A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Teraz prosím spoločného spravodajcu zo zahraničného výboru pána poslanca Juraja Horvátha, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania Správy o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2007 vo výboroch. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

J. Horváth, poslanec: Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, prosím, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní Správy o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2007 (tlač 562) tak, ako bola prerokovaná vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Správu o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2007 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 579 z 11. marca 2008 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európskej záležitosti a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Výbory, ktorým bol materiál pridelený, prerokovali tento v určenej lehote.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti na svojom rokovaní dňa 26. marca 2008 neprijal k uvedenej správe platné uznesenie, nakoľko podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov s ním nevyslovila súhlas nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 27. marca 2008 č. 85 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie Správu o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2007.

Gestorský výbor na základe výsledku rokovania výborov a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie Správu o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2007.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní Správy o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2007 vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 562a) bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 88 z 27. marca 2008. Týmto uznesením výbor zároveň poveril člena výboru Juraja Horvátha plniť úlohy spoločného spravodajcu.

Prosím, pani predsedajúca, aby ste v tejto chvíli otvorili rozpravu k tomuto bodu.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Ešte pristúpime k prerokovaniu ďalšieho materiálu, to je Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2008. Keďže bolo odsúhlasené, že je spoločná rozprava k týmto dvom bodom, takže dávam opäť slovo pánovi ministrovi zahraničných vecí pánovi Jánovi Kubišovi a prosím ho, aby uviedol materiál Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky. (Reakcie z pléna.) Uviedol? Aha, takže sa ospravedlňujem. Dobre. Takže ospravedlňujem sa.

Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi predsedovi zahraničného výboru poslancovi Borisovi Zalovi a prosím ho, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu, ktorý sa týka Zamerania zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2008. Nech sa páči, máte slovo.

B. Zala, poslanec: Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní Zamerania zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2008 vo výboroch Národnej rady.

Zameranie zahraničnej politiky (tlač 563) pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 580 na prerokovanie výboru pre európske záležitosti, zahraničnému výboru a za gestorský výbor určil zahraničný výbor. Výbory, ktorým bol materiál pridelený, prerokovali tento v určených lehotách. Výbor Národnej rady pre európske záležitosti na rokovaní 26. marca neprijal k uvedenému materiálu platné uznesenie, nakoľko podľa § 52 o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov s ním nevyslovila súhlas nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru. Zahraničný výbor uznesením z 27. marca odporúča Národnej rade vziať na vedomie Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2008.

Gestorský výbor na základe výsledku rokovania výboru a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade vziať na vedomie Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2008.

Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku rokovania o Zameraní zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2008 vo výboroch (tlač 563a) bola schválená uznesením zahraničného výboru č. 89 dňa 27. marca. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.

Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu aj k tomuto bodu rokovania. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Otváram rozpravu spoločnú k bodom 49 a 50. Písomne sa do rozpravy prihlásili k Správe o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2007 za klub SDKÚ - DS pán poslanec Kubovič a za klub KDH pán poslanec Fronc. K ďalšiemu bodu Zameranie zahraničnej politiky SR na rok 2008 sa prihlásili za klub SDKÚ pán poslanec Kukan a za klub SMK pán poslanec Berényi.

Takže ako prvý vystúpi za klub SDKÚ - DS pán poslanec Kubovič, po ňom pán poslanec Fronc. Nech sa páči.

P. Kubovič, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené pani kolegyne, páni kolegovia, prerokovávame a diskutujeme o dvoch dôležitých materiáloch z dielne ministerstva zahraničných vecí, ide o správu o plnení úloh za rok 2007 a zameranie na rok 2008. Ide o každoročné materiály z oblasti zahraničnej politiky Slovenskej republiky.

Po ich preštudovaní môžeme zistiť, že sú písané odlišným jazykom a zrejme aj odlišnou víziou a zámerom. Je viac ako pravdepodobné, že boli spracované rôznymi autormi, resp. kolektívmi autorov.

Po prečítaní vyhodnotenia zahraničnej politiky v roku 2007 nemožno inak ako s obdivom a, podotýkam, iróniou konštatovať nič iné ako úspech. Dokonca samotný spracovateľ na strane 6 uvádza, dovolím si citovať: "V roku 2007 sa podarilo splniť všetky hlavné zahraničnopolitické ciele a úlohy, zvýšiť vplyv Slovenska na svetové dianie a regionálny vývoj, ako aj posilniť prestíž a pozitívny obraz." Správa o zahraničnej politike akoby sa slovenskej zahraničnej politike vyhýbala, je plná klišé a prázdnych fráz, ako napríklad, opäť citujem: "Členstvo Slovenskej republiky v NATO možno hodnotiť ako obojstranne prínosné. V rámci medzinárodného spoločenstva Slovenská republika v uplynulom roku podporovala pozitívne a progresívne trendy vo svete, ale sa aj usilovala efektívne čeliť aktuálnym výzvam a bojovať proti globálnym hrozbám. Slovenská republika do týchto procesov aktívne vstupovala a ďalej upevňovala svoje medzinárodné postavenie a dobré meno."

Vážený pán minister, ak dovolíte, budem veľmi rád, ak mi v kontexte týchto napísaných vyhlásení vysvetlíte nasledovné slová: "Slovenská republika je krajina, ktorá vo svetovej politike nezohráva žiadnu dôležitú úlohu." Tento výrok povedal premiér Fico iba celkom nedávno, v nedeľu 6. 4. V správe bilaterálne vzťahy s krajinami sú hodnotené cez naše členstvo v Európskej únii a hovorí sa o vzťahoch ku každej členskej krajine, podotýkam, okrem Dánska, na ktoré zrejme spracovateľ v tej horlivosti, v ktorej písal, pozabudol. O vzťahoch so Spojenými štátmi sa hovorí až po vzťahoch s Ruskom a Bieloruskom, zrejme pre spracovateľa tieto vzťahy majú menšiu dôležitosť.

Dovoľte mi, vážený pán minister, aby som pri tejto príležitosti vám položil dve nasledovné otázky: Ako vláda Slovenskej republiky vidí vzťahy so Spojenými štátmi? Ako vzťahy spojenca a partnera Slovenska alebo ako univerzálneho strašiaka? A druhá otázka: Kedy pán predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico povie, že dobré vzťahy so Spojenými štátmi sú v záujme Slovenskej republiky? Budem veľmi pozorne počúvať, pán minister, a budem zvedavý, či mi na položené otázky odpoviete ako politik, alebo ako kariérny diplomat.

V priebehu roka sme počúvali a počúvame aj teraz, že na Slovensku je potrebné robiť zahraničnú politiku štyroch svetových strán. Som presvedčený, že ďaleko prospešnejšie pre Slovensko by bolo robiť zahraničnú politiku s jasnými prioritami, čitateľnú pre našich spojencov a partnerov. Takáto forma zahraničnej politiky však vyžaduje, aby štátni predstavitelia hovorili jednotným hlasom aj doma, aj v zahraničí. Ako príklad, že to tak nie je, si dovolím uviesť vyjadrenia vás, pán minister, a predsedu vlády Roberta Fica k téme možného uznania samostatného Kosova.

Predseda vlády Robert Fico 23. 2. 2008 v Sobotných dialógoch sa zaprisahal, že "neuznanie samostatnosti Kosova je principiálnym stanoviskom vlády Slovenskej republiky na hrubé porušenie medzinárodného práva, keďže neboli naplnené základné medzinárodnoprávne predpoklady na vznik takéhoto štátu." Vzniknutú situáciu, keď má jedno etnikum dva štáty, označil za nezmysel.

Vy, pán minister, ste dňa 12. 3. po rokovaní vlády na otázku, či pripúšťate, že či Slovenská republika možno nikdy neuzná Kosovo, reagovali, že v oblasti diplomacie by sa nikdy nemalo hovoriť nikdy. Som presvedčený, že ministerstvo zahraničných vecí, minister a premiér by mali v jednotlivých vážnych témach zaujímať jasné stanoviská a postoje Slovenskej republiky a nielen sa obmedziť na komentovanie skutkových a prebiehajúcich udalostí. Aj to by mala byť úloha zahraničnej politiky Slovenskej republiky.

Uvediem ešte jeden príklad na nejednotnosť stanovísk v slovenskej zahraničnej politike a tou sú stanoviská napríklad k otázke umiestnenia protiraketovej základne v Česku a Poľsku. Najprv sa k tejto téme vyjadril sám pán premiér, ktorý povedal nie. Potom vy, pán minister, ste kontrovali, že je to premiérov osobný názor. Potom ministerstvo zahraničných vecí vydalo stanovisko, podľa ktorého Slovenská republika vníma protiraketový systém v Česku a Poľsku ako posilnenie bezpečnosti spojencov, a teda aj Slovenskej republiky. Vtedy bývalý minister obrany Kašický chvíľu tento postoj ministerstva zahraničných vecí zdieľal, ale neskôr do diskusie už prispieval iba podľa osobných nôt premiéra a predsedu SMER-u. Potom bol predseda vlády v Moskve, kde sa stal hovorcom prezidenta Putina, a našim najbližším spojencom po tejto návšteve začal hroziť ruskými raketami. Tento postoj si uchoval dodnes. Hádam nám len premiér nechce nanútiť, že o našu bezpečnosť, o náš záujem má dbať predovšetkým Česká republika a naši ďalší spojenci a my sa budeme pomaly viezť. Nám predsa primárne nemôže ísť o presadzovanie záujmov Ruska. Tie si veľmi efektívne vie chrániť a presadzovať, predpokladám, Rusko samotné. My sme povinní a premiér Fico má dokonca ústavnú povinnosť definovať a presadzovať záujem Slovenska.

Zo správ ďalej možno zistiť, že ani v minulom roku sa ministerstvu zahraničných vecí nepodarilo pripraviť zákon o zahraničnej službe a taktiež je zrejmé, že vytvorenie jednotnej zahraničnej služby, aj keď ste v úvodnom slove hovorili trocha inak, môže byť v nedohľadne. Koncom roka 2006 bol dokonca odštartovaný audit na ministerstve zahraničných vecí, ale v správe za rok 2007 o ňom nie je nič. Chcem sa vás opýtať, čo priniesol, aké výsledky a ako sa bude postupovať v zmysle tohto auditu? Nesplnenie úlohy, resp. uznesenia vlády o znížení počtu pracovníkov na ministerstve o 20 %, ktoré malo navodiť dojem úspor finančných prostriedkov na ministerstve zahraničných vecí, nebolo naplnené a ukázalo sa, že to bolo len populistické gesto zo strany vlády. Ja sa vás opäť pýtam, aký takéto gestá majú význam? Aký to malo zmysel?

V správe sa ďalej píše: "V súlade so zámermi Lisabonskej stratégie sa Slovenská republika v uplynulom roku snažila o spájanie národných a spoločenských a európskych cieľov v otázkach rastu výkonnosti a modernizácie hospodárstva, posilňovania vzdelanostnej ekonomiky a rastu zamestnanosti." Pán minister, rád by som sa dozvedel, aké konkrétne opatrenia boli prijaté a aké úspechy boli dosiahnuté v zmysle tohto uvedeného, čo je uvedené v správe.

Pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, môžeme ešte dlho hovoriť o zahraničnej politike Slovenskej republiky, ale som presvedčený, že je najvyšší čas, aby zahraničná politika Slovenskej republiky bola jednotnou zahraničnou politikou vlády Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, predsedu vlády a ministra zahraničných vecí a samotného ministerstva. Mala by byť podporovaná jednotnou štátnou propagáciou Slovenskej republiky v zahraničí, ktorá predpokladá jej koordináciu z jedného miesta. Zodpovednou zahraničnou politikou, teda takou politikou, ktorá si bude plniť záväzky k našim spojencom a bude vedieť dokázať vysvetľovať aj nepopulárne skutočnosti, ktoré sú v záujme Slovenskej republiky. No a v neposlednom rade celkom určite dôveryhodnou a hodnotovou politikou, teda tou, ktorá dokáže poukazovať na nedodržiavanie ľudských práv všade vo svete tam, kde k ich porušovaniu dochádza.

Tu si dovolím uviesť ešte jeden príklad. V predloženom materiáli sa opäť píše: "Osobitnú tému vo vzťahu EÚ - Latinská Amerika predstavuje dlhodobo Kuba. Slovenská republika sa bude v nasledujúcom roku podieľať na procese hodnotenia úrovne vzťahov Európskej únie s touto krajinou v rámci každoročného prehodnocovania spoločnej pozície Európskej únie v júni 2008. Slovenská republika bude podporovať všetky aktivity smerujúce k zlepšovaniu ľudských práv na ostrove a prepusteniu všetkých politických väzňov. Zároveň budeme hľadať možnosti zlepšenia obojstranne výhodnej hospodárskej spolupráce." Nikde som sa však v stanoviskách predsedu vlády doteraz poukázania na nedodržiavanie ľudských práv na Kube nezaznamenal ani nedočítal. Naopak si dovolím tvrdiť, že unikátom zahraničnej politiky Slovenska je, že premiér nahradil ústavnú povinnosť podporovať slobodu a demokraciu obdivom ku kubánskemu režimu. Mojito a cigaru vymenil za dlhodobý záujem Slovenska. Pýtam sa vás, pán minister, teda ako konkrétne Slovenská republika podporí zlepšenie ľudských práv na Kube? Bude to mojitom a cigarou predsedu vlády Roberta Fica?

Môžeme hovoriť o kvalite zamerania či správy, ale hlavná otázka v tejto chvíli celkom určite je, aká bola a bude slovenská zahraničná politika? Ministerstvo zahraničných vecí môže pripraviť alebo horší materiál, ale opätovne minulý rok ukázal a presvedčil, že zahraničnú politiku a základné postoje vlády Slovenskej republiky k otázkam zahraničnej politiky netvorí ministerstvo zahraničných vecí, ale predseda vlády Robert Fico, a to opakovane v rozpore s vašimi stanoviskami, pán minister. Toto má negatívny dopad na zahraničnú politiku a vnímanie Slovenskej republiky ako partnera a spojenca v zahraničí.

Pán minister, na záver si dovolím na základe uvedených faktov vám položiť nasledovnú otázku: Čo z cieľov predkladaného zamerania bude mať podporu vlády a čo predsedu vlády Slovenskej republiky?

Ďakujem. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Kuboviča nie sú. Končím možnosť prihlásiť s faktickými poznámkami.

Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Fronc za klub KDH. Po ňom... Nech sa páči, pán poslanec. Po ňom pán poslanec Kukan.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán minister, nebolo mojím cieľom, aby ste dvakrát uvádzali ten istý materiál, čiže nechcel som vás uviesť do omylu, ale na druhej strane chcem povedať, že prvý a druhý materiál veľmi úzko súvisia. Naozaj je skutočnosťou, že jednoducho zahraničná politika sa nemení zo dňa na deň, ani z roka na rok, čiže je tu kontinuita. Tie veci, ktoré sa vyskytujú v jednom i druhom materiáli, sú si veľmi podobné a súvisia.

Pán minister, vy ste hovorili o úspechoch, o tom, čo ste dosiahli, o pozitívach. Ja musím povedať aj negatíva, ktoré vnímam, nielen preto, že som opozičný poslanec, ale aj preto, že jednoducho je to skutočnosť.

Prvé, čo by som veľmi rád tuná pripomenul, ja celkom berie, že svet sa globalizuje, že sú tam zmienky o Latinskej Amerike, Afrike, o krajinách vzdialených v Ázii a pod., ale musím povedať, a poviem to takým nediplomatickým jazykom, ak sa dočítam, že v zozname dôležitých partnerov vymenovaných v materiáli, že tým dôležitým naším partnerom je Líbya, no, to mi tŕpnu zuby.

Dobre vzťahy s našimi blízkymi susedmi, s tým súhlasím, pán minister, len aká je skutočnosť? Príklad, a ja sa k nemu vrátim, lebo to spomínal už aj môj predchodca, Česko je náš naozaj najbližší partner a nakoniec nám to dáva aj najavo, prvá návšteva ministra, pardon, prezidenta Klausa po znovuzvolení smerovala na Slovensko. A vo vzťahu k Česku ako nášmu partnerovi, čo sa týka umiestnenia radarov v Čechách, ako k nášmu partnerovi, ktorý je takisto členom NATO, a teda je to náš spoločný záujem. Zaujímavé, veľmi nekonzistentnú politiku a rozpornú, premiér vyhlási k radarom veľmi negatívne stanovisko. Najprv síce ako osoba, potom ako reprezentant, ako by to bolo uznesenie vlády. Pán minister, aj sa vás chcem opýtať: Bolo také uznesenie vlády, stanovisko negatívne k umiestneniu radarov? Bolo? Prijala vláda také uznesenie? A potom nakoniec prezident celkom inak vystupuje. Čiže naozaj v tomto platí to, že ľavá ruka nevie, čo robí pravá, a nepôsobí to dôveryhodne.

Druhá vec je, naozaj náš sused je partner, takisto južný sused Maďarsko a vy ste to spomínali aj vo svojom vystúpení. Ja nemám výhrady proti programom, ako ste hovorili, Common Past, Comonn Future, ale sú tuná zase citlivé veci. Jedna z nich je, ktorá sa v každej správe pomaly vyskytuje, je to taká červená niť, nikdy nekončiaci problém, o ktorom znova aj v zameraní politiky hovoríte, že ho chcete veľmi urýchlene riešiť, a to je Gabčíkovo - Nagymaros. Tak moja otázka smeruje k vám, pán minister: Čo konkrétne nakoniec predsa len urobí, aby sa tento neverending story konečne pohol ďalej? Druhá otázka je a pokladám to za veľmi dôležité aj vo vzťahu k našim vzťahom, ale treba o tom hovoriť veľmi otvorene, a to je nárast maďarských gárd. Myslím si, že to je vec, ktorá naozaj nie je v súlade s členstvom v Európskej únii a s demokraciou, spoločnou demokraciou fungovania v tomto celoeurópskom priestore.

Nebudem dlho hovoriť o Balkáne. Musím povedať, že som rád, že zatiaľ držíte stanovisko, ktoré prijala táto Národná rada vo vzťahu k uznaniu Kosova. Naozaj Kosovo možno prijať, Kosovo možno uznať, jedine ak to bude v súlade s medzinárodným právom, a to vieme, čo to znamená, myslím, že to nemusím opakovať. Súhlasím s tým, aby sily KFOR pôsobili, aby sme aj v tomto my boli aktívni. Ale zase smeruje moja otázka k vám, pán minister, pretože ste spomínali aj vo svojom vystúpení EULEX, a moja otázka je: Na základe akého mandátu a ako v súlade s medzinárodným právom budú pôsobiť sily EULEX v tomto, by som povedal, veľmi problémovom a horúcom regióne?

A posledná vec k Lisabonskej stratégii, a ja sa musím pousmiať, pretože Lisabonská stratégia hovorí napríklad o tom, že 3 % z hrubého domáceho produktu pôjdu do vedy. Miesto toho vláda znižuje investície, čo sa týka podielu z HDP do vedy, do vzdelania. Čiže Lisabonská stratégia je o ekonomike založenej na vzdelaní. Zdá sa mi, že pohyb je u nás presne protismerný, a to nepokladám za dobré. Potom mnohé slová, ktoré sú tam napísané, vyznievajú skutočne ako frázy.

A posledná vec, a to súvisí s tým, že chcem aj navrhnúť uznesenie. Pán minister, vy viete dobre, že predseda petičného výboru Európskeho parlamentu na základe petície vyše milióna občanov sa obrátil na členské krajiny, aby každá z nich podľa svojho uváženia prijala stanovisko pri ratifikácii, a to stanovisko, ktoré jednoducho rešpektuje kultúrne, kresťanské dedičstvo celej Európy. Pán minister, chcel by som tu aj kolegom zdôrazniť, nejde o žiadne vnucovanie náboženstva, je absolútny rešpekt slobody svedomia, či niekto je veriaci, neveriaci alebo ateista. Ide o niečo iné. Ide o to, že táto Európa je založená na kresťanskej kultúrnej tradícii. Zjednodušene poviem, nie v každom systéme platí to, čo platí v Európe, a to napríklad, že ak niekto spácha trestný čin a niekomu ublíži, že sa mu nemôžete pomstiť, že tu musí konať nezávislý súd. Sú systémy a spoločenstva aj na svete dnes fungujúce, ktoré minimálne umožňujú pomstu a umožňujú trebárs kameňovanie. Čiže osobne sa zúčastniť na výkone trestu, to je len jeden príklad. O tom to je, o rešpektovaní kultúrneho kresťanského dedičstva, a preto navrhujem, aby sme... (Reakcia z pléna.) Ja dokončím, pán kolega, môžete samozrejme vo faktickej vystúpiť. Ja som presvedčený, že v Európe je to 2000-ročné dedičstvo kresťanské, a preto navrhujem, aby Národná rada prijala uznesenie k uznaniu vplyvu kresťanského dedičstva Európy na európsku integráciu:

"Slovenská republika, pripomínajúc si 2000-ročnú kresťanskú kultúru v Európe, odvolávajúc sa na cyrilo-metodské dedičstvo a uvedomujúc si kresťanskú príslušnosť väčšiny slovenských občanov a vychádzajúc z kresťanského posolstva otcov zakladateľov Európskej únie založenom na zmierení, solidarite a bratstve medzi národmi a občanmi Európy, vyhlasuje v súvislosti s ratifikáciou Lisabonskej zmluvy Slovenskou republikou, že kresťanské dedičstvo Európy je podstatnou inšpiráciou európskej integrácie." To bolo po A).

"B) vyzýva prezidenta Slovenskej republiky, aby toto uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky pripojil k ratifikačnej listine Lisabonskej zmluvy."

Odovzdám to pánovi spravodajcovi.

Priatelia, kolegovia poslanci a poslankyne, naozaj by som vás chcel veľmi pekne poprosiť, aby ste takéto uznesenie prijali v záujme tradície, kultúrnej tradície aj tejto krajiny, ktorá jednoducho je budovaná na kresťanských základoch (nie je budovaná napríklad na budhizme, nechcem tu menovať iné náboženstvá) a to sa prejaví a prejavuje aj v bežnom živote všetkých nás bez ohľadu na to, či sme, ešte raz opakujem, veriaci, neveriaci alebo agnostici.

Ďakujem za podporu. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Fronca: pán poslanec Kubovič, pán poslanec Mečiar. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas, aby sme ešte dokončili faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Fronca a potom vyhlásili krátku prestávku pred hlasovaním. (Súhlasná reakcia pléna.) Je. Ďakujem.

Takže pán poslanec Kubovič má slovo s faktickou poznámkou.

P. Kubovič, poslanec: Ďakujem za slovo. Ja by som chcel nadviazať na tú časť, v ktorej pán poslanec Fronc spomínal, že v mnohých prípadoch sú v tej správe používané rôzne frázy nič nehovoriace, rôzne klišé, ale, pán poslanec, treba si povšimnúť, že v prípade stanoviska k Turecku to tak celkom nie je. Ak si všetci dobre pamätáme, čo sa týka Turecka a jeho členstva v Európskej únii, v minulom volebnom období v tejto Národnej rade bolo jasné, bolo prijaté jasné stanovisko v Národnej rade, a to drvivou väčšinou parlamentu, ktorá hovorila o tom, že sme za začatie prístupových rokovaní s Tureckom, ale s otvoreným koncom. Myslím si, že stojí za to si v správe povšimnúť, že sú používané také formulácie a zvraty, ktoré doslova pristupujú k tomu, ako keby už bolo rozhodnuté o členstve Turecka v Európskej únii. Dovolím si tvrdiť, že tieto stanoviská ministerstva zahraničných vecí sú nad rámec dokonca teda tejto snemovne a dokonca nad rámec uznesenia, ktoré bolo v tejto snemovni prijaté. Myslím si, že pán minister a ministerstvo zahraničných vecí pri používaní fráz a klišé by si malo dávať pozor na rozpoznávanie takýchto udalostí, pretože podľa stanoviska, ktoré tu máme, tak vôbec nie je rozhodnuté o tom z pohľadu Slovenskej republiky, že Turecko by sa malo stať členskou krajinou Európskej únie.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Mečiar.

V. Mečiar, poslanec: Vážim si humoristov, lebo dobrý humor je umenie, ale ak hrobár slovenského školstva na juhu Slovenska hovorí o kultúrnych odkazoch, tak to mi pripomína nie ako humor, ale ako sadizmus.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Fronc, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne. Kolega Kubovič v podstate reagoval a myslím, že reagoval v súlade, čiže k tomu nemám žiadnu poznámku. A pánovi poslancovi Mečiarovi, pravdupovediac ani iné vyjadrenie od vás by som nebol čakal, pretože len potvrdzujete to, čím ste boli celý čas v pôsobení v politike, jedným hrubiánom, ktorý nedbá na normálne riešenie vecí, ale jednoducho sa snaží silou-mocou veci posúvať a urážať. Je to typické pre vás, pán Mečiar.

Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Takže prerušujem rokovanie o schválených bodoch 49 a 50 programu. Vyhlasujem krátku trojminútovú minútovú prestávku, po ktorej bude nasledovať hlasovanie.

(Krátka prestávka.)

(Po prestávke.)

P. Paška, predseda NR SR: Vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem vás požiadať, aby ste sa vrátili do rokovacej sály, aby sme mohli pokračovať v prerušenom rokovaní.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní, a to hlasovaním o

vládnom návrhu zákona o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon), tlač 526.

Poprosím pána poslanca Podmanického, aby ako určený spravodajca uvádzal hlasovanie. Nech sa páči, pán poslanec.

J. Podmanický, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, najskôr pristúpime k hlasovaniu o bodoch spoločnej správy. Spoločná správa obsahuje 10 bodov. Najskôr budeme hlasovať o bodoch 3 až 7 s odporúčaním gestorského výboru schváliť, nakoľko tieto body neboli vyňaté na osobitné hlasovanie. Dajte hlasovať, pán predseda.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o bodoch 3 až 7 spoločne.

(Hlasovanie.) Prítomných 141, 81 za, 59 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Konštatujem, že tieto body sme schválili.

J. Podmanický, poslanec: Budeme ďalej hlasovať o bode 1 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Je to bod vyňatý pani poslankyňou Biró na osobitné hlasovanie.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o bode 1, odporúčanie je schváliť.

(Hlasovanie.) Prítomných 141, 104 za, 37 sa zdržalo.

Bod 1 sme schválili.

J. Podmanický, poslanec: Ďalej budeme hlasovať o bode 2 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Bod vyňali pani poslankyňa Biró a pán poslanec Minárik.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o bode 2 zo spoločnej správy.

(Hlasovanie.) 142 prítomných, všetci boli za.

Bod 2 sme schválili.

J. Podmanický, poslanec: Ďalej budeme hlasovať o bode 8 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o bode 8, odporúčanie je schváliť.

(Hlasovanie.) 142 prítomných, 140 za, 2 nehlasovali.

Aj bod 8 sme schválili.

J. Podmanický, poslanec: Teraz budeme hlasovať o bode 9 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o bode 9, odporúčanie je schváliť.

(Hlasovanie.) 142 prítomných, 113 za, 29 sa zdržalo.

Bod 9 sme schválili.

J. Podmanický, poslanec: No a napokon budeme hlasovať o bode 10 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o 10. bode, odporúčanie je schváliť.

(Hlasovanie.) 141 prítomných, 112 za, 29 sa zdržalo.

Aj bod 10 sme schválili.

J. Podmanický, poslanec: Ďakujem pekne. Keďže sme vyčerpali hlasovanie o bodoch spoločnej správy, pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy. V rozprave vystúpilo sedem poslancov s pozmeňujúcimi návrhmi. Najskôr budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pani poslankyne Biró. Pani poslankyňa žiadala hlasovať o bodoch 1, 5 a 6 osobitne, spoločne o bodoch 2 a 8 a spoločne o bodoch 3, 4, 7 a 9. Keďže sme schválili body 3 až 6 spoločnej správy, nemožno hlasovať o bode 5 pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne. Body 2 a 8 pozmeňujúceho návrhu sú totožné s bodmi 2 a 8 spoločnej správy, ktoré sme už schválili. Pristúpime teda k hlasovaniu o bode 1 jej pozmeňujúceho návrhu.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o bode 1 z pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Biró.

(Hlasovanie.) Vyhlasujem toto hlasovanie za zmätočné.

Prepáčte pani poslankyňa, som si nevšimol. Dávali ste námietku? Zapnite, prosím vás, pani poslankyňu.

Á. Biró, poslankyňa: Dávam námietku o bode 5, to nemôžete vyradiť, o tom sme nehlasovali. O mojom pozmeňujúcom. Nie sú totožné s tým, čo bolo v spoločnej správe. Body spoločnej správy 2 a 8 sú spoločné s mojimi, dvojkou a osmičkou, to znamená, o tom nebudeme hlasovať, ale päťka nie.

P. Paška, predseda NR SR: Pán spravodajca.

J. Podmanický, poslanec: Moment. Bod 5 vášho pozmeňujúceho návrhu je veľmi široký a zasahuje... (Ruch v sále.)

P. Paška, predseda NR SR: Poprosím vás o pokoj, kolegyne, kolegovia.

J. Podmanický, poslanec: Áno, je to bod, ktorý upravuje niekoľko paragrafov a upravuje aj tie paragrafy, ktoré...

P. Paška, predseda NR SR: Dobre, hlasujeme o námietke pani poslankyne Biró. Hlasujeme o námietke pani poslankyne Biró. (Ruch v sále.)

(Hlasovanie.) 140 prítomných, 69 za, 37 proti, 31 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

Námietku sme neprijali.

Budeme opakovať hlasovanie o bode 1 pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Biró. Pán spravodajca, uvádzajte hlasovanie.

J. Podmanický, poslanec: Pán predseda, prosím, dajte opakovane hlasovať o bode 1 pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Biró, nakoľko predchádzajúce hlasovanie bolo zmätočné.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 142 prítomných, 62 za, 23 proti, 56 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Bod 1 návrhu pani poslankyne Biró sme neodsúhlasili.

Ďalej, pán spravodajca.

J. Podmanický, poslanec: Ďakujem pekne. Pani poslankyňa požiadala samostatne hlasovať o bode 6 a spoločne o bodoch 3, 4, 7 a 9. Chcem však upozorniť, že body 3, 4, 7 a 9 sú len legislatívnotechnickými úpravami nadväzujúcimi na bod 6 jej pozmeňujúceho návrhu, preto by som odporučil, aby sme hlasovali o bode 6 spolu s bodmi 3, 4, 7 a 9, keďže spolu súvisia.

P. Paška, predseda NR SR: Pán spravodajca budeme hlasovať o...

J. Podmanický, poslanec: Chcem sa spýtať pani poslankyne, či s tým súhlasí.

Á. Biró, poslankyňa: (Začiatok vety mikrofón nezachytil.) ... preto, lebo bod 5 ste nemohli vyradiť, nie je totožný s tým, ktorý je, ani to hlasovanie nemôže byť... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa... Pani poslankyňa, poprosím vás, spravodajca uvádza hlasovanie, my sme reakciou na námietku vyjadrili názor, či postupuje správne, alebo nie. Čiže je tu teraz návrh. Chcem vás poprosiť, čiže nesúhlasíte spojiť hlasovanie, budeme samostatne. Odporúčam, pán spravodajca, najprv o tom bode 4.

J. Podmanický, poslanec: Najskôr teda poprosím, keďže pani poslankyňa nesúhlasí, poprosím, aby sme hlasovali teda spoločne najskôr o bodoch 3, 4, 7 a 9.

P. Paška, predseda NR SR: Je to v poriadku, pani poslankyňa? Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 143 prítomných, 62 za, 22 proti, 58 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Tieto návrhy sme neschválili.

J. Podmanický, poslanec: Teraz poprosím, pán predseda, dajte hlasovať o bode 6.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o bode 6.

(Hlasovanie.) 143 prítomných, 62 za, 26 proti, 55 sa zdržalo.

Ani tento návrh sme neprijali.

J. Podmanický, poslanec: Ďakujem pekne. Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Daniela Lipšica... (Reakcie z pléna.) Hlasovali sme o námietke. Námietka nebola schválená. Už to, čo chcete navrhnúť, pán Brocka, o tom sme už hlasovali. (Reakcie z pléna.) Ale nemôžeme my druhýkrát hlasovať o texte, ktorý už bol schválený v spoločnej správe. Veď ten návrh pani poslankyne Biró sa týka textu, ktorý bol schválený v spoločnej správe.

P. Paška, predseda NR SR: Pán spravodajca, pokračujeme ďalej v hlasovaní. Poprosím vás, kolegyne, kolegovia, aby ste rešpektovali právo spravodajcu.

J. Podmanický, poslanec: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Daniela Lipšica.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o návrhu pána poslanca Lipšica.

(Hlasovanie.) 140 prítomných, 62 za, 47 proti, 30 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Tento návrh sme neprijali.

J. Podmanický, poslanec: Ďakujem pekne. Pán poslanec Galbavý predložil štyri návrhy. Požiadal samostatne hlasovať o každom z nich. Takže, poprosím, dajte, pán predseda, hlasovať najskôr o prvom pozmeňujúcom návrhu k § 2, ktorý bol prednesený. Dajte hlasovať, pán predseda.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o prvom návrhu pána poslanca Galbavého, ktorý podal v rozprave.

(Hlasovanie.) 143 prítomných, 62 za, 56 proti, 24 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Tento prvý návrh sme neprijali.

J. Podmanický, poslanec: Ďakujem. Môžeme hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu k § 5.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o druhom pozmeňujúcom návrhu pána Tomáša Galbavého.

(Hlasovanie.) 143 prítomných, 62 za, 53 proti, 28 sa zdržalo.

Ani druhý návrh sme neprijali.

J. Podmanický, poslanec: Teraz poprosím, dajte hlasovať o treťom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Galbavého.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o návrhu.

(Hlasovanie.) 141 prítomných, 62 za, 46 proti, 32 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Ani tento návrh sme neprijali.

J. Podmanický, poslanec: Dobre. A teraz hlasujeme o štvrtom pozmeňujúcom návrhu.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o štvrtom návrhu pána poslanca Galbavého.

(Hlasovanie.) 143 prítomných, 62 za, 50 proti, 31 sa zdržalo.

Návrh sme neprijali.

J. Podmanický, poslanec: Ďakujem. Môžeme pristúpiť k pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Rafaja. Dajte hlasovať o nich, pán predseda.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Rafaja.

(Hlasovanie.) 143 prítomných, 81 za, 18 proti, 44 sa zdržalo.

Tieto návrhy sme prijali.

J. Podmanický, poslanec: Pani poslankyňa Vášáryová dala dva pozmeňujúce návrhy. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o jej prvom pozmeňujúcom návrhu.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o prvom návrhu pani poslankyne Vášáryovej.

(Hlasovanie.) 143 prítomných, 61 za, 37 proti, 44 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Prvý návrh sme neprijali.

J. Podmanický, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Teraz dajte hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Vášáryovej.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o druhom návrhu pani poslankyne.

(Hlasovanie.) 143 prítomných, 60 za, 30 proti, 51 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

Ani tento návrh sme neprijali.

J. Podmanický, poslanec: Ďakujem. Teraz pristúpime k pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Minárika. Jeho pozmeňujúci návrh mal osem bodov, ale pán poslanec body 6 a 7 stiahol. Je to tak, pán poslanec? (Súhlasná reakcia poslanca.) Ďakujem. To znamená, pán poslanec žiadal hlasovať spoločne. Upozorňujem však, že o bodoch 1 a 8 nemôžeme hlasovať, keďže sme schválili pozmeňujúce návrhy pána poslanca Rafaja. Súhlasíte? (Reakcia z pléna.) No, pán predseda výboru, súhlasíte s tým, že o bodoch 1 a 8 nebudeme hlasovať. Nemáte s tým problém. (Súhlasná reakcia poslanca.) Dobre. Takže budeme hlasovať o bodoch 2 a 5 spoločne pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Minárika. (Reakcia z pléna.) Prečo? Ja viem, ale konkrétne musíte povedať.