P. Paška, predseda NR SR: Pán predseda Hrušovský, poprosím vás, venujeme sa... (Ruch v sále.)

J. Podmanický, poslanec: Dobre.

P. Paška, predseda NR SR: Pán spravodajca, odporúčam vám, aby ste požiadali o súhlas so krátením lehoty. Hlasujeme o súhlase so skrátením lehoty. Hlasujeme. (Ruch v sále.)

(Hlasovanie.) 138 prítomných, 120 za, 14 proti, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

Takže poďme hlasovať o návrhu.

J. Podmanický, poslanec: Keďže sme skrátili lehotu, tak teraz dajme hlasovať, pán predseda, o bodoch 2 až 5 v pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Minárika spoločne.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 142 prítomných, 62 za, 26 proti, 54 sa zdržalo.

Konštatujem, že tieto návrhy sme neschválili.

J. Podmanický, poslanec: Ďakujem pekne. Môžeme pristúpiť k pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Senka. Poprosím, pán predseda, aby ste dali najskôr hlasovať o skrátení lehoty, aby sme mohli hlasovať v druhom čítaní.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 143 prítomných, 127 za, 10 proti, 5 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Môžeme dať hlasovať o návrhu pána Senka...

J. Podmanický, poslanec: Ďakujem pekne. Pán Senko, chcem sa spýtať, môžeme dať hlasovať o všetkých vašich návrhoch naraz? (Súhlasná reakcia poslanca.) Pán poslanec Senko súhlasí, takže poprosím, pán predseda, dajte hlasovať o všetkých jeho návrhoch spoločne.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 143 prítomných, 81 za, 10 proti, 52 sa zdržalo.

Návrhy pána poslanca Senka sme schválili.

Ďalej, pán spravodajca.

J. Podmanický, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Keďže sme vyčerpali hlasovanie o všetkých pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy aj zo spoločnej správy, mám splnomocnenie gestorského výboru, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Dajte, prosím, o tom hlasovať.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.

(Hlasovanie.) 143 prítomných, 81 za, 61 proti, 1 sa zdržal.

Konštatujem, že sme návrh postúpili do tretieho čítania.

Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto v treťom čítaní prihlásiť. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme hlasovať o návrhu ako o celku. Pán spravodajca.

J. Podmanický, poslanec: Dajte, pán predseda, prosím, hlasovať o zákone ako o celku s odporučením gestorského výboru schváliť.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku, odporúčanie gestorského výboru je schváliť.

(Hlasovanie.) 143 prítomných, 81 za, 62 proti.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, takzvaný tlačový zákon.

Poprosím teraz pána poslanca Horvátha, aby uvádzal v prvom čítaní hlasovanie o

návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Kláry Sárközy na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Je to tlač 578.

Z. Horváth, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán predseda, konštatujem, že v rozprave neboli podané žiadne procedurálne návrhy, preto, prosím, dajte hlasovať o tom, že predmetný návrh zákona prerokuje Národná rada Slovenskej republiky v druhom čítaní.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 140 prítomných, 63 za, 2 proti, 73 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

Návrh sme nepostúpili do druhého čítania.

Poprosím teraz pána poslanca Kuboviča, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k

návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Čiernohorskou republikou na strane druhej. Je to tlač 550.

Pán poslanec.

P. Kubovič, poslanec: Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dohodou o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Čiernohorskou republikou na strane druhej a rozhodla, že dohoda je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 142 prítomných, všetci boli za.

Konštatujem, že sme návrh uznesenia prijali.

Tým sme odhlasovali prerokované body. Dámy a páni, chcem vás požiadať, aby sme sa stretli zajtra o 10.00 hod. na poslaneckom grémiu. Zároveň chcem požiadať lídrov parlamentných politických strán, aby prijali pozvanie a zúčastnili sa stretnutia grémia, kde by som chcel prerokovať ďalší postup pri prerokovávaní a hlasovaní o vyslovení súhlasu s ratifikáciou Lisabonskej zmluvy a zároveň aj o ďalšom postupe pri riešení problematiky môjho návrhu na novelu zákona o poslancoch. Ďakujem pekne.

Vyhlasujem prestávku do 17.35 hodiny a budeme pokračovať potom v prerušenej rozprave.

Ďakujem.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

P. Paška, predseda NR SR: Pán minister zahraničných vecí, poprosím vás o zaujatie miesta, budeme pokračovať v prerušenom bode, pán spravodajca, pán predseda zahraničného výboru, v spojenej rozprave k správe o plnení úloh a o zameraní zahraničnej politiky na rok 2008.

Pán poslanec Kukan do rozpravy, nech sa páči. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

E. Kukan, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, vážení prítomní, materiál, ktorý nám predložil minister zahraničných vecí, a síce ja budem hovoriť o tom druhom Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2008 (parlamentná tlač 563), je rutinný materiál, ktorý prichádza každý rok z dielne ministerstva zahraničných vecí na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. Táto prax trvá už dlhé a dlhé roky a sme svedkami snahy vylepšiť a zracionalizovať tento materiál. Ani tento materiál nie je výnimkou a pokúša sa o to. Je to však objektívne naozaj ťažká úloha s ohľadom na komplexný charakter a rozsah prerokúvanej problematiky.

Jednou z dôležitých vecí v tejto súvislosti je aj časovanie, t. j. termín jeho predloženia do Národnej rady Slovenskej republiky, preto sa pôvodne jeden materiál rozčlenil na dva, hodnotenie a zameranie. Nie vždy sa darí predkladať zameranie včas. Aj v tomto materiáli, veď niektoré úlohy už pomaly prestávajú byť aktuálne, lebo napr. naše predsedníctvo vo Výbore ministrov Rady Európy končí v máji, ale je to objektívne ťažké, ani nám sa to v minulosti nedarilo. Ideálne by bolo, keby sa o tomto materiáli rokovalo povedzme na začiatku roku, na januárovom pléne, ale zatiaľ sa to ešte nepodarilo.

Je známe, že ministerstvo zahraničných vecí v rámci auditu vytvorilo strategickú mapu, cieľom ktorej je s ohľadom na nový model riadenia... (Smiech a ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

P. Paška, predseda NR SR: Prepáčte, pán poslanec. Kolegyne, keďže som započul hlavne váš hlas, z klubu SDKÚ, skúste venovať pozornosť vlastnému kolegovi, jeho vystúpenie nepôsobí na mňa až tak komicky, aké sú vaše prejavy.

Pán poslanec, nech sa páči.

E. Kukan, poslanec: Dúfam, že ani nie tragicky. (Smiech v sále.)

... strategickú mapu, cieľom ktorej je s ohľadom na nový model riadenia, ktorý ministerstvo realizuje, stanoviť obmedzený počet oblastí a cieľov zahraničnej politiky, ktoré môže Slovensko skutočne ovplyvniť. Oblasti, kde naša aktivita bude mať reálnu pridanú hodnotu, resp. tie oblasti, kde ide o životný záujem Slovenskej republiky, napr. členstvo v Európskej únii a podobne. Pýtam sa, či zameranie odráža výsledky tohto projektu? Odpovedám si, že je to otázne, alebo skôr neodráža takýto prístup, pretože slová ako priorita, dôležitá oblasť, aktívna účasť sa vyskytujú v texte až príliš často. Materiál je miestami deklaratívny, popisný, neškodilo by uviesť viac konkrétnych plánovaných aktivít či projektov. Takisto je viac ráz duplicitný, ale povedzme si, u takýchto materiálov sa to stane celkom ľahko.

Určitým problémom je aj proporcionalita materiálu, teda rozsah pasáží, napr. Spoločenstvo nezávislých štátov alebo Latinská Amerika sú skoro rozsahom rovnaké ako napr. prioritná časť vzťahov Slovenskej republiky s členskými štátmi Európskej únie bez našich susedov.

Ešte slovo k pasáži Rusko a SNŠ (Spoločenstvo nezávislých štátov). V materiáli sa konštatuje, že "dôležitou súčasťou dvojstranných vzťahov s Ruskom bude ďalší rozvoj medziľudských kontaktov v oblasti školstva, vedy, kultúry a turistiky". V prípade napr. Spojených štátov sa podľa materiálu obmedzíme na hospodárstvo a technológiu. Trošku sa mi to zdá v nepomere.

Veľký dôraz sa kladie na ekonomizáciu činnosti ministerstva. Materiál obsahuje aj také formulácie, ako, citujem, "získavanie skúseností islandskej vlády pri zavádzaní nových technológií, predovšetkým tzv. vodíkového pohonu". Nechcem ironizovať, ale toto naozaj nepovažujem za agendu, ktorá má patriť do ministerstva zahraničných vecí. Ešte jeden príklad spomeniem, keď budem hovoriť o ekonomickej diplomacii.

Veľmi všeobecne sú formulované otázky dotýkajúce sa konfliktu na Blízkom Východe. Zvláštna je aj formulácia, citujem: "V rámci vzťahov NATO - Rusko bude Slovenská republika podporovať skutočný politický dialóg." Existuje aj nejaký neskutočný?

V Organizácii Spojených národov sme boli úspešní. Máme dobrú povesť, našej diplomacii patrí pochvala. Tu v tomto materiáli by sa však hodilo explicitne uviesť stratégiu, ako využiť skúsenosti z členstva Bezpečnostnej rady v OSN, ako ich kultivovať, aby sa na nás takpovediac nezabudlo. Určite reforma bezpečnostného sektora je dobrá téma. Aj sme sa naozaj dostali ďaleko pri jej spracovaní. Treba byť však aktívny aj inde, rozhodne však sa nesnažiť pokrývať všetky široké činnosti Organizácie Spojených národov. Sústrediť sa na oblasť ľudských práv považujem za správne. To, že je zámerom vlády angažovať sa v tejto oblasti, potvrdzuje aj naša kandidatúra do príslušnej inštitúcie v OSN. Treba sa na to pripraviť koncepčne, ale aj prakticky.

Pokiaľ ide o ekonomickú diplomaciu, formulácia, citujem, "rok 2008 bude výrazným posunom pri zvyšovaní hospodárskej agendy v zahraničnej službe", považujem za tak trochu príliš ambicióznu. Máme naozaj na to dostatočné kapacity a predpoklady? Budem to sledovať, pozorovať, držať palce, aby sa to podarilo, ale som skeptický. Skeptický na základe skúseností z minulosti, ale aj na základe zo skúseností z fungovania súčasnej vlády.

Nemyslím si ani, že do agendy ministerstva patrí úloha, citujem, "zachytávať prebiehajúce vlny technologických inovácií a ich sprostredkovanie v prospech slovenskej ekonomiky". Viem a som si vedomý toho, že niektorí predstavitelia súčasnej vlády alebo ministerstva zahraničných vecí majú záujem zvýrazniť hospodárske prvky v činnosti slovenskej diplomacie. Je to jeden prístup. Ja nie som zástancom takéhoto názoru, myslím si, že úloha diplomacie je iná, že spočíva v takej klasickej diplomacii, samozrejme, adaptovanej do súčasného moderného, informatizovaného, civilizačného sveta a že diplomacia má otvárať dvere pre predstaviteľov hospodárskej sféry. Ale na realizáciu hospodárskych projektov je tu ministerstvo hospodárstva a jeho predstavitelia v zahraničí. Úlohy pre OBEO (pre obchodné a ekonomické oddelenia) sú formulované, prinajmenšom povedané, veľmi jednoducho, je to taká malá násobilka. Myslím si, že takéto pasáže do tohto materiálu hádam ani nepatria. Zrejme touto časťou prispelo ministerstvo hospodárstva, lebo celá tá pasáž pôsobí veľmi neorganicky.

Ku konzulárnej službe a ochrane práv občanov v zahraničí. Je dobré, že táto pasáž je takto vypichnutá, pretože v tejto oblasti by sa ministerstvo zahraničných vecí v budúcnosti malo oveľa viac angažovať a profilovať. Je takýto zámer, ja ho podporujem. Možno by dokonca stálo za úvahu, či si táto pasáž nezaslúži ešte prominentnejšie miesto v tomto materiáli.

Takisto je dobré, že ministerstvo sa venuje a bude sa aktívnejšie venovať verejnej diplomacii. To je predsa len ešte taká popoluška, jej ucelenú koncepciu treba ešte dopracovať a potom čo najskôr zrealizovať. Je to ale naozaj dlhodobá úloha.

K reforme ministerstva zahraničných vecí. Bolo by dobré, keby pán minister stručne, aj keď to už trochu spomenul v svojej úvodnej reči, poinformoval, v akej fáze tento proces je, aj o zákone o zahraničnej službe, síce o tom hovoril, tento zákon, ktorý potrebujeme a ktorý podporujeme, je spomalený, je podložený a naozaj, ak sa dá, aký je reálny stav.

Všimol som si pozorne aj otázku budovania siete zastupiteľských úradov. Sú plánované nové zastupiteľské úrady v Hanoji, Abu Dhabi či Addis Abebe. Určite sú vedené záujmom posilniť hospodársku spoluprácu s týmito krajinami. V tejto súvislosti však treba naliehať na ministerstvo hospodárstva, aby sa plne a angažovane zapojilo do tohto procesu. Niektoré z týchto úradov boli v minulosti uzavreté práve z toho dôvodu, že sa v hospodárskej spolupráci s týmito krajiny nedarilo, a bolo to práve ministerstvo hospodárstva, ktoré najskôr zrušilo svoje obchodné oddelenia a až potom sa uzavreli uvedené úrady.

To boli také drobné poznámky k štruktúre a obsahu materiálu.

Teraz dovoľte pár postrehov všeobecnejšieho charakteru. Objektívne toto zameranie je naozaj určitým pokusom o akcentovanie hodnotového ukotvenia Slovenska, o definíciu štátnych a národných záujmov s dôrazom na posilňovanie transatlantických väzieb - toto oceňujem. Pri rokovaní o takomto materiáli treba však hovoriť aj o jeho obsahu, ale aj o tom, ako sa bude realizovať takto formulovaná slovenská zahraničná politika v praxi. Tu mám na mysli komplementárne pôsobenie ústavných činiteľov v oblasti zahraničnej politiky, ja to poviem potom aj jednoduchšie.

Ministerstvo zahraničných vecí je, samozrejme, hlavný výkonný orgán, ale na realizácii zahraničnopolitickej línie sa podieľa aj prezident republiky, vláda na čele s premiérom a Národná rada Slovenskej republiky, kde sa tejto problematike podrobnejšie venujú hneď dva výbory: zahraničný výbor a výbor pre európske záležitosti. No a jednotné pôsobenie všetkých týchto inštitúcií nefunguje dobre, zjednodušene povedané. V minulosti sme neraz boli svedkami nejednotnosti prezentovaných názorov po línii prezident - premiér - minister zahraničných vecí. Niekedy sa do tohto priplietli aj iní vládni predstavitelia, bohužiaľ, väčšinou neúspešne a nešťastne. Minister zahraničných vecí musel potom diplomatickými vyhláseniami uvádzať veci na pravú mieru, neuraziť autorov tých vyhlásení a neoslabiť si svoje vlastné politické postavenie. To je zložitá, náročná úloha a treba pri nej prejaviť naozaj poriadne diplomatické grify, pánovi ministrovi sa to niekedy podarilo, inokedy nie.

Ale takýto prístup je na škodu, neprospieva Slovensku a jeho postaveniu vo svete. Škodí to aj vnímaniu Slovenska ako partnera a spojenca. V tejto súvislosti chcem ďalej poukázať napr. na to, hovoril o tom aj kolega Kubovič, že v materiáli sa o našich vzťahoch s USA hovorí, citujem, "prioritou zahraničnej politiky Slovenskej republiky bude posilňovanie strategického partnerstva na bilaterálnej a multilaterálnej úrovni", text potom pokračuje. Toto je určite v poriadku, ale aj ja by som chcel povedať to, čo povedal kolega Kubovič, že náš predseda vlády doteraz ešte nepovedal, že dobré vzťahy s USA sú v záujmoch Slovenska, on to naozaj ešte nepovedal, a on už povedal všeličo. Neviem teda naozaj, či je skutočnosť taká, ako je napísaná v tomto zameraní, alebo či naozaj budeme účelne využívať Spojené štáty ako strašiaka a podobne.

Naše vzťahy s Ruskom sú formulované realisticky, oceňujem to. Ale teraz neviem ani z vystúpenia pána ministra, máme teda rozumieť tomu tak, že už vláda nebude hovoriť o strategických vzťahoch Slovenska s Ruskom alebo ich takto presadzovať? Budem pozorne sledovať, ako to bude v praxi.

V materiáli, a toto berte pozitívne, mi chýba precíznejšie a možno aj dôkladnejšie a širšie formulovaná balkánska dimenzia slovenskej zahraničnej politiky, lebo to je naša tradičná priorita. Nie je tam presnejšie formulované, čo chce vláda robiť vo vzťahu ku Kosovu. Nehovorí sa ani o tom, ako budeme kapitalizovať z našej podpory pre Srbsko, ako budeme Srbsku pomáhať, lebo podľa môjho názoru Srbsko si to zaslúži.

Taktiež ako som už hovoril v pasáži o ľudských právach, ak sa chceme angažovať v budúcnosti viac v tejto oblasti, čo považujem za správne, potom si musíme ujasniť a dôkladne zjednotiť stanoviská vyjadrované našimi ústavnými činiteľmi slovne, ale aj mnohými aktmi alebo aj symbolickými gestami. Mám na mysli naše vzťahy s Kubou, Bieloruskom, Venezuelou alebo Líbyou, lebo doterajšie postoje, ja viem, že sa vám to nepáči, keď o tom hovoríme, rozhodne neboli, ja to poviem diplomaticky, motivované hodnotovou orientáciou slovenskej zahraničnej služby, tak ako to máte napísané v programovom vyhlásení vlády.

Áno, Slovensko by pri určovaní svojich cieľov v oblasti zahraničnej politiky malo vychádzať zo svojej váhy, reálnej sily, čiže primerane. Pokiaľ však ide o zotrvávania na hodnotách, ktorým veríme, na tých by sme mali trvať bez ohľadu na to, či sme v menšine alebo dokonca či sme sami. Odmietam preto slová predsedu vlády, ktoré povedal 6. apríla, citujem, "Slovenská republika je krajina, ktorá vo svetovej politike nezohráva žiadnu dôležitú úlohu", prestávka, pokračuje, "vo svetovej politike platí to o tom veľkom psovi a malom psovi". Vážení, toto nemá ani štýl, ani noblesu, ale ja to už ani neočakávam od premiéra, ale vadí mi, že takéto hodnotenie postavenia Slovenska vo svete ja beriem ako urážku našich občanov a nepochopenie toho, čo je to zahraničná politika a aké sú jej možnosti.

To, čoho sme boli svedkami v minulom roku, pokiaľ ide o realizáciu zahraničnej politiky na základe princípu štyroch svetových strán, ako zahraničnú politiku Slovenskej republiky opakovane definoval predseda vlády pán Fico, nás presvedčilo, že takýto prístup Slovensku v zahraničí nepomáha a že skôr naše skromné možnosti ešte viac rozdrobuje a znižuje.

To, ako hodnotia našu politiku naši partneri a spojenci, ja by som chcel, asi ste to všetci čítali, ale nedá mi, aby som neodcitoval vyhlásenie, nedávny rozhovor Sašu Vondru pre Lidové noviny, kde hovoril o samite v Bukurešti a kde hovoril teda o tých raketách, o tých systémoch, o tom, ako sa snažili dohodnúť, teraz budem citovať: "V podstate jediný", budem hovoriť alebo budem prekladať, aby ste, "v podstate jediný, kto pre mňa z nepochopiteľných dôvodov sa do toho snažil vniesť určitý zmätok, keď sa skupina desiatich krajín dohodla, bolo Slovensko. Hádzalo do toho vidly asi 24 hodín, jeden deň, na viac nemalo silu. Prečo to urobilo, ja neviem. Bolo to v priamej nadväznosti na vystúpenie premiéra Fica v nedeľu v Českej televízii. Či to bolo po nejakej dohode s ľavicou v Prahe, o tom sa dá iba špekulovať." To iba na okraj toho, keď sa niekedy snažíme vysvetľovať, že je všetko v poriadku, lebo nie je.

No a na záver, kolegyne a kolegovia, chcem povedať, že z možnej zmeny akcentov v našej zahraničnej politike, tak to bolo formulované v programovom vyhlásení vlády, pri ich realizácii tieto akcenty už prechádzajú do reálnych krokov, ktoré podľa nás nie sú v záujme Slovenskej republiky a skôr jej škodia ako pomáhajú.

Preto pri hlasovaní o tomto materiáli sa poslanecký klub SDKÚ - DS rozhodol nepodporiť tento materiál.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie páni poslanci Fedor, Kubovič a Vášáryová. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou.

Pán poslanec Fedor, máte slovo.

M. Fedor, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Rád by som nadviazal na časť, ktorá ukazuje na nejednoznačný výpočet priorít, ako to uviedol pán poslanec Kukan. SMER sa zaviazal robiť politiku štyroch svetových strán, mne sa skôr zdá, že vláda SMER-u rezignovala na politiku priorít. Ministerstvo zahraničných vecí vyhlasuje, že Spojené štáty sú strategickým spojencom, vo vládnom vyhlásení vláda bez ďalšieho upresnenia označila aj Českú republiku za strategického spojenca. Dnes sme počuli, že už aj Ruská federácia je strategický spojenec. Zmätok vo vyjadreniach vládnych a štátnych predstaviteľov k otázke protiraketových inštalácií u našich susedov dobre ilustruje úroveň dôveryhodnosti našej vlády v oblasti zahraničnej politiky.

Zdá sa, že v základných veciach vláda stratila strelku a len ťažko hľadá, kde je sever a čo sú priority zahraničnej politiky. Či je prioritou podpora našich najbližších susedov a spojencov v najdôležitejších bezpečnostných projektoch, ktoré majú prospieť aj Slovenskej republike, alebo sú prioritou vyhlásenia podporujúce "pofidérne" projekty rozširujúce ruský vplyv v strednej Európe a na našom území? Sledujúc neskrývané sklamanie vo vyjadreniach našich spojencov, tak ako to uviedol pán poslanec Kukan, ministra zahraničných vecí Českej republiky, zdá sa, že vláda toto spojenectvo, strategické spojenectvo nepodporuje, ale, naopak, oslabuje a prispieva k nedôveryhodnosti Slovenskej republiky, a to aj napriek pozitívne hodnotiacim úsudkom v oboch dnes už rokovaných správach.

Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Kubovič.

P. Kubovič, poslanec: Ďakujem za slovo. Ja by som, samozrejme, ocenil niektoré príspevky, ktoré k jednotlivým témam predniesol pán poslanec Kukan, ale rád by som mu aj povedal, že ako si mohol všimnúť, čo sa týka vzťahu Ruska, pán minister vo svojej úvodnej reči hovoril o strategických vzťahoch k Rusku, takže zrejme je to budúcnosť v strategických vzťahoch s Ruskom.

Ale mňa trápi niečo iné v tejto chvíli. Pán poslanec Kukan tiež položil celý rad otázok, načal mnoho zahraničnopolitických tém vo svojom príhovore, na ktoré, pevne verím, je pripravený pán minister, a preto vedieme dneska diskusiu, odpoveď a pevne verím, že vystúpi ako diskutujúci po týchto diskusných príspevkoch, aby sme mali dostatok priestoru naňho reagovať.

Bolo nám vytknuté, že sme málo diskutovali na výbore, tak si myslím, že v tejto chvíli máme tu dostatok priestoru, aby sme verejne o svojich postojoch k jednotlivým témam zahraničnej politiky na pôde Národnej rady mohli diskutovať. Na výbore tiež zaznelo, a tentoraz z úst predsedu výboru dokonca, že ministerstvo zahraničných vecí je akési modré a bolo by dobré, keby sa viac červenalo. Ja som rád, že pán minister si dal skoro modrú kravatu dnes, a ja ho takto vyzývam, aby odpovedal na tie otázky, ktoré tu odzneli.

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa Vášáryová.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem, pán predseda. Ja som rada, že pán minister Kukan zdôraznil škodlivosť neustáleho zdôrazňovania, že sme malá krajina, ktorá vlastne nemá žiadnu váhu, a zaujímavé je, že to počujeme od tých najviac sa deklarujúcich ako národne mysliacich poslancov a politikov. Sme stále malí, my naozaj nie sme malá krajina a na to som už niekoľkokrát upozornila. Každá krajina v Európskej únii alebo v NATO, v Európskom spoločenstve bude zohrávať takú úlohu, akú si určí, a bude mať takú pozíciu, akým spôsobom dokáže realizovať svoje zámery.

Vážený pán Kukan, to nie je politika na štyri svetové strany, zahraničná, ale to je politika ministra zahraničných vecí, ktorý musí strčiť hlavu do piesku, aby nebolo vidieť, ako sa červená, keď musí žehliť, ja som ho už raz označila za žehliara, a on žehlí a žehlí. Ako ste povedali, raz sa mu to podarí, raz sa mu to nepodarí. Raz povie niečo premiér, potom niečo prezident a on žehlí a žehlí. Pán kolega, už by ste tie košele mohli prestať žehliť.

Zahraničná politika na Slovensku sa totiž deje podľa toho, čo chcú ľudia práve počuť. A to je to a tam vyplýva náš postoj k protiraketovému, som zvedavá, čo bude hovoriť pán premiér, keď sa Ruská federácia dohodne s NATO a s USA. To si zgustnem! (Smiech rečníčky.)

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Kukan, nech sa páči, chcete reagovať na faktické poznámky?

Takže do rozpravy pán poslanec Berényi, nech sa páči.

J. Berényi, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, môj príhovor sa týka oboch prerokovaných materiálov, teda aj správy, aj zamerania činnosti zahraničnej politiky, a môj prejav som rozdelil do troch častí.

V prvej časti by som sa chcel krátko venovať všeobecným otázkam samotného prerokovanému materiálu Správa o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky. Rád by som ocenil najprv štruktúru predkladanej správy, ktorá dáva celému textu určitú dynamiku, a preto môže byť zaujímavým čítaním tak pre odbornú, ako aj pre laickú verejnosť. Nakoľko už sme ohľadom predkladaného materiálu viedli diskusiu s pánom ministrom v príslušných parlamentných výboroch, len čiastočne opakujem, že najväčším nedostatkom jeho štruktúry je miesto, na ktorom sa po prvýkrát objavuje popis vzťahu Slovenskej republiky s USA. Keby neexistovali rôzne vyjadrenia a skutky najmä predsedu vlády v oblasti zahraničnej politiky, viď napríklad naplánovanie stretnutia s ruským predsedom vlády práve v deň zasadnutia samitu NATO, tak možno by čitateľ nevenoval až takú veľkú pozornosť tomu, že v tejto správe popisy vzťahov s Bieloruskou republikou, Ruskom, Iránom, a mohol by som pokračovať, predbiehajú a neraz aj kvantitatívne prevyšujú popis vzťahov s USA. Keďže túto pripomienku, ja som pochopil tak, akceptoval aj pán minister na zasadnutí výboru pre európske záležitosti, už ďalej rozvíjať nebudem.

Na druhej strane chcel by som oceniť to, že materiál je v niektorých kritických častiach úprimný, napríklad v časti rozvojovej pomoci, nepopisuje súčasný stav cez ružové okuliare, ale objektívne, najmä čo sa týka nedostatku finančných prostriedkov.

Ďalej podobne pozitívne môžem hodnotiť aj časť OECD, kde ministerstvo zahraničných vecí samo uznáva, že nie je veľmi kľúčová a dôležitá, ale predsa inštitúcia s názvom Koordinačný výbor pre OECD obnovila svoju činnosti až v októbri 2007, rok a pol po nástupe novej vládnej koalície. Z dôvodu úprimnosti sa preto ani tejto téme nebudem dlhšie venovať, aj keď ako opozičný poslanec možno by som aj mohol.

Trošku väčšiu pozornosť by ale predkladaný materiál mohol venovať koordinácii záležitostí Európskej únie v Slovenskej republike. O veľmi dôležitej medzirezortnej koordinácii európskych záležitostí sa môžeme dozvedieť len toľko, že "systém dobre fungoval". Predkladaná správa obchádza otázky, či táto koordinácia úspešne zapojila do procesu prípravy európskej legislatívy mimovládny sektor a záujmové organizácie a združenia. Nedozvedáme sa ani o tom, či existoval počas minulého roka nejaký legislatívny návrh, aspoň jeden návrh EÚ, s ktorým Slovenská republika nesúhlasila, a či v skupine ďalších štátov dosiahla zmenu takéhoto návrhu, alebo taký spor Slovenská republika prehrala.

Moja posledná pripomienka k samotnému textu vo všeobecnosti. Opakovane vyslovujem názor, že tzv. racionalizácia počtu zamestnancov na ministerstve zahraničných vecí je spochybniteľná a podľa môjho názoru čas ukáže, že bude na úkor výkonnosti a efektivity ministerstva. Ak sa nemýlim, tak v oblasti znižovania počtu zamestnancov v rámci ústredných orgánov štátnej správy je ministerstvo zahraničných vecí najlepším študentom. Podľa môjho názoru je to chyba.

V druhej časti môjho príhovoru by som chcel venovať pozornosť jednej jedinej vete, pán minister, nakoľko táto veta vyvolá najväčší odpor zo stany poslancov maďarskej koalície. V časti Prehlbovanie dobrých susedských vzťahov v nadväznosti na vzťahy s Maďarskou republikou materiál uvádza: "Údajné porušovanie práv menšín", údajné porušovanie práv menšín, "ale i snaha o ich internacionalizáciu", Maďarskou republikou, poznamenám, "negatívne pôsobia na vzájomné vzťahy." Táto veta neobstojí najmenej z dvoch dôvodov a z kontextu inak celkom objektívnej a vyváženej správy priam vyskakuje svojím subjektívnym a spolitizovaným podtónom. A poviem prečo.

Po prvé, z kauzy Mlynky vidíme, že otázky menšín žijúcich na území susedského štátu nemôžu byť ľahostajné žiadnej civilizovanej krajine a zlé rozhodnutie maďarskej miestnej samosprávy o vysťahovaní slovenskej menšinovej samosprávy z jednej kancelárie Slovenského domu, ktorý je majetkom miestnej samosprávy, vyvolal doteraz ojedinelú reakciu slovenských politických strán aj vlády Slovenskej republiky, takmer bez ohľadu na politickú príslušnosť. Viacerí žiadali aj väčšie aktivity europoslancov v Bruseli alebo v Štrasburgu. Je to zaujímavá zmena do určitej miery, vážené kolegyne, kolegovia, ale táto zmena spochybňuje práve spochybnenie internacionalizácie menšinovej politiky a menšinových práv.

Po druhé, ako som uviedol, materiál hovorí o údajnom porušovaní práv menšín v Slovenskej republike. Text v tomto znení, pán minister, zavádza. A uvediem dôkazy prečo. Začiatkom roka 2007 minister školstva Slovenskej republiky napísal list jednému vydavateľstvu, v ktorom priamo zakázal používanie dvojjazyčných zemepisných názvov v učebniciach. Očividné porušovanie status quo. Tento list napriek všetkým verejným sľubom, aj zo strany ministerstva zahraničných vecí, aj osobne vás, pán minister, zatiaľ nikto nestiahol, nezrušil a neprepísal. List existuje naďalej.

Ďalej, v minulom roku týždeň pred príchodom maďarskej ministerky zahraničných vecí do Štúrova, v tomto meste odstránili dvojjazyčné nadpisy na obvodnom úrade. Podobne bol odstránený aj dvojjazyčný nadpis na dunajskostredskej Platobnej agentúre alebo vo februári tohto roku na Obvodnom úrade v Galante. Je pravda, že najmä vďaka aktivitám poslancov Strany maďarskej koalície, či už cez médiá, alebo prostredníctvom tichej diplomacie, dvojjazyčné nadpisy boli časom buď celkom, alebo čiastočne vrátené. Došlo však jednoznačne k porušovaniu práv menšín v SR, ktoré bolo síce odstránené, ale neoprávňuje to ani ministerstvo zahraničných vecí, ani vládu, aby hovorila o údajnom porušovaní práv menšín v Slovenskej republike, lebo opakujem, skutok sa vtedy stal. Takže táto veta je veľmi zlá.

V tretej časti môjho prejavu by som sa rád venoval aj ja akejsi dvojtvárnej zahraničnej politike Slovenskej republiky. Neúčasť predsedu vlády na kľúčovom samite NATO v Bukurešti bola už viackrát kritizovaná aj dnes a analyzovaná. Jeho výklad pre Českú televíziu, že raketový obranný systém, akým je česko-poľsko-americký, do Európy nepatrí, je pravdepodobne ojedinelým názorom spomedzi predsedov vlád členských krajín NATO, a preto ostatní so začlením tohto systému do štruktúr Severoatlantickej aliancie súhlasili.

Nebudem hovoriť teraz už ani o opakovanej návšteve kubánskeho veľvyslanectva, nakoľko to považujem už takmer za zbytočné. Ako poznáme pána predsedu vlády, k podobnej návšteve z dôvodu akejsi trucpolitiky dôjde pravdepodobne aj na budúci rok v januári.

Rád by som ale poukázal na ďalší dôkaz dvojakej komunikácie doma a v relevantných zahraničných inštitúciách. 21. januára 2008 bolo mi veľmi príjemné počúvať myšlienky predsedu vlády Slovenskej republiky pred Parlamentným zhromaždením Rady Európy v Štrasburgu. Tam totiž predseda vlády doslova povedal: "Slovenské koaličné strany", nie vláda, ale slovenské koaličné strany, "podporujú princípy demokracie, ľudské práva vrátane práv ľudí patriacich k národnostným menšinám." Pekná veta. Preto sme sa v našich snahách rozvinúť multietnický a multikultúrny charakter spoločnosti v kabinetnom vyhlásení zaviazali permanentne obmedzovať diskrimináciu, antisemitizmus atď. Pán predseda vlády v Štrasburgu nehovoril o budovaní akéhosi národného charakteru štátu, ale o rozvinutí multietnických a multikulturálnych spoločenských javov. Je to zaujímavá zmena.

Ďalej pán predseda vlády hovoril o tom, že "slovenská vláda", celá vláda, "vníma existenciu národnostných menšín ako obohacujúci zdroj pre život v spoločnosti". Pri tejto vete sa mi vynorili nejaké ďalšie vety z minulosti, keď som počul predsedu koaličnej strany hovoriť o tom, že Maďari sú nádor na tele slovenského národa, ktorý treba neodkladne odstrániť. A keby ste mi povedali, že to hovoril ešte pred voľbami, bol by som povedal, že je to pravda, ale po voľbách odznela taktiež myšlienka a veta, že "možno bola chyba Slovákov, že sme zachraňovali Maďarov, ktorí ušli zbabelo pred Turkami do slovenských hôr, mali ich tam zožrať a zatiahnuť do Istanbulu". Teraz neviem, či sme obohacujúci zdroj pre život spoločnosti alebo sme nádorom na tele slovenského národa, škoda, že nás Turci nezatiahli do Istanbulu. Bolo by dobré, keby ste mi dali na to odpoveď, ktorí viete na to odpovedať.

Ďalej pán predseda vlády hovoril veľmi pekne v Štrasburgu. Povedal, že "je hrdý, že môže informovať poslancov Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, že systematicky rozvíjame a podporujeme komplexný systém vzdelávania pre národnostné menšiny v ich materinských jazykoch počnúc predškolskými zariadenia až po univerzity". Uvidíme pri schvaľovaní školského zákona, že ako to v skutočnosti je.

Keby pán predseda vlády Slovenskej republiky, aj za neprítomnosti ho oslovím priamo, rád by som ho požiadal, aby tieto vety opakoval aj na prichádzajúcich mítingoch strany SMER, napríklad v Čadci, Žiline, Šuranoch alebo v Seredi. Vieme veľmi dobre, že pán predseda vlády má dostatok odvahy presadiť niekedy ťažké politické myšlienky doma. Takže budem rád, ak bude podobným spôsobom hovoriť v Štrasburgu, ako opakujem ešte raz, v Žiline, Čadci, Šuranoch alebo v Seredi. A potom budem aj ja naňho hrdý nielen v Štrasburgu a Bruseli, ale aj doma. A potom nebudem môcť poukázať na to, že kým vyzdvihol dôležitosť existencie Univerzity Jánosa Sellyeho v Štrasburgu, tak ako opozičný poslanec 23. októbra 2003 hlasoval proti založeniu tejto univerzity.

A ešte ďalšia poznámka, čo sa týka tejto správy. Pán minister, musím vám pripomenúť, že táto správa trošku zahmlieva odporúčania Rady Európy. Na strane 47 je veta, že popri odporúčaniach na podporu regionálnych alebo menšinových jazykov všeobecného charakteru navrhol Výbor ministrov osobitné opatrenia týkajúce sa rómskeho a ruského jazyka, ale nejako maďarský jazyk z toho vypadol. Aj keď vieme veľmi dobre, že Výbor ministrov prijal odporúčania ohľadom maďarského jazyka, a preto sa vás pýtam, prečo tam maďarský jazyk nie je?

Ďalej píšete v tejto správe, že implementácia a odporúčanie Výboru ministrov je v kompetencii ministerstiev a iných štátnych orgánov, do ktorých pôsobnosti patria záväzky vyplývajúce z charty, čo je síce pravda, lenže ja som interpeloval pána Čaploviča v tejto veci už v minulom roku a 12. apríla 2007 už som dostal odpoveď. Na základe tohto listu vieme, že vláda Slovenskej republiky, citujem, "v súčasnosti nevidí dôvod na preskúmanie požiadavky, podľa ktorej používatelia regionálnych alebo menšinových jazykov majú predstavovať aspoň 25" a tak ďalej atď. Takže vláda nevidí dôvod na preskúmanie požiadavky Rady Európy a nie je potrebné preskúmať obmedzenia používania regionálnych a menšinových jazykov atď., taktiež hovorí o odporúčaní Rady Európy. Takže pán Čaplovič v odpovedi na moju interpeláciu už veľmi jasne a jednoznačne povedal, že slovenská vláda nebude realizovať odporúčania Rady Európy a v tomto smere táto správa zase nie je objektívna a pravdivá a obídete túto otázku. Treba však otvorenie odpovedať na to, že táto vláda nemá odvahu realizovať odporúčania Rady Európy.

Na záver teda dovoľte mi konštatovať, že existuje skutočne dvojaká komunikácia politikov vládnej koalície v kritických otázkach, ako sú napríklad bezpečnostné otázky alebo otázky menšinových práv a ľudských práv a z toho dôvodu nebudeme podporovať správu, aby som presne citoval, o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky.

Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie sa hlásia poslanci Rydlo, Urbáni, Kubovič. Pýtam sa, či nikto iný, pokiaľ nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pán poslanec Rydlo.

J. Rydlo, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky. Pán Berényi, ja patrím k umierneným ľuďom, ale ak som sa prihlásil s faktickou poznámkou, tak ma napálilo to, čo ste povedali ohľadom menšinovej politiky na Slovensku a v Maďarsku.

Nehnevajte sa, keby Slovenská republika mala také isté menšinové pravidlá na starostlivosť o menšiny v Maďarskej republike, tak dneska by sme nemali problémy ani s jej početnosťou v Maďarskej republike, ani by sme nemali problém v Mlynkoch. Čudujete sa, že k Mlynkom sa ozvala celá slovenská politická garnitúra. Je to pochopiteľné, pretože už má toho plné zuby a ten pohár trpezlivosti pretiekol. To je jedna vec.

Druhá vec, chcem povedať, ukážte mi jednu krajinu v Európe, v Európskej únii alebo mimo Európskej únie, kde sú kvalitnejšie ošetrené národnostné menšiny, ako sú v Slovenskej republike? Nechcem tuná vznášať žiadne národnostné vášne alebo dúchať do pahrieb úplne zbytočných citov, ktoré nie sú namieste, ale fakt je ten, že Slovenská republika sa k občanom maďarskej národnosti stavia veľmi veľkoryso a to sa odráža aj v správe, ktorú predložil minister zahraničných vecí do tohto parlamentu, ktorej možno vytknúť mnoho vecí. Osobne som v zahraničnom výbore povedal to, čo sa mi nepáči, ale, prosím vás, buďte k tomuto štátu, ktorého ste občanom, tolerantný.

Ďakujem pekne.