A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Miššíka pani poslankyňa Tóthová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a pani poslankyňa Tóthová má slovo.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem, pani predsedajúca, za slovo. Ja som počúvala vystúpenie pána poslanca Miššíka a dovolím si tlmočiť opačný názor na vymedzenie podmienok dotácií. Ja som hlboko presvedčená, že tento legislatívny návrh dobre upravil podmienky poskytovania dotácií preto, že jasne vymedzuje v § 11 ods. 1 dotáciu, na čo možno poskytnúť, dotáciu, na čo nemožno poskytnúť, a dotácie, komu sa neposkytujú, ktorým žiadateľom napríklad, ktorý nemá vyrovnané finančné vzťahy, ktorý je v konkurze a podobne. Osobne toto považujem za skutočne dobré vymedzenie dotácií. Nie som presvedčená, že by v zákone mohlo byť úplne presne uvedené, ja neviem s dvadsiatimi podmienkami a podobne.

Zdá sa mi, že všeobecne povedať, že nie sú dobre upravené podmienky v § 11 je veľmi ľahké. Ale už oveľa zložitejšie a myslím aj korektne je uviesť napríklad. Považujem za potrebné v časti, kde sa hovorí dotáciu, komu možno uviesť toto a toto, dotáciu, komu nemožno priznať, uviesť toto a toto. Čiže by som bola uvítala, keby tá konkretizácia bola vyššieho stupňa, nielen... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Na faktickú poznámku bude reagovať pán poslanec Miššík.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. No, pani profesorka, pani kolegyňa, veľmi si vás vážim, ale mám snáď dve veci, ktoré som vám chcel povedať.

Prvá je, že bol by som rád, keby ste si podrobne prečítali návrh pána podpredsedu Horta, ktorý predkladal takýto návrh zákona. Potom by ste vedeli, čo som myslel tým, že ten § 11 a ostatné, ktoré hovoria o dotáciách nie sú v poriadku. Ja si osobne myslím, že zákon práve naopak musí dávať určité zásady, ktoré platia pre prideľovanie dotácií. To nemôže byť osobitná svojvôľa, keď niekto splní podmienku, že nedlhuje nikomu nič a príde tam desať, dvadsať alebo sto žiadostí o dotáciu a ten úradník, prípadne niekto iný, prípadne pod vplyvom a tlakom niekoho iného rozhodne, že to bude tento klub, tento dostane, tento nie. Jednoducho takto to nemôže ísť. Zákon je na to, aby určil všeobecné pravidlá preto, aby sa dotácie, keďže sú to dotácie, to znamená štátne prostriedky, dávali tam, kam ich treba, aby o tom verejnosť vedela, aby nebol ani len náznak toho, že tam môže ísť o korupčné jednanie. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Ďalej o slovo požiadal pán podpredseda Hort, takže v súlade s § 28 ods. 1 rokovacieho poriadku mu udeľujem slovo. Nech sa páči, pán podpredseda.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán spravodajca, dovoľte, aby som aj ja v krátkosti v prvom čítaní vystúpil k predmetnému návrhu zákona. Bol som tu spomenutý Petrom Miššíkom niekoľkokrát.

Ja by som len chcel pripomenúť, že nadstavba, akou je šport a ktorá patrí do kompetencií ministra školstva je určite oblasť, na ktorú čaká táto spoločnosť už dlhé roky. Svojho času aj za našej vlády boli pokusy prísť s takýmto návrhom zákona. Jeden pochádzal z dielne ministerstva školstva z roku 2006, druhý bol ten takzvaný projekt Viktoria, ktorý predstavila vtedy skupina, ktorá bola zriadená priamo u vtedajšieho predsedu vlády Mikuláša Dzurindu.

Tento prienik mal vtedy ambíciu posunúť túto nadstavbu dopredu. Nemal ambíciu vyriešiť všetko, čo v športe čaká na riešenie, čo v športe je choré, čo v športe treba zreformovať predtým, ako sa dá do športu dať viac peňazí aj zo zdrojov, ktorým hovoríme štátny rozpočet.

Ja len v krátkosti, aby som pripomenul všetkým prítomným, lebo bol som vtedy ako navrhovateľ alebo zástupca skupiny navrhovateľov konfrontovaný v tejto sále niekedy až s invektívami na kvalitu alebo slabú kvalitu, alebo slabú vypovedateľnosť vtedajšieho návrhu. Tak len spomeniem štyri základné ciele, ktoré ten náš návrh vtedy chcel riešiť. Pritiahnuť čo najviac mladých ľudí k športovaniu, dosiahnuť čo najviac významných medzinárodných úspechov, robiť osvetu, to znamená podporovať šport ako žiaduci druh zábavy, a tiež urobiť poriadok vo financovaní športu z centrálnych zdrojov. Nie poriadok celkovo, ale poriadok vo financovaní z daní nás daňových poplatníkov. A snažil sa vtedy upraviť tieto kľúčové oblasti. Pôsobnosť a úlohy orgánov verejnej správy v oblasti športu, financovanie športu z verejných zdrojov, právne vzťahy vznikajúce v súvislosti so športom a právne postavenie profesionálneho športovca, právne postavenie športového klubu, športového zväzu a organizovanie športových súťaží športovej reprezentácie, spôsob riešenia sporov cez rozhodcovský súd a tiež informačný systém v športe, ktorého cieľom mala byť väčšia transparentnosť.

Keby sa toto bolo zrealizovalo, tak potom je možné naozaj uvažovať o tom, že po implementácii takéhoto systému je možné navýšiť aj financie na šport. Hovorím to tu preto, lebo nezávidím žiadnemu ministrovi školstva, ktorý má v ingerencii aj šport, ktorý chce túto oblasť zreformovať a ktorý chce do tejto oblasti priviesť poriadok. Z vlastnej skúsenosti poznám, že sú ľudia v športe, ktorí tam idú preto, aby sa nabalili. Sú známe prípady vytunelovania takých monštier, ako je Slovan Bratislava, vážneho vytunelovania peňazí, a sú prípady aj stále ešte veľkej skupiny obetavých ľudí, ktorí milujú šport, ktorí vedia, čo šport pre zdravý vývoj mládeže a národa znamená a ešte do športu nielen nosia peniaze, ale aj strácajú v ňom svoje zdravie.

Ja by som na úvod teraz k tomu, čo som sa mal možnosť s tým zoznámiť v návrhu zákona predsa len odrazil od toho, čomu sa hovorí programové vyhlásenie vlády Roberta Fica z augusta 2006 v časti 5.3. Budem teraz citovať.

"Vláda vypracuje nový zákon o podpore športu, ktorý v plnej miere prevezme komunitárnu úpravu športu v rámci Európskej únie s dôrazom na boj proti dopingu, zabránenie násilia na štadiónoch s cieľom podporiť štátne reprezentácie regionálneho, mládežníckeho a akademického športu. Súčasne zákon o športe bude klásť dôraz na vytvorenie transparentného informačného systému ohľadom nakladania s finančnými prostriedkami v rôznych oblastiach športu vrátane určenia jednotnej metodiky pre prerozdeľovanie finančných prostriedkov, vytvorenia viaczdrojového financovania športu, ako aj vytvorenia efektívneho systému pre rozhodovanie športových sporov v súlade s trendom Európskej únie." Toľko z programového vyhlásenie vlády.

Keď si pozrieme teraz návrh, ktorý mimochodom, keď sme my predkladali ten náš pôvodný, bol prisľubovaný, že bude hotový v septembri v roku 2007. Všetci si to spomínate, hovorilo sa o pracovných skupinách, o jasnom zadaní, o jasnej vízii. Nakoniec sme ho dostali na stôl dnes, to znamená v máji 2008, ale pretože si chcem niečo nechať na druhé čítanie, nebudem teraz hovoriť, čo ten zákon rieši, ale v súlade s programovým vyhlásením vlády poviem, čo ten zákon nerieši a čo si myslím, že je jeho chybou.

Zákon podrobnejšie nezakotvuje financovanie športu z verejných zdrojov, čo má byť jedno z kľúčových tém zákona o športe. Budem o chvíľu hovoriť o rozpočtoch, ktoré boli za našej vlády a o rozpočte, ktorý je teraz.

Pokiaľ ide o financie do športu, súhlasím s tým, že treba najskôr robiť reformy aj v tejto oblasti, ak to nemáme dávať do čiernej diery, no ale potom sa pýtam. Financovanie z verejných zdrojov je základ toho, aby sme sa pohli z miesta, a to tento zákon nerieši. Nedefinuje postavenie profesionálneho športovca. Nedostatočne definuje kompetencie športového arbitrážneho tribunálu. Vieme, o čom hovoríme.

Viem o tom, že niektorí moji kolegovia a kolegyne ešte, ktorí sa prihlásia, budú hovoriť o nízkych alebo slabých konkrétnostiach, o niektorých legislatívnych nedostatkoch. No a nenavrhuje zrušiť zákon č. 288/1997 Z. z. o telesnej kultúre. Toto považujeme za paradox. Nebudem sa detailne o tom rozprávať, aká dvojtvárnosť tu vlastne vznikne. Ja neviem, či na furt, alebo na prechodné obdobie, ale je to chyba.

No a spomeniem samostatne bezpečnosť na športoviskách a povinnosti usporiadateľov športových podujatí, vzťahy medzi športovcami a klubmi a tak ďalej. Dlho by sme tu mohli rozprávať, prečo prestali ľudia chodiť, trebárs, na slovenský futbal. Nie je to len kvôli úrovni, lebo však niekde sem-tam nejaké talenty sa objavia a niektorý zápas sa dá aj veľmi solídne pozerať, ale to, čo sa deje na športoviskách, akým spôsobom v mnohých prípadoch tam slušnému divákovi ide o život, pokiaľ nesedí vo VIP zóne, tak to je niečo, s čím treba naozaj už niečo začať robiť, pretože nielenže nemáme už pomaly ambíciu v týchto vážnych kolektívnych športoch niečo dosiahnuť, ale už nám tam aj prestanú chodiť ľudia, ktorí by mali šport brať aj ako rekreáciu a zábavu.

Pozastavím sa ešte na krátko pri tom financovaní. Poskytovanie dotácií na šport zo štátneho rozpočtu upravuje jediný, a to je § 11. Podľa ods. 4 účel, rozsah a podmienky použitia dotácií a sankcií za porušenie zmluvných podmienok sa uvedú v zmluve medzi ministerstvom a prijímateľom dotácií.

Zákon neurčuje zásady poskytovania dotácií zo štátneho rozpočtu na šport. Naozaj neurčuje, tak ako by sa to očakávalo a žiadalo. Nepredpokladá rozdelenie dotácií zo štátneho rozpočtu na šport vo forme súťaže. Prečo sa bojíme do tejto formy financovania ísť? Veď to je najspravodlivejšia forma a najmenej peňazí nám takýmto spôsobom odíde tam, kde nemajú. Neurčuje priority na prideľovanie dotácií zo štátneho rozpočtu vrátane určenia kategórie prioritných športov. Neurčuje kritériá pri prideľovaní dotácií v jednotlivých oblastiach. A nezakotvuje už spomínanú informačnú povinnosť pri financovaní športu.

Ja sa chcem spýtať, tie očakávania vo vzťahu k vládnemu návrhu zákona boli naozaj veľké. A nech sa teraz nikto na mňa nehnevá ani z tých, ktorých, s niektorými sa poznám aj z ministerstva školstva, ktorí majú na starosti šport. A poznám aj mnohých obetavú prácu, ale tu ide o legislatívny návrh, ktorý mal ambíciu začať niečo vážne v oblasti reformy športu na Slovensku robiť. Všetci, ktorým nám ide o šport, vieme, ako to očakávajú všetci tí, ktorí sa chcú v športe angažovať a ktorí chcú športu pomáhať. A myslím tým aj mnohých sponzorov, ktorí stále ešte majú blízky vzťah k športu a bez ktorých fungovania by sme si mnohé športy na Slovensku už nevedeli predstaviť.

Ale ja sa pýtam, či takýmto návrhom zákona sme splnili tieto očakávania a ambície, ktoré boli sľubované, a dávam si veľký pozor na to, aby som tu nehovoril nič osobného na rozdiel od tých, ktorí na mňa reagovali v tom predchádzajúcom rokovaní o návrhu zákona, ktorý sme predkladali my ako opozícia. Pýtam sa, či ich nádeje, alebo to, s čím pod čiernu zem zahrabali ten náš návrh, či tie nádeje sú v tomto návrhu zákona splnené. Ja počítam, že nie. Týmto spôsobom určite nezabezpečíme mimoriadne výsledky na olympijských hrách, majstrovstvách sveta, majstrovstvách Európy či v reprezentovaní klubových tímov v najvyšších európskych súťažiach.

Z tohto zákona sa dajú vyčítať priority reprezentácie? To je otázka. Ja už ani neviem, koľko je olympijských športov, ale pýtam sa, prečo tu nie je priorita aspoň navrhnutá, naznačená, o ktorej by sme tu mohli diskutovať, čo bude priorita číslo jeden, čo bude priorita číslo dva. Veď jeden päťmiliónový národ napriek rastu HDP, ktorý máme teraz, si predsa nemôže robiť ambíciu, že vo všetkých športoch budeme rovnakým spôsobom pristupovať ku všetkým športom. Ide aj o tradície, ide aj o danosti a tak ďalej, o tom by sa tu dalo diskutovať. Chýbajú mi tam priority. Takýmto spôsobom sa nepohneme z miesta.

Pýtam sa, či sa týmto zákonom naozaj skvalitní mládežnícky šport, výber talentov a tak ďalej. Nemám na to kladnú odpoveď. A obávam sa, že to je iba pokračovanie trendu, ktorý už tu bol spomínaný, ktorý nám reprezentuje vedenie Slovenského zväzu ľadového hokeja.

Spýtam sa, prečo k tomu návrhu zákona nebola naozaj žiadna pripomienka od splnomocnenca vlády pre šport. Ja si spomínam a dosť som sa svojho času angažoval do reformy verejnej správy a mali sme vtedy splnomocnenca, ktorý išiel s kožou na trh na trošku iných úrovniach počnúc ZMOS-om a končiac posledným starostom na Slovensku a mne tu trošku chýba vízia Úradu vlády, ktorý má túto funkciu, akým spôsobom je jeho predstava, kam by sa mal šport aj na základe dúfam jeho osobných skúseností uberať.

No a na záver som si nechal jeden výkričník. Viete, hovorí sa o športe ako o nadstavbe. Keď si pozriem, koľko sme dávali do športu my, myslím, keď sa schvaľoval rozpočet našej vlády, tak bol tam aj skok smerom dole v roku 2005, ale vieme, o čom to bolo vtedy, keď v tejto krajine sa začali robiť reformy a reálne mzdy klesali a koľko stáli peniaze v štátnej banke, o tom by bolo zbytočné tu dlho rozprávať, ale predsa len sa chcem spýtať.

To vážne, pán minister, ja viem, že vaše postavenie, alebo pán podpredseda vlády je trošku iné ako postavenie nominantov za stranu SMER, ale to vážne pri desaťpercentnom raste HDP. Teraz som sa dočítal najnovšie, že, a je to priznané aj ministerstvom financií, že prebytok rozpočtu za prvý až štvrtý mesiac, a to je prebytok na základe zvýšenia daňových príjmov, ktoré neboli plánované, je 7,8 miliardy, za štyri mesiace 7,8 miliardy vám to, čo sme my naštartovali prinieslo do rozpočtu navyše oproti tomu, s čím ste rátali.

Kedy sa chce do športu dať viacej peňazí a keď nie vtedy, keď je ekonomika takto rozbehnutá a keď bez toho, že by ste museli pohnúť obrvou, tak vám takéto financie tečú? Kedy chceme podporiť to, čomu sa hovorí nadstavba, ak nie v tejto etape? Pritom rok 2004 1 027 miliónov, rok 2006 1 020 miliónov, rok 2007 1 020 miliónov, rok 2008 1 011 miliónov, 2009 1 010 miliónov a 2010 1 010 miliónov.

Prosím vás, toto stojí za hlboké zamyslenie, pretože toto je jasný dôkaz o tom, aká je filozofia a vízia vlády, vašej vlády vo vzťahu k športu, vo vzťahu k mládeži, vo vzťahu k reprezentácii Slovenska. Ak si myslíte, že toto všetko je schopné zafinancovať iba sféra podnikateľská, tak ja vravím, že nie. Tá má tiež rozdelené priority vo vzťahu k zdravotníctvu, vo vzťahu k školstvu. Ten šport je stále ešte u mnohých na poslednom mieste. Ale ak sa dnes hlboko nezamyslíme nad tým, že nielen spravíme dobrú legislatívu, ale budete si vedieť vo vláde aj určiť priority a nie preto, že to nie je minister za SMER, ale je to z inej koaličnej strany, ktorý nemá až taký výtlak, čo sa týka poslancov a sily, no tak potom sme na tom veľmi zle. Dávam to všetkým do pozornosti, lebo hovorím ešte raz, desaťpercentný rast HDP, za štyri mesiace 7,8 miliardy navyše daňových príjmov a do športu nič? To naozaj potom sa nedivme, že dopadneme aj v iných športoch tak ako v hokeji.

Držím vám palce, pán minister, aby ste si to vedeli lepšie presadiť. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána podpredsedu Horta pán poslanec Miššík. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a pán poslanec Miššík má slovo.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. No, ja nadviažem, poviem, že futbal. Pokles v svetových rebríčkoch veľmi prudký a vážne sklamanie. Hokej vážne sklamanie. Tenis mužský vážne sklamanie. Môžeme pokračovať, za posledné tri roky skoro všade vážne sklamanie, frustrácia, vidíme to okolo seba, ako to prežívajú ľudia. Prišiel sem dnes návrh zákona, o ktorom sme si mysleli, že možno v základoch vyrieši aspoň zásadné podmienky fungovania športu na Slovensku. No, tento návrh ich nerieši.

Ja musím byť trošku aj osobný, pán minister, naši synovia spolu hrávali tenis a vždy som si myslel, že máš blízky vzťah k športu a verím tomu, že si si celý zákon prečítal. Bol by som rád, keby si svoj vlastný návrh na to, čo ti úradníci pripravili, povedal, lebo úvodné slovo som počul, ale to zrejme nebolo písané tvojou rukou.

No a nakoniec ešte možno jedna poznámka, ktorá tu nezaznela. Keď som si všímal to, kto môže prevádzkovať šport, tak som sa dočítal v tomto návrhu zákona, že by to mali byť buď občianske združenia, alebo, čuduj sa svete, aj akciové spoločnosti, ktoré budú zakladané v zmysle Obchodného zákonníka s výnimkou takou, že budú môcť prevádzkovať len takzvanú športovú činnosť, čo znamená pre laikov to, že ich príjmami môžu byť predaj lístkov, predaj hráčov trebárs a podobné veci, to znamená nič iného, len športová činnosť. Osobne si myslím, že to v poriadku nie je a nemali by sme zasahovať do slobody podnikania ani v tomto odvetví. A toto je dosť vážne, čo hovorím a chcem poprosiť všetkých, ktorí predkladajú tento návrh zákona, aby mi vysvetlili, prečo to takto mysleli. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán podpredseda Hort, chcete reagovať? Nie. Ďakujem. Takže vyčerpali sme vystúpenie všetkých písomne prihlásených rečníkov. Ešte sa opýtam, predsa sa opýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Nech sa páči. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Slafkovský, pani poslankyňa Cibulková a pán poslanec Galis. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a ešte skôr, ako udelím slovo prvému z rečníkov, o slovo požiadal pán podpredseda vlády a minister školstva. Nech sa páči, máte slovo.

J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Vážená pani podpredsedníčka, nechcel som vystúpiť, chcel som si počkať, ale vzhľadom na to, že pán poslanec Miššík ma osobne oslovil a zabŕdol do osobných vzájomných väzieb, pretože naozaj naši synovia spolu hrávali tenis a viem, o čom to je.

Pokiaľ si si všimol, pán poslanec, teda vymenoval si niektoré športové neúspechy, zabudol si na úspechy, veď aj dcéra vašej pani poslankyne, ale nechcem to zneužívať, má vynikajúce výsledky, sú aj dobré výsledky, sú kanoisti a tak ďalej a tak ďalej, čiže výsledky sú aj dobré.

Môžeme porovnávať, ako to bolo za vašej vlády a ako je to teraz. Ale to, čo je dôležité, čo musím povedať, nechcel som, musím povedať, veď za osem rokov, osem rokov koalícia nepredložila, neschválila, nepresadila v športe nič, ani nielen zákon, ani len novelu. A nás teraz kritizujete, že ten zákon je nekomplexný, že má priority, že nejde do detailu. O chvíľku tu budeme mať školský zákon, kde ma zas budete kritizovať, že idem veľmi do detailov, že idem na úkor vyhlášok.

Tu sme do úrovne vyhlášok nešli, pretože o dotáciách naozaj rozhodujú vyhlášky aj výnos, ktorý schvaľuje vláda, dokonca vaša vláda, teda bývalá vláda. Čiže tu sme ten systém nechali. Ten systém nikto doposiaľ nezmenil. Vy teraz naznačujete korupciu, no ale to bolo podľa tých pravidiel, ktoré boli prijaté minulou vládou, aj tie smernice všetky ostali, do toho sa nezasahuje. A vy nás teraz kritizujete, že prečo to nemeníme. Deväťdesiat percent, a to viete dobre, 90 % finančných prostriedkov je rozdelených podľa metodiky, podľa systému. Tak sme to nechali a myslíme si, že je to dobré, len upresňujeme, kto môže, kto nemôže, pretože niektoré veci sa stávali aj za vašej vlády, a to veľmi dobre viete, napríklad lyžiarsky zväz a tak ďalej, niektoré veci sa vynárajú aj teraz, ako je povedzme paraolympijský výbor.

Takže skúsme ostať v rovine takej korektnej, pracovnej. Ja sa ešte k zákonu vyjadrím, ale ešte na tú osobnú poznámku, či som ho čítal, alebo nečítal, no ti môžem osobne povedať, že 90 %, čo je tu, nehovorím textácie, prešlo v rámci diskusií, ktoré som viedol. Veď už jeden zákon tu bol pred rokom, ale som ho osobne stiahol, pretože nedefinoval systém v športe.

A cieľom tohto zákona naozaj je definovať systém v športe. Bez systémov, bez základných prvkov, bez povedania, kto je kto sa nepohneme ďalej, a to je hlavným cieľom toho zákona, aby sme definovali, kto je kto, aby sme vedeli, komu prostriedky môžu ísť, kto má akú úlohu a rozdeľme si úlohy, čo je úloha štátu, čo je úloha samosprávy a tento zákon jasne definoval priority, a to je mládež, talentovaná mládež a športová reprezentácia. To je podľa nášho názoru úloha štátu v športe a toto v tomto zákone je napísané. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou na vystúpenie pána podpredsedu vlády v rozprave sa prihlásil pán poslanec Peter Miššík. Končím možnosť reagovať na predrečníka. Nech sa páči.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán minister, mňa tá odpoveď veľmi neuspokojila, lebo ja som ani neútočil, ani som nehovoril, čo a ako, ja som hovoril k meritu veci, k zákonu, ale musím povedať jednu vec, že prečo naša vláda napríklad nepredložila návrh zákona o športe v prípade, ak vládla. No, my sme nanešťastie mali iné problémy v predchádzajúcich dvoch volebných obdobiach, keď bola ekonomika v troskách. Vďaka nám sa ekonomika zobudila a dneska žnete úspechy, ktoré vám v podstate neprináležia. Naša ekonomika je dnes na takej úrovni, že dnes, keby sa predložil dobrý návrh zákona o športe, o čom hovoril pán podpredseda Hort, tak by sme sa mohli absolútne ináč o týchto veciach baviť.

A keď už sme pri tom, voľakedy v politickej ekonómii, tej, teraz poviem úvodzovky, v minulom období sa hovorilo, že niečo je základ, to je ekonomika, a niečo je nadstavba, šport a kultúra. A keďže ste ľavicová strana, mali by ste vedieť, teda SNS nehovorím, no, niekedy ľavicová, niekedy nie, tak toto je nadstavba. My sme sa postarali o ekonomiku a veríme tomu, že šport ako podľa ľavicových politikov nadstavba by sa mohla teraz riešiť slušným, normálnym a dobrým zákonom. My k tomu chceme prispieť. My nemáme pred očami žiadne červené súkno. Chceli by sme, aby konečne už v tejto krajine existovalo niečo, na čom sa vieme všetci dohodnúť. A šport je fenomén, ktorý, či to niekoho hnevá, alebo nie je fenoménom, ktorý trápi, alebo teší nás všetkých. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán minister, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nie. Budeme pokračovať teraz vystúpením prihlásených poslancov do rozpravy ústne. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Alexander Slafkovský. Nech sa páči, pán poslanec, je tu priestor pre vaše vystúpenie v rozprave.

A. Slafkovský, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené dámy a páni, dovoľte mi pár slovami sa pozastaviť pri návrhu zákona, ktorý, samozrejme, je zákonom, ktorý hovorí o takej vážnej veci, akou je v modernej spoločnosti šport. Lebo keď sa pozrieme okolo seba, tak čo zistíme, že kto dokáže mobilizovať ľudí tak spontánne, tak masívne, ako sú športové udalosti a ako sú športové zápolenia bez toho, aby, vo veľkej väčšine teda, stane sa aj to, aby na konci tiekla krv, tak, aby tí ľudia mali radosť z toho, čo videli, čo zažili, aby mali radosť z toho, že sú a že sa na niečom zúčastnili. Preto je to taký veľký fenomén, a preto možno aj minulá vláda neúspešne predkladala zákon, alebo chcela ho predložiť a neprešiel. Preto aj o tomto zákone bude debata asi dlhá, respektíve život tohto zákona možno bude dlhý, lebo predpokladám, že prejde a že sa dočká aj mnohých novelizácií.

Mne predovšetkým v tomto zákone chýba určitý vzťah medzi zadefinovaním toho, čo považujeme ako štátnu reprezentáciu a čo je šport každodenný. Lebo ja ako človek, ktorý v športe žije pomerne dlho, vidím tam niekoľko poschodí toho športu, od toho najobyčajnejšieho, tej pohybovej, základnej pohybovej aktivity kvôli pohybovému a obehovému systému, čo vidím ako lekár. Vidím tam potom priestor pre to, aby sa mohli svojím spôsobom vybiť, aby sa mohli realizovať mladí ľudia v oblasti súťaže. Súťaživosť je pre nich absolútne prioritná.

Ale v tomto zákone nevidím, ako vieme prispieť k tomu, aby mohli fungovať aj tie obyčajné, bežné súťaže, akým je piata futbalová liga, alebo akým je nejaký lyžiarsky pohár na Slovensku, ako sú skoky na lyžiach. Keď sa pozrieme, na Slovensku už neskáče nikto na lyžiach. Mostíky, koniec. Nemáme snehu, nemáme kde lyžovať. Máme kde lyžovať niekedy, ale prečo tam nie je mládež, prečo tam nie je záujem? Prídete na športovisko a vidíte, že tam sú predžiaci, ktorých naháňajú rodičia, lebo tí sú počúvni, a žiaci do tých 12, 13 rokov, kde sa ešte ako-tak tie rozdiely znášajú. Tam ešte vidíme, že tých športujúcich je pomerne dosť. Len čo prídeme ale ku starším žiakom juniorom, prudký pokles zúčastnených športovcov. Juniorské súťaže vo väčšine športov už musíte spájať, teda v individuálnych športoch musíte spájať dohromady so súťažami dospelých, aby vôbec niekto bol v tej súťaži.

Veľmi podrobne poznám situáciu napríklad vo vodnom slalome, kde za ostatné roky máme obrovský problém s tým, aby mohli vychovať ďalších nástupcov tých špičkových pretekárov, ktorých máme.

A na Slovensku máme len niekoľko športov, kde máme know-how na to, ako vychovať olympijských víťazov. Ako získať medailu. A keď sa pozrieme na tú základňu, ktorá tam je, tak je to hrôza a je to strašne málo, z nej sa nedá nič vybrať. Veď šport je aj o tých fyziologických, biologických danostiach, ktoré hovoria, že jeden, traja zo sto majú určité špecifické danosti na určitý šport. A my nevieme týchto ľudí zabezpečiť, nevieme im zabezpečiť prostriedky, ani ich nevieme pritiahnuť k tomu športu. A tak medzi riadkami som vyčítal v tom návrhu, že toto by mali robiť mestá a obce, samosprávne kraje. Ale, ako to budú robiť? Z tých prostriedkov, čo dostávajú dnes? To je strašne málo.

Keď idete ako funkcionár, organizátor športu zháňať finančné prostriedky, odpoveď z podnikateľského prostredia je: "Pozrite, ja mám svojich šéfov v Bratislave, v Prahe alebo v New Yorku. Mne vyčlenili napriek tomu, že má obrat 5 mld. korún 15-, 200-tisíc korún na takéto bežné podpory v rámci územia, kde funguje. Z toho podporí 2, 3 akcie po 15-, 20-tisíc korún, možno niekde viacej, a tým podpora od firmy, ktorá má obrat 5 mld. korún skončila. Pre nich to je psychologicky skončené, pretože oni zaplatili dane v tejto krajine."

A my keď z prostriedkov, ktoré tu boli zaplatené do daňového systému nevyčleníme určitý stabilný objem, či to bude 0,33 % rozpočtu, alebo to bude jedna tisícina HDP, ktorá pôjde na šport, z toho vyčleníme prostriedky, ktoré pôjdu pre obce, pre samosprávne kraje, tak nebudú peniaze na konkrétne činnosti.

Dnes narážame na obrovský problém, ktorým je to, že kto sa bude o mládež starať. Kto s ňou bude trénovať? Kto s ňou bude robiť? Pretože už sa nedá, ako ja som za mladi utekal z práce, z nemocnice, aby som bol na tréningu o pol štvrtej na Chopku s lyžiarmi. Dneska nemôžem ujsť z práce o pol štvrtej, ani jeden lekár nemôže ujsť, pretože ich tam je málo a ťahajú do pol piatej, do šiestej. V iných zamestnaniach ten, kto robí, robí na plné "pecky" do siedmej do večera, do ôsmej. Sotva vidí deti, ženu večer, keď príde.

Keď nebudeme mať ľudí, ktorí sa o mládež, ktorá skončí školu poobede o pol druhej, o tretej postarať. Keď napíše domáce úlohy a chce niekde ísť, keď ich nebudeme mať čím pokryť trénersky a metodicky, nikto sa v tom športe neobjaví. Darmo budeme hovoriť o tom, že to chceme. Chceme to podporiť, ale kým nebudeme mať priestory na to, na zaplatenie ľudí, na zaplatenie športovísk, tak to nebude fungovať.

Preto mi v tomto zákone o športe vôbec chýbajú tie nadväznosti, zamyslenie sa nad tým, že čo chceme v športe urobiť do budúcnosti. Hovorí sa tu hodne áno, o boji s dopingom, o arbitrážnej komisii, ale ten základný problém, ktorý tu je, že šport bez toho, aby tam ľudia, tréneri, cvičitelia, rozhodcovia, funkcionári, organizátori vkladali svoje know-how, dávali do toho aj čas a sem-tam za to dostali aj nejakú korunu a popritom spoločenské ocenenie nebude existovať. To je alfa omega športu aj akéhokoľvek zákona a zákon, ktorý je postavený len na tom, že hovorí, má dať, ale nie je povedané koľko a odkiaľ, športu nepomôže. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Slafkovského sa nehlási nik. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou, a preto dávam teraz možnosť vystúpiť v rozprave pani poslankyni Kataríne Cibulkovej, ktorá je ďalšia prihlásená ústne. Nech sa páči.

K. Cibulková, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ktorý tu, bohužiaľ, nie je, takže...

M. Hort, podpredseda NR SR: Pani kolegyňa, on sa mi ospravedlnil, o chvíľu je hneď naspäť.

K. Cibulková, poslankyňa: Takže ho aspoň takto pozdravím. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, moji predrečníci už mnohé výhrady voči prerokúvanému návrhu zákona naznačili, a tak mi dovoľte, aby som voľne nadviazala na ich vystúpenia.

Súdiac podľa úrovne navrhovaného zákona musím hneď v úvode skonštatovať, že vzťah predkladateľa tohto zákona k športu ako takému musí byť značne negatívny. Zákon o organizácii a podpore športu písal totiž niekto, kto potrebám športu buď nerozumie, alebo rozumieť nechce.

V tejto súvislosti pripomínam, že v júni roku 2007 vládna koalícia zmietla zo stola opozičný návrh zákona o športe s odôvodnením, že pripravuje nový komplexný zákon.

Zákon, ktorý ste predložili, však nemožno v žiadnom prípade považovať za komplexný. Práve naopak. Do športu vnáša chaos, a ak vychádzame z jeho názvu, neprináša športu ani viac organizácie, ani viac skutočnej podpory.

Pre slovenský šport by bolo lepšie, keby ste opísali náš návrh z minulého roku a tvárili sa, že pochádza z vašej dielne. Rozhodli ste sa, že predkladaný zákon má definovať priority štátnej politiky v oblasti športu, a preto ponechávate v platnosti ako lex generalis zákon č. 288/1997 Z. z. o telesnej kultúre.

Ak však váš zákon o organizácii a podpore športu nemožno v žiadnom prípade považovať za lex specialis, pretože mnohé problematiky súvisiace s organizáciou a podporou športu, s výnimkou boja proti dopingu rieši veľmi nekonkrétne a vágne. Zákon napríklad vôbec neotvára otázky súvisiace s bezpečnosťou na športoviskách či s povinnosťami organizátorov športových podujatí. Taktiež vôbec neupravuje vzťahy medzi športovcami a klubmi.

Dôkazom právnej nekompetentnosti sú všeobecné a nenormatívne ustanovenia § 12 a § 13 o športovej infraštruktúre, v § 14 o starostlivosti o športové talenty alebo v § 15 o športovaní detí mimo vyučovania.

Ďalej sa v § 16 vôbec nevysvetľuje pojem športová reprezentácia. Namiesto toho sa poskytuje právnogramatický unikát, ktorý teraz si dovolím citovať. "Športovec je členom športovej reprezentácie, je športovým reprezentantom Slovenskej republiky."

Nebudem robiť prednášky z formálnej logiky o tom, čo je tautológia, len si dovolím poukázať na tú skutočnosť, že z citovaného ustanovenia vôbec nie je zrejmé, čo športová reprezentácia vlastne je. Ide o poverenie alebo o kolektív, ako sa bežne vníma toto slovo v športovom žargóne. Nevedno. Na okraj pripomínam, že vládnou koalíciou odmietnutý poslanecký návrh zákona definoval športovú reprezentáciu ako poverenie.

Medzi právne perličky možno zaradiť aj odvolávanie sa v § 23 a § 24 na neprávne normy, ako sú pravidlá športovej súťaže národného športového zväzu a stanovy národného športového zväzu.

V zákone je ďalej veľa slovného a právneho balastu, ako je napríklad ustanovenie § 7, že, citujem, "úlohy v oblasti športu plnia aj Slovenský olympijský výbor, Slovenský paraolympijský výbor, národné športové zväzy a športové kluby". Predkladaný text pritom nijako nešpecifikuje, o aké úlohy ide.

Ďalej v § 8 je absolútne zbytočné ustanovenie vypočítavajúce vlastné príjmy športových klubov. Nejestvuje totiž dôvod, aby boli predmetom zákonnej regulácie. Za vlastné príjmy sa označujú aj poplatky za prestupy športovcov do zahraničia. V prípade futbalu pritom ide o poplatky, ktoré Slovenský futbalový zväz vyberá proti duchu pravidiel Medzinárodnej futbalovej federácie.

Zákon má však aj vážnejšie prešľapy. V § 4 sa hovorí, že ministerstvo školstva organizuje a kontroluje uskutočňovanie štátnej politiky v oblasti športu a koordinuje činnosť ostatných orgánov verejnej správy a iných právnických osôb.

Vzhľadom na povrchnosť a vágnosť tohto textu nie je jasné, o akých právnických osobách je reč. Ak ide o iné právnické osoby podľa § 7 tohto zákona, sú nimi Slovenský olympijský výbor, Slovenský paraolympijský výbor, národné športové zväzy a športové kluby. V tomto prípade však ide o vážny zásah do autonómie športového hnutia, ktoré vláda nemá dôvod ani právo koordinovať.

Jednou z kľúčových tém zákona o organizácii a podpore športu by mala byť podpora športu z verejných zdrojov. Kým pred chvíľou spomínané nedostatky možno považovať za istých okolností za ospravedlniteľné, toto zlyhanie je neodpustiteľné. A to najmä preto, že pokiaľ nami navrhovaný a vašou väčšinou zamietnutý zákon túto otázku riešil dôkladne, tento text je v tomto smere jedno veľké šlendriánstvo.

Paragraf 11 totiž vôbec neurčuje zásady a priority prideľovania dotácií, nepredpokladá rozdelenie dotácií zo štátneho rozpočtu na šport formou súťaže a ani neurčuje kategórie prioritných športov. Uvedené nedostatky neriešia ani tézy návrhu všeobecne záväzného právneho predpisu ministerstva školstva.

Dalo by sa hovoriť i o ďalších nedostatkoch tohto zákona. Obmedzím sa však už iba na jediný. V texte nikde nie je definovaný status profesionálneho športovca, pričom mnohí špičkoví slovenskí športovci reprezentujúci našu krajinu na takúto zákonnú úpravu už roky čakajú. Opäť sa odvolávam na náš zákon, ktorý na profesionálnych športovcov pamätal.

Keby ste sa chceli niečo viac dozvedieť o tom, čo status profesionálneho športovca vlastne znamená, odporúčam vám, aby ste si to aspoň ukradomky naštudovali v zákone, ktorý poslanci vládnej koalície šmahom roky zamietli. Možno by ste pochopili, že profesionálny športovec je okrem iného i podnikateľ sui generis a oprávnene si zasluhuje osobitné právne postavenie.

Vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia z koalície, na športujúcu mládež, profesionálnych športovcov a šport ako taký by ste nemali myslieť len vtedy, keď sa chcete v ich prítomnosti vyfotografovať do novín alebo sa mihnúť po ich boku v priamom televíznom prenose.

Na záver si dovoľujem predniesť procedurálny návrh v zmysle rokovacieho poriadku, aby bol predložený zákon vrátený Národnou radou jeho navrhovateľovi na dopracovanie. Môžeme sa k nemu vrátiť, keď pán minister predloží zákonodarnému zboru nový návrh hodný mena zákona o organizácii a podpore športu.

A ešte na úplný záver. V prípade, že niektoré moje slová vyzneli tvrdo, neboli myslené osobne, ale som presvedčená, že šport a predovšetkým naša športujúca mládež je oblasť, ktorá si zaslúži, ale i vyžaduje našu pozornosť. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. (Potlesk.) S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne sa prihlásil pán poslanec Peter Miššík, pán poslanec Alexander Slafkovský. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pán poslanec Peter Miššík. Nech sa páči.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. No, asi by bolo zlé, keby sme sa aj nepochválili, lebo pán minister to spomenul, že sú aj úspechy. Na tejto strane politického spektra sú dva posledné veľké úspechy. To je dcéra Katky Cibulkovej v Paris federacia v osobných výkonoch na turnajoch. A, samozrejme, človek, čo sedí dve miesta odo mňa, Slafkovského syn je tretí na majstrovstvách Európy. Takže to sú významné úspechy. Ale zároveň musím povedať, že tie úspechy, ku ktorým gratulujem, nie sú až tak úspechy športových zväzov. Sú to skôr úspechy rodičov a financovania športu zo strany rodičov, čo je obrovský problém, o ktorom stále nikto nechce hovoriť.

Dnes, keď sa venujeme športu, a ja to teraz obrátim, pretože som zabudol ešte jednu vec vo svojom príspevku povedať, ktorú chcem spomenúť teraz, ale súvisí to s tým, čo hovorila Katka aj moji predrečníci, a to je to, čo sa deje v oblasti fanúšikov v športe. To je predsa nepredstaviteľné, aby tento štát z našich daní vynakladal obrovské peniaze na to, aby kukláči doprevádzali tlupu neprispôsobivých občanov, ktorí sa tvária ako nejakí fanúšikovia nejakého futbalového klubu. Veď to je úplne šialené. Všade sa s tým vedia vysporiadať. Vedeli sa s tým vysporiadať v Anglicku. Dnes sú vzorní Angličania. Vedeli sa s tým vysporiadať v Španielsku, kde dostali traja takýto rowdys, trojročné odňatie slobody za to, že zranili jedného človeka z SBS-ky vyhodeným sedadlom.

Čo sa deje u nás? Nič. Ja nehovorím, že to má riešiť zákon o športe, ale toto všetko, vážení, súvisí. Ak my budeme naďalej postupovať benevolentne voči takýmto... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej prihlásený s faktickou poznámkou je pán poslanec Alexander Slafkovský. Nech sa páči.

A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem. Nadviažem na moju predrečníčku. Upozornili ma na jednu vec v tom financovaní, na ktoré treba myslieť, a to je záležitosť, ktorej sa treba troška venovať hlbšie, len načrtnem. Skúsme zadefinovať to, že napríklad výkonnostný šport je pre regionálne a miestne samosprávy prenesenou kompetenciou. Nie originálnou. Originálna, dáte, koľko chcete. Len čo spravíme, že je to prenesená kompetencia, keďže my vieme na školstvo, zadefinujeme, koľko prostriedkov obec dostala. Dostala peniaze podielom z dane, musí z toho financovať školy, pretože sú to prostriedky zo štátneho rozpočtu. A tak, ak dostane obec nejaké prostriedky zo štátneho rozpočtu na šport, zadefinujme to ako prenesenú kompetenciu.

Zákonom sa to dá, ale zadefinujme, že to budú pravidelné, každoročné a dlhodobé prostriedky, od ktorých sa bude môcť odvíjať potom aj financovanie toho výkonnostného športu, ktorý je tým podhubím reprezentácie na jednej strane, ale na druhej strane je absolútnym špičkovým sociologickým fenoménom, ktorý pomáha udržiavať komunitu živú, čulú, slušnú a poriadnu a niekedy aj vychovanú. Takže skúsme pouvažovať nad tým, je to téma do budúcnosti do druhého čítania. Ďakujem.