M. Číž, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa hlásia pani poslankyňa Vaľová, poslankyňa Tóthová, Nachtmannová, Rafaj, Halecký, Jarjabek, Podmanický, Slafkovský, Kvorka, Tkáčová, Štefanec, Senko, Petrák, Horváth, Mušková, Vášáryová, Mazúrová, hlásim sa aj ja, len nefunguje mi zariadenie. Takže poprosím, keby ste ma tam zaznamenali. Pokiaľ je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Ešte pán poslanec Gábor Gál. Uzatváram definitívne možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

A slovo má pani poslankyňa Vaľová.

J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Dzurinda, myslím si, že na rozdiel od predsedu Roberta Fica ste tu dneska ukazovali ramená vy, a poviem vám hneď prečo. Vy ste nafukovali ramená, pretože ste rozprávali o tom, aká je tlač dôveryhodná. Vy ste prvý, ktorý tlač nezdôveryhodnil, použijem vaše slová, pretože sa vás pýta, prečo v roku 2004 v titulkoch novín SME a Pravda bolo napísané: "Dzurinda žaluje noviny o milióny." Pán poslanec Dzurinda, ak je tá tlač taká etická a morálna, prečo ste žalovali noviny o milióny? Prečo? (Potlesk.) Prečo? No veď práve preto! Ak by ste mali odvahu možno dať pravidlá, tak potom dnes by ste sa nemuseli súdiť o milióny a žalovať slovenské médiá o milióny.

Druhá vec, pán predseda Dzurinda, zase tu máte ramená, keď ste boli v Humennom, tak mi občania z Humenného avizovali, že ste povedali, lebo sa vás na to vážne pýtali, viac ako na tlačový zákon, ktorý ste im stále podsúvali, pretože povedali, že z toho sa nenajedia, aj keď určite mali záujem, ale nie o vaše vysvetlenie subjektívne, ale objektívne, tak ste povedali, že Lisabonská zmluva určite prejde. Pán poslanec Dzurinda, to ste povedali. A povedali ste, že ako prejde, no predsa iba tak, ak opozícia za ňu zahlasuje. Čiže viete, že za ňu budete hlasovať, pretože si myslím, že by ste mali. Tak ak to občanom sľubujete po Slovensku, tak potom nepodmieňujte a nerobte ramená tuná v parlamente a nerozprávajte niečo iné.

Ďalšiu vec chcem povedať, čo sa týka francúzskeho práva na odpoveď, každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá je v tlači menovaná, má právo na odpoveď. Nezáleží na tom, či je zverejnené tvrdenie pravdivé či nepravdivé. Právo na odpoveď sa týka i objektívnych a bezchybných informácií v tlači. V rámci Európskej únie nie sú dodnes záväzné spoločné predpisy pre právo na odpoveď... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, čas uplynul. Teraz má slovo pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Chcem položiť otázku pánu poslancovi Dzurindovi. Pozná francúzsky zákon? No ten je takisto formulovaný ako predložený zákon ministrom Maďaričom. A ja si myslím, pán poslanec, keby ste vo francúzskom parlamente, keď sa prerokovával ich zákon, vystúpili s tým, čo ste tuto uviedli, tak by vás francúzsky parlament vypískal. Vypískal by vás preto, že ste uviedli veľkú deformáciu toho, čo sa navrhuje, veľké politikárčenie z toho, čo sa navrhuje.

Francúzsky parlament to väčšinou hlasov prijal, a nie preto, že by Francúzi chceli dať politikom alebo chceli deformovať slobodu tlače, ale preto, že vedia, že pravdivosť odpovede alebo pravdivosť informácie nemôže posudzovať vydavateľ, ktorý to odpublikoval, pretože tým by uznal hneď, keď by odpublikoval odpoveď, že to, čo publikoval, bola nepravda. A voči francúzskeho zákonu žiadne kroky OBSE ani iné inštitúcie nespravili, tak prečo tu uvádzate to, čo ste uviedli? Veď je to proste nepočúvateľné. A ja si myslím, že tento parlament bol veľmi slušný, keď vaše vystúpenie nevypískal, pretože vo francúzskom parlamente by ste určite boli vypískaný. A pozrite si zákon z obdobia demokracie tatíčka Masaryka, oveľa širšie oprávnenia, takže myslím, že ste veľmi nekompetentný.

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa Nachtmannová.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Dzurinda, veľa ste hovorili o § 8, teda o práve na odpoveď. Musíte uznať, že na jednej strane máme slobodu občana, na druhej strane máme slobodu médií. V demokratickej spoločnosti predsa musí existovať prienik týchto slobôd, v opačnom prípade sa popiera sloboda občana a občan sa v tomto prípade stáva otrokom monopolu na pravdu, ktorú by mali médiá.

Ďalej, kto bude posudzovať, kto bude ten arbiter, ktorý usúdi, že správa bola či nebola pravdivá? Ja už asi dva týždne sledujem diskusiu na internete, ale nielen novinárov, ale najmä občanov, čo si o tomto tlačovom zákone myslia. Myslím si, že by bolo aj pre vás veľmi užitočné si prečítať, aké sú názory ľudí. Ja iba časť prečítam z jednej diskusie: "Domnievam sa, že pokrik vydavateľov novín a samotných akože novinárov spočíva predovšetkým v tom, že zákon prinesie zodpovednosť autora za uverejnené informácie. Na túto zodpovednosť, česť niektorým novinárom a periodikám, neboli mnohí novinári zvyknutí. Streliť od pásu, neoveriť si základné informácie, neurobiť si analýzu a písať nepodložené informácie je ľahké a dokáže to i deviatak."

Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Rafaj.

R. Rafaj, poslanec: Ďakujem za slovo. Ja sa opýtam na začiatok spolu s Pilátom: Čo je to pravda? Pretože pravda, aj keď len uverejnená sčasti, nemôže byť informácia pravdivá, lebo je neúplná a je teda pravdu skresľujúca, a teda nie je pravdivá a druhá strana má právo na to, aby uviedla práve celostnosť tejto pravdy.

No a pýtam sa to práve preto, lebo mnohí z vás tu sedeli aj pred deviatimi rokmi a uverili tiež jednej pravdivej informácii v istom bulvárnom denníku o predsedovi SNS - a čo sa stalo? Na základe série zaručene overených, pravdivých článkov ste pozbavili svojho kolegu predsedníckej stoličky výboru na kontrolu SIS, vtedy nazývaného OKO. Takúto pravdu máte na mysli?! Alebo takúto absolútnosť tvrdení a aj nášho reagovania tu v tejto sále? Čo z toho, že o päť rokov nezávislý súd po celej sérii naťahovačiek sa s dávnym nemenovaným denníkom dal zadosťučinenie poškodenému - a to aj odpovedám, pán poslanec Dzurinda, na vašu otázku, prečo aj politici? No práve aj z tohto dôvodu, aby nie po piatich rokoch nezvratne, už vám nikto nevráti tú česť a peniaze to všetko nezahoja! Práve preto, aby verejnosť on line vedela, že tá informácia, ktorá sa javí ako pravdivá, v skutočnosti nie je celostne pravdivá, práve preto. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Halecký.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán predseda, za slovo. Pán poslanec Dzurinda a predseda SDKÚ - DS, chcem sa vás opýtať, aby ste odpovedali na moju otázku, prečo podporujete prijatie protiústavného zákona, odporúčate a propagujete prijatie protiústavného zákona, a to tým, že ste schválili a odporučili prijať Lipšicov pozmeňujúci návrh? Veď ten predsa vylučuje určitú časť občanov z ich práva. Pretože poslanec Lipšic navrhuje, aby politici, verejní činitelia a osoby, ktoré sú trestne stíhané, aby nemali právo na odpoveď. To je predsa jasne protiústavné aj pre žiaka základnej školy. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán Dzurinda, váš prejav by sa dal asi v krátkosti nazvať "Od volebného neúspechu SDKÚ cez tlačový zákon až k radaru". No hovoríte vo svojom prejave o polčase volebného obdobia, vy ste mali polčas volebného obdobia osem rokov, keď bol pre vás lepší tlačový zákon z dielne súdruha Antonína Novotného z roku 1966, ako každý iný, ktorý ste mohli predložiť. Nepredložili ste ho, kolega Jano Budaj je toho živým svedkom.

Aby som sa dotkol toho § 8, o ktorom vy stále hovoríte, že všetkým tento § 8 vadí. No všetkým nevadí. Vadí vydavateľom a tým vydavateľom vôbec nevadí kvôli tomu, že by bola ohrozená nejaká demokracia, sloboda tlače a tak ďalej atď. Vadí im ten paragraf z toho dôvodu, že jednoducho bude tie noviny menej predávať. To je ten problém toho § 8. A menej ho bude predávať preto, lebo bude menej škandálov, kde sa postihnutý iba môže pozerať, čo všetko sa okolo neho deje bez toho, aby mohol do veci zasiahnuť. To je podstata § 8 - a vy to veľmi dobre viete. Ostatné, čo ste hovorili, je "púha", neviem prečo, ale asi predvolebná demagógia z vašej strany.

Ďakujem za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Pán spravodajca Podmanický.

J. Podmanický, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Dzurinda, ja som chcel najskôr reagovať vecne na vaše výhrady voči právu na odpoveď, chcel som uviesť príklady z členských štátov Európskej únie, kde poznáme aj právo na opravu, aj právo na odpoveď. Napr. v Grécku v roku 2001 bolo priamo v ústave prijaté, že máme jeden článok, ktorý sa týka opravy, ktorá sa vzťahuje na nepresné informácie, a takisto máme inštitút odpovede, ktorý sa vzťahuje na zásah do osobnostných práv, a sú ďalšie štáty, ktoré to takto majú upravené. Ale pochopil som počas vášho vystúpenia, že vecná argumentácia je tu jednoducho absolútne zbytočná.

Vy ste si jednoducho postavili svoj prejav politicky, začali ste omieľať v rôznych variáciách slová "sloboda slova", "sloboda názoru" - tak ako v SDKÚ? Pán poslanec Dzurinda, vy nemáte hanby, vy nemáte hanby po tom, ako ste pred dvoma týždňami zvalcovali svojich názorových oponentov, hovoriť o nás, že robíme politiku robustnú a politiku brutálneho tlaku?! Pán poslanec Dzurinda, že vám doslova jazyk nezdrevenie alebo neodpadne po tom, ako ste pred časom vymazali názorových oponentov, hovoriť o tom, že v rokovaniach treba hľadať spoločné riešenie atď. a tie ďalšie krásne frázy, ktoré ste povedali.

No, pán poslanec Dzurinda, že máte tú drzosť po tom, ako ste dali náhubok tým, ktorí majú iný názor vo vašej vlastnej strane, hovoriť o tom, že my chceme vygumovať akýkoľvek iný názor. No je to naozaj neuveriteľné. A keby som mal viac času, tak možnože by bolo veľmi zaujímavé ísť troška viac do histórie a pozrieť sa, aké kroky sa diali počas vašej vlády.

Za tejto vlády sa novinári, nepohodlní novinári neinternovali na 28. poschodí, za tejto vlády sa neodpočúva mienkotvorný denník, za tejto vlády sa neposielajú kukláči na predsedu najsilnejšej opozičnej strany. Pán Dzurinda... (Prerušenie vystúpenia časomierou. Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Slafkovský.

A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem pekne. Ja by som len jednou vetou doplnil kolegu Dzurindu, a to je v tom, že tak ako presne popísal brutálnu politiku a nedemokratické správanie, ja len verím, že chovanie SMER-u smerom k tlačovému zákonu, ktoré prekračuje normálne demokratické správanie sa socialistických strán v Európskom parlamente, si všimnú aj európski socialisti, a tak ako dali SMER-u podmienku, keď cítili, že SMER medzi nich nepatrí, na veľa, veľa lobistických zákrokov ho nakoniec medzi seba zobrali, dúfam, že si to všimnú a pošlú ich tam, kam patria - mimo európskych štruktúr.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Kvorka.

J. Kvorka, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Jednoznačne je potrebné povedať, že prerokúvaný zákon, ktorý tu prerokovávame, je zákon dobrý. Zákon je dobrý, je solidárny a problém je v dačom inom. Problém má opozícia s tým, že podmienila tlačový zákon ratifikáciou Lisabonskej zmluvy a dostali sa teraz do pozície tej, ktorá je pre nich veľmi nevýhodná, neprijateľná, o ktorej nebudú rozhodovať a hovoriť len občania alebo politici v našej republike, ale o ratifikáciu Lisabonskej zmluvy sa zaujíma v prvom rade aj zahraničie. Vy veľmi dobre viete, aký sa kladie dôraz na prijatie Lisabonskej zmluvy, a veľmi dobre viete, čo ste aj vyriekli, ako ste to podmienili, a teraz neviete, ako sa z tejto slučky dostať. Preto vytvárate takéto nehorázne veci, o ktorých tu pán poslanec Dzurinda hovoril.

Pretože ozaj je na počudovanie, že človek, ktorý si nedovolil viesť diskusiu s oponentmi, ktorí vyjadrili trošku iný názor na to, čo sa deje vo vašej strane, a bez slova šmahom ruky ich chytil, vyhodil ich a to ešte nie je koniec. To ešte nie je koniec, to ešte sa dopočujeme a uvidíme, čo sa bude ďalej robiť. Ale je to vaša záležitosť, robte si poriadky sami tam.

Hovoriť však o politickej strane SMER, o tom, že SMER vedie brutálnu politiku, robí útok na kritikov, robí zastrašovanie opozície, no preboha, však povedzte konkrétne, pán poslanec Dzurinda, kde sú tieto vaše výroky podmienené voľajakými skutkami, že by sa takéto dačo z pozície politickej strany SMER uskutočnili.

Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa Tkáčová.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predseda. Môj kolega použil slovné spojenie "permanentný útok". Ja už som svojho času v snemovni hovorila o frontálnom útoku tejto vlády na občiansku spoločnosť, lebo skutočne charakteristickou črtou tejto vlády je negatívny boj. Proste vy stále musíte proti niekomu, proti niečomu bojovať, nie za niečo, proti niekomu. Napríklad proti opozícii, sme kriminálnici, sme vydierači, treba nás pozatvárať. Bojujete proti prístupu k informáciám, pripomínam pani kolegyňu Angyalovú alebo utajenie rokovania vlády. Bojujete proti mimovládnym organizáciám. Aký bol ten návrh zákona o spolkoch? Vyhnali ste občiansku spoločnosť z kontroly, mám na mysli účastníkov konania. Bojujete aj proti životnému prostrediu. O čom bola Tichá a Kôprová dolina? Zmäkčenie zákonov o ochrane prírody. O čom bol Pezinok, o čom bude Trebišov? A bojujete proti občanom, ktorí sa verejne ozvú na obranu svojich záujmov. Prečo premiér označil občanov Pezinku za zmanipulovanú bandu? Je to prípad primátor Novák, ktorý sa stal verejným nepriateľom, lebo povedal svoj názor, svoju pravdu. Dokonca do tej zmanipulovanej bandy pán Fico zahrnul aj Zlatého slávika. Preto, kolegovia, ak chcete bojovať, tak bojujte pozitívne, za niečo, za slobodu slova, za slobodu médií, podporte naše návrhy, dokážte to tým. Ďakujem. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Štefanec.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Myslím, že pán poslanec Dzurinda absolútne presne identifikoval, v čom sú problémy predkladanej novely tlačového zákona. V podstate tento zákon ide proti slobode vyjadreného názoru, proti názorovej pluralite a dovolím si zopakovať, tak ako bolo uvedené, predovšetkým snahou je znedôveryhodnenie slovenskej tlače a snaha o väčší politický vplyv na verejnoprávne médiá.

Myslím si, že tento zákon je ďalší z dielne vlády, ktorá týmto demonštruje aroganciu moci, a som rád, že tie naše argumenty, ktoré sme od začiatku zdôrazňovali, oslovili aj verejnosť, oslovili aj tých, ktorých sa to týka tiež, myslím tým vydavateľov, a ozaj to tu už bolo. Mám na mysli teraz rovnaké prvé stránky denníkov, tak ako vyšli, pretože takúto situáciu sme tu už mali pred vyše desiatimi rokmi a vieme, že vtedy to viedlo Slovensko do izolácie, dokonca do stavu, keď Slovensko ako jediná krajina bola z politických dôvodov vylúčená z eurointegračných procesov. Bohužiaľ, táto situácia je tu opäť, tento návrh zákona vedie Slovensko do izolácie, tento návrh zákona ide proti občanom.

Tá snaha o hľadanie permanentného nepriateľa, tak ako povedala aj moja predrečníčka, prvýkrát vyvrcholila v škandále s nakladaním odpadu v Pezinku, keď premiér prvýkrát verejne zaútočil proti občanom, ktorí vyjadrujú svoj názor, a teraz tento zákon je evidentne namierený proti občanom, proti vyjadrovaniu ich vôle. Koalícia má krásnu možnosť nájsť riešenia v tom, že podporí opozičné návrhy, a tým môže dokázať, že tento zákon nejde... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Senko.

J. Senko, poslanec: Ďakujem. Ja sa budem snažiť byť konkrétny a chcem, pán Dzurinda, povedať iba jedno, že navrhované znenie § 8 predkladaného tlačového zákona je v súlade s európskymi tendenciami a odporúčaniami, konkrétne napr. aj s odporúčaním Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/0117, ktoré navrhuje, aby právo na odpoveď mala, citujem, "akákoľvek fyzická alebo právnická osoba bez ohľadu na štátnu príslušnosť, ktorej legitímne záujmy najmä, ale nielen reputácia a dobré meno boli dotknuté uverejnenými alebo odvysielanými tvrdeniami". Alebo v roku 2006 sa toto odrazilo v odporúčaní Európskeho parlamentu a Rady č. 952, kde sa vo vzťahu k on line médiám zabezpečuje "právo na odpoveď skutkovým tvrdeniam, ktoré sa dotkli osobnostných práv bez toho, aby museli byť nepresné".

Takže toľko, že kto, akým spôsobom interpretuje príslušné odporúčania Rady Európy a kto sa snaží ich nejakým spôsobom zakryť tak, aby vyhovovali jeho politickým snahám.

Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Petrák.

Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Dzurinda, škoda, že sú len dve minúty, lebo bolo by na čo reagovať, ja sa skúsim dotknúť niekoľkých téz.

Prvá - znedôveryhodniť tlač. No ja sa spýtam: A v čom je znedôveryhodnenie tlače alebo politika znedôveryhodnenie nie je predovšetkým politikou strany SDKÚ a vašej? Keď sa začal otvárať tlačový zákon, problémom bol § 6, vtedy išlo o cenzúru, vtedy išlo o posielanie oponentov mimo verejného priestoru a zrazu dneska ani vo vašom vystúpení problém § 6 nezaznel. To znamená, vašou snahou bolo znedôveryhodniť SMER a predkladateľa návrhu zákona.

Znedôveryhodnenie je znovu vašou politikou tým, že ste spolitizovali túto tému a spojili ste ju s Lisabonskou zmluvou, kde chcete znedôveryhodniť vládnu koalíciu predovšetkým v zahraničí. Poďme diskutovať o otázke vašej snahy hľadať pravdu a to je predovšetkým v práve na odpoveď v § 8. Ak sa nemýlim, pán poslanec Galbavý bol spravodajcom a bol hlavným diskutujúcim za poslanecký klub SDKÚ, kde v pozmeňujúcom návrhu sa hovorí, že "právo na odpoveď nemôžu uplatniť ústredné orgány štátnej správy a nimi zriadené organizácie ani iné orgány verejnej moci". Absolútne sa tu nehovorí o pravde, ale hovorí sa tu len o tom, že treba znemožniť vládnej koalícii a predstaviteľom moci, hocijakej moci, právo na odpoveď, aby sa mohli brániť.

Hovoríte o tom, že politikou našou je útok na kritikov. Ale ja sa pýtam, ak vás niekto kritizujete, máte právo sa brániť alebo nemáte právo sa brániť? Ja osobne si myslím, že vy ste zástancom toho, že brániť sa nemá právo nikto a dali ste to úplne jasne najavo aj v SDKÚ, kde sloboda slova neplatí ani vo vašej vlastnej strane.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Horváth.

J. Horváth, poslanec: Ďakujem. Pán poslanec Dzurinda, váš prejav bol výrazne politický, a preto sa k nemu tak aj staviame všetci. Už na jeseň som vám povedal, že pôsobíte vaším správaním ako zlomený, ufňukaný muž, ktorý má plné ústa žlče a trasľavého hlasu. Ale vy sa stále tak správate, vy ste odvtedy nenašli ten svoj správny rytmus muža, ktorý sa chce hrať na lídra opozície, stále sa vám to nepodarilo.

Keď hovoríte o slobode prejavu, o slobode, o demokracii, viete, vy ste stále nedôveryhodným politikom. Za vami sú kauzy, ktoré vás znehodnotili v tomto zmysle, vaše hodnotenie slobody a demokracie na Slovensku je preto nedôveryhodné a falošné, preto sa takto na to dívame a preto tento dialóg vedieme týmto tónom, aký používame. Pričom sloboda, demokracia si, samozrejme, zaslúžia vždy riadnu diskusiu. Ale s vami sa za stôl pravdepodobne ťažko dá sadnúť, lebo vy toho nie ste schopný, vy nie ste schopný počúvať, regulárne v diskusii podľa istých pravidiel diskusie rozprávať, a preto je to problém, preto je to problém.

A keď hovoríte o brutalite, všetkým je jasné, že toto všetko, čo robíte, je prejavom, ktorý má zakryť tie vaše totalitné metódy modrého boľševika, ktoré preukazujete vo vašej strane, vo vnútri strany. Sme svedkami toho, ale len cez médiá, nijako inak, čo tam robíte, že keď chcete zlikvidovať svojich súkmeňovcov straníckych, tak nato musíte zlikvidovať aj stranícke štruktúry. Neváhate, urobíte to. Keď vám nevyhovuje váš stranícky sudca, no zlikvidujete ho. Sme toho svedkami, nemôžeme si pomôcť, vidíme to, a preto vaše slová z vašich úst sú nedôveryhodné, preto ich považujeme za falošné, a preto slová, vaše slová o slobode sú nedôveryhodné, preto... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

P. Paška, predseda NR SR: Ešte kým dám slovo pani Muškovej, pán podpredseda Hort chce využiť a privítať hostí na balkóne. Nech sa páči, zapnite, prosím vás, pána podpredsedu Horta.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, dnes je na návšteve slovenského parlamentu skupina, ktorá reprezentuje celosvetové hnutie The Friendship Force International, čiže volajú sa Sila priateľstva, majú štvordňovú konferenciu v Piešťanoch a prišli sa pozrieť aj k nám do parlamentu. Je to skupina, ktorej heslom je "Svet priateľov je svet mieru" a ďalej "Sila priateľstva môže prekonať všetky rozdiely medzi národmi". Dovoľte, aby som ich v mene vás všetkých srdečne privítal. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujeme. Nech sa páči, pani poslankyňa Mušková.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Ja sa pripájam k privítaniu a je mi trošku ľúto, že neprišli naši hostia vo vhodnejšom, teda pri krajšej diskusii vo vhodnejšom čase, verím, že aj to sa stane.

Ja som sa chcela spýtať pána poslanca, ktorý hovoril o tom, že dnešná koalícia posiela opozičných poslancov do väzenia. Mala by som tri otázky: Ktorý opozičný politik bol poslaný do väzenia? Ktorému opozičnému politikovi boli kukláčmi vyhodené vchodové dvere do vzduchu na jeho vlastnom dome? A koľko novinárov bolo internovaných na niektorom poschodí a potom vyhodených z verejnoprávnych médií? A ešte napriek tomu ešte štvrtú, čo je to "ochočiť"? (Smiech v sále.)

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa Vášáryová.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán poslanec Dzurinda, ako pozorujem reakcie na vás, sú to skôr útoky na vás osobne, na vašu osobu, ale nie na to, čo ste povedali. Nie sú to odpovede na to, čo ste povedali a čo ste uviedli, na to vaše hľadanie, prečo je predložený tento zákon.

Ja vo svojom vystúpení som povedala, že tento zákon nie je orientovaný do budúcnosti. A nie je. Nerieši nič, čo už zajtra bude problémom s tlačovými médiami a s médiami vôbec. Tento zákon je len pre dnes, teraz, a preto vieme, že každá politická sila, ktorá nastúpi, ho bude musieť okamžite meniť a možno, ak ho prijmete, tak ho budete musieť meniť, ako hovoril niektorý z kolegov, do polroka aj vy. Je to teda "podenkový" zákon v tomto zmysle.

A zdôraznili ste, že sa stále rozmáha pocit, že oponent je úhlavným nepriateľom, to je, samozrejme, vec, na ktorú sme desaťročia boli zvyknutí, ale nie je to výbavou štandardnej európskej sociálnej demokracie.

A križovatka, to ste tiež spomenuli, a tu v mnohých vystúpenia opozičných poslancov bolo, že je to rubikon, a ja si myslím, že naozaj táto vláda stojí týmto zákonom na križovatke. A spôsob, akým uviedol pán minister tento zákon, tiež bol niečo absolútne neštandardného, to bola tiež križovatka, ktorú v tomto parlamente sme prekročili.

A ešte jedna vec sa objavila, čo ste povedali a čo by som rada zdôraznila, to sme tu už mali, hovoriť niečo iné v zahraničí... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa Mazúrová.

V. Mazúrová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán poslanec Dzurinda, poznám desiatky prípadov bezbranných ľudí, ktorí sa nedokážu brániť voči bezočivosti médií.

Uvediem príklad. Týždenník Plus 7 dní uverejnil v čísle 13 z 28. marca 2008 opravu článku, ktorý vyšiel 11. februára 2005, opakujem, 11. februára 2005, teda po troch rokoch. Pýtam sa: Aký reálny účinok má uplatňovanie takéhoto doterajšieho práva na opravu? Po troch rokoch, keď obsah článku mohol napáchať nezvratné škody?

Primárnym zámerom práva na odpoveď je preto zabezpečiť vynútiteľnosť práva na opravu prostredníctvom mechanizmov, ktoré sú operatívnejšie a efektívnejšie, ako je zdĺhavé vymáhanie súdnou cestou. Je to pružnejší spôsob, ako zabrániť nezvratným dôsledkom nepriznaného práva na opravu.

Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Gál.

G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán poslanec Dzurinda, vo vašom vystúpení ste uviedli niekoľko príkladov, ako sa správa dnešná vládna koalícia vo vzťahu k médiám, k slobode slova a tým aj k slobodnej kontrole vládnej moci. No ja si myslím, že netreba ísť tak ďaleko, treba len poukázať na to, ako zneužíva vládna koalícia, presnejšie strana SMER, a to brutálnym spôsobom, pán poslanec Kvorka, inštitút hodiny otázok, a to každý štvrtok. Tento inštitút vďaka poslancom SMER-u stratil svoje opodstatnenie, lebo je premiér zavalený otázkami, ktoré neslúžia na to, aby sme objasnili nejaký problém, ale ide o glorifikáciu tejto vlády, ide o vládnu propagandu. A hlavne, aby sa odstavili opoziční poslanci od možnosti, aby ich otázky boli vyžrebované. A tým vlastne sa zabráni tomu, aby sa kládli nepríjemné otázky. A tu treba povedať, že asi tak to myslí vážne vládna koalícia aj s médiami. Budú tieto médiá zavalené vládnou glorifikačnou propagandou, ako sú zavalení ministri a premiér na hodine otázok od poslancov politickej strany SMER.

P. Paška, predseda NR SR: Pán podpredseda Číž.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vážený pán kolega Dzurinda, váš prejav, bohužiaľ, nestojí za samostatné vystúpenie, takže iba niekoľko poznámok.

Opäť ste vystúpili s tradičným agresívnym politickým prejavom, ktorý, samozrejme, pripomenul všetky boľačky, ktoré máme a ktoré si pamätáme z vášho vládnutia. Prirodzene, nasledujú reakcie. Vaše slová, že SMER chce vygumovať akýkoľvek opozičný názor, vo mne okamžite evokuje predstavu ako opozičného politika, keď si pamätám, ako ste neuveriteľným spôsobom ignorovali nielen opozíciu, ale 70 % obyvateľov tejto krajiny, bez zaváhania, a dokonca ste to vydávali za nejakú kvalitu vašej politickej práce.

Viete, hovoriť o diskusii, túžili sme po nej, hovorili sme o nej už pri konštituovaní vlády a podobne, problém je, lebo krajina naozaj potrebuje korektnú diskusiu medzi pravicou a ľavicou. Máme ale problém. Opozícia je beznádejne diskreditovaná. Bohužiaľ, vo vašej osobe tiež, pán premiér. Aj súčasnosť, ako tu pripomenuli viacerí moji kolegovia, ukazuje, ako vy vnímate demokraciu. My naozaj potrebujeme korektnú diskusiu o mediálnom priestore, lebo je to priestor regulovaný. Vyplýva to z medzinárodných dohovorov, ktoré som tu citoval, ktoré ste obdivuhodne ignorovali. My máme povinnosť vytvoriť mechanizmus a priestor na ochranu individuálnych práv ľudí, aj právo na ochranu osobnosti. A hľadať intenzitu, mieru posudzovať súčasný stav a skutočné riziká, ktoré tu sú, povedzme, že vo vzťahu k slobode prejavu, máme spolu hľadať. Ale tým tónom, spôsobmi a mechanizmom, ktorý ste ponúkli v tomto parlamente? Vaše spôsoby principiálne vylučujú diskusiu, pán Dzurinda. My sme z toho smutní. Skúste trošku rozmýšľať normálnejším spôsobom. Zamyslite sa nad atmosférou v parlamente, ale v súvislostiach s tlačovým zákonom aj o strategických a národných záujmoch Slovenska, obyvateľov Slovenska, osobitne vo vzťahu k Lisabonskej zmluve. Tam, prosím, smerujte tie výhrady... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Dzurinda, reakcia.

M. Dzurinda, poslanec: Päť poznámok. Po prvé, pán Číž, hľadal, keď už ste išli do minulosti, hľadal som zhodu s opozíciou minimálne v troch veciach: pri referende o vstupe Slovenska do EÚ, pri Európskej ústavnej zmluve, pri pozícii k Turecku. Vždy som tú zhodu našiel rokovaním, nie nátlakom.

Pani kolegyňa Mazúrová, urobme spolu zákon - vidíte, vyšla -, urobme spolu zákon, aby súdy museli v občianskoprávnych veciach na ochranu osobnosti rozhodnúť do pol roka, do troch mesiacov, do štyroch mesiacov. Urobme spolu novelu zákona.

Po tretie, pani Nachtmannová, no nie som odkázaný na debaty na internete, aj keď som o nich informovaný, ale ako vám povedala kolegyňa Vaľová, mám za sebou početné stretnutia s občanmi a aj budem chodiť, ako vám povedala pred chvíľou, naposledy v pondelok som dve a trištvrte hodiny s kolegami debatoval s občanmi Humenného, predtým so študentmi. Takže myslím, že tie názory veľmi dobre aj na tlačový zákon poznám.

Pán poslanec Halecký, po prvé ja som vás nenahováral na podporu návrhu pána Lipšica, ale pani poslankyne Biró. Po druhé, ale je pravdou, že som povedal, že aj prístup pána poslanca Lipšica veci rieši. Je to človek, ktorý rozumie ústavnému právu. Keby mala byť pochybnosť o tom, ak je vôľa, nájdeme riešenie, napríklad novelou ústavného zákona o poslancoch, verejných činiteľoch. Máte 90 % garantovaných. Čiže keď je politická vôľa, všetko sa dá riešiť.

No a na záver chcem povedať, neviem, či už pán Kvorka alebo niektorý ďalší o slučke a tak, pokojne vám to chcem povedať, pokojne, ale jasne: takú slučku nevymysleli a ani nevymyslia, aby sme podliehali arogancii moci. O tom vás ubezpečujem. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ešte kým vystúpi pani poslankyňa Grečková, o slovo požiadal pán minister kultúry.

M. Maďarič, minister kultúry SR: Vážená snemovňa, ja som sa celkom tešil na vystúpenie pána poslanca Dzurindu, ale úprimne povedané, trošku som sklamaný. Čakal som viac.

Predovšetkým ma pán poslanec Dzurinda poučoval, ako má vyzerať alebo ako malo vyzerať moje úvodné slovo k tomuto zákonu v druhom čítaní. Možnože keby sledoval v celom časovom priereze moje vystúpenia, bol by spokojnejší. Ale napriek tomu si myslím, že som neurobil chybu, keď som časť svojho úvodného slova venoval polemike s vydavateľmi, pretože tu, v parlamente, vystupujeme nielen navzájom voči sebe ako politikom, ale aj voči verejnosti, a tak ako bola verejná diskusia nastolená vydavateľmi, myslím si, že si zaslúžila repliku aj preto, lebo dajme tomu na tých stránkach novín taká možnosť nebola. Venoval som sa aj vo svojom úvodnom vystúpení takisto špeciálne právu na odpoveď. Bol tu pán poslanec Dzurinda vtedy, možno pri tom, ako si písal poznámky, tak niektoré pasáže môjho vystúpenia prepočul, ale budem sa, samozrejme, tomuto venovať ešte aj v ďalších svojich vystúpeniach.

Predsa len ale teda, keďže nastolil isté otázky, skúsim mu aj teraz odpovedať, samozrejme, aj vám ostatným. Ja si stále myslím, že návrh tlačového zákona posilní práva občanov aj v tom novom inštitúte právo na odpoveď. A v tomto zmysle zákon nerozlišuje občanov, či ide o poštára, alebo ide napríklad o poslanca obecného zastupiteľstva. A nerozlišuje nielen preto, ako poukázal na to aj pán predseda Halecký, že vynímať niektorých ľudí alebo diskriminovať by bolo aj v rozpore s ústavou, aj v rozpore s Európskym dohovorom o ľudských právach, a ide aj o to, že v tom práve na odpoveď nejde len o to, že napríklad starosta obce alebo člen rozhlasovej rady ako verejní činitelia by si mohli uplatniť právo na odpoveď, ale aj to, že aj ten najnenápadnejší občan tejto republiky, ktorý nikdy v živote nebude zmieňovaný v médiách, nikdy si nebude žiadať právo na odpoveď, nenapíše sa o ňom proste ani riadok, aj on bude mať osoh z práva na odpoveď ako čitateľ, ktorý proste privíta možnosť, že sa bude môcť zoznámiť aj s názorom druhej strany, že bude aj pred jeho čitateľským zrakom druhá strana vypočutá. Takže je absurdné tvrdiť, že zákon je namierený proti slobode prejavu.

Pán poslanec Dzurinda hovoril, že moje vystúpenie bolo zamerané na televízne kamery. Ja si myslím, že z viacerých jeho politických posolstiev práve uňho vyplývala táto snaha predviesť sa pred televíznymi kamerami. On tu skloňoval dve slová tak veľmi snaživo: robustná politika, brutálna politika. Niekedy som mal dojem, že sa nevie presne rozhodnúť, ktoré je to priliehavejšie. Ale ak je naša politika brutálna, ako sa dá nazvať politika, ktorá po skoro 40 rokoch zavedie do našej demokracie straníckej previerky? To sa kam dostávame? To si myslím, nie je tu pani poslankyňa Vášáryová, že aj tí aktívni a starí komunisti v SMER-e budú závidieť SDKÚ tak tíško tie stranícke previerky.

A naozaj bol som trošku sklamaný, pán Dzurinda mal lepšie vystúpenia a ja nie som človek, ktorý by neuznal isté veci alebo ktorý by sa nesnažil aj vnímavo alebo empaticky chápať aj politický súboj a nebyť veľmi, povedal by som, urážlivý alebo nepripustiť aj názor opozície. Ale jedna vec sa ma naozaj dotkla. A to pán poslanec Dzurinda urobil podpásový úder, keď ma obvinil, že som sa tu v tejto snemovni vyhrážal. Vyhrážal tým ľuďom, ktorí boli anketovaní v jednom denníku.

Ja preto odcitujem presne, čo som povedal, pretože toto naozaj považujem za neférové pri ochote prijať akúkoľvek kritiku aj na seba. Takže ja som povedal, aby to bolo jasné, aby to počuli: "Ich záujem", rozumie sa novín, "však nie je verejným záujmom, to by si mala verejnosť uvedomiť a najmä tie osobnosti, ktoré sú v týchto dňoch anketované k tlačovému zákonu a často bez hlbšieho poznania vecí alebo pod vplyvom sugestívnej otázky odoprú sami sebe právo, ktorého sa možno raz budú domáhať."

Ja neviem, či v tomto je nejaký tieň vyhrážky. Myslím si, že nie. A naozaj toto som považoval za potrebné povedať, že toto je podpásový úder.

A skončím teda právom na odpoveď. Nedať právo na odpoveď alebo na vyjadrenie niekomu, pán poslanec Dzurinda a páni z opozície, znamená umlčať ho. A vám sa možno podarí umlčať vašich ľudí vo vašej strane, ale Slovensko sa vám nepodarí umlčať.

Ďakujem. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: S faktickými poznámkami páni poslanci Lipšic, Dzurinda, Pado, Hort, Mikloš, Slafkovský, Vášáryová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Pán poslanec Lipšic.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem. Pán minister, hovorili ste, že by bolo protiústavné, keby právo na odpoveď nemali politici. Hovoril to aj pán poslanec Halecký. Pán poslanec Jarjabek včera hovoril o čl. 14 Európskeho dohovoru, ktorý zakazuje diskrimináciu, ale pokiaľ by vaši právnici poznali štrasburskú judikatúru, tak by vedeli, že čl. 14 dohovoru je možné vysloviť jeho porušenie len v spojení s konkrétnym ústavným právom ďalším. Nemôže byť posudzovaný samostatne.

Ale ak by to bola pravda, tak by potom bolo protiústavné a v rozpore s dohovorom aj povinnosť verejných funkcionárov podávať majetkové priznania, ktoré sú evidentným zásahom do práva na súkromie, do práva na ochranu osobných údajov. Iní občania ich nepodávajú. V tomto prípade áno, sloboda prejavu, musia aj verejní funkcionári strpieť oveľa väčšiu mieru kritiky a môžu byť posudzovaní odlišne. Tam problém ústavný nie je. Ja som prekvapený, s akou ľahkosťou niektorí poslanci tu rozprávajú o protiústavnosti a rozpore s dohovorom. Bolo by fajn si možno niečo v tejto oblasti aj naštudovať.

Zdá sa mi byť absurdná aj vecná argumentácia. Povedať, že musíme sa obávať toho, aby politici náhodou v novele v tlačovom zákone sami seba neznevýhodnili, že to je veľká obava o ústavnosť a právny štát, je smiešne a absurdné. Lord Acton raz povedal, že "moc korumpuje", nepovedal, že moc očisťuje, a vedel, prečo to hovorí.

V trestnom konaní je to pritom rovnovážne, zakazuje sa právo na odpoveď aj orgánom verejnej moci, teda aj polícii a prokuratúre, aj osobám stíhaným. To znamená, je zabezpečená rovnosť zbraní. Tam nie je žiaden absolútne ústavný problém a hlasovaním o tomto pozmeňujúcom návrhu, dámy a páni z vládnej koalície, budete dokumentovať, či vám ide o seba, o politickú verchušku, alebo o obyčajných ľudí. Hlasovaním, my poslanci prejavíme skutky hlasovaním, nie plamennými prejavmi.

P. Paška, predseda NR SR: Poslanec Dzurinda.

M. Dzurinda, poslanec: Pán minister, ja som vaše hodnotenie, teda vystúpenie nehodnotil, ja som sa k nemu vyjadroval z pohľadu, či hovoríte k veci, alebo nehovoríte k veci. A ani veľmi od vás neočakávam, či vy očakávate odo mňa viac alebo menej, to skôr vyznieva podpásovo.

Ja som hovoril o tom, čo je meritom veci, čo je neuralgickým bodom, a hovoril som o súvislostiach toho, čo ste povedali vo svojom úvodnom vystúpení a vystúpeniach ďalších. To, že som povedal, ako na mňa pôsobí tá pasáž, keď ste hovorili o anketároch, nebol podpásový úder, na mňa to takto pôsobí a pôsobí to aj na mňa tak aj v kontexte celej politiky, ktorú predvádzate.

Pán minister, vy, vaši kolegovia, vy si dovolíte už pomaly menovať novinárov, rozprávať, aké majú vzdelanie, aké by mali mať vzdelanie, vy ich menujete, pán minister. Vy normálne menujete politológa, poviete jeho meno a priezvisko len preto, že sa vám nepáči jeho hodnotenie. A tento tlak stupňujete, na mňa to takto pôsobí. O podpásovosti môjho úderu si môžete myslieť, čo uznáte za vhodné, ale určite to tak vnímam a takto to vidím.

Po druhé. Poštár, poslanec, tak ľúbivo sa viete prihovoriť - a teraz to nemyslím negatívne, dehonestujúco - občanom. Poštár, poslanec, ale, pán minister, aj vy viete, aj ja viem, že politik musí zniesť viac. Veď na nás platia zákony, ktoré na bežných ľudí neplatia, no tak prečo my musíme od 31. marca sa povyzliekať zo svojho majetku, urobiť majetkové priznania? Ale viete, aké je východisko, pán minister? Určite to viete, aj poštár, aj poslanec sa domôžu svojho práva, ak zakotvíme lehoty pri práve na opravu. Zajtra získam a budem získavať klub aj kolegov z opozície, urobme novelu zákona, aby v občianskoprávnych sporoch súdy rozhodovali, aby rozhodovali rýchlo.