M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S reakciou, pani poslankyňa, nie? Posledným prihláseným k tomuto návrhu vládneho zákona je pán poslanec Dušan Galis. Nech sa páči.

D. Galis, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona o organizácii a podpore športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov je jedným zo zákonov, ktoré Slovenská republika dnes nevyhnutne potrebuje prijať.

Slovenská republika ako malá krajina sa môže prezentovať zásadne dvoma spôsobmi: intelektuálne, kde môžeme dokázať, že sme minimálne schopní uspieť a konkurovať v prostredí väčších a vyspelejších štátov a takisto v oblasti športu. Šport, respektíve telesná kultúra je významný fenomén, ktorý chceme, či nechceme spája ľudí, pozitívne vplýva na vývoj jednotlivca, rodiny a, samozrejme, aj samotného štátu.

V dôvodovej správe predkladaného návrhu zákona je dostatočne popísané a zverejnené priaznivé pôsobenie športu, telesnej kultúry, spojenie s výchovou a vzdelávaním na zdravý vývoj spoločnosti. Dôležitosť návrhu zákona o športe, dôležitosť športu iste nespochybní ani koalícia, ale ani opozícia.

Ako bývalý športovec, hráč a tréner a súčasný splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre mládež a šport som sa už opakovane vyjadril, že šport spája ľudí a mal by byť apolitický. Zákon o športe musí byť pre šport, a nie pre žiadnu politickú stranu. Je to priestor, kde zaznamenávame prienik názorov, zámerov, cieľov širokého spektra politických strán a hnutí.

Ako príklad môžem uviesť zámery v oblasti športu, ktoré za posledné dve volebné obdobia prijali súčasné parlamentné strany vo svojich volebných programoch. Rozvoj telovýchovných a športových aktivít občanov, podpora šírenia vhodných foriem športovo-rekreačných a telovýchovných aktivít na školách v rámci mimoškolskej činnosti, rozširovanie možností na šport, na pohyb, implementácia športových aktivít do systému výchovy a vzdelávania, investície do športovej infraštruktúry, pozornosť a podpora štátu a vlády v oblasti športu, podpora štátnej reprezentácie, mládežníckeho športu a akademického športu, podpora vhodných aktivít mládeže, rozširovanie ponuky aktívnych foriem trávenia voľného času pre deti, to sú iba niektoré zo zámerov, kde sa nedá rozoznať, ktorá politická strana sa pod ne podpísala. To je dobré a tak to má byť.

Šport a telesná kultúra by nemali byť vecou politických šarvátok, ale vecou širokej zhody. Spoločne nás trápia, ale dá sa to všetko vsunúť do zákona. V tomto procese ide o využitie pozitívnych prvkov minulosti a cez skvalitnenie existujúceho stavu a jeho modernizáciou smerovať pohľad do budúcnosti.

Predložený návrh zákona je jednou z ciest, ako takýto stav legislatívne zabezpečiť. Po prijatí sa zákon môže stať základným východiskom, zdôrazňujem základným východiskom pre naštartovanie tohto procesu. Opakujem, zákon o športe je potrebný na vytvorenie legislatívneho rámca pre pozitívne zmeny v telesnej kultúre a športe. Samotný zákon treba vidieť v širších súvislostiach.

Predkladaný návrh zákona preto treba chápať ako jeden z prostriedkov na naplnenie cieľa. Ak zhodnotíme stav športu v ponovembrovom období, musíme konštatovať okrem pozitív aj negatíva. Rozpad starého systému a tvorba nového systému bola chaotická, šport sa ocitol v kríze, boli sme svedkami mnohých káuz. Finančné a dopingové aféry mali negatívny vplyv na verejnú mienku, na pokles diváckeho záujmu o samotný šport. Mnohé dobré veci z minulosti zanikli. Spomeniem telovýchovnú školu, oblasť metodickú a ďalšie, ktoré boli zrušené údajne z finančných dôvodov, aparáty však ostali.

Vládny návrh zákona o športe rieši oblasť športu tak, aby korešpondoval s procesom decentralizácie, s prijatou komunitárnou právnou úpravou v oblasti hospodárskej súťaže, ochrany zdravia, profesionalizácie športu, ale aj medzinárodných zmlúv týkajúcich sa aktuálnych fenoménov v športe, ako boja proti dopingu. Definuje a rieši štátnu politiku v športe, úlohy štátu, ministerstiev, komunálnej spolkovej sféry. Priority zákona sú štátna športová reprezentácia a jej materiálno-technické zabezpečenie, otázka školského športu a športovania detí mimo vyučovacieho procesu a starostlivosť o športovo talentovanú mládež.

Návrh zákona reaguje aj na skutočnosť, že Slovenská republika je členom Európskej únie. Rieši otázky dopingu, rozhodovania sporov, disciplinárne konanie, spor na štadiónoch, športový arbitrážny tribunál, to sú všetko produkty súčasnej doby a tieto zákon legislatívne ošetruje.

Zriadením Antidopingovej agentúry sa na úrovni štátu zabezpečí plnenie záväzkov Slovenskej republiky, ktoré predstavujú príslušné medzinárodné dohovory, ako Medzinárodný dohovor proti dopingu v športe UNESCO, ktorý Slovenská republika nedávno ratifikovala. Ratifikáciou dohovoru Slovenská republika vyjadrila súhlas so súčasnými trendmi boja proti dopingu s cieľom posilniť úsilie zmluvných štátov, zaviesť adekvátne opatrenia na spoločný postup. Doterajšie plnenie záväzkov v oblasti boja proti dopingu na úrovni občianskeho združenia z hľadiska záruk štátu pri napĺňaní obsahu prijatých dohovorov už nepostačuje. Napokon treba spomenúť tú časť návrhu zákona, ktorá nanovo v našej legislatíve v oblasti športu obsahuje zriadenie a správu informačného systému verejnej správy o športe.

Navrhovaný zákon definuje podporu športu štátom ako súčasť verejného záujmu, rieši otázky štátnej politiky v športe, úlohy štátu, príslušných ministerstiev, komunálnej spolkovej sféry. Roztrieštenosť športového hnutia sťažuje partnerstvo k štátu. Integračný proces je nutný a k nemu musí byť priradená aj primeraná legislatíva.

Čo sa týka financovania, už v priebehu prípravy zákona som zachytil veľa názorov, priznám sa aj kritických. K tomu poviem dve pozitíva.

Po prvé. V súlade s názorom predsedu vlády k akémukoľvek navýšeniu finančných prostriedkov do určitej oblasti štátneho rozpočtu v rámci prijímanej legislatívy sa minister financií ako strážca financií štátu bráni. Pretože on má predstavu, ktorá je nad úrovňou záujmu toho ktorého rezortu. Na druhej strane, ak chceme dať zadosť programovému vyhláseniu vlády, dohodneme sa, nájdeme riešenie, ktoré uspokojí aj záujmy ministerstva financií, aj záujmy vlády ako celku realizovať programové vyhlásenie.

Po druhé. Šport sa dostal do Lisabonskej zmluvy, a to nám umožňuje, aby po jej prijatí sme z európskych fondov mohli financovať samotný šport. V súčasnosti môžeme financovať vzdelávanie v športe.

Záverom niekoľko myšlienok k športu a telesnej výchove ako takej aj z mojich skúseností. Pohybová aktivita, ktorá je základom zdravia, sa postupne vytráca z nášho životného programu a väčšina mladých ľudí prechádza na pohodlnejší spôsob trávenia voľného času. Technický pokrok im priniesol veľa zaujímavých podnetov, zábav, hier aj poučenia. Doba však priniesla aj množstvo negatívnych vplyvov na vývoj mladého človeka. Televízia, počítače, školské povinnosti, v ktorých prevláda jednostranné zaťaženie vytvárajú sedavý spôsob života našej mládeže. Rozmáha sa, a to je veľmi zaujímavé, odmietavý postoj k telovýchove na školách. Rastie ponuka drog. Drogoví díleri prenikli do škôl. Rozmáha sa požívanie alkoholu, fajčenie, ba aj závislosť od hazardných hier.

Tiež rôzne prejavy šikanovania medzi školskou mládežou sú dôkazom slabej prevencie vo výchove, ale hlavne nedostatočnej organizácie voľného času na vybitie energie mladého človeka.

Rozširujú sa rady obéznych mladých ľudí, zvyšuje sa náchylnosť na choroby. Až 50 % mladých ľudí chodí do obchodných centier preto, lebo nemajú čo robiť. Obchodné centrá u nich plnia funkciu nielen sociálnu, ale aj športovú.

Hľadajme cesty, ako vytvárať podmienky na prevenciu. Tá je oveľa lacnejšia ako neskoršia liečba. Aj preto sme minulý rok po súhlase s aktívnou účasťou predsedu vlády vyskúšali projekt výstavby multifunkčných ihrísk, a to sa veľmi osvedčilo. Tento rok sme podporili 150 miest a obcí, ktoré majú možnosť otvoriť multifunkčné športovisko s umelou trávou a s osvetlením. Do konca volebného obdobia chceme takýchto ihrísk postaviť do 600. Ide o multifunkčné športoviská, ktoré umožňujú športovať prakticky v ktoromkoľvek počasí a v denných a večerných hodinách, kde sa dá hrať futbal, volejbal, basketbal, tenis, hádzaná, football a iné športy.

Za predchádzajúcich osem rokov sa nepodarilo postaviť žiadne športovisko takéhoto typu ani pre deti, ale ani dospelých. Naopak, takmer 55 veľkých ihrísk sa na Slovensku v tomto období stratilo, zaniklo. Za dôležité považujem, že nejde iba o projekt vlády, ale aj k jeho realizácii prispievajú samotné obce a mestá vlastnými finančnými zdrojmi a silami. Tak sa nám darí vtiahnuť čo najširšiu základňu ľudí do tejto myšlienky, ktorá si myslím, že je veľmi pozitívna. A keďže priamo na projekte spolupracujú aj obce a mestá, darí sa nám pokrývať ihriskami rovnomerne celé územie Slovenska. V tomto procese nie je dôležité, či ihrisko sa postaví na juhu, severe, alebo v inej lokalite, ale snažíme sa rovnomerne pokrývať potreby občanov, ktorým budeme slúžiť.

V súčasnosti sa sústreďujeme na ďalší obdobný projekt, a to je projekt rekonštrukcie a výstavbu malých plavární. Vláda bude určite pripravená aj týmto spôsobom pomáhať a poskytovať dobrú vec a bude vedieť zháňať aj finančné prostriedky na takéto úžasné veci.

Úplne záverom chcem veriť, že problematiku športu budeme posudzovať aj v širších súvislostiach, v interdisciplinárnom a nadrezortnom nadhľade a k predloženému návrhu zákona zaujmeme uvážlivé stanovisko. Hľadajme v tomto prípade optimálne proporcie, využime zdravý rozum v záujme budúcnosti našej mladej generácie. Akceptujme navrhovaný zákon, aj keď bude treba, doplňme ho a upravme ho v druhom čítaní našimi skúsenosťami, nápadmi na jeho zlepšenie pozmeňujúcimi návrhmi. Bolo by vhodné, keby sme tento návrh zákona prijali a hlavne uviedli ho do praxe tak, ako bez reptania niekedy užívame predpísané lieky od lekára. Góly, body, sekundy totiž nepoznajú stranícku príslušnosť. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa prihlásili pán poslanec Peter Miššík, Alexander Slafkovský, Jana Laššáková, Dušan Jarjabek, Oľga Nachtmannová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Skôr ako dám slovo pánovi poslancovi Miššíkovi vás chcem požiadať o súhlas k nasledovnému riešeniu. Vzhľadom na skutočnosť, že sme zatiaľ prebrali v druhom čítaní jeden zákon, o ktorom nemôžeme hlasovať v súlade s § 83 ods. 4, pretože neuplynuli lehoty od podania pozmeňujúcich návrhov, a vzhľadom na to, že toto je jediný zákon, ktorý neviem, či do 17.00 hodiny skončíme a po dohode s predsedom Národnej rady vám chcem dať návrh, aby sme pokračovali po 17.00 hodine v rokovaní ďalšími bodmi a aby sme aj o tomto zákone, ktorý predkladala pani poslankyňa Tóthová hlasovali zajtra o 11.00 hodine. Pýtam sa, či je k takémuto postupu všeobecný súhlas? (Všeobecný súhlas.) Ďakujem, vnímam to ako všeobecný súhlas. Čiže hlasovať budeme až zajtra o 11.00 hodine.

A teraz má slovo vo faktickej poznámke na vystúpenie pána poslanca Galisa pán poslanec Peter Miššík. Nech sa páči, pán poslanec, máte priestor.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem pekne. Vyrušuje ma pán poslanec Galbavý, ale budem hovoriť. Chcem sa zastaviť na tých posledných slovách, ktoré povedal pán Dušan Galis vo svojom príspevku, a to, že góly, body, sekundy nepoznajú stranícku príslušnosť. Ale ja musím povedať, že ani môj príspevok, ani príspevky ostatných mojich kolegov neboli o tom, že sú stranícke, ale mali za cieľ vylepšiť vládny návrh zákona, ktorý bol predkladaný, prípadne poukázať na to, čo by mal obsahovať alebo nie. Takže chcel by som vedieť, Dušan, čo si myslel pod tým, že čo sme povedali k tomuto zákonu politicky, lebo ja ten pocit nemám. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Alexander Slafkovský. Poprosím o pokoj v rokovacej sále. Nech sa páči.

A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem. Pán kolega, je niekoľko fenoménov, ktoré si treba v rámci Európy všimnúť, nielen to, že je nejaká tá európska legislatíva, ale keď si nájdete čas a budete v zahraničí, zájdite sa pozrieť v nedeľu ráno na plaváreň v Paríži, na cyklotrasu za Berlínom alebo za Štokholmom, alebo za Madridom, ako to tam vyzerá, koľko je tam mladých ľudí, koľko je tam rodín s deťmi, ako ten šport do toho života bezprostredne prenášajú. Keď tie deti ten pohyb a súťaživosť dostanú podporenú od rodičov alebo od školy, alebo od organizácií pracujúcich s mládežou, tak sa to ďalej rozvíja, ono to funguje, nezaniklo to, sú to krajiny, ktoré sú sociálne alebo sociologicky o 15 až 20 rokov pred nami. Nás ako krajinu v športových výkonoch ďaleko predbehli. Ale predbehli nás aj v tom, koľko ľudí sa venuje každodennej pohybovej aktivite. A o tom to je, to nie je len o tom, že sa budeme sťažovať, že sú tu počítače, je tu je televízia, sú tu hry, tie deti by to robili.

Je množstvo netradičných nových športov, ktoré ich zaujímajú, ale nemáme cvičiteľov na to, nemáme, kto by sa o nich staral, kto by s nimi robil snowbording, kto by s nimi robil skejtovanie, kto s nimi bude robiť lezenie po stenách, kto s nimi bude robiť extrémny bicykel. To sú všetko veci, ktoré ich zaujímajú. treba na to myslieť a nezabudnúť na mestá a obce, ktoré majú tieto priestory, ale tak ako som, zvážte to, preniesť to ako prenesenú kompetenciu s určitými prostriedkami, ale aj povinnosťami, finančnými prostriedkami.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pani poslankyňa Jana Laššáková. Nech sa páči.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcel nadviazať na vystúpenie pána poslanca, a to v tej časti, kde poukazuje na to, že hlavne mladí ľudia nešportujú a využívajú iné formy, hlavne nohy pred televízorom na rôznych počítačových hrách a tak ďalej. Tým, že im vlastne neboli vytvárané nejaké podmienky, aby mohli využívať voľný čas aktívne a športovo, sú tam, kde sú a skutočne mnohokrát fakt, že zanedbávajú tú svoju telesnú kultúru, ja si myslím, že je veľmi dobré, že už len nehovoríme o tom, ale že vláda predložila návrh zákona o športe, ktorý dáva určitý právny rámec a podmienky na to, ako postupovať práve v tejto oblasti. A ja som pevne presvedčená, že všetci máme dostatok vedomostí a schopností o tom, aby sme ten návrh zákona upravili tak, aby bol naozaj prospešný a aby sa šport nielen profesionálny, ale aj pre všetkých ostatných dostal do prostredia, kde sa bude dať využívať. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickou poznámkou teraz nasleduje pán poslanec Dušan Jarjabek. Nech sa páči.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V nadväznosti na to, čo povedal pán poslanec Galis, ja naozaj beriem tento zákon ako istý pokus. Po ôsmich rokoch, alebo, aby sme sa zase nedostali do sporu koalícia a opozícia, po vzniku štátu vlastne išlo to s mnohými vecami dole vodou, bohužiaľ, a ten šport patrí medzi ne, takisto ako patria medzi ne, bohužiaľ, aj isté druhy kultúry a bude to tak dovtedy, kým nebude existovať zákon o sponzorstve, kým ho niekto nenavrhne a kým nejaký minister financií láskavo nepovie, že teda áno, tento zákon prijímam. A to je dlhodobý proces.

Skutočne od vzniku republiky žiaden minister financií tento zákon nechce, neviem prečo. Nemôžeme hovoriť o tom predsa, tak ako to hovoríte vždy, že všetko, ako keby bolo predtým dobre a teraz vlastne sa to všetko kazí nejakým prijatím nového zákona. Hovorím ešte raz. Tento zákon je pokus o to, aby v tomto štáte naozaj nastali nejaké legislatívne pravidlá hry ohľadne tejto problematiky.

Pozrime sa, ako to dopadlo s týmto športom napríklad v Bratislave. Pozrime sa, ako vyzerá bratislavská plaváreň. Ja by som bol veľmi nerád, aby celý tento šport a všetko to, čo sa v tejto republike v tejto oblasti deje, sa dostalo do situácie, v ktorej je bratislavská plaváreň. Kto za to bude brať zodpovednosť? Kto? Konečne kto bude popoťahovaný za prsty? A bol by som veľmi nerád, aby to naozaj takto skončilo bez pána ako táto bratislavská plaváreň. Lepší príklad mi naozaj nenapadá. No a absolútne súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Galis, že tento problém je nadstranícky a budem rád, keď... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pani poslankyňa Oľga Nachtmannová ako posledná s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Galisa. Nech sa páči.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Galis ukázal podstatnú dimenziu potreby zákona o podpore športu, teda nutnosť súladu telesného a duchovného, známu kalokagatiu, myšlienku idúcu ešte z čias antiky. Negatívne prejavy spoločnosti, ktorých sme v súčasnosti svedkami, sa môžu postupne práve podporou športu značne eliminovať. A multifunkčné ihriská, ktoré spomenul pán poslanec Galis, sú určite dobrým počiatočným krokom tejto vlády, ktorým šport aktívne podporuje. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Galis bol posledný riadne prihlásený do rozpravy. Pýtam sa pána ministra, či chce využiť právo záverečného slova? Čiže v záverečnom slove teraz vystúpi pán minister a pán podpredseda vlády. Poprosím všetkých, ktorí sú v sále, dohodli sme si, že nebudeme hlasovať, ale práve preto by sme mali trošku zachovať úctu k tomu, kto vystupuje či už v rozprave, alebo s faktickou poznámkou. Ďakujem za porozumenie.

J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja len niekoľko poznámok a na záver nejaký návrh. Pán poslanec Szigeti, vy ste zaútočili, že zákon je direktívny, že direktívnym spôsobom rozdeľuje finančné prostriedky. Chcel by som naozaj povedať, a možnože ste si všimli, že v zákone alebo časť, ktorá hovorí o financovaní v dotáciách, ostáva v podstate pôvodný systém s tým, že upresňujeme, komu a komu nie, a to robíme na základe toho, ktoré dotácie aj za vašej vlády boli poslané zle a kde bolo podanie na trestné oznámenie, tak sa snažíme tomu vyhnúť.

Po druhé som už povedal, že výnos, ktorým sa poskytujú dotácie, my v súčasnosti aplikujeme ten, ktorý ste vy ako minister školstva schválili 12. apríla roku 2006. Takže potom aj ten váš systém zrejme bol, ja neviem nejako direktívny alebo ako inak, pretože systém sme prebrali, 90 % finančných prostriedkov ide na základe metodiky, na základe kritérií. My si myslíme, že je to správne, tak sa v tom pokračuje a zákon to nemení, len upresňuje.

A pokiaľ ide o násilie, bezpečnosť. Áno, je pravda, že zákon č. 315/1992 Zb. o verejných telovýchovných, športových a turistických podujatiach, ten meníme, tam ide novela. Už práve dnes som podpisoval návrh do vlády, predkladáme to spolu s pánom podpredsedom vlády a ministrom vnútra Kaliňákom a tam sa tieto veci, myslím si, že pán Miššík alebo pán Hort to takisto vo svojich príspevkoch kritizovali. Áno, ide novela, ale toho zákona č. 315, nebudeme to dávať do tohto zákona.

Napadali ste, že nie je, i keď to nesúvisí priamo so zákonom zabezpečená alebo vyfinancovaná príprava na olympijské hry. No je. Po prvýkrát je, podpísal som zmluvu, kde je aj finančné zabezpečenie, s predsedom olympijského výboru sú absolútne spokojní. Čítali ste nejakú kritiku z olympijského výboru, že by nebola zabezpečená príprava na olympijské hry? Žiadna nebola. Naopak, vo vzťahu ku kvalite alebo k hodnoteniu zákona bolo povedané, že v porovnaní s tým, čo sa v histórii predkladalo, a vy viete, že ani jeden neprešiel, tak dúfajme, že tento prejde, pretože všetci aspoň tí, ktorí celý v športe pracujú a ktorí sa mali zúčastňovať, veď to nerobilo ministerstvo školstva tento zákon, na tom sa podieľalo obrovské množstvo odborníkov vrátane Slovenského olympijského výboru, zväzu a tak ďalej, sú to desiatky ľudí a tí tvrdia, že zákon je na súčasnú dobu k dobru. Informačný systém je nevyhnutný, tam netreba kritizovať. Musí byť aj kvôli sprehľadneniu toku peňazí, aj kvôli zjednodušeniu, aj kvôli štatistike a tak ďalej.

Pán poslanec Miššík, už sme trošku diskutovali, či je všeobecný, či je detailný, či dotácie, či v zákone áno, či v zákone nie. Zásady sú v zákone, metodika, výnos, ktorý som povedal, sme odpísali z vašej vlády, zatiaľ nechávame tak, myslíme si, že bol dobrý. Nie je dôvod to meniť, v zákone nezasahujeme do toho. Myslíme si, že je to v poriadku. Ak je nejaký iný názor, že dotácie by sa mali nejako inak, treba povedať, môžeme sa o tom porozprávať.

Pán poslanec Hort mal trošku taký osobnejší predslov, že predkladal zákon o športe, neprešiel mu. Kritizuješ, pán poslanec, že prečo ostáva 288, no aj z toho dôvodu, že sú tam riešené veci, ktoré sa týkajú rekreačného športu a do ktorých nechceme zasahovať a je tam aj zmienka o financovaní. Tento zákon je pragmatický, zadáva systém, zadáva kritériá, zadáva pravidlá a definuje, kto je kto, ale nerieši všetko, to tu nikto nepovedal, že týmto zákonom chceme riešiť všetky problémy v športe, preto podľa môjho názoru žiaden zákon doteraz o športe ani prijatý nebol.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán podpredseda vlády, prepáčte, nejdem reagovať na to, čo vravíte, ale chcem ešte raz upozorniť všetkých v rokovacej sále, aby rešpektovali to, že v záverečnom slove vystupuje pán podpredseda vlády a minister k predchádzajúcemu zákonu. Tí, ktorí si máte čo povedať, prosím vás, povedzte si to mimo rokovacej sály, tí, ktorí ste došli až teraz, odsúhlasili sme si, že dnes hlasovanie nebude. Poprosím teraz naozaj o rešpektovanie záverečného slova pána ministra. Prosím aj koaličných, aj opozičných poslancov, aby prejavili úctu k rečníkovi.

J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Pán poslanec Slafkovský, ja viem, že vy ste starý športovec. Neviete, ale keď vy ste plávali, ja som plával, trošku som mladší ako vy, takže ja si na vás pamätám. Ja chápem, že to myslíte dobre, myslíte správne, zase, samozrejme, otázka je, ako to urobiť. To ja poviem otvorene. Ako ten systém nájsť. Ale nemyslím si, že by bolo správne, aby štát zobral originálne kompetencie obciam a mestám v oblasti športu. To by nebolo dobré, pretože štát, to je znárodnenie.

Iné je to pri povinnej školskej dochádzke. Tá je povinná. Takže obce sú zriaďovateľmi a štát si stále drží direkciu, ale pri rekreačnom športe, pri školských krúžkoch, pri tých aktivitách, ktoré musia ísť zdola, nie zhora z direktívy štátu si neviem predstaviť, že by sme obciam zobrali originálnu kompetenciu vrátane časti daní, ktoré majú a štát, že by nejakým normatívom alebo ako inak. Nejakým normatívom alebo nejakým príkazom, že by posielal tieto a kontroloval tieto finančné prostriedky do posledného krúžku. To z hľadiska štátu je nerealizovateľné, neuskutočniteľné, to mi verte. Treba iné aktivity, podľa mňa motivačné, podporné, to skôr. Grantové schémy, tak ako je to v zahraničí, ale nie direktívou, nie na silu, nie s tým, že by to šlo zo strany štátu.

Nie je tu, škoda, pani poslankyňa Cibulková, tak sa ani nebudem k nej vyjadrovať, čo je škoda, lebo niektoré jej názory neboli zlé, niektoré sú zlé, tak možno, že pri druhom čítaní sa pani poslankyňa bude môcť s mojimi odpoveďami zoznámiť, ale narážala aj ona ohľadom financovania a tam by som chcel naozaj upozorniť na to, čo máme uverejnené v § 8 ods. 5, je mimoriadne dôležité, kde sa hovorí, že na účely podnikania športovej reprezentácie môže založiť obchodnú spoločnosť Národný športový zväz, iba ak je jediným spoločníkom a podiel zo zisku po zdanení môže používať na plnenie úloh § 8 ods. 2 a na svoju činnosť. Nie inde.

Na záver, lebo naozaj sa nedá sústrediť na šport zrejme. Takže na záver preskočím všetko, čo som chcel povedať. Na záver iba toľko, ja si myslím, že aj spolu s pánom splnomocnencom vlády sme otvorení na to, aby pozmeňujúce návrhy, ale hovorím to úprimne, pozmeňujúce návrhy aj, pán podpredseda Hort, ktoré máte, môžeme si sadnúť, nie je dôvod, aby sme tu nejako politikárčili. Sadnime si a ja som za to, aby sme ten zákon, pretože už sa patrí, aby konečne nejaký zákon prijatý bol, tak ho dolaďme a dúfam, že zaň zahlasujete potom aj vy. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pýtam sa pána spravodajcu, či chce využiť právo záverečného slova? Nie. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu s tým, že hlasovať budeme zajtra o 11.00 hodine. A v súlade so schváleným programom budeme teraz pokračovať prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona o podpore práce s mládežou.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 589 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 610.

Opäť poprosím pána ministra a podpredsedu vlády pána ministra školstva Jána Mikolaja, aby vládny návrh zákona uviedol.

Nech sa páči, pán minister, je tu priestor pre vaše úvodné slovo.

J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona o podpore práce s mládežou sa predkladá na základe programového vyhlásenia vlády a plánu legislatívnych úloh vlády.

Východiskom pre prípravu návrhu zákona je súčasný stav práce s mládežou na Slovensku. Od roku 2001 bola rezolútne prierezová problematika práce s mládežou uskutočňovaná každoročne Akčným plánom úloh, ktorý vychádzal z obsahu koncepcie štátnej politiky vo vzťahu k deťom a mládeži v Slovenskej republike do roku 2007. Od roku 1990 sa na Slovensku vytvoril systém podpory práce s mládežou, ktorý je potrebný z dôvodu jej ďalšieho napredovania efektívne upraviť, a to zákonnou formou. Prijatie zákona o podpore práce s mládežou svojím obsahom zabezpečí kvalitnejšie podmienky na formovanie mladého človeka ako aktívneho občana, ktorý sa spolupodieľa na kvalite svojho života. Vo viacerých štátoch Európskej únie, ako napríklad Rakúsko, Nemecko, Fínsko a Belgicko je problematika štátnej politiky vo vzťahu k deťom a mládeže právne upravená v samostatnom zákone, čo ovplyvňuje rozvoj, ochranu a podporu mladých ľudí v procese neformálneho vzdelávania.

Samotný návrh zákona definuje základné pojmy používané v práci s mládežou, ďalej definuje, čo je prostredie práce s mládežou a špecializovaná činnosť vrátane subjektov pracujúcich s mládežou a subjektov pracujúcich pre mládež.

V návrhu zákona je transponovaná do nášho právneho poriadku aj smernica Rady 2004/117 Európskeho spoločenstva z 13. decembra roku 2004 o podmienkach prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na účely štúdia, výmeny žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľné služby v oblasti dobrovoľnej práce. Transpozíciou smernice sa zabezpečí dobrovoľná práca s mládežou v súlade s právom Európskej únie.

Predmetný návrh ďalej upravuje akreditáciu vzdelávacích subjektov a programov k predmetnej problematike a podporuje profesionalizáciu vzdelávania v práci s mládežou. Zákon ďalej zavádza prehľadné financovanie práce s mládežou, ktoré podporuje vytvorenie systému v obciach a na úrovni vyšších územných celkov. Návrh zákona nemá finančný dopad na štátny rozpočet a rozpočet obcí a vyšších územných celkov. Vládou bol schválený v marci v roku 2007 bez rozporu. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Dávam teraz slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelanie mládež, vedu a šport pani poslankyni Monike Smolkovej.

Kolegyne, kolegovia, poprosím vás ešte raz, nechcem vyhlasovať prestávku, ale skúsme trošku rešpektovať vystupujúcich v rozprave, či už ministra, spravodajkyňu alebo poslancov, ktorí sa prihlásili. Všetkých, ktorí si chcú niečo povedať, tak poprosím vás, naozaj si to povedzte vonku, je to nedôstojné, ako sa správame k našim kolegom. Nech sa páči.

M. Smolková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpila v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona o podpore práce s mládežou ako určená spravodajkyňa Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport uznesením č. 90 z 5. mája 2008 a podala spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

Vládny návrh zákona bol doručený poslancom ako parlamentná tlač s číslom 589. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky zaradil vládny návrh zákona na program tejto schôdze v lehote určenej rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky. Súčasne predseda Národnej rady rozhodnutím č. 610 z 21. apríla 2008 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republike.

Cieľom návrhu zákona je definovať a zjednotiť dôležité pojmy používané v politike mládeže, ustanoviť, čo je prostredie v oblasti práce s mládežou vrátane subjektov pracujúcich s mládežou a subjektov pracujúcich pre mládež. Upraviť neformálne vzdelávanie osôb činných v práci s mládežou, ktorý je súčasťou celoživotného vzdelávania, ďalej dobrovoľnícku činnosť mládeže a poskytovanie finančnej podpory pre prácu s mládežou.

S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prekovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport.

Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený ho prerokovali v lehote do 16. júna 2008 a gestorský výbor do 17. júna 2008.

Pán predsedajúci, ďakujem, skončila som svoju spravodajskú informáciu a prosím, otvorte rozpravu k návrhu zákona.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani kolegyňa, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že k tomuto návrhu zákona som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku. A preto sa teraz pýtam, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne? Do rozpravy sa ústne hlásia pani poslankyňa Tatiana Rosová, pán poslanec Peter Markovič, pán poslanec László Szigeti, pán poslanec Slafkovský Alexander a Ján Pataky. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy k tomuto návrhu zákona a slovo dávam pani poslankyni Tatiane Rosovej.

Nech sa páči, pani poslankyňa, máte priestor v rozprave.

T. Rosová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, pán minister, vážené panie kolegyne, vážení kolegovia, pri čítaní predloženého návrhu zákona som si mimovoľne opakovane musela overovať dátum, v ktorom bol predkladaný. Nie deň alebo mesiac, ale rok a storočie. Pretože prvé, čo musí zaraziť každého, kto si tento návrh zákona prečíta a kto nebol posledných dvadsať rokov v umelom spánku, je slovník a dikcia tohto zákona. Termíny ako mládežník, či mládežnícky vedúci pripomínajú časy stavby Trate mládeže a už aj za mojich mladých čias zneli ako z múzea, a to už je hodne dávno.

Definícia "mládež je skupina najmenej troch mládežníkov" to ešte celé podčiarkuje. Ale z minulosti nie je, žiaľ, iba slovník zákona, ale v podstatnej miere aj jeho obsah. Ide o ďalší z návrhov zákonov tejto vlády, ktoré neprichádzajú na svet na to, aby vytvárali podmienky a pravidlá pre čo najefektívnejšie fungovanie tej oblasti, ktorú majú snahu riadiť, ktorej sa týkajú. Naopak, je to jeden z radu zákonov, ktoré vznikajú preto, aby slobodne a spontánne fungujúce procesy zošnurovali, scentralizovali, podriadili direktívam. A v neposlednom rade, aby obmedzili prístup k ich financovaniu a rozhodovanie o financovaní dali do rúk nie expertom, ale politikom. V tomto konkrétnom prípade osobne ministrovi školstva. Áno, tento zákon nie je o podpore práce s mládežou, ale o zošnurovaní, o centralizácii, o obmedzeniach a o tom, aby mal pán minister v rukách cukor a bič pre ďalšiu skupinu ľudí, ďalšiu časť verejnosti.

Tým, ktorí majú chuť, vôľu a schopnosti s mládežou pracovať kladie návrh zákona pod nohy polená v zmysle povinnosti absolvovať akýsi nový typ vzdelávania v špeciálnom akreditovanom vzdelávacom zariadení, ktoré, mimochodom, nie je ani definované v zákone, len sa o ňom teda píše. Pretože v zákone sa píše. "Na výkon špecializovaných činností v oblasti práce s mládežou sa vyžaduje odborná spôsobilosť." A túto odbornú spôsobilosť možno podľa iného ustanovenia získať vo vzdelávacom zariadení, ktorému bolo vydané potvrdenie o akreditácii podľa § 8 ods. 6 tohto zákona. Pritom ale špecializovanou činnosťou v oblasti práce s mládežou je podľa definície tohto zákona vlastne každá činnosť s mládežou, ktorú vykonáva mladý vedúci, mládežnícky vedúci, mládežnícky dobrovoľník, pracovník s mládežou a iný odborník. Takže každý, hoci aj po celý život robil s mládežou, bude musieť buď s touto prácou prestať, alebo sa dať preškoliť akýmsi vzdelávacích zariadením, o akreditácii ktorého de facto znovu rozhoduje minister, pretože ten menuje Akreditačnú komisiu.

Ja si predstavujem pána učiteľa na dôchodku šesťdesiatnika, ktorý je plný energie a chce svoj voľný čas venovať práci s mládežou. Pošleme takéhoto človeka znova do školských lavíc? A myslíte, že keby sme ho poslali, pôjde si do nich sadnúť? Máme naozaj pre prácu s mládežou prebytok motivovaných ľudí, aby sme ich takýmto spôsobom odrádzali?

Podobne tento návrh zákona zväzuje a komplikuje dobrovoľnícku činnosť. Isté pravidlá, samozrejme, boli v tejto oblasti potrebné, áno, ale tak či tak táto činnosť v súčasnosti pod záštitou mimovládnych organizácií bez vážnejších problémov prekvitá. Darí sa jej vo svete a zakorenila sa už aj u nás.

A k tým obmedzeniam a šnurovaniam patrí ustanovenie, ktoré považujem ozaj za absurdné. A je o tom, že k povinnostiam toho, kto zabezpečuje dobrovoľnícku službu má patriť zabezpečiť dobrovoľníkovi, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky základy štátneho jazyka Slovenskej republiky a základné vzdelávanie o dejinách Slovenskej republiky.

No, po prvé, myslím, že ide o viac než vágne pojmy - základy štátneho jazyka, základné vzdelávanie o dejinách. Ale najmä sa pýtam, načo je táto povinnosť zabezpečiť ich. Po svete cestujú mladí dobrovoľníci preto, aby sa zoznámili s cudzími krajinami, s inými kultúrami, s inými ľuďmi. A aj preto, aby sa zdokonalili v komunikácii v niektorom zo svetových jazykov. Na jednom mieste, napríklad na Slovensku sa stretávajú dobrovoľníci z množstva krajín a ostávajú pracovať na ňom niekoľko týždňov, niekoľko mesiacov, nie viac. Načo by sa mali povinne učiť miestny jazyk a najmä koľko ich potom príde do takej krajiny, ktorá to od nich vyžaduje? Keby bolo v zákone "umožniť", keby teda ukladal povinnosť umožniť tomu, kto zabezpečuje dobrovoľnícku činnosť, takéto vzdelávanie, povedzme. Ale zabezpečiť, to už znamená v takomto prípade obojstrannú povinnosť, pretože nie je možné zabezpečiť vzdelávanie niekomu, kto ho neabsolvuje. Tým pádom musí ten dobrovoľník vzdelávanie absolvovať.

Taktiež nepochopiteľné mi pripadá taxatívne vymedzenie takzvaných iniciatív v rámci práce s mládežou, ktoré majú podporovať samosprávy či už na úrovni VÚC, alebo obcí. Nerozumiem, prečo je to len poznávanie historického a kultúrneho dedičstva obce, kraja či Slovenskej republiky, ochrana životného prostredia, mobilita mládeže a medzinárodná spolupráca a záujmové činnosti v oblasti prírodných vied, techniky a kultúry? Iste, sú to pekné aktivity. V poriadku. Ale prečo len a práve tieto? Prečo nie množstvo iných aktivít? Napríklad formovanie občianskych spôsobilostí alebo prevencia nežiaducich typov správania, alebo čokoľvek iné. Čokoľvek, čo mladých ľudí zaujíma a čo prispieva k ich rozvoju. Prečo to máme taxatívne upravovať zákonom?

V § 1, ktorý sa týka predmetu zákona, sa tvrdí, že zákon upravuje aj financovanie práce s mládežou. Upravuje? Nuž už upravuje istým spôsobom, ale ak niekto očakáva, že to znamená viac peňazí a lepší prístup k nim, musí sa, žiaľ, prebudiť. Celkom jasne o tom svedčí dôvodová správa a chladná veta v nej - "návrh zákona nemá dopad na štátny rozpočet". Inými slovami ani o korunu viac pre prácu s mládežou. Ale zato je tu iná veta, veta z § 17 ods. 5 návrhu zákona, ktorá znie: "O poskytnutí dotácie rozhoduje minister."

Vážené dámy, vážení páni, preto tu teraz sedíme, preto teraz rokujeme o tomto návrhu. Toto je kľúčové a ozaj dôležité. O poskytnutí dotácie rozhoduje minister. Domnievam sa, že zákon, ktorý obsahuje takéto ustanovenie, prakticky vôbec nemusí ísť na verejné pripomienkové konanie. Veď kto z potenciálnych uchádzačov bude v takejto situácii čokoľvek namietať? Nemali sme takýto zákon. Nepochybujem o tom, že napriek tomu, čo som povedala, koaličná mašinéria tento návrh zákona spracuje a posunie ho do praxe, ale napriek tomu podávam návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky nepokračovala ďalej v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ďakujem vám. (Potlesk.)