo by lepšie, keby ste podporili novelu zákona z pera pána poslanca Ďuračku, aby sa zvýšila hoci len čiastočne bezpečnosť občanov našej krajiny? Ak ste, pán minister, v auguste roku 2007 vedeli, že ak by platilo celodenné svietenie už v roku 2006, nemusel Ján Langoš zahynúť, prečo ste nepodporili pozmeňujúci návrh pána poslanca Ďuračku?

Vážený pán minister vnútra, pýtam sa, koľko ľudí zahynie na našich cestách z dôvodu, že novela zákona 315 začne platiť o 9 mesiacov neskôr, ako podľa legislatívneho plánu vlády mala?

Pán minister vnútra, nemyslíte si, že táto novela je pre občanov Slovenskej republiky taká dôležitá, že si vyžadovala maximálne úsilie na jej včasnú prípravu a schválenie? Ak áno, prečo ste nezabezpečili urýchlené schválenie novely zákona 315 o premávke na pozemných komunikáciách?

A na záver, pán minister vnútra, ktorým uznesením vlády Slovenskej republiky bola schválená zmena termínu na preloženie tohto návrhu novely zákona na rokovanie vlády z decembra 2007 na iný termín?

Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Ďalej vystúpi v rozprave pani poslankyňa Sabolová, po nej pán poslanec Lipšic. Nech sa páči.

M. Sabolová, poslankyňa: Vážená pani predsedajúca, páni ministri, pani ministerka, mám krátke 4 interpelácie a 3 z nich budú na pána ministra Valentoviča, teší ma, že ho vidím v rokovacej sále. Keď nepočul moje výhrady k odpovediam, tak ho chcem krátko interpelovať, a to:

Na základe vašej odpovede na interpeláciu zo dňa 7. marca, ktorú ste mi adresovali do Národnej rady vo veci minimálnej siete pre ústavné zariadenia, vás interpelujem, pán minister, kedy dopracujete nariadenie vlády o minimálnej sieti pre ústavnú starostlivosť aj pre zariadenia, ktoré nebudú len strategickou záležitosťou štátu, že nebudú len štátne a splnia, ale plnia aj potreby a požiadavky dostupnej ústavnej starostlivosti pre všetkých. Kto vám, pán minister, odporučí zaradiť ďalšie ústavné zariadenia do tohto nariadenia minimálnej siete? Budú to VÚC alebo Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorá tak striktne zrušila niektoré zdravotnícke zariadenia?

Druhá moja interpelácia, pán minister Valentovič, je na vás a je na reálne kapitálové výdavky. Je vôbec reálne, pán minister, aby kapitálové výdavky boli poskytnuté aj zariadeniam, ktoré nie sú v nariadení o minimálnej sieti, teda nie sú štátne a keby aj boli kvalitné a boli by na ich prístrojové vybavenie potrebné finančné prostriedky, majú reálnu možnosť získať tieto prostriedky? Kedy očakávate ukončenie prehodnocovania žiadostí, či posudzovanie žiadostí na kapitálové výdavky, ktoré sú na rezorte zdravotníctva?

Moja tretia interpelácia, pán minister zdravotníctva, pán minister Valentovič, je na koncepciu tvorby Katalógu a zoznamu zdravotných výkonov. Jeho tvorba je správny krok, ale materiál určený na pripomienkové konanie je len akýsi náčrt koncepcie, aj to len na posledných dvoch stranách a nie je samotnou koncepciou. Odborná verejnosť je tak trochu unavená, lebo ani platný nie je dopracovaný, ani nový nevyzerá na reálny výstup. Kedy môžeme očakávať niečo adresnejšie, aby sa odborná verejnosť mohla zapojiť do tvorby alebo do pripomienkového konania?

Štvrtá interpelácia je na pána ministra Vážneho, pána ministra dopravy. Je na základe osobnej návštevy, osobného stretnutia s občanmi obce Obišovce z Košického kraja, okres Košice - okolie. Preto vás interpelujem, pán minister, vo veci zriadenia a výstavby zastávky pre vlaky osobnej prepravy, ktoré prechádzajú centrom tejto obce a ktorá bola už dlhodobo plánovaná vo veľmi vhodnej lokalite centra obce. V súčasnosti je v katastri obce funkčná a platná zastávka pre osobnú dopravu, ale je zriadená mimo obce v mieste nedostatočne bezpečnom nielen na vzdialenosť z centra obce, ale aj na dostupnosť cez frekventovanú komunikáciu a v noci veľmi nebezpečnú pre osamelú osobu.

Niekoľkoročné prísľuby Železníc Slovenskej republiky, že bude novozriadená zastávka priamo v centre obce, kde je pre ňu vybraté ideálne miesto, dokonca je už vybavené aj stavebné povolenie, niekoľkoročné prísľuby skončili 31. marca tohto roku tým, že stavebné povolenie stratilo platnosť a tak zreálnenie prísľubu pre obyvateľov vyprchalo.

Žiadam vás preto, pán minister, o preverenie veci, či Železnice Slovenskej republiky požiadali o predĺženie lehoty stavebného povolenia a či je možné v krátkom čase očakávať začatie výstavby zastávky v obci Obišovce. Určite vám budú za túto aktivitu obyvatelia obce povďační, pretože tento stav a ich problém je na pokraji záujmu už dlhé obdobie.

Ďakujem pekne za odpovede a očakávam ich.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Lipšic, po ňom pán poslanec Mikuš, Jozef Mikuš.

Nech sa páči.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem, pani predsedajúca. Milé kolegyne, vážení kolegovia, mám interpeláciu na pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny pani Tomanovú.

Nebude to o demografii, lebo tam sa zjavne nezhodneme, ale o neuveriteľnej politizácii v jej rezorte.

Dňa 7. 3. tohto roku boli na úrady práce zaslané usmernenia k činnosti úradov práce ohľadom II. piliera. Najskôr by som pani ministerke zacitoval § 1 ods. 2 písm. b) zákona o štátnej službe, podľa ktorého štátna služba bola, je budovaná na princípoch politickej neutrality. Na záver poviem perlu týchto materiálov, ktorá asi nemala byť zverejnená. Ale poviem, čo v týchto materiáloch vlastne generálny riaditeľ ústredia práce píše ako základné tézy na komunikáciu v oblasti II. piliera. Budem citovať: "DSS si v opozícii našla hlasnú trúbu, ktorá obhajuje ich bezproblémové zisky. Opozícia primitívnym spôsobom spochybňuje medzigeneračnú solidaritu." To sú materiály pre štátnych úradníkov, ktoré posielate. "Opozícia sa neštíti používať pri presviedčaní ľudí ani maximálne amorálne argumenty, ktoré súvisia s možným dedením nasporených peňazí. Kalkuluje s najnepríjemnejšou udalosťou v každej rodine, smrťou otca, matky, manžela, manželky." Pani ministerka, okrem hrubej demagógie sa vás chcem opýtať, ako je možné, že váš rezort takto spolitizované materiály posiela ako komunikačné tézy, ktoré majú byť vylepené na všetkých úradoch práce.

No, ale aby to bolo úplne jasné. Základné komunikačné rámce majú jednu malú kolónku, tu dole uvedenú, posielať na úrady práce, a tá znie: "Materiál určený pre internú potrebu strany Smer - sociálna demokracia." A v texte je: "Tento podklad slúži ako základný tematický rámec pre komunikáciu jednotlivých zástupcov strany Smer - sociálna demokracia pri ich verejných vystúpeniach k tejto problematike." A v materiáli je ďalej: "Moderná sociálna politika, ideológia sociálneho štátu, nie budovanie spoločnosti postavenej na bezcitných pravidlách neviditeľnej ruky trhu stojí na tisícročiami osvedčenom modeli, stojí na modeli medzigeneračnej solidarity. Pre Smer - SD je myšlienka prispievať na dôchodky našich rodičov úplne prirodzenou otázkou, pre slovenskú pravicu je to asi ekonomicky úplne zbytočným krokom."

Pani ministerka, to nie sú materiály z vašej straníckej konferencie, upozorňujem vás. To sú materiály, ktoré za peniaze všetkých daňových poplatníkov produkuje ústredie práce a prikazuje všetkým úradom práce v krajine, aby ich komunikovali našim občanom. Pani ministerka, také flagrantné porušovanie zákona o štátnej službe, takú neuveriteľnú politizáciu, hrubú demagógiu, ktorú vaši úradníci používajú, považujem za bezprecedentný krok, ktorý sa tu zrejme od roku 1998 nevyskytol.

Žiadam vás o odpoveď, akým spôsobom si predstavujete napĺňanie zákona o štátnej službe vo vlastnom rezorte. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Mikuš, nech sa páči.

J. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Budem interpelovať v závere svojho vystúpenia pána ministra financií Jána Počiatka.

Ministerstvo financií vypracovalo v marci podklad na východiská rozpočtu verejnej správy v rokoch 2009 až 2011. Stanovilo si v ňom ambiciózny cieľ, aby sa v roku 2011 dopracovalo Slovensko k vyrovnanému hospodáreniu. Myslím si, veľmi dobre, aj keď trošku neskoro, ale lepšie neskôr, ako vôbec. Vedie ho k tomu nadmieru priaznivý hospodársky vývoj. Deficit sa na ministerstve podujali oproti zámerom skresať aj na nasledujúce roky. Tak by sme sa s dlhovým hospodárením mali rozlúčiť v spomenutom roku 2011. Ešte viac to, že sme mali k tomuto vyrovnanému rozpočtu prísť skôr, stratí na cvengu, keď upozorním, že ide o cieľ, ktorý stavia táto vláda pre svoju nasledovníčku, ktorá vzíde z parlamentných volieb v roku 2010. Nejdem sa teraz zaoberať úprimnosťou takýchto zámerov, veď keby vláda mala skutočnú vôľu dosiahnuť vyrovnané hospodárenie, v súčasných priaznivých podmienkach by to bolo splniteľné už vo volebnom roku. Aj spolu s riešením dlhu penzijného systému, ktorý by sa dal po vyschnutí zdrojov z privatizácie energetických podnikov sanovať z ďalších privatizačných peňazí napríklad z bratislavského letiska alebo Carga.

Dnes si chcem všimnúť oblasť, o ktorej sa v posledných rokoch veľa nehovorí. Verejné financie nie sú len štátny rozpočet, Sociálna poisťovňa či Diaľničná spoločnosť. Verejné financie sú aj samosprávy, mestá, obce, vyššie územné celky a ich rozpočty ovplyvňujú celý štát. Ak sa vyvíjajú dobre, prispievajú k stabilite, ak sa vyvíjajú nepriaznivo, volajú na tlak na záchranu zo strany bratislavskej vlády, ako sme toho boli už viackrát svedkami v minulosti. Fiškálna decentralizácia bola jednou z nosných reforiem predchádzajúcej vlády. Cieľom bolo kompetenčne i finančne posilniť obce a župy. Zámer sa vydaril, o tom dnes nepochybuje nikto. Prerozdelením výnosov jedného druhu dane medzi samosprávy na základe jednoznačného, od vlády nezávislého kľúča sa dosiahlo výrazné finančné osamostatnenie samospráv.

Spočiatku boli pochybnosti, či samosprávy neprídu o peniaze. Dnes už každý vie, že opak je pravdou. Na vlne nevídaného hospodárskeho rastu so štátom sa vezú aj samosprávy, pretože výber dane z príjmu fyzických osôb rastie. Aj preto si mohlo ministerstvo financií v marcových východiskách dovoliť zdvihnúť predpokladané príjmy obcí a žúp v roku 2008 o 3 mld. Sk. Mestá, obce a vyššie územné celky sa, samozrejme, nesťažujú, ak im rastú príjmy.

Každý, kto pracoval v tejto oblasti, vie, že prostriedkov ešte dlho nebude dosť, či sa už pozrieme na chátrajúce školské budovy alebo na chýbajúce kanalizačné systémy. Preto nie je div, že samosprávy hľadajú nové zdroje a nachádzajú ich nielen vo fondoch, ktoré prichádzajú z Bruselu, ale aj v obyčajných bankových úveroch. A tu už prichádzam k jadru veci. Neexistuje presný prehľad, koľko si obce a župy napožičiavali v minulom roku. Verím, že sa to dozvieme zo štátneho záverečného účtu. Určite však nepôjde o milióny, ale o miliardy korún. Nemôžeme si povedať, že ide len o problém samospráv. Ich hospodárenie je súčasťou celého verejného systému a má naň vplyv. Zároveň vplýva na centrálnu vládu v Bratislave, ktorá ostáva pre nezodpovedne hospodáriace mesto či dedinu poslednou záchranou.

Stačí sa pozrieť do minulosti, ako sa napríklad museli riešiť problémy zadlžených Košíc, koniec koncov, aj Banskej Bystrice. Práve preto, aby predchádzajúca vláda zamedzila podobným nežiaducim javom, zmenila zákon tak, aby sa samosprávy nemohli zadlžovať nad rámec svojich možností. Od roku 2005 platí predpis, podľa ktorého celková suma dlhu obce nesmie prekročiť hranicu 60 % bežných príjmov a výška ročných splátok nesmie presiahnuť štvrtinu bežných príjmov.

Obávam sa, že toto je jedno z posledných reálnych opatrení na zamedzenie expanzie zadlžovania samospráv. Práve s vidinou stále rastúcich príjmov, v čom sa odzrkadľuje rekordný hospodársky rast celého štátu obciam a župám, stále viac rastie odvaha pri čerpaní úverov. Ťažko polemizovať o tom, či si v jednotlivých prípadoch radní alebo poslanci poradia so splácaním dlhov, to závisí od kvality a od riadenia jednotlivých úradov. V každom prípade však treba hovoriť o tom, či si tieto kroky dostatočne všíma centrálna vláda. Keď už pre nič iné, tak na prijateľné udržanie schodku verejných financií, či dokonca na jeho zlikvidovanie. Vyzerá to tak, že ministerstvo financií sa iba pasívne prizerá, čo sa deje na samosprávnych úrovniach.

V správe o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií za tri štvrte roka 2007, ktorá sa stala podkladom pre aktuálne marcové východiská rozpočtu verejnej správy v roku 2009 až 2011, ministerstvo priznáva, že ide o problém. V závere minulého roka pripustilo, že vyššie územné celky zvyšujú svoje úvery oproti pôvodnému predpokladu o 2,3 mld. Sk, čo vyvolá nepredpokladaný schodok rovný polovici tejto sumy. A to nemusí byť konečné číslo. Ako to je na úrovni miest a dedín, o tom ministerstvo nehovorí nič. Vývoj bude pravdepodobne rovnaký a nevedno, ako to bude tento rok. O tom, že nejde o zanedbateľné čísla, svedčia porovnania. Vlaňajší verejný dlh predstavoval podľa posledných prepočtov ministerstva 40 mld. Sk, miliarda, dve, tri z kasy samospráv môžu s týmto číslom pohnúť o nemalé percentá. Ale inými slovami, to, čo ministerstvo pripustilo ako nový vyprodukovaný dlh vo vyšších územných celkoch, je približne toľko, ako dosiahla vlani prebytok Sociálna poisťovňa. Župy prebytok vymazali.

Nedivme sa tomu, že samosprávy naberajú na sebavedomí a sú stále viac ochotné zadlžovať sa. Bohatnutím našich dedín a miest a žúp bude odvaha len rásť. O efektívnosti využitia týchto prostriedkov sa dá diskutovať, ale samosprávam takisto nemožno zazlievať. V čase ekonomiky chcú rozbiehať svoje investičné programy. Kvalitu rozhodovania nevyrieši kontrola z Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý sme nedávno pustili do kancelárií samospráv. Tieto rozhodovacie procesy si musí všímať vláda, tejto zodpovednosti ju nezbaví nikto. Nestačia konštatovania ministerstva financií z vlaňajšej správy, ktorú som už citoval, že hospodárenie vyšších územných celkov sa zhoršuje. Treba konať. Ak dnes hovoríme o miliardách korún nových dlhov, aby sme o rok, o dva nehovorili o desiatkach miliárd korún, čo už bude vážny problém.

Preto moja otázka pre pána ministra financií znie: Ako bude ministerstvo financií postupovať pri strážení verejných financií v prípade neúmerného zadlžovania sa samospráv? A má na to pripravené scenáre?

A na záver sa aspoň jedeným konkrétnym príkladom zastanem obcí. Vláda cez rozhodnutie spriaznených poslancov Národnej rady sa rozhodla ponechať regulované nájomné v reštituovaných domoch. Finančné povinnosti vyplývajúce z kompenzácií však nechala na obciach. Divíme sa potom, že obce zháňajú prostriedky, kde môžu? Ministerstvo financií to v takejto situácii určite nemá ľahké. Ale jeho vrcholný predstaviteľ tiež sedí vo vláde, ktorá v tomto prípade strčila hlavu do piesku.

Ďakujem pekne za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. V rozprave budeme pokračovať. Vystúpi pani poslankyňa Gibalová. (Hlasy z pléna.)

Vyhlasujem 5-minútovú prestávku, a potom zaujmeme stanovisko k vášmu názoru.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ešte, panie poslankyne, ešte o ďalších päť minút predlžujem prestávku.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, zaujmite miesta.

Budeme hlasovať tak, ako sa tu predtým dohodlo. Teraz musíme hlasovať o odpovediach členov vlády, a potom dokončíme rozpravu v rámci interpelácií, a potom budeme pokračovať v rámci programu, ktorý je tu schválený.

Pán poslanec Hrušovský, môžete zaujať miesto a sústrediť sa na hlasovanie. (Smiech v sále.)

Budeme pokračovať, pán poslanec Hrušovský, sústreďte sa, ešte raz to poviem, v interpeláciách poslancov. (Reakcia z pléna.) A potom, potom budeme rokovať tak, ako sme sa dohodli, bude pán Paška predkladať svoj návrh zákona po hlasovaní a po interpeláciách. (Reakcia z pléna.) No dobre. Nebudeme sa tu teraz zabávať. Ideme pracovať.

Panie poslankyne, pokračujeme v prerušenom rokovaní o hlasovaní o

písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podaných predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 25. februára 2008,

tlač č. 551. Najskôr však budeme hlasovať o tom, že Národná rada berie na vedomie vyjadrenia poslancov Moniky Gibalovej, Jarmily Tkáčovej, Martina Pada, Márie Sabolovej, Pavla Minárika, Kláry Sárközy a Viliama Novotného, že písomné odpovede členov vlády na ich interpelácie č. 6, 4, 30, 32, 9, 10, 11, 17, 25, 26, 27, 28 a 24 považujú za neuspokojivé.

Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme.

(Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných 125, za 57, proti 56, zdržalo sa 10, nehlasovali 2.

Neschválili sme uznesenie, ktorým citovaní poslanci vyjadrili neuspokojivé odpovede členov vlády.

Teraz dám hlasovať o uznesení, ktorým Národná rada berie na vedomie písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 25. februára 2008.

Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme.

(Hlasovanie.) Prítomných 125, za 68, proti 39, zdržalo sa 8, nehlasovalo 10.

Konštatujem, že Národná rada zobrala na vedomie písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 25. februára 2008.

Teraz budeme pokračovať v rozprave, ktorú sme prerušili. V interpeláciách vystúpi ešte v rámci rozpravy pani poslankyňa Gibalová.

Procedurálny návrh? Pani poslankyňa Sabolová, nech sa páči.

M. Sabolová, poslankyňa: Pán predsedajúci, vy ste tu neboli, keď sme odsúhlasili v Národnej rade, teda hlasovaním v Národnej rade, že po hlasovaní o 17.00 hodine budeme pokračovať prerokovaním bodu pána predsedu Pašku o imunite a o poslancoch, preto vás žiadam, aby sme pokračovali týmto bodom. Ak chce koalícia nejakú zmenu, musí tú zmenu schváliť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Potvrdzujem, že takto mi odovzdali vedenie schôdze, že na tomto sa dohodli.

Ale pán predseda parlamentu bol na 15. výročí Ústavného súdu v Košiciach, je na ceste späť, už len pár minút ho delí od príchodu sem, tak sa rozhodneme. Počkáme? Je všeobecný súhlas? (Reakcia z pléna.) Tak najskôr musíme dať hlasovať o procedurálnom návrhu pani poslankyne Sabolovej. (Reakcia z pléna.) Pardon, áno. Máte pravdu. Tých procedurálnych návrhov je tu teraz viacej.

Pani poslankyňa Laššáková, nech sa páči.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne. V mene troch poslaneckých klubov SMER - sociálna demokracia, Slovenská národná strana a Hnutie za demokratické Slovensko dávam návrh, aby sme dokončili interpelácie, dokončili návrh, poslanecký návrh pani poslankyne Smolkovej, Buriana a Pašku a potom, aby sme rokovali o návrhu pána predsedu Národnej rady Pašku.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Tak, teraz dávame hlasovať o tomto procedurálnom návrhu. Prezentujeme sa a hlasujeme.

(Hlasovanie.) Prítomných 70, za 69, proti 1, zdržalo sa 0, nehlasovalo 0.

Konštatujem, že schôdza nie je uznášaniaschopná.

Vyhlasujem 10-minútovú prestávku.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, zaujmite miesta, prosím vás. Ešte raz vás poprosím, zaujmite miesta. Budeme pokračovať v rokovaní.

Pristúpime k prvému čítaniu o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Pavla Pašku na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

Prosím, zaujmite miesta. Návrh ústavného zákona ste dostali ako tlač č. 571. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 583.

Pán Rafaj, pán Hrušovský, prosím vás, zaujmite miesta, buďte takí láskaví.

Teraz dávam slovo predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, pánovi Pavlovi Paškovi. Prosím ho, aby návrh ústavného zákona uviedol.