M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa prihlásili Zsolt Simon, František Mikloško, Jarmila Tkáčová, Miroslav Jureňa, Miroslav Kotian, Viliam Novotný. Celkovo šesť poslancov, končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

A slovo má pán poslanec Simon.

Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán kolega Záhumenský, viackrát ste ma tu spomínali vo vašom príhovore, dovoľte, aby som vám povedal. Ja vo funkcii ministra pôdohospodárstva som pracoval preto, aby slovenský spotrebiteľ mohol kúpiť bezpečné a kvalitné potraviny. Vy a táto vláda pracuje na tom, aby každým dňom slovenský spotrebiteľ mohol kúpiť drahšie potraviny a menej kvalitné. Pozrime sa na listeriózu a všetky ďalšie ostatné podmienky. Ja viem, že až vaša štvormesačná odborná stáž na ministerstve pôdohospodárstva vám dáva veľké odborné zázemie, od ktorého ste sa takmer nadnášali pri rečníckom pulte.

Ale dovoľte, aby som vám pripomenul, že distribučné centrá nadnárodných obchodných reťazcov sú mimo územia Slovenskej republiky. Budú nakupovať do týchto centier a tým pádom slovenské výrobky nebudú na obchodných pultoch super- a hypermarketoch. Už dnes na týchto pultoch je 60 % výrobkov pôvodu iného ako Slovenskej republiky. Akonáhle prikážete obchodným reťazcom Tescu, Bille, Aholdu a ďalším, aby nakupovali za takýchto tvrdých podmienok, slovenské výrobky budú radšej nakupovať mimo územia Slovenskej republiky za lacnejšie a dosiahnete, že slovenskí výrobcovia, spracovatelia nebudú sa môcť zúčastňovať na slovenskom trhu na tom podiele, ktorý majú dnes, 50 mld. korún. Vy ich pripravíte o 50-miliardový biznis. Vy šliapete po ekonomike o výrobcoch a o zázemí slovenských výrobcov a spracovateľov poľnohospodárov.

Vaše vystúpenie nebolo v záujme ochrany poľnohospodárov a potravinárov, ale v záujme toho, aby neboli slovenské výrobky na pultoch super- a hypermarketoch. A môžem sa s vami aj staviť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec František Mikloško. Nech sa páči.

F. Mikloško, poslanec: Pán poslanec, znovu ste sa dotkli mystifikácie, že v rokoch 1990 - 1992 vláda najprv pod vedením teda premiéra Mečiara a potom Čarnogurského, teda ministri za KDH, že sa snažili rozbiť družstvá a uprednostniť súkromných malých farmárov. Sú to mystifikácie, pretože táto vláda a ministri za KDH dali len rovnakú možnosť súkromným podnikateľom, ako dali družstvám. Ak niektoré družstvá padli, tak padli len preto, že tí predsedovia boli neschopní alebo priamo dokonca chceli, aby sa to celé zosypalo. Ak boli schopní predsedovia, družstvá sa udržali. Čiže bolo by dobré, keby sme túto mystifikáciu, ktorá sa strašne ľahko šíri, že Čarnogurský rozbil družstvá, keby sme teda serióznym spôsobom dali na pravú mieru. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Jarmila Tkáčová, nech sa páči.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakuje za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, vy ste vo svojom vystúpení položili niektoré otázky, na ktoré by som ja podľa môjho názoru odpovedala inak.

Podľa môjho názoru sú malé prevádzky potrebné. Sú oveľa rýchlejšie, reagujú rýchlejšie na potreby trhu, vyrábajú kvalitnejšie výrobky, sú prispôsobivejšie, majú široký sortiment. Z prieskumov vyplýva, že tieto malé rodinné obchodíky alebo farmy, alebo firmičky celkom slušne existujú popri obchodných reťazcoch.

Tá druhá otázka: Kto dal právo nákupcovi na vratky? No ten, kto s ním podpísal zmluvu. Musím celkom otvorene povedať, že na trhu, na pekárenskom trhu metódy vracania zaviedli veľké pekárne, za ktoré vy tu horlite. V Košiciach napríklad Medea, ktorá ráno odniesla do obchodných reťazcov 100-tisíc rožkov a večer 50-tisíc dostala nazad. No ale preto už dnes neexistuje, preto išla do konkurzu.

Hovorili ste o malej rodinnej pekárni, ktorá 15 rokov podniká, pečie, ale nemôžete zverejniť meno, lebo budú trestaní. No, ja môžem celkom otvorene povedať, ja tiež som z rodiny, ktorá má malú rodinnú pekáreň, ktorá 15 rokov pečie a podniká. Ale ja o tom môžem slobodne hovoriť, pretože ja takéto zmluvy nevýhodné zjavne pre nás nepodpisujem a nepodpisujú ani konatelia našej firmy. A keby toto dokázali všetci pekári, nevýhodné zmluvy nepodpísať, tak verte mi, že obchody toľko chleba a rožkov nedovezú zo zahraničia a museli by pristúpiť na podmienky i slovenských pekárov.

A len tak mimochodom, hovorili ste o ziskoch. No tak ja sa pýtam, aké zisky majú výrobcovia potravinárskej pšenice, ktorí ju teraz za svetové ceny predávajú na Slovensku napriek solidarite slovenských daňových poplatníkov vo vysokých dotáciách, keď za rok cena potravinárskej pšenice stúpla zo 4-tisíc na 8-tisíc korún? Aké je percento zisku? Toto mi povedzte.

Vy týmto zákonom zošnurujete obchody tak, že vytlačia slovenských výrobcov... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Miroslav Jureňa. Nech sa páči.

M. Jureňa, poslanec: Ďakujem za slovo. V prvom rade chcem poďakovať pánovi kolegovi poslancovi Mariánovi Záhumenskému za veľmi kvalitnú analýzu a kvalitné vystúpenie, kde komplexne vyhodnotil súčasný stav na Slovensku.

A hovoríme o obchode a sú tu historické prípady. Bolo to napríklad povedané slovo mystifikácia. To nie je mystifikácia, to je história. To je história, ktorú sme jednoducho zaznamenali, tak ako sme zaznamenali socializáciu v 50. rokoch, tak sme zaznamenali začiatkom 90. rokov umelé rozbíjanie toho, čo bolo funkčné. Pochopiteľne, že ak niekde nie je manažment, tak niečo skončí.

Ale zároveň chcem povedať, že s históriou sú i fakty o ukončení niektorých podnikov v dôsledku obchodných dominantných vzťahov a obchodného postavenia, ktoré tu priniesli nadnárodné reťazce. A uvediem príklady. Boli časy, bolo obdobie, keď jednoducho náš producent naše zemiaky nemohol predať za jednu slovenskú korunu. A dožili sme sa časov, keď na pulte v Tescu si kúpite anglické zemiaky za 23 Sk. Za dva, tri roky, to je realita. A môžete si ísť kľudne tie anglické zemiaky za tých 23 korún kúpiť, nech sa páči. Zaplať pánboh, stále žijeme v relativite a niekedy mi to pripadá, ako keby naši kolegovia poslanci prišli z Marsu a ako keby tu nežili a ako keby obhajovali neviem koho. Veď tu sú ďaleko širšie súvislosti, tu od pôdy, od vidiel po vidličku na stôl je proces, ktorého sa zúčastňujú naši občania. A o to tu ide.

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou spravodajca pán poslanec Miroslav Kotian. Nech sa páči.

M. Kotian, poslanec: Ďakujem pekne. V prvom rade by som chcel povedať, že kladne hodnotím vystúpenie pána poslanca Záhumenského hlavne z tohto dôvodu, že presne opísal stav, aký funguje medzi prvovýrobcami, spracovateľmi a obchodníkmi na terajšom trhu. Je to špecifikované veľmi podrobne a tento problém, ktorý je na Slovensku, je to problémom aj v ostatných krajinách Európskej únie.

Konkrétne aj v Českej republike po viacerých neúspešných pokusoch predkladá Potravinárska komora Českej republiky návrh zákona obmedzujúci nekalosúťažné konanie, zdôrazňujem nekalosúťažné konanie, obchodných reťazcov, účinnosť by mohol nadobudnúť už v roku 2008. Podstatou návrhu je povinnosť obchodných reťazcov s obratom vyšším ako 2 mld. korún do 6 mesiacov od vstupu zákona do platnosti vytvoriť si vlastný etický kódex. Dodržiavanie by kontroloval Protimonopolný úrad Českej republiky a v prípade zistenia nedostatkov by mohol reťazcu uložiť pokutu až do výšky 10 mil. českých korún, prípadne desatiny z ročného obratu. Cieľom zákona je obmedzenie nekalých praktík - zdôrazním slovo nekalých, lebo toto sa stále opakuje - v obchodných reťazcoch, zrušenie rôznych vymáhaných poplatkov a ukončenie znevýhodňovania niektorých dodávateľov. Kľúčom je donútenie reťazcov zverejňovať požiadavky, ktoré bude následne kontrolovať Protimonopolný úrad.

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Posledným prihláseným s faktickou poznámkou je pán poslanec Viliam Novotný. Nech sa páči.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne. Ja by som chcel len zareagovať na tú myšlienkovú prešmyčku, ktorú použil pán poslanec Záhumenský vo svojom vystúpení, keď akosi od obchodných reťazcoch prešiel k výroku predsedu SDKÚ pána Dzurindu k nočnej práci.

Naozaj, pán poslanec, neviem, či ste už niekedy v noci pracovali, ja som naozaj vo svojom živote urobil zopár nočných služieb, boli mesiace, keď som mal 10 nočných služieb, každú tretiu noc som pracoval v nemocnici. Ale priznám sa, že akosi som si výroky, ktoré povedal pán Dzurinda, nevzťahoval na moju osobu, ani moja manželka, ktorá robila v trojzmennej prevádzke ako zdravotná sestra, si to nevzťahovala k svojej osobe. Ja som o tom presvedčený, že ani ten pekár, o ktorom ste hovorili, nejako nevycítil, že hovoril pán predseda vtedy o ňom.

Viete, ten výrok odznel v nejakom kontexte, a keď ho vytrhnete z toho kontextu, tak to nedáva zmysel.

Ten kontext bol o tom, že strana, ktorej ste členom, sa urputne snažila posunúť legitímnu snahu o prerokovanie odvolávania predsedu vlády na nočnú hodinu a na nočné rokovanie a k tomu prišlo prirovnanie, že pod rúškom noci pracujú zlodeji. To treba vedieť v tejto súvislosti. Takže myslím si, že celé Slovensko veľmi zrozumiteľne vedelo, o ktorých zlodejoch a akých zlodejoch rozprával predseda SDKÚ - DS. Som o tom presvedčený, že táto snaha vysvetľovať to tak, že myslel na rušňovodičov, zdravotné sestričky a pekárov, sa vám veľmi nevydarí, pretože nikto z rušňovodičov, zdravotných sestier a pekárov, ktorý ma čisté svedomie, sa necíti byť zlodejom, keď v trojzmennej prevádzke pracuje.

Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: S reakciou na faktické poznámky je prihlásený pán poslanec Záhumenský. Nech sa páči.

M. Záhumenský, poslanec: Ďakujem pekne. Pán poslanec Simon, aj vďaka vášmu pôsobeniu vo funkcii ministra sa na Slovensko dováža 60 % potravín zvonku. Poľnohospodári a potravinári si pamätajú pôsobenie vás vo funkcii aj vlády pána Dzurindu osem rokov, kde došlo k významnému poklesu produkcie, kde došlo k likvidácii poľnohospodárov, kde došlo i k zhoršeniu konkurencieschopnosti so zahraničím, aj to je aj dôsledok toho, že dneska sú vlastne na pulte zahraničné výrobky a že na Slovensku tá produkcia klesá.

Pán poslanec Mikloško, ja som nehovoril o vláde pána Čarnogurského, hovoril som o filozofii. Vy možno neviete, že v tých rokoch, keď sme nedostávali na štátne majetky a poľnohospodárske družstvá ako prežitky socializmu, nedostávali žiadne dotácie, tak malé farmy alebo vznikajúci poľnohospodári dostával až 70 % zo všetkých nákladov, ktoré mali, a tak isto dostávali 70 % podpory na nákup techniky a technológií a stávalo sa, a nezriedka, že poľnohospodár, ktorý mal 10 ha, si kúpil dva John Deery za 8 mil. korún a k tomu patričné náradie, ktoré, samozrejmá vec, na tom malom pozemku nemohol nijakým spôsobom využiť. Čiže ja som o tomto hovoril.

Ale, samozrejmá vec, ja uznávam to, že sú aj malé prevádzkarne a sú potrebné z hľadiska regionálnych špecialít, čiže, pani poslankyňa Tkáčová, ja som nehovoril, že sú nepotrebné. Ony sú potrebné, ale práve vďaka pôsobeniu obchodných reťazcov a aj pôsobeniu vašej vlády mnoho z nich skrachovalo. Mnohí nedokázali udržať ten tlak, ktorý tu na nich bol kladený z hľadiska podmienok. Vtedy boli 100-dňové splatnosti, 200-dňové splatnosti, kde sa dokonca dávali, a nedokázali jednoducho odolať tým tlakom, takže nedokázali prežiť.

Pán poslanec Novotný, mnoho ľudí, ktorých som stretol, boli pobúrení výrokom vášho pána predsedu a hovorili mi, že sťahujú ten výrok na seba a hovoria, že oni nie sú ani zlodeji a nepoctiví, ale... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalším prihláseným a posledným písomne do rozpravy je pán poslanec Miroslav Jureňa. Nech sa páči, pán poslanec.

M. Jureňa, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, hovoríme vlastne o obchode, o obchodných podmienkach a hovoríme o neprimeraných obchodných podmienkach. Obchodovať môžeme so všetkým, môžeme obchodovať s dobytkom, môžeme obchodovať so pšenicou a môžeme, pochopiteľne, obchodovať i s myšlienkami, s názormi, so svojím vlastným, niekedy so svojím vlastným ja. Ale nemali by sme sa v zásade v tomto obchode zapredať.

Pokiaľ tu vznikla táto potreba hovoriť a uviesť novú zákonnú normu, tak nie je to náhodou. Ja som minulý rok, v roku 2007, 1. júla bol na návšteve v Anglicku, kde som sa zúčastnil kráľovskej poľnohospodárskej výstavy a mal som možnosť hovoriť s prezidentom asociácie farmárov Anglicka. Presne tento istý problém prežívajú i oni, prežívali ho a stále ho prežívajú a, pochopiteľne, nikdy ho nedoriešili, môžem to tak dnes skonštatovať, napriek tomu, že dosiahli určitý etický, morálny prístup od obchodných reťazcov. A konštatovali, že zisk, ktorý dosahuje napríklad Tesco, sa zdvojnásobil z 1 mld. libier na 2 mld. A môžeme si klásť otázku, či je toto správna cesta, prečo to je tak.

Pretože zásadná otázka, ktorá tu je, je vertikála, v ktorej sa nachádza prvovýrobca, ten, ktorý aj pracuje priamo na poli, resp. v maštali, je spracovateľ, ten ktorý spracováva tieto produkty a ponúka ich na obchodné pulty, čiže tretia úroveň sú obchodníci. A v zásade sa jedná o to, že v tejto vertikále, než produkt príde na naše stoly, sa jedná o deľbu o podiele na profite, o podiele tak, aby mohli všetci prežiť, aby mohli všetci, ktorí sú tu zúčastnení, aby si mohli svoj podiel zachovať tak, aby boli ďalej konkurencieschopní, aby mali na rozšírenú reprodukciu a aby mohli jednoducho prežiť. A tu v tomto obchode, keď som začal obchodom, preto hovoríme o neprimeranosti a myslím, že to tu bolo zdokumentované, pretože ja som mal možnosť vidieť faktúru a dnes je situácia taká, že dodávateľ do obchodného reťazca vám túto faktúru sa bojí urobiť na kopírke kópiu, pretože jednoducho má obavu, že na druhý deň nebude dodávateľom tohto obchodného reťazca. Čiže žijeme v takýchto vzťahoch, v takýchto nebezpečných vzťahoch. A na tejto faktúre sa jednoducho mimo normálneho rabatu, normálneho podielu, ktorý by tu mal byť niekde zadefinovaný, je to pochopiteľné, aby každý žil, sa nachádza, ja neviem, 5 ďalších rabatov, nachádza sa 13 ďalších bonusov a nachádzajú sa také položky, ako rádio v obchodnom reťazci, ako klubová položka majiteľov niekde, nevieme kde, ako televízia, ako spoluúčasť na rôznych reklamných kampaniach - a to všetko sa prenáša, a na tej faktúre, ktorú som ja mal možnosť vidieť, to v konečnom dôsledku tieto bonusy, tieto marže summa summarum predstavuje 67 %.

Tak ak toto považujeme za normálne podmienky, pretože v obchode, ak hovoríme o obchode, to funguje spravidla tak, že obchod je vtedy dobrý a vtedy úspešný, ak sú spokojné obidve strany, ktoré do obchodného vzťahu vstupujú. A tuná jednoducho nemôžeme hovoriť, pretože dominancia, ktorá sa tu vytvorila, vytvára nerovné podmienky v tomto obchode, zatláča do kúta jednoducho producentov, ktorí tu sú, ktorí tu boli a ktorí potrebujú jednoducho prežiť, a vzťahuje sa to v konečnom dôsledku i na prvovýrobcov.

Preto som hovoril o širších súvislostiach, pretože Slovensko je, znovu, už som to hovoril aj v minulosti, je jedna úžasná, krásna krajina. Chodíme na dovolenky, chodíme, ja neviem, do Turecka, do arabských štátov. Skúste si pozrieť, je to síce pekné, je tam pekné modré more, sú tam skaly, piesok. Ale mal som skúsenosť, keď prišiel jeden Grék na návštevu do našej spoločnosti kedysi, a bolo to v máji, a videl krásne rozkvitnuté lúky, žltosýtou farbou posiate polia kvetmi repky olejnej a bol z toho unesený. Bol tu prvýkrát. Toto je bohatstvo, ktoré si musíme vážiť, ku ktorému musíme mať úctu. A ak tu hovoríme o týchto obchodných vzťahoch, tak tu niekde sa to začína a tu niekde na pôde toto bohatstvo musíme chrániť a musíme týmto ľuďom dať šancu a priestor prežiť. O tom to je.

Nie je to o tom, že niekto príde a nastavia tu hangáre, v týchto hangároch za smiešnu sumu zaplatí našich ľudí ako vazalov a otrokov a v týchto hangároch dá takéto nezmyselné podmienky. Bránia sa proti tomuto systému, ako som povedal, ľudia a farmári v Anglicku a pochopiteľne, že budú sa brániť i ľudia, ktorí produkujú, spracovávajú i tu na Slovensku. Takže to je alfa-omega, prečo hovoríme o neprimeraných obchodných podmienkach. Zákon, ktorý tu bol v minulosti, je impotentný, pretože kde nie je kontrola, tak nemôže byť ani funkčnosť.

Ja by som ešte pri tomto mojom vstupe podal pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, a to:

1. V § 5 ods. 1 písm. a) za slová "do 5 miliónov Sk" vložiť "(150 000 eur)" a písm. b) za slová "do 10 miliónov Sk" vložiť "(300 000 eur)", nakoľko v pozmeňujúcich návrhoch je účinnosť tohto zákona posunutá od 1. januára 2009, kedy by v Slovenskej republike mala platiť nová mena euro, je potrebné nahradiť v čiastke slovenských korunách čiastkami euro, aby nebolo potrebné koncom roka 2008 ešte neúčinný zákon novelizovať.

2. V § 5 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

"(2) Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky alebo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky je pri výkone kontroly podľa tohto zákona oprávnené uložiť pokutu až do 50 000 Sk (1 500 eur) účastníkovi obchodného vzťahu, ktorý

a) nepredloží v určenom termíne požadované doklady alebo odmietne poskytnúť informácie potrebné na dosiahnutie účelu kontroly,

b) poskytne osobám vykonávajúcim kontrolu nepravdivé alebo neúplné informácie,

c) inak sťažuje alebo marí výkon kontroly."

Doterajšie odseky 2 až 5 sa označujú ako odseky 3 až 6.

Predložený návrh zákona rieši postihnutie len za preukázané porušenie obchodných vzťahov. Nerieši však situáciu, či kontrolované subjekty nebudú spolupracovať pri kontrole, alebo dokonca budú robiť prekážky, či dokonca mariť kontrolu tým, že neposkytnú požadované údaje alebo nimi poskytnuté údaje budú neúplné alebo nepravdivé. Navrhuje sa preto do § 5 doplniť nový odsek, ktorý bude riešiť možnosti kontrolných orgánov v postihu jednej alebo druhej strany za obštrukcie vo vzťahu ku kontrolným orgánom vo forme poriadkovej pokuty.

A ešte na záver jedna malá poznámka, to, čo som hovoril v úvode. Hovorilo sa tu o značke kvality a často sa tu používajú veľmi-veľmi také bezduché, prízemné podpásovky, že je to namierené proti našim výrobcom, proti našim producentom, že to predraží naše produkty. Ja len poviem skúsenosti z iných štátov. Za môjho predchodcu pána poslanca Zsolta Simona nebol v rámci certifikácie v Európskej únii označený ani jeden jediný výrobok. Momentálne máme označený Skalický trdelník, je rozpracovaný oštiepok a ďalších cca 10 výrobkov.

Nechcem sa vracať do minulosti, ja uvediem príklad. Francúzsko má osobitný inštitút pre značku. Osobitný inštitút, ktorý nič iné nerobí, len sa zaoberá, aby tieto produkty, tie ich národné francúzske mali kvalitu a boli certifikované. Jednoducho sme zaspali, pretože keď som nastupoval, tak bola jedna nula, i keď sme hovorili o značke kvality. A značka kvality, môžeme, pochopiteľne, hovoriť o tom ako o dôležitosti, a určite je veľmi dôležitá. Ale napríklad Íri majú veľmi jednoduchý systém. Ich farba je zelená a to, čo je vyrobené v Írsku, sa jednoducho urobí zelená čiara. A je to veľmi jednoduchý princíp, ako si vážiť svoje produkty a svoje výrobky.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickými poznámkami poslanci Simon Zsolt, Zsolt Simon teda, pardon, Marián Záhumenský a Tkáčová Jarmila. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pán poslanec Zsolt Simon.

Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne. Pán kolega Jureňa, dovoľte, aby som pripomenul, že tú značku kvality po dlhých rokoch a predchádzajúcich ministroch z HZDS, SDĽ som sa opovážil zaviesť len ja. A od tej doby to funguje a dúfam, že táto značka podporí uvedomelosť slovenského spotrebiteľa, že kúpi výrobok, ktorý má označenie značky kvality.

Ale nedá mi, aby som nepovedal, za éry vášho ministrovania ste zabezpečili znížený počet kontrol kvality výrobkov o 6-tisíc ročne. Výsledok: listerióza v obchode. Uvažujme, keď hovoríme.

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Veľmi pekne ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Záhumenský.

M. Záhumenský, poslanec: Ďakujem pekne. Ja by som chcel zareagovať na dve veci z vystúpenia pána poslanca Jureňu, keď hovoril o vertikále prvovýrobca - spracovateľ - obchod. Treba povedať, že práve za posledných osem rokov predchádzajúcich vlád došlo k významnému zhoršeniu postavenia poľnohospodárov, došlo k zhoršeniu ich ekonomickej rentability. A ak sa pozrieme na nárast ceny, čo sa spája do súvislosti s touto vládou, vôbec to nie je tak, tento proces je globálny. Ale musím povedať, že významne ten proces je globálny aj z toho dôvodu, že stúpla cena ropy doslova o viac ako 100 % a z toho vyplývajúci ďalší nárast tých vstupov. Napríklad málokto vie, že oproti minulému roku stúpli ceny hnojív o 40 až 50 %. Čiže okrem ropy, zvýšenia vstupov hnojív, osív a všetko, čo má dopad na chémiu, tak ani to navýšenie, ktoré znamenalo pri obilninách, vyzerá tak hrozivo, že zo 4 500 alebo 4 800 korún z predchádzajúceho roku na 7 600 korún je obrovským ziskom pre poľnohospodárov, znamená to len to, že sa dostali zo straty, ktorú produkovali do minimálneho zisku.

No a k tomu zákonu z minulosti, nezostáva mi veľa času, ale pokiaľ by prešiel zákon predkladaný v roku 2002 vo februári, ktorý vaša vláda zamietla, tak už tam sa ukazovali atribúty, čo sa bude diať na našom trhu. Dovolím si z toho prečítať iba pár bodov, ako nastupujú obchodné reťazce. Inovácia obchodných reťazcov na miestne trhy a na základe skúseností z USA a Európy sa dá hodnotiť na niekoľko etáp:

1. nástup na trh, tlak na ceny, využívanie kalkulovanej straty, oslabenie obchodnej konkurencie, prvé známky zvyšovania nezamestnanosti v regióne,

2. likvidácia konkurencie, regionálni výrobcovia krachujú, ich výroba je nahrádzaná dovozom... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz má slovo pani poslankyňa Jarmila Tkáčová.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Myslím, že sa dokážeme zhodnúť na definícii problému, na tom, že situácia skutočne v obchodovaní s obchodnými reťazcami je zlá. Ja nespochybňujem skutočne ani jedno slovo, čo ste povedali o praktikách týchto obchodných reťazcov, ja sa pod to podpíšem. Ale my sa nezhodneme v tom, ako by sme riešili tento problém my a ako ho chcete riešiť vy. Tieto praktiky sú skutočne zlé, ale ony sú zlé preto, lebo výrobcovia to nechali dôjsť až tak ďaleko, pretože akceptovali podmienky v zmluvách. Čiže nie vláda, nie občania, ale účastníci kontraktov nesú za to zodpovednosť.

Súhlasím s tým, že dobrý obchod je vtedy, keď majú z neho úžitok obe strany, ale myslím si, že predložený návrh zákona, či sa vám to páči, alebo nie, situáciu ešte zhorší. Vytlačí slovenských výrobcov z pultov, slovenské výrobky z pultov, on zlikviduje slabších slovenských výrobcov, ktorí si nenájdu odbyt v zahraničí, a v konečnom dôsledku sa ceny zvýšia.

Myslím si, že všetci chceme to isté, aby naši spotrebitelia, slovenskí spotrebitelia mali kvalitné a bezpečné potraviny. Príďte s novelizáciou potravinového kódexu, ja vám ručím, že vás podporíme. Diskutujme o etike obchodovania. Ručím vám za to, že vás podporíme. Ale tento návrh zákona jednoducho podporiť nemôžeme.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, teraz sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne? Jaj, pardon, ešte s reakciou na faktickú poznámku, prepáčte, pán kolega.

Pán poslanec Jureňa má slovo.

M. Jureňa, poslanec: Som rád, že konečne prišiel aj zmierlivý tón, že už sa hovorí o tom, nehovorí sa o zákone ako takom vôbec, ale o tom, ako riešiť veci.

Ako už bolo povedané kolegom Mirom Kotianom, veľmi dôležité je, že sa týmto zaoberáme, a veľmi dôležité je to z toho pohľadu, že určite to vytvorí priestor na rokovania. A dal by Boh, keby boli výsledky v podobe etického kódexu i na Slovensku. Takže je veľmi dobré, že o tom takto vôbec diskutujeme. Ja si myslím, že i to, čo povedal pán poslanec Simon, že zaviedol značku kvality, určite ja s tým nemám najmenší problém. Vždy, čo sa urobilo dobré, som považoval za dobré, ale porovnávať to s predchádzajúcimi našimi ministrami, keď Peter Baco končil v 1998, je trošku uletené.

A čo sa týka kontrol, no tak ja som si všimol, že ste sa tomu osobitne venovali, ale to neviem, či to bolo v záujme slovenského spotrebiteľa, alebo vášho marketingového zviditeľnenia. Pretože skorej mi to pripadalo ako váš marketing urobiť sa milý pred občanmi Slovenskej republiky. Pre nás bolo dôležité, a som to pri nástupe považoval za veľmi dôležité, uviesť zákon o potravinách do života, ktorý u vás ležal dva roky v šuplíku. A pochopiteľne sa možno objavili niektoré veci, ktoré zase môžeme postupne riešiť, ale aby bol účinný a bol platný.

A len tak na margo, ešte skúsme si pozrieť situáciu u našich susedov v Maďarskej republike a v Českej republike a troška sa možno viacej zorientujeme.

Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, teraz sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne? Pán poslanec Štefanec, registrujem, pokiaľ niekto iný, aha, pán poslanec Kahanec a pán poslanec Slabý. Ďakujem, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Slovo má pán poslanec Štefanec.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ctené dámy, vážení páni, pán minister, vážení hostia, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k predloženému návrhu zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch na Slovensku.

Podľa môjho názoru tento zákon núti štát vstupovať na pole, kde nemá čo robiť. Štát týmto návrhom zákona prekračuje svoje kompetencie, vstupuje do obchodných vzťahov a vstupuje najmä do súkromného podnikania. Zdá sa, že táto vláda ešte neskončila s hľadaním svojho nepriateľa. Boli sme toho svedkom pri dôchodkových správcovských spoločnostiach, pri zdravotných poisťovniach, dokonca vláda išla proti občanom, ktorí vyjadrili svoj názor za ochranu životného prostredia v Pezinku. No a vláda avizovala boj proti obchodným reťazcom, keď premiér Fico sa o nich vyjadroval ako o obchodníkoch s bielym mäsom. Takže tu máme predložený návrh zákona, ktorý by mal byť namierený proti obchodným reťazcom.

Je zaujímavé, že práve v poslednom čase za vládnutia súčasnej vládnej koalície ceny najmä potravín a najmä maloobchodného tovaru neúmerne rastú. Určite to má súvis aj so svetovou úrovňou cien, ale má to aj súvis s tým, čo sa deje na Slovensku. No ako to chceme riešiť? Chceme to riešiť predloženým návrhom zákona, ktorý zakazuje zľavy. Veď to nemá logiku, dámy a páni. Chceme bojovať proti drahote tým, že chceme zakazovať zľavy? To je absolútne nelogický prístup.

Ceny potravín rastú aj napriek historicky najvyšším dotáciám do poľnohospodárstva, ktoré sme kritizovali pri rozprave o štátnom rozpočte. Vieme, že otázka inflácie, jej udržateľnosti bude veľmi dôležitá aj v súvislosti s prijatím eura. Som si istý, že predložený návrh zákona neprispeje k udržateľnosti inflácie, ale práve naopak, hrozí, že zdvihne zdražovanie potravín na Slovensku. Tak ako to bolo konštatované mojimi kolegami, obávam sa, že keby sme prijali takýto návrh zákona, práve vytlačíme slovenských dodávateľov ešte viac z pultov našich predajní, pretože vieme, že väčšina obchodných reťazcov uzatvára svoje kontrakty mimo územia Slovenska, čiže nebudú mať problém obchádzať takúto legislatívu. Ak má byť teda cieľom podporiť slovenské výrobky, rozhodne nie je to týmto spôsobom. Ak má byť cieľom mať lepšie ceny, rozhodne sa to nedá robiť tým, že budeme im zakazovať zľavy.

V dôvodovej správe sa konštatuje, že tento návrh údajne zlepšuje pozitívne podnikateľské prostredie. Nuž podnikateľské prostredie sa zhoršuje predsa od nástupu tejto vlády, konštatujú to mnohé pozorovania, konštatuje to Podnikateľská aliancia Slovenska cez svoj index podnikateľského prostredia, ktoré máme možnosť sledovať pravidelne štvrťročne, a ďalšie, ďalšie pozorovania. Podnikateľské prostredie sa takýmto zákonom teda nezlepší, ale práve zhorší.

Doteraz v tejto snemovni som nebol svedkom zákona, ktorý by tak presadzoval otvorene lobistické skupiny, ako práve tento návrh. Som si istý, že nejde tento návrh v prospech občanov, neháji ich záujmy, pretože v konečnom dôsledku bude len podporovať zvyšovanie cien.

Na základe uvedeného teda nebudem hlasovať za predložený návrh zákona, pretože je proti podnikateľskému prostrediu, zvyšuje ceny v maloobchodnom predaji a v konečnom dôsledku je proti občanom Slovenska. Vláda nemôže proti drahote bojovať zakazovaním zliav. Je to nelogické, je to absurdné.

Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Pani poslankyňa Tkáčová, Záhumenský s faktickými poznámkami. Končím možnosť sa prihlásiť.

Pani poslankyňa Tkáčová.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja chcem svojmu kolegovi poďakovať, že veľmi dobre pomenoval dôvody, prečo tento zákon nie je dobrý, a chcela by som ho doplniť ešte s jedným legislatívnotechnickým problémom, ako ho vidím ja. Pretože tento zákon taxatívne menuje nedovolené praktiky. To znamená, že ostatné sú dovolené? Áno, ostatné sú dovolené. A vieme, čo dokážu právnici, ako dokážu ohýbať paragrafy.

Pán Záhumenský už teraz v druhom čítaní prichádza s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré rozširujú tieto nedovolené praktiky, vymenovanie týchto nedovolených praktík, a viem si predstaviť, že vždy, keď sa zjaví nejaká nová praktika, ktorá v zákone nie je uvedená, tak pán Záhumenský tu bude chodiť na každú schôdzu s novelizáciou zákona. A ja si myslím, že takéto riešenie nie je dobré. Diskutujme spolu a hľadajme systémové riešenie, ktoré by dokázalo pokryť zjavnú nevýhodnosť kontraktu.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Záhumenský.

M. Záhumenský, poslanec: Ďakujem pekne. Ja chcem zareagovať na pána poslanca Štefanca. Pán poslanec, tento zákon nie je namierený proti obchodným reťazcom. Ja som vo svojom vystúpení jasne deklaroval, čo všetko pozitívne obchodné reťazce na slovenský trh priniesli. Ale treba povedať, že dochádza aj k nekalým praktikám a uznáva to už aj Európska únia. To znamená, že filozofia, s ktorou väčšinou neoliberálne vlády prichádzajú, trh všetko vyrieši, tak sme svedkami toho, že to nie je pravda. Že tí silní jednoducho majú viac navrch a utláčajú tých slabších. A čím budú silnejší, tým viac budú utláčať tých slabších. A toto je moment, ktorý sa dneska objavuje v postavení obchodného silného reťazca voči dodávateľom, ktorí sa nedokážu brániť tej obrovskej sile obchodných reťazcov.

Čiže preto štát má povinnosť vstúpiť do vzťahov, aj keď sú to vlastne trhové vzťahy, ale len zamedziť im zneužívanie svojho dominantného postavenia. Ony ako spolu nemajú monopolné postavenie na trhu, čiže nespadajú pod kontrolu Protimonopolného úradu, ale 13 reťazcov má 75 % trhu. A s potravinami, vieme, že až 70 až 80 % vlastne tvoria potraviny. Čiže tým, že ony na tom svojom lokálnom trhu nemajú dominantné postavenie, tak nekontroluje ich Protimonopolný úrad a ťažko je preukázať ich konanie v zhode. Ale vieme dobre, že navzájom sa kontrolujú a tie praktiky zavádzajú v rôznych obdobách. Čiže štát musí tuná vstúpiť a svojím spôsobom regulovať, aby nedochádzalo k zneužívaniu dominantného postavenia alebo ich ekonomickej sily.

Nemyslím si, že tento zákon presadzuje lobistické skupiny, skôr opačne, myslím si, že tento zákon prospeje k tomu, aby na slovenskom trhu boli kvalitnejšie potraviny z hľadiska nutričnej hodnoty a chuťových vlastností, lebo budú môcť potravinári podstatne lepšie komponenty používať na výrobu svojich výrobkov.

Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Štefanec, reakcia.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Ďakujem pani kolegyni Tkáčovej za podporu aj pánovi Záhumenskému za reakciu. Ja súhlasím s tým, že dochádza k stavu, ktorý ste popísali aj teraz vo faktickej, aj vo svojom príspevku, pán poslanec. Je to tak. Sám mám desaťročné skúsenosti s dodávaním do obchodných reťazcov. Ale som hlboko presvedčený, že sa to nedá riešiť tým spôsobom, ako je navrhnuté v zákone.

A ja ani nehovorím, ani moji kolegovia, že by ani štát do toho nemal vstúpiť spôsobom, ktorý zlepší pravidlá. Ale nedá sa do toho vstúpiť takým spôsobom, že budeme regulovať marže, že budeme regulovať ceny, lebo je to absurdné podľa môjho hlbokého presvedčenia, a v konečnom dôsledku to povedie len k zvýšeniu ceny pre spotrebiteľa. A mám pocit, že to nikto nechce, ani vy. Ale takýmito nástrojmi, bohužiaľ, sa dospeje k stavu, keď tie ceny sa budú dvíhať. Ak dochádza k zneužívaniu postavenia, máme tu Protimonopolný úrad a v prípade, že tu nie je dominantné postavenie, ako ste opísali, no tak veď sa tu hovorilo o kontrolách obchodnej inšpekcie, hovorilo sa tu o etickom kódexe, takéto postupy určite podporujeme.

Ja sám som bol autorom etického kódexu, ktorý sme vypracovali na zavedenie eura na Slovensku, a som rád, že súčasná vláda ho prebrala a pokračuje v tomto. Keď prídete s návrhom etického kódexu, určite my takýto postup podporíme, budeme sa k nemu vyjadrovať, budeme sa ho snažiť vylepšovať. Ale myslím si, že štát nemôže zasahovať do obchodného podnikania, do súkromného podnikania takým spôsobom, že jednoducho bude sa snažiť regulovať ceny. V konečnom dôsledku takýto postup sa prejaví len proti občanovi a len proti spotrebiteľovi.

Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Kahanec vystúpi v rozprave. Ale ešte predtým chcem zvolať, chcem požiadať členov grémia, aby sme sa stretli o 10.45 hod. Zvolávam grémium na 10.45 hod.

Pán poslanec Kahanec, nech sa páči.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi takisto povedať pár slov k predloženému návrhu zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch.

Tento zákon napriek tomu, že môže byť podávaný s tým najlepším úmyslom, tak v tom základnom princípe, už to tu bolo viackrát spomínané, porušuje základné pravidlá slobodného trhu, slobodného podnikania. A nikto tu nespochybňuje zo strany opozície to, že je potrebné presadzovať predovšetkým dôslednú kontrolu a uplatňovať dobré obchodné vzťahy, a takisto nikto nespochybňuje, že aj v týchto obchodných vzťahoch by mala platiť morálka a etika podnikania. Na druhej strane práve tými administratívnymi zásahmi, vstupovaním do týchto obchodných vzťahov či do podnikateľských vzťahov sa vraciame do obdobia, ktoré som si myslel, že už sme prekonali. Ale zrejme je to ešte len obdobie vývoja a potrebujeme čas na to, aby sme k tomu dospeli, že vrátením sa k regulovaným vzťahom, k administratívnym určovaniam, čo a ako môže byť predávané, regulované a pod., tak myslím si, že takouto cestou nezlepšíme ani podmienky pre výrobcov, ani podmienky pre predávajúcich a tobôž nie pre občanov Slovenska.

Myslím si, že je veľmi pozoruhodné, že pred týmto rokovaním sme pri prezentácii dostali k dispozícii štós materiálov, ktorý je vlastne podkladovým materiálom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory k návrhu zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch. Bolo to podľa textu na tomto materiáli napísané, že je určené pre poslancov Slovenskej národnej rady, citujem doslova "pre poslancov SNR". Aj obsah, sa mi zdá, že tiež je nejakých pár rokov pozadu, lebo SNR sme tu mali už skôr. Teraz máme Národnú radu Slovenskej republiky. Je tam podaná právna analýza, ktorá sa zaoberá podmienkami v tomto zákone o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, a sú tam konštatované určité veci, že čo všetko je v tomto zákone dobré. Teda predovšetkým obsahuje odôvodnenie opodstatnenosti predkladaného návrhu zákona až tak silno, že na mňa to pôsobí trošku, trošku podozrivo.

Ale napriek tomu aj v tomto materiáli, v tejto právnej analýze sa konštatujú niektoré veci, ktoré nie celkom podporujú, že predložený návrh zákona je úplne v poriadku. Je to napríklad konštatovanie, že Európska komisia vidí možný problém, citujem teraz z tohto materiálu, z tejto analýzy, že: "Európska komisia vidí možný problém v zákaze niektorých obchodných podmienok uplatňovaných v iných členských štátoch, lebo sa tým môžu vytvoriť nerovnaké podmienky na usadzovanie a podnikanie", chcem zdôrazniť podnikanie a pokračujem v citácii, "v jednotlivých členských štátoch Únie." Takisto v tomto materiáli je uvedené, že zmluvná sloboda predstavuje jeden z princípov obchodného práva. Myslím si, že práve tieto podmienky by mal napĺňať aj uvedený zákon.

V závere však táto právna analýza konštatuje, že Komisia síce vyslovila, citujem: "Komisia síce vyslovila vo vzťahu k návrhu určitú pochybnosť, ale zároveň prehlásila, že ho nemieni z vlastnej iniciatívy napadnúť." No, takisto myslím, že sú to slová na zamyslenie. Každopádne je to jedna právna analýza, ktorá bola predložená pre poslancov zo strany Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, takisto tam v prílohe sú uvádzané ešte tituly a výšky niektorých poplatkov, ktoré dodávateľom fakturujú. Trošku je to v rozpore s tým, keď sme dostali inú právnu analýzu ako poslanci a dostali sme ju z úseku legislatívy a aproximácie práva a v tejto analýze a v stanovisku k tomuto návrhu zákona o neprimeraných podmienkach je zasa vyslovené, sú zase vyslovené oveľa väčšie pochybnosti o tom, či tento predložený návrh zákona je v poriadku. Predovšetkým je tam vyslovená pochybnosť, či tento zákon nezaloží možnosť obmedzenia zmluvnej slobody ako jednej zo základných zásad obchodnozáväzkových vzťahov. Takisto sa tam uvádza, že návrh zákona môže narúšať ústavný princíp právnej istoty. Takisto sú vyslovené pochybnosti o spôsobe náležitého aplikovania v praxi. Predovšetkým sa to týka účasti "iných odborníkov" pri výkone kontroly, kde nie sú jasne vyšpecifikovaní, ktorí to budú tí poverení pracovníci, odborníci a na základe akého titulu im budú tieto právomoci priznané. Samozrejme, že sú tam ešte aj ďalšie poukázania na niektoré vnútorné rozpory v danom zákone, že absentuje dôkladná analýza slovenského trhu. A takisto je tam vyslovená aj pochybnosť, či skutočne všetky navrhované podmienky sú neprimerané, a teda že sú výsledkom správania sa obchodných reťazcov v dominantnom postavení, alebo niektoré z nich sú súčasťou iba obchodného zmluvného práva, tzv. zmluvné dojednania.

Vzhľadom na to, že je tam množstvo týchto výhrad, tak očakával som, že vlastne práve preto, že je to jednak úsek legislatívy a aproximácie práva Národnej rady, ktorý robí servis pre všetky naše predkladané normy, že v tomto smere by nemal byť problém vzájomnej spolupráce predkladateľov zákonov a týchto útvarov. Veď tieto zákony by mali prechádzať aj útvarmi legislatívy na Úrade vlády, resp. na rezortoch, a že tieto veci môžu byť v tomto zákone zapracované. Skôr mám však dojem, že sa tento zákon zubami-nechtami snaží, teda že sa koalícia tento zákon snaží zubami-nechtami brániť v pôvodnej forme a niektoré podmienky presadzuje stoj čo stoj.

Vôbec nechcem spochybniť, ešte raz to hovorím, aby platili férové vzťahy a korektné vzťahy obchodné a vzájomné dodávateľské vzťahy od prvovýrobcov, dodávateľov až po obchodníkov. Ale tieto upozornenia, ktoré zazneli z útvarov legislatívy a zazneli z mnohých úst aj odbornej verejnosti, výrazne upozorňujú na problém, že tento zákon môže ohroziť, ovplyvniť a v konečnom dôsledku deformovať pravidlá voľného trhu, trhové podnikateľské a konkurenčné, teda súťaživé prostredie i slobodu podnikania a v konečnom dôsledku aj úroveň cien. To už tiež bolo spomínané, keď sa budú predpisovať podmienky, tak je otázka, že či týmto predpisovaním podmienok dospejeme k dobrému výsledku, alebo len nezabezpečíme nárast cien. A to, že očakáva sa nárast cien, dokonca potvrdzuje aj autor v mesačníku Agromagazín, ktorý napriek uvádzaným mnohým výhradám voči týmto vzťahom podporuje tento návrh zákona. Teda má výhrady voči nižším cenám pri dodávateľských vzťahoch, proti neodôvodnenému vráteniu tovaru, voči lehotám na splnenie peňažných záväzkov a tak ďalej atď. až po peňažné plnenie za zaradenie dodávateľa, za listovanie a podobne, ale na druhej strane uvádza, že pre bežného spotrebiteľa to bude znamenať určitý nárast cien vybraných potravín, ak sa obchodné reťazce nebudú chcieť vzdať súčasných marží.

A keď už sme pri maržiach, tak chcem len doplniť takisto, čo sa často používa v takom prvotnom ovplyvnení ľudí, že majú vysoké marže. Ale na druhej strane sa už nepovie, že marža to neznamená zisk a že marža nie je ziskom ako u výrobcu, tak nie je ziskom ani u odberateľa, a že sú tam ešte ďalšie položky, ktoré v tejto marži sú. A to už nehovorím, že pri čiastke, teda pri výške uvádzaných marží sa tieto cifry pohybujú v takom širokom rozsahu, že to až nie je celkom normálne. Keď napríklad v uvádzaných Roľníckych novinách uvádzajú, že v prípade marží rýchloobrátkového potravinového tovaru sa pracuje zväčša s maržou 15 až 25 %, tak pán premiér zasa nemá problém použiť výšku týchto marží vo výške 40 až 100 %. Takže myslím si, že už aj toto poukazuje na to, aké sú veľké rozdiely v používaných čiastkach pri maržiach, a že tá pravda je niekde inde než pri populistických vyhláseniach.

V konečnom dôsledku môžeme povedať, že tými administratívnymi usmerňovaniami trhového prostredia asi ťažko dospejeme k tomu, že sa zlepšia tieto vzájomné pomery medzi producentmi, dodávateľmi, výrobcami a na konci tohto reťazca obchodníkmi. Realita Slovenska je taká, že Slovensko predstavuje relatívne malý trh, a teda má aj určité obmedzenia z hľadiska schopnosti tohto malého trhu. A tento trh, keď si dáme do nejakej pozície ihriska, tak vlastne na tomto trhu určujú mantinely dodávateľsko-odberateľské vzťahy. A dodávateľsko-odberateľské vzťahy predsa nemôžu byť diktované administratívne a nemôžu byť diktované od nejakého ministerského stola. Kontrola podmienok je druhá vec. Môžeme kontrolovať a máme na to, myslím si, že aj právne prostredie, aby sme tieto dodávateľsko-odberateľské vzťahy mohli kontrolovať.

Keď by sme chceli určiť, ako na tomto ihrisku môžu sa prejavovať jednotliví zainteresovaní a čo môžu na tom ihrisku robiť, tak tu by sme sa asi vracali do obdobia štátom regulovaných cien a obdobie, keď mlieko stálo dve koruny, poznáme. A poznáme aj to, že keď sa niekto niekde ohradí čínskym múrom, tak že tiež to nevedie k výsledku. Poznáme to na Slovensku, keď sme sa po bývalej ČSR stali členom socialistického tábora a keď sme vlastne si urobili takú železnú ohradu oproti vonkajším krajinám - a kam to viedlo? Viedlo to k tomu, že naše postavenie, keď Československo, teda bývalá ČSR patrila v tých časoch medzi jedných z desať najlepšie prosperujúcich štátov v Európe, tak sme sa dostali niekde na spodné priečky. A určite, že takýto "čínsky múr" nikomu nepomáha, a vidíme to, že aj samotná Čína úplne zmenila svoje vzťahy voči štátom na svete.

Na záver by som chcel povedať, že čo ma prekvapilo pri všetkých týchto príspevkoch, predovšetkým teda zo strany koalície, že tu nepadlo ani slovo o nejakej prísnej kontrole nákladov a efektívnosti produkcie. A či chceme, či nechceme, tak to je základná podmienka, aby ten, ktorý vyrába, a ten, ktorý produkuje, mohol aj úspešne ponúknuť svoj tovar a ponúknuť túto produkciu pre záujemcu. A ak by mal tieto podmienky tvrdej kontroly nákladov a efektívnosti produkcie dodržané a presadzované vo svojej prevádzke, tak má potom oveľa väčšiu možnosť ponúknuť produkciu aj pre iných záujemcov v prípade, ak dané dodávateľsko-odberateľské vzťahy voči konkrétnemu záujemcovi mu nevyhovujú a ak nie je spokojný s obchodnými podmienkami, ktoré mu tento záujemca ponúka.

Je jasné, že doterajšie fungovanie aj obchodných reťazcov sa u nás ešte len rozbieha a že spoločnosť je ešte veľmi silno ovplyvnená bývalým obdobím plánovaného hospodárstva. Demokracia je však možnosť voľby. Možnosť voľby od prvovýrobcu, dodávateľa, spracovateľa až po obchodníka. A túto voľbu by sme v týchto vzťahoch nemali určovať ani administratívne, ani byrokraticky, ale mali by sme poskytnúť slobodu a demokraciu pre priestor trhu i pre priestor týchto dodávateľsko-odberateľských vzťahov.

Takže ešte raz chcem zdôrazniť, ak sa my budeme brániť iba tým, že budeme presadzovať napríklad záujmy určitej prvovýrobnej loby alebo iba záujmy výrobcov bez toho, aby sme sa pozreli aj na to, či táto výroba splňuje podmienky efektívnosti, tak neurobíme dobre ani pre nás, ani pre nich a ani pre ľudí. Pre ľudí na Slovensku, si myslím, že v prvom rade chceme vytvoriť prostredie, ktoré bude dôsledne kontrolovať všetky porušenia pri vzťahoch jednak dodávateľov, jednak výrobcov až po obchodníkov, a že toto korektné prostredie zabezpečí v konečnom dôsledku nie byrokratické prekážky a administratívne určovanie, ale že v konečnom dôsledku zabezpečí čo najnižšie ceny pre odberateľov, teda občanov Slovenska.

Ďakujem pekne.