M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pýtam sa pána spravodajcu, či chce využiť právo záverečného slova. Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem aj pánovi ministrovi, aj pánovi spravodajcovi. Budeme hlasovať, tak ako sme si odsúhlasili, o 17.00 hodine.
Vážené kolegyne, kolegovia, teraz by sme mali v súlade so schváleným programom prerokovať body, ktoré sa týkajú pána ministra Kubiša. Dostal som informáciu, že má povinnosti ešte na úrade vo vzťahu k zahraničným prijatiam s tým, že môže sa dostaviť o 16.00 hodine. Pýtam sa teraz pani poslankyne Kláry Sárközy, vidím ju prítomnú v sále, totižto máme rozrokovaný bod a nedokončený, ktorý sa týka jej zákona, či je všeobecný súhlas, aby sme ten čas využili na dokončenie tohto bodu? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem veľmi pekne, považujem to za všeobecný súhlas.
A teraz budeme pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o
návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Kláry Sárközy na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Budeme sa teda baviť o tlači 578. Pani Klára Sárközy už zaujala miesto ako navrhovateľ, poprosím aj pán poslanec Zoltán Horváth ako spravodajca. Ďakujem veľmi pekne. A do rozpravy je ako posledná prihlásená práve navrhovateľka pani poslankyňa Klára Sárközy, ktorej teraz odovzdávam slovo.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
K. Sárközy, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, je dosť ťažké teraz vystúpiť v rozprave jednak po takomto maratóne, čo sa týkalo tlačového zákona, ale aj preto, že rozprava bola prerušená v piatok, ja som sa prihlásila do rozpravy vtedy práve preto a nevyužila som možnosť vystúpiť v záverečnom slove, pretože predo mnou vystupoval pán predseda výboru Halecký, ktorý dal viacero otázok, na ktoré som si myslela, že je potrebné odpovedať, to je jedna moja pripomienka. A druhá je zase tá, že treba využiť všetky možnosti na diskusiu, pretože poznajúc hlasovanie v parlamente, pevne verím, že teraz to bude iné, potom už nie je možnosť diskutovať, pretože, žiaľbohu, opozičné návrhy poslanci vládnej koalície nejako nepodporujú.
Hovorím to aj kvôli tomu, že práve minulý týždeň sme boli svedkami jednak z úst pána premiéra, aj z úst pána predsedu Národnej rady, keď hovorili o opozičných poslancoch, pretože neprichádzajú s nejakými zmenami zákonov alebo s ničím, čo by vylepšovalo súčasný stav, tak ja som práve preto pripravila tento návrh zákona, ktorý som minulý týždeň predniesla.
Tento návrh zákona nie je politický, mohla by som povedať, že je to apolitický, je to čisto odborný návrh zákona a nie je ani populistický. Musím sa trošičku vrátiť aj k tomu, čo tento zákon obsahuje, pretože väčšinou tí poslanci, ktorí tu boli v piatok, bolo ich málo, je ich málo aj teraz, moju dôvodovú správu nepočuli a ja ľutujem, že nie sú tu prítomní, neboli tu ani v piatok, ani teraz poslanci sociálneho výboru za vládnu koalíciu, a videla som, že sa z nich vykľuli mediálni experti v sociálnom výbore, pretože k mediálnemu zákonu vystupovali. Vystupujem práve kvôli tomu, že ten návrh zákona obsahuje aj tabuľky, aj výpočty, práve ktoré myslel pán predseda výboru Halecký, niektoré tie výpočty neboli preňho jasné, takže dovoľte mi odcitovať niekoľkými vetami aj tieto veci. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
M. Hort, podpredseda NR SR: Prepáčte, pani poslankyňa. Ctení kolegovia a kolegyne, pokračujeme v ďalšom bode, poprosím, ak je možné, si to povedať mimo sály, čo si potrebujete povedať. Nie je nás tu veľa, tak buďme tolerantní k vystupujúcej. Ďakujem pekne.
K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem pekne.
Ja som inak definovala podmienky nároku na doživotný starobný dôchodok zo systému starobného dôchodkového sporenia, a to tak, aby bol naplnený primárny zámer zákona, a to - a to je to najhlavnejšie - zabezpečenie príjmu sporiteľa v starobe. Vychádzala som pritom z toho, že podmienky štátom regulovaného dôchodkového poistenia budú vždy politicky ovplyvňované, a zdá sa, že téma pomeru solidarity a zásluhovosti povinná v dôchodkovom poistení bude ešte veľmi dlho rezonovať v slovenskej spoločnosti. V zásade ide o tému prerozdeľovania verejných zdrojov, kým téma podmienok vzniku nároku na starobný dôchodok zo systému dôchodkového sporenia je téma dostupnosti súkromných zdrojov, to znamená majetku pre majiteľov týchto zdrojov. Tu by mal štát podľa mojej mienky intervenovať len vtedy, ak by došlo nesprávnym nastavením podmienok užívania majetku, preto som navrhovala v § 30 vypustiť podmienky vyplácania starobného dôchodku formou programového výberu so životným dôchodkom alebo formou doživotného dôchodku a nahradiť tieto podmienky podmienkou priznania dôchodku z povinného starobného dôchodkového poistenia.
Praktický dôsledok môjho návrhu znamená, že každý sporiteľ, ktorému bude priznaný starobný dôchodok zo starobného dôchodkového poistenia, bude mať nárok na dôchodkové príjmy zo starobného dôchodkového sporenia, a to vo formách, aké pozná súčasné znenie zákona, ku ktorým sa pridáva možnosť programového výberu bez doživotného dôchodku. Ide o to, že v právnom rámci navrhovanej úpravy sa môže stať, že aktíva sporiteľa budú také nízke, že žiadna poisťovňa nebude ochotná vyplácať takémuto sporiteľovi doživotný dôchodok. V takom prípade sa navrhuje, aby sa aktíva sporiteľa považovali za disponibilný prebytok, to znamená, sporiteľ si môže uplatniť nárok na programový výber.
Druhou stránkou navrhovanej úpravy je dlhodobé zníženie dôchodkových príjmov po krátkodobom výbere celých úspor a následná možnosť neopodstatneného zvýšenia nárokov na systém pomoci v hmotnej núdzi. S cieľom predísť špekulatívnym správaniam táto moja novela navrhuje meniť aj zákon o pomoci v hmotnej núdzi, ktorá, táto moja novela, určuje, že v prípade uplatnenia programového výberu bez doživotného dôchodku sa do príjmu posudzovaného občana započíta dôchodok, na ktorý by mal ako poistenec nárok, keby nebol účastníkom starobného dôchodkového sporenia.
Zároveň navrhujem doplniť § 5 ods. 4 zákona o pomoci v hmotnej núdzi o nové písmeno c), ktorým sa pre účely posudzovania príjmu nepovažuje 25 % zo starobného dôchodku vyplácaného príslušnou poisťovňou, s ktorou sporiteľ uzatvorí zmluvu o vyplácaní doživotného dôchodku. Absencia takéhoto ustanovenia znevýhodňuje v prístupe k pomoci v hmotnej núdzi budúcich poberateľov dôchodkov, ktorým vznikol nárok na dôchodok v systéme starobného dôchodkového sporenia. To som pokladala za potrebné povedať, pretože už od piatku poniektorí zabudli na to, o čom je tento návrh zákona.
A teraz dovoľte mi reagovať na niektoré veci, ktoré tu odzneli v piatok. Ja som vtedy povedala, pán predseda výboru Halecký povedal, že by bolo dobré, keby súčasťou môjho návrhu zákona bolo aj vyjadrenie ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Nie je potrebné, aby sa ministerstvo vyjadrovalo k poslaneckým návrhom zákona. Priznám sa úprimne, ja som na toto tiež čakala. Čakala som na to hlavne kvôli tomu, že hovorca ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny minulý týždeň v niektorom tlačovom periodiku povedal, že ministerstvo sa k tomuto poslaneckému návrhu vyjadrí do 7. apríla. Ja viem, prečo našli práve tento dátum, pretože každý si myslel, že o tomto návrhu môjho zákona budeme hlasovať ešte v piatok. Nikto ale nevie vypočítať, kedy to v parlamente príde na rad, ten-ktorý zákon. Dnes je už deviateho, ale ešte som nevidela vyjadrenie ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
Je dosť ťažké vyjadriť sa záporne k tomuto môjmu návrhu, pretože ešte raz zdôrazňujem, je to čisto odborný návrh a zdôrazňujem to práve kvôli tomu, že jednak aj zo strany pani ministerky, keď sme rokovali o zákone o dôchodkovom sporení, jednak aj na pôde výboru pre sociálne veci a bývanie, hlavne zo strany vládnych poslancov, odzneli, ale aj pani štátna tajomníčka, ktorá predkladala poslednú analýzu starobného dôchodkového sporenia, upozorňovali na veci, ktoré nie sú v tom zákone dotiahnuté. Upozorňovali na tie veci, ktoré ja teraz riešim.
Či sú k dispozícii analýzy, alebo nie, no musím povedať, pán predseda výboru, že ja som opozičná poslankyňa, nemám možnosť dostať sa k tým analýzam, ku ktorým sa má možnosť dostať ministerstvo, preto by som bola rada, keby sa k tomuto môjmu zákonu vyjadrili, ale, žiaľbohu, nestalo sa to.
Odznelo tu v piatok, že my sme chceli toho času prijať ústavný zákon, aby sme zaklincovali tento návrh, a tým pádom ani môj pozmeňujúci, ani táto moja novela by nemohla byť v parlamente prerokovaná. No my sme chceli prijať ústavný zákon, to je pravda, ale kvôli niečomu inému, aby sa podmienky nemenili. Ale tým pádom, že po tej ostatnej novele zákona sa potrebná doba sporenia zvýšila z 10 rokov na 15 rokov, nastala iná situácia. Na túto situáciu treba reagovať. To je jedna moja pripomienka.
A tá druhá pripomienka je tá, že práve touto ostatnou novelou sa vylúčili invalidi z druhého dôchodkového piliera. Ešte raz zdôrazňujem, teraz nehovorím o tých invalidoch, ktorí už sú v invalidnom dôchodku a popri invalidnom dôchodku sú v zamestnaneckom pomere, to znamená, platia si odvody. Tým vládna koalícia uprela možnosť výberu, aby boli poistení v druhom pilieri, teda aby si mohli vybrať, povinne môžu byť poistení len v prvom priebežnom pilieri. Ja hovorím o tých invalidoch, ktorí sa invalidní môžu stať. A tým invalidným sa môže stať aj hociktorý poslanec, pretože zostanem pri tom príklade, ktorý som tu hovorila aj v piatok. Niekto sporí v druhom pilieri povedzme trinásť rokov, stane sa nejaká udalosť, povedzme autohavária, a stane sa invalidným dôchodcom. Momentálne zákon nehovorí o tom, čo sa stane s tými peniazmi, ktoré má nasporené v druhom pilieri. Nehovorí zákon ani o tom, že je možnosť, aby sa tieto peniaze dostali naspäť do Sociálnej poisťovne, to znamená do priebežného systému. Táto moja novela rieši túto situáciu. Táto moja novela rieši aj tú situáciu, keď niekto na dlhšiu dobu sa stane nezamestnaným alebo odíde do cudziny a neplatí si odvody do druhého piliera, to znamená, nenasporí si dostatočné množstvo peňazí. Táto novela rieši aj túto situáciu.
Ešte raz zdôrazňujem, ja som vychádzala z tých odborných aspektov, ktoré nastali práve prijatím zákona, ktorý je v platnosti od 1. januára. Pán predseda Halecký, vy ste spomenuli, že ale tým pádom tu vzniká určitá diskriminácia, pretože v prvom pilieri bude potrebná dĺžka sporenia 15 rokov a v druhom pilieri nie. Ale je tam podmienka, že peniaze z druhého piliera niekto dostane len v tom prípade, ak má splnené podmienky odchodu do dôchodku z prvého piliera, to znamená dôchodkový vek, ktorý je momentálne 62 rokov a potrebnú dĺžku sporenia 15 rokov. A hovorím to kvôli tomu, že, samozrejme, ten, kto vstupoval do druhého piliera povedzme v roku 2004 alebo 2005, má tam už nasporené peniaze za štyri alebo päť rokov a nastane tá životná situácia, o ktorej som pred chvíľou hovorila, podmienky z prvého piliera bude mať splnené, ale nesplní podmienky v druhom pilieri práve kvôli tej zmene zákona, ktorá tu nastala 1. januára.
Takže môj návrh zákona mení túto situáciu. A podľa mňa čo je najdôležitejšie, čo aspoň ja pokladám za najdôležitejšie pre mňa a pevne verím, že aj pre mnohých poslancov, hlavne z pravej strany a zo stredu tohto pléna, je súkromné vlastníctvo sväté a pre mňa aj nedotknuteľné. To znamená, keď ja mám nasporené peniaze na svojom súkromnom účte, tak sa k tým svojim peniazom chcem dostať. Určite na to časť poslancov má iný názor, ale aj tá časť poslaneckého spektra, ktorá má na to iný názor, hovorí o tom, že ale my nechceme zrušiť druhý pilier. Ja beriem, keď to nechcete zrušiť, tak aspoň vylepšime ten druhý pilier a vylepšime to aj týmto mojím návrhom.
Bola by som rada, keby ste za tento môj návrh zahlasovali, pretože fakt tento môj návrh rieši situáciu, ktorá nastala po prijatí novely zákona, ktorá je platná od 1. januára. Ja som otvorená na diskusiu pri druhom čítaní, ale tá diskusia môže byť vtedy, keď sa môj návrh zákona dostane do druhého čítania.
Ďakujem za pozornosť.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pani navrhovateľka bola posledná, ktorá vystúpila v rozprave. S faktickými poznámkami na jej vystúpenie sa hlási pán poslanec Jozef Halecký. Ešte sa hlási aj pán predseda poslaneckého klubu SMK pán Bárdos. Poprosím, dajte do prihlásených, ďakujem pekne. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
A slovo pán poslanec predseda výboru Jozef Halecký.
J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Pani predkladateľka, skutočne chcem vás pochváliť za námet, za návrh, ale aj za riešenie. Je originálne, včasné, dobré, ale predsa len musím svoje niektoré pripomienky a výhrady povedať, tak ako to bolo aj minulý týždeň v piatok.
Skutočne váš návrh rieši situáciu tých, ktorí sú v druhom pilieri, ja by som bol taký stručný a zrozumiteľný, a ktorí nedovŕšia 15 rokov sporenia. Skutočne akonáhle dostanú dôchodok vlastne z prvého piliera, teda zo Sociálnej poisťovne, lebo tam sú už poistení dlhšie obdobie, tak budú mať nárok aj na dôchodok z druhého piliera. Čiže elegantné, dobré riešenie.
Len hovorím, tým pádom sa zanuluje tá novela zákona o dôchodkovom sporení, ktorú sme prijali asi pred troma-štyrmi mesiacmi. Takže z tohto dôvodu som chcel, aby k tomuto zákonu sa vyjadrilo aj ministerstvo, a to z toho dôvodu, že sa to dotýka dosť výrazného počtu poistencov a sporiteľov. Zhruba odhadom, pokiaľ by som si mal teraz tipnúť, jedná sa o možno 150-tisíc sporiteľov. A čo je dôležité, tá suma predstavuje možnože aj 1 miliardu. Čiže rozhodovať o takej veľkej čiastke a takom veľkom počte ľudí bez toho, aby registrovalo to riešenie čo len ministerstvo nejakým vyjadrením, je dosť problematické. Takže z tohto dôvodu som mal dojem, že malo by sa k tomu vyjadriť ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. A viete veľmi dobre, pani predkladateľka, že ministerstvo avizovalo, že v takzvanej veľkej novele bude riešiť aj tento problém, keď tí perspektívni invalidi, tí, ktorí nesplnia podmienku 15 rokov... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán predseda. Posledným s faktickou poznámkou pán poslanec Gyula Bárdos. Nech sa páči.
Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Chcem sa vyjadriť aspoň vo faktickej poznámke k tomu návrhu zákona, ktorý predkladá kolegyňa Klára Sárközy. Už vtedy, keď v piatok sa o tom hovorilo, som sa snažil aspoň veľmi krátko povedať svoj názor a poprosiť kolegyne a kolegov z vládnej koalície, ktorí stále hovoria, že takéto návrhy absentujú od poslancov opozície. No tak je tu skvelá možnosť pre kolegov z vládnej koalície, aby posunuli tento návrh zákona do druhého čítania a v druhom čítaní, samozrejme, ako pani kolegyňa predkladateľka povedala, je ochotná, samozrejme, vaše návrhy akceptovať a zapracovať do tohto návrhu.
Hlavne hovorím tým, ktorí predstavujú alebo sú predstaviteľmi poslancami najsilnejšej vládnej strany SMER - sociálna demokracia. Stále hovoríte o tom, že vaše sociálne myslenie, zmýšľanie, sociálna politika, no tak keď to myslíte vážne a keď kolegyňa prichádza s týmto návrhom, o ktorom aj odborníci sa vyjadrujú, že je dobrý, samozrejme, že je to čiastkové riešenie, súhlasím s pánom kolegom Haleckým, že aj odborníci hovoria, že je to čiastkové riešenie, ale stále lepšie riešenie ako nič. A potom, samozrejme, tá veľká novela môže riešiť tie veci, ktoré nemôže vyriešiť súčasný návrh zákona. A hovorím, že tí odborníci, ktorí sa napríklad v nemenovaných periodikách vyjadrili, hovorili veľmi-veľmi otvorene a hovorili, že oceňujú tento návrh, ktorý rieši problém, ktorý nastal po tom, ako ste prijali ten návrh zákona, s ktorým ste urobili problém pre určitú skupinu ľudí.
Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pani navrhovateľka, chcete reagovať vo faktickej alebo si to necháte na záverečné vystúpenie? Dobre, takže pani poslankyňa Klára Sárközy si to nechá na záverečné vystúpenie. Preto vyhlasujem teraz k tomuto bodu všeobecnú rozpravu za skončenú.
A teraz bude k rozprave zaujímať aj k faktickým poznámkam stanovisko v záverečnom slove pani poslankyňa Klára Sárközy. Nech sa páči.
K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Ďakujem za faktické poznámky, ktoré tu odzneli. Pán predseda, beriem to, čo ste povedali. Ja som sa vyjadrila k tomu, že sme nedostali vyjadrenie z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, aj som povedala, že by som to očakávala hlavne preto, že to dopredu avizovali.
Ale k tomu, že ministerstvo pripravuje veľkú novelu. No viete, k tomu sa staviam dosť skepticky, pretože takisto sa ministerstvo vyjadrovalo vtedy, keď tu bol už dvakrát prerokovaný, to znamená, niekedy na jeseň minulého roku a už aj predtým návrh zákona z dielne opozičných poslancov, ktorý sa týkal mobility pracovnej sily. Bolo nám sľúbené, že preto to neprijme vládna koalícia, lebo ministerstvo pripravuje veľký zákon. Ten veľký zákon sme prerokovali práve minulý týždeň na tejto schôdzi. Do platnosti vstúpi 1. mája a už keby sme ten zákon prijali vtedy, keď tu bol prvýkrát predložený, tak už by mohol byť v platnosti a mohol by poslúžiť ľuďom, ktorí to chceli využívať.
To isté sa týka aj tohto môjho návrhu zákona. Ešte raz zdôrazňujem. Vychádza z praktických skúseností a je to moja reakcia na tie podnety, ktoré tu odzneli. Ešte raz zdôrazňujem, hlavne zo strany koaličných poslancov, dokonca pani ministerka od tohto pultu povedala, že áno, sú veci, ktoré v tomto zákone nie sú doriešené, napríklad vy sa odvolávate na dedenie, ale pre toho-ktorého je ten čas, keď zomrie, dôležitý, aby si to vedel vybrať. Táto moja novela rieši práve tieto záležitosti.
Ja ešte raz podčiarkujem, ministerstvo sa nevyjadrilo k tomuto zákonu práve kvôli tomu, že nemôže a nevie sa k tomuto vyjadriť v negatívnom zmysle, pretože, ešte raz zdôrazňujem, nie je tento zákon o politike, nie je o populizme, je odborný a reaguje na tie veci, ktoré v tomto zákone nie sú doriešené. Ešte raz, ja som otvorená na diskusiu, lenže k tej diskusii je potrebný aj ten druhý partner. A podľa mňa tými partnermi budú moji kolegovia vo výbore pre sociálne veci a bývanie aj v iných výboroch. Takže ešte raz prosím, posuňme túto moju novelu do druhého čítania a poďme o tomto diskutovať.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem veľmi pekne. Pán spravodajca nechce vystúpiť v záverečnom slove. A preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu a takisto sa budeme už mu venovať až v hlasovaní o 17.00 hodine.
Vítam teraz na schôdzi Národnej rady ministra zahraničných vecí pána Kubiša a prichádzajú na rad jeho body, ktoré máte v návrhu programu ako body 48, 49, 50 a 51. Skôr ako uvediem prvý jeho bod, vidím, že sa s procedurálnym návrhom hlási pán poslanec Fronc.
Nech sa páči.
M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, a dúfam, že aj minister s tým bude súhlasiť. Zahraničná politika sa nemení zo dňa na deň. Materiály správa o plnení úloh zahraničnej politiky a zameranie zahraničnej politiky na rok 2008 veľmi úzko súvisia, preto navrhujem, aby rozprava k nim bola spojená.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Rozumiem tomu tak, že bod 49 a 50, to znamená správu o plnení úloh a zameranie zahraničnej politiky, aby pán minister uviedol naraz a rozpravu spojíme k obidvom bodom. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem. Je to konzultované aj s pánom ministrom, takže urýchlime trošku čas a myslím, že to bude efektívnejšie.
Takže, vážené kolegyne, kolegovia, teraz pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Čiernohorskou republikou na strane druhej.
Tento návrh vlády ste dostali ako tlač 550 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 550a.
Návrh vlády odôvodní minister zahraničných vecí Slovenskej republiky pán Ján Kubiš. Prosím ho, aby sa ujal slova. Nech sa páči, pán minister.
J. Kubiš, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol vládny návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Čiernohorskou republikou na strane druhej.
Dohoda o stabilizácii a pridružení predstavuje nový základný nástroj vzájomnej spolupráce medzi Čiernou Horou, Európskymi spoločenstvami, zameriava sa na všetky prvky v oblasti spolupráce týchto dvoch subjektov vrátane regionálnej spolupráce, poskytovania služieb, otázky spravodlivosti, slobody a bezpečnosti. Dohoda tiež obsahuje ustanovenia na vytvorenie mechanizmov na túto spoluprácu Rady pre stabilizáciu a pridruženie, Výboru pre stabilizáciu a pridruženie a Parlamentného výboru pre stabilizáciu a pridruženie. Uzatvára sa táto dohoda ako tzv. zmiešaná dohoda, ktorá pokrýva oblasti jednak kompetencie Európskych spoločenstiev a takisto oblasti kompetencie členských štátov. Bola podpísaná 15. októbra 2007. Je to dohoda prezidentská a vláda Slovenskej republiky schválila návrh na ratifikáciu dohody na svojom rokovaní 6. februára 2008.
Preto si vás dovoľujem požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s týmto materiálom, s touto dohodou.
Ďakujem. Skončil som.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.
A teraz dávam slovo určenému spravodajcovi, ktorého určil zahraničný výbor, je to pán poslanec Kubovič, aby predniesol úvodnú správu, ktorou ho poveril gestorský výbor. Nech sa páči.
P. Kubovič, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu s Dohodou o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Čiernohorskou republikou na strane druhej (tlač 550) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh na vyslovenie súhlasu s Dohodou o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Čiernohorskou republikou na strane druhej (tlač 550) pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 576 z 11. marca 2008 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti uznesením z 26. marca 2008 č. 173, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 18. marca 2008 č. 351 a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 27. marca 2008 č. 87 odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Čiernohorskou republikou na strane druhej a rozhodnúť, že Dohoda je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Čiernohorskou republikou na strane druhej a rozhodnúť, že Dohoda je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu s Dohodou o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Čiernohorskou republikou na strane druhej vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 550a) bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 90 z 27. marca 2008. Týmto uznesením ma výbor poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.
Toľko, prosím, pán predsedajúci, spoločná správa, prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Do rozpravy sa nikto neprihlásil. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalej budeme pokračovať bodmi 49 a 50, t. j.
Správou o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2007.
Správu vlády ste dostali ako tlač 562 a spoločnú správu výborov ako 562a. A keďže bolo odsúhlasené, že bude spoločná rozprava aj s ďalším bodom, ktorý je schválený v programe ako bod 50, t. j.
Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2008,
tento materiál ste dostali ako tlač 563 a spoločnú správu výborov ako tlač 563a.
Prosím teraz ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky pána Jána Kubiša, aby uviedol správu a takisto ďalší bod. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
J. Kubiš, minister zahraničných vecí SR: Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol každoročne vypracovaný materiál ministerstva zahraničných vecí Správa o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2007 a takisto predstavil dokument Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2008.
Dokument alebo dokumenty vláda prerokovala bez pripomienok a schválila 5. marca 2008 a materiál správa o plnení poskytuje prehľad rozhodujúcich aktivít Slovenska z hľadiska zahraničnopolitických priorít a hodnotí jej pôsobenie v kontexte medzinárodných vzťahov v roku 2007. Poskytuje obraz o tom, ako sa plnili úlohy vyplývajúce z Programového vyhlásenia vlády SR a tiež úlohy stanovené v Zameraní zahraničnej politiky SR na rok 2007 a Zámery strednodobej stratégie zahraničnej politiky SR do roku 2015.
Faktickou i hodnotovou bázou zahraničnej politiky Slovenskej republiky je členstvo v Európskej únii a NATO a na ich pôde Slovensko prispievalo k tvorbe spoločnej politiky i pozícií. Jedným z výrazných príkladov je príklad politík ohľadom Kosova.
V súvislosti s predkladanou správou v prvom rade mi dovoľte konštatovať, že úlohy slovenskej zahraničnej politiky vytýčené na rok 2007 boli splnené, a dovolím si povedať, že boli splnené úspešne. Minulý rok priniesol upevnenie prestíže Slovenskej republiky, ktorá presvedčila, že dokáže obhájiť nielen svoje záujmy, svoj pozitívny obraz, že má vplyv na regionálny vývoj, ale že celkom jednoznačne a konzistentne pôsobí aj na prospech medzinárodného spoločenstva. Čo potvrdzuje takéto hodnotenie? Je to predovšetkým veľmi úspešné pôsobenie v Bezpečnostnej rade OSN, ale taktiež v Európskej únii a v NATO. Smelo môžem povedať, že máme viacero dôvodov byť hrdí na rok 2007 z hľadiska našej zahraničnej politiky.
K vrcholom zahraničnej politiky v tomto roku nepopierateľne patrilo prvé historické volené členstvo SR v Bezpečnostnej rade OSN. Slovensko si za konzistentný a vyvážený prístup a za správne stanovenie prioritných tém vyslúžilo uznanie partnerov. Celkovo bolo ocenené, že nastavilo latku pôsobenia malej krajiny na poste nestáleho člena Bezpečnostnej rady. Kulminačným bodom členstva v Bezpečnostnej rade bol výkon predsedníctva vo februári 2007, počas ktorého sme presadili našu kľúčovú horizontálnu tému - reformu bezpečnostného sektora, ktorej centrálny význam pre OSN potvrdzuje aj správa generálneho tajomníka, ktorá na základe tejto našej iniciatívy bola vypracovaná, bola distribuovaná začiatkom tohto roku a teraz sa posudzuje v Bezpečnostnej rade a vo Valnom zhromaždení.
Neboli to však len výsledky v medzinárodnom spoločenstve na globálnej úrovni, ale aj v regionálnom kontexte vysoko pozitívne hodnotím tiež pôsobenie Slovenska v predsedníckej pozícii V 4 v prvom polroku 2007. Po predchádzajúcom období pochybností a hľadania nového obsahu vyšehradskej spolupráce a nového raison d´ être sa Slovensku podarilo rozšíriť tie aktivity o témy ako Schengen, východná politika EÚ, vízový program, otázka Kosova a dosiahnuť aj atraktivitu V 4 navonok. Odštartoval sa dialóg s baltickou trojkou, s Rumunskom a Bulharskom, ale aj s Japonskom a naše predsedníctvo kulminovalo samitom V 4 za účasti nadchádzajúceho portugalského predsedníctva Európskej únie premiéra Socratesa a napomohlo aj stretnutiu premiérov Slovenska a Maďarska.
Susedské vzťahy ako trvalú súčasť zahraničnopolitických priorít Slovenska systematicky udržiavame v pragmatickej podobe spolupráce v mnohých oblastiach. Naše vzťahy sú komplexné a ani voči Maďarsku nie je správne zužovať ich len na dve-tri niekedy otvorené alebo problematické otázky. Keďže aj tu sa nám darí posilňovať aj politický, aj parlamentný dialóg, vzájomnú spoluprácu, k čomu výrazne pomohli stretnutia premiérov obidvoch krajín, ktoré prijali spoločný dokument Common Past, Common Future. V minulom roku sa taktiež potvrdili nadštandardné vzťahy s celým radom ďalších susedov, v prvom rade s Českou republikou. Formou praktickej spolupráce, udržiavaním kontaktov sme podporovali tiež vzťahy s Ukrajinou vrátane prostredníctvom plnenia Akčného plánu spolupráce medzi EÚ a Ukrajinou.
Historické udalosti sú produktom každodennej práce, jeho súčasťou sa stalo aj formulovanie a presadzovanie našich pozícií v štruktúrach Európskej únie a spoluvytváranie jej pozícií. V podmienkach členstva v Európskej únii do plnenia cieľov zahraničnej politiky SR priamo vstupujú všetky ministerstvá zapojené do činnosti štruktúr EÚ v rámci jednotlivých formácií Rady EÚ. Slovensko patrí ku krajinám, ktoré podporujú prehlbovanie vnútornej integrácie Európskej únie, úplnú integráciu v rámci pravidiel EÚ a zároveň rozširovanie Únie a jej priameho vplyvu vo svete. V debatách o inštitucionálnej reforme EÚ Slovensko trvalo zaujímalo postoje, ktoré stavali na už dosiahnutých dohodách a ktoré napokon viedli k podpisu Lisabonskej zmluvy 13. decembra minulého roku.
Základná pozícia vlády Slovenska na medzivládnej konferencii zachovávala riešenie inštitucionálnej reformy EÚ, ako bolo schválené Národnou radou Slovenskej republiky v Ústave pre Európu. Správa o priebehu medzivládnej konferencie bola predmetom debaty v pléne Národnej rady a Národná rada ju 17. októbra vzala na vedomie väčšinou hlasov.
Aj pri tejto príležitosti by som rád opätovne ocenil Konferenciu predsedov parlamentov členských štátov, ktorá sa za vedenia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky uskutočnila v máji minulého roku v Bratislave a ktorá bola jedným z pozitívnych impulzov debát o úlohách a budúcom postavení Únie. Aj preto nás dnešná situácia okolo prijímania Lisabonskej zmluvy nectí.
Rok 2007 taktiež znamenal historické rozšírenie Schengenského priestoru o 9 členských krajín EÚ vrátane Slovenska. Táto, aj keď v prvom rade technicko-bezpečnostná otázka obsahuje silný politický odkaz o dôveryhodnosti a zodpovednosti členskej krajiny. Má taktiež výrazný potenciál pre rozvoj občianskych, ale i ekonomických aktivít.
V roku 2007 sa Slovensko ujalo vedenia vnútroúnijnej diskusie o využití a bezpečnosti jadrovej energie prostredníctvom Európskeho jadrového fóra. Získali sme prvé sídlo inštitúcie EÚ u nás, a to v téme s rastúcim významom v čase silnejúcich obáv z energetickej závislosti a nežiaducich klimatických zmien. Unikátom je aj to, že dve členské krajiny, v tomto prípade Slovensko a Česko, sa dohodli na spoločnom zdieľaní tejto inštitúcie. A s týmto modelom spolupráce sa snažíme pracovať aj ďalej a svedčí o tom aj zásadná dohoda Slovenska a Rakúska o tom, že sa budeme spoločne ako Viedeň a Bratislava uchádzať o sídlo Európskeho technologického inštitútu.
O dobrom mene, ktoré si Slovensko a jeho diplomacia vybudovali medzi partnermi EÚ, svedčí aj to, že nás Portugalsko požiadalo, aby sme vykonávali v jeho mene predsedníctvo Európskej únie v Bielorusku. V komplikovaných vzťahoch Únie s týmto východoeurópskym štátom dokázalo Slovensko dôstojne a efektívne reprezentovať záujmy celej EÚ. Európske politiky sme sa usilovali využiť na zvýšenie konkurencieschopnosti Slovenska. Prioritou sa stal vstup do eurozóny. Zavedenie eura na Slovensku bude posledným krokom Slovenska na jeho ceste k úplnej integrácii do Európskej hospodárskej a menovej únie. V minulom roku sa ďalšie dve členské krajiny Holandsko a Luxembursko rozhodli zrušiť obmedzenia prístupu slovenských občanov na svoje pracovné trhy.
NATO naďalej ostáva hlavným garantom euro-atlantickej bezpečnosti. Slovensko bolo v aliancii dôveryhodným partnerom a spojencom, ktorý si zodpovedne plní svoje povinnosti a angažovane pôsobí v rámci štruktúr a misií organizácie. Dôkazom toho bolo napríklad aj vysoko hodnotené pôsobenie Veľvyslanectva Slovenska v Kyjeve ako Kontaktného veľvyslanectva NATO na Ukrajine.
USA predstavujú strategického partnera Slovenska. To sa prejavuje nielen v našej spolupráci prostredníctvom štruktúr NATO a bezpečnostnej politike vôbec, ale aj v dialógu, ktorý vedieme bilaterálne, ale aj v rámci Európskej únie s USA o globálnych výzvach či o spoločnom úsilí dosiahnuť začlenenie Slovenska do bezvízového režimu v záujme zrovnoprávnenia slovenských občanov.
Ťažiskom aktivít Slovenska v oblasti zahraničnopolitickej a bezpečnostnej ostáva región západného Balkánu. V druhej polovici roku 2007 na žiadosť Portugalska zastupiteľský úrad v Minsku plnil úspešne náročnú úlohu miestneho predsedníctva, o čom som už hovoril.
Ďalším úspechom slovenskej diplomacie je aj obsadenie postu vysokého predstaviteľa medzinárodného spoločenstva pre Bosnu a Hercegovinu slovenským diplomatom pánom Lajčákom.
Našu osobitnú pozornosť si vyžiadala problematika Kosova, o ktorej sme mali možnosť na pôde Národnej rady viackrát diskutovať. Hoci podporujeme jednotu EÚ, Slovensko sa zatiaľ nepripojí k väčšine členov EÚ, ktorá uznala jednostranne vyhlásenú nezávislosť Kosova. Slovenská vláda bude svoje ďalšie kroky zvažovať v závislosti od vývoja v Kosove, v regióne a celkovej situácie okolo statusu Kosova a v tesnej koordinácii EÚ. Ale ešte raz potvrdzujem, Slovenská republika aj tu veľmi dôrazne počula hlas, ktorý zaznel z Národnej rady Slovenskej republiky, zobrala si ho ako svoje vodítko a v tomto duchu takisto koná.
Znakom uvedomenia si zodpovednosti SR za pozitívny globálny vývoj vrátane boja proti chudobe, dodržania ľudských práv a ochrany životného prostredia bolo aj poskytovanie rozvojovej pomoci. Na skvalitnenie tohto procesu vznikla v minulom roku Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu. V roku 2007 celkový objem rozvojovej pomoci dosiahol takmer 1,7 mld. korún, ale pri predpokladanom trende nárastu hrubého národného dôchodku je na splnenie záväzku v roku 2010 potrebné dosiahnuť objem vo výške viac ako 3,9 mld. korún. Znamená to, že hoci objem pomoci narastá, percentuálne k HDP stagnuje alebo sa dokonca znižuje. Preto vítame, že Národná rada Slovenskej republiky je pripravená podporiť navýšenie rozpočtu v tejto oblasti a MZV SR bude v záujme plnenia našich záväzkov tento cieľ aktívne sledovať v spolupráci s Ministerstvom financií Slovenska. Teší má, že vo výboroch Národnej rady bol pozitívne prijatý zámer ministerstva uskutočniť v procese prípravy zákona o zahraničnej službe politické konzultácie s poslaneckými klubmi. Tento dialóg bezpochyby pomôže pripraviť kvalitný zákon a v priebehu do leta sa sám chystám osloviť relevantné výbory a uskutočniť s nimi konzultácie.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na základe minuloročných výsledkov možno konštatovať, že Slovenská republika naďalej posilňuje svoje zahraničnopolitické postavenie, čo hodnotím ako náš spoločný výsledok. Rád oceňujem veľmi dobrú spoluprácu a veľmi aktívnu činnosť všetkých tých, ktorí vstupujú do oblasti medzinárodných vzťahov menom Slovenskej republiky. Stačí sa pozrieť na mimoriadnu aktivitu pána prezidenta, pána Gašparoviča, a jeho veľmi významné návštevy či už v zahraničí, alebo pri prijímaní zahraničných hostí na Slovensku, ktoré boli zamerané na našich prioritných partnerov a ktoré, dá sa povedať, vo všetkých týchto prípadoch nastoľujú úplne inú kvalitu vzťahov. Dostatočné je sa pozrieť na veľmi úspešnú návštevu holandskej kráľovnej u nás na Slovensku, ktorá vlastne povýšila týmto naše vzťahy s Holandskom na, dá sa povedať, tiež nadštandardnú úroveň, čo zas ďalej dokazujeme aj našou spoluprácou napríklad v Afganistane.
Obdobne je to činnosť Národnej rady Slovenskej republiky, či už ide o konkrétnu stykovú činnosť, a to počínajúc z miesta predsedu a podpredsedov Národnej rady, ale takisto výborov. A chcem oceniť tiež veľmi dobrú spoluprácu pri koordinácii našich stanovísk, najmä pokiaľ ide o naše pozície v rámci Európskej únie, kde tento dialóg vlastne prebieha aj formálne, ale aj bezprostredne.
Hodnotenie úloh zahraničnej politiky potvrdilo, že v medzinárodných vzťahoch sme schopní iniciovať vlastné témy, vytvárať pridanú hodnotu v medzinárodnej spolupráci a tiež presadzovať národné postoje v zásadných otázkach medzinárodných vzťahov. Obdobným spôsobom budeme vystupovať aj v našej činnosti a už vystupujeme vlastne v našej činnosti v tomto roku. Opäť materiál, ktorý ste dostali na stôl, je vlastne základným plánovacím dokumentom, ktorého cieľom je definovať tú krátkodobú víziu zahraničnej politiky na rok 2008. Jeho východiskom je Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky a jeho základom je naše členstvo v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii.
Naším základným cieľom aj v roku 2008 je zaistiť stabilné bezpečné medzinárodné prostredie, ktoré umožní Slovenskej republike a jej občanom ďalší rast prosperity. Pochopiteľne, že pre nás ostáva aj naďalej priorita rozvoj bilaterálnych vzťahov a v prvom rade vzťahov so susedmi v rámci upevňovania dobrých susedských vzťahov a upevňovania takisto spolupráce v rámci stredoeurópskeho regiónu a jeho kohézie.
Vidím široký priestor na rozvoj vzťahov s Maďarskou republikou s orientáciou na budúcnosť. Naše vzťahy sú komplexné a skutočne ich netreba zužovať iba na niektoré otázky. Ja som veľmi rád, že aj pri príprave návštevy, teda stretnutia dvoch premiérov, ktoré by sa malo podľa súčasných plánov uskutočniť do leta tohto roku, sa obidvaja premiéri k tejto otázke stavajú presne týmto spôsobom: sústrediť sa na rozvoj všestrannej spolupráce, sústrediť sa na rozvoj v praktických oblastiach, ktoré prinášajú prospech občanom našich dvoch štátov, sústrediť sa na pragmatickú realizáciu strategického dokumentu Spoločná minulosť, spoločná budúcnosť a využívať pritom takisto všetky ostatné nástroje na dobrú susedskú spoluprácu vrátane mechanizmov našej základnej zmluvy.
Obdobne sústredene budeme pokračovať v rozvoji dobrých susedských vzťahov s ďalšími susedmi vrátane s Ukrajinou, ktorá dostala výrazný impulz, pokiaľ ide o rozvoj nielen vzťahov s Európskou úniou, ale aj vzťahov s NATO na ostatnom zasadaní NATO v Bukurešti, kde vlastne v priebehu tohto roku sa bude rozhodovať, či Ukrajina dostane pozvanie do akčného plánu členstva pre NATO.
Budeme pokračovať v našej veľmi aktívnej činnosti na pôde Organizácie Spojených národov, kde naďalej pokračuje naša sústredená aktivita, pokiaľ ide o reformu bezpečnostného sektora, ktorou sa naďalej zviditeľňujeme ako zodpovedný člen medzinárodného spoločenstva. Takisto budeme veľmi aktívne pôsobiť aj v oblastiach nášho prioritného záujmu a na platformách nášho prioritného záujmu, t. j. v rámci či už Európskej únie, alebo Severoatlantickej aliancie.
Ešte raz chcem zdôrazniť, pretože je pre to dôležité, aby Národná rada Slovenskej republiky čo najskôr ratifikovala Lisabonskú zmluvu. Nasledujúce týždne, dá sa povedať, sú veľmi dôležité aj z hľadiska nášho úsilia stať sa od 1. januára 2009 členom Európskej menovej únie a chcem vás ubezpečiť, že vyvíjame všetko úsilie, aby k tomuto došlo. Opäť predpokladáme, že už tento rok bude rokom, keď sa začnú postupne zavádzať do praxe rôzne ustanovenia Lisabonskej zmluvy alebo aspoň sa konať tie prípravné kroky, ktoré pomôžu pri zavádzaní do praxe týchto ustanovení od 1. januára budúceho roku.
Chceme takisto v rámci Únie, ale takisto prostredníctvom aliancie a nesporne aj bilaterálnych vzťahov rozvíjať spoluprácu v rôznych smeroch s našimi strategickými partnermi, ako je napríklad Ruská federácia, dbať o rozvoj dialógu so všetkými ďalšími krajinami, ktoré pre nás predstavujú výrazných a významných partnerov, mnohokrát v nerozvinutých vzťahoch najmä z oblastí hospodárskych.
Chceme posilňovať európsku perspektívu krajín západného Balkánu prostredníctvom najmä všetkých nástrojov, ktoré má k dispozícii Európska únia. V otázke Kosova chceme prispievať aj naším pôsobením v misii KFOR, ale aj EULEX a v oblasti západného Balkánu a iných misií, či už na platforme Európskej únie, alebo NATO, k tomu, aby sme stabilizovali tento región, aby sme ho priblížili k európskej perspektíve, aby sme vlastne pomohli pri bezproblémovom hľadaní východísk aj pri takej zložitej situácii, ktorá vznikla vzhľadom na jednostranné vyhlásenie nezávislosti Kosova.
Budeme sa sústreďovať na prehlbovanie európskej susedskej politiky a zvýraznenie ekonomickej dimenzie diplomacie prezentáciou Slovenska ako krajiny so silným potenciálom, dynamicky sa rozvíjajúcou ekonomikou a možnosťami na uplatnenie zahraničného kapitálu.
O rozvojovej pomoci som už hovoril. Silný ľudskoprávny rozmer, ktorý prejavujeme aj počas nášho stále bežiaceho predsedníctva v Rade Európy, kde zastávam funkciu predsedu Rady ministrov Rady Európy, budeme chcieť kapitalizovať aj tým, že sa usilujeme o získanie miesta v Rade OSN pre ľudské práva. K voľbám dôjde o krátku chvíľu a dúfame, že už teraz registrujeme dosť podporných hlasov, aby sme mohli byť aspoň čiastočne optimistickí, i keď súťažíme s väčším počtom partnerov.
Chceme zvýšiť úsilie o starostlivosť našich občanov v zahraničí, a to aj zlepšením kvality našej konzulárnej služby, ale takisto zlepšením úsilia, aby aj v rámci Európskej únie sme postupovali ďalej k spolupráci konzulárnych služieb a vlastne vo výkone a uskutočňovaní a poskytovaní pomoci zo strany aj iných krajín EÚ všetkým občanom Európskej únie.
Budeme pokračovať v snahách o odbúranie vízového styku so Spojenými štátmi severoamerickými a budeme pochopiteľne venovať takisto úsilie reforme zahraničnej služby. Tento rok by mal priniesť už prvé konkrétne výsledky na základe tých procesov auditu, ktorý prebiehal v rámci ministerstva. A, pochopiteľne, veľkou pomocou by mal byť zákon o zahraničnej službe, ktorý, ako som povedal, chcem konzultovať v prvom rade politicky a prakticky v Národnej rade Slovenskej republiky.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, toľko stručne na úvod týchto dvoch materiálov. Ďakujem vám za pozornosť, skončil som.