Siedmy deň rokovania

20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

4. apríla 2008 o 9.00 hodine

 

M. Hort, podpredseda NR SR: Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, otváram siedmy rokovací deň 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovaní požiadali títo páni poslanci: pán poslanec Marián Haľko, ďalej pán poslanec Miroslav Jureňa, Ján Kovarčík, István Pásztor, Ján Slota, Milan Urbáni, Renáta Zmajkovičová.

Do včerajšieho dňa alebo z predchádzajúcich rokovaní máme neukončené niektoré body vo vzťahu k interpeláciám, kde ešte sú aj prihlásení písomne alebo mohli by sa prihlásiť ešte ďalší ústne, bude, verím, urobená dohoda na zasadnutí poslaneckého grémia, ktoré bude tesne pred jedenástou pred hlasovaním, tam sa dohodneme, kedy dobehneme interpelácie.

A teraz by sme pokračovali jedným z tých dvoch bodov, ktoré máme rozrokované, to znamená o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Pašku na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 45/1989 Zb. o poslancoch Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov.

Tento návrh sme dostali ako tlač 572.

Pán predseda ako navrhovateľ už zaujal miesto pre navrhovateľov, takisto aj pani poslankyňa Jana Laššáková, ktorú určil ústavnoprávny výbor za spravodajkyňu.

Do rozpravy je ústne prihlásený pán poslanec Daniel Lipšic, ktorému teraz odovzdávam slovo. Po tomto zákone bude nasledovať zákon o Košiciach.

Nech sa páči, pán poslanec.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predseda, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vyjadriť sa k novelizácii troch zákonov, a teda najmä zákona o poslancoch, pretože podľa mojej mienky tento zákon už neskoršími zákonmi bol zrušený. Platí práve zásada "lex posterior, derogat priori", čiže neskorší zákon ruší zákon skorší, a napriek tomu, že tento zákon nebol formálno-právne zrušený, podľa mojej mienky je neplatný a neúčinný práve schválením neskorších zákonov. Poviem, aj prečo si to myslím. A to nielen jednotlivé paragrafy, pán predseda, ale budem vám citovať pomerne z každého paragrafu, čo je v tom zákone napísané, a ja pevne verím, že ten zákon už nie je platný a účinný.

Podľa § 1: "Poslanci majú účasť na príprave volebných programov Národného frontu a na ich uskutočňovaní vo svojich volebných obvodoch."

Podľa § 2: "Vo svojich volebných obvodoch spolupracujú predovšetkým s národnými výbormi, orgánmi Národného frontu, organizáciami v ňom združenými, pracovnými kolektívmi, orgánmi samosprávy."

Podľa § 4: "Poslanec, ktorý nezložil sľub na ustanovujúcej schôdzi alebo bol zvolený v doplňovacích voľbách," ktoré, samozrejme, neexistujú, "skladá sľub na schôdzi Slovenskej národnej rady."

Podľa § 6: "Funkčné obdobie poslancov, ktorí sú členmi Predsedníctva Slovenskej národnej rady," ktoré, samozrejme, neexistuje, "sa končím zvolením Predsedníctva novozvolenej Slovenskej národnej rady."

Podľa § 7 - a to je zaujímavé: "Poslanec môže byť kedykoľvek odvolaný na základe rozhodnutia svojich voličov. Postup pri odvolaní poslanca upravuje zákon Slovenskej národnej rady."

Podľa § 9: "Mandát zanikne, keď Predsedníctvo SNR vzalo rezignáciu na vedomie."

Podľa § 12: "Poslanci sú oprávnení najmä predkladať Slovenskej národnej rade podnety na podanie návrhu zákona Federálnemu zhromaždeniu." To asi tiež už nie je. "Požadovať od vedúcich ostatných štátnych orgánov a vedúcich socialistických organizácií informácie, vysvetlenia a podklady. Na základe poverenia SNR alebo jej orgánov zúčastňovať sa na spolupráci s Českou národnou radou a Federálnym zhromaždením."

Podľa § 13: "Poslanci spolupracujú s národnými výbormi, orgánmi Národného frontu, organizáciami v ňom združenými, pracovnými kolektívmi, orgánmi samosprávy, ako aj ďalšími orgánmi a organizáciami vo volebnom obvode."

Podľa § 14: "Sú povinní skladať voličom účty prostredníctvom petičného orgánu Národného frontu." A teraz prídu, samozrejme, tie najlepšie časti. "Poslanci sú povinní podľa § 15 najmä radiť sa s voličmi, orgánmi Národného frontu, organizáciami v ňom združenými, pracovnými kolektívmi a orgánmi samosprávy o návrhoch zákonov," ale najmä "sú povinní vysvetľovať voličom základné otázky politiky socialistického štátu."

Pán predseda, podľa vášho názoru toto ustanovenie je platné a účinné? Inými slovami, naozaj sme my poslanci viazaní príkazom a povinnosťou vysvetľovať voličom základné otázky politiky socialistického štátu? Ja pevne verím, že 18 rokov po revolúcii takúto povinnosť poslanci nemajú. Možno majú také právo niektorí poslanci a že to možno niektorí aj robia, fajn, ale povinnosť všetci poslanci takú nemajú, ja ju určite nemám a ani ju nevykonávam.

Potom sú tu ešte v § 16 oprávnenia poslancov, tiež národné výbory, Národný front, "upozorňovať vedúcich štátnych orgánov a socialistické organizácie na porušenie štátnej disciplíny". Keby ste nám mohli vysvetliť, čo to štátna disciplína je a či naozaj takéto právo upozorňovať na jej porušenie poslanci majú a komu by ho mali adresovať?

No a prichádzam k § 19 ods. 2, ktorý navrhujete zrušiť: "Poslanci sú pod ochranou ústavy a majú poslaneckú imunitu." To je podľa mojej mienky tiež zrušené ustanovenie tohto zákona a je zrušené zákonom najvyšším. Je zrušené článkom 78 ústavy, ktorý oveľa neskôr, teda štyri roky po prijatí tohto zákona, lebo on bol v roku 1989 prijatý, ešte pred novembrom 1989, upravil poslaneckú imunitu v ústave. Povedať, že upravil ju len tak sčasti a že tá všeobecná úprava zostala nie v ústave, ale v tomto zákone, ktorý bol zrušený následnými zákonmi, obsahovo zrušený, podľa mojej mienky je právne veľmi ťažké. Preto som prekvapený, že ste vôbec takýto návrh predložili.

Sú tu ďalšie zaujímavé veci, § 23: "Okresné národné výbory v spolupráci s orgánmi Národného frontu a organizáciami v ňom združenými sú povinné zabezpečovať verejné schôdze občanov a besedy s voličmi." Podpísaní: V. Šalgovič, I. Knotek.

Pán predseda, myslím si, že je chyba, že ste tento návrh predložili, stačilo predložiť novelu priestupkového zákona a novelu zákona o rokovacom poriadku. Návrh zákona o poslancoch podľa mňa neskoršími zákonmi bol zrušený. Inak by naozaj tieto všetky ustanovenia mali platiť a to sa mi zdá, že je trošku groteskné.

Dovoľte mi ešte sa vyjadriť k samotnej imunite a k diskusii, ktorá prebieha v Národnej rade.

Pán predseda, aj vo svojich vystúpeniach k imunite, už sa nebudem vracať do minulosti, ale ste taký pomerne vehementný, čo je fajn, vaši poslanci sa stále ohradzujú, keď niekto povie tvrdšie slovo, tak hneď majú faktické poznámky, ako tuná pár poslancov vidím, že to sa nepatrí, vy keď máte tvrdé slová, je to fajn, aj urážlivé, to nevadí, to nevadí. Mne to nevadí, fajn. A trošku mi to potom pripomína ako v škôlke, keď niektorí ako malé deti sem-tam, keď sa učiteľka nepozerá, štuchnú toho druhého a potom keď dostanú jednu facku, tak pribehnú žalovať, že jaj, oni ma tu bijú. Nerobte to. No tak proste keď hráte tvrdo, fajn, hrajte tvrdo, ale potom nechoďte ako malé deti žalovať, že teraz ste ma zbili vy. To je také smiešne podľa mojej mienky, to je také škôlkarské trošku. Čiže ak rozdávate údery, rozdávajte ich, ale potom ich musíte aj prijímať a nie sa sťažovať, že tie údery sú moc silné. Toľko asi k rozprave ešte včera a teším sa na právne vysvetlenie.

Pán predseda, ja vás nechcem skúšať z práva. Určite nie. Ale predpokladám, že keď ste tento návrh predložili, tak ste ho konzultovali s právnikmi, konzultovali ste, či vôbec ide o právny a účinný zákon, podľa mojej mienky nie. Ak budete mať záujem, môžeme sa stretnúť, keď teraz tu nemáte právnikov. Ale naozaj predkladať novely zákonov, ktoré sú zjavne neplatné a neúčinné, lebo boli derogované neskoršími právnymi úpravami, je podľa mojej mienky právnou chybou.

Toľko, pán podpredseda.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán Lipšic bol jediný vystupujúci v rozprave prihlásený ústne. S faktickými poznámkami sa nehlási nikto. Chcem sa spýtať navrhovateľa, či chce reagovať.

Nech sa páči.

P. Paška, predseda NR SR: Áno, ďakujem pekne. Pán kolega Lipšic, ten právny názor, že opäť sme v situácii... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Prepáčte, pán predseda, je to v rozprave alebo...

P. Paška, predseda NR SR: V rozprave, v rozprave, aby...

M. Hort, podpredseda NR SR: V rozprave, dobre, čiže ja som ešte neukončil rozpravu.

P. Paška, predseda NR SR: ... aby ste mohli reagovať.

Ak naozaj nájdeme zhodu právnu, ľudia z právneho prostredia, ktorí, keď som pripravoval návrh na celé zrušenie a hľadal som, aké súvisiace kroky treba urobiť, konštatovali, že tento krok treba urobiť. Myslím, že to nie je prvýkrát, kedy namietate na akúsi neúčinnosť alebo obsolétnosť, ale na tomto jedinom sa s vami rád zhodnem, sadnime si, právnici, ak naozaj bude jednotný právny názor, že je to tak, ako vy hovoríte, tak, samozrejme, ja s tým nemám problém. Toto je analogická súvislosť, ktorá vznikla práve z iného právneho názoru, ako prezentujete vy.

A ešte krátko. Ja som nechcel veľmi, ale keď už ste sa vrátili k tej imunite vy, tak viete, ja nemám problém, ani neplačem, ani nemám problém vracať úder, zase ste to niekde dostali do tej osobnej roviny, ale tak teda vrátim sa do tej svojej pozície, dobre, vy o tom práve a ja o tej logike. Lebo to, čo ste zas predviedli, to je typická ukážka o tom, aký je typ vášho myslenia.

A už včera sme sa trošku preli o tej syntéze, o dedukcii, ako dospieť k záveru na základe analýzy faktov a konštrukcie, a vy máte opačný typ myslenia, pán kolega. Vy prejudikujete, vy máte jasný cieľ a k nemu prispôsobujete celú dispozíciu a všetky argumenty a včera ste to dokumentovali. Naozaj ja sa musím vrátiť k tomu Aristotelovi, lebo keď vy mňa stále nútite, aby som sa vracal k tomu právnemu vedomiu, tak ja vás budem takisto poučovať, ako rád poučujete každého, aj mňa, z tej logiky myslenia, lebo to, čo ste včera, vyberte si zápis, prezentovali ako tzv. sylogizmus, tak sme sa na tom výborne pobavili všetci. Ja len ako pre vaše objasnenie, pravdepodobne, keďže čítate stále len tie právne normy.

Sylogizmus je forma deduktívneho úsudku, v ktorom z dvoch výrokov (premís), subjekt-predikátovej štruktúry vyplýva nový výrok (záver) tej istej logickej štruktúry. A už keďže som začal s tým Aristotelom, ktorého nikto nespochybňuje, možnože iba vy, o ktorom som hovoril a ten používal veľmi jasné logické štruktúry: všeobecný predpoklad, konkrétny predpoklad, konkrétny záver.

A aby ste tomu rozumeli, pán poslanec, napríklad:

"Všetci ľudia sú cicavce" - nespochybniteľné.

"Daniel Lipšic je človek" - určite.

"Je nespochybniteľné, že Daniel Lipšic je cicavec."

Toto je spôsob konštrukcie, nie naopak, ako to robíte vy. Alebo:

"Namyslení ľudia sa správajú, akoby boli múdrejší ako všetci ostatní" - pravdepodobne sa všetci na tom zhodneme, že je to tak.

"Daniel Lipšic sa správa, akoby bol múdrejší ako všetci ostatní" - niet iný záver, taká je logika.

"Daniel Lipšic je namyslený."

A takýchto príkladov by sme mohli v tomto type konštrukcie naozaj prijať veľmi veľa, ale ja len použijem jeden, ktorým odpoviem aj na vašu otázku... (Reakcia poslanca.) Aj odpoviem na... (Reakcia poslanca.) Prečo ste sa pýtali, aký je ten, prečo ten môj názor, prečo vôbec prichádzam s imunitou? Skúsim opäť takú relatívne jednoduchú logickú konštrukciu, skúsme sa počúvať.

"Predsedovi parlamentu by malo záležať na dôveryhodnosti parlamentu."

Druhý: "Imunita spochybňuje dôveryhodnosť parlamentu."

"Predseda parlamentu je proti imunite." - Logický záver, odpovedám aj na vaše otázky zo včera.

Kolega, nechcem tu teraz rozoberať rôzne iné... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Prepáčte, pán kolega, pán predseda vystupuje v rozprave, je možné reagovať zrejme potom vo faktickej.

P. Paška, predseda NR SR: Samozrejme, ja vás poprosím, kľudne sa prihláste s faktickou poznámkou a reagujte.

Ja uznávam, že tento typ logiky niekedy, a je na to nespočetne historických príkladov, niekedy môže viesť k absurdným záverom, ak dôjde k absurdnej konštrukcii, ale naozaj to, čo ste aj včera povedali, jednoducho dokazuje, že vy tento spôsob nepoužívate, vy jednoducho stále presviedčate o svojej pravde a používate na môj vkus až príliš deformované metódy.

Vy zadefinujete to, čo je pre vás dôležité, vy absolútne nespochybniteľne poviete záver a potom k nemu konštruujete všetky logické argumenty - a nie raz a nie dvakrát. A napríklad aj tá právna polemika o tom, čo ste aj v súvislosti s týmto zákonom predviedli, je toho dôkazom. Jednoducho spochybňujete, že existuje aj iný názor, a svoj názor povyšujete na čosi, čo je nespochybniteľné. (Reakcia poslanca.) Skúste sa prihlásiť do faktickej poznámky potom, dobre?

A tak len ešte, aby tým, ktorí to chcú porozumieť, čo ste včera povedali. Povedali ste, vyberte si ten prepis.

Prvá premisa: "Paška podal návrh na zrušenie imunity."

Druhá: "Dovtedy Paška hlasoval proti zúženiu imunity."

A záver: "Vaše názory sú v rozpore."

Pán Lipšic, ale keby ste si naozaj toho Aristotela prečítali, tak to nie je sylogizmus, to je, viete, taká trošku logika inkvizície, tak ako fungovala kedysi. To je jednoducho rozpor, nič iné, takže... Ale nebudem tu rozoberať tieto veci, ja vám chcem povedať, áno, ak, a znovu vyzvem aspoň tie kolegyne a tých kolegovi, ktorí tu sú, poďme do druhého čítania s imunitou. Je nespochybniteľné, že minimálne existujú rôzne právne názory, tak teda ak ich vieme zjednotiť, to s vami plne súhlasím, ak sa ukáže, že máte pravdu, že ten návrh tej novely zákona o poslancoch je irelevantný a že tento zákon je naozaj už mimo právneho systému a nie je v záujme veci, teda zrušenia imunity, potrebná jeho novela, nebudem s nikým polemizovať ani pol sekundy. Ale to všetko ostatné je dnes v rovine nášho vlastného správania sa a logiky a schopnosti pochopiť, prečo a ako určité zmeny je nevyhnutné urobiť.

Takže znovu vás chcem požiadať, poďme do druhého čítania s návrhom ústavného zákona, zrušme imunitu. A ak prevládne všeobecný väčšinový právny názor, že máte pravdu v logike, ktorá opäť síce z hľadiska interpretácie nebola nič iné len mojím zosmiešňovaním, citovaním, ale my by sme v právnom systéme, pán poslanec, našli ešte niekoľko zákonov platných z obdobia pred rokom 1989, ktorých formulácia a pojmový aparát by pravdepodobne asi vyvolával úsmevy.

Takže ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujeme. Je zrejmé, že vládna koalícia má zjavne menší záujem o tento zákon ako opozícia. Otváram teraz možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami na vystúpenie pána predsedu. Prihlásili sa pán poslanec Pavol Minárik, Daniel Lipšic, Monika Gibalová, Mária Sabolová, Martin Fronc. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pán poslanec Pavol Minárik, nech sa páči.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, ja sa poznám s pánom poslancom Lipšicom dosť dlho, nepochybne oveľa dlhšie, ako ho poznáte vy, a preto si môžem dovoliť povedať, že druhá premisa vášho druhého sylogizmu, ktorý ste uviedli, je nesprávna.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Daniel Lipšic, nech sa páči.

D. Lipšic, poslanec: Pán predseda, ja som povedal názor, svoj názor na účinnosť zákona o poslancoch. Vy ste svoj názor nepovedali. Čiže môžeme polemizovať o niečom, ale musíme najskôr teda mať nejaké argumenty na stole. Vy ste žiadne neponúkli. Chcem povedať, že nejde len o formulácie. Ak naozaj je platný a účinný zákon o poslancoch, tak je tam právo odvolávať poslanca. To nie sú len formulačné veci. To sú obsahové veci. Takže nehovorme o formuláciách. Ja som niektoré z tých najkrikľavejších odcitoval, aby bola viditeľná absurdnosť toho celého zákona, ide o obsah toho zákona.

Po ďalšie sylogizmus, už povedal pán poslanec Minárik, okrem toho vášho prvého sylogizmu tie ďalšie boli nesprávne. Sylogizmus, pán predseda, je nesprávny vtedy, ak jedna z dvoch premís nie je pravdivá alebo ak záver z tých premís nevyplýva. To znamená, vy si nemôžete do premís dosadiť svoje názory, svoje subjektívne pocity a potom z toho vyvodzovať záver. To je, to je, samozrejme, šarlatánstvo.

Môj sylogizmus, pán predseda, sa týkal faktov, nie názorov na vašu osobu. Faktom je, že ste predložili návrh na zúženie imunity. Áno alebo nie? Faktom je, a to je druhá premisa, že ste doteraz hlasovali vždy proti návrhom na zúženie imunity. A záver logicky z toho jediný podľa mojej mienky je, že vaše skutky sú v rozpore v minulosti a dnes. Dodnes ste to nevysvetlili, pán predseda. Čiže kedykoľvek si, samozrejme, s vami rád aj na tému sylogizmov sadnem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Slovo má teraz pani Monika Gibalová, nech sa páči.

M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán predseda, hovoríte o sebe, že ste filozof a humanista a v tomto si môžeme byť asi rovní. Ale chcela by som vám povedať, že aj v logike existuje skúška správnosti ako v matematike a tá nepustí. Správny výsledok logický je odvislý od vstupných premís. A keď si vypočujete vaše včerajšie vystúpenie, tak budete musieť aj voči sebe, nielen voči pánu poslancovi Lipšicovi, urobiť istú korekciu. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Mária Sabolová vo faktickej poznámke, nech sa páči.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne. V dvoch poznámkach by som chcela zareagovať, pán predseda, a to, že je tu veľa zákonov, ktoré určite je treba upraviť a možno stratili platnosť, ale sme ich zatiaľ za to obdobie, kedy sa snažíme v tomto parlamente čistiť aj legislatívu, neotvorili. Toto je jeden z nich.

A druhá poznámka, očakávala som, že vyvrátite jednotlivé tvrdenia pána poslanca Lipšica a prednesiete tie argumenty, ktoré vás priviedli k tomu, že predkladáte novelu zákona o poslancoch. Ale vo vašom vystúpení ste skončili opäť len v akejsi filozofii a v zákone o imunite, a nie v tomto zákone, ktorý teraz prerokovávame.

M. Hort, podpredseda NR SR: Posledným prihláseným s faktickou poznámkou je pán poslanec Martin Fronc, nech sa páči.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Pán predseda, povedali ste, poďme do druhého čítania. Ja podporím návrh, aby to išlo do druhého čítania, len myslím si, že by sme tak mali postupovať aj v iných prípadoch. O chvíľu bude prerokovávaný návrh, môj návrh školského zákona, ktorý je tu tretíkrát v Národnej rade. Dvakrát bol v prvom čítaní zhodený zo stola. Predložil som ho aj preto, aby sme mohli diskutovať a porovnávať dve predlohy zákona, vládny a ten môj. Čiže trochu by som vás rád vyzval, aby ste postupovali ako koalícia v tomto prípade rovnako a posunuli aj ten návrh zákona do druhého čítania. Nakoniec všetci dobre vieme, že rokovania vo výboroch sú oveľa viac vecné, oveľa viac prinášajú naozaj dobré zmeny ako to, čo sa deje tu v pléne pod reflektormi a pod kamerami. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Chcete reagovať, pán... Nie. Pán Lipšic bol jediný prihlásený do rozpravy ústne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Spýtam sa, či chce navrhovateľ zaujať stanovisko v záverečnom slove. Nie? Pani spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, hlasovať budeme o 11.00 hodine.

Teraz budeme pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Pašku, Moniky Smolkovej a Jozefa Buriana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov. Máte ho ako tlač 575.

Prosím teraz poslankyňu Moniku Smolkovú, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajcu, predsedu výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pána Tibora Cabaja, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

Do rozpravy je ústne prihlásený ešte pán poslanec Viliam Novotný, on bol prihlásený posledný ústne. Teraz mu odovzdávam slovo, nech sa páči.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne. Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani navrhovateľka, vážený pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vystúpil k poslaneckému návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice. To, prečo vystupujem, je, myslím, pomerne jasné všetkým, ktorí ma poznáte. Som Košičan, rodený Košičan a funkcionár SDKÚ - DS v tomto meste a v Košickom kraji, zastávam funkciu krajského predsedu mojej strany a k danej téme sme zaujali aj politické stanovisko, ktoré sme deklarovali v pondelok na tlačovej konferencii v meste Košice za prítomnosti mojej kolegyne z mesta pani poslankyne Tkáčovej a viceprimátora za SDKÚ - DS pána Vargovčáka.

Takže dovolím si odprezentovať politické stanovisko SDKÚ - DS k tomuto zákonu. Bol som milo prekvapený, potešený aj posilnený tým, že keď som túto pozíciu, ktorú zaujala SDKÚ - DS v meste Košice k danému zákonu, prezentoval na našom poslaneckom klube, získal som podporu poslancov a prísľub, že podporia tieto návrhy alebo toto stanovisko, ktoré dneska budem prezentovať.

Na úvod chcem hneď povedať to, čo možno už aj odznelo vo vystúpení pani poslankyne Sabolovej, že celý spôsob podania tohto poslaneckého návrhu zákona považujem za neštandardný. Za neštandardný a nekorektný. Pretože nemyslím si, že je správne podávať zákon, ktorý v strede funkčného obdobia mení pravidlá fungovania na úrovni mestskej samosprávy tak, aby bol prediskutovaný s volenými zástupcami občanov na úrovni mesta. Jedinú informáciu, ktorú o tomto zákone mal pán primátor, bola akási vágna informácia spred niekoľkých mesiacov, že spomínaní predkladatelia pripravujú návrh novely zákona o meste Košice. Nič viac. O tom, čo prebiehalo na Rade starostov, už rozprávala pani poslankyňa Sabolová aj pani poslankyňa Smolková, k tomu ja sa už vyjadrovať nebudem. Ja sa budem vyjadrovať len k tomu, že dneska si naozaj môžem povedať, že takýto postup považujem za nekorektný a neštandardný.

Viete prečo? Lebo keď sme naposledy podávali novelu zákona o meste Košice pod č. 222/2006, táto novela vznikla na pôde mesta. Boli to odborníci Magistrátu v spolupráci s ústavnými právnikmi na čele s pánom Dr. Ladislavom Oroszom, ktorí pripravili novelu zákona o meste Košice, lebo naozaj bolo potrebné meniť tento zákon, ktorý bol už značne bradatý a používal výrazy nie veľmi odlišné od zákona o poslancoch, ktorý citoval pred chvíľou pán poslanec Lipšic. Mestské zastupiteľstvo rokovalo o pripravenej novele zákona o meste Košice a prijalo akési odporúčanie, prosbu poslancov za jednotlivé politické strany, ktorí pôsobia v meste Košice alebo bývajú v meste Košice, aby spoločne predložili takýto návrh zákona do parlamentu, aby tento návrh zákona nebol politicky zneužitý žiadnou politickou stranou. Dokonca sme boli do určitej miery ako skupina predkladateľov, patril som medzi nich aj ja, ale boli tam predkladatelia zo všetkých poslaneckých klubov zastúpených v Národnej rade, ktorí mali poslancov v meste Košice, s bytom v meste Košice, boli sme dokonca požiadaní, aby sme nedávali pozmeňujúce návrhy, aby sme tú dohodu, ktorá sa zrodila na úrovni mesta, akýmsi spôsobom nezmenili, nedevalvovali. Tento zákon bol drvivou väčšinou hlasov v Národnej rade nakoniec aj schválený.

Preto si myslím, že ak mali predkladatelia úprimnú snahu niečo meniť v zákone o meste Košice, mohli postupovať rovnako. Mohla napríklad táto iniciatíva naozaj vzísť z Rady starostov, mohla byť prerokovaná v mestskom zastupiteľstve a mohli ju predkladať hoci aj títo poslanci, aby sme náhodou nepokazili priechodnosť zákona zlými menami v zozname predkladateľov, mohli ho predkladať, ale mohli ho najprv prediskutovať.

Preto si myslím, že ide o niečo, čo treba pomenovať politicky, a dovolím si to pomenovať politicky, o čo tu ide. Ide tu o to, že strana SMER, ktorá na hlavu prehrala komunálne voľby v meste Košice, má dvoch starostov a päť mestských poslancov z päťdesiatich, je v beznádejnej opozícii v meste Košice. Vo všetkých zastupiteľstvách miestnych častí má koalícia KDH, SDKÚ - DS, SMK väčšinu. (Reakcia z pléna.) Ale s nezávislými poslancami, áno. Okrem Furče, kde má väčšinu pani poslankyňa. Takže v 21 mestských častiach má koalícia KDH, SDKÚ - DS, SMK väčšinu s výnimkou mestskej časti Furča. (Reakcie z pléna.) Mestská časť Furča je významná mestská časť Košíc.

A tak sa teda rozhodla strana SMER obísť volených zástupcov občanov v meste Košice a využiť parlamentnú väčšinu, ktorú má spolu so svojimi koaličnými partnermi z HZDS a SNS, na to, aby v priebehu funkčného obdobia zmenila pravidlá fungovania v meste Košice. Považujem to za nekorektné a považujem to za aroganciu moci. Považujem to za postup, ktorý nemá opodstatnenie, keď len nejde o to, že chce strana SMER ukázať Košiciam, že aj tak si nájde páku na to, aby vedela ovplyvňovať veci, keďže cez päť poslancov v mestskom zastupiteľstve nemá až také významné slovo, ako by si táto strana predstavovala. O to tu išlo, dámy a páni, to som povedal aj na tlačovej besede. Strana SMER chce zneužiť svoju parlamentnú prevahu na to, aby v priebehu fungovania funkčného obdobia zmenila pravidlá fungovania samosprávy v Košiciach.

O čo ale vecne ide v tomto zákone, aby som sa ho trošku pridŕžal? V prvej časti navrhujú predkladatelia, aby mestské časti vo vzťahu k čerpaniu finančných prostriedkov z európskych fondov mali štatút obce. Na prvý pohľad sa to naozaj môže zdať ako celkom dobrý nápad. No veď prečo nie? Nech si starostovia podajú svoje projekty, veď príde viacej peňazí z európskych fondov, veď je to v prospech občanov, však Košičania žijú v tých mestských častiach. Však to je dobré, nie? Celkom pekný návrh. Má to ale niekoľko háčikov.

Po prvé, ak by to naozaj bola snaha starostov mestských častí, SDKÚ - DS má len jedného starostu, takže s ním komunikujem, KDH ich má viacej a počuli sme názor pani poslankyne Sabolovej, nebol žiaden problém, aby takýto návrh vyšiel z Rady starostov a aby prišiel znovu ako konsenzuálny návrh z mesta Košice.

Tu je trošku iný problém. Tu je problém taký, že dvaja, nanajvýš traja starostovia z dvadsaťdva, ktorí sú z koaličných vládnych politických strán, chcú využiť svoje kontakty na ministerstvách, cez ktoré sa budú deliť európske projekty, aby získali cez projekty finančné prostriedky do svojich mestských častí a aby riešili svoje partikulárne záujmy, zámery a projekty, ktoré v týchto mestských častiach majú. O to tu ide.

Uistil som v pondelok na tlačovke ostatných devätnástich starostov mestských častí, že keď snívajú o tom, aké obrovské finančné prostriedky budú čerpať z jednotlivých ministerstiev, aby sa z tohto zlého sna prebudili. Tento zákon nie je o nich. Tento zákon je o dvoch, nanajvýš troch starostoch mestských častí v meste Košice, ktorí sú z vládnej koalície, ktorá existuje v parlamente Národnej rady Slovenskej republiky.

SDKÚ - DS s týmto návrhom nesúhlasí a nesúhlasí hneď z niekoľkých dôvodov. Ten prvý je taký, že máme za to, že by bolo vhodnejšie, aby mesto Košice pripravovalo veľké projekty v prospech všetkých občanov mesta a aby, ak to nebude politický problém - a ja som veľký optimista, verím, že to nemôže byť politický problém, že reprezentácia tohto mesta pochádza z opozičných strán v Národnej rade Slovenskej republiky -, aby prostredníctvom týchto veľkých projektov čerpala finančné prostriedky z európskych fondov a riešila problémy všetkých Košičanov a projekty, ktoré sa budú dotýkať všetkých Košičanov, a aby sa tieto finančné prostriedky nerozplytvali na partikulárne záujmy v niektorých mestských častiach. Toto je náš pohľad na celú túto problematiku.

Máme aj ďalšiu vážnu výhradu. Tu už odznelo, že či je to celkom v súlade s ústavou, alebo nie je v súlade s ústavou. Ja som lekár, ja nebudem o ústavnosti a protiústavnosti špekulovať, nato sú odborníci, ústavní právnici, s ktorými sa určite poradíme pri tomto zákone. Ale ide tu o základnú filozofiu, čo s tým mestom Košice vlastne chceme urobiť? A ja som o tom hlboko presvedčený a tvrdím to od roku 2004, 2005, môžete si všetky moje tvrdenia v Národnej rade aj v meste Košice spätne prehrať, že mesto Košice nie je ZMOS-om 22 dedín. Mesto Košice nie je úniou 22 mestských častí. Mesto Košice je jedno integrálne silné mesto, ktoré sa v rámci svojej samosprávy delí na nejaké nižšie správne jednotky. O tom je SDKÚ - DS presvedčená a SDKÚ - DS bude vždy tak konať, aby posilňovala mesto Košice, aby sa mesto Košice do budúcna zmenilo na silnú metropolu, aby aj Košice-okolie, mám tu svojho priateľa, ktorý to nazval, že oni sú anektovaní, sa cítili stále viacej Košičanmi, aby sme budovali silný metropolitný región na čele s Košicami. Myslím si, že Košice majú všetky predpoklady na to, aby sa stali druhou metropolou tejto krajiny, aby sa stali protiváhou Bratislavy na východe Slovenska, aby sa stali naozaj centrom kultúrneho, spoločenského, ekonomického života východu Slovenska, aby toto mesto zaujímalo stále vážnejšiu pozíciu v rámci celého Slovenska.

Som veľmi rád, že v poslaneckom klube SDKÚ - DS som na tieto názory získal výraznú podporu a že SDKÚ - DS veľmi dobre vníma, že Slovensko bude omnoho stabilnejšia krajina, keď bude stáť na dvoch pevných nohách, jedna sa volá Bratislava a druhá sa volá Košice, že nie je možné budovať centralistický štát, keď Bratislava je postavená v jednom póle tejto krajiny. Môžeme potom rozprávať o regionálnych rozdieloch a ich vyrovnávaní, keď všetky investície a cesty končia pri Nitre a Trenčíne, pri lepšej možnosti pri Banskej Bystrici a pri Žiline.

SDKÚ - DS pre tento svoj projekt, pre tento svoj pohľad robila aj konkrétne veci, lebo iste sa ma opýtate, že reči sú to pekné, ale či sme niečo pre to aj urobili? Veľmi dobre viete, že som veľmi intenzívne pracoval, ktorí ste boli v predchádzajúcom funkčnom období, na tom, aby sa nám podarilo v rámci reforiem presťahovať Národný úrad práce do Košíc. Pretože si myslím, že to má svoju logiku, lebo tam sú nezamestnaní. Vždy je lepšie riadiť nezamestnaných a sledovať ich tam, kde sú, nie štyristo kilometrov ďalej. Žiaľ, tento zámer sa nepodaril. Ale aj z mojej iniciatívy a z iniciatívy poslancov z Košického kraja sa podarilo nakoniec presunúť Národný inšpektorát práce do Košíc, ktorý je po Ústavnom súde druhou významnou inštitúciou, ktorá v meste Košice sídli, celoštátneho významu.

Poviem veľmi úprimne, že dneska sa Košice môžu popýšiť najkrajším hokejovým štadiónom na Slovensku aj vďaka tomu, že minister financií Ivan Mikloš rozhodol o tom, že daňová vratka U. S. Steelu sa nepoužije na nejaké projekty inde na Slovensku, ale tam, kde sa vytvorila, a išla do Steel Arény. Bolo to viac než 300 mil. korún. A poviem, že aj dokončenie košického letiska, ktorí lietate lietadlami, ho viete ľahko porovnať s bratislavským letiskom, bolo výsledkom predchádzajúcej vlády a snahy predchádzajúcej vlády, za čo sa chcem poďakovať aj ministrovi dopravy pánovi Prokopovičovi.

Keď už sme pri počte týchto mestských častí, tak chcem povedať aj nejakú pointu. SDKÚ - DS je presvedčená o tom, že mesto Košice by malo mať jednociferný počet mestských častí. Preto sme podporili aj predchádzajúcu novelu zákona o meste Košice, ktorá obsahuje v sebe celkom schodný mechanizmus na to, aby sme znížili počet nezmyselných mestských častí. Lebo naozaj mestská časť Košice-Džungľa s 300 obyvateľmi alebo dvakrát Ťahanovce-sídlisko a Ťahanovce-obec, dvakrát starosta a zastupiteľstvo, sú nezmysly. Čiže SDKÚ - DS je pripravená iniciovať a presadzovať tento proces a verím, že na úrovni mesta nájdeme partnera na tento proces, lebo zatiaľ sme s takýmto jasne deklarovaným názorom ojedinelí. A to, že počet mestských častí je naozaj problémom rozvoja mesta Košice, si dovolím demonštrovať cez paralelu. Keď vyhral posledné komunálne voľby primátor mesta Budapešť pán Demszký Gábor, povedal, že najväčším problémom Budapešti, aby sa zmenila na svetovú metropolu, je skutočnosť, že sa delí na príliš veľký počet mestských častí. Dva a polmiliónová Budapešť má 22 mestských častí. Dvestopäťdesiattisícové Košice tiež. Áno, naozaj, vidíme v tom problém, ktorý sa budeme snažiť riešiť.

Chcem hneď... Ešte pri tomto bode možno znovu pripomenúť tú najdôležitejšiu časť, že aj keď na prvý pohľad vyzerá návrh, ktorý predložili navrhovatelia, ako celkom schodný. Veď čo je na tom zlé, že starostovia si vybavia nejaké finančné prostriedky. Myslím si, že cesta, keď mesto Košice bude podávať projekty a získavať finančné prostriedky pre všetkých občanov v tomto meste a projekty, ktoré sa týkajú všetkých občanov tohto mesta, je lepšia, ako keď sa tieto vzácne zdroje použijú na partikulárne záujmy v jednotlivých mestských častiach. Čiže ak chcete, rozdiel medzi mnou a pani poslankyňou Smolkovou je v tom, že pani poslankyni Smolkovej ide predovšetkým o Furču, SDKÚ - DS ide o mesto Košice, a teda aj o Furču.

A čo sa týka druhého ustanovenia, ktoré prináša táto novela zákona, a to zníženie počtu viceprimátorov alebo námestníkov primátora na dvoch od 1. júna 2008, považujem za zlomyseľnosť. Povedala to už pani poslankyňa Tkáčová, poviem to aj ja. Neviem, prečo stranu SMER tak neobyčajne trápi počet viceprimátorov v meste Košice. Nemajú ani jedného, keďže majú päť poslancov z päťdesiat v mestskom zastupiteľstve. Ja viem len o piatich. Považujem za nekorektné aj to, že počet viceprimátorov sa má meniť v polovici funkčného obdobia. Koalícia, ktorá v meste vyhrala komunálne voľby, KDH, SDKÚ - DS, SMK, sa hneď na prvom zastupiteľstve dohodla v súlade s platnými zákonmi, a budem čítať právnu analýzu, na tom, že počet viceprimátorov bude tri. Každá z týchto strán má jedného viceprimátora. Je síce pravda, že predkladatelia sa odvolávajú na to, že vraj to nie je v súlade so zákonom č. 369, a my sme aj na tlačovke v pondelok v Košiciach povedali, že je to v súlade so zákonom č. 369 a v súlade so zákonom o meste Košice. Argument, čítam z právnej analýzy, ktorej sme sa držali: "Argument predkladateľa neobstojí. Zákon o obecnom zriadení nie je nadriadený zákonu o Košiciach, iba upravuje to, čo neupravuje zákon o Košiciach", alebo keď chcete naopak, zákon o Košiciach upravuje to, čo neupravuje zákon o obecnom zriadení. Oba schválila Národná rada Slovenskej republiky. "Organizačný poriadok mesta je originálnou kompetenciou mestského zastupiteľstva v súlade so zákonom o Košiciach. Viceprimátori sú hradení z vlastných prostriedkov mesta, je to originálna kompetencia. Určovanie počtu viceprimátorov je zasahovanie do právomocí mestskej samosprávy aj v zákone o obecnom zriadení na základe princípu subsidiarity." My sme sa držali tohto právneho stanoviska a právnej analýzy. Ak majú predkladatelia iné právne stanovisko, inú právnu analýzu, nech ju predložia. Keď mesto Košice porušuje zákon, nech nás dajú na súd, mesto Košice, ale meniť v polovici funkčného obdobia pravidlá fungovania samosprávy k 1. júnu 2008 považujem za zlomyseľnosť.

Takže o čo ide predkladateľom? Ja vám poviem, o čo ide predkladateľom. Ide im o to, aby vrazili klin do koalície KDH a SDKÚ - DS, SMK. Ide im o to, aby sme sa teraz tri mesiace začali v meste Košice hádať, komuže to z tých troch politických strán pripadnú tí dvaja viceprimátori. Bude to zábavná téma, najviac sa bude tešiť strana SMER. Možno má aj taký zámer strana SMER, že chce jedného z týchto partnerov v dôsledku tejto hádky vyhnať z koalície. Tipujem, že by to mohla byť strana SMK, s ktorou je SMER v koalícii pre zmenu na krajskej samospráve.

Dámy a páni, za SDKÚ - DS vám chcem povedať, že my na takúto hru nepristúpime. My o počte viceprimátorov v strede funkčného obdobia nebudeme licitovať a my sa s našimi koaličnými partnermi o tom, kto má kde obsadiť ktorého viceprimátora v polovici funkčného obdobia, hádať nebudeme. Dohodneme sa na koaličnej rade a túto dohodu budeme rešpektovať.

Chcem hneď povedať, že my nemáme problém s tým, aby boli dvaja viceprimátori. Dokonca ani s tým, aby bol jeden viceprimátor. Dokonca ani s tým, aby nebol žiaden viceprimátor. Buďme ako obec, len starosta a nič viac. Však máme len 250-tisíc obyvateľov, žiaden problém. Ani s tým nemáme problém. Ale od nového funkčného obdobia. Dohodnime sa, aké budú pravidlá hry po ďalších komunálnych voľbách. Všetky politické strany, ktoré pôjdu do týchto komunálnych volieb, budú vedieť, za akých pravidiel v nich budú súťažiť. A ako dopadnú tieto komunálne voľby, podľa toho sa tieto pozície, ktoré budú vopred známe, na základe novely zákona o meste Košice obsadia.

Dámy a páni, toľko som chcel povedať k tomuto zákonu. Teším sa na diskusiu v druhom čítaní, lebo som o tom presvedčený, že mená predkladateľov sú dostatočnou zárukou pre vládnu koalíciu, aby tento zákon, keby tam bolo napísané hocičo, postúpi do druhého čítania. Za poslanecký klub SDKÚ - DS chcem povedať, že nepodporíme novelu zákona o meste Košice.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)