M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec Markovič bol jediný prihlásený písomne. Teraz sa pýtam, kto sa chce do rozpravy k tomuto návrhu zákona prihlásiť ústne? Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť v záverečnom slove? Nech sa páči.
M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne. V prvom rade musím vysloviť sklamanie, že zo strany vládnej koalície nie je žiadna reakcia na takýto vážny problém, ktorý sa týka študentov. Chcem poďakovať obom vystupujúcim za ich podporu tohto návrhu. Možno by som jednu vec rád upresnil, pretože samotný text zákona v § 57 ods. 7 zvádza, hovorí o praxi. Ale, prosím vás, to naozaj nie je prax. To je nútená práca. Pretože prax je súčasť študijného programu a ako súčasť študijného programu v týchto študijných programoch sa aj vykonáva rôznej dĺžky, ale to je čosi iného. Čiže toto, čo sa urobilo, je skutočne nútená práca.
A musím povedať aj niečo kolegovi Haleckému, pretože áno, má to logiku, ale to má asi takú logiku a neviem, ako by sa vám to, pán kolega, páčilo, keďže my všetci poslanci tu vlastne prichádzame do styku s tvorbou právnych predpisov, tak každý z poslancov by, pokiaľ nastúpi, mal podľa tejto logiky odpracovať rok povedzme ako pisár alebo koncipient v nejakej advokátskej poradni alebo u právnikov, pomocný pracovník, pretože má to logiku. No, takáto logika je podľa mňa logika naozaj, ako som to povedal, nútenia ľudí, komunistická logika.
A teraz pár poznámok aj k tomu, čo hovorila kolegyňa Rosová. Ja jej ďakujem za to, že upozornila znova na tie problémy týkajúce sa naozaj divokého spoplatnenia, spoplatnenia, ktoré sme dali na Ústavný súd a znova by som chcel upozorniť kolegov, že to je dobrá správa, že Ústavný súd prijal toto podanie a bude sa ním zaoberať, ale tých listov je veľa. Naozaj sa dejú veci, tu mi píše jeden zo študentov presne o tom istom probléme a hovorí, že vlastne dva mesiace pred štátnicami a keď im ešte dokonca predtým v škole povedali, že nebudú platiť, zrazu od nich pýtajú peniaze a on teraz má dva mesiace do štátnic, aby sa učil a súčasne musí hľadať možnosť získať pôžičku v banke, aby vôbec mohol zaplatiť dodatočne.
Iný študent mi píše, že sa naozaj domnievajú, že je to v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. "Ako študent posledného ročníka Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity, ktorý už v minulosti študoval na inej vysokej škole, som sa dostal ku koncu štúdia do nejasnej situácie. Fakulta s vidinou získavania peňazí vytvára tlak na študentov. Napríklad odmieta vydať indexy." Konštatuje úplne v poriadku, že to je postup v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Priatelia, takýchto vecí, takýchto listov je veľa.
Znova na záver sa obraciam v tomto prípade na poslancov vládnej koalície, aby podporili túto novelu do druhého čítania a nebudem si robiť, ani nikto z nás si nebude robiť zásluhy, chcem, aby sme spoločne opravili tieto nášľapné míny, ktoré sa bezprostredne dotýkajú študentov a spôsobujú im naozaj vážne ťažkosti.
A už nebudem spomínať, čo hovorila kolegyňa Rosová. Áno, stavajú sa ľahostajne niekedy k svojim vlastným záujmom a ozvú sa až vtedy, keď, by som povedal, tá sekera im začne padať na hlavu. Dovtedy akosi sú príliš, by som povedal, takí laxní. Je to aj ich chyba, ale je zodpovednosť nás, aby sa takéto veci nediali, aby sme jednoducho nehazardovali s tým potenciálom, ktorý máme, a to je myslím, že najväčší potenciál krajiny mladá generácia. Preto vyzývam vás, kolegovia, prosím, aby ste naozaj podporili návrh zákona do druhého čítania, aby sme rýchlo mohli urobiť nápravu. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, nechcete využiť právo záverečného slova? Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme hlasovať o 17.00 hodine a teraz budeme pokračovať prvým čítaním o
návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Tatiany Rosovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 580, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 592.
Dávam teraz slovo pani poslankyni Tatiane Rosovej, aby návrh zákona uviedla. Nech sa páči, pani poslankyňa.
T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predložila som návrh novely vysokoškolského zákona, ktorý je ďalší zo série takých, ktoré upravujú ustanovenia, ktoré vyvolávajú v praxi problémy. Tentoraz ale upravujem ustanovenie, ktoré v zákone tradične bolo, ale netradične sa ukazuje, že dochádza k jeho zneužívaniu.
Budúci úspech Slovenska je nepochybne vo vzdelaných ľuďoch, počúvame to a hovoríme to všetci. Sú to ľudia, ktorí svojimi vedomosťami, zručnosťami, postojmi povedú slovenskú spoločnosť k cieľu, ktorý si stanovili aj predchádzajúce vlády, aj tá súčasná k spoločnosti, ktorej bohatstvo stojí na základoch jej vzdelania. Tak by to malo byť.
Možnosť nadobudnúť takéto vedomosti a zručnosti, vzdelanie poskytujú na Slovensku predovšetkým vysoké školy vo svojich študijných programoch a študijných odboroch, a to, že tieto študijné programy sú kvalitné, životaschopné, za to zodpovedajú podľa legislatívy na Slovensku vysokoškolskí profesori, predovšetkým oni. To potvrdzuje aj programové vyhlásenie súčasnej vlády, v ktorom sa hovorí: "Sú to vysokoškolskí profesori, na ktorých spočíva najväčšia zodpovednosť za celkovú profiláciu a odbornú úroveň vysokého školstva na Slovensku."
Vláda sa zaviazala vo svojom programovom vyhlásení, že mieni pozdvihnúť vzdelanosť a schopnosť jej uplatnenia na najvyšší stupeň spoločenských hodnôt. A je zrejmé, že takýto záväzok nie je možné napĺňať práve bez podpory tých, ktorí sú vzorom vzdelanosti a ktorí za ňu nesú aj svoju zodpovednosť na vysokých školách. Sú tu vedci, ktorí napriek tomu, že sú schopní uplatniť sa kdekoľvek v globálnom priestore, ostávajú pôsobiť v skromných podmienkach slovenských univerzít, aby svoje poznanie, svoju invenciu odovzdávali ďalej svojim študentom.
Jedna z mála foriem satisfakcie, akú dnes dokáže Slovensko takýmto ľuďom poskytnúť, je ich ocenenie akademickými a vedecko-pedagogickými titulmi. Udeľovanie takýchto titulov je podľa § 2 ods. 9 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách výhradným právom vysokých škôl. Opakujem výhradným právom vysokých škôl.
Návrhy na vymenovanie za profesorov schvaľujú vedecké rady vysokých škôl a proti ich rozhodnutiu vo veci vymenovania za profesora nie je možné sa odvolať. Napriek tomuto ustanoveniu stalo sa v minulom kalendárnom roku, že minister školstva odoprel viacerým adeptom, ktorým tituly pridelili vedecké rady ich vysokých škôl odovzdanie a menovanie za profesora prezidentom republiky, a to tak, že návrhy, ktoré mu rektori odovzdali v súlade so zákonom, neposunul ďalej prezidentovi republiky. Súčasný zákon predpokladá postup, že rektor odovzdá návrh na menovanie profesora ministrovi a ten ho odovzdá ďalej prezidentovi republiky.
Je to prax, ktorá pravdepodobne vznikla ako praktické ustanovenie. Je zjavné, že ministerstvo školstva má lepší aparát na to, aby tieto žiadosti, tieto návrhy zadministrovalo, skontrolovalo, či spĺňajú všetky náležitosti podľa príslušnej vyhlášky a ďalej ich odovzdalo Prezidentskej kancelárii. Vstupuje však do toho ľudský faktor a skutočnosť, o ktorej som už hovorila, a to, že minister svojvoľne využíva túto situáciu na to, aby niektoré návrhy prezidentovi posunul a iné bezdôvodne pozdržal. Navyše dochádza aj k tomu, že vyžaduje také materiály, ktoré podľa vlastnej vyhlášky ministerstva školstva vyžadovať ani nemôže.
Ministerstvo na moju interpeláciu v tejto veci uvádza, že v súlade s § 102 ods. 2 písm. i) zákona o vysokých školách ministerstvo školstva kontroluje dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti vysokého školstva. Nuž áno, nepochybne mu táto kompetencia prináleží, ale všeobecne záväzným právnym predpisom je nepochybne aj Ústava Slovenskej republiky a tá neumožňuje, aby sa za rovnakých okolností jednému občanovi, ktorý je navrhnutý na menovanie za profesora pristupovalo inak ako k inému, aby teda v prípade jedného bol návrh, ktorý spĺňa všetky náležitosti pozdržaný a boli vyžadované doplňujúce údaje navyše v rozpore s vyhláškou. Táto prax... (Ruch v sále.)
M. Hort, podpredseda NR SR: Prepáčte, pani kolegyňa. Poprosím všetkých, ktorí sú v sále, aby rešpektovali to, že vystupuje v úvodnom slove navrhovateľka zákona. Ďakujem za porozumenie.
T. Rosová, poslankyňa: Táto prax ma inšpirovala k tomu, aby som navrhla z celého tohto procesu ministerstvo školstva vylúčiť, pretože jeho rola má byť v duchu zákona podľa môjho presvedčenia administratívna, v skutočnosti však takou nie je. Preto navrhujem, aby návrhy na vymenovanie za profesorov po ich schválení vedeckými radami postupovali rektori vysokých škôl priamo prezidentovi Slovenskej republiky. Ďakujem vám za pozornosť.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Poprosím pani navrhovateľku, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov. Teraz požiadam pána poslanca Fronca, ktorý je určený výborom, to je výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, ktorý je k tomuto zákonu gestorským výborom, aby si splnil funkciu spravodajcu. Máte priestor pre úvodnú informáciu, nech sa páči.
M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslankyne Národnej rady Tatiany Rosovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako spravodajca Výboru Národnej rady pre vzdelanie, mládež, vedu a šport podľa § 80 ods. 2 rokovacieho poriadku.
Návrh zákona bol doručený poslancom ako parlamentná tlač č. 580. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky zaradil návrh zákona na program tejto schôdze v lehote určenej rokovacím poriadkom Národnej rady. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 592 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor.
Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie. S týmto jeho návrhom sa stotožňujem.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona sa uzniesla na tom, že podľa rokovacieho poriadku § 73 ods. 3 písm. c) odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V prípade, ak táto Národná rada rozhodne, v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky určeného v citovanom rozhodnutí odporúčam, aby návrh zákona bol pridelený v druhom čítaní Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol zákon pridelený, ho prerokovali do 30 dní odo dňa pridelenia a gestorský výbor do 31 dní odo dňa pridelenia.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som svoju spravodajskú informáciu a prosím, otvorte rozpravu.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto návrhu zákona. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa teda, či sa chce niekto k tomuto návrhu do rozpravy prihlásiť ústne? Konštatujem, že tomu tak nie je. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a vyhlasujem týmto všeobecnú rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie aj o tomto bode programu a pristúpime, pani Rosová, vy ste navrhovateľka aj v ďalšom zákone, môžeme pristúpiť, hej, k ďalšiemu návrhu. Pristúpime k prvému čítaniu o
návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Tatiany Rosovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona máte ako tlač 582 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 594.
Znova dávam slovo poslankyni Tatiane Rosovej, aby návrh zákona uviedla.
Poprosím všetkých kolegov a kolegyne, chceme ten čas ešte využiť, prosím vás, buďme tolerantní k vystupujúcej. Ďakujem pekne.
T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, obraciam sa s mojím návrhom zákona na túto snemovňu opakovane prakticky po roku odvtedy, ako som tento návrh predložila. Obraciam sa na túto snemovňu v presvedčení, že dôvody na predloženie takéhoto návrhu zákona nielenže nepominuli, ale, naopak, pribúdajú.
Prvého mája 2004 pristúpila Slovenská republika spolu s ďalšími deviatimi krajinami k Európskej únii. Zavŕšil sa tak proces, ktorý sa začal demokratickými zmenami po 17. novembri 1989 a vznikom samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993. Rozumné želanie, ale aj hlboká túžba občanov Slovenska stať sa plnoprávnym členom nielen politických, sociálno-ekonomických a kultúrnych štruktúr Európskej únie, ale aj širšieho európskeho priestoru bola hlavným činiteľom politického vývoja na Slovensku v takmer celom poslednom desaťročí. A 1. mája 2004 sa tieto predstavy a túžby stali realitou a miesto Slovenska v Európe, kam nepochybne vždy patrilo a patrí bolo potvrdené.
V prístupovom procese sa občania Slovenska aj v dosiaľ jedinom platnom referende v jeho histórii zreteľne vyjadrili, že hodnoty, ktoré Spoločenstvo európskych krajín vyznáva sú aj ich hodnotami a že ich chcú napĺňať, chrániť a prehlbovať. Hodnoty slobody, hodnoty demokracie, hodnoty mieru. Občania dali jasne najavo, že pravidlá, ktorými sa európske krajiny riadia, sú pravidlami, ktoré sú životaschopné, užitočné a hodné nasledovania a takisto, že slovenskí občania chcú byť ich spolutvorcami a chcú za svoje rozhodnutia niesť aj svoj podiel zodpovednosti.
Dnes sa viac ako kedykoľvek predtým ukazuje, že toto rozhodnutie občanov Slovenska bolo správne, že občania porozumeli cieľom a dokázali predvídať dôsledky, ktoré to pre Slovensko a pre nich samých bude mať. Slovenská ekonomika sa vďaka tomuto impulzu stala silným nástrojom na trvalé a udržateľné zlepšovanie životnej úrovne občanov Slovenska. Slovensko prestalo byť neznámou krajinou. Preto navrhujem, aby sa 1. máj stal pamätným dňom. Prvý máj, Deň pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej únii. Opakujem, že spomedzi pamätných dní... (Ruch v sále.)
M. Hort, podpredseda NR SR: Prosím vás, naozaj, ak nemáte úctu ani k dáme, tak opustite túto sálu. Naozaj to, čo sa deje momentálne, nie je korektnosť voči navrhovateľke. Ďakujem pekne.
T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Spomedzi pamätných dní totiž ani jeden celkom jasne a otvorene sa nehlási k Európe, k európskemu hodnotovému priestoru, v ktorom občania Slovenska žijú svoj každodenný život preto, že sa tak sami v referende rozhodli. Považujem za dôležité vrátiť sa k tomuto návrhu práve teraz v čase vrcholiaceho procesu rozhodovania o zavedení spoločnej európskej meny. Vôľa ustanoviť 1. máj za Deň pristúpenia Slovenska k Európskej únii by v tomto období bola zo strany Národnej rady Slovenskej republiky signálom európskym štruktúram o našom úprimnom postoji k myšlienke európskej integrácie.
Na druhej strane, čo je nemenej dôležité, prispelo by to k posilneniu európskej identity našich občanov, čo je jeden z predpokladov pozitívneho postoja k spoločnej mene. Týmto návrhom sa neoslabuje, ale, naopak, rozširuje tradícia 1. mája ako Sviatku práce. Práve náš vstup do Európskej únie bol totiž impulzom pre rýchly rast pracovných príležitostí pre občanov Slovenska. Chcem ešte dodať, že považujem za celkom prirodzené, aby táto snemovňa môj návrh schválila práve v čase, kedy hlavnou témou týchto dní je Lisabonská zmluva. Ďakujem vám za pozornosť.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Zaujmite miesto pre navrhovateľov a teraz dávam slovo pánovi Minárikovi ako poverenému spravodajcovi, aby predniesol správu.
P. Minárik, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážená Národná rada, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s rokovacím poriadkom uvádzam informáciu spravodajcu k návrhu pani poslankyne Tatiany Rosovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, t. j. viac ako pätnásť dní pred schôdzou, na ktorej sa má prerokovať, a preto bol zaradený do dnešného programu.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa legislatívnych pravidiel a v súlade s § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku zaradil ho teda na dnešné rokovanie.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti, ktoré vyžaduje zákon o rokovacom poriadku. To znamená, že obsahuje paragrafové znenie aj dôvodovú správu. Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy a všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Ďalej obsahuje dopady na hospodárstvo, finančné dopady na štátny rozpočet a rozpočty obcí a vyšších územných celkov. Osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých paragrafov. Návrh obsahuje aj doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v Európskej únii táto problematika nie je upravená.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že tento návrh prerokujeme v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam, aby tento návrh bol pridelený ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá, ktorý bude zároveň gestorským výborom a lehoty na prerokovanie aby boli určené na 30 a 31 dní.
Vážený pán predsedajúci, z mojej strany všetko. Prosím, otvorte rozpravu.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy sa nikto neprihlásil písomne. Preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť ústne? Pani poslankyňa Katarína Cibulková. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať po hlasovaniach o 17.00 hodine a vyhlasujem päťminútovú prestávku pred hlasovaním. Súčasne žiadam všetkých, ktorí sa nachádzajú v priestoroch parlamentu, aby sa dostali do rokovacej sály na hlasovanie. Ďakujem pekne.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
P. Paška, predseda NR SR: Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás už po druhýkrát dnešný deň požiadal, aby ste zaujali miesto v rokovacej sále, budeme pokračovať v rokovaní programu 20. schôdze a budeme hlasovať o prerušených prerokovaných bodoch.
Najprv poprosím pani poslankyňu Moniku Smolkovú, aby v prvom čítaní uviedla hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady pána Martina Fronca na vydanie zákona o vzdelávaní v školách, takzvaný školský zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Je to tlač 577. Máte slovo, pani spravodajkyňa.
M. Smolková, poslankyňa: Áno. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave vystúpili piati poslanci, z toho dvaja podali procedurálny návrh. Ako prvý podal procedurálny návrh pán poslanec Szigeti, ktorý navrhol v zmysle § 73 ods. 3 písm. c), aby Národná rada sa uzniesla, že návrh prerokuje v druhom čítaní. Prosím, dajte hlasovať.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 140 prítomných, 59 za, 65 proti, 16 sa zdržalo.
Nebudeme pokračovať v druhom čítaní v rokovaní o tomto návrhu zákona.
Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.
Teraz poprosím pani poslankyňu Rosovú, aby uvádzala ako členka výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Martina Fronca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Je to tlač 576. Nech sa páči, máte slovo.
T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, v rozprave nebol podaný žiaden procedurálny návrh, preto vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že prerokuje návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v druhom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o návrhu postúpiť návrh zákona do druhého čítania.
(Hlasovanie.) 142 prítomných, 59 za, 66 proti, 17 sa zdržalo.
Konštatujem, že sme nesúhlasili s tým, aby sme prerokovali návrh zákona v druhom čítaní a nebudeme pokračovať v rokovaní.
Poprosím teraz pána Martina Fronca, aby ako spravodajca z výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport uvádzal hlasovanie v prvom čítaní o návrhu pani poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Tatiany Rosovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Je to tlač 580.
Nech sa páči, pán Fronc.
M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave nebol predložený žiaden procedurálny návrh, preto vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje návrh poslankyne Národnej rady Tatiany Rosovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131 o vysokých školách v druhom čítaní.
Pán predseda, prosím, dajte hlasovať.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o návrhu postúpiť návrh zákona do druhého čítania.
(Hlasovanie.) 143 prítomných, 59 za, 65 proti, 19 sa zdržalo.
Ani tento návrh sme nepostúpili do druhého čítania.
Teraz poprosím pána spravodajcu, predsedu ústavnoprávneho výboru pána poslanca Mojmíra Mamojku, aby uvádzal hlasovanie, a to v prerušenom rokovaní o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Lisabonskou zmluvou, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva. (Ruch v sále.) Poprosím o pokoj v rokovacej sále. (Potlesk.)
Dámy a páni, ešte raz vás chcem požiadať, aby ste venovali pozornosť hlasovaniu. Budeme hlasovať o tlači 520. Poprosím pána predsedu ústavnoprávneho výboru, aby predniesol návrh uznesenia, o ktorom budeme hlasovať.
M. Mamojka, poslanec: Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky a v súlade s čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky po a vyslovuje súhlas s Lisabonskou zmluvou, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva, po b rozhodla, že Lisabonská zmluva, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky s tým, že táto zmluva má prednosť pred zákonmi.
P. Paška, predseda NR SR: Budeme hlasovať, dámy a páni. Upozorňujem, že je potrebná trojpätinová väčšina. Prezentujeme sa a hlasujeme.
(Z pléna spev hymny Slovenskej republiky.) (Reakcie z pléna.) (Potlesk.)
(Hlasovanie.) Prítomných 109, 103 za, 5 proti, 1 nehlasoval. (Potlesk.)
Dámy a páni, poprosím vás, zaznie hymna Slovenskej republiky a Európskeho spoločenstva.
(Hymna Slovenskej republiky.)
(Potlesk.)
(Hymna Európskeho spoločenstva.)
(Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím ešte, keby ste zaujali miesta v poslaneckých laviciach. V zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku požiadal o slovo predseda parlamentu pán Pavol Paška.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, naozaj len zopár viet v tejto veľmi významnej chvíli. Keď sa koncom januára objavil neočakávaný problém v zdanlivo jednoduchej a jasnej téme z hľadiska našej proeurópskej tendencie, bolo mi jasné, že niekomu veľmi záleží na tom, aby sa rozohrala politická hra, ktorá má mať svojich víťazov a svojich porazených. Preto aj mojím leitmotívom a leitmotívom mojich snáh počas skoro troch mesiacov, kedy som sa snažil naprieč politickým spektrom hľadať konsenzus a spôsob, ako dospieť k dnešnému dňu bolo, aby nebolo politických víťazov a nebolo tých, ktorí politicky prehrajú. Dnes som šťastný, že víťaz existuje. Je ním občan, sú to ľudia na Slovensku. Chcem sa poďakovať všetkým tým, ktorí k tomuto víťazstvu prispeli a chcem sa poďakovať aj v mene všetkých tých mladých, možno starších, ktorí, keď budú ďalej slobodne cestovať po spoločnom európskom priestore, budú môcť vždy vzhliadnuť vo vetre sa trepotajúcu vlajku Slovenskej republiky s hrdosťou a pýchou na Slovenskú republiku. Nech tento deň a mená všetkých tých, ktorí sa o túto slobodu pričinili zostanú navždy zapísané v histórii Slovenska. Ďakujem vám všetkým. (Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi teraz, aby som vyhlásil prestávku do 18.00 hodiny, kedy budeme pokračovať ďalej v rokovaní schválených bodov programu 20. schôdze Národnej rady.
(Prerušenie rokovania o 17.18 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 18.00 hodine.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať prvým čítaním návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky pani Tatiany Rosovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.
Poprosím pani navrhovateľku, aby zaujala miesto a takisto pána spravodajcu pána poslanca Minárika.
V rozprave budeme pokračovať vystúpením pani poslankyne Cibulkovej. Nech sa páči, máte slovo.
K. Cibulková, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, život je najlepší režisér a je kúzlom nechceného, že o tomto návrhu zákona rokujeme bezprostredne po tom, ako ste s pompou odhlasovali Lisabonskú zmluvu. Aj v kontexte tohto hlasovania predstupujem pred vás, aby som vás požiadala o podporu pre návrh zákona, ktorým rozšírime obsah osláv 1. mája o nový, pre Slovensko obzvlášť významný rozmer.
Nazdávam sa, že je správne, aby tradícia založená v 19. storočí bola v treťom miléniu oživená o aktuálny kontext, pripomínajúci historicky bezprecedentnú zmenu postavenia Slovenska v medzinárodných vzťahoch. Nie je veľa tém, na ktorých sa môže zhodnúť celé spektrum politických parlamentných strán. Je však isté, že vstup Slovenskej republiky do Európskej únie takou témou je. Viem, že všetky parlamentné sily hlboko veria, že vstupom do Únie boli položené základy pre vnútorné i vonkajšie posilnenie Slovenska. Preto nevidím žiaden dôvod, aby tento parlament nepodporil návrh zákona, ktorým sa 1. máj stane pamätným dňom pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej únii.
Rada by som v tomto kontexte ubezpečila kolegov a kolegyne najmä z ľavice, i keď tu v tejto sále momentálne nesedia, že prijatím tohto zákona nebude nijakým spôsobom dotknutý tradičný obsah osláv 1. mája. Dosiaľ sme v našich končinách oslavovali tento deň ako spomienku na vystúpenie chicagskych robotníkov v roku 1886. Pre úplnosť dodajme, že prvé uznesenie o oslavách 1. mája prijal Kongres Druhej internacionály v Paríži v roku 1889. Odvtedy mali spomienky na tento deň pripomínať nerovné sociálne a politické postavenie robotníkov v 19. storočí. Po vzniku prvej Československej republiky bol v roku 1919 vyhlásený 1. máj za štátny sviatok i u nás, pričom počas jeho osláv sa konali demonštrácie proti nezamestnanosti a zhoršovaniu postavenia robotníkov.
V rokoch 1938 až 1939 boli prvomájové tribúny a sprievody spojené s vyjadrením odporu proti národnému socializmu a fašizmu, šíriacich sa vtedajšou Európou. Pamätáme si však i na to, že oslavy 1. mája desaťročia zneužíval československý komunistický režim na šírenie nenávistnej propagandy, čím tento dátum nadobudol pre mnohých našich spoluobčanov veľa negatívnych asociácií. Je však správne, že sme ani po politických zmenách v roku 1989 nepodľahli opačnému extrému a nevypustili sme 1. máj z kalendára tradičných sviatkov.
Dnes, päť rokov po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie máme vhodnú príležitosť obohatiť 1. máj o historicko-politický kontext preklenujúci viac ako dve storočia. Okrem mnohých iných kladov má náš vstup do Európskej únie mimoriadne pozitívny vplyv práve na tých, ktorí museli holými rukami bojovať proti policajným puškám za svoje práva v Chicagu v roku 1886.
Vstup Slovenska do Únie je zárukou pre ľudí práce. Ale i pre ľudí kapitálu, že ochrana kvality ich života a ochrana ich práv a oprávnených záujmov budú mať vždy prednosť pred silou politickej a štátnej moci. Európska únia je entitou dávajúcou rovnaké príležitosti všetkým. A to je hodnota, ktorá sa nijako nebije s tradičným poňatím osláv 1. mája. Práve naopak.
Vážené kolegyne a vážení kolegovia, ďakujem vám za pozornosť i za vašu podporu zákonu, ktorým zavedieme novú sviatočnú tradíciu pripomínaním si 1. mája ako pamätného dňa vstupu Slovenskej republiky do klubu vyspelých európskych národov. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Cibulkovej pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Minárik. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a pani poslankyňa Tóthová má slovo.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, z vášho vystúpenia som vycítila, že považujete prijatie tohto zákona, ktorý navrhuje, ktorý vyšiel práve z klubu SDKÚ, ako hold Európskej únie.
No, skutočne je to historická irónia, že práve v okamihu, keď ste odišli z tejto sály a nehlasovali ste za Lisabonskú zmluvu, ktorá je vlastne vážnou témou všetkých členských štátov Európskej únie, že takto prezentujete svoj názor k predloženému legislatívnemu návrhu.
Ja si myslím, že to, čo ste hovorili po skúsenosti spred polhodiny alebo viac minút skutočne vyznieva ako veľká irónia, pretože, ak má byť pravda všetko to, čo ste povedali, tak ste tu mali byť a hlasovať tak ako každý člen Európskej únie a európsky naladený občan, ako to vy tvrdíte o SDKÚ. Mali ste hlasovať za Lisabonskú zmluvu. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Minárik.
P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Ja to trošku otočím. Trošku ináč to poviem ako pani Tóthová. Rečníčka požiadala o podporu pre tento zákon a požiadala ju zrejme najviac tých, ktorí pred chvíľou tak euforicky tlieskali prijatiu Lisabonskej zmluvy. Len ja neviem, koho vlastne žiadala, pretože zo strany SMER sa tu pohybovala účasť od nula do šesť a do toho rátam aj pána Záhumenského, ktorý sa stále bavil s pánom Jureňom. Teda pán Jureňa odišiel. Pani Tóthová, vy ste tu boli prakticky sama ešte s pánom Kotianom z času na čas.
Ale aby som bol spravodlivý, ani vaši kolegovia vás veľmi neprišli podporiť. Takže tá vaša žiadosť padla vlastne prakticky do prázdnej sály, ktorá sa vyprázdnila hneď potom, ako sa Lisabonská zmluva prijala. Takže až taký veľký záujem, zdá sa, že o tú Európsku úniu v tejto sále nie je.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa, chcete reagovať na faktické poznámky? Áno? Nech sa páči, zapnite mikrofón pani poslankyni. Chvíľočku, zapnite mikrofón pani poslankyni Cibulkovej, nech sa páči.
K. Cibulková, poslankyňa: Pani kolegyňa Tóthová, ja by som vám chcela povedať za SDKÚ, že my budeme vždy hlasovať za také zákony, ktoré sú v súlade s hodnotami Európskej únie, ale nikdy nebudeme hlasovať za Lisabonskú zmluvu a vzápätí budeme hlasovať zároveň za nedemokratický tlačový zákon. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Cibulková bola jediná, ktorá vystúpila v tejto rozprave. Takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a chcem sa opýtať navrhovateľky či chce zaujať stanovisko? Nech sa páči.
T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, som rada, že sa sála ako-tak napĺňa, pretože je pravdou to, čo skonštatoval pán spravodajca, že tento zákon paradoxne vzápätí po schvaľovaní Lisabonskej zmluvy nevyvolal vonkoncom žiaden záujem zo strany tých, ktorí ju oslavovali. Ale chcem veľmi pekne poďakovať mojej kolegyni Katke Cibulkovej za jej vystúpenie v rozprave, ktorým vystihla podstatu a vystihla aj dôvody, pre ktoré som predložila môj návrh.
Chcem zároveň apelovať nato, aby táto snemovňa, v ktorej pred chvíľou znela slovenská hymna a hymna Európskej únie, dokázala, že svoj vzťah a záväzok k myšlienkam Európskej únie myslí vážne a že hlasovanie za Lisabonskú zmluvu nebolo iba politickým gestom, ale prejavom našich spoločných hodnôt. Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A ďalej budeme pokračovať druhým čítaním
o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh tohto zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 505 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 505a.
Teraz prosím ministra hospodárstva Slovenskej republiky pána Ľubomíra Jahnátka, aby v zastúpení ministra výstavby a regionálneho rozvoja vládny návrh tohto zákona odôvodnil.
Nech sa páči, pán minister.
Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som uviedol do druhého čítania v pléne Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch v znení neskorších predpisov.
Hlavným cieľom predkladaného návrhu zákona je premietnuť do slovenského práva zmeny, ktoré sa udiali ako výsledok činnosti Európskej komisie, Stáleho výboru pre stavebníctvo a ďalších európskych organizácií v oblasti technickej normalizácie a technického osvedčovania, ale najmä obsah schválenej novely smernice K a M, ako aj ostatného významného dokumentu CONSTRUKT 06/761 zo 16. októbra 2006.
Obsah uvedených dokumentov je nevyhnutné zohľadniť v slovenskom práve preto, aby neboli poškodení slovenskí výrobcovia stavebných výrobkov a aby sa činnosť autorizovaných osôb dostala do súladu s režimom autorizovaných osôb v ostatných členských štátoch. Návrh zákona bol notifikovaný Európskou komisiou.
Národná rada Slovenskej republiky pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie v druhom čítaní ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodársku politiku a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy odporúčané výbormi Národnej rady akceptujeme.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, na základe uvedeného odporúčam, aby ste predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch v znení neskorších predpisov schválili. Ďakujem pekne.