M. Hort, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, vážené pani poslankyne, páni poslanci, prajem dobré ráno, otváram jedenásty rokovací deň 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Ferdinand Devínsky, ďalej Jozef Ďuračka, Tibor Mikuš, László Nagy, Jozef Šimko.

Skôr ako pristúpime k prerušenému rokovaniu o

vládnom návrhu zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných reťazcoch a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 30/1992 Zb. o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore v znení neskorších predpisov, ktorý máte ako tlač 503,

dovoľte, aby som vás informoval, že vo vestibule parlamentu prebieha akcia, ktorú organizuje Liga proti rakovine, známa ako Deň narcisov. Všetci, ktorí chcete podporiť túto bohumilú iniciatívu, môžete tak urobiť do 10.00 hodiny, pretože potom sa presúvajú do prezidentského paláca. Takže tí, ktorí majú vzťah, a myslím, že sme to všetci, majú možnosť do 10.00 hodiny vyjadriť svoj postoj ľuďom, ktorí majú v náplni činnosti túto naozaj veľmi peknú myšlienku.

A teraz vítam pána ministra Jahnátka. Poprosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov. Rovnako takisto pána spravodajcu, ktorým je pri tomto zákone pán Miroslav Kotian.

A konštatujem, že do rozpravy sú ešte písomne prihlásení pán poslanec Marián Záhumenský, pán poslanec Miroslav Jureňa. Po ich vystúpeniach bude potom možné prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Mariánovi Záhumenskému, nech sa páči.

M. Záhumenský, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, ctené dámy, vážení páni, dovoľte mi, skôr než pristúpim k svojmu vystúpeniu, by som ešte zareagoval na včerajšie tvrdenia pána Simona, ktoré vo svojom vystúpení prezentoval, že tento zákon je namierený proti slovenským obchodom alebo slovenským obchodníkom a že sa nijakým spôsobom nebude týkať nadnárodnej spoločnosti, ako povedzme Tesco, Metro alebo Carrefour alebo niektoré podobné.

Musím povedať, že toto tvrdenie je absolútne nepravdivé a vyplýva to asi z nepochopenia pánom Simonom komunitárneho práva a jeho previazanie so slovenským právnym poriadkom. Lebo je všeobecne známe, že spoločnosti, ktoré pôsobia na slovenskom trhu, obchodné spoločnosti, a majú na Slovensku zriadené prevádzkarne, tak musia pôsobiť podľa slovenského právneho poriadku. A aj v súlade s týmto právnym poriadkom na Slovensku môžu pôsobiť, to znamená, že ak bude prijatý tento návrh zákona, tak sa bude týkať všetkých spoločností, ktoré na Slovensku majú prevádzku a pôsobia na domácom trhu. To znamená, že aj všetkých zahraničných obchodných reťazcov.

Samozrejmá vec, že je pravda, že slovenský právny poriadok musí byť v súlade s komunitárnym právom Európskej únie, aj tento návrh zákona je plne v súlade s komunitárnym právom. Čiže takéto zavádzajúce tvrdenie ma neprekvapuje u pána Simona, lebo pri jeho odbornej výbave nechápania komunitárneho práva a jeho súvislosti s národnou legislatívou už veľakrát verejne prezentoval. Ale skôr ma trápi to, že zneisťuje obchodníkov alebo skôr zneisťuje slovenských spracovateľov, ktorí sú obchodnými partnermi a práve ktorí už dlho volajú po účinnej legislatíve, aby sa zamedzilo neprimeraným podmienkam obchodných vzťahov, proti ktorým sa nedokážu brániť, lebo ich sila je značná, týchto obchodných reťazcov. A preto je nutné takúto legislatívu predložiť.

Ešte by som povedal jednu poznámku k tomu lobizmu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Keby bol pán poslanec Simon si prečítal zákon až do konca a, samozrejmá vec, aj spoločnú správu, tak by sa dozvedel, že prečo je v nadpise zákona aj to, že tento zákon dopĺňa zákon o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore. Ja si dovolím prečítať z dôvodovej správy, kde bol pozmenený tento návrh zákona, prečo to tam je. "Komora je oprávnená podať návrh na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veciach kontroly neprimeraných podmienok v obchodných vzťahoch a vo veci ochrany práv a oprávnených záujmov svojich členov. V týchto prípadoch sa stáva účastníkom konania. Komora je oprávnená zastupovať svojich členov pred súdom alebo pred správnym orgánom na základe splnomocenstva o veciach ochrany ich práv alebo oprávnených záujmov."

Toto bol vážny problém, keď dodávatelia mali obavu sa svojím spôsobom súdiť o svoje práva alebo o to, že sú tlačení do nevýhodných podmienok, a vlastne sa len vkladá do tohto zákona o SPPK, aby mohla ona zastupovať svojich členov, ale aj tých, ktorí sa na ňu obrátia, a mohla aj zo svojho podnetu konať. Čiže preto je týmto zákonom aj dotknutý zákon o SPPK a vlastne sa mu táto právomoc zákonom dáva.

Čiže, ctené dámy a páni, dovoľte, aby som na úvod svojho diskusného príspevku uviedol niekoľko faktov, ktoré sa týkajú pôsobenia obchodných vzťahov na Slovensku, ako aj v stredoslovenskom regióne. Prvá samoobsluha s potravinami bola v bývalom Československu otvorená pred viac ako 50 rokmi. Túto informáciu uvádzam ako zaujímavé pripomenutie toho, ako rýchlo sa mení spôsob a štýl života. Dnes už takmer za samozrejmosť považujeme hypermarkety a veľké obchodné zábavné centrá, ktoré sa stávajú akýmisi katedrálami súčasnosti. Viac ako polovica Slovákov nakupuje potraviny v hyper- a supermarketoch, pričom tretina z nakupujúcich využíva k nákupom samotné supermarkety. Slovenskí zákazníci takmer 7 z každých 9 korún, pripomínam tú silu, 7 z 9 korún minú práve v hyper- a supermarketoch, čo nás radí na prvé miesto v rámci krajín strednej a východnej Európy a tomu zodpovedá aj najväčší počet takýchto obchodných zariadení na milión obyvateľov. Na Slovensku sa počet veľkých obchodných jednotiek blíži k stovke.

Podľa komplexného prieskumu medzi spotrebiteľmi nazvaného Shoping monitor stredná a východná Európa 2008, ktorý bol vykonaný v 11 krajinách regiónu, sa hypermarkety stávajú vedúcim maloobchodným formátom v stredoeurópskom regióne. Z pohľadu saturácie hypermarketov je Slovensko v rámci tohto regiónu druhé po Českej republike. V roku 2006 pripadalo na milión obyvateľov 16 hypermarketov. V Českej republike to bolo 19, v Maďarsku iba 9 a v Poľsku len 6.

Väčšinu predajcov ovládajú západoeurópske korporácie, dominujú medzinárodné obchodné reťazce, ktorým patrí až 70-percentný podiel na trhu. Najsilnejší sú Tesco, Metro Cash & Carry, Billa a Kaufland. Desať najväčších obchodných spoločností na Slovensku zaznamenalo vlani nárast obratu o 13 %. Ich celkový obrat v roku 2007 dosiahol 110 mld. Sk. Na čele rebríčka je britský reťazec Tesco, ktorý dosiahol celkovo najvyšší obrať vo výške 35,7 mld. Sk. Druhý v poradí je Metro Cash & Carry s odhadovaným obratom na úrovni 17,6 mld. Sk, tretia je Billa s obratom 13,3 mld. Sk. Najväčší podiel na celkových tržbách obchodných spoločností má predaj potravín s podielom 65 až 90 % a denných potrieb v širokosortimentálnom obchode.

Týmito niekoľkými ekonomickými ukazovateľmi a štatistickými údajmi som chcel poukázať na stále sa zväčšujúcu ekonomickú silu obchodných reťazcov a ich vplyv na pôsobenie na trhu.

Samotná existencia obchodných reťazcov na Slovensku je logický dôsledok nezadržateľného procesu globalizácie so všetkými jej pozitívami, ale aj negatívnymi stránkami. Nástup obchodných reťazcov priniesol celý rad tlakov s pozitívnym účinkom. Samotná existencia obchodného reťazca totiž ešte neznamená negatívny vplyv na ekonomiku, ale zneužívanie jej značnej hospodárskej sily už takéto momenty prináša. Preto je nutné prijať také opatrenia, ktoré takýmto negatívnym prejavom zabránia alebo aspoň ich zmiernia. Obchodné reťazce prinášajú na Slovensku veľmi potrebnú konkurenciu ako hybnú silu rozvoja, ktorá nakoniec každého predajcu núti pod hrozbou vlastného zániku vystupňovať svoje úsilie s víziou ďalšieho rozvoja. Zahraničné obchodné reťazce popri výstavbe nových supermarketov a hypermarketov prinášajú aj dokonalé prepracovanú logistiku distribúcie a prenosu reakcií zákazníkov až do výroby. Znamenajú teda novú kvalitu poskytovania obchodných služieb a menia nákupné zvyklosti obyvateľstva hlavne v mestách. Istota trvalého odberu tovaru vo veľkom množstve zabezpečí trvalé príjmy dodávateľom a výrobcom, čo spôsobí ich rast, a taktiež zabezpečí zamestnanosť. V neposlednom rade, a z pohľadu spotrebiteľa, najdôležitejším pozitívom je práve znížená cena.

Prečo je teda potrebné obchodné vzťahy medzi dodávateľmi, odberateľmi najmä potravinárskych výrobkov riešiť špeciálnym zákonom? S príchodom obchodných reťazcov na Slovensko sa vytvorila nerovnovážna situácia. Prílev zahraničného kapitálu do obchodnej sféry sa realizoval omnoho intenzívnejšie ako do výrobnej sféry. Rovnako intenzívne dochádzalo ku koncentrácii domáceho kapitálu v obchode v porovnaní s výrobou. Podkapitalizovaná domáca výroba sa vysilila na nákladnom transformačnom procese v dôsledku vlastných investícií súvisiacich s dobiehaním vyspelých zahraničných výrobcov. Boj medzi obchodnými reťazcami o zaujatie čo najväčšieho podielu na trhu sa realizoval na úkor výrobcov, ktorí v snahe zabezpečiť odbytište pre svoju produkciu nemali inú možnosť len pristúpiť na obchodné podmienky, ktoré im boli čoraz koncentrovanejšími obchodnými systémami diktované.

Vstupom Slovenska na spoločný európsky trh sa taktiež pre domáce subjekty zhoršila pozícia na vlastnom trhu. Musia zvládať konkurenčný boj s omnoho silnejšími výrobcami zo zahraničia. Zahraničné výrobné monopoly sú pre obchodné reťazce vyrovnanejšími partnermi, preto skôr dospejú s nimi k dohode. Proces postupného vytesňovania domácej výroby na úkor dovozu je zrejmý z neustále sa prehlbujúcej pasívnej obchodnej bilancie Slovenska v potravinách. Obchodné centrály zahraničných reťazcov vytvárajú priestor na umiestnenie tovaru zo svojich materských krajín. Všetky tieto podmienky majú za následok, že výrobca v boji o svoj trh ide takpovediac na doraz. Ak odmietne neprimerané podmienky piatich-šiestich rozhodujúcich obchodných reťazcov, nemá komu predávať a urýchli svoj koniec. Ak sa prispôsobí požiadavkám, dosahuje rentabilitu na úrovni jedného až dvoch percent.

Prečo je to tak? Pozrime sa bližšie na zmluvy o obchodných podmienkach. V každej z nich figurujú rôzne zľavy, ktoré majú odzrkadľovať výnimočnú dôležitosť odberateľa pre svojho dodávateľa. Tak každoročne rastie úmerne zvyšujúcemu sa obratu, ktorý reťazec dosiahol za predošlý hospodársky rok. V prípade, že reťazec nedosiahol v predošlom roku plánovaný zisk, jeho majitelia ešte viac pritvrdia podmienky, ktoré musia dodávatelia plniť, ak chce svoj tovar ďalej dodávať.

Tak napr. Tesco prišlo na rok 2008 v porovnaní s predošlým rokom s požiadavkou na zníženie cien o 5 %, pričom ostatné podmienky mali zostať zachované. Vyjednávaním o tejto nezmyselnej podmienke výrobca dosiahol maximálny ústupok zo strany odberateľa na akceptovanie zľavy 3 alebo 4 %, prípadne sa rokovaním dospelo k ukončeniu spolupráce. V Tescu je podmienkou spolupráce poplatok za rozvoj siete, ktorý dodávateľ každoročne platí vo výške 5 000 korún za výrobok a každý novootvorený supermarket zvlášť. Napr. za 10 výrobkov umiestnených v piatich novootvorených predajniach to činí 250-tisíc korún. Zavedenie nového výrobku do zostavy predávaných výrobkov sa spoplatňuje sumou 5-tisíc korún. Peniaze za bezdôvodné vyradenie výrobku z predaja sa, samozrejme, nevracajú.

V obchodnom reťazci Coop sú operatívnejší, lízing sa vyberá štvrťročne. Dodávateľ sa môže slobodne rozhodnúť, aký sortiment bude dodávať a v akom type predajne chce mať umiestnený tovar. V Terne sa vyberá viac ako v dedinskej samoobsluhe. U dodávateľa, ktorý dosahuje v Coope ročný obrat 20 mil., a to je konkrétny príklad, sa štvrťročný poplatok pohybuje okolo 1 mil. korún. Často sa stáva, že svoj zalistovaný tovar dodávateľ pri kontrole nenašiel v regáli, lebo je zalistovaných viac výrobkov, než je možné na regál fyzicky umiestniť. Odberateľ tento problém považuje za nedostatok práce dodávateľa, nakoľko sa o regál náležite nestará, a to napriek tomu, že tento si pre potreby vykladania tovaru zo skladu do regálu najíma špecializovanú firmu. Pritom takáto služba stojí dodávateľa ročne 1,2 mil. korún, to je pri obrate 20 mil. Dokladači tovaru rôznych firiem potom medzi sebou súperia, kto na úkor koho umiestni svoj tovar do regálov. Víťazí tá firma, ktorá dokladá častejšie. Mimo toho sa medziročne požaduje vylepšenie obchodných podmienok o 2 a 3 %, pričom rôzne zľavy z cenníkovej ceny už dosahujú okolo 17 %.

Billa v ničom nezaostáva. Veď bola na našom trhu medzi prvými a chystá sa práve 15 týždňov oslavovať 15. výročie svojho vstupu na slovenský trh. Ako ináč, na úkor výrobcov, ktorí sa v úvodzovkách predbiehajú, kto poskytne väčšiu zľavu alebo darček. Malé zľavy sa neakceptujú, lebo sú nedôstojného takéhoto výročia. Ak 15 rokov, tak aspoň 15 %. Samozrejme, mimo tých bežných 24 %, ktoré sú dohodnuté v bežných obchodných podmienkach. Za zalistovanie nového výrobku Billa požaduje 15-tisíc korún a dodatočnú zľavu 10 % na tri mesiace ako tzv. uvádzací bonus.

Ani Metro nemá iný meter. Pri ročnom obrate 10 mil. korún sa treba zaviazať preinvestovať na podporu predaja 500-tisíc korún. To sú letáky, zalistovanie nových výrobkov a pod. V prípade, že by sa tak nestalo, odberateľ si vyhradzuje právo túto sumu na konci dodávateľovi vyfakturovať. Čiže ak si neobjedná leták, tak na konci roka sa mu vyfakturuje táto suma. Mimo toho na bonusoch pri tomto obrate zaplatí dodávateľ 1,5 mil. ročne, t. j. z obratu 10 mil. korún. Dodávateľ je tiež povinný spolupodieľať sa na úhrade nákladov na tzv. Metro party, ktorú odberateľ organizuje pre svojich odberateľov, ktorí sa o to zaslúžili dobrou odberateľskou disciplínou a vernosťou. Oslavuje sa každý rok, nielen pri okrúhlych výročiach, ako je to v prípade Billy.

V prípade Kauflandu si pozornosť zasluhuje povinná imidž inzercia minimálne dvakrát ročne. V novinách tohto reťazca sa štvrťročne na štvrťstrane za 175-tisíc korún dodávateľ vnucuje do pozornosti zákazníka tohto diskontného reťazca, aby mu tento bol ochotný kúpiť tovar v cene zodpovedajúcej aspoň priamym nákladom výroby, pričom cena vyznačená na regáli je navýšená nezriedka aj o 100 %. Je to dané okrem iného aj pestrou paletou bonusov dohodnutých v obchodných podmienkach. Ich výpočet je nasledovný: fixbonus, rastový bonus, logistických bonus, skonto, ročný obrat a pod. Sumár uvedených bonusov sa pohybuje okolo 17 %.

Podmienky ďalších nemenovaných reťazcov sa v podstate nelíšia. Mechanizmus nastavovania pultových cien sa odvíja od porovnávania s konkurenciou, no nefunguje to celoplošne, ale len na vybrané výrobky, na ktoré sa upriamuje pozornosť zákazníka prostredníctvom letákov.

Letáky majú pre odberateľa dvojaký význam. Prostriedky vybrané od dodávateľov na umiestnenie a distribúciu letákov sú vyššie ako skutočné náklady, z čoho plynie ďalší zisk. A ďalším ziskom je zisk zo zvýšeného predaja propagovaného výrobku. Argument, že zo zvýšeného predaja má mimoriadny zisk aj výrobca, je dogmou, ktorú obchodníci radi používajú za zdôvodnenie potreby permanentne produkovať letáky. Skutočnosť je taká, že dochádza k absolútne nespravodlivej deľbe pridanej hodnoty, ktorá z 90 % plní vrecká majiteľov obchodného reťazca, a paradoxne konečný spotrebiteľ nijako výrazne neušetrí. Odberateľ spravidla v cene uplatní svoj plánovaný zisk v plnom rozsahu. Cena sa oproti cene bežnej líši v závislosti od zľavy poskytnutej dodávateľom.

Nedávno v tejto Národnej rade pán poslanec Dzurinda prezentoval výrok, že v noci pracujú len zlodeji. Ja si to nemyslím, ja si myslím, že v noci pracujú tisíce poctivo pracujúcich ľudí a medzi nich patria určite aj pekári. Ak si pán poslanec Dzurinda dáva k rannej káve čerstvé pečivo, tak ho môžem uistiť, že ho nepiekli zlodeji, ale že ho piekli pekári. A preto mi dovoľte, aby som porozprával jeden príbeh jedného malého pekára, ktorý so svojou rodinou už 15 rokov pečie na vidieku chlieb a čerstvé pečivo, bohužiaľ, nemôžem ho presne identifikovať, aj keď ten príbeh je pravdivý, pretože v obchodných zmluvách sú také podmienky, keby porušil ustanovenia, to znamená zverejnil akýkoľvek údaj, tak za to hrozí sankcia, samozrejme, za každé porušenie 100-tisíc korún. Čiže ak zverejní 10 údajov, tak je to milión korún a to znamená vlastne krach takéhoto malého pekára. A to sa týka, to by som mohol takto porozprávať príbeh o pestovateľoch ovocia, zeleniny, mliekaroch, hydinároch, mäsiaroch atď.

Pozrime sa, s akými problémami sa takáto rodina pekára trápi. V 90. rokoch, a to bola filozofia KDH, sa na Slovensku vybudovalo veľké množstvo malých pekární, malých mliekarní. Rodiny si pozakladali svoje domy, brali si úvery na to, aby vybudovali tieto malé prevádzky, a mysleli si, že budú živnostníci, tak ako to všade v Európe je, a že budú na regionálnom trhu môcť pôsobiť. Len rozvojom obchodných reťazcov a tým, že sa neregulovali vzťahy, tak vlastne došlo k ich zániku a došlo k mnohým, mnohým tragédiám práve v týchto malých prevádzkarniach. Nehovorím už o tom, že neviem, či bola najšťastnejšia myšlienka budovať malé pekárne, mliekarne a malé prevádzkarne, takisto ako bola myšlienka budovať malé rodinné farmy, ktoré mali vlastne rozložiť slovenské veľkoplošné hospodárenie. Myslím si, že aj konkurenčne ho znevýhodniť oproti západnej Európe, lebo dneska veľkoplošné hospodárenie skutočne umožňuje konkurenčnú výhodu.

Ale pozrime sa na tohto pekára, čo všetko musí stráviť. Splatnosť faktúr sa pohybuje od 45 do 70 dní, záleží podľa toho, ktorému reťazcu predáva. To znamená, že pečivo ako rýchloobrátkový tovar, ktoré dodá prvého v bežnom mesiaci, má zaplatených za nejakých 100 dní. Ale to nie je všetko. Ak zaplatí načas, to znamená, ak reťazec mu zaplatí načas za 100 dní jeho pečivo, tak si ešte strhne 1 % skonto za úhradu faktúry načas. Čiže nielen to, že pred uplynutím dohodnutej doby uhradí, ale aj v deň dohodnutej doby zaplatenia faktúry si strhne 1 % skonto. Veď predsa je slušné svoje záväzky platiť a ja si myslím, že nie je absolútne opodstatnené, aby ak ktosi zaplatí svoj záväzok včas, čo je normálna slušnosť a povinnosť, si ešte za to strhával nejaké percento.

Ďalšiu podmienku, ktorú má, je tzv. záručný a pozáručný servis. Čo to obnáša? Záručný servis obnáša ošetrovanie tovaru na regáli, napr. utieranie od prachu, ak to je tovar s dlhšou trvanlivosťou, alebo dokladanie tovaru, alebo výmena tovaru, ktorému už končí záručná doba, alebo späťvzatie tovaru. Čo to pre malého pekára znamená? Ráno si obchodný reťazec objedná pečivo, na druhý deň mu obchodný reťazec vracia 8 až 12 % svojej produkcie. To znamená, 8 až 12 % pečiva si tento malý pekár a každý iný pekár musí z reťazca odviezť. Samozrejmá vec, na to musí mať špeciálne auto, lebo už to nie je potravinový tovar, nesmie ho zobrať do svojej prevádzky, musí ho niekam odviezť, kde ho zlikviduje, či už do útulku pre psov, alebo na kŕmenie nejakej zveri v zoologickej záhrade, alebo podobne. Ale každopádne sa chcem spýtať, kto dal právo nákupcovi v obchodnom reťazci alebo tomuto veľkému obchodnému domu takýmto spôsobom nakladať s cudzím majetkom? Aká je zodpovednosť tohto nákupcu za to, že on si objednáva tovar, ktorý keď nepredá, tak ho jednoducho vráti tomuto výrobcovi, nech si s ním urobí, čo chce, na jeho vlastné náklady. Má to nejakú etiku alebo má to nejakú slušnosť vo vzťahoch? Pristúpil by takýto dodávateľ tovaru na takúto podmienku, pokiaľ by nebol tlačený značnou ekonomickou silou obchodného reťazca? Asi ťažko.

Samozrejmá vec, Tesco napr. nevyužíva tzv. spätné odobratie tovaru, ale si spočítalo, že je to 10 % v priemere tovaru, ktorý vracia, tak automaticky zapracováva do zmluvy tzv. odpisový bonus. To znamená, že ak zlepší systém svojho objednávania, tak má 10 % plus zisku. Automaticky započíta 10-percentný bonus v priemere každému, ktorý dáva tovar. A zaujímavé je, že takýto tovar sa vracia aj s dlhou dobou trvanlivosti. Povedzme konzervy, ktoré majú tri roky trvanlivosti a zabudne sa niekde v sklade nejaká paleta toho tovaru, tak sa mu vráti po troch rokoch, aby ho obmenil alebo vymenil, alebo poslal stornofaktúru. Myslím si, že to je minimálne neetické.

Kontrola kvality. To aj pán Simon spomínal, že sa vyhadzuje kontrola kvality. Vôbec nie. Každý spracovateľ a dodávateľ do obchodnej siete je pod stálou kontrolou Štátnej veterinárnej a potravinovej správy. Má vo svojej zmluve zadeklarované, aký kvalitný tovar musí dodávať, aké parametre musí spĺňať. Ale v zmluve má podmienku, že odberateľ má právo nielen kontrolovať jeho prevádzku, prosím, ale nech to robí na svoje náklady, ale má právo dávať robiť rozbory týchto tovarov, aj to je v poriadku, ale ak rozbor vyjde, že je tovar kvalitný, že je v poriadku, tak napriek tomu náklady na tento rozbor znáša dodávateľ. Ja tomu rozumiem, že ak by tovar nebol kvalitný, že sa mu vráti, že tam je sankcia, že musí zaplatiť náklady na rozbor. Ale čo v tom prípade, ak je to všetko v poriadku? Veď predsa tento výrobca si ten svoj tovar už nechal skontrolovať, má svojich kontrolórov a ešte navyše platí kontrolu, ktorú si objednáva odberateľ tovaru, v tomto prípade reťazec, a účtuje za mikrobiálny rozbor 10-tisíc korún, za rozbor na kvalitu 5-tisíc korún. Zoberme si, koľko výrobkov, koľko rozborov, a napriek tomu všetko je v poriadku, sú ďalšie náklady pre dodávateľa.

Garantovaná dĺžka ceny 6 mesiacov. Boli sme príkladom nedávno pri zvyšovaní cien na jeseň povedzme u mlieka. Mlieko zdraželo v obchodoch o 3 koruny, samozrejmá vec, dodávatelia a spracovatelia mlieka ešte stále mali 6-mesačnú garantovanú cenu pre reťazec, čiže oni ešte nezvyšovali cenu pre reťazec, reťazec ale už zvýšil svoju cenu o 3-4 koruny, lebo všeobecne aj v Európe bola požiadavka na zvýšenie cien. Spracovatelia mlieka, ak chceli si udržať svojich dodávateľov poľnohospodárov, museli pristúpiť k zvyšovaniu cien, čiže oni mali už vyššie náklady, lebo aj poľnohospodári robili s hlbokou stratou. A samozrejmá vec, keď bola možnosť predať mlieko, kde by dosiahli aspoň primeranú rentabilitu, tak tlačili na svojich odberateľov, aby upravili cenu. Ale odberateľ voči reťazcu nemohol upraviť cenu, lebo mal 6-mesačnú garantovanú cenu a stále predával vlastne za tú dohodnutú cenu, aj keď cena mlieka na trhu bola podstatne, podstatne vyššia a, samozrejmá vec, aj spotrebitelia už nakupovali drahšie mlieko. A sa hovorilo, no, a cena mlieka išla hore, poľnohospodári dostali viacej peňazí, aj spracovatelia, čo teda nebola pravda. Pravdou bolo, že najviac na tom zarobili opäť obchodné reťazce.

Pozrime sa, ako to vypadá so ziskom napr. pri 40-gramovom rožku. Nákupná cena je 1,30 Sk, to znamená, v zmluve je dohodnutá predajná cena 1,30 Sk. Na pulte sa predáva tento rožok za 1,90 Sk. Pri zľavách 17 až 20 %, to sú bonusy, všetky zľavy, ktoré sú dohodnuté v zmluve, činí skutočná nákupná cena pre obchodný reťazec 1,04 Sk alebo 1,07 Sk. Čiže čistý zisk je 0,83 Sk alebo 0,86 Sk, to znamená 77 až 82 %. Ja som si myslel kedysi, že takýto zisk je možné dosiahnuť len pri predaji drog, ale ako vidím, tak aj pečivo je zaujímavý tovar, pri ktorom sa dá robiť 80-percentný obrat.

Odhadovaná marža reťazcov, povedzme Coop Jednota má najnižšie 20 %, Billa 21 %, Tesco až 28 %, plus tých 17 až 27 % na bonusoch, zľavách a skontách. Toto je zisk obchodných reťazcov pri potravinách. Podľa údajov SPPK, kým prvovýroba dosiahla v prvom polroku 2007 stratu 3,5 mld. Sk, obchodný sektor vykázal zisk 36 mld. Sk. Niektoré požiadavky obchodných reťazcov pri uzatváraní zmluvných vzťahov zadávateľmi zvýhodňujú obchodné reťazce a znevýhodňujú dodávateľov. Reťazce využívajú svoje dominantné postavenie a od svojich dodávateľov vyžadujú často pod hrozbou vylúčenia zo zoznamu dodávateľov mnohé podmienky, ktoré budia podozrenie nekalej súťaže. Vymenujem niektoré, ktoré sú najčastejšie používané zo strany obchodných reťazcov voči slovenským dodávateľom:

- Poplatky za zaregistrovanie spoločnosti (listing fees). Len za to, aby sa výrobcov tovar dostal na pulty obchodného reťazca, je nutné zaplatiť stotisícové sumy. Je to v rozsahu 5 000 až 60 000 Sk za položku.

- Ďalším poplatkom je poplatok za otvorenie predajne (opening) vo výške 5 000 Sk za výrobok. Ak dodávateľ odmietne zaplatiť, obchodný reťazec ho vylúči spomedzi dodávateľov. V prípade, že reťazec ovláda 20 % trhu, pre dodávateľa to znamená stratu značného podielu na trhu. Reťazce sa tak stávajú akýmisi strážcami brány vstupu na trh.

- Po ďalšie je to spoplatnenie účasti na promočných akciách. Bonus za zaradenie do katalógu centrálne promovaných výrobkov predstavuje minimálne 10 000 Sk.

- Zavádzanie ceny novozavedeného tovaru. Poplatok za leták. Sú v rozmedzí 100 000 Sk za položku u Coop Jednoty, až 220-tisíc Sk za položku u Tesca. U Coop 100-tisíc, u Tesca 220-tisíc Sk za položku. Dodávateľ môže mať v letáku viacero položiek, niekedy desať až dvadsať, potom jeho poplatok obsahuje miliónové čiastky. Zaujímavé pritom je, že tieto letáky, ich dizajn, grafiku si objednáva obchodný reťazec, samozrejmá vec, na náklady dodávateľa. Dodávateľ nemá ani možnosť byť pri rokovaniach o cenových podmienkach, za ktorých sa tieto letáky vyrábajú, koľko sa zaplatí grafikovi. A ten rozdiel, ktorý by pri efektívnejšom vyjednávaní mohol, povedzme ak by bol dodávateľ prítomný pri rokovaniach, byť, za nižšiu cenu by sa mohli tieto veci robiť, ale ten rozdiel ceny zase prináša reťazcom ďalší zisk.

- Po ďalšie to je umiestnenie výrobku. Dočasné dodatočné finančné požiadavky uplatňujú obchodné reťazce tiež v súvislosti s umiestnením tovaru na istom mieste v regáli či obchode.

- Najlepšie nákupné ceny a množstevné bonusy. Snaha o minimálnu nákupnú cenu je sama osebe legitímna u každého obchodníka. Navyše u reťazcov je táto požiadavka ospravedlniteľná rozsahom odobratého množstva. Avšak vyskytujú sa požiadavky na provízie za sprostredkovanie obchodného vzťahu vo výške 1 %, provízie za stabilnú spoluprácu vo výške 1,5 %, provízie za rozvoj maloobchodnej siete vo výške 0,5 % z objemu nákupu. Ďalej sú to požiadavky na fixný bonus vo výške 4 až 11 %, rastový bonus vo výške 0,5 až 3 %, logistický bonus vo výške 4 až 5 %, podpora predaja 50- až 100-tisíc Sk za rok, marketing 3,5 až 5,5 % ročného obratu konkrétneho dodávateľa. Spätné obraty tovaru alebo odpisový bonus, o ňom som hovoril, a znižovanie cien niekedy až pod výrobnú cenu.

Čo prináša takéto správanie obchodných reťazcov? Každopádne to prináša tlak na znižovanie ceny. Ale pokiaľ môžu ísť spracovatelia s výrobnou cenou? No hľadajú možnosti, ako zlacňovať svoju výrobu. Čo prináša takéto zlacňovanie výroby? Samozrejmá vec, je to potom tlak na kvalitu produkcie, aj keď potraviny spĺňajú všetky hygienické parametre, aj kvalitné parametre, ale ich nutričná hodnota významne klesá. Klesá, samozrejme, klesajú aj ich chuťové vlastnosti.

A nie je nezriedkavým javom, že sa na Slovensku predávajú párky, ktoré neobsahujú ani percento mäsa. Je to hydinový separát. Ten, kto nevie, čo to je, tak sú to vlastne špeciálnou technológiou odobraté zvyšky mäsa z kostí a rôzne tie šľachy a blany a chrupavky, mäkké časti, ktoré sa rozbijú a používajú sa ako náhrada, plus to je sója a múka a zabalí sa to, ochutí sa to a vypadá to ako mäsový výrobok. Ja by som bol rád, keby sme do potravinového kódexu zahrnuli, keďže nie je možné na tom regáli rozoznať, čo mäsovým výrobkom je a čo nie je, aby sa výrobky nemäsovej povahy oddeľovali od polomäsových a mäsových výrobkov, povedzme do 10 % sú nemäsové výrobky, do 30 % mäsové výrobky a nad 30 % by boli polomäsové a 30 % by boli mäsové výrobky. Aby zákazník vedel, že ak si kupuje párok, že si kupuje nie mäso, ale párok z hydinového separátu, alebo si kupuje Spišské párky, kde je 31 % kvalitných mäsových častí. A samozrejme, že je to rozdielne, rozdielne potom aj v cene.

Pán Simon, keď bol vo funkcii ministra, chcel pomôcť slovenským spotrebiteľom, "pomôcť slovenským spotrebiteľom", a zaviedol, že tradičné výrobky sa musia vyrábať podľa tradičných receptúr, ktoré sú zapísané v starej červenej knihe, ktorá vznikla ešte v rámci bývalej Československej socialistickej republiky, či už to bola Gombasecká saláma, Spišské párky, Liptovská saláma a podobne. Samozrejmá vec, táto povinnosť vznikla len pre slovenských spracovateľov. Ale spracovatelia v Českej republike dodnes môžu predávať Spišské párky trebárs, ktoré neobsahujú ani 1 % mäsa, že sú vyrobené tou technológiou, ktorú som povedal, ale na trhu sú v regáli zaradené ako Spišské párky z Českej republiky za polovičnú cenu ako Spišské párky od slovenského spracovateľa. Čiže tou jeho pomocou vlastne významne poškodil slovenských spracovateľov, ktorých konkurenčne znevýhodnil na trhu, aj keď treba povedať, že sa momentálne rokuje v rámci V 4, aby sa staré receptúry využívali a ktoré možno používať na rovnakej báze. Príklad môžem použiť aj napríklad lečo s klobásou, ktorú vyrába česká firma Hamé. V tomto výrobku je lečo s párkom, ale my poznáme rozdiel medzi párkom a klobásou, slovenskí výrobcovia tam dávajú klobásu a českí povedzme párky, ja neviem, či tam je nejaké mäso, možno áno.

Tento stručný prehľad podmienok a poplatkov, samozrejme, neznamená, že všetky obchodné reťazce uplatňujú všetky z nich a aj sadzba za ten istý poplatok, poplatkový titul býva rôzna. Platí ale, že o čo je nižšia jedna položka u jedného konkrétneho odberateľa, toto si tento vynahradí v inej položke. Takisto celková relatívna výška poplatkov dodávateľa u jednotlivých odberateľov môže byť rôzna. Výška ročných poplatkov, bonusov, rabatov a skont jedného dodávateľa dosahuje 17 až 27 % z tržieb. Rovnako nie je výnimkou, že ak je reťazec mäkší vo sfére poplatkov, o to je náročnejší inde, napríklad o to nižšie ceny požaduje na domáci dodaný tovar, alebo on to neskôr platí.

Z uvedených argumentov je zrejmé, prečo v podmienkach Slovenska je nutné obchodné vzťahy vymedziť zákonom. Drahé potraviny sú dielom mašinérie, ktorá si kladie za cieľ blaho zákazníka, no v skutočnosti je vytvorená za účelom rýchleho rastu jednej podnikateľskej skupiny na úkor druhej. Svedčí o tom aj tá skutočnosť, že právnici obchodných vzťahov už reagovali na pripravované zákony. Pripravovaný zákon, ktorý dneska prerokovávame, vo vymáhaní rôznych neopodstatnených poplatkov za predaj tovaru. Do akej absurdnej polohy sa celý problém dostal, svedčí ten fakt, že obchodný reťazec Metro predkladá svojim dodávateľom na potvrdenie tlačivo, ktorým sa štatutárny zástupca dodávateľa má obrátiť na spoločnosť Metro so žiadosťou o časové obmedzenie vystavenia tovaru v jeho sieti, čo je obdoba letáku, resp. so žiadosťou o umiestnenie tovaru, čo je obdoba listingu. Tieto právne formulky majú za cieľ obísť ustanovenia pripravovaného zákona a vysmiať sa jeho tvorcom.

Ja vám taký leták ukážem alebo také tlačivo ukážem, ktoré dávajú svojim dodávateľom. Toto je ten leták, kde v zásade majú žiadosť o časové obmedzenie a zvýraznenie umiestnenia tovaru, za čo treba, samozrejme, zaplatiť, čo je už príprava na obídenie navrhovaného zákona. Je to len ďalší dôkaz, že problém existuje a nie je vymyslený.

Je tu však aj problém etický, nad ktorým by sa mali zamyslieť tí, ktorým súčasný stav plne vyhovuje. Myslím si, že aj odloženie platnosti zákona na 1. január je z jednej časti opodstatnená, lebo, samozrejmá vec, ak príde k zavedeniu eura, ja verím, že áno, tak práve obchodníci budú mať veľmi veľa práce prestaviť pokladne, dvojité ceny a že skutočne by boli zaťažení tým, že by ešte upravovali aj obchodné zmluvy. Dúfam, že tento čas nevyužijú na to, aby vymysleli ďalšie opatrenia, ktorými by si tie svoje zisky vybrali, akým spôsobom obísť ustanovenia, ktoré budú v zákone. A ak sa tak stane, tak budeme asi musieť znovu tento zákon novelizovať.

Je nutné, aby sme dokázali udržať monopolné praktiky obchodných reťazcov v patričných medziach a dodržania etiky v obchodných vzťahoch. Skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že len dobrý zákon môže chrániť hospodársku súťaž pred negatívnym dopadom praktík obchodných reťazcov. Na úrovni Európskej únie prebiehajú práce na novelizácii smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/35 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách, ktorá je jediným európskym právnym textom upravujúcim túto oblasť. Zároveň i vo viacerých členských krajinách prebieha proces novelizácie predmetných právnych textov, nakoľko podobná situácia s pôsobením obchodných reťazcov existuje i v medzinárodnom meradle, kde sa tiež hľadajú spôsoby, riešenia a nápravy. Problematika nevyvážených a nekorektných vzťahov medzi obchodnými reťazcami a ich dodávateľmi potravinárskych produktov je predmetom intenzívnych rokovaní a konzultácií na európskej úrovni. Vzniklo viacero pracovných skupín pri Európskej komisii poľnohospodárskej organizácii COPA COGECA i potravinárskej organizácii CIAA, ktoré analyzujú súčasný stav vzťahov v tejto citlivej oblasti. Podľa COPA COGECA iba kvôli neskorým platbám sa ročne v Európskej únii stráca 450-tisíc pracovných miest a straty súvisiace s následným úpadkom podnikov dosahujú ročne až 23 mld. eur.

Dovoľte mi, aby som vám upriamil pozornosť na výzvu európskych poslancov, ktorí adresovali Európskemu parlamentu, je krátky, tak si ho dovolím prečítať. Keďže v celej Európskej únii čoraz výraznejšie prevláda v maloobchode nízky počet obchodných reťazcov, keďže títo maloobchodníci sa rýchlo dostávajú do pozície, v ktorej ovládajú jediný skutočný prístup farmárov a iných dodávateľov k spotrebiteľom v EÚ, vyzývajú generálneho riaditeľa pre hospodársku súťaž, aby preveril dôsledky koncentrácie maloobchodného odvetvia v Európskej únii na malé podniky, dodávateľov, zamestnancov a spotrebiteľov a najmä aby zohľadnil zneužívanie kúpnej sily, ktoré môže plynúť z tejto koncentrácie. Preto žiada Komisiu, aby navrhla vhodné opatrenia vrátane nariadenia a poverila svojho predsedu, aby toto vyhlásenie spolu so signálmi postúpila Rade, parlamentu a členským štátom Európskej únie.

Obchodné reťazce sú prínosom pre prienik zahraničného kapitálu, ale za cenu dočasných dumpingových cien, pretože prínos pre kupujúcich v podobe nižších cien je okrajovo dočasný, ale obmedzenia a likvidácia menších predajcov je trvalá. Obchodný reťazec teda môže byť akýmsi trójskym koňom, nakoľko môže pôsobiť na domácich poľnohospodárov a v dôsledku ich likvidácie budeme musieť potraviny importovať. Nakoniec značná časť predávaného sortimentu ovocia a zeleniny v supermarketoch je dovážaná už teraz. Permanentný tlak na ceny má za následok, že na trhu dnes slovenský spotrebiteľ nájde základné agrokomodity výhradne z dovozu, pričom ich kvalita je nízka a cena niekoľkonásobne vyššia ako v minulosti.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, tento návrh zákona nemá primárne za cieľ znižovať cenu potravín tak, ako je to často prezentované opozíciou, ale cieľom je zamedziť zneužívanie ekonomickej sily obchodných reťazcov a vrátiť etiku do obchodných vzťahov v spravodlivejšom rozdelení pridanej hodnoty vo vertikále poľnohospodár - spracovateľ - obchodník. Nesporne to prinesie zvýšenie nutričnej hodnoty predávaných potravín a aj zlepšenie ich chuťových vlastností, pretože spracovatelia budú môcť použiť kvalitnejšie zložky pri výrobe potravín a za rovnakú cenu. Jeden pán z Anglicka mi povedal, že vy máte takisto drahé potraviny ako my v Anglicku, len na rozdiel od nás je v tých potravinách viacej balastu.

Na záver mi dovoľte, aby som ešte predložil pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 30/1992 Zb. o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore v znení neskorších predpisov.

1. V čl. I § 3. V § 3 ods. 1 písm. d) znie - ešte chcem upozorniť, že boli rozdané dva pozmeňujúce návrhy, jeden je bez označenia, tento pozmeňujúci návrh sťahujem, druhý návrh pod č. 2, ktorý teraz predkladám. V § 3 ods. 1 písmeno d) znie: "d) za časové obmedzenie umiestnenia tovaru dodávateľa v prevádzkarni odberateľa.".

Odôvodnenie: Vzhľadom na zaužívané negatívne praktiky odberateľov sa zavádza nová neprimeraná podmienka v obchodných vzťahoch, ktorá spočíva v zamedzení vynucovania a poskytovania peňažného plnenia dodávateľa za časovo ohraničené vystavenie jeho tovaru v prevádzkarni odberateľa.

2. V čl. I § 3. V § 3 ods. 1 písm. e) sa na konci dopĺňa o slovo "alebo".

Odôvodnenie: Legislatívnotechnická pripomienka v súvislosti s pridaním nového písmena f).

3. V čl. I § 3. V § 3 ods. 1 sa dopĺňa písmeno f), ktoré znie: "f) za umiestnenie jeho tovaru na určitom mieste v prevádzkarni odberateľa vrátane", tu je malá zmena, v návrhu je okrem, ale tam sa stal preklep, "odberateľa vrátane umiestnia tovaru dodávateľa na exponovanom mieste v prevádzkarni odberateľa na žiadosť dodávateľa. Exponovaným miestom v prevádzkarni odberateľa je odberateľom vymedzená časť jeho prevádzkarne určená na ukladanie tovaru, ktorá nesmie presiahnuť 5 % celkovej úložnej plochy prevádzkarne odberateľa."

Odôvodnenie: Navrhuje sa spresnenie neprimeranej podmienky v obchodnom vzťahu, ktorá spočíva v tom, že odberateľ vyžaduje peňažné plnenie od dodávateľa za umiestnený tovar na určitom mieste v prevádzkarni. Aby sa predišlo možným špekulatívnym konaniam, navrhuje sa v novom písmene f), aby bola možnosť diferencovaného spoplatnenia umiestnenia tovaru na určitom mieste v prevádzkarni odberateľa. Celková plocha tohto exponovaného miesta, resp. exponovaných miest v prevádzkarni môže byť maximálne 5 % úložnej plochy. Snahou je predísť možnosti vyžadovania ďalších poplatkov za umiestnenie tovaru dodávateľa v prevádzkarni odberateľa nad rámec, ktorý stanovuje zákon.

4. V § 3 ods. 2 písm. e) sa slová "pred lehotou splatnosti" nahrádzajú slovami "do lehoty splatnosti".

Uvedená zmena si kladie za cieľ do lehoty, ktorej sa za neprimeranú a zákonnú podmienku v obchodnom vzťahu považuje aj zníženie dohodnutej ceny tovaru zahrnutú aj v deň splatnosti tohto tovaru.

Tento pozmeňujúci návrh odovzdávam spravodajcovi.

Ctené dámy a vážení páni, dovoľte mi, aby som poďakoval pánovi ministrovi hospodárstva aj vláde, že takýto návrh pripravila, chcem tak urobiť v mene všetkých spracovateľov aj poľnohospodárov a, samozrejme, aj v mene občanov a verím, že ten zákon prinesie vyššiu kvalitu potravín za rovnakú cenu, nie je dôvod na zvyšovanie ceny. A, samozrejme, vám ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)