M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Teraz s interpeláciou vystúpi pán poslanec Fronc.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Interpelujem na prekvapenie ministra zdravotníctva Ivana Valentoviča a interpelujem ho v otázke týkajúcej sa povinnej jednoročnej práce študentov zdravotníckych študijných programov ako podmienky prijatia na druhý stupeň, t. j. na magisterské štúdium. Táto povinnosť bola daná študentom novelou vysokoškolského zákona, a to zmenou § 57 ods. 7.

Aj keď vysokoškolský zákon je v kompetencii podľa kompetenčného zákona ministra školstva, z vlastnej skúsenosti viem, že zdravotnícke študijné programy do istej miery usmerňovalo ministerstvo zdravotníctva a jednoducho aj to bolo rešpektované a takisto mám informáciu, že túto zmenu novely vysokoškolského zákona nenavrhlo ministerstvo školstva, takže práve preto interpelujem pána ministra zdravotníctva a chcem sa ho opýtať, či chce naozaj riešiť nedostatok stredných zdravotníckych kádrov v zdravotníckych zariadeniach takýmto spôsobom zavedenia nútenej práce študentov zdravotníckych študijných programov, to znamená jednej skupiny študentov, ktorá sa takýmto činom stáva diskriminovanou pred ostatným študentom. A preto sa ho chcem opýtať, či pokladá takýto paragraf za správny a či nemieni urobiť krok, aby tento paragraf bol zrušený. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Teraz s interpeláciou vystúpi pani poslankyňa Lucia Žitňanská. Má slovo.

L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Interpelujem pána ministra výstavby a regionálneho rozvoja. Interpelujem ako poslankyňa, ktorá má poslaneckú kanceláriu v Žiline a začína sa zaoberať niektorými problémovými otázkami, ktoré sa týkajú rozhodovania Krajského stavebného úradu v Žiline.

Ako bolo už niekoľkokrát medializované, v Žiline sa realizuje stavba AUPARK SHOPPING CENTER spoločnosťou AUPARK HOLDING, akciová spoločnosť. Stavebné povolenie na výstavbu však bolo vydané spoločnosti AUPARK Žilina, spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá sa stala na základe uvedeného stavebného povolenia oprávneným stavebníkom. Po tom, čo orgán štátneho stavebného dohľadu zistil, že stavbu uskutočňuje niekto iný ako stavebník podľa stavebného povolenia, orgán štátneho stavebného dohľadu pri stavebnom úrade mesta Žilina vyzval spoločnosť AUPARK HOLDING, akciová spoločnosť, aby uviedol právny dôvod, na základe ktorého je oprávneným stavebníkom. Keďže táto spoločnosť žiaden relevantný právny dôvod nepreukázala, mesto Žilina ako príslušný stavebný úrad vydalo rozhodnutie o zastavení prác.

Spoločnosť AUPARK HOLDING, a. s., podala proti rozhodnutiu o zastavení prác odvolanie, ktoré bolo mestu Žilina doručené 14. marca 2008. Uvedené rozhodnutie bolo zrušené rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Žiline 4. apríla 2008. Krajský stavebný úrad rozhodol bez predloženia spisu mestom Žilina bez pripravovaného stanoviska mesta k odvolaniu. Ako vyplýva aj zo záznamu kontroly urobenej 3. apríla 2008, pritom krajský stavebný úrad bol oboznámený s tým, že spis bude predložený v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote a že bude doložené aj stanovisko mesta.

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že Krajský stavebný úrad v Žiline mal vedomosť o pripravovanom stanovisku mesta Žilina, napriek tomu rozhodol pred uplynutím zákonnej 30-dňovej lehoty na predloženie spisu a zrušil rozhodnutie mesta Žilina o zastavení prác bez toho, aby malo možnosť mesto Žilina sa k tejto veci vyjadriť, čím došlo k porušeniu zásad odvolacieho konania.

Mesto Žilina sa na vaše ministerstvo obrátilo s podnetom a stanoviskom ohľadom hrubého rozporu s územným plánom k výstavbe AUPARK ŽILINA - SHOPPING CENTER ohľadom súladu stavby s územným plánom. Mesto Žilina týmto podnetom na mimoodvolacie konanie vaše ministerstvo vyzvalo na potrebu zaoberať sa vecou dôkladne, pretože s ohľadom na uvedené skutočnosti došlo k vydaniu nezákonných rozhodnutí a včasnou nápravou je možné zabrániť škodám v súvislosti so skutočnosťou, že boli vydané nezákonné rozhodnutia a stavba sa realizuje.

V tejto súvislosti sa vás, pán minister, pýtam, aký je postup ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja vo veci podaného podnetu mesta Žilina pod ich spisovou značkou 49/2008/Kž z 10. marca 2008, v ktorom mesto Žilina ako príslušný stavebný úrad poukazovalo na závažné porušenie princípov zákonnosti a materiálnej pravdy pri vydaní územného rozhodnutia k výstavbe AUPARK SHOPPING CENTER v Žiline a predložilo stanovisko k rozporu výstavby s územným plánom mesta, spisová značka 8185/08 zo dňa 28. februára 2008.

Po druhé. Aký je postup ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja ohľadom medializovaného postupu a rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Žiline v súvislosti so zrušením rozhodnutia o zastavení prác výstavby AUPARK SHOPPING CENTER v Žiline. Ako vyplýva zo stanoviska mesta Žilina pod ich spisovou značkou 86/2008 Kž zo dňa 7. apríla 2008, ako aj priebehu celého odvolacieho konania boli porušené princípy nepredpojatosti zákonného procesu a zákonného rozhodnutia v súlade s platným právom. Konkrétne ide o rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Žiline č. 2008/00531/dub zo 4. apríla 2008.

A po tretie. Ako sa Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky vysporiada s mnohokrát medializovanou námietkou predpojatosti prednostu Krajského stavebného úradu v Žiline ohľadom rozhodnutí týkajúcich sa výstavby AUPARK SHOPPING CENTER v Žiline.

Ako vyplýva z nižšie uvedených skutočností je dôvod pochybovať o nepredpojatosti prednostu, čo zakladá dôvod pre vylúčenie jeho osoby z rozhodovania, napriek tomu je odvolacie rozhodnutie krajského stavebného úradu touto osobou signované. Rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Žiline č. 2008/00531/dub zo 4. 4. 2008. Aby to bolo zrozumiteľné, na rozhodovaní na prvom stupni aj druhom stupni sa podieľa tá istá osoba. Odvolacie konanie v takomto prípade stráca zmysel. Ďakujem pekne. Očakávam odpovede. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Teraz s interpeláciou vystúpi pán poslanec Martin Fedor.

M. Fedor, poslanec: Ďakujem. Pán predsedajúci, ešte predtým, ako pristúpim k interpelácii, chcel by som vás požiadať, aby ste zabezpečili účasť členov vlády na tomto bode rokovania. Takže jedného pána ministra máme tu prítomného, ale predpokladám, že ostatní sa dostavia. Mám pripravené dnes dve interpelácie. Jednu na pána predsedu vlády, jednu na pána ministra dopravy.

Moja prvá interpelácia smeruje na predsedu vlády Slovenskej republiky.

Chcem požiadať predsedu vlády, aby objasnil a vysvetlil zmätok, ktorý panuje vo vyjadreniach popredných vládnych a štátnych činiteľov ohľadne budovania radaru na území Českej republiky. Žiadam o vysvetlenie predsedu vlády, pretože za tento zmätok je zjavne zodpovedný v najvyššej miere práve on.

Predseda vlády z vlastnej iniciatívy často hovorí o neprijateľnosti inštalácie protiraketových komponentov v našom susedstve. A hovorí o nej jazykom a štýlom, ktorý v Európe ani v Aliancii, teda v civilizovanom západnom svete nemá obdobu. Premiérove postoje iniciatívne prevzal aj minister hospodárstva signifikantne a paradoxne zároveň práve pri príležitosti návštevy podpredsedu ruskej vlády. Zdá sa, akoby sa premiér aj minister hospodárstva spoločne a nerozdielne predbiehali v ústretových vyjadreniach voči Ruskej federácii. Mali by nám vysvetliť, čo očakávajú ako reciprocitu tohto konania. Minister hospodárstva dáva svojimi podpornými výrokmi celej situácii korunu, keď hovorí, citujem: "Ide o našu bezpečnosť, nejde nám o politiku, ktorá sa vedie v Česku a Poľsku." Koniec citátu. Teda presný opak toho, čo tvrdia vládni predstavitelia v Českej republike, Poľsku a naši ďalší spojenci alebo napríklad aj ministri zahraničných vecí a obrany Slovenskej republiky.

To, že dvaja predstavitelia vlády začnú zastávať pozície tretej strany Ruskej federácie a nie našich najbližších spojencov a susedov je nielen neakceptovateľné, ale aj ťažko uveriteľné. Mali by nám povedať, koho záujem chránia. V otázkach našej bezpečnosti sa páčivá politika štyroch svetových strán nemôže uplatniť a ak, tak iba ako figový list, nie ako snaha vylepšiť bezpečnosť našej vlasti.

V otázke bezpečnosti sa môže uplatniť len politika priorít. A v tých by sme mali mať jasno. Určite tak jasno, aby slovenský premiér nielen nehrozil našich najbližších spojencom raketami niekoho iného, ale aby ich aj zreteľne a jasne podporil. Kto teda robí záujmom štátu nebezpečnú kvázi populistickú politiku v tejto dôležitej otázke? Prečo premiér vo svojom vystúpení v Českej televízii minulý týždeň v nedeľu navádzal prezidenta Gašparoviča, aby na samite NATO v Bukurešti nepodporil našich najbližších spojencov a susedov. Ak majú naši najbližší spojenci jasno v otázkach hrozieb zaistenia bezpečnosti pre seba samých, ale aj pre širšie spoločenstvo nás nevynímajúc, prečo premiér nedokáže dbať o základný štátny záujem našej vlasti? A čo budú naši možno nadšene prorusky dvaja vládni predstavitelia robiť a hovoriť, ak sa, nebodaj, dohodne spoločný postup v tejto otázke, tak ako tomu nasvedčujú informácie z rokovaní medzi USA a Ruskom.

Absurdnosť postojov slovenského premiéra v otázke výstavby systému protiraketových základní na území susedných štátov azda najlepšie ilustruje postoj prezidenta Slovenskej republiky, ktorý minulý týždeň vyhlásil, že ani nie je v silách Slovenska zabrániť tomuto zámeru a bilaterálnej iniciatíve medzi USA a Poľskom, respektíve Českom. Dovoľte mi preto položiť nasledovné otázky predsedovi vlády.

Po prvé. Súhlasíte, pán predseda vlády, so stanoviskom Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky, že, citujem zo stanoviska: "Spojené štáty, Česká republika a Poľsko sú blízki spojenci Slovenskej republiky a členovia NATO. Preto sme presvedčení, že všetky kroky, ktoré podnikajú, sú zamerané na zlepšenie bezpečnosti v Európe a celom transatlantickom priestore?"

Po druhé. Kedy sa slovenská vláda na svojom rokovaní zaoberala problematikou radaru na českom území a aké sú závery tohto rokovania?

Po tretie. Myslíte si, pán premiér, že je v záujme Slovenska, aby nepodporilo našich najbližších susedov a spojencov a aby uprednostňovalo deklarované záujmy Ruskej federácie? Ďakujem za pozornosť.

Druhou interpeláciou by som sa rád obrátil na pána ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií pána Vážneho.

Vážený pán minister, vláda si stanovila výstavbu nových diaľnic za svoju prioritu, nebudem sa teraz venovať stále otáznejším termínom a problematickým výberom dodávateľov. Som však presvedčený, že by sme sa mali starať nielen o výstavbu nových, ale aj bezpečnosť tých diaľnic, ktoré sú už v prevádzke. Nielen diaľnic, ale aj rýchlostných ciest. Na mnohých desiatkach kilometrov chýba súvislé oplotenie, ktoré by zabránilo pohybu lesných zvierat po týchto komunikáciách. Pravidelne sa na miestach, kde takéto oplotenie chýba, stávajú vážne dopravné nehody často so smrteľnými dôsledkami.

V tejto súvislosti vás, pán minister, chcem interpelovať nasledujúcimi otázkami.

Po prvé. Ako plánujete riešiť absenciu oplotenia popri už fungujúcich diaľniciach a rýchlostných komunikáciách, čo priamo ohrozuje životy účastníkov cestnej premávky?

Po druhé. Koľko prostriedkov plánujete vyčleniť na opravu poškodených oplotení a doplnení úsekov súvislým plotom pri už fungujúcich diaľniciach a rýchlostných cestách v najbližších rokoch? Koľko kilometrov ciest sa stane potom bezpečnejšími. Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Teraz s interpeláciou vystúpi pani poslankyňa Tatiana Rosová. Má slovo.

T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, vážený pán minister kultúry a neprítomní členovia vlády, dovoľte mi predniesť dve interpelácie na ministra školstva.

Takže, vážený pán minister, neprítomný pán minister školstva, dovoľte mi uviesť príbeh o tom, ako sa na Slovensku dajú kúpiť dva roky vysokoškolského štúdia a zároveň prechod na magisterské štúdium s obídením bakalárskych skúšok. Recept je nasledovný. Uchádzači o štúdium sú v júni riadne prijatí do prvého ročníka bakalárskeho stupňa štúdia externou formou. Vzápätí nato nájdu doklady o tom, že už absolvovali kurz, ktorý bol obsahom príbuzný študijnému odboru, na ktorý sa prihlásili. Na základe tejto skutočnosti požiadajú dekana, aby ich preradil rovno do tretieho ročníka. Dekan ešte v auguste toho istého roka, teda pred začatím samotného štúdia ich žiadosti vyhovie, hoci kurz, ktorý absolvovali nebol akreditovaný na žiadnej vysokej škole. Študenti zaplatia za preskočené dva ročníky štúdia spôsobom, ktorý je na danej vysokej škole na spoplatnenie externého štúdia zaužívaný a zapíšu sa priamo do tretieho ročníka s podmienkou vykonania niekoľkých diferenčných skúšok. V tom istom ročníku, teda prvý rok štúdia, keď sú už tretiakmi, po prvom semestri skutočného štúdia dekan vyhovie ich ďalšej žiadosti a preradí ich z bakalárskeho štúdia v jednom odbore na iný odbor na tej istej fakulte, ktorý ešte dobieha v jednostupňovom modeli. Dostanú sa tak automaticky na magisterské štúdium bez toho, aby absolvovali bakalárske skúšky.

Vážený pán minister, interpelujem vás v súvislosti s týmto príbehom a mám nasledujúce otázky.

Je vyššie uvedený postup v súlade so zákonom? Je pravda, že sa tento príbeh odohral na Trenčianskej univerzite Alexandra Dubčeka na Fakulte sociálno-ekonomických vzťahov v prípade viacerých študentov, ktorí sa prihlásili v roku 2005 na študijný program verejná správa? Bol projekt celoživotné vzdelávanie, verejná správa a manažment, na základe ktorého mali byť študenti preradení priamo do tretieho ročníka, akreditovaný ako študijný odbor na niektorej vysokej škole? Kto tento projekt akreditoval a kto ho vykonával? Existujú okrem dokladov o absolvovaní uvedeného projektu aj iné dôkazy o tom, že sa prijatí študenti daného projektu celoživotného vzdelávania riadne zúčastňovali? Je možné uznať dva ročníky vysokoškolského štúdia na základe absolvovania kurzu, ktorý nie je akreditovaný ako vysokoškolské štúdium? Je správne, ak dekan Fakulty sociálno-ekonomických vzťahov Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka preradil študentov, ktorí boli prijatí na študijný odbor verejná správa s bakalárskym stupňom na magisterské štúdium v odbore ľudské zdroje a personálny manažment bez toho, aby vykonali bakalárske skúšky, a to na základe čl. 25 študijného a skúšobného poriadku Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne, ktorý má podnázov Skúšky a ktorý sa zaoberá podmienkami absolvovania skúšok? Ďakujem vám pekne za odpovede.

Moja druhá interpelácia je taktiež na ministra školstva Slovenskej republiky.

Vážený pán minister, zákon č. 363/2007 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov stanovil v § 92 povinnosť platiť školné tým študentom denného štúdia, ktorí študujú súbežne v jednom akademickom roku dva alebo viac študijných programov poskytovaných verejnou vysokou školou v tom istom stupni za druhý, respektíve ďalší študijný program. Ďalej tým, ktorí sa opätovne zapíšu na štúdium ďalšieho študijného programu v príslušnom stupni po prerušení, a tiež tým, ktorí študujú študijný program poskytovaný verejnou vysokou školou dlhšie, ako je jeho štandardná dĺžka štúdia.

Ako však vyzerá vyberanie školného za denné štúdium týmito verejnými vysokými školami, respektíve ich fakultami, ktoré sa rozhodli, že školné svojim študentom v akademickom školskom roku 2007/2008 neodpustia v praxi.

Vyzerá napríklad takto. Študent, ktorý študuje dva študijné programy prvého stupňa a v oboch je v súčasnosti v piatom semestri, musí platiť za oba programy, pretože podľa príslušných verejných vysokých škôl, ktoré mu spočítali absolvované semestre v oboch študijných programoch vyšlo, že študuje desať semestrov, teda prekročil štandardnú dĺžku štúdia na prvom stupni, a to napriek tomu, že v skutočnosti študuje len tretí kalendárny rok, a to súvisle bez prerušenia. Navyše z toho istého dôvodu, teda, že mu napočítali dva študijné odbory akoby študoval dlhšie, než je štandardná dĺžka štúdia, zároveň takýto študent prichádza o možnosť dostávať sociálne štipendium. Pritom podľa platného znenia zákona, ak bol študent v jednom akademickom roku súbežne zapísaný na štúdium viacerých študijných programov, do celkovej doby štúdia sa mu započítava len jeden rok. Ako je to teda možné?

Iný príklad. Študent sa niekedy v minulosti dávno pred účinnosťou novely vysokoškolského zákona zapísal na študijný program, na ktorý bol prijatý, avšak na štúdium nenastúpil. Teraz už po účinnosti, keď je platná súčasná novela vysokoškolského zákona bol prijatý a zapísal sa zároveň na iný študijný program. A musí zaplatiť školné. Prečo a za čo? Zato, že predtým žiadny študijný program neštudoval?

Ďalší model výberu školného sa týka napríklad desiatok študentov Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského. Vzhľadom na ich študijný odbor je veľmi časté, že musia prerušiť štúdium zo zdravotných dôvodov. Obdobie prerušeného štúdia sa im však započítava do štandardnej dĺžky štúdia, a tak vlastne v ich prípade nie je možné, aby vyštudovali jeden študijný program zadarmo, pričom neprerušili štúdium z vlastného zavinenia, ale zo zdravotných dôvodov.

Viac prípadov toho, ako si školy vylepšujú svoje rozpočty na úkor študentov, ktorých trestajú či už za ich usilovnosť, alebo za ich osobné, alebo zdravotné problémy je popísaných v príspevkoch postihnutých študentov na stránke skolne.space.sk. Odporúčam vám ich do pozornosti.

Neschopnosť ministerstva školstva, a to aj napriek niekoľkonásobnému uisťovaniu, že tento zákon sprehľadní vyberanie školného v prípadoch prerušenia štúdia a prekročenia štandardnej dĺžky štúdia je dôvodom, prečo tieto ustanovenia existujúce aj v predchádzajúcej právnej úprave dali verejným vysokým školám možnosť zneužívať svoje postavenie. Buď zaplatíš, alebo nedoštuduješ. Nehovoriac o tom, že z veľkej časti sú to pochybenia, za ktorými stojí lajdáctvo škôl neoveriť si všetky snáď dostupné údaje o študentoch, o ich súčasnom i predchádzajúcom štúdiu.

Žiadam vás preto o vysvetlenie, interpelujem vo veci, ako bude ministerstvo školstva reagovať na stupňujúce sa a oprávnené požiadavky mladých ľudí, študentov slovenských verejných vysokých škôl v prípade, že sa ukáže, že vyberanie školného verejnými vysokými školami je protizákonné. Odkážete študentom, aby sa obrátili na súd, tak ako ste to odporučili tým, ktorí študujú v externej forme štúdia, ak sa ukáže, že túto nezákonnosť spôsobilo nejasné znenie, a preto aj nejasný výklad príslušných ustanovení zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách?. Ako bude ministerstvo školstva postupovať v nasledujúcich akademických rokoch tak, aby sme sa všetci vyhli stavu, ktorý je tu dnes? Ďakujem vám.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pani poslankyni Rosovej. Posledným ústne prihláseným interpeláciou na člena vlády je pán poslanec Alexander Slafkovský. Nech sa páči.

A. Slafkovský, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené dámy a páni, chcem sa opýtať, ktorý z pánov ministrov je poverený pánom predsedom vlády, aby bol na interpeláciách, aby zastupoval vládu?

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec, je tu prítomný akurát minister kultúry, nikto iný v tejto chvíli.

A. Slafkovský, poslanec: Má pán minister písomné poverenie od pána predsedu vlády, aby zastupoval vládu? (Hlasy v sále.) Takže počkám so svojou interpeláciou.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec, priznám sa, nebol som tu pri začatí bodu interpelácie kvôli iným povinnostiam. Neviem vám odpovedať na túto otázku, prečo tu nie je nikto z vlády oficiálne.

A. Slafkovský, poslanec: No, patrilo by sa, aby tu bol, keď už tu nie je celá vláda, ako sa píše v našom rokovacom poriadku, aby tu bol aspoň ten, ktorý tu vládu zastupuje a má na to písomné poverenie, aby tu bol. Asi taký dopad budú mať aj naše interpelácie. Ja tú interpeláciu prednesiem, ale asi tak sa potom aj vážne berie naše interpelovanie, ale aspoň pre čistotu svedomia to urobím.

Takže mám interpeláciu na ministra financií pána Jána Počiatka.

Vážený pán minister, Národná rada Slovenskej republiky schválila vaším rezortom pripravený návrh zákona, ktorým sa zmenil zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite. V dôvodovej správe k tomuto zákonu ministerstvo píše, že sa zavádza nový inštitút, vládny audit ako nástroj vlády na overovanie zákonnosti, hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti pri hospodárení s verejnými prostriedkami. Použije sa pri kontrole účinnosti systému riadenia, kontroly orgánov verejnej správy, ktoré spravujú kapitoly štátneho rozpočtu. Schválená novela zákona však nedefinuje v § 2, čo je účelnosť a ako si ju má kontrolný a kontrolovaný orgán vysvetľovať, hoci ostatné pojmy používané zákonodarcom tento § 2 objasňuje. Výsledkom teda je, že schválená novela bude príčinou mnohých sporov o tom, ako by sa mali verejné prostriedky použiť.

Podľa môjho názoru sa dáva príliš veľká rozhodovacia marža pre kontrolný orgán na priestor na svojvôľu. V praxi to prinesie množstvo nejasností, kedy sa do rozporu chápania účelnosti dostanú najmä na mnohé orgány samosprávy či už miestnej, alebo regionálnej s kontrolným úradom. Nemám námietky voči kontrole účinnosti, efektívnosti cestou dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní, ale kontrolovať účelnosť znamená napríklad aj to, či dotácia na prenesené kompetencie v samospráve samospráva správne a účelne použila a rozhodla, keď uprednostnila opravu hygienických zariadení školy pred opravou strechy alebo naopak.

Pán minister, kedy a či vôbec vydáte nejaké spresnenie, ktorého by sa mali kontrolóri pridržiavať, a tým by sme zamedzili mnohým sporom, ktoré v reálnej praxi hrozia. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Slafkovský bol posledný, ktorý vystúpil s interpeláciou na konkrétneho člena vlády prihlásením ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pýtam sa, pán minister Maďarič, vy ste jediný. Nikto z vlády nechce odpovedať na prednesené interpelácie poslancov okamžite, takže končím rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať v súlade so schváleným programom schôdze v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, máte to ako tlač 576.

Prosím teraz navrhovateľa pána poslanca Martina Fronca, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov a spravodajkyňu z výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport pani poslankyňu Tatianu Rosovú, pred chvíľou som ju tu videl, aha, išla si zobrať podklady.

Do rozpravy je písomne prihlásený pán poslanec Peter Markovič, ktorého prosím, aby teraz, aha, tak, pán poslanec, počkajte chvíľočku, počkáme na pani spravodajkyňu. Pani spravodajkyňa bola predposledná, ktorá vystupovala v interpeláciách a chce vystúpiť k tomuto bodu ako prvá v rozprave. Tak počkáme chvíľočku, išla si zobrať podklady pre svoje vystúpenie. Ďakujem za porozumenie.

Pani poslankyňa, nech sa páči. Pani poslankyňa Rosová, ktorá je spravodajkyňou k tomuto návrhu zákona požiadala o vystúpenie v rozprave ako prvá a potom dostane slovo pán poslanec Markovič. Ďakujem všetkým ostatným za toleranciu.

T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne aj ja. Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. To, čo sme tu počuli pri reči pána predkladateľa má skutočne ratio a v mnohom sa s ním stotožňujem. Aj keď na prvý pohľad v podstate vyzerá ako rozumné opatrenie to, že uchádzači o magisterské štúdium zdravotníckeho odboru majú mať prax. Iste, kto študuje nato, aby pracoval pri lôžku pacienta, mal by mať s touto prácou osobnú skúsenosť, dá sa s tým súhlasiť. Navyše je pravda aj ten argument, že magisterské štúdium zdravotníckych odborov by malo byť pre tých, ktorí budú pracovať v riadiacich pozíciách a nepochybne je dobré, ak takíto ľudia budú mať skúsenosť s prácou tých, ktorých by mali riadiť v budúcnosti. Takže na prvý pohľad všetko v poriadku, ale myslím, že už nie na druhý, na tretí a na ďalšie pohľady.

Po prvé. Ak by malo ísť o opatrenia, aby mali prax, nenaháňali by sme do praxe aj tých, ktorí majú reálne odrobený možno nielen rok, ale omnoho viac. Ak by malo ísť na druhej strane o nejaké systémové opatrenie týkajúce sa štátnych vysokých škôl, tak by sme rovnako postupovali minimálne aj pri iných štátnych školách v prípade povedzme policajtov alebo vojakov.

Ale pozrime sa napríklad na učiteľov. Nevadí nám, že ich púšťame učiť deti často bez toho, aby mali akúkoľvek prax pod dozorom odborných tútorov? Je teda zrejmé, že akokoľvek dobre znejú na prvý pohľad dôvody z vládnej strany, v skutočnosti ide o plátanie dier, o dôkaz bezradnosti a neschopnosti postaviť sa systémovo zoči-voči zdravotníctvu, zoči-voči problému s únikom zdravotníkov do zahraničia a do iných profesií.

Vo vzťahu k adeptom magisterského štúdia na zdravotníckych vysokých školách je to nespravodlivé a diskriminujúce. Preto apelujem na kolegyne a kolegov aj z koaličných strán, aby túto nespravodlivosť pomohli svojím hlasovaním odstrániť, ale pomerne netradične dovolím si z tohto miesta aj apel či trošku aj výčitku nielen voči tým, ktorí toto ustanovenie zaradili do zákona.

Ako opozičná poslankyňa som totiž bola jednou z tých, ktorí sa úprimne snažili zo všetkých síl argumentovať proti prijatiu novely vysokoškolského zákona, ktorá dnes spôsobuje a ešte bude spôsobovať veľké množstvo problémov. Zarážala ma vtedy pasivita akademickej obce, rektorskou konferenciou počnúc cez akademické senáty. Najmä po tom, akú aktivitu dokázali vyvinúť v predchádzajúcom volebnom období. A preto mám dnes ťažké srdce aj na tých, ktorí sa cítia predmetným ustanovením postihnutí.

Pýtam sa, kde boli páni a dámy akademickí funkcionári a kde boli študenti vtedy, keď sa o zákone rokovalo? Nespomínam si na žiadnu ich pripomienku. Neviem o tom, žeby boli oslovili niektorého z poslancov.

Takže, vážené dámy, vážení páni akademickí funkcionári, milé študentky, milí študenti, ak budete ako občania pasívni aj vo veciach, ktoré sa vás bezprostredne týkajú, ťažko môžete očakávať, že to za vás a bez vašej podpory dokáže opozícia. Najmä nie v čase politickej kultúry, akej sme svedkami v týchto dňoch. Hlas a argument opozičného poslanca je na poslednom mieste a arogantná moc dokáže ustúpiť len pod tlakom verejnej mienky. O to s väčším potešením som zaregistrovala aktivitu študentov, na ktorých dopadajú iné chybné ustanovenia novely vysokoškolského zákona, o ktorých tiež hovoril pán poslanec Fronc vo svojej úvodnej reči. Študentov, ktorí sú nespravodlivo diskriminovaní a v podstate vyháňaní zo slovenských vysokých škôl za to, že sú mimoriadne schopní a mimoriadne usilovní.

Poviem, ako to beží v praxi. Pred chvíľou som rámcovo o tom hovorila v bode interpelácie, ale skúsim teraz porozprávať konkrétne, ako vysokoškolský zákon trestá za schopnosti a trestá za usilovnosť. Keď sme mali rozpravu k tomuto vysokoškolskému zákonu upozorňovala som na to, že považujem za nesprávne, keď majú platiť denní študenti, ktorí študujú viacero programov. Hovorila som o tom, že sú tým postihnutí práve tí, ktorí namiesto toho, aby sa buď zabávali, alebo si zarábali vo svojom voľnom čase, venujú sa štúdiu. No a dnes sa ukazuje, že nie sú postihnutí a trestaní len jedenkrát tým, že musia platiť za druhý alebo ďalšie programy. Sú postihnutí a trestaní opakovane. Jednak prvotne tým, že musia platiť. Ďalej tým, že im napočítavajú obidva študované programy, čím vychádza teda pri takejto interpretácii zákona, že už v treťom ročníku štúdia prekročili štandardnú dĺžku štúdia a spoplatnia im nie jeden, ale obidva študované programy. To je druhá forma trestu.

Tretia. Zároveň z toho istého dôvodu prídu o sociálne štipendium, pretože prekročili štandardnú dĺžku štúdia. Navyše, ak by ste chceli zarobiť na toto všetko a prerušili by štúdium, musia sa zapísať do prerušeného ročníka a tiež by museli platiť za prerušené štúdium v tomto ročníku. Takže sú trestaní opakovane a pýtam sa, kto z nich tu ostane za týchto okolností, keď suma, ktorú musia za každý študijný program platiť je niekoľko desaťtisíc. Prečo teda vyháňame takýchto študentov?

Nabádam vás, vážené panie kolegyne poslankyne, vážení páni poslanci, vráťme sa k vysokoškolskému zákonu, otvorme ho a riešme v druhom čítaní aj tieto zásadné problémy, ktoré usvedčujú túto vládu z toho, že nie sociálne blaho, ale látanie dier v rozpočte je jej hlavnou prioritou. Ďakujem za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem za vystúpenie pani poslankyne v rozprave a s faktickou poznámkou na jej vystúpenie sa prihlásil pán poslanec Jozef Halecký ako jediný. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má pán poslanec Halecký. Nech sa páči.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem za slovo. Myslím si, že je možné konštatovať podľa praxe domácej aj zahraničnej, že skutočne štúdium na dvoch vysokých školách je progresívne a moderné, a to z tohto dôvodu, že vynikajúci študenti, pokiaľ majú preukázať svoje schopnosti a hlavne rozvíjať ich vo vedeckej práci a hlavne v medzinárodnej konkurencii, takáto forma štúdia je najlepšia forma štúdia prípravy a tréningu. Všetko. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Chcete reagovať, pani poslankyňa? Nie. Písomne prihláseným do rozpravy jediným je pán poslanec Peter Markovič. Nech sa páči, pán kolega.

P. Markovič, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda, ja by som rád tiež vystúpil k tomuto návrhu zákona, ale nebudem sa venovať ani tak školskej ako skôr tej zdravotníckej časti alebo podstate tohto predkladaného problému.

Na úvod by som chcel uviesť, že podporujem návrh zákona, ktorý predložil pán poslanec Fronc aj to, čo tu odznelo od kolegyne pani poslankyne Rosovej.

Novela vysokoškolského zákona ustanovila, citujem: "Podmienkou prijatia na štúdium študijného programu druhého stupňa v zdravotníckych študijných odboroch je vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa v príslušnom študijnom odbore a najmenej jeden rok odbornej zdravotníckej praxe v zdravotníckom zariadení." Fakulty následne dostali príkaz poslať študentov na prax tri mesiace pred štátnicami. Začiatkom februára bolo, keď ministerstvo školstva poslalo usmernenie na fakulty, študenti sa to dozvedeli až pri podávaní prihlášok na magisterský stupeň štúdia. Toto asi nikto z nás nemôže považovať za seriózny postup.

Tak ako tu už odznelo o zavedenie povinnej praxe žiadalo ministerstvo zdravotníctva, a to potvrdilo aj ministerstvo školstva a ako jeden z dôvodov bolo, že požiadavku odôvodnilo aj zabezpečením dostatku odborníkov pre výkon zdravotných povolaní, tak znie stanovisko ministerstva školstva.

Čo to teda znamená? Školy prídu na čas o stovky, možno tisícky študentov. Tým stratia finančné prostriedky. Problémom bude otvoriť prvý magisterský ročník, keďže doň nebude mať kto nastúpiť. Na rok prídu študenti dotknutí o študentské výhody, rodičia o rodinné prídavky, daňový bonus, samé maličkosti.

Mnohé z tohto tu už bolo povedané a ja preto obrátim tú druhú stranu mince, o ktorej chcem hovoriť a chcem sa opýtať, čo sa vlastne deje v zdravotníctve. Čo primälo vedenie ministerstva zdravotníctva, aby si vyžiadalo takéto opatrenie? Odpoveď znie, a na túto otázku odpovedalo ministerstvo školstva, citujem: "Nedostatok odborníkov pre výkon zdravotníckych povolaní."

A toto je, dámy a páni, najzávažnejší podľa môjho názoru moment ustanovenia tohto zákona. Ministerstvo zdravotníctva zlyháva. A zlyháva kontinuálne. Tentoraz je dôkazom zlyhávania práve neschopnosť a nekompetentnosť riešiť problém nedostatku stredného zdravotníckeho personálu.

Chcem sa opýtať, takto rieši ministerstvo zdravotníctva vážne problémy rezortu? To je nejaká novodobá mobilizácia v zdravotníctve? Už sme tu mali napríklad povinnú prezenčnú vojenskú službu, preto sa pýtam, kto bude ďalší povolaný do služby v našich nemocniciach, keď už ani študenti nebudú stačiť. Povoláme pacientov? Však aj tí poznajú naše nemocnice dôkladne mnohí, nejaké úlohy by im pán minister určite mohol zveriť. Ale teraz trochu vážne. Podľa môjho názoru minister zlyháva. Nevie riešiť problémy a toto je jeden z dôkazov. Nesystémové a hlavne necitlivé riešenie voči končiacim študentom, respektíve študentom končiacich ročníkov. Pán minister sa takto rozhodol hasiť spálenisko, ktoré nechal jeden a pol roka, odkedy je vo funkcii, vyhorieť.

Ako môže súvisieť zámer s povinnou praxou? Práve tým hlavným dôvodom, ktorý uviedlo aj ministerstvo školstva, ktorým je nedostatok zdravotníckeho personálu. Čo tým vlastne ministerstvo školstva sleduje? Mne osobne v odpovedi na túto otázku napadli dve alternatívy. Prvá alternatíva je, že opatrenie bude demotivovať študentov po roku praxe opäť pokračovať na magisterskom stupni, a tak sa dosiahne ministerstvom vysnívaný nárast personálu, keďže študenti sa nevrátia do školy a zostanú pracovať, dúfajme, že v našich nemocniciach.

Druhá alternatíva môže byť ad hoc, akýsi ad hoc zabezpečenie prílevu zdravotníckeho personálu do nemocníc na jeden rok a takto pravidelne každý rok. Ani jedno, dámy a páni, ani druhé riešenie alebo alternatíva nie je dobrá a už vôbec nie systémová.

Preto vás chcem všetkých požiadať, aby ste podporili tento návrh zákona a trošku ma mrzí, že vláda sa tentoraz v prípade tohto ustanovenia rozhodla v zdravotníctve zneužiť mladých ľudí, študentov, ktorí chcú študovať ďalej, hlásia sa na magisterské štúdium, a ak chcú študovať ďalej, bohužiaľ, táto vláda im nedala na výber, ako ísť na rok nútene pracovať. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Markoviča sa prihlásili pán poslanec Viliam Novotný a pán poslanec Jozef Halecký. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má pán poslanec Novotný. Nech sa páči.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne a chcem poďakovať pánovi poslancovi Markovičovi, ktorý upozornil na tento problém, ako aj predkladateľovi novely zákona pánovi exministrovi Froncovi za to, že rieši tento problém. Možno trošku ironicky poznamenám, že v zdravotníctve sa začínajú uplatňovať niektoré nové nápady, ktoré sa niekedy v minulosti označovali ako sociálne inžinierstvo.

Uvediem konkrétny príklad, keď pán minister navrhoval v priebehu minulého roku rušiť niektoré menšie zdravotnícke zariadenia, bez hanby vo svojom materiáli hovoril, že lekári a sestry budú presunuté do väčších zdravotníckych zariadení, aby tak vyriešil problémy, ktoré nastolí schválenie Zákonníka práce. Namiesto toho, aby vo vláde bojoval proti Zákonníku práce, ktorý bol absolútne namierený proti zdravotníckym zariadeniam, tak sociálne riešil problém tak, že bude presúvať lekárov a sestry.

Momentálne má nové riešenie, a to, že študentky, ktoré sú na fakulte ošetrovateľstva vyženie na rok do praxe, lebo mu chýbajú zdravotné sestry v zdravotníckych zariadeniach. Treba povedať, že naozaj sa to nebude týkať plošne všetkých študentiek, lebo väčšinou sú to dievčatá, ktoré už z praxe prišli študovať na fakulty ošetrovateľstva a predtým vykonávali sesterskú prax, len si dopĺňajú svoje vzdelanie. Ale reálne by mohol pán minister pokračovať ďalej, lebo keď Zákonník práce a vraj zvyšovanie miezd, ktoré sa už druhý rok výrazne nekoná v rezorte zdravotníctva, tak ako bolo sľubované, bude pokračovať, navrhujem, aby aj študenti lekárskych fakúlt po piatom ročníku išli na dva roky, ako sa predtým chodilo na vojnu, do praxe, aby sme mali dosť lekárov v nemocniciach na ošetrovanie pacientov. Čiže dá sa v týchto nápadoch pokračovať ďalej. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Nech sa páči, teraz pán poslanec Jozef Halecký, predseda sociálneho výboru.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem za slovo. Myslím si, že aj toto ministrom a ministerstvom navrhované riešenie má svoju logiku, ale zaiste nie je jednoznačné a možno to hodnotiť z pohľadu individuálnych záujmov študentov, študentiek, respektíve skupinového záujmu ministerstva, jeho schopnosti zabezpečiť úlohy, ktoré sú kladené. Že je nedostatok zdravotných sestier a že je trošku väčší odliv zdravotných sestier na magisterské štúdium, je to pravda, je to vítaná záležitosť, ale tento deficit hlavne v tých menších nemocniciach je citeľný. Takže čiastočné riešenie praxou je, dá sa povedať prijateľné pre nemocnice, možnože aj pre určité nabratie skúseností študujúcich, ale je pravda, že jednoznačné stanovisko v tejto otázke nenájdeme. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Reagovať bude teraz pán poslanec Peter Markovič. Nech sa páči.

P. Markovič, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predseda Halecký, určite nikto nespochybňuje, že nejakú logiku toto opatrenie alebo istú logiku toto opatrenie má. Nie však tri mesiace pre ukončením bakalárskeho štúdia oznámiť študentom, že na rok musia prerušiť školu, ak chcú pokračovať v ďalšom štúdiu. To je, myslím si, že veľmi nefér voči týmto všetkým študentom a na druhej strane ja som upozorňoval aj na to, že existuje absolútny nedostatok, respektíve neaktivita pána ministra a ministerstva v riešení problému nedostatku stredného zdravotníckeho personálu a na druhej strane sme tu svedkami len takýchto rôznych, ako povedal pán predseda výboru, sociálnych experimentov a sociálneho inžinierstva s presúvaním a hľadaním rôznych záloh alebo rôznych zákopov. Som zvedavý, kde bude tá ďalšia personálna záloha, ktorú povoláme v rezorte zdravotníctva, aby minister vyriešil problémy, ktoré tento rezort má. Ďakujem.