P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Pado.

M. Pado, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán minister, vy používate tú istú taktiku ako váš predseda vlády a ktorýkoľvek iný člen vlády, keď je kritika opozície voči zákonom, ktoré predkladáte, tak utekáte od merita veci. Vy radšej budete tárať akékoľvek veci dookola, radšej budete prezentovať verejnosti nedemokratické konanie politickej strany, ako by ste mali obhajovať vlastné nedemokratické kroky. Spolu s vašimi kolegami poslancami v parlamente ste už prijali stranícke uznesenie o tom, že SDKÚ bude robiť stranícke previerky, ale také uznesenie môže prijať strana, ktorej sa to týka, a nie vy.

A, pán minister Maďarič, včera ste sa vyjadrovali k siedmim hriechom, ktoré zverejnili vydavatelia na prvých vybielených stránkach. Myslím si, že ste zabudli povedať ôsmy hriech, pán minister. Ôsmy hriech, ktorý, myslím si, spáchala táto spoločnosť v novembri 1989, ten ôsmy hriech pre vás, a to je asi to najhoršie, že už nie je čl. 4 v Ústave Slovenskej republiky a že nie je vedúca úloha strany. Vy by ste sa v tom čase cítili absolútne geniálne.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Pán podpredseda Hort.

M. Hort, podpredseda NR SR: Vážený pán minister, mám niekedy pocit, že tézou, že právo na odpoveď je tu predovšetkým vo vami navrhovanom zákone zakotvené pre občana, teraz už presviedčate samých seba a nie verejnosť. Totižto pred chvíľou vám pán Frešo, a sedeli ste tu, odcitoval odpoveď pána Fica, pána premiéra Fica na hodine otázok o vzťahu občana a práva na odpoveď. "Prosím vás, koho z občanov z Medzilaboriec zaujíma právo na odpoveď? Jeho zaujíma, aby mal prácu, aby z nej slušne vyžil."

Pán minister, prosím vás, koho z občanov z Medzilaboriec, ja sa teraz pýtam, to zaujíma, to právo na odpoveď. Ľudí iba po Sorošku alebo po Branisko, potom už nie, alebo je to iba po Považie? Skúste sa dohodnúť aj s pánom premiérom, aký je vlastne pravdivý výklad práva na odpoveď vo vzťahu k občanovi. Vy sami seba aj nás, aj občanov presviedčate, že predovšetkým ide o nich a nie o politikov a o verejných činiteľov, a pán Fico povie, že nejaké právo na odpoveď, koho to, preboha, už z ľudí môže zaujímať. Skúste sa na tomto zhodnúť, aby ste propagandisticky pôsobili jednotne, lebo teraz to vyzerá, ako keď sa neviete dohodnúť, ako keď sa v takýchto vážnych chvíľach, keď to treba naozaj jasne zadeklarovať a presvedčiť ľudí, ako keby rozprával hluchý s hluchonemým.

Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Mikloš.

I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Pán minister, pán poslanec Dzurinda nepoučoval, ako mal vyzerať váš príhovor, pán poslanec Dzurinda urobil analýzu tohto vášho prejavu, s ktorou ja osobne hlboko súhlasím.

A ak už hovoríte, že vám ide o obyčajných ľudí, váš predseda tvrdí opak, že obyčajných ľudí to nezaujíma, tak ale, ak vám ide a vašim poslancom o to, aby mali obyčajní ľudia právo na odpoveď, môžete to dokázať hlasovaním o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Lipšica. Že je nezmyslené tvrdenie o protiústavnosti, myslím, ukázal veľmi jasne aj on, aj ďalší a dokazujú to aj iné ďalšie zákony.

Čo sa týka súvislostí, v ktorých posudzujeme tento návrh zákona, sú veľmi dôležité. O súvislostiach, v ktorých ho posudzujeme, svedčia najlepšie slová vášho predsedu. Váš predseda nazýva novinárov "mediálnymi kibicmi", "duchovnými bezdomovcami" alebo "prostitútkami". Kontext, v ktorom o tomto zákone rokujeme, je dôležitý aj v tej súvislosti, že v nie v rokoch 1998 až 2006, keď sme vládli my, vyšli vybielené stránky. Vybielené stránky novín vyšli v roku 1995, 1997 a teraz až v roku 2008. A viete prečo vyšli? Pretože vy, tak ako predtým Mečiarova vláda, sa snažíte, pokúšate sa narúšať základné princípy, hodnoty a pravidlá hry. A keď už viacerí z vás majú v ústach SDKÚ ohľadom toho, čo sa deje v SDKÚ, tak je to presne naopak. V SDKÚ sa len vyvodzujú dôsledky z porušovania pravidiel hry. Pravidiel hry, ktoré sú normálne a bežné v každej demokratickej strane. Možno nie každá strana ich dôsledne vynucuje, ale my ich dôsledne vynucujeme. Je to o pravidlách hry.

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa Vášáryová.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem, pán predseda. A ja som tu už raz povedala, že ma zamrazilo pri slovách niektorého z poslancov alebo z predstaviteľov vlády a teraz ma zamrazilo druhýkrát. Vy ste odišli od kecpultu, pán minister, s vetou: "Slovensko sa vám umlčať nepodarí." Pán minister, nie je nič nebezpečnejšie, len ak sa jedinec alebo nejaká skupina začne identifikovať so štátom: my sme štát a vy ostatní nie. Ak táto skupina bude určovať, čo si myslí Slovensko - aké máte na to právo, pán minister? Veď to sú totalitné praktiky. Miesto toho, aby ste nám povedali, vy ste povedali pred touto vetou, že sa idete venovať právu na odpoveď, a povedali ste jednu vetu. A potom s touto vetou "Slovensko sa vám umlčať nepodarí". Ale veď to si pamätám, to si pamätám ako decko z 50. rokov, to sa takto hovorilo. To snáď takto nebudeme dnes rozprávať sa tu v demokratickom parlamente!?

Ja som očakávala, pán minister, keď už teda vraciate debatu do 50. rokov, že nám poviete, na čom ste sa dohodli s pánom Harasztim. My sme tu, my sme tu nato, aby sme si vypočuli vašu originálnu informáciu, čo ste sľúbili pánu Harasztimu. Alebo čo sľúbil pán premiér Fico v diskusiách s európskymi socialistami, lebo my tu budeme buď zdvíhať, alebo nezdvíhať ruku za tento zákon. A vy ste nás o ničom neinformovali, vy sa zaoberáte problémami ľudí, ktorí chcú kupčiť so SMER-om v SDKÚ, ale prepáčte, toto nie je problém tlačového zákona. Tento zákon... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

P. Paška, predseda NR SR: Pán minister, chcete reagovať? Nie. Takže pani poslankyňa Grečková do rozpravy.

L. Grečková, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, dovoľte, aby som sa aj ja zapojila do tejto búrlivej diskusie o vládnom návrhu tzv. tlačového zákona.

Na úvod by som rada zdôraznila, čo tu už viackrát zaznelo, že vládny návrh zákona je v súlade aj s Ústavou Slovenskej republiky, aj s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj s ďalšími medzinárodnými normami a záväzkami, ktorými je Slovensko viazané.

Čo však považujem za dôležité podčiarknuť, je, že jeho cieľom je rovnováha, čo v kontexte celého tohto zákona je najdôležitejšie, rovnováha medzi uplatnením slobody prejavu na jednej strane a ochranou osobnosti na strane druhej, samozrejme, so zachovaním práva na slobodu prejavu a práva na informácie. Dnes táto rovnováha v mediálnom prostredí, či si to už niekto chce, alebo nechce priznať, absentuje. A pri tom by som sa rada pristavila. Vnímam, že kritici majú najväčší problém s tým, že sa zavádza inštitút práva na odpoveď. Viackrát zazneli názory, že v zákone je zakotvené právo na pravdivú aj nepravdivú odpoveď, pričom, informáciu, pardon, pričom vzťahovať by sa malo len na nepravdivé informácie. Že v zákone sa hovorí o skutkových tvrdeniach, ktoré sa dotýkajú cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, alebo dobrej povesti právnickej osoby, to kritici ignorujú.

A ja sa teda pýtam: Kto v danej chvíli určí to, že skutkové tvrdenie nie je pravdivé? Veľakrát fakty, ktoré sa v danej chvíli ukazujú ako objektívne, môžu byť vývojom ďalších udalostí alebo tým, že sa neuverejnili všetky fakty, postavené do úplne iného svetla, môžu byť čiastkové, neúplné a zavádzajúce.

Tiež sa chcem opýtať, či je každý novinár zároveň aj renomovaný odborník, sudca alebo právnik. Nie sme azda v právnom štáte? Veď rovnosť pred zákonom by každému mala umožniť predložiť svoje argumenty a v prípade nezrovnalostí je stále možné obrátiť sa na nezávislý súd.

Zaznel tu pozmeňujúci návrh, ktorý by mal toto právo uprieť verejne činnej osobe, a teda toto právo by mali využívať len takzvaní - tento pojem veľmi dobre nechápem - obyčajní občania. No musím s týmto návrhom zásadne nesúhlasiť. Verejná osoba azda nie je zároveň aj občanom? Použijem tu viackrát spomínaný príklad. Ak o občanovi napíšu, že je chorý na AIDS, je to neúplná informácia a v práve na odpoveď môže vysvetliť, že túto chorobu nedostal nejakým neviazaným životom, ale pri transfúzii krvi. Ak to isté napíšu o verejnom činiteľovi, tak podľa tohto návrhu by sa už k tejto informácii verejný činiteľ nemohol vyjadriť a to považujem za diskriminačné.

Uvedomujem si, že prostredníctvom médií občania kontrolujú veci verejné, a súhlasím s názorom, že sloboda médií je ukazovateľom miery demokracie. Ale tento zákon predsa neobmedzuje slobodu slova, ale naopak, len ju rozširuje aj na tých, o ktorých sa píše. Zabezpečí pluralitu názorov, lebo tá nespočíva v množstve a druhu vydávaných denníkov, ako to tu bolo podľa mňa nesprávne prezentované. Veď aj na voľnom a slobodnom trhu sa môžu predávať rozličné výrobky, odevy, potraviny, ale štát musí mať mechanizmy, ako tu bol spomínaný výraz, musí mať pravidlá hry a určiť kritériá, aby chránil svojho občana. Médiá sú tu aj nato, aby investigatívne upozorňovali a odhaľovali neduhy v spoločnosti. Médiá ale nikdy sa nesmú stať nástrojom manipulácie verejnosti a verejnej mienky úzkym okruhom nejako politicky orientovaných vlastníkov, ktorí si častokrát osobujú právo žonglovať s informáciami na báze polopravdy, vytrhnutia z kontextu a, bohužiaľ, niekedy aj lži.

Som presvedčená, že demokraciu a slobodu nemožno zamieňať za anarchiu. A sloboda neznamená, že sa z konania ľudí vytratí zodpovednosť. Poznám osobne dosť novinárov a viem, že práca novinára nie je jednoduchá. Vážim si všetkých tých, ktorí vykonávajú svoju prácu profesionálne, zodpovedne, ktorí idú po informáciách, overujú si ich a maximalizujú objektivitu uverejneného. A som presvedčená, že takýto novinár absolútne nemôže mať žiaden problém so znením tohto tlačového zákona.

Nie je predsa v poriadku, a to už tu viackrát zaznelo, keď sa vám médiá za nepravdivú informáciu po zdĺhavom súdnom pojednávaní ospravedlnia po niekoľkých rokoch, keď už každý zabudol, o čo ide, a keď to už vôbec nie je aktuálne. Aj v týchto dňoch vnímame, že stále takéto rozhodnutia po troch, štyroch, piatich, ôsmich rokoch prichádzajú.

Právo na opravu a odpoveď v sebe zahŕňa právo a potrebu plurality názorov. Azda sa niekto bojí iných názorov, iného tvrdenia? Vážené kolegyne, kolegovia, aj tu v tomto pléne predsa zaznievajú rozličné názory, všetci diskutujúci sú presvedčení, že majú pravdu, že svoje argumenty a tvrdenia opierajú o - podľa nich - reálne fakty, a pritom každý, akoby mal inú pravdu. Občan má pravo porovnávať názory a vytvárať si vlastný názor. Nielen pasívne konzumovať to, čo mu je častokrát úplne jednostranne predkladané... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa, prepáčte, je 12.00 hodín, ešte... (Reakcia rečníčky.) Dobre, nech sa vám páči.

L. Grečková, poslankyňa: Len dve vety. Veľa ľudí mi v diskusiách povedalo, že už ani noviny nečíta, lebo nie je komu a čomu veriť. A to je niečo, nad čím sa musíme pri prijímaní tohto zákona zamyslieť, pretože verím, že tento zákon naozaj prispeje k väčšej dôveryhodnosti médií, a preto ho podporím v existujúcom znení.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. S faktickou poznámkou pán poslanec Lipšic. Chcete teraz, pán poslanec, ešte zareagovať, aj pán poslanec Kvorka? Končím možnosť, aby sme mohli prerušiť rokovanie.

Nech sa páči, pán poslanec Lipšic.

D. Lipšic, poslanec: Pani poslankyňa, keď sme tvrdili, a ja som to tvrdil viackrát, že právo na odpoveď je pre politikov a kriminálnikov, tak ste hovorili, nie, nie, nie, to v žiadnom prípade nie je tak. To je pre Jožka Púčika z Podbrezovej, to je pre obyčajného človeka, v žiadnom prípade pre politikov a zločincov. Potom prišiel konkrétny návrh a hovoríte, joj, ale to by bola diskriminácia politikov a zločincov.

Po prvé chcem povedať, že aj politici, aj kriminálnici budú mať právo na opravu informácie nepresnej, neúplnej, pravdu skresľujúcej, tu hovoríme o práve na odpoveď. Vy hovoríte, čo je to pravda? Samozrejme, pravda sa niekedy ťažko hľadá, ale pravda je. Keď bol predvčerom odsúdený konkrétny páchateľ vraždy na doživotie, to je pravda. Bol odsúdený. To je fakt. A vy mu chcete dať právo, aby mohol odpovedať na ten fakt. To nie je sporná vec, to nie je hodnotiaci úsudok, to je skutočný fakt, že bol odsúdený právoplatne. Bodka.

A naozaj sa mi zdá, že úprimnosť vašich tvrdení o obyčajných ľuďoch, termín, ktorý ste zaviedli vy a ja som ho len použil, sa ukáže pri hlasovaní o pozmeňujúcich návrhoch. A môžete dokola rozprávať o diskriminácii politikov a osôb trestne stíhaných, je to úplne falošná argumentácia. Hlasovaním ukážete svoju úprimnosť. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Kvorka.

J. Kvorka, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Na rozdiel od pána poslanca Lipšica ja si myslím pravý opak. Chcem podporiť a poďakovať pani poslankyni a kolegyni Grečkovej za jej vystúpenie, pretože správu, ktorú podala, správa, ktorá bola podaná a obsiahla všetky veci, ktoré v podstate sú problematické a o ktorých tuná diskutujeme už druhý deň. Myslím si, že je veľa prípadov vo verejnosti, kedy je možné potvrdiť a naplniť jej vystúpenie, ktorým tuná sa snažila poukázať na veci, ktoré sú nedostatočné v terajšom zákone a ktoré sa snažíme týmto zákonom dosiahnuť na takú úroveň, aby to bolo spravodlivé. Pretože ozaj je nemysliteľné a je to veľmi ťažké, keď človek, ktorý sa dostane do situácie, do ktorej sa nedostane z vlastného presvedčenia, a dostane potom na to, ako tu už spomenula pani poslankyňa, odpoveď o tri roky alebo o štyri roky. Je to potrebné vyriešiť, a preto plne podporujem vyhlásenie pani poslankyne Grečkovej a takisto podporím tento zákon. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa, chcete ešte zareagovať? Nie, ďakujem. Prerušujem rokovanie. Budeme pokračovať o 14.00 hodine vystúpením pána poslanca Bárdosa. Ďakujem.

(Prerušenie rokovania o 12.04 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon), tlač 526. Máme tu aj navrhovateľa, máme tu spravodajcu. Ďalej budeme pokračovať v rozprave vystúpením pána poslanca Bárdosa. Po ňom sa pripraví pani poslankyňa Cibulková.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, ctení hostia. Dovoľte, aby som sa vyjadril aj v druhom čítaní k zákonu o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, k tzv. tlačovému zákonu, tlač 526.

Je to nevďačná úloha teraz vystupovať po obedňajšej prestávke a rozmýšľal som, či nemám stratiť poradie a trošku neskôr vystúpiť, ale dospel som k názoru, že povedať svoj názor treba a nebudeme tu taktizovať, povieme svoj názor a potom, samozrejme, poslanecká snemovňa rozhodne o tom, že aký zákon sa prijme v snemovni.

Na začiatok mi dovoľte povedať konštatáciu, že som si vedomý toho, že Slovensko potrebuje nový a moderný tlačový zákon, lebo terajšia vyše 40-ročná právna úprava aj napriek rôznym novelám nevyhovuje dobe, v ktorej žijeme, a ani postaveniu Slovenskej republiky ako plnohodnotného člena Európskej únie. To znamená, že podľa nás, podľa mňa tento zákon, teda zákon je potrebný, ale otázka je, aký zákon je potrebný.

Žiaľ, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vládny návrh zákona o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve nespĺňa naše očakávania v mnohých bodoch a po analýze niektorých paragrafov, hlavne tých, ktoré sa týkajú ochrany slobody prejavu slova a slobody tlače, poslanci z SMK s ďalšími poslancami z opozície zvažujú ďalšie možné právne kroky v prípade prijatia návrhu zákona bez zásadných zmien.

Ôsmy paragraf zákona, ktorý zavádza právo odpovede pre dotknuté fyzické a právnické osoby, jednoznačne zasahuje do autonómneho postavenia vydavateľstiev, a keďže toto právo prisudzuje fyzickým a právnickým osobám aj v prípade pravdivých informácií a správ, je to hrubý zásah do slobody prejavu jednotlivých novinárov. Je pritom neprípustné, že do slobodnej činnosti a profilácie jednotlivých denníkov a týždenníkov, teda slobody redakčnej práce, zákon zasahuje aj tým, že právo odpovede prisudzuje dotknutým fyzickým a právnickým osobám aj v tom prípade, ak informácie o nich zverejnili noviny na základe vyjadrení a postojov orgánov verejnej moci a nimi zriadených rozpočtových a príspevkových organizácií, čo jednoznačne vyplýva z predloženého zákona, je to § 5.

Dámy a páni, pri rokovaní o tomto návrhu zákona v prvom čítaní som navrhoval vrátiť túto verziu na prepracovanie a som nazval návrh z dielne pána ministra škandalóznym návrhom, ktorý škodí záujmom Slovenskej republiky. Mnohí sa vyjadrili, že je to prehnané, ja si stojím za tým, čo som povedal, že stačí si pozrieť to, ako reagujú odborníci, ako reagujú nie politici, nie opozičníci, ale ako reagujú predstavitelia OBSE, Freedom House atď., môžem pokračovať vo vymenovaní, že aké zásadné pripomienky mali k tomu, čo predložil pán minister Maďarič do Národnej rady.

Dovoľte mi aspoň na ilustráciu niekoľko názorov, niekoľko citácií, keď predstavitelia OBSE hovoria: "Terajší návrh obsahuje paragrafy, ktoré by vážne obmedzili redakčnú autonómiu a išli by tak proti medzinárodným záväzkom Slovenska pri ochrane slobody médií." Alebo právna zástupkyňa, ešte raz hovorím, právna zástupkyňa napríklad Financial Times: "Právo na odpoveď na jednej strane ponúka pomerne lacné prostriedky, ako napraviť krivdy spáchané na niečej povesti. No na druhej môže vytvoriť neospravedlniteľné zasahovanie do princípu nezávislosti redakcie." Zástupca Freedom House: "Vyzývame vládu Slovenska, aby stiahla návrh zákona a úzko spolupracovala s medzinárodnými odborníkmi na novej verzii, ktorá by bola v súlade so základnými demokratickými zásadami slobody prejavu a názoru."

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vtedy, keď sme rokovali v prvom čítaní o tomto návrhu, som z tohto miesta uviedol, že právo na opravu a právo na odpoveď nemôže zostať v takej formulácii a v takej podobe, ako je to v tomto návrhu. My nehovoríme, že to tam netreba, my hovoríme, a dokonca myslím, že z našej strany je to kompromis, že treba urobiť precíznu formuláciu a nikto z radov opozície, ktorí vystúpili, nehovorili, aby to tam nebolo, hoci, hoci aj odborníci z Article Nineteen hovorili, že by bolo najlepšie spojiť právo na odpoveď a právo na opravu. Z tohto hľadiska myslím, že z našej strany je tu návrh, aby sme sa mohli spolu dopracovať k takej podobe, ktorá je prijateľná, ešte raz hovorím, nie pre opozíciu, nie pre politikov, ale pre odborníkov, ktorí sa v tejto veci vyjadrili.

Očakával som, že niektorý predstaviteľ vládnej koalície počas rozpravy podá návrh, ktorý sa bude zaoberať právom na odpoveď. Zatiaľ takýto návrh neodznel. Dámy a páni, ešte stále máte možnosť, tí, ktorí ste sa prihlásili do rozpravy, podať návrh, dokonca viem si predstaviť aj to, veď sme si zvykli aj na to v Národnej rade, že návrh opozície buď v tej istej podobe, alebo v modifikovanej podobe podá poslanec koalície. Pán minister povedal, že treba, aby sme mali empatiu, veď je to aj politicky citlivá záležitosť. Áno, ja si to viem predstaviť a nám je to jedno, že kto podá takýto návrh. Nám sa jedná o obsah a o tie zmeny, ktoré by urobili tie opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na to, aby sme v Národnej rade mohli hlasovať za prijateľný a dobrý tlačový zákon. Máte možnosť ukázať, že tento návrh zákona sa netýka politikov, ale týka sa občanov.

Tie návrhy, ktoré podali, podala moja kolegyňa Ágnes Biró v mene opozície alebo Tomáš Galbavý, pán poslanec Lipšic, pán poslanec, predseda výboru Minárik, pani Vášáryová, myslím, že všetky sú také, ktoré keď by ste akceptovali, tak zlepšil by sa návrh zákona. A hovorím, keď vám to robí problém, tak si môžete osvojiť tieto návrhy a môžete ešte v modifikovanej podobe to podať. Ja za opozíciu garantujem, lebo sme o tom hovorili, že zahlasujeme za takýto návrh. Nemáme s tým problém, aby sme vylepšili tú predlohu, ktorú ste, pán minister, podali do Národnej rady.

Stále si myslím, že ten návrh, ktorý som povedal v prvom čítaní, aby ste zobrali naspäť predlohu a aby ste to prepracovali, by bolo elegantným riešením, ale, samozrejme, akceptujme to, že je to citlivá otázka, že pán minister je silný človek v rámci dominantnej strany SMER - sociálna demokracia, je podpredseda SMER-u a asi si nemohol dovoliť takýmto spôsobom tento návrh zobrať späť. A takisto viem to pochopiť aj z politických príčin, lebo aj my sme boli skoro osem rokov vo vláde, takže áno, máme empatiu a prijímame aj to, pán minister, že ste nás prehlasovali, je to legitímne, je to názor väčšiny, ale sme očakávali, že tie zmeny, ktoré sú nutné, ktoré sú potrebné, urobíte vo vlastnej réžii. Ale zatiaľ, zatiaľ absentujú tieto návrhy.

Viete, že mali sme tri oblasti, kde sme kritizovali návrh a kde podľa nás je nutná, nutná zmena. Prvá oblasť, to je § 6 ods. 1, kde sme hovorili, že v takej podobe, v takej modifikovanej podobe, ako ste to napísali, pán minister, s vaším tímom, tam v žiadnom prípade nemôže zostať, lebo tam sme hovorili o tom, že za politický názor jednoducho nie je mysliteľné alebo za obsah, aby niekto mohol dostať trest. A tobôž sa nemôže stať to, že exekutíva, ministerstvo kultúry, bude tieto pokuty dávať. A treba uznať, že nie náhodou sme hovorili o tom, a som rád, že to spojenie, ktoré ste viacerí spochybnili, tlačového zákona, teda prijatie tlačového zákona, dobrého tlačového zákona a Lisabonskej zmluvy, že prinieslo aj ovocie, lebo to bola naša prioritná požiadavka, aby § 6 ods. 1 vypadol z tohto návrhu. Áno, aj s tým, môžete, samozrejme, aj budete hovoriť, pán minister, určite vo svojej reakcii alebo v záverečnej reči, že áno, tento odsek tam bol aj vtedy, keď ste vy prijímali túto novelu v Národnej rade. Áno. Ale treba k tomu dodať aj to, že tá veta o politickom zmýšľaní a o tom, že sa to môže zneužívať, sa dostala z vašej dielne tam. A takisto aj Article Nineteen úplne jasne hovoril, odborníci, ktorí vypracovali materiál, že odsek prvý šiesteho paragrafu by mal byť úplne vypustený z návrhu tlačového zákona, členovia exekutívy by nemali mať nikdy právomoc udeľovať pokuty médiám a nemali by byť žiadne obmedzenia obsahu, ktoré nie sú jasné a presne definované alebo ktoré idú nad rámec zákazu podnecovania na trestný čin alebo nenávisť.

A to oceňujeme a kvitujeme to, pán minister, že pán kolega Podmanický takýto návrh podal a, samozrejme, že takýto návrh podporíme. Takýto návrh podporíme, a to, čo ste hovorili, že neexistuje opozícia, tak vidíte, že existuje opozícia a podľa vás tá bezzubá opozícia dokázala aspoň túto zmenu v tlačovom zákone. Pamätám sa na to, pán minister, keď ste povedali, že váš návrh zákona je veľmi dobrý, nepotrebuje žiadnu opravu, tak ako ste to dali, je to v poriadku, keby sa prijal, žiaden problém nie je. A som rád, že v rámci vládnej koalície ste dospeli k tomu, že § 6 ods. 1 nebude v tomto návrhu zákona, lebo sa môže zneužívať.

Som o tom presvedčený, že keby opozícia neurobila ten krok, ktorý viacerých prekvapil, a keby sme nepovedali to, že bez týchto zmien bude veľký problém s Lisabonskou zmluvou, tak som o tom presvedčený, že žiadnu zmenu by ste neurobili a táto snemovňa, koaličná väčšina by prijala bez zmeny tento návrh zákona a bolo by to na škodu veci. Takže hovorím, to je v poriadku, túto zmenu ste urobili.

Druhý okruh otázok alebo druhá otázka je zdroj informácií, kde hovoríme my, že má byť právom a nie povinnosťou a to isté hovorí aj Article Nineteen: "Ochrana zdrojov by mala byť", citujem, "definovaná ako právo médií a nie povinnosť a mala by sa aplikovať na všetkých, čo sa pravidelne zaoberajú profesionálnym šírením informácií." Áno, tu nejaká zmena je, ale tá zmena nie je taká, ktorá by bola úplne v poriadku, ale aj túto zmenu sme zaregistrovali.

Čo sa týka tretej oblasti, to je neuralgický bod, ako sa viacerí vyjadrili aj z tohto miesta, lebo tam tie zmeny, ktoré podal vo svojom pozmeňujúcom návrhu pán poslanec Senko, sú iba kozmetického charakteru a netýkajú sa podstaty. A je tu šanca, je tu elegantná možnosť, ešte raz hovorím, buď nie elegantným spôsobom, ale urobiť to podľa nášho pozmeňujúceho návrhu. Moja kolegyňa Ágnes Biró podala, myslím, že veľmi dobrý východiskový materiál, ktorý by riešil tento problém, a opozícia s koalíciou by sme mohli zahlasovať za to, akým spôsobom by sa mal meniť § 8, ktorý sa týka práva na odpoveď.

A ešte raz hovorím, keď to nechcete takýmto spôsobom prijať, hovorím, bolo by to elegantné a mohli by ste ukázať to, o čom stále hovoríte, že pre vás nie je problém dobrý návrh podporiť. Pán minister, si myslíte, že tieto návrhy nie sú dobré? Veď sú totožné návrhy, ako chceli medzinárodní odborníci, ktorí nie sú predstaviteľmi opozície, ktorí nemajú s politikou súčasnej vlády tu nič a nechcú "profitovať" z toho, že nejaká zmena sa udeje, ale povedali svoj názor a k tomu by bolo dobré nejakým spôsobom zaujať stanovisko. Ale to tu absentuje, to tu absentuje a to aj vidím ako problém.

A čo sa týka práva na odpoveď, je jasné uvedené aj v materiáli, kde sú v odseku najdôležitejšie odporúčania, mám na mysli materiál Article Nineteen k obmedzeniu obsahu, tam je § 6 bod 1., čo je v poriadku, na čom sme sa dohodli, a dúfam, že Národná rada svojím hlasovaním túto zmenu aj odhlasuje. Ale čo sa týka práva na opravu a na odpoveď a na dodatočné oznámenie, tak tu je jasne napísané, že "podmienky pre možnosť odmietnutia opravy a odpovede by mali byť rozšírené o prípady, keď je odpoveď dlhšia, ako to, čo je nevyhnutné na skorigovanie pôvodnej chyby" a tak ďalej atď. A je tam požiadavka na precízne formulovanie tejto časti právnej normy. Tu zatiaľ žiadna závažná zmena sa nechystá a neviem, neviem prečo, pán minister, vám to robí problém, keď stále hovoríte o tom, že tento návrh zákona nie je pripravovaný pre politikov, "pre papalášov", ale pre obyčajného človeka. S tým, že je tu návrh a je tu viacero takých návrhov, ktoré by riešili tento problém, a právo na odpoveď, alebo o ktorom práve môžeme kľudne hovoriť to, že politici, ktorí musia zniesť oveľa viac ako radový občan, by nemali na to právo. A my s tým nemáme problém, my s tým nemáme problém ako opoziční poslanci na to pristúpiť. A hovorím, to nie je opozičná alebo koaličná otázka, lebo po určitých zmenách tí, ktorí sú v koalícii, môžu byť v opozícii a opačne. A keď stále argumentujete tým, pán minister, že pre radového občana je tento návrh potrebný, tak prečo máte problém podporiť návrh kolegu Lipšica napríklad, ktorý jasne vymedzuje, že koho sa to môže týkať a koho nie. Môžete ukázať svojím hlasovaním, že aj keď je to z dielne opozície, nie je to problém prijať, takýto pozmeňujúci návrh.

Obrovský problém je, pán minister, a o tom treba hovoriť, že podľa vás a podľa vášho šéfa pána premiéra opozícia neexistuje, hoci som hovoril a sme ukázali, že existujeme, dokonca niekedy sme aj potrební, že opozíciou pre vás sú médiá. No a v tomto kontexte, pán minister, keď vnímame tento návrh zákona, vládny návrh zákona, že pre vás médiá sú opozíciou, no tak potom je to už iné "kafé" a potom tie jednotlivé paragrafy sa vnímajú inými očami. Veď sa jedná o to, že vy chcete svoju opozíciu, teraz hovorím podľa toho, ako sa vyjadroval, ako sa vyjadruje pán premiér, vy potrebujete na vašu opozíciu nejaký bič, chcete ich potrestať a dnes už kolega Ivan Mikloš a viacerí už citovali pána premiéra a viacerých predstaviteľov a členov vlády, že no tak médiá čo majú robiť a akým spôsobom? No keď to vnímate, pán minister, v tomto kontexte a ja teraz sa, alebo ja vás prosím, aby ste mali empatiu s tými novinármi, s tými médiami alebo s tými, ktorí rozmýšľajú ináč, že po roku 1989 tie zmeny, ku ktorým sme dospeli všetci, a sloboda slova, myslím, že k tým vymoženostiam patrí a je excelentná a nikto nechce, aby nejakým spôsobom by tam mala nastať taká zmena, ktorá nás vráti pred rok 1989.

Čo máte, aký problém máte vy s médiami, s tlačou, veď nikto nie je spokojný? No to je v poriadku. Ja hovorím, že keď politici nie sú spokojní s médiami, tak je to v poriadku, tak asi médiá robia to, čo majú. Ale vyzerá to tak, že vy potrebujete tento návrh zákona, aby ste "umravnili" médiá, aby ste pre seba mali možnosť vystupovať a potom, samozrejme, aby ste pripravovali materiály pre jednotlivé redakcie, aj keď, samozrejme, ten § 6 ods. 1 tam nie je, ale predsa keď právo na odpoveď zostane v tej podobe, ako ste to vy pripravili, a keď nechcete pristúpiť na naše pozmeňujúce návrhy, tak asi budete chcieť zneužívať, ešte raz podčiarkujem to, že zneužívať toto právo, ktoré tu je.

Už viacerí kolegovia a kolegyne z radov koalície sa vyjadrili, že prečo je to potrebné, že aký časový harmonogram je a neviem koľko rokov treba čakať na nejaké opravy alebo na satisfakciu, ale to sa týka každého a bol tu už dnes návrh, že keď treba takúto právnu normu, tak sa dohodnime na tom spoločne, že prijmeme takú právnu normu, že určíme tam lehotu pre súdy, že ako a kedy majú konať, aby nemuseli, aby nekonali neviem koľko rokov, aby museli konať v určitom časovom priestore. A na to súčasná opozícia je nápomocná a budeme pri tom a môže to byť z vašej dielne, my nemáme problém takýto návrh podporiť.

Ale prečo v tlačovom zákone chcete nechať také pasáže, ktoré môžu byť zneužívané. Keď nemáte zlé úmysly, tak sa pýtam, prečo trváte na tom, aby sme tam tieto zmeny neurobili? Asi, asi niečo tam musí byť. A to, akým spôsobom sa vyjadruje pán premiér, akým spôsobom sa vyjadrujú viacerí členovia vlády, hlavne dominantnej strany SMER - sociálna demokracia, hovorí jasnou rečou o tom, že potrebujete, potrebujete taký tlačový zákon, ktorý sa môže zneužívať. Že akým spôsobom a koľkokrát, ako často to budete zneužívať, to neviem, ale máme dobrú predstavu a po takých vyjadreniach pána premiéra si viem predstaviť, ako budú vyzerať jednotlivé denníky.

Keď som v prvom čítaní vystupoval za náš poslanecký klub, som povedal, že ani s tým nemáme problém, že z vašej dielne budú tie pozmeňujúce návrhy, ale ešte raz hovorím a chcem podčiarknuť to, že doteraz okrem návrhu pána Podmanického, ktorý sa týka § 6 ods. 1, žiadna závažná zmena tam nie je. A čo sa týka práva na odpoveď, to, že akými písmenami je to zmena, samozrejme, ale nie taká zmena, o ktorej ste hovorili viacerí. Veď máme informácie o tom a od vašich poslancov vládnej koalície, že pripravovali ste takéto návrhy. Neviem, kto zastavil prípravu týchto návrhov, ktoré už boli v takej podobe, že sa mohli podávať v Národnej rade a, žiaľ, keď sa finišuje, keď je tu teraz možnosť podávať takéto návrhy, tak tieto návrhy sa niekde stratili. Neviem, kto zaúradoval, akým spôsobom ste dospeli k tomu, že stačí pri práve na odpoveď takáto kozmetická úprava. No nestačí. Jednoducho nestačí.

Poslanci za Stranu maďarskej koalície, samozrejme, aj všetci poslanci opozície budú sledovať, akým spôsobom sa budú prijímať, resp. neprijímať, podľa toho, ako ste to avizovali, návrhy, pozmeňujúce návrhy opozície. Som o tom presvedčený, že návrh a návrhy, ktoré podala Ágnes Biró, môžu byť pre celú snemovňu prijateľné. Samozrejme, viem, je to opozičná poslankyňa, sú to návrhy opozície. Dokonca si viem predstaviť aj to, že niečo z toho vyberiete, a bol by som rád, keby ste aspoň niečo z toho prijali v Národnej rade, hociktorý návrh, ktorý sa prijme z toho balíka, je dobrý návrh a prispeje k tomu, aby sme prijali takpovediac prijateľný alebo prijateľnejší tlačový zákon.

Že sa prijme dobrý tlačový zákon, tak vyzerá to tak, že asi k tomuto už nedôjde, a preto poslanci za Stranu maďarskej koalície a aj kolegovia z opozície sa vyjadrili, že keď pri hlasovaní neukážete spoločnosti a ostatným predstaviteľom politického života aj novinárom, že to myslíte vážne s tým, že túto právnu normu potrebujete pre občana a nie pre seba, tak keď sa neprijmú tieto pozmeňujúce návrhy, tak v žiadnom prípade poslanci za Stranu maďarskej koalície, v žiadnom prípade nemôžu hlasovať za takýto návrh, ktorý sa zmenil, ale sa nezmenil tak, aby to bolo pre nás prijateľné.

Viackrát ste povedali, že vydierame, že strany opozície chcú z toho vytĺkať politický kapitál. Prosím vás pekne, aký politický kapitál z toho chce vytĺkať jedna alebo druhá, tretia opozičná strana, je v špecifickej situácii, ale minimálne dve opozičné strany, ktoré nemajú problém s Lisabonskou zmluvou ako takou, ale jednoducho nemali sme inú možnosť, keď sme chceli aspoň do prijateľnej podoby prijať tlačový zákon, len využiť túto možnosť, ktorú nám dáva ústava a rokovací poriadok. A to, že to nebolo bez výsledku, hovorí aj to, že ten § 6 sa, dúfam, že sa zmení, lebo ste sa už vyjadrili, že s tým nemáte problém.

Ešte raz vás prosím, dámy a páni z koalície, my sme pripravení hlasovať za tie pozmeňujúce návrhy, ktoré sú totožné alebo sú podobné tým návrhom, ktoré návrhy pripravili odborníci, ktorí sa nezúčastnia politického života tu na Slovensku. Predstavitelia OBSE, Article Nineteen, Freedom House a môžem pokračovať vo vymenovaní tých odborníkov, ktorí nemajú záujem na spolitizovaní tohto tlačového zákona, ale majú záujem o to, aby sa u nás prijal dobrý alebo aspoň prijateľný tlačový zákon.

My budeme hlasovať za tieto návrhy a samozrejme, keď aspoň časť koalície bude cítiť túto zodpovednosť, na ktorú apelujem, tak je tu ešte šanca, milé kolegyne, vážení kolegovia, aspoň čiastkové zmeny prijať v tomto zákone, aby bol, aby mohol byť prijateľnejší, a to v žiadnom prípade nie je pre jednu alebo druhú politickú stranu, a preto sa vrátim k tomu, keď ste hovorili, že my z toho chceme vytĺkať politický kapitál, my nechceme nič z toho pre stranícke účely, ani SDKÚ - DS, ani SMK, ani KDH, ale chceme, aby u nás bol prijatý lepší alebo prijateľný tlačový zákon.

Prosím vás pekne, zvážte vaše hlasovanie a podporte tie návrhy, ktoré podala poslankyňa Ágnes Biró alebo ďalší poslanci opozície, a môžete ukázať ostatným, že nemáte problém s prijatím dobrých, dobrých pozmeňujúcich návrhov.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Bárdosa: pán poslanec Slafkovský, Lipšic, Zala. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

A slovo má pán poslanec Slafkovský, nech sa páči.

A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem pekne. Ja len v krátkosti doplním kolegu v tom, že nielen § 6, ale ten § 8 takisto treba zásadne zmeniť v zmysle predloženého návrhu pani kolegyne Biró, pod ktorý sa aj ja som ochotný plne podpísať. A uvediem takýto príklad z praxe. Pred zhruba dvoma mesiacmi sme vydali v Liptovskom Mikuláši takúto publikáciu s názvom Modrý Mikuláš, v ktorom sme uviedli niekoľko faktov, skutočností, realít, ktoré sa nepáčili súčasnému vedeniu mesta. Súčasné vedenie mesta čo urobilo? Vydalo svoj časopis, do ktorého úradníci dostali povinnosť napísať a týždeň nerobili nič iné, len písali odpovede na to, čo sme my napísali v našom Modrom Mikuláši. Výsledok bolo, že za mestské peniaze politické stanovisko mesta, primátora a spol., ktorý je mimochodom za SMER, vložili dovnútra ako samostatnú prílohu. Ak by platil váš, vami navrhovaný tlačový zákon, tak by sme toto museli uverejniť v našom, za naše peniaze a vám robiť reklamu. No ďakujem pekne! Takýto tlačový zákon nechceme.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Lipšic.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem. Ja by som nadviazal na pána poslanca Bauera a na to, ako spomínal pozmeňujúce návrhy, ale chcem týmto osloviť pána ministra. (Reakcie z pléna.) Ospravedlňujem sa, Bárdosa, nejako sa mi to už pletie.

Pán minister, hovoríte, stále sa snažíte nájsť nejakú výhovorku, prečo neprijať pozmeňujúci návrh, ktorý by vylúčil politikov a zločincov z uplatňovania práva na odpoveď. Chápem, že ten pozmeňujúci návrh som podal ja a to už je prvý problém jeho prijatia, takže vám navrhujem niečo iné. Ak vám naozaj ide len o to, aby aj verejný funkcionár mohol v prípade, že je o ňom zverejnené, že je infikovaný HIV, reagovať odpoveďou, fajn, tak predložte pozmeňujúci návrh alebo vaši poslanci, ktorí to budú špecifikovať, že sa týka zákaz práva na odpoveď len prípadov, keď verejný funkcionár vykonáva verejnú moc alebo ide o veci, ktoré súvisia s výkonom moci. Fajn, urobte to. Predložte to vy, aby to nebol opozičný návrh, lebo to je neprijateľné, to je heréza. Ale ak máte skutočný záujem, nie "kecať" o tom, akí sú dôležití občania, ako nemôžeme ani diskriminovať politikov, tam by diskriminácia nebola už žiadna, lebo občania verejnú moc nevykonávajú, to je nezmysel. Tak vás vyzývam, aby ste ešte v rozprave, môžete potom aj otvoriť, keď bude uzavretá, takýto pozmeňujúci návrh, ktorý to bude špecifikovať, predložili. A potom si už neviem predstaviť ani len bledomodrý argument, ktorým by ste vedeli obhájiť platné navrhnuté znenie.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec, ja vás chcem len upozorniť na § 33 ods. 2 rokovacieho poriadku, v budúcnosti nezneužívajte inštitút faktickej poznámky.

Pán poslanec Zala má slovo.

B. Zala, poslanec: Pán poslanec Lipšic, nereagovali ste, hovorili ste si, čo vám napadlo. (Reakcia z pléna.)

Dve poznámky, pán poslanec Bárdos, keď ste hovorili o odborníkoch a stanoviskách odborníkov, menovali ste výlučne zástupcov tlače, prípadne právnych zástupcov novín, to znamená iba jednej z postihnutej strany. Nemenovali ste tých, ktorí môžu byť tlačou poškodení, napríklad ako sú rozhodnutia rôznych súdov a iných stanovísk. Čiže držali ste sa veľmi jednostranne, opierali ste sa len o jednostranné vyjadrenia.

A druhá vec, ktorú som pochopil z vášho vystúpenia, je to, že vám ani tak neprekáža zákon, znenie samotného zákona, dokonca k tomu ste sa vyjadrili vcelku pozitívne, ale vediete akýsi spor s vyjadreniami premiéra, kde cez vyjadrenia premiéra interpretujete alebo vidíte tento navrhnutý zákon. Čiže vaším akoby argumentom bola nejaká chimérická alebo chimérický duch, ktorý je za tým všetkým skrytý, a nie samotný zákon. Ja si myslím, že to nie je dobrý prístup.

Ďakujem.