A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Biró majú pani poslankyňa Vášáryová, pani poslankyňa Tóthová, pani poslankyňa Mušková, pán poslanec Rafaj a pán poslanec Senko. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

A slovo má pani poslankyňa Vášáryová.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Ja by som chcela veľmi oceniť vystúpenie mojej kolegyne z výboru pani poslankyne Ágnes Biró. Bolo v úplnom protiklade k vystúpeniu pána ministra Maďariča, keď bezprecedentným spôsobom uvádzal tento zákon.

Chcem jej poďakovať za to, že na tejto pôde povedala pokojne a nekonfrontačne, že v demokratickom režime oponent nie je nepriateľom, ktorého treba zlikvidovať.

A chcem jej poďakovať za to, že jasne vysvetlila a opravila slová pána ministra, ktorý nenávistným spôsobom uvádzal tento zákon, že my nie sme proti právu na odpoveď. Náš pozmeňujúci návrh je práve odpoveďou, serióznou a legislatívne jasnou a presnou odpoveďou na bezprecedentný útok súčasnej vlády a jej predstaviteľov na médiá a novinárov. Takto by sme mali diskutovať v parlamente európskej krajiny, akou dnes Slovenská republika je. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa vo svojom vystúpení uvádzala, že predložený legislatívny návrh je v rozpore s čl. 26 ústavy. Mám pred sebou čl. 26 ústavy a prosila by som ju, aby konkretizovala, s ktorou vetou je v rozpore. Totiž odsek 2 hovorí: "Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom a tlačou alebo iným spôsobom" a tak ďalej. A odsek 4 hovorí: "Slobodu prejavu a právo," a tak ďalej, "možno obmedziť zákonom na ochranu práv a slobôd iných a mravnosti." Teda aj právo na odpoveď je plnenie odseku 2, aby mohol každý, nielen ten, kto má vlastníctvo novín, vyjadrovať svoj názor, hlavne vtedy, keď to ten odsek 4 uvádza, ak je to nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných a mravnosť. Takže ja by som prosila, aby to bolo konkretizované, pretože veta, že niečo je v rozpore s ústavou, patrí len Ústavnému súdu, samozrejme, každý jedinec môže sa domnievať, že je to v rozpore s ústavou, teda môže ísť len o domnienku, nie o také apodiktické tvrdenia, ako sme si tu vypočuli. A preto prosím pani poslankyňu, aby svoju domnienku o rozpore s ústavou presne vyšpecifikovala. Ďakujem za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Mušková.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Pani poslankyňa, vaše vystúpenia som si vždy rada vypočula, bývajú alebo bývali odborné a nad vecou, hľadajúce pragmatické riešenia. Dnes, žiaľ, obsah vášho vystúpenia bol najmä politický. A je mi ľúto, že ste ho museli predniesť práve vy.

Ak ste hovorili o obmedzení práv novinárov v rokoch 1994 - 1998, mimochodom, vtedy bola aspoň pluralita, zabudli ste spomenúť redaktorov, ktorí boli za nedôstojných podmienok internovaní na 28. poschodí STV, Slovenskej televízie, ktorých sa zastala európska organizácia. Takáto nedôstojná a brutálna šikana sa udiala po roku 1998 za vlády vtedajšej opozície.

Na záver si dovolím zacitovať pána prof. Ďuricu, ktorý hovoril, že na Slovensku už nie je dôležité, o čom sa hovorí, ale to, do ktorej skupiny hovorca patrí, dá sa dopredu povedať, aké argumenty použije, argumentuje sa, ale protiargumenty sa neobjavia, čo je práve preto, že už dlhoročne na Slovensku žiadna pluralita médií neexistuje.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Rafaj.

R. Rafaj, poslanec: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pani poslankyňa mala istú česť vystúpiť ako prvá v rozprave. A teda mala aj istú možnosť ako dirigent udať tón. Bohužiaľ, aj keď sa snažila z formálnej stránky udržiavať pokoj zbraní, z obsahovej stránky, ktorá je podstatná a možno ešte podstatnejšia pri takýchto diskusiách, tomu už tak nebolo.

V roku 1848, áno, bol prijatý uhorský zákon, ale dobre viete, že práve podľa tohto zákona mohla vtedajšia moc zatvárať štúrovcov a ďalších národniarov, napr. Ambra Pietora a ďalších aj Vajanského, len za obyčajné články konštatujúce národné práva Slovákov alebo iných národností. Čiže aj tento rozmer mal uhorský zákon. Dobre viete, že to bolo obdobie zlomu a európskych revolúcií, a preto bolo nenáležité to prirovnať.

A pokiaľ ste hovorili už vecne k samotnému návrhu zákona o lehotách. Tak je zaujímavé, že je to od uverejnenia správy vo Fínsku 14 dní, v Česku do 30 dní, v Dánsku to musí vydavateľ doručiť do štyroch týždňov čiže je to opäť 1 mesiac, v Británii, v tlačovej rade, do 28 dní, vo Francúzsku sa to musí uverejniť do 3 dní od toho prijatia. Čiže podľa mňa mesačná lehota 30 dní alebo 4 týždne je úplný bežný štandard aj pre radového občana, ktorý nečíta denne a pravidelne tlač.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Senko.

J. Senko, poslanec: Som rád, pani poslankyňa, že opozícia sa prostredníctvom vás konečne prebudila a predkladá parlamentu konkrétne pozmeňujúce návrhy. Prebudila sa zo spánku, ktorý trval tuším 2 roky, pretože v máji, tuším 23. mája 2005, vtedajší pán minister v rámci otázok a odpovedí, keď mal otázku od pani poslankyne Antošovej, povedal, že vláda pripravuje tlačový zákon, ktorý predloží do parlamentu na jeseň roku 2005 takým spôsobom, aby od 1. 1. 2006 zákon bol uplatňovaný a bol v praxi. Vy ste v tom období boli štátnou tajomníčkou na ministerstve kultúry. Na základe toho sa mi zdá, že ste vytiahli pripravený zákon zo šuplíka a dnes ste ho parlamentu predniesli ako pozmeňujúci návrh k predmetnému návrhu vládneho zákona. Lenže my sme už trošku ďalej, pani poslankyňa, aj v súvislosti s tým, že je tu aj spoločná správa tak, že § 6 ods. 1 už navrhujeme vypustiť. Dokonca aj v § 8, čo sa týka skutkového tvrdenia a práva na odpoveď, sme už trošku ďalej, ako vy už teraz hovoríte. Takže preto, aby ste boli múdrejší, ako je už niečo dané, tak tu predkladáte pred parlament pozmeňujúce návrhy, aby ste si nejakým spôsobom žehlili verejnosť s tým, že ozaj predkladáte pozmeňujúce návrhy. Tak ako bol tlačový zákon predložený, tak ako ste rozvírili okolo neho debatu, tak v nej aj pokračujete, zavádzate. Ale gratulujem vám k predloženému návrhu tlačového zákona, ktorý ste tu dnes, pani poslankyňa, predložili.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Biró bude reagovať na faktické poznámky.

Á. Biró, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Veľmi krátko.

Pani poslankyňa Tóthová, ja si myslím, že stačí si zobrať stanovisko Úseku legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady a prečítať si ho. Vo vládnom návrhu zákona, bohužiaľ, právo na informácie sa dáva nad právo na slobodu médií, to znamená, v tom je to porušenie, ale presnejšie to nájdete aj v tom stanovisku, ktoré vypracovala Kancelária Národnej rady.

Pani poslankyňa Mušková, k rokom 1994 až 1998, napriek tomu, že nie ste tu, poviem, že žiadna vláda ani predtým, ani za tým si nevyslúžila také zatriedenie ako vláda, ktorá vládla v týchto rokoch.

Pán poslanec Rafaj, ja dobre viem, že uhorský tlačový zákon bol taký, aký bol, a trestalo sa, alebo zaviedol aj tresty, ale na druhej strane pohol dobou. Bol to prvý zákon, ktorý bol na svoju dobu veľmi moderný a liberálny a dokonca prispel k zmene spoločenského zriadenia, nie len štúrovcov trestal, trestal aj iných.

Pán poslanec Senko, spomína sa tu viackrát moje obdobie pôsobenia na ministerstve kultúry, vtedy naozaj sa pripravila variácia tlačového zákona. Ale vtedy pán minister Chmel mal toľko rozumu, že tú variáciu nepredložil. A vláda ho nikdy neprerokúvala. A návrh, ktorý sme my dnes predkladali, je bod po bode na základe odporúčania OBSE. A vtedy takéto odporučenia neexistovali. A ja sa veľmi teším, že už aj vy ste uznali, že treba ustúpiť v § 6 a § 8.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Lipšic za klub KDH, po ňom sa pripraví pán poslanec Galbavý. Nech sa páči, pán poslanec.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, vážení kolegovia, spor sa, zdá sa, zúžil na právo na odpoveď. Uvidíme, ako si predstavuje právo na odpoveď a vôbec diskusiu v rámci tejto rozpravy pán minister, to znamená, či vystúpi v rozprave alebo bude mať až posledné slovo. (Potlesk.) Pán minister, vy nechcete diskusiu, vy chcete mať posledné slovo. A preto chcete právo na odpoveď. Ale v slobodnej diskusii nemá nikto právo na posledné slovo, nikto nemá právo diskusiu uzavrieť. Preto je váš návrh tlačového zákona pomýlený.

Pán minister, včera nám pán premiér odkázal, myslel tým asi opozíciu, že ak prejde tlačový zákon teda v takejto podobe, to už ste dohodnutí, a Lisabonská zmluva neprejde, bude to mať politické konzekvencie. Odkážte pánovi premiérovi, že sa vydierať nenecháme a budeme postupovať slobodne aj pri tlačovom zákone, aj pri Lisabonskej zmluve. (Ruch v sále.) Pán podpredseda, nech sa páči. (Reakcia z pléna.) Dobre.

Aký je motív predloženia tlačového zákona do parlamentu? V tomto budem vychádzať z vyjadrení vášho premiéra, ktorý povedal: "Aj preto treba prijať nový tlačový zákon na Slovensku a budeme trvať na prísnom tlačovom zákone, pretože to, čo si niektoré médiá dovoľujú vo vzťahu k vláde, je neakceptovateľné." Pán poslanec Senko povedal v prvom čítaní, čo si dovoľujú médiá k vládnym poslancom, že ich označujú za "hňupov". Toto je motív predloženia návrhu tlačového zákona, motív škodlivý, zlý, ohrozujúci slobodu tlače a prejavu na Slovensku.

Dovoľte mi uviesť dve poznámky predtým, ako prejdem k právu na odpoveď, poznámky, ktoré produkujete pomerne často. A považujem ich za minimálne pravdu skresľujúce.

Prvá poznámka je, že tvrdíte, že veď predsa pokuty tu boli aj doposiaľ a že dokonca boli vyššie. Áno, ale zamlčíte úmyselne jednu podstatnú skutočnosť, že v § 6 stále navrhujete, aj keď je návrh to vypustiť, pomerne veľké rozšírenie tejto skutkovej podstaty tohto deliktu, aby sa týkala aj nenávisti na základe politického zmýšľania. To ste nikdy nepovedali. To je ohrozenie politickej diskusie, pretože ak niekde sloboda prejavu má svoj význam, je to práve v parlamente a je to práve v oblasti politickej diskusie.

Druhá polopravda, ktorú podsúvate, je, že podobné ustanovenia obsahoval aj návrh zákona, ktorý bol pripravovaný na ministerstve kultúry za minulej vlády. Bol pripravovaný, nikdy nebol predložený, nikdy nebol v legislatívnom procese. O čom to svedčí? Svedčí to o tom, že vtedajšia vláda s iniciatívou úradníkov vášho ministerstva zjavne nesúhlasila. To svedčí o opaku toho, čo sa snažíte verejnosti podsúvať.

Ale teraz k tomu právu na odpoveď. Ja už som v prvom čítaní aj vo výbore povedal a som ochotný to kedykoľvek zopakovať, že právo na odpoveď sa z 95 % prípadov bude týkať politikov a osôb podozrivých z trestnej činnosti. Preto aj predložím konkrétny pozmeňujúci návrh.

Vy hovoríte, že právo na odpoveď posilňuje pluralitu názorov. V piatok a vo štvrtok, keď sme rokovali o poslaneckej imunite, tak pán predseda parlamentu tu mal taký pokus s logickými sylogizmami. A ja teda ten pokus prevezmem. Najskôr spomeniem sylogizmus v oblasti plurality politických strán. Prvá premisa sylogizmu znie: "Pluralita politických strán posilňuje demokraciu." Druhá jeho premisa znie: "Národný front posilňuje pluralitu politických strán." Záver by mal teda znieť: "Národný front posilňuje demokraciu." Sylogizmus je chybný, pán minister, ak je chybná jedna z jeho premís alebo ak záver z nich logicky nevplýva. Tu je zjavne chybná tá premisa druhá, že Národný front posilňuje pluralitu politických strán.

Poďme k médiám. Prvá premisa by znela: "Právo na odpoveď posilňuje pluralitu názorov." Druhá premisa potom znie: "Každé noviny by mali byť pluralitné." A záver napokon znie: "V každých novinách by malo byť právo na odpoveď." Znie to logicky, ale znovu je druhá premisa chybná a tá znie: "Každé noviny by mali byť pluralitné." To je omyl. Celkovo jednotlivé noviny môžu byť aj zamerané jednostranne, aj červeno, aj ružovo aj bodkovane, dôležité je, aby bola pluralita novín. Vy chcete týmto zákonom a právom na odpoveď zabezpečiť, aby boli každé noviny pluralitné. Ale to je nezmysel. To je rovnaký nezmysel, ako keby niekto chcel zabezpečiť, aby nebola pluralita politických strán, ale aby každá jedna politická strana bola pluralitná, to znamená, aby v Smere neboli len sociálni demokrati a komunisti, ale aby tam boli aj liberáli, aj konzervatívci, aj kresťanskí demokrati. To môže zákon urobiť? Určite nie. A takisto ako zákon neobmedzuje počet politických strán, neobmedzuje ani počet novín, ani počet časopisov, a preto noviny, áno, môžu byť jednostranné, lebo ich je veľa, lebo vo svojom súhrne sú pluralitné. Ja som už vášmu kolegovi poslancovi Zalovi povedal, že mi to pripomína, ako keby niekto povedal, že sa mu zdá, nie je tu pán poslanec, že v jeho obývačke zaznieva málo pluralitných názorov, že je tam strašne veľa ľavicových názorov, a preto zákon prijmime taký, aby sme umožnili pluralitu v jeho obývacej miestnosti, aby tam mohli prísť a prezentovať svoje názory aj liberáli, aj konzervatívci. Ale nikto z nás nemá právo na slobodu prejavu v obývačke pána poslanca Zalu okrem neho samotného. Rovnako nikto nemá právo predpisovať názory médiu, ktoré je súkromné, s tvrdením, že chceme zabezpečiť jeho pluralitu. Je to nezmysel.

Pán minister, spomínali ste tu a je to znovu doklad manipulácie argumentov, že čl. 10 Európskeho dohovoru zabezpečuje právo na odpoveď. A citovali ste aj konkrétny prípad. To nie je pravda. V konkrétnom prípade právo na odpoveď, a ja si pozriem tie skutkové okolnosti, nebolo považované za nesúladné s čl. 10 dohovoru. Ale je nepravda a lož, ak tvrdíte, že čl. 10 dohovoru garantuje právo na odpoveď, že ho vyžaduje. To je nezmysel. Už noviny vás usvedčili z klamstiev o judikatúre nemeckého Spolkového ústavného súdu, robíte to ďalej so štrasburským súdom. Vyjadrím sa snáď potom ešte v rozprave ako ústne prihlásený ku konkrétnemu rozhodnutiu Európskeho súdu.

Pán minister, hovoríte nám vy a nielen vy, ale aj vaši poslanci, že právo na odpoveď nie je pre politikov ani pre zločincov, ale je pre obyčajných občanov. A taký najznámejší príklad, ktorý používate, je, ak niekto je označený v médiách ako človek, ktorý je infikovaný vírusom HIV a mal by mať právo odpovedať, akým spôsobom bol infikovaný. Pán minister, dám možnosť preukázať vašim poslancom, či to myslia vážne, dám ju aj vám. Ja tvrdím, že právo na odpoveď dávate do zákona preto, aby ste dali právo na odpoveď politikom a zločincom. Vy tvrdíte, že ide tu o občanov.

Takže predložím pozmeňujúci návrh, ide o výnimku z práva na odpoveď. V čl. I sa § 8 ods. 6 dopĺňa novým písmenom d), ktoré znie: "d) o uverejnenie požiada verejný funkcionár, orgán verejnej moci alebo osoba, voči ktorej sa vedie trestné konanie". A poznámka pod čiarou znie na čl. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.

To znamená, tento pozmeňujúci návrh, ktorý dávam pánovi spravodajcovi, by zabezpečil, aby sa naozaj právo na odpoveď týkalo obyčajných občanov, takých, ktorí môžu byť infikovaní vírusom HIV, ak vám o nich ide, nie politikov, nie štátnych orgánov a nie kriminálnikov. (Potlesk.) A teraz pri hlasovaní, pani poslankyňa Vaľová, aj vám to hovorím, lebo aj vy ste o tom HIV dlho hovorili, uvidíme, či ste to mysleli úprimne alebo či ste pri tom mysleli vlastne na seba a svoju materskú politickú stranu. Ja si naozaj myslím, že sú len dve kategórie, ktoré takto široké právo na odpoveď budú využívať. A to sú politici a páchatelia zločinov. Prečo sú to páchatelia zločinov? Totiž každá informácia o trestnom stíhaní, o podaní obžaloby aj o odsúdení nepochybne zasahuje do cti konkrétnej osoby, nepochybne. V takom prípade sú splnené podmienky na to, aby takáto osoba aj právoplatne odsúdený vrah napísal ako reakciu na článok, že bol odsúdený, že on je vlastne nevinný, mal poľahčujúce okolnosti a dal mnohé peniaze na charitu. Ak naozaj máte úprimný záujem, aby právo na odpoveď nebolo zneužívané týmito kategóriami osôb, nemali by ste mať problém zahlasovať za návrh pozmeňujúceho návrhu.

Na záver, milé kolegyne, vážení kolegovia. Motív predloženia tlačového zákona bol vyjadrený ústami vášho premiéra, vašich vládnych poslancov. Je to motív škodlivý. Úmysel bol prejavený v texte zákona a jeho následkom bude obmedzenie slobody prejavu a slobody tlače, preto KDH tento návrh tlačového zákona nepodporí. Ďakujem. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Lipšica majú pán poslanec Jarjabek, Halecký, Kvorka, Rafaj, pani poslankyňa Vaľová a pán poslanec Senko. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

A slovo má pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec, ja sa dotknem len jednej veci z toho vášho príhovoru, ktorý ste mali. A nerozumiem absolútne, ako môžete obhajovať, že bývalý minister kultúry nepredložil tlačový zákon, hoci ho predložiť mal. Ak niekto povedal, že bol dosť múdry na to, že ho nepredložil, naozaj mu nerozumiem, lebo podľa mojej logiky potom by ste nemali predložiť žiadny návrh zákona, ktorý ste predložili za osem rokov, bolo by to ďaleko múdrejšie, alebo jednoducho ste nemali predstavu v koalícii o tom, ako ten tlačový zákon má vyzerať. Nerozumiem tomu, ako môžete obhajovať ministra kultúry, ktorý mal predložiť tlačový zákon a ho nepredložil. Proste robíte z bieleho čierne, zdá sa mi to nečestné. Ďaleko čestnejšie by bolo, keby ste povedali, jednoducho sme sa nedohodli. Ďakujem za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Halecký.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pani podpredsedníčka, za slovo. K vystúpeniu pána poslanca Lipšica chcel by som povedať, že opakované tvrdenie, že zákon je len pre politikov a zločincov, nie je vhodné opakovať, pretože inak bol by to veľmi zúžený výklad tohto zákona. A myslím si, že v princípe, či už to budú využívať bežní občania v širšom alebo v užšom slova zmysle, je postavený tak, aby bol platný, využívaný podľa okolností pre všetkých občanov. Takže toto tvrdenie považujem za neadekvátne. A bolo by vhodné, aby bolo chápané ako zákon v širšom slova zmysle. Myslím si, že každý tlačový zákon v každej krajine je kontroverzný. A sú názory z jednej alebo z druhej strany, ktoré ho hodnotia rozdielne. Ale myslím si, že aj v záujme či už novinárov alebo vydavateľov tlače, ale aj, samozrejme, občanov a politikov je, aby sa prijal takýto zákon, ktorý bude mať platnosť pre všetkých a ktorý bude využívaný podľa možnosti len v tých najkrajnejších situáciách. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Kvorka.

J. Kvorka, poslanec: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec Lipšic, vy už ako obyčajne vždy začínate svoje vystúpenie, že v prvom rade máte na jazyku ohováranie, kritizovanie pána premiéra, to ste urobili aj teraz, a porovnávate dačo, čo nie je porovnateľné. Predsa pán premiér vám jasne hovorí o tom, že ak vy podmieňujete výsledok prijatia tlačového zákona ratifikáciou Lisabonskej zmluvy, tak vieme, že tu miešate hrušky s jablkami a hovoríte o voľajakej pravde takej, ktorú by som prirovnal, že to je pravda taká, ako keď je voda v koši. Viete? Na to sa nedá už inak zareagovať.

Obhajujete tu súkromné média jednostranne. Hovoríte o tom, že súkromné médiá predsa si môžu hovoriť a písať, čo sa im zachce, ako sa im zachce. Pán poslanec, vžite sa do situácie obyčajného človeka, občana tejto Slovenskej republiky, nepozerajte sa teraz na nás, na politikov, ako na ľudí, ktorí máme k tým médiám troška prístup bližší a ktorí môžeme aj určitým spôsobom sa dostať do vyjadrenia či už pozitívneho alebo negatívneho z pohľadu toho, že máme možnosť toto ovplyvniť. Ale vysvetlite mi, čo sa stane s ľuďmi, o ktorých sú informácie, a máme veľa, veľa dôkazov, informácií takých, že jednoducho o týchto ľuďoch je písané to, čo nie je pravda. A to je podstatné, prečo tento zákon je potrebné prijať v podobe takej, v akej je, aj po tých korektúrach, ktoré sa urobili, pretože ten zákon je ozaj solidárny a ten zákon je platný v prvom rade pre občanov tejto republiky. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Rafaj. Zapnite mikrofón pánovi poslancovi.

R. Rafaj, poslanec: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. A týmto chcem využiť svoje právo na odpoveď vo faktickej poznámke voči pánovi poslancovi Lipšicovi. A pokiaľ si bude stáť za svojím, za tým, čo tvrdil, tak predpokladám, že sa vzdá svojho práva reagovať na predrečníkov, pretože je za to, aby nikto nemohol mať posledné slovo. Takže ďakujem, pán Lipšic.

Som naozaj šokovaný, ako ste zasiahli vôbec do samotnej teórie žurnalistiky, keď ste nás tu poúčali, čo je to pluralita informácií. A v podstate občanom a ďalším ste odkázali, že choďte na lampáreň, pokiaľ máte iný názor, alebo že založte si vlastné noviny. To je naozaj zaujímavé posolstvo, pretože nielen žurnalistický celok, teda konkrétny výtlačok novín musí byť vyvážený, objektívny, nestranný a musí spĺňať ďalšie princípy objektívnosti, ale aj samotný žurnalistický príspevok musí byť taký, inak by predsa novinári neoslovovali druhú stranu. Takže ja neviem, z čoho naozaj vy vychádzate. Ale to už by sme potom mohli navrhnúť veľmi jednoduchý tlačový zákon, ktorý by mal dva paragrafy, paragraf prvý, média a Lipšic majú pravdu, paragraf druhý, v prípade, že to tak nie je, platí paragraf číslo jedna. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Vaľová.

J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ja by som sa pozastavila pri tom zákaze hodnotiť a kritizovať. Hodnotiaci úsudok, pán Lipšic, rovná sa kritike. A ak je uverejnená nepravda, môžeme sa brániť proti skutkovému stavu, takto to tento tlačový zákon alebo novela uvádza. Ale kritiku ako takú na rozdiel od francúzskeho modelu, kde môžete žiadať právo na odpoveď aj proti kritike, tento návrh zákona na Slovensku nepripúšťa, ale pripúšťa sa brániť iba proti faktom a skutkovým tvrdeniam. To určite nemôžete vyvrátiť.

Ja som si na rozdiel od vás, vystúpim, som písomne prihlásená, dala tú možnosť, aby som vám vyvrátila tie vaše science-fiction, ktoré stále tu vtĺkate ľuďom do hlavy, že sa súdia iba politici. Ja som si vyžiadala z ministerstva spravodlivosti informáciu, koľko sporov v Slovenskej republike majú občania v ochrane osobnosti. Mám ich presne štatisticky podchytených, samozrejme, a vyžiadala som si to písomne, aby ste ma zase nenapadli a aby médiá nepovedali, že som trestne stíhaná, hoci som nikdy trestne stíhaná nebola. Takže ja vám potom poviem, koľko občanov Slovenskej republiky sa súdi, koľko je sporov. A nie sú to iba politici. Takže je to pekné číslo, pán Lipšic. Takže, prosím vás, voľte slová pred tým, keď nepoznáte skutky.

A čo sa týka politikov, spýtam sa vás, čo vám povedia poslanci miest a obcí, ak bude platiť tá vaša novela, že sa nebudú môcť odvolať voči tomu, že o nich médiá niečo napíšu. Veď aj to sú lokálni politici, aj to sú poslanci, ktorých volili mestá, aj tam sú regionálne noviny. A nič vám nehovorí článok ústavy 19? "Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti na ochranu mena." Takže ja sa na to pýtam.

A ďalšiu vec vám chcem, pán Lipšic, povedať. Prosím vás pekne, ak nie ste v strane Smer, ktorá by vás asi nikdy nechcela s takými názormi, ako ich máte, nehovorte o tom, kto sú jej členovia, pretože strana Smer má len jediné členstvo a členovia strany Smer sú všetci iba zo strany Smer a sú všetci iba Smeráci, nemôžeme mať dvojité členstvo. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Senko.

J. Senko, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán poslanec, sloboda médií na Slovensku je. Ak tu náhodou nie je, tak to nie je z dôvodu zásahu vládnej moci, ale zo strany majiteľov, ak zasahujú do obsahu jednotlivých tlačovín. Vláda nemá akým spôsobom zasahovať do činnosti médií. Ani tento predkladaný návrh zákon neobmedzuje tlač ani slobodu prejavu na jej stránkach. Smeruje iba k objektivizácii, pravdivosti informácií, ktoré sa k verejnosti dostávajú.

A čo sa týka prijatia tlačového zákona a diskusie, ktorá okolo neho vznikla. Bola rozohraná ukrutná demagogická kampaň, ktorá je názornou ukážkou, ako sa manipuluje s faktmi. Sám dobre viete, že v Európe neexistuje žiaden európsky štandard pri tlačovom zákone. Ale na druhej strane v demokratických spoločnostiach musíme nevyhnutne spájať aj slobodu so zodpovednosťou. Zodpovednosť limituje slobodu. Ak nie je, tak sa ocitneme v anarchii.

Hovorili ste, že spor medzi nami sa zúžil na právo na odpoveď. Len sa mi zdá, že nemáte dobre naštudovaný § 8, pretože my hovoríme o skutkových tvrdeniach, ktoré sú dokázateľné, my nehovoríme o tom, že právo na odpoveď je na hodnotiace úsudky, že je na komentáre, že je na názory... (Vystúpenie prerušené časomierou.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Lipšic bude reagovať na faktické poznámky.

D. Lipšic, poslanec: Pán poslanec Jarjabek, neviem, či ste reagovali na mňa alebo na niekoho iného, lebo ja som o pánovi ministrovi Chmelovi nehovoril, asi ste prišli do sály trošku neskoro, tak na budúce to skúste stihnúť skôr.

Pán poslanec Rafaj, hovorili ste, že každé médium a každý článok musí byť vyvážený a objektívny. Neviem, kde vás toto učili. Podľa mňa môžu byť noviny pravicové, ľavicové, SNS-ácke, KDH-ácke. A tým pádom nie sú vyvážené, sú stranícke. Čiže neviem, na akej škole vám podsúvali takéto informácie, tuším, na akej škole to bolo, ale možno nám to poviete.

Ale súhlasím s vami, že tlačový zákon podľa mojej mienky by mohol mať jeden jediný paragraf. A ten by znel: "Cenzúra sa zakazuje." Ale to už je v našej ústave. Preto som viackrát povedal, že podľa mojej mienky tlačový zákon v zásade vôbec nie je potrebný.

K pani poslankyni Vaľovej. Určite zistíte pri štatistikách na ochranu osobnosti, že všetky prípady sa týkajú občanov. Poviem vám jedno tajomstvo. Aktívne legitimovaná podať žalobu je len fyzická osoba, občan Slovenskej republiky. Čiže tam nič také nové ste nám nepovedali.

Na záver k pánovi poslancovi Kvorkovi. Vy ste povedali, že je potrebné reagovať na to, keď nie je napísaná pravda. Ale veď, v poriadku, na to je právo na opravu. To nikto nespochybňuje.

A potom ste povedali, že mal by som sa vžiť do situácie obyčajného človeka. To som aj urobil a predložil som pozmeňujúci návrh, aby sa právo na odpoveď týkalo práve obyčajného človeka, nie politikov, nie trestne stíhaných osôb a nie štátnych orgánov, ale obyčajných ľudí. A budem veľmi pozorne sledovať, pán poslanec Kvorka, či pri hlasovaní o tomto pozmeňujúcom návrhu budete aj vy mať na mysli obyčajného človeka alebo len politickú verchušku. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Galbavý za klub SDKÚ - DS, po ňom sa pripraví pán podpredseda Číž. Nech sa páči, pán poslanec. (Hlas z pléna.)

Prepáčte, ospravedlňujem sa, ale predtým sa ešte hlásil pán minister Maďarič. Takže máte slovo, pán minister.

M. Maďarič, minister kultúry SR: Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Lipšic vystúpil ako obvykle pateticky a povýšenecky, čo je jeho problém, ale vystúpil vo veľkej miere aj zavádzajúco. A ja s ním súhlasím, že v demokracii, najmä v diskusii neexistuje posledné slovo. Nakoniec, diskusia o tlačovom zákone neprebieha len v tejto snemovni, prebieha aj v médiách, predovšetkým v printových médiách, aj keď teda prazvláštnym spôsobom. A tam tá vyváženosť iných názorov veľká nie je. Už som mu celkom neporozumel, či mi mieni uprieť právo predkladateľa mať aj záverečné slovo, ale myslím si, že to tak nie je.

Ale určite sa mýli v tom, ak hovorí, že právo na odpoveď je práve niečo, čo by malo obmedziť diskusiu v tom zmysle, že by malo byť nejakým posledne vysloveným názorom. Asi ma nepočúval ani v úvodnom vystúpení, keď som hovoril, že aj návrh zákona dáva možnosť v tom istom vydaní, kde je uverejnená odpoveď, reagovať vydavateľovi skutkovým tvrdením, a nič mu nebráni v nasledujúcich číslach sa vracať k danej téme a hodnotiť ju akýmkoľvek spôsobom. Ale právo na odpoveď je v istom zmysle aj práve zabezpečením toho, aby neexistovala v tlačových médiách iba jedna verzia danej témy, danej veci, najmä pokiaľ poškodzuje stranu, ktorá je v danom článku dotknutá. Takže je to v priamom protiklade k tomu, čo pán poslanec tu tvrdil.

Dotkol sa aj problému pokút. Je pravdou, že ten návrh zákona sa odlišuje od súčasného v tom ustanovení § 6. A je tam oproti súčasnosti navyše aj teda možnosť postihovať obsahy, ktoré šíria nenávisť na základe politického zmýšľania. Už som viackrát aj tu uviedol, že v tomto istom zmysle bol pripravovaný aj návrh na ministerstve kultúry za predchádzajúcej vlády. Ale to nie je podstatné, pretože tá podstata spočíva v tom, že tento paragraf bol kritizovaný kvôli možnosti vôbec pokuty dávať. Ale mám teda rozumieť tomu tak, že ak predložíme návrh zákona so súčasným znením toho paragrafu umožňujúceho dávať pokuty, tak bude opozícia súhlasiť alebo že bude zahraničie súhlasiť s tým? Podstata veci je tam, v tom, že nás kritizujú za to, že ministerstvo kultúry má možnosť dávať pokuty, podľa súčasného stavu dokonca do výšky 2 mil. Sk, podľa návrhu 200 000, ale deklarovali sme, že toto ustanovenie vieme zo zákona odstrániť.

A nakoniec, čo sa týka plurality názorov. Isteže, nemáme na mysli, že tlačový zákon by mal zabezpečiť pluralitu názorov v tom zmysle, že by mal meniť zameranie novín. A je veľmi dobré, samozrejme, tlačové periodiká ak majú rôzne zameranie. A sú spoločnosti demokratické, veľmi vyspelé, kde je celé široké spektrum novín, od ľavicových, pravicových, liberálnych. Na Slovensku, žiaľbohu, to tak celkom nie je, možno aj vinou toho, že v rámci zavádzania rovnej dane bola zvýšená aj DPH na tlač na 19 %, čo bolo tak ticho medzi štyrmi očami vysvetľované vydavateľom, tým najväčším, že je to v ich prospech, lebo sa vyčistí trh. A aj sa tak stalo. A naozaj malí vydavatelia zanikli a vznikla situácia, keď tu prevažujú denníky, pričom keď si ich ráno otvoríte, pozriete si ich prvé strany, vidíte, na ich vlastnú škodu sú to denníky, ktoré píšu ako cez kopírovací papier. Ale to teraz nie je podstatné. Tá pluralita názorov, ktorú sme my mali na mysli, spočíva v tom, že ak vydávate noviny, máte aj obrovskú výsadu dotýkať sa ľudí, písať o ľuďoch. A ak sa ich dotknete tak, že ich poškodíte, tak tu musí byť zabezpečené právo na to, aby aj druhá strana bola vypočutá. V tomto je podstata tej plurality, o ktorej hovoríme. Zrejme ste to nepochopili alebo nechceli pochopiť, ale, ako vravím, v prípade pána Lipšica sa tomu ani nedivím. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána ministra Maďariča majú pán poslanec Dzurinda, pán poslanec Lipšic, pani poslankyňa Vášáryová, Vaľová, pán poslanec Frešo, Kahanec, Jarjabek. A pán poslanec Senko je posledný prihlásený s faktickou poznámkou. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

A slovo má pán poslanec Dzurinda.

M. Dzurinda, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Pán minister, ja som dnes bol veľmi zvedavý na vás, aj na úvodné slovo a teraz, keď vystúpil kolega Lipšic, ešte viac. Na vaše úvodné slovo vystúpim v reakcii, poviem svoj názor v rozprave.

Ale to, čo ma teraz veľmi prekvapilo, naozaj bol som zvedavý, ako zareagujete na pána poslanca Lipšica, bolo to, ako neskutočne elegantným oblúkom ste sa vyhli podstate jeho vystúpenia. Podstatou jeho vystúpenia bola otázka, či zákon, ktorý predkladáte, je naozaj pre ľudí alebo pre papalášov politikov a kriminálnikov.

Chcem povedať, že vystúpenie pána Lipšica bolo neobyčajne obsažné, ale aj vtipné v tom dobrom slova zmysle, že nám všetkým ponúkol východisko aj z istej slepej uličky, pán minister. Nereagovali ste na jeho pozmeňujúci návrh, aby v správach na odpoveď boli vylúčení, ja to zjednoduším, verejní činitelia podľa zákona, kde sú presne však taxatívne vymenovaní. Ja sa domnievam, že ak by ste prijali tento pozmeňujúci návrh, presvedčili by ste verejnosť, že ide naozaj o ľudí. A mám pocit, že by ste tak zásadným spôsobom uvoľnili ruky poslaneckej snemovni, aby sme mohli hlasovať aj o Lisabonskej zmluve.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Lipšic.

D. Lipšic, poslanec: Pán minister, v úvode svojho vystúpenia v úvodnom slove ste nám povedali, že v zásade všetci tí, ktorí sa dnes v médiách, osobnosti kultúrneho života, vedci, športovci vyjadrujú k právu na odpoveď, sú vlastne pomýlení, majú hlúpe názory. Zdá sa naozaj, že jediný rozumný názor má naša vláda a vy osobne.

Keď ste spomínali, že naše noviny sú akoby cez kopírovací papier, neviem to celkom posúdiť. Ale ja sa vás opýtam: Prečo pri tak vysokej popularite, akú ukazujú prieskumy vašej strane, nezaložíte vlastné noviny? Máte mnohých talentovaných potenciálnych pisateľov aj v Národnej rade. Čiže určite by to boli noviny, ktoré by boli kupované, populárne a vyvažujúce mediálne prostredie.

Áno, ja som očakával, že sa vyjadríte k pozmeňujúcemu návrhu, pretože ten sa práve týka toho, aby právo na odpoveď sa týkalo obyčajných ľudí, a nie politickej reprezentácie. A mrzí ma, že k tomu ste sa vyjadriť odmietli.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Vášáryová.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem, pani predsedajúca. V prvom rade by som chcela oceniť, že pán minister Marek Maďarič vystúpil v rozprave. Pokiaľ ma pamäť neklame, je to prvýkrát, čo umožnil, aby sme na neho mohli reagovať. A ja to chcem veľmi oceniť, pán minister. A chcem vám povedať, že si to vážim, že ste konečne začali s nami aj dialóg.

A znovu by som ale potrebovala upresniť, pán minister, my nie sme proti právu na odpoveď, my len sme proti tomu, aby bolo formulované tak vágne, aby ho mohli využívať najmä politici, vládne orgány a kriminálnici. Len o to ide. A veľmi by som poprosila, určite budete aj naďalej vystupovať v rozprave, keď ste s tým už začali, keby ste sa k tomuto naozaj vyjadrili. Ďakujem vám veľmi pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Vaľová.

J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem. Ja by som chcela povedať, že pán minister veľmi dobre vysvetlil to, na čo ste sa ho pýtali. A ak dovolíte, poviem, nechcime diskriminovať občanov, lebo ja som pred chvíľou povedala, že aj poslanci miest, obcí a starostovia sú svojím spôsobom politici, pán Lipšic. A tí nie sú občania? Čiže vy chcete, aby nikto už nechcel byť poslancom alebo starostom, alebo primátorom len preto, že vlastne nebude mať právo na odpoveď, pretože je politik?

Ďalej by som chcela zacitovať, ak dovolíte... (Smiech v sále.) Samozrejme, bezmocnosť často prináša smiech, pretože psychológovia hovoria, že kto nevie ako reagovať, tak buď sa veľmi smeje alebo plače, vo vašom prípade to je to prvé. Dovoľte mi, aby som zareagovala z nemeckého tlačového zákona. Podľa § 11 podľa Press GNV má každá osoba alebo úrad, ktorý bol dotknutý, určitý, budem prekladať z češtiny, v tomto tlačovom zákone k skutkovým tvrdeniam nárok na vytlačenie odpovede, nárok na vytlačenie odpovede má každá fyzická a právnická osoba bez ohľadu na občianstvo, napr. spolky, nadácie, politické strany, občianske iniciatívy, úradom je mienený aj verejnoprávny sektor, to, čo vy chcete vylúčiť, napr. ministerstvá, parlament, vláda a štátni zástupcovia. Ja vám potom poviem, že je to cez dvetisíc žiadostí občanov, ktorí sa súdia. Ja si myslím, že nás tu dvetisíc politikov ani nie je. Čiže občania podávajú svoje sťažnosti na súd, na ochranu osobnosti. Ale ja sa pýtam: Ak v Nemecku je takto priamo uvedené v zákone, v našom zákone nie sú privilegovaní politici, alebo, vážená opozícia, ak je to v Nemecku, vo Francúzsku, vy ste stále pápežskejší ako pápež? Ja si myslím, že sme išli štandardným európskym zákonom. Treba si pozrieť výňatky z iných tlačových zákonov a potom treba vymýšľať nejaké piruety, ktoré tu predvádzate a  ktorými manipulujete tento národ, pretože my nikde ako nemecký tlačový zákon neuvádzame priamo politikov, parlamenty a vládu. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Frešo.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vo vašom vystúpení ste hovorili o práve na odpoveď ako o inštitúcii, ktorá má byť určená občanom, ktorí sa cítia dotknutí na svojej cti. V prvom rade treba povedať, že túto inštitúciu začal spomínať prvý pán premiér a za ním aj vy, aj ďalšia časť vlády práve ako reakciu na neposlušné médiá v tom zmysle, že neinterpretujú ich názory dostatočne podporne, neinterpretujú ich názory ako názory validné a dávajú priestor názorom iným. Ale o tom je, pán minister, podstata slobody tlače. Inými slovami, je veľmi neúprimné a nedôveryhodné, pokiaľ táto vláda, ktorá sa profiluje ako vláda, ktorá je v permanentnom konflikte s médiami, predkladá zákon, ktorý v sebe obsahuje ustanovenie, ktoré diktuje, čo má byť v týchto médiách zverejňované. Už len z tohto dôvodu tento zákon je naozaj veľmi zlý. Vy tú filozofiu obhajujete nie cez to, čo robíte v podstate už vyše roka, kedy sa stále dovolávate takéhoto práva a stále vlastne toto právo používate ako istý bič, ktorý má novinárov donútiť písať tak, ako si vy predstavujete, a teraz hovoríte o nejakých dotknutých občanoch. Pokiaľ by ste to naozaj mysleli úprimne, tak by ste prijali ten návrh, že nech verejní činitelia nie sú zahrnutí do tohto práva na odpoveď. A naozaj by ste tým pomohli celému procesu na získanie dôveryhodnosti tohto zákona. Pokiaľ to tak nie je, tak sme v situácii, keď tak či onak figovým listom zakrývate to, že táto vláda potrebuje v médiách mať obsah, ktorý jej vyhovuje, a je ochotná aj cestou zákona toto prikázať médiám, čo považujem za absolútne neprijateľné v demokratickej spoločnosti. Ďakujem pekne.