A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Kahanec.
S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pán minister, ja by som tiež chcel oceniť, že ste vystúpili v rozprave a týmto dali priestor na polemiku aj s poslancami opozície. Často sa to tu nestáva alebo sa to robí účelovo, aby nemohli poslanci opozície reagovať.
Už nechcem toľko oceniť vaše úvodné slovo. Tam si myslím, že ste tak tvrdo paušálne obvinili médiá, že nepíšu tak, ako písať majú. Takže si myslím, že to je fakt "obdivuhodné", "obdivuhodné", ako ste vystúpili v tom úvodnom slove.
Keď porovnám vaše vystúpenie s inými, tak môžem povedať, že bolo vcelku pokojné. Ale na rozdiel od pani poslankyne Biró malo úplne inú náplň. Vy ste nabehli do nejakého obvinenia pána poslanca Lipšica, že je patetický, povýšenecký a že pôsobí vo veľkej miere zavádzajúco. Tak sa vás, pán minister, spýtam k tomu, keď uvádzal pán poslanec Lipšic výrok vášho pána premiéra, čo si to niektoré médiá dovoľujú k vláde, že to je neakceptovateľné: Nie je hádam tento výrok práve ten, ktorý je povýšenecký a ktorý si vyhradzuje právo na iba ten správny a jediný názor? Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Keďže ďalej bude nasledovať hlasovanie, prerušujem rokovanie o tomto bode programu a vyhlasujem krátku 3-minútovú prestávku. Ďakujem.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
P. Paška, predseda NR SR: Pekný deň, kolegyne, kolegovia. Poprosím vás o návrat do rokovacej sály, aby sme mohli pokračovať. Je 11.00 hodín, budeme hlasovať o prerokovaných bodoch programu.
Poprosím pani spravodajkyňu pani poslankyňu Laššákovú, aby uviedla hlasovanie v prvom čítaní o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Pašku na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
Je to tlač 571.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh ústavného zákona v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie. Predsedajúci neoznámil výsledok hlasovania. Výsledok hlasovania: 60 prítomných.)
Národná rada nie je uznášaniaschopná.
Vyhlasujem 15-minútovú prestávku. Ďakujem.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať. (Hlas z pléna.)
Pán poslanec Mikloško, procedurálny návrh, nech sa páči.
F. Mikloško, poslanec: Pán predseda, dávam procedurálny návrh, aby ste použili skrutátorov. V tomto parlamente totiž vládne obrovská nuda a bol by som rád, keby národne a sociálne orientované strany, SNS a HZDS, odtiaľto utekali, aby sme sa mohli trošku zabávať. Dávam procedurálny návrh, aby boli použití skrutátori. (Smiech v sále.)
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec, zákon o rokovacom poriadku síce hovorí, kedy ich máme používať, ale rešpektujem, že ste podali návrh. Budeme hlasovať o vašom návrhu.
(Hlasovanie.) 83 prítomných, 20 za, 49 proti, 10 sa zdržalo, 4 nehlasovali.
Váš návrh sme neschválili.
Pani spravodajkyňa, budeme hlasovať.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh ústavného zákona v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie. Predsedajúci neoznámil výsledok hlasovania. Výsledok hlasovania: 60 prítomných.)
Národná rada nie je uznášaniaschopná.
V zmysle § 23 ods. 6 a 7 rokovacieho poriadku budeme pokračovať bodom programu, ktorým je návrh tlačového zákona (Hlasovať budeme o 17.00 hodine.)... (Hlas z pléna.)
Pán poslanec Bugár, nech sa páči.
B. Bugár, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Ja si myslím, že pre každého je jasné, že v tomto prípade vášho návrhu to musí vyriešiť vládna koalícia. Ale my môžeme hlasovať o iných návrhoch, ktoré sme už prerokovali. Takže dávam procedurálny návrh, aby sme hlasovali o návrhoch, ktoré boli prerokované ešte minulý týždeň.
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec, rešpektujem to ako procedurálny návrh, ale rešpektujte, že som postupoval v zmysle rokovacieho poriadku. Takže je všeobecná vôľa, aby sme hlasovali o prerokovaných bodoch. Nie je, takže hlasujeme o návrhu pána poslanca Bugára.
(Hlasovanie.) 131 prítomných, 68 za, 35 proti, 25 sa zdržalo, 3 nehlasovali.
Návrh sme schválili.
Poprosím teraz pani poslankyňu Laššákovú, aby uvádzala hlasovanie o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Pašku na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 45/1989 Zb. o poslancoch Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov.
Nech sa páči.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o novele zákona o poslancoch.
(Hlasovanie. Predsedajúci neoznámil výsledok hlasovania. Výsledok hlasovania: 71 prítomných.)
Je mi ľúto, budeme pokračovať v rozprave, nie sme uznášaniaschopní.
Dámy a páni, buďte takí láskaví a dodržujte zákon o rokovacom poriadku. Zistil som pri hlasovaní, že Národná rada nie je uznášaniaschopná.
V zmysle § 23 ods. 6 by som mal vyhlásiť 15-minútovú prestávku, tak vyhlasujem 15-minútovú prestávku.
(Prerušenie rokovania o 11.30 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 11.38 hodine.)
P. Paška, predseda NR SR: Vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem vás požiadať, aby ste sa vrátili do rokovacej sály.
Dámy a páni, chcem vás požiadať, aby sme sa pred hlasovaním prezentovali, aby som zistil, či sme uznášaniaschopní.
(Prezentácia.) 84 prítomných.
Sme uznášaniaschopní.
Poprosím pani poslankyňu Laššákovú, aby uvádzala hlasovanie.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie. Predsedajúci neoznámil výsledok hlasovania. Výsledok hlasovania: 65 prítomných.)
Nie sme uznášaniaschopní.
Prerušujem rokovanie. Budeme pokračovať o 11.41 hodine rozpravou o bode, ktorým je návrh tlačového zákona. (Hlas z pléna.)
Pán poslanec Mikloško, procedurálny návrh.
F. Mikloško, poslanec: Pán predseda dávam procedurálny návrh, aby sme hlasovali o treťom prerokovanom zákone, o meste Košice (tlač 575).
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o tomto procedurálnom návrhu.
F. Mikloško, poslanec: Prosím, aby ma vypli.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 126 prítomných, 61 za, 15 proti, 47 sa zdržalo, 3 nehlasovali.
Váš procedurálny návrh sme neprijali.
Budeme pokračovať v rozprave o návrhu tlačového zákona, pán minister kultúry, nech sa páči, zaujmite miesto.
Kolegyne, kolegovia, mali sme podľa schváleného programu o 14.00 hodine rokovať o bodoch, ktoré mal predkladať pán minister zahraničných vecí. Chcem vás ešte požiadať o súhlas, aby sme tieto body programu prerokovali až po prerokovaní návrhu tlačového zákona. Je všeobecný súhlas? Ďakujem pekne.
Takže budeme pokračovať v rokovaní o
vládnom návrhu zákona o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon).
O 17. 00 hodine sa opäť pokúsime hlasovaním prejsť a ukončiť rokovania o bodoch, ktoré sme prerokovali, a budeme pokračovať podľa schváleného programu. Ďakujem pekne. Zatiaľ do 12.00 hodiny, nech sa páči, pristúpime k rozprave.
Faktické poznámky ešte na vystúpenia pána ministra, pán Jarjabek a pán Senko, nech sa páči.
Pán Jarjabek, nech sa páči.
D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Vzdávam sa faktickej poznámky preto, lebo ten dialóg bol prerušený a jednoducho už by to bolo neaktuálne. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Pán Senko, chcete mať faktickú poznámku? Nie.
Takže, pán minister, chcete reagovať na faktické, ktoré odzneli ešte pred hlasovaním? Nie.
Takže budeme pokračovať v rozprave. Písomne prihlásený je pán poslanec Galbavý Tomáš. Začnite a budeme o 14.00 hodine pokračovať. Nech sa páči.
T. Galbavý, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, moje vystúpenie je trošku dlhšie. Iste, nič iné mi nezostáva, i napriek tomu s tým súhlasím. Chcel by som môj úvod využiť na to, aby som sa spýtal pána ministra, ako sa cíti keď toľko uznania na jeho adresu padlo z radov opozície, bohužiaľ, nie za to, aký zákon predkladá, ale za to, že prvýkrát počas jeho fungovania na ministerskom kresle mal odvahu a vystúpil v parlamente tak, aby dal možnosť reagovať na jeho myšlienky. Ďakujem. Budem vecný.
Vážený pán predseda, "končí sa zlaté obdobie nezmyslov a klamstiev v médiách". To je výrok pána premiéra, ktorý predniesol nedávno. "Koniec tejto zlatej éry by mal zabezpečiť alebo spôsobiť nový tlačový zákon. Ten má byť všeliekom proti mediálnym klamstvám, proti zavádzaniu a neobjektívnosti." Musím povedať, že na tak útly, niekoľkostranový, štrnásťstranový paragrafový zákon je to obrovská ambícia. No ale už ako husiti volali, nepriateľov sa neľakajte, na množstvo nehľaďte.
Panie kolegyne, kolegovia, samozrejme, nikto nechce, aby v médiách boli klamstvá a nezmysly, ale v prvom rade si musíme uvedomiť, že na Slovensku na mediálnej scéne existujú aj médiá, ktoré sú dobré, kvalitné, ale existujú aj médiá, ktoré sú nekvalitné, zlé a mizerné. A dokonca môže sa stať, že uverejnia nezmysel a klamstvo. Bohužiaľ, tieto javy tu boli a budú. Nedajú sa celkom odstrániť. A už vonkoncom sa nedajú odstrániť zákonom, rovnako ako sa zákonom nedá odstrániť miera neobjektívnosti, neetickosť alebo hlúposť.
Vážené kolegyne, kolegovia, sme vo finále. Práve dnes rokujeme o konečnej podobe kontroverzného tlačového zákona. Všetci dobre vieme, priznal to aj pán minister, že celý legislatívny proces, ako sa uskutočňuje, prebieha vo veľmi napätej atmosfére.
Preto moja prvá poznámka v tejto súvislosti je, že snáď len ten, kto nesleduje politiku, nevie, že vláda vyhlásila médiám vojnu. "Nedovolíme pľuvať na vládu, nedovolíme znevažovať jej dobré meno," hovorí jej predseda. Vláda vyhlásila za úhlavného nepriateľa médiá. Médiá vyhlásila za svoju politickú opozíciu, vraj preto, že informujú neobjektívne, klamú alebo informujú o tom, o čom by informovať nemali. Napr. naposledy sa jeden z najvyšších predstaviteľov ústavných sťažoval, že v médiách nebola ani zmienka o návšteve ruského premiéra Zubkova. Paradoxne sa pri tejto príležitosti uskutočnila tlačová konferencia, na ktorej novinári nemohli položiť ani jednu otázku slovenskému či ruskému premiérovi. Toto je naozaj zvláštny postoj vlády voči informáciám a vôbec informovaniu verejnosti.
Moja druhá poznámka. To, že vláda je v konflikte s opozíciou, je normálne, ale čo nie je normálne, je, ak vláda nerokuje s opozičnými poslancami, a to ani vtedy, keď potrebuje ich hlasy v tak dôležitých otázkach, ako je v tomto prípade Lisabonská zmluva. Namiesto rokovania nás častujete invektívami, urážkami, útočíte, hovoríte, že hráme špinavú politickú hru, nazývate nás vydieračmi a dokonca si myslíte, že by sme nemali sedieť v parlamente, ale v krimináli. Toto je, bohužiaľ, vaša odpoveď na naše legitímne právo dávať zásadné pripomienky a návrhy k tlačovému zákonu. Ja nechcem vstupovať do šatníka pána premiéra a nestarám sa o to, aké si oblečie sako, či bude prúžkované, kockované. Ba dokonca budem súhlasiť aj s tým, ak bude chodiť v maskáčoch. Kto sa ako oblieka, to je jeho záležitosť. Každý nech sa oblieka podľa jeho gusta. Čo ale chceme, budeme požadovať, je, aby bol prijatý demokratický zákon, ktorý bude dobre upravovať podmienky práce médií a bude do určitej miery garantovať aj práva občanov na ochranu svojej osobnosti.
Vážené dámy a páni, len v krátkosti som sa pokúšal opísať okolnosti, ktoré sprevádzajú prípravu tak citlivej normy, o ktorej hovoríme. Nie je možné v atmosfére autentickej nevraživosti, nedôvery či priamo nenávisti napísať dobré a objektívne pravidlá, ktoré budú vyvážene zohľadňovať práva a povinnosti médií, teda na jednej strane novinárov, vydavateľov a na druhej strane občanov. Nemôžeme predsa písať pravidlá pre médiá, ak neuznáme ich spoločenskú úlohu, ak nepochopíme, že sú hranice, za ktoré politici nemajú zájsť pri presadzovaní svojich predstáv a záujmov. Obávam sa, že tento zákon v podobe, v akej ho máme predložený, je už za touto hranicou. Opäť sa vrátim k výroku, že je koniec, končí zlaté obdobie nezmyslov a klamstiev v médiách. Ako toto vlastne chceme docieliť? Prvá možnosť je, že my, politici, schválime zákon, ktorý zariadi, aby noviny písali výlučne pravdu a aby ich články boli zmysluplné. Teda zákonom zavedieme slušnosť, neomylnosť či všeobecnú genialitu. Myslím si, že parlament nie je priestor na to, aby sme tu robili zázraky. Preto som presvedčený, že do úvahy prichádza len možnosť druhá, prijatie zákona, ktorý novinárom ukáže, kto je tu pánom a kto to určuje, čo je pravda a čo je lož, čo má zmysel a čo zmysel nemá.
Vážené dámy a páni, tlačový zákon je na to, aby určoval pravidlá práce vydavateľov a následne novinárov, ich práva a povinnosti voči štátu na jednej strane a voči občanom na strane druhej. Je samozrejmé, že každý občan musí mať právo brániť seba, svoje súkromie a svoju rodinu pred lživými alebo nepravdivými informáciami, ktoré o ňom médiá prinesú. Takúto ochranu pozná mediálne právo v každom európskom štáte a proti tomu nemá nikto žiadne výhrady. My plne rešpektujeme a podporujeme právo občanov na ochranu osobnosti, dobrého mena a cti, ale sme za vypracovanie presných pravidiel, ktoré určia, ako sa toto právo bude napĺňať. Som však presvedčený, že nie je v možnostiach akokoľvek dobrého tlačového zákona, aby určoval pravidlá etiky, pravdivosti alebo slušnosti médií. Toto najlepšie zhodnotia čitatelia. Nerobme z obyvateľov Slovenska nesvojprávnych chudákov, ktorí nedokážu posúdiť kvalitu produktu, ktorý si kupujú. Na druhej strane ale musím povedať, že je v možnostiach zlého tlačového zákona ohroziť slobodu médií, slobodu prejavu a právo občanov na pravdivé informácie. Zároveň tým ohrozí možnosti občanov kontrolovať verejnú moc. Z toho hľadiska som prinútený konštatovať, že predložený zákon je veľmi zlý.
Ctené kolegyne, kolegovia, predložená právna norma rozdelila spoločnosť na dve skupiny. Jedna tá malá, ktorá ho vymyslela a napísala, tvrdí, že zákon je dobrý a zodpovedá európskym či svetovým štandardom. Druhá skupina tvrdí, že zákon je zlý a škodlivý. Zhodou okolností tú druhú, nepomerne väčšiu skupinu tvorí nielen opozícia, profesionálne združenia novinárov a vydavateľov, ale už aj predstavitelia medzinárodných organizácií, OBSE, Freedom House, Reportéri bez hraníc, výhrady má Rada Európy a dokonca aj vaši vlastní politickí partneri. Som si úplne vedomý toho, že Európska únia nestanovila žiadne presné pravidlá práce médií, s výnimkou všeobecných ustanovení o ľudských a občianskych právach. Oblasť médií patrí do výlučnej kompetencie jednotlivých štátov a to je absolútne v poriadku. Ide o veľmi citlivú sféru, ktorá súvisí s tradíciami kultúrou a vývojom jednotlivých strán. A malo by byť predovšetkým v našom záujme, aby sme prijali dobrý zákon, zodpovedajúci našim tradíciám, taký zákon, ktorý bude reflektovať našu politickú kultúru. Ale som presvedčený, že pohľad zo zahraničia je dôležitý minimálne ako porovnávacia báza, príp. ako korektor nedostatkov a omylov.
Skúsme si položiť otázku, v čom je podstata o konečnú podobu tlačového zákona. Jeden z tých najcitlivejších a najkľúčovejších bodov je právo na odpoveď. Odznelo tu práve dnes veľa dezinterpretácií ohľadom tohto inštitútu, práva na odpoveď, ale nezaznela skutočne pravda. Tak ako je formulované, umožňuje reagovať nielen na nepravdivé skutkové tvrdenia, ale aj na tie, ktoré sú pravdivé. Jedinou podmienkou na to, aby vzniklo právo na odpoveď, ostáva to, že skutkové tvrdenie sa dotkne cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, mena alebo dobrej povesti právnickej osoby. Vážený pán minister, povedzte mi otvorene a úprimne, aké je kritérium na posúdenie, či sa nejaké skutkové tvrdenie dotklo cti alebo súkromia či dobrého mena. Bude stačiť, ak niekto napíše, že ho prestali zdraviť susedia po tom, ako si prečítali v denníku, že dostal pol roka podmienečne za zmlátenie manželky, alebo bude stačiť, ak firma napíše, že po uverejnení článku o jej mizernej platobnej morálke s ňou partneri zrušili kontrakt? Aktuálne znenie návrhu aj takýmto osobám, firmám, priznáva právo na odpoveď. Bude závisieť len a výlučne od ich subjektívneho posúdenia, nakoľko sa budú cítiť dotknuté na cti a dobrom mene, alebo inak, subjektívny pocit sa povyšuje nad zákonné oprávnenie. Zároveň ostáva povinnosť redakcie takéto odpovede uverejňovať. V zákone sú síce stanovené podmienky, ktoré umožňujú odmietnuť uverejnenie odpovede. Medzi nimi však nenájdeme ani zmienku o tom, že odpoveď možno odmietnuť napr. kvôli tomu, že je v rozpore s dobrými mravmi, príp. preto, že útočí na iné fyzické alebo právnické osoby či dokonca zakladá podozrenie zo spáchania trestného činu. Pán minister, neobstojí ani taký argument, ktorý ste tu dnes podali poslancom, že v rámci subkoordinácie iných právnych noriem budú môcť vydavatelia odmietnuť odpoveď na základe článku Občianskeho zákonníka. Nebude to také ľahké alebo opýtajme sa inak: Prečo sa bránite tomu, aby bolo, expressis verbis, napísané v tomto zákone, že majú právo odmietnuť odpoveď v prípade, že obsah tejto odpovede sa dostáva do rozporu so zákonom alebo do rozporu s morálkou, s dobrými mravmi? Tomu celkom dobre nerozumiem. A tento stav dostatočne nenapravuje, bohužiaľ, ani posledný pozmeňujúci návrh, ktorý je v spoločnej správe, autora pána Podmanického.
Predkladatelia zákona často hovoria, že jeho cieľom je ochrániť občanov pred klamstvami, svojvôľou či šikanovaním zo strany médií. Znovu sa odvolám na vás, pán minister. Dnes ste vyslovili novú myšlienku a povedali ste jasne, že vydavateľom nejde o obhajobu slobody prejavu, plurality názorov, ale že im ide o osobné záujmy, či už ekonomické, alebo o privilégiá, ktoré si chcú uchrániť pod zásterkou, že bojujú za občana.
Ponúknem krátku chronológiu, ako sa tlačový zákon vyvíjal, aby som ukázal verejnosti, že práve vaše argumenty, vaša interpretácia je príliš falošná a nepravdivá. Prvé správy o tom, že sa zákon pripravuje... Pán predsedajúci, poprosím vás, môžem prerušiť svoje vystúpenie a pokračovať po 12.00 hodine?
P. Paška, predseda NR SR: Ja si myslím, že áno, lebo je 11.59 hodín.
Ak dovolíte, dámy a páni, prerušujem rokovanie, v rokovaní budeme pokračovať o 14.00 hodine.
T. Galbavý, poslanec: Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Dobrú chuť, dámy a páni.
(Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)
M. Hort, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, prajem príjemné popoludnie, budeme pokračovať v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon). Tento vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 526 a spoločnú správu máte ako tlač 526a.
Ďakujem pánovi ministrovi kultúry Slovenskej republiky pánovi Markovi Maďaričovi, že zaujal miesto, a srdečne ho tým vítam na popoludňajšom rokovaní, taktiež spoločnému spravodajcovi, ktorým v tomto prípade je pán poslanec Senko.
Prerušili sme rozpravu vystúpením pána poslanca Galbavého. Poprosím ho teraz, aby pokračoval vo svojom vystúpení ako poslanec prihlásený do rozpravy písomne za poslanecký klub SDKÚ - DS. Nech sa páči, pán poslanec.
T. Galbavý, poslanec: Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som pokračoval v prerušenej rozprave, ktorú rozdelila na dve polovice práve obedňajšia prestávka.
Zopakujem len úvodnú vetu, tak ako som ju spomenul v mojej prvej polovici. Pán minister vo svojom vystúpení hovoril o tom, že vydavateľom a novinárom nejde vraj o občana, nejde vraj o objektivitu, o slobodu prejavu, ale že im ide predovšetkým o svoje vlastné ekonomické a iné záujmy, že majú záujem ochraňovať predovšetkým svoje privilégiá.
Dovoľte, aby som ilustroval na konkrétnych citátoch, príkladoch, ponúkol vám krátku chronológiu, ako vôbec sa vyvíjal tlačový zákon a kedy prvýkrát sme počuli o inštitúte tzv. práva na odpoveď.
Predkladatelia zákona často hovoria, že jeho cieľom je ochrániť občanov, o. k., to je dobre, pred klamstvami, svojvôľou či šikanovaním zo strany médií. Kto by to nechcel? Lenže dovolím si povedať, že toto argumentovanie je falošné. A dovolím si na konkrétnych príkladoch povedať, prečo si to myslím.
Vážené dámy a páni, prvé správy o tom, že sa zákon pripravuje, sa totiž objavili v apríli minulého roku. Vtedy vláda prijala vyhlásenie k situácii v slovenských médiách, v ktorom konštatuje: "Vláda berie na vedomie narastajúci počet nepravdivých, neobjektívnych a pravdu skresľujúcich údajov uverejňovaných vo viacerých slovenských médiách na adresu vlády Slovenskej republiky, jej predstaviteľov, ako aj politických strán tvoriacich vládnu koalíciu. Vláda zvažuje zavedenie štandardného inštitútu práva na odpoveď umožňujúceho dotknutej osobe alebo inštitúcii bezprostredne reagovať na nepravdivé alebo pravdu skresľujúce informácie." Teda verejnosť sa pred rokom dozvedela, že príčinou prípravy nového zákona sú nepravdivé a neobjektívne údaje, ktoré médiá prinášajú o vláde, ústavných činiteľoch a o politických stranách vládnej koalície, a že riešením tohto stavu má byť zavedenie práva na odpoveď. Dámy a páni, hovorí sa tu niečo o občanoch? Určite nie. Nasledovala séria výrokov zo strany premiéra, ale aj pána ministra kultúry na adresu médií a novinárov od vyjadrení nespokojnosti s tým, ako médiá informujú o oslavách Cyrila a Metoda cez obviňovania z úplatnosti, vlámania sa k pani ministerke Tomanovej a zdrogovanie jej psa až po označovanie médií za politickú opozíciu voči vláde. To už boli prípravy tlačového zákona v plnom prúde. A dokonca bol schválený vo vláde.
Vydavatelia prešli od pokusov o vyjednávanie k prvým verejným protestom. Ozvala sa opozícia, ktorá návrh odmietla. A svoj názor vyslovil aj predstaviteľ OBSE pre slobodu médií Miklós Haraszti, teda nepochybne kompetentná osoba, a nie nejaký treťotriedny úradník. Až po týchto protestoch začali predstavitelia koalície zdôrazňovať, že jej nejde o politikov, ale predovšetkým jej záleží na tom, aby bol chránený občan, aby mohol vyjadriť aj iný názor, že takýto návrh a vôbec inštitút práva na odpoveď, ktorý môžeme uplatňovať aj na pravdivé informácie, posilňuje demokraciu, posilňuje pluralitu názorov. Tieto slová by boli sympatické, pekné, lenže túto účelovú obranu rozbil samotný pán premiér. A opäť budem citovať jeho výrok "Budeme trvať na prísnom tlačovom zákone, pretože to, čo si niektoré médiá dovoľujú vo vzťahu k vláde, je absolútne neprijateľné." Dámy a páni, toto odznelo koncom januára tohto roku. Teda pán premiér potvrdil svojej slová z apríla minulého roka, nie ukrivdený občan, ale urazená vláda musí dostať do rúk nástroj, ktorým sa bude brániť proti médiám. Azda len týmto úmyslom si možno vysvetliť aj to, že vláda trvá na tom, aby sa právo na odpoveď týkalo aj pravdivých, skutkových tvrdení.
Ctené kolegyne, kolegovia, vláda jednoducho chce médiá dotlačiť k tomu, aby písali tak, ako si to ona praje. Možno sú to tvrdé slová, ale všetky tie udalosti, chronológia tomu nasvedčujú. Vláda chce, aby ju prestali kritizovať za kroky, ktoré podniká, za nedorobky zákonov, ktoré predkladajú ministri do parlamentu, za dôsledky opatrení, ktoré prijíma. Zároveň vládna koalícia chce, aby si médiá prestali všímať prešľapy jej členov, čo sú priamo vo vláde, alebo tých, čo sú dosadení na nižšie poschodia vo verejnej správe. Z toho, čo odznelo v televíznych diskusných reláciách, naopak, vieme, čo má podľa predstáv vlády a vládnej koalície v médiách byť. Majú to byť správy o tom, čo pán premiér, ministri a koaliční lídri považujú za dôležité, napr. návšteva toho alebo iného prezidenta, oslava takého alebo onakého výročia, grandiózny plán na urýchlenú výstavbu diaľnic či širokorozchodnej železnice, podľa možnosti s peknou fotografiou usmievajúcich sa politikov podávajúcich súdružské pravice či politikov poklopávajúcich základné kamene. A v lete možno dôjde aj na to povestné žmolenie kláskov v dlani.
Vážené kolegyne, kolegovia vládnej koalície, éra, ktorá by vyhovovala takýmto vašim požiadavkám, sa skončila pred 18 rokmi. Už to tu odznelo, ale poviem to ešte jedenkrát. Ak máte pocit, že v dnešných novinách sa prezentuje len jeden názor, že tu chýba pluralita informácií, že médiá si nevšímajú to, čo vy považujete za hodné pozornosti, že nemáte priestor na vysvetľovanie svojich predstáv, že médiá ignorujú či dokonca že médiá vedú proti vám akúsi vojnu, no tak vám môžem navrhnúť riešenie, založte si vlastný denník, nie vládny, to by sme museli platiť všetci občania. A už tu máme špatnú skúsenosť, zaviedli ste koncesionárske poplatky vo verejnoprávnych médiách, v tých médiách, ktoré sa snažíte pretvoriť na svoj vlastný obraz, v tých médiách, kde do rád Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu ste dosadili ľudí, citujem, "ktorí budú reprezentovať náš názor". (Hlas z pléna.) No veď to je pravda, to je pravda, to ste povedali.
Zásadné pripomienky a návrhy, na ktorých sa zhodla celá opozícia, predniesla už pani poslankyňa, takže nebudem sa k nim vyjadrovať. Dovoľte, predkladám však niekoľko vlastných návrhov, ktoré podľa môjho názoru prispejú k vylepšeniu zákona.
Predovšetkým navrhujem, aby sme priamo do textu zákona včlenili dve definície, definíciu skutkového tvrdenia a hodnotiaceho úsudku. Z niektorých vyjadrení mám totiž pocit, že nie každému je celkom jasné, aký je medzi týmito dvomi pojmami rozdiel. Navyše sa tým sa dá jasný signál aj súdom, ako majú posudzovať prípady, keď občania alebo inštitúcie sa súdia s médiami trebárs za vety, ktoré boli súčasťou komentára.
Navrhujem preto, aby sme v § 2 pripojili odsek 8: "Skutkové tvrdenie je tvrdenie skutočnosti, ktorej pravdivosť alebo nepravdivosť možno preukázať."
Zároveň navrhujem, aby sme pripojili odsek 9: "Hodnotiaci úsudok je výrok, ktorý je výsledkom zhodnotenia skutočností a ktorý tieto skutočnosti viac alebo menej voľne interpretuje."
Druhý môj návrh rieši otázku zodpovednosti vydavateľov za obsah médií. Podľa návrhu zákona, tak ako ho máme pred sebou, totiž je vydavateľ zodpovedný za všetko, čo je v novinách, jedinou výnimkou sú oznámenia vo verejnom záujme a cudzia inzercia. Takže vydavateľ je zodpovedný dokonca aj za obsah odpovede, ktorú bude musieť uverejniť zo zákona, ale aj za uverejnené citáty. Pretože najčastejším objektom záujmu médií sú verejní činitelia, teda politici, považujem za potrebné ošetriť najmä tieto prípady. V praxi sa totiž môže stať a, bohužiaľ, sa stáva, že politikovi na tlačovej besede sa pošmykne jazyk a povie aj to, čo by nemal povedať, príp. dokonca nejde o pošmyknutie jazyka, ale o vedomé vyjadrenie svojho názoru. A žalovateľný môže byť ako spôsob vyjadrenia, tak aj samotný obsah prejavu. Novinári sa však nemôžu vyhnúť uverejňovaniu aj takýchto výrokov alebo informovaniu o týchto návrhoch. Je však neprijateľné, aby sa týmto dostali pod hrozbu stíhania.
Preto v § 5 ods. 2 navrhujem doplniť prvú vetu slovami: "ústavný činiteľ alebo iný vierohodný zdroj" a slovami "a je uvedené, kto informáciu poskytol". Celá prvá veta teda bude znieť nasledovne: "Vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra nezodpovedajú za obsah informácie, ktorú poskytol orgán verejnej moci, ním zriadená rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia, alebo právnická osoba zriadená zákonom, ústavný činiteľ alebo iný vierohodný zdroj, ak je táto informácia uverejnená v periodickej tlači alebo v agentúrnom spravodajstve v pôvodnom znení a jej spracovaním pre uverejnenie sa nezmenil jej pôvodný obsah a je uvedené, kto informáciu poskytol."
V § 5 navrhujem doplniť ďalší odsek 5. Jeho text znie: "Šéfredaktor a ostatní redaktori požívajú pri výkone svojej činnosti ochranu podľa platných predpisov proti všetkým formám nátlaku smerujúceho k mareniu ich činnosti."
Reagujem tým na časté výčitky, ktoré odznievajú zo strany pánov poslancov z vládnej koalície, že totiž redaktori podliehajú tlaku zo strany šéfredaktorov a tí sú zasa tlačení zo strany vydavateľov a majiteľov novín. Tým, že sa priamo do textu zákona vložia ustanovenia, ktoré takéto praktiky zakážu, prispejeme k zvýšeniu nezávislosti redaktorov a šéfredaktorov od skupín, ktoré vlastnia médiá. V prípadných súdnych sporoch sa totiž redaktori budú mať na čo odvolávať. Som presvedčený, že toto prispeje k vyriešeniu jedného vážneho problému, a tým aj k skvalitneniu obsahu novín a zvýšeniu ich objektivity.
Ďalšie návrhy sa týkajú paragrafov 7, 8 a 9, konkrétne ich odseku 5. Navrhujem, aby sa z neho vypustila posledná veta zakazujúca k textu opravy, odpovede alebo dodatočného oznámenia priložiť akýkoľvek text obsahujúci hodnotiaci úsudok, a to aj v inej časti novín.
Ide totiž o to, že hodnotiaci úsudok sa bude môcť klasifikovať ako akýkoľvek text. Za hodnotiaci úsudok sa bude môcť klasifikovať akýkoľvek text, hodnotiaci pravdivosť a presnosť údajov uvedených v odpovedi. No som presvedčený, že ak bude redakcia cítiť povinnosť dištancovať sa od obsahu odpovede, príp. od formy, akou bola napísaná, nedokáže sa vyhnúť formulácii, ktorá bude hodnotiacim úsudkom, pretože už výrok "považujeme uviesť na pravú mieru tvrdenie, že" napr. naznačuje, že hodnotím údaje uverejnené v odpovedi. Už táto veta by sa mohla považovať za formu hodnotiaceho úsudku. Tým sa vydavateľ dostane do kolízie s tlačovým zákonom.
Posledný pozmeňujúci návrh sa týka § 8. Odporúčam, aby sme doň vložili nový odsek 2: "Právo na odpoveď nemôžu uplatniť ústredné orgány štátnej správy a nimi zriadené organizácie ani iné orgány verejnej moci." Nasledujúce odseky sa prečíslujú.
Ctené kolegyne, kolegovia, orgány verejnej moci musia strpieť vyššiu mieru kritiky a dohľad zo strany verejnosti, myslím si, rovnako ako verejne činní politici. Majú zároveň dostatok možností, ako poskytovať verejnosti správne a pravdivé informácie o svojej činnosti. Právo na odpoveď by tieto možnosti len zvýšilo nad obvyklý rámec. Myslím, že by sme mali rozptýliť všetky pochybnosti o tom, či vláda, ministerstvá, parlament a ďalšie inštitúcie majú alebo nemajú právo reagovať formou odpovede, a to už aj s ohľadom na citáty pána predsedu vlády, ktoré som uviedol na začiatku svojho vystúpenia. Koľko právnikov, pán minister, toľko názorov, jedni sa vyjadrujú, že sú aj orgány verejnej moci, ktoré môžeme považovať na základe nášho judikátu za právnické osoby, sú právnici, ktorí hovoria, že orgány verejnej moci nepatria do skupiny právnických osôb. Ale navrhujem, aby sme, expressis verbis, dostali do zákona tlačového ustanovenie, ktoré to bude garantovať a minimálne veľmi zodpovedne rozptyľovať tieto rôzne názory.
Opäť sa musím vrátiť k tomu, čo som uviedol na začiatku svojho vystúpenia. Zákon, ktorý máme pred sebou, je terčom vážnej kritiky. No v tejto súvislosti upozorňujem, že výroky zo strany zahraničných inštitúcií sú vážne. Pre mňa je však dôležitejšie, že sa zhodujú s výhradami, ktoré k návrhu majú predstavitelia vydavateľov, novinárskej obce, ale aj značnej časti občanov, pretože tieto zákony a zmeny v nich nerobíme preto, aby sme vyhoveli zahraničiu, ale preto, že podľa nich budeme žiť my, občania Slovenska. My sa budeme riadiť podľa platného tlačového zákona, ktorého konečnú podobu možno dnes, možno zajtra schválime. A je v našom záujme, aby tie zákony boli dobré.
Pravdepodobne každému je zrejmé, že pri tomto zákone nejde o maličkosť. No ide o slobodu médií, o to, aby mohli plniť svoju úlohu, strážneho psa demokracie, no aby ju mohli plniť bez obáv z postihov, bez pokusov o predpisovanie obsahu, hoci aj nepriamo cez právo na odpoveď, keď budú musieť uverejňovať odpovede politikov dotknutých tým, čo sa o sebe dočítajú, pretože médiá, ktoré budú vystavené tlaku zo strany politickej moci, médiá, ktoré sa budú báť, a médiá, ktorých strany budú plniť vyhlásenia a stanoviská politikov rôznych grafomanov či dokonca kriminálnikov, médiá, cez ktoré sa budú hrať rôzne spravodajské hry, také médiá svoju úlohu strážneho psa plniť nedokážu. Dámy a páni, z mojej strany je to všetko. Ďakujem pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne pánovi poslancovi Tomášovi Galbavému, ktorý vystúpil za poslanecký klub SDKÚ - DS.
S reakciou vo faktickej poznámke na jeho vystúpenie sa hlásia pán poslanec Dušan Jarjabek, ďalej pán Boris Zala, Magdaléna Vášáryová, Ján Senko, Jozef Halecký, ďalej pán Rafael Rafaj. Skúste tam ešte dať do zoznamu prihlásených pána Rafaja. Pán Rafael Rafaj je posledný prihlásení, šiesti sú prihlásení s faktickou poznámkou. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Slovo má pán poslanec Jarjabek. Nech sa páči.
D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No vystúpenie pána poslanca Galbavého patrí k tým radikálnym vystúpeniam, ktoré všetko zhadzujú v rámci predkladaného zákona, hoci ja sa pýtam, koho vlastne zastupuje pán poslanec Galbavý, pretože keď sa vrátim trošku dozadu, tak si spomínam na vyjadrenie predsedníčky syndikátu, ktorá povedala doslova, a to ešte tento zákon nepodliehal žiadnym zmenám, že "zákon je dobrý a bojíme sa, aby ho poslanci nepokazili v parlamente". Po poslednom rokovaní kultúrneho výboru napr. hovorca vydavateľov pán Nemeček povedal, ak sa nemýlim, že zákon je dobrý na 95 %, ale ešte by... No tak keď je nejaký zákon dobrý na 95 %, bodaj by všetky zákony v Národnej rade boli dobré na 95 %. Ale znova mi z toho vyplýva len jedna vec, že koho vlastne zastupuje pán poslanec Galbavý. No zastupuje poslancov SDKÚ niektorých. A teda prečo bolo jeho vystúpenie takéto absolútne radikálne a všetko zhadzujúce? No odpoveď na to je veľmi jednoduchá. Čím viacej bude previerok v SDKÚ, čím viacej bude vyhodených poslancov v SDKÚ a zrušených základných organizácií v SDKÚ, tým vystúpenia poslancov SDKÚ budú radikálnejšie preto, lebo sa radikalizuje situácia v SDKÚ. Taká je odpoveď vôbec na postoje poslancov SDKÚ v rámci tohto zákona. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Boris Zala k predrečníkovi. Nech sa páči.
B. Zala, poslanec: Ďakujem pekne. Ja mám na pána poslanca Galbavého tri kratučké otázky. Keď si minulá vláda a minulí vládni činitelia podávali ruky pri rôznych príležitostiach, pri odovzdávaní diaľnic alebo pri základných kameňoch, alebo pri rôznych oslavách, to už neboli súdružské podávania rúk? To boli nejaké iné podávania rúk? Keď boli v televízii pri moci iba takí a výlučne tí, ktorí zmýšľali tak, ako zmýšľala vtedy vládna koalícia, a vo väčšine prípadov tak, ako zmýšľala SDKÚ, to nebola cenzúra? To nebolo obmedzenie slobody médií a slova, že, pán poslanec Galbavý. A napokon si pamätám veľmi dobre, keď bývalý premiér Dzurinda označil činnosť známej skupinky, pamätáme si, ako protištátnu činnosť tým, že bola jej činnosť namierená proti SDKÚ. Túto činnosť proti SDKÚ charakterizoval vtedajší premiér Dzurinda ako činnosť proti štátu. To nebolo boľševicko-súdružské chápanie SDKÚ ako štátostrany? Len by som ťa poprosil, pán poslanec, používať rovnaký meter na obe strany. Ďakujem pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pani poslankyňa Vášáryová.