P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem pekne. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 3 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

(Hlasovanie.) 142 prítomných, 125 za , 1 proti, 14 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

Ďalej.

P. Pelegrini, poslanec: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodársku politiku, výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 16. júna 2008 a v gestorskom výbore do 17. júna 2008.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 142 prítomných, 128 bolo za, 14 sa zdržalo.

Návrh sme pridelili výborom a určili sme lehoty na prerokovanie.

Pán poslanec Zvonár uvedie hlasovanie v prvom čítaní o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 351/2005 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Je to tlač 606.

J. Zvonár, poslanec: Pán predseda, v rozprave vystúpila jedna poslankyňa, ktorá podala návrh uznesenia, o ktorom budeme hlasovať po postúpení zákona do druhého čítania.

Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3, písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 143 prítomných, 80 bolo za, 1 proti, 62 sa zdržalo.

Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

Ďalej.

J. Zvonár, poslanec: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a že predmetný návrh zákona ústavnoprávny výbor prerokuje do 16. júna 2008 a gestorský výbor do 17. júna 2008.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 140 prítomných, 117 bolo za, 1 bol proti, 22 sa zdržalo.

Konštatujem, že sme návrh pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie.

Nech sa páči.

J. Zvonár, poslanec: Pán predseda, v rozprave pani poslankyňa Sabolová predložila návrh uznesenia tohto znenia: "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky o predloženie správy o činnosti záchranných zdravotných služieb so zameraním na výhody a nevýhody, efektivitu vynaložených finančných prostriedkov, ako aj personálne obsadenie posádok vzhľadom na odčerpanie kvalifikovaných anestéziológov do posádok, čím sa znížil počet kvalifikovaných anestéziológov." Prosím, aby ste o tomto návrhu dali hlasovať.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 140 prítomných, 39 za, 19 proti, 82 sa zdržalo.

Tento návrh uznesenia sme neprijali.

Ďakujem pekne, pán spravodajca.

Ešte dovoľte, dámy a páni, na záver, keďže sme už odhlasovali všetky prerokované body, aby som vás informoval, že dnes o 12.00 hodine sa na západnej terase koná vernisáž výstavy Hory, ľudia, stromy, lesy, ktorú organizuje Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Dovoľte mi vás aj s pánom predsedom výboru a všetkými tými, ktorí toto podujatie pripravili, pozvať na návštevu tohto podujatia.

Ešte pán predseda výboru pre zdravotníctvo Novotný.

V. Novotný, poslanec: Pozývam členov výboru pre zdravotníctvo o 12.00 hodine do našej zasadacej miestnosti na krátke pätnásťminútové rokovanie výboru pre zdravotníctvo. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem.

Kolegyne, kolegovia, budeme teraz pokračovať v prerušenom rokovaní o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica, Pavla Hrušovského a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení zákona č. 419/1991 Zb.

Poprosím pani spravodajkyňu pani poslankyňu Sabolovú o slovo. (Ruch v sále.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Poprosím pánov poslancov ešte, keby zaujali miesta v poslaneckých laviciach alebo, pokiaľ je to nutné, aby opustili rokovaciu sálu, aby mohla pani poslankyňa Sabolová predniesť správu spravodajcu. Poprosím ešte o minútku strpenia, pani poslankyňa, lebo zdá sa, že tak rýchlo tu neutvoríme poriadok. (Neustály ruch v sále.) Vážení páni poslanci, naozaj poprosím zaujať miesta v poslaneckých laviciach, ak je to možné. Ak je potrebné, môžeme radšej dať chvíľu prestávku, aby tie pomery v sále boli na rokovanie. No, pani poslankyňa, ak ich uznáte za vhodné, nech sa páči, máte slovo.

M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Daniela Lipšica, Pavla Hrušovského, Ľudmily Muškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení zákona č. 419/1991 Zb. Je to tlač 539. Na základe uvedeného... (Ruch v sále.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Páni poslanci, dovoľte mi už dôrazne vás poprosiť, aby ste naozaj rešpektovali elementárne pokyny. Potrebujem, aby ste zaujali miesta v poslaneckých laviciach a predovšetkým prestali diskutovať v poslaneckých laviciach, pretože nie je tu dôstojné prostredie pre vystúpenie pani poslankyne Sabolovej. Veľmi pekne ďakujem za porozumenie. Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

M. Sabolová, poslankyňa: Páni poslanci, mohli by sme sa trošku rešpektovať, nemienim zvýšiť hlas.

Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

Návrh je v súlade s ústavou a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona nezakladá nárok na pracovné sily, nepredpokladajú sa jeho finančné dôsledky na štátny rozpočet a nemá vplyv na rozpočet obcí a vyšších územných celkov.

Vychádzajúc z oprávnení spravodajcu veľmi krátka úvaha. Treba možno priznať, že takýto návrh zákona bolo možné predložiť už aj skôr. Je to zákon, ktorým nechceme a nezakazujeme striktne možnosť akéhosi výberu, ak chceme voľby, ale dávame veľkú možnosť a šancu na rozhodovanie, keď v hektickom čase a možno vo vážnej situácii má žena, ale aj to okolie okolo nej príležitosť zvážiť všetky dôsledky a následky, pretože právo na život je prvotným, základným právom každého jednotlivca a podmienkou existencie všetkých ostatných práv, nie je, myslím, potrebné ani v tejto sále, ani verejnosti vysvetľovať, kedy začína život a kedy má svoj prirodzený koniec. Ale je vždy určite na slobode a práve každého občana, je určite dokázané, myslím, že všetci, ktorí si dieťa ponechali, nikdy neobanovali toto svoje rozhodnutie, pretože bolo vždy pre nich prínosom. Ak bude dôvod a príležitosť, vystúpim v rozprave a prednesiem aspoň základné informácie z Deklarácie práv počatého dieťaťa, pretože veľmi jasne ukazujú nielen na právo vychádzajúce z deklarácií, zákonov, ale aj na prirodzené právo.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí prerokovať uvedený návrh zákona v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z januára 2008 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby zákon prerokovali výbor ústavnoprávny, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a výbor pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre zdravotníctvo. A odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

Vážený pán predsedajúci, prosím vás, aby ste otvorili rozpravu k danému návrhu zákona.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne za vystúpenie pani spravodajkyni.

Otváram rozpravu. Predpokladám, že pani poslankyňa Mušková aj pán Novotný, to sú prihlášky do rozpravy. Pýtam sa, kto sa ešte iný chce prihlásiť do rozpravy. Ako prvá chcete vystúpiť, pani spravodajkyňa? Dobre. Takže ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Slovo má pani poslankyňa. (Hlasy v sále.) Pán expredseda Hrušovský, teda áno. Pán predseda Hrušovský sa hlási teda ako tretí do rozpravy.

K. Tóthová, poslankyňa: Aj expredseda parlamentu, tak to bolo myslené.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Slovo má pani poslankyňa Mušková, pripraví sa pán poslanec Novotný. Registrujem aj prihlášku do rozpravy pani spravodajkyne.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, návrh zákona, o ktorom tu už hovoril môj predrečník, sa nezaoberá problémom, a teda nerieši problém, a to by som chcela podčiarknuť, samotnej interrupcie ako takej. Rieši čas a týka sa času pred interrupciou, času, v ktorom sa mama v kritickej chvíli rozhoduje, či daruje novému človiečikovi život alebo nie. Tento čas sa týka bytia a nebytia nielen dieťaťa, ale často aj ďalšieho normálneho bytia a nebytia samotnej matky. Mnohé ženy sa totiž rozhodnú pre interrupciu v situácii, z ktorej nevedia samy nájsť východisko. A ak im niekto v tejto neriešiteľnej situácii, a práve týmto sa tento návrh zákona zaoberá, podá pomocnú ruku, ak im ukáže riešenia, matka, ktorá chce dať usmrtiť vlastné dieťa, tak neurobí. A nemusí sa vysporadúvať tak často so svojím svedomím celý život, ale skoro vždy aj s následnými zdravotnými ťažkosťami. O týchto veciach mnohé matky, ktoré chcú teda podstúpiť tento strašný čin, nevedia, a preto potrebujú informácie, ktoré by im tento návrh zákona zaručil. Mnohé ženy ak by teda takúto možnosť mali, neboli by pristúpili k takémuto brutálnemu riešeniu, ktoré, ako som povedala, znamená nielen ukončenie života vlastného dieťaťa, ale aj často neplnohodnotný život aj samotnej matky. Tento návrh teda nie je o ničom inom, len o ľudskosti a pomoci, o pomoci, ktorej sa zo strany spoločnosti budúcim mamičkám u nás nedostáva. A aj spoločnosť, teda my všetci nesieme zodpovednosť za armádu nenarodených, ktorá tomuto národu dnes tak veľmi chýba. A myslím si, že tí členovia spoločnosti, ktorí si toto uvedomujú, majú tiež pocit zahanbenia a výčitiek svedomia, a preto vás všetkých chcem poprosiť, vážení kolegovia, aby ste tento návrh zákona podporili do druhého čítania. Ďakujem. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Novotný, pripraví sa pán poslanec Hrušovský. (Hlasy v sále.) Nech sa páči, pán predseda, ak ste sa dohodli, poslanec môže prepustiť poradie, tie ďalšie veci, ktoré tu vznikli, nebudeme skúmať. Nech sa páči.

P. Hrušovský, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda a predsedajúci, aj vám, pán poslanec Novotný. Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa ako jeden z navrhovateľov vyjadril k návrhu skupiny poslancov na zmenu zákona o umelom prerušení tehotenstva.

Je takmer 19 rokov po nežnej revolúcii a je len niekoľko mesiacov po rozhodnutí Ústavného súdu, ktorý sa zaoberal problematikou umelého prerušenia tehotenstva. Ústavný súd nepriamo potvrdil, že je v poriadku, keď v prvých dvanástich týždňoch tehotnosti právo na ľudský život nepožíva žiadnu ochranu. Áno, kolegyne, kolegovia, je to smutné, ale je to tak. Musíme to zatiaľ rešpektovať. Je na nás, ako sa s týmto vážnym názorom dokážeme vysporiadať. Právo matky na súkromie je nad týmto právom. Zažil som viacero diskusií o problematike interrupcií. Veľakrát diskutujúci prezentovali problematiku veľmi zložito. No vždy, keď prišla reč na zákon o umelom prerušení tehotenstva, zväčša sa jednoznačne vyjadrili proti akémukoľvek spochybňovaniu jednoznačnej správnosti tohto zákona. Áno, toto bolo typické pre dobu nedávno minulú. Narazili sme na tabu ideologickej a politickej povahy, ktoré neumožnilo primeranú odbornú diskusiu o tejto otázke. Dnes, keď toto tabu padlo, otvára sa priestor, dámy a páni, pre slobodnú výmenu názorov, a preto považujem za potrebné sa k problematike ochrany nenarodeného života opäť vrátiť trošku aj v širších súvislostiach a v úvahe, ktorá nie je celkom zhodná s tým, čo je predmetom navrhovaného zákona. Chcem sa k tomu vrátiť preto, lebo som presvedčený, že individuálny život konkrétnej ľudskej bytosti začína od počatia a od toho okamihu trvá neprerušene až do smrti. Človek sa teda človekom nestáva arbitrážnym rozhodnutím nejakých zákonodarcov, ale je sám sebou od počatia. Ľudský tvor nie je fenomén, ktorý by bol výsledkom ontogenézy od určitého dohodnutého bodu vývojového procesu, ale samotná jeho existencia je predpokladom vývoja. Rozvíjať sa môže to, čo je do vývojového programu vložené v jeho podstate. Nikdy by sa život životom nestal, keby ním nebol od počiatku.

Je prirodzené, že rozvoj obdivuhodných ľudských schopností a vlastností potrebuje čas a pomoc, aby sa mohli prejaviť a uplatniť. Pozorujeme však, že hodnota života sa v našej kultúre veľmi relativizuje a subjektivizuje. Život sám osebe prestáva byť hodnotou. Život vlastný i život druhého nie je chápaný ako dar, ktorý je spojený so zodpovednosťou za život svoj, za život toho druhého, za život slabý a ohrozený. Život a smrť sa stávajú vecou úvahy podľa toho, či ich chcem pre seba alebo pre druhých.

Aj keď, dámy a páni, široká diskusia k tomuto predloženému návrhu neprebehla, odzneli aj opačné stanoviská ako tie, ktoré by podporovali návrh predkladateľov.

Zastavme sa pri tvrdení, že dieťa má právo narodiť sa ako chcené. Toto tvrdenie, samozrejme, platí potiaľ, ako my v záujme dieťaťa nevyslovíme aj druhú časť tejto tézy. Ak dieťa nie je chcené, nemá sa narodiť a bude lepšie, keď ho zbavíme života. Chcenie alebo nechcenie nedáva ale dieťaťu hodnotu. Dieťa je hodnota sama osebe. A súvislostí, ktoré determinujú jeho vývoj, je oveľa, oveľa viac. Som presvedčený, že viaceré výskumy o osudoch nechcených detí sú niektorými autormi zámerne interpretované a účelovo spracované na podporu dopredu známeho záveru, ktorý nesmeruje k prevencii neželaného tehotenstva inými cestami, ako je interrupcia.

Z iného hľadiska by som sa chcel zamyslieť nad pochopiteľnou snahou o čo najrýchlejšie vykonanie interrupcie. Podľa dostupných údajov vedie k tomu, že sa zamlčujú iné dôležité aspekty problému. Slobodné rozhodnutie v akejkoľvek náročnej životnej situácii predpokladá voľbu z viacerých možností, ktoré sa zrozumiteľne ponúkajú. Skúsenosti ukazujú, že pohotová ľudská pomoc, či už poradenská alebo materiálna, môže účinne pomôcť vytvoriť podmienky na to, aby z dieťaťa neželane počatého bolo dieťa pozitívne prijaté. Zástancovia tohto názoru sú presvedčení, že zákon v tomto ohľade nerieši problematiku v celej jej komplexnosti.

Dámy a páni, som presvedčený, že žiadna žena sa nerozhoduje pre interrupciu preto, že by jej to spôsobovalo potešenie. Skôr sa snaží vyhnúť niečomu ťažkému, nepríjemnému, teda tehotenstvu, ktoré v tej chvíli a v tej situácii vníma a považuje ako zlo. Často ju k potratu núti rodina, manžel, partner. Je motivovaná pocitom zodpovednosti za svoje okolie, rodinu či svoje žijúce deti. Potrat je v tomto prípade spôsobom, ako odstrániť dôsledky činu, ktorý sa nemal stať a ku ktorému predsa došlo či už z nedostatku zodpovednosti, sebaovládania, neskúsenosti, neinformovanosti, ba dokonca hlúposti oboch partnerov alebo často z bezohľadnosti muža. Pre všetky tieto uvedené fakty návrh novely zavádza preto kvalifikované poučenie ženy lekárom, ktorého cieľom je ponúknuť žene v ťažkej životnej situácii alternatívu k interrupcii.

V posledných rokoch prišlo k viacerým legislatívnym zmenám, napr. k zavedeniu utajených pôrodov, k zmene a zrýchleniu procesu osvojenia, ktorých cieľom bolo vytvoriť možnosť pre ženu v ťažkej sociálnej situácii, aby nemusela niesť bremeno výchovy dieťaťa. Rovnako mnohé mimovládne organizácie začali poskytovať konkrétnu materiálnu a psychologickú pomoc pre ženy, ktoré si zvolili pokračovanie tehotenstva.

Cieľom návrhu novely je informovať ženu, ktorá žiada o vykonanie interrupcie, o alternatívach v prospech života nenarodeného dieťaťa. Zároveň návrh zavádza trojdňovú lehotu, ktorou sa po poskytnutí kvalifikovaného poučenia vytvorí žene časový priestor na slobodné rozhodnutie. Bezpochyby je možné konštatovať, že dôležité rozhodnutia budú kvalifikovanejšie a slobodnejšie, ak nasledujú po určitom minimálnom čase reflexie, naviac v prípade, ak sú žene poskytnuté nové informácie.

Kolegyne, kolegovia, je čas, aby bola naozaj verejná diskusia, ktorá je v tejto problematike často poznačená používaním poloprávd a lží, posunutá do roviny pravdy na základe slobodného vyjadrenia odborníkov z odboru práva, psychiatrie, psychológie, sociológie, teológie, sociálnej práce, ale aj iných, ktorých práca presahuje spomínanú problematiku. Hovorím to preto, lebo pravdepodobne v súvislosti s nálezom Ústavného súdu budeme opäť, tak ako to bolo už viackrát predtým, konfrontovaní s rôznymi názormi, ktorých cieľom nebude hľadať pravdu, ale dospieť k vopred jasnému cieľu.

Kolegyne, kolegovia, ide o problematiku, ktorá sa dotýka nás všetkých a našej spoločnej budúcnosti. Chcel by som vás preto poprosiť, aby sme si uvedomili svoju zodpovednosť aj za každú jednu legislatívnu zmenu, a to aj za takú, ktorá umožní ochrániť život pred smrťou. Predložili sme takýto návrh a chcem vás poprosiť v mene navrhovateľov, aby ste tento návrh podporili. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán predseda. Skončili ste presne o 12.00 hodine.

Ešte skúsime faktickú poznámku s vaším súhlasom na dve minúty dať pánovi poslancovi Rydlovi, aby mal súvis a mohol nadviazať na rečníka. Máte slovo, pán Rydlo.

J. Rydlo, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Mám len krátku faktickú poznámku. Systematicky sa hovorí o interrupciách. Považujem tento termín za neadekvátny, adekvátnejšie by bolo hovoriť o potrate, pretože môžeme robiť "interrupciu", môžeme prerušiť cestu vlakom, cestu lietadlom, aj to nie vždycky, alebo loďou, ale jednoducho sa mi zdá omnoho prijateľnejší slovenský termín, termín potrat ako umelé prerušenie tehotenstva. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Takže, vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Budeme pokračovať o 14.00 hodine.

(Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica, Pavla Hrušovského a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení zákona č. 419/1991 Zb. Pokračujeme v rozprave. Posledným prihláseným do rozpravy bol pán poslanec Novotný. Nech sa páči, pán poslanec.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán navrhovateľ, vážená pani spravodajkyňa, dámy a páni, dovoľte mi, aby som aj ja vystúpil k tomuto poslaneckému návrhu zákona z dielne poslancov Lipšica, Hrušovského, Muškovej s mojím postrehom možno trošku medicínskym, možno trochu ľudským. Trochu ma prekvapuje málo ľudí, ktorí sú v tejto sále, lebo väčšinou pri zákone o umelom prerušení tehotenstva v predchádzajúcom funkčnom období sme boli zvyknutí na veľmi dynamické a dramatické rozpravy a množstvo svetonázorových vystúpení. Na druhej strane si myslím, že tento zákon je v tom vzácny a, dá sa povedať, zaujímavý, že vo svojej podstate neprináša žiadny svetonázorový konflikt, ale upresňuje okolnosti, ktoré predchádzajú rozhodnutiu ženy o umelom prerušení tehotenstva.

Na úvod chcem povedať, že tento rok sa k tejto téme budeme musieť zrejme ešte vrátiť vzhľadom na to, že Ústavný súd prednedávnom rozhodol o tom, čo sme asi všetci tušili, že vyhláška nie je v súlade so zákonom, že vyhláška ide nad rámec zákona, apropo, oba sú ešte zo šesťdesiatych rokov. Takže z medicínskeho hľadiska je to niečo, čo je dávno prežité a čo už nepatrí do dnešného moderného sveta. Ale každopádne tá dilema a ten problém tu je a zrejme ho budeme musieť v pléne Národnej rady vyriešiť. Veď zákon o umelom prerušení tehotenstva hovorí o tom, že interrupciu je možné vykonať do 12. týždňa, a vyhláška hovorila o tom, že pri vrodenej vývojovej chybe, vážnej malformácii alebo genetickej poruche dokonca je to možné do 24. týždňa. Ale túto dilemu by som ponechal na to, ako to spracujú odborné tímy na ministerstve zdravotníctva. Verím, že na tom pracujú. A teším sa na túto vážnu a, verím, skôr odbornú diskusiu v pléne Národnej rady.

Táto novela zákona, ktorú predložila skupina poslancov, si nekladie za cieľ riešiť túto komplikovanú otázku, pretože myslím si, že je nám všetkým známe, že ministerstvo zdravotníctva na tom pracuje a pripravuje novelu zákona, ale táto novela zákona má predovšetkým zvýšiť informovanosť gravidnej ženy, tehotnej ženy o okolnostiach umelého prerušenia tehotnosti, ako aj o alternatívnych možnostiach.

Novela tohto zákona zavádza aj 72-hodinovú lehotu na rozmyslenie sa ženy, keď to môžem takto povedať, skrátka zavádza lehotu 72 hodín, počas ktorých žena po obdržaní komplexnej informácie o okolnostiach umelého prerušenia tehotnosti, o všetkých rizikách, ako aj o alternatívnych možnostiach si to môže kľudne v súkromí, možno aj so svojimi najbližšími prebrať, premyslieť a môže sa rozhodnúť.

Ja túto poslaneckú novelu vítam. Vítam ju a podporujem ju, aj keď by som chcel byť veľmi medicínsky purista, tak poviem, že mám dve terminologické výhrady, o ktorých v druhom čítaní, a verme, že budeme v druhom čítaní s touto poslaneckou novelou zákona, budem hovoriť.

Veľmi sa mi nepáči napriek vystúpeniu vo faktickej poznámke pána poslanca Rydla ten novotvar umelé ukončenie tehotnosti, pretože je niečím novým, na čo veľmi v medicínskej terminológii nie sme zvyknutí. Je to novotvar, ktorý trošku nekorešponduje so zaužívanými terminologickými názvami, ktoré máme zaužívanými termínmi. A takisto pojem nenarodené dieťa by sa dal možno kulantnejšie vyjadriť vzhľadom na to, že v medicíne poznáme, čo je to zárodok a čo je to plod, čo je to embryo a čo je to fétus. Máme to presne rozdelené aj podľa týždňov gravidity, ale nenarodené dieťa evokuje možno viac taký sociálno-psychologický moment, nie je to zas medicínsky pojem, ktorý používame. Ale toto sú terminologické problémy, ktorým sa chcem venovať v druhom čítaní.

Tento poslanecký návrh zákona podporujem a vítam, pretože vidím paralely aj v legislatíve iných krajín, napr. v Nemecku je to presne takisto, že ak sa žena rozhodne pre umelé prerušenie tehotenstva, mala by absolvovať rozhovor s morálnou autoritou alebo, ináč povedané, ak je veriaca, s kňazom jej cirkvi, ak nie je veriaca, so psychológom alebo aj jedným aj s druhým, keď sa tak rozhodne, práve preto, aby boli aj tie psychické dopady možného prerušenia tehotenstva dostatočne vysvetlené a aby bola žena oboznámená aj s týmito okolnosťami, čo všeobecne neprináleží do rúk gynekológovi alebo do úst gynekológovi, ktorý je viac-menej chirurg, čiže ktorý vykonáva samotnú túto činnosť. Samozrejme, ak je v novele zákona presne vydefinované, o čom má oboznámiť ženu, akú informáciu jej má dať o nadáciách, charitatívnych organizáciách, nechcem čítať zákon, keď to má ministerstvo zdravotníctva uverejňovať na svojej stránke a túto informáciu posunie gynekológ gravidnej žene, ktorá sa rozhoduje v tejto chúlostivej otázke, možno to privítať a možno súhlasiť aj s takýmto riešením.

Chcem povedať, že novela tohto zákona z môjho pohľadu nie je ani konzervatívna, ani liberálna. Preto som na úvod povedal, že možno aj preto je taká kľudná tá atmosféra a diskusia, pretože tu naozaj nejde o svetonázorový stret. Táto novela zákona ani neuprednostňuje právo ženy na súkromie pred právom na život, ani nepreferuje právo na život pred právom ženy na súkromie. Táto novela zákona je v podstate len detailným prepracovaním obsahu informovaného súhlasu, ktorý by žena pred takýmto vážnym rozhodnutím mala dať.

V dnes existujúcej zdravotnej dokumentácii v zmysle zákona o zdravotnej starostlivosti musí byť ako príloha aj informovaný súhlas pacienta s vykonaním akéhokoľvek medicínskeho výkonu. Ak idete pacienta operovať a keď idete urobiť minimálny zákrok pacientovi, vybrať mu materské znamienko, musíte pacienta poučiť o okolnostiach výkonu, o rizikách tohto výkonu a pacient vám musí podpísať jedno tlačivo, ktoré sa volá informovaný súhlas. Musí byť súčasťou zdravotnej dokumentácie. Dá sa povedať, že novela tohto zákona len upresňuje obsah informácie, ktorú by mala formou informovaného súhlasu pred vykonaním umelého prerušenia tehotnosti žena tomu gynekológovi dať, teda žena by mala túto informáciu dostať.

Chcem povedať, že môžeme o tom diskutovať, či to má byť obsahom zákona alebo nemá byť obsahom zákona, či na to nestačí vyhláška, ale v danej legislatívnej situácii, v ktorej sa momentálne nachádzame, keď neplatí vyhláška a platí len zákon, a nechcem teraz veľmi diskutovať na túto tému, lebo sme na veľmi tenkom ľade, je v podstate vykonávanie akýchkoľvek umelých prerušení tehotností po 12. týždni veľmi otázne v tejto krajine aj pri vrodenej vývojovej chybe, aj pri vážnej malformácii, pretože tu hovorí polovica právnikov áno a polovica právnikov nie. Z tohto pohľadu je to teda pre lekára veľmi ťažké na to dať správnu odpoveď. Si myslím, že je dobré, keď do tohto zákona napíšeme, čo má byť obsahom informácie, ktorú gravidná žena dostane, keď sa má rozhodnúť o takej vážnej veci, ako je umelé prerušenie tehotenstva.

Na záver chcem povedať, že som sa v medicíne naučil, že niekedy robíme výkony, operácie, vyšetrenia a znovu výkony, ktoré možno nepomôžu tomu pacientovi, pričom mnohokrát vieme, že stav pacienta je tak závažný, že naša šanca uspieť takýmto výkonom medicínskym, operačným výkonom je minimálna. Aj profesor v neurochirurgii, u ktorého som začínal na klinike, mi onehdy povedal, keď som sa ho pýtal, prečo pri ťažkých poraneniach mozgu, keď je nám viac-menej jasné, že pacient má veľmi malú šancu, aby sa z tohto poranenia dostal, vykonávame operačný výkon, o ktorom si myslíme, že je život zachraňujúci, ale v drvivej väčšine prípadov ten život nezachráni, prečo to vlastne robíme. On mi vtedy povedal, že keď urobíme 1 000 operácií a zachránime jeden jediný ľudský život, tak tých 1 000 operácií má zmysel. A toto by som možno chcel parafrázovať na záver môjho vystúpenia, že keď podáme tisícky informovaných súhlasov v zmysle takto schválenej poslaneckej novely zákona, na základe ktorých sa jedna jediná tehotná žena rozhodne, že nepôjde na umelé prerušenie tehotenstva, a narodí sa jej živé, zdravé, krásne dieťatko, tak to má zmysel. Preto vás chcem, dámy a páni, poprosiť o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Novotného majú pán poslanec Brocka, pán poslanec Fronc a pán poslanec Kahanec. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

A pán poslanec Brocka má slovo. Nech sa páči.

J. Brocka, poslanec: Áno, pán poslanec Novotný ma inšpiroval svojím vystúpením. Reagoval na atmosféru v sále a na atmosféru počas rozpravy k tomuto bodu. A chýbala mu dramatickosť, ktorá pri prerokúvaní témy interrupcií v každom parlamente alebo v každej politickej inštitúcii je vždycky hektická. Ja som sa minulý mesiac zúčastnil takej diskusie v Rade Európy. A musím povedať, že som tak zaujímavú a aj dramatickú diskusiu dávno nezažil v tejto inštitúcii. Ale chcem vám povedať, pán kolega, že bude dramatická diskusia, vtedy, keď ministerstvo zdravotníctva predloží novelu interrupčného zákona. Toto berte ako takú prípravu na tú dramatickú diskusiu.

A aj preto, hoci teda niektorí kolegovia to nepovažujú za zásadnú zmenu zákona a myslia si, že to je možno maličkosť, ja som presvedčený teda, že podporia túto novelu zákona tak opoziční, ako aj koaliční poslanci, lebo ono to nie je maličkosť. Aj keď prispejeme k záchrane len jedného ľudského života, tak to bude veľká vec, lebo ľudský život má nesmiernu hodnotu.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Fronc.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem, pani predsedajúca. Pán kolega, v prvom rade by som chcel oceniť vaše vystúpenie, to, čo ste povedali, aj to, že ste upozornili na to, že tento návrh zákona nie je rozporný, ale má snahu urobiť to, čo sa dá urobiť, t. j. umenšiť to zlo, ktoré sa deje v tomto prípade a o ktorom, vidiac mnohé diskusie, aj vášnivé, napr. v Českej televízii, vnímam, že aj tí, ktorí sú zástancovia vykonávania abortu, tak hovoria o potrebe ho minimalizovať minimálne a brániť tomu, aby nebol za každých okolností, ak sa dá tomu predchádzať.

Ale v jednej veci by som chcel s vami polemizovať, a to v prípade použitia názvu umelé prerušenie tehotenstva. Viete, ja nie som za to, aby sa používali slová, ktoré zbytočne zraňujú, a preto by som nebol za to, aby sa použilo slovo potrat. Ale používať eufemizmy, ktoré úplne zastierajú podstatu vecí, aj keď sú zaužívané, povedzme, medicíne, tak s tým takisto nemôžem súhlasiť, pretože nejde o umelé prerušenie, ide o umelé naozaj ukončenie gravidity. A myslím si, že v tomto smere je ten názov tak navrhnutý, ktorý naozaj zbytočne nezraňuje, ale zodpovedá pravde. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Kahanec.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Mňa u pána poslanca Novotného zaujali jeho vyjadrenia jednak o ochrane toho života a takisto o informovanosti. Pri mnohých veciach v živote sa rozhodujeme o oveľa menej vážnych veciach s tým, že tomu dáme náležitý priestor, náležitý čas. A pri tak vážnej veci v rozhodnutí ženy je, on to nazval informovaný súhlas, ja to poviem, informácia, informácia pre ženu, čo to v jej živote znamená. A zároveň ja pridám k tomu, že je to ešte aj pomoc pri tomto vážnom rozhodnutí ženy. A dodám ešte aj naviac, že je to pomoc pri ponúknutí iného riešenia. Myslím si, že toto všetko je pred tak vážnym krokom nevyhnutné. A už potom je na tom, ako sa rozhodne žena. Ale je dôležité, aby predtým tieto informácie mala, aby jej táto pomoc bola ponúknutá a aby jej ponúkli šancu pre iné riešenie, aby nemusela pristupovať ku kroku, ktorým ukončí svoje tehotenstvo, a aby nemusela pristupovať ku kroku, v ktorom jeden život stráca ochranu. Aj ústava našej republiky hovorí, že ľudský život je hodný ochrany. Tak skúsme presadiť aj ochranu tohto života práve tým, že dáme aj dostatočný priestor pre informovanosť a ponúknutú pomoc pre takéto rozhodnutia žien. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Pán poslanec Novotný, chcete reagovať na faktické poznámky? Nie. Ďakujem. (Hlasy v sále.)

Vy ste chceli, pani poslankyňa, vystúpiť v rámci rozpravy? Čiže žiadate o slovo v rámci rozpravy? (Odpoveď z pléna.) Áno, pardon. Takže o slovo ešte požiadala pani poslankyňa Sabolová ako spravodajkyňa. Nech sa páči, máte slovo.

M. Sabolová, poslankyňa: Vážená pani predsedajúca, ja som požiadala o slovo ešte na začiatku, keď sa rozprava spúšťala. Takže chcela by som sa veľmi krátko vyjadriť na základe materiálu, ktorý pri príprave na tento bod rokovania sa mi dostal do rúk a je z rokov 1999 - 2000, keď pri 10. výročí schválenia Dohovoru o právach dieťaťa mimovládne organizácie pripravili Deklaráciu práv počatého dieťaťa, ktorou jasne chceli doplniť dohovor a články, ktoré deklarujú detské práva aj pre deti pred narodením od momentu ich počatia. Deklarácia práv počatého dieťaťa vychádza z najlepších právnych tradícií, ktoré najmä po druhej svetovej vojne vyústili do medzinárodnoprávnej úpravy ľudských práv. Tento text Deklarácie práv počatého dieťaťa sa skladá z preambuly a z niekoľkých článkov. A používa sa na pomenovanie človeka pred narodením (nenarodené dieťa) pojem počaté dieťa. Tento pojem používa slovenský i český právny poriadok v druhej vete čl. 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako preklad starorímskeho pojmu nasciturus.

Nebudem čítať tú celú deklaráciu, ale chcela by som sa možno dotknúť niekoľkých momentov, aby sme si uvedomili vážnosť zákona, ktorým sa dotýkame skutočne aj práv počatého dieťaťa. Nebudem čítať preambulu, pretože je pomerne dlhá, ale chcem povedať, že okrem toho, že je preambulou akýmsi slávnostným charakterom, vychádza z medzinárodných dokumentov o ľudských právach, základných slobodách, Všeobecnej deklarácie ľudských práv, Deklarácie práv dieťaťa a Dohovoru o právach dieťaťa, z hľadiska právnej sily, najvyššieho postavenia právnych noriem slovenského právneho poriadku, a to Listiny základných práv a slobôd a Ústavy Slovenskej republiky a zároveň, čo je, myslím, veľmi dôležité, klasického rímskeho práva, z ktorého vychádzajú právne poriadky európskeho kontinentu, najlepšej tradície medicíny Hippokratovej prísahy a najnovších vedeckých poznatkov o tom, že ľudský život začína momentom oplodnenia, teda počatím. Pri výklade textu tejto deklarácie je potrebné vychádzať z preambuly preto, že aj v pochybnostiach sa máme rozhodovať v prospech života. A toto, si myslím, je celý zámer a cieľ aj tejto našej novely zákona, ktorou chceme nič nezakazovať, ale vytvoriť podmienky pre to, aby tu všetky kroky a legislatíva bola v prospech života.

A tu snáď si dovolím prečítať niekoľko názvov alebo nadpisov článkov. Každá ľudská bytosť má právo na život od počatia po prirodzenú smrť. A tu si treba aj veľmi jasne uvedomiť, že počaté dieťa má právo na ochranu zdravia a zachovanie ľudskej dôstojnosti, má právo na zachovanie, hovorí sa v deklarácii, telesnej, genetickej a duševnej nedotknuteľnosti. A preto si dovolím povedať, že návrh, ktorý je v pripomienkovom konaní, ktorý predkladá ministerstvo zdravotníctva ako vládnu novelu zákona, si myslím, porušuje vlastne toto základné právo toho počatého dieťaťa, pretože sa snaží vygenerovať a vyčistiť čisté obyvateľstvo bez zdravotného postihnutia. A to, si myslím, už je vstupovanie aj do dôstojnosti a ochrany zdravia a zachovania ľudskej dôstojnosti toho počatého dieťaťa.

Počaté dieťa má spôsobilosť na práva. A tu si chcem dovoliť pripomenúť, že má právo aj na náhradu škody, v prípade, že mu bola spôsobená ujma na zdraví, že nemôže byť nikdy považované za škodu to počaté dieťa, že počaté dieťa má právo dediť, ako som citovala z Občianskeho zákonníka aj v Českej, aj v Slovenskej republike, má právo byť obdarované, má právo dokonca na plnenie poistnej udalosti, ktorou bola smrť poisteného. Čiže si myslím, že to počaté dieťa v ktoromkoľvek štádiu jeho života a jeho matka majú právo na osobitnú starostlivosť a pomoc. Slovenský právny poriadok priznáva počatému dieťaťu aj právo na zdravú výživu.

Čiže je strašne veľa vecí, kedy sa vlastne o tomto termíne hovorí, a preto si myslím, že by sme mali vytvoriť podmienky pre prijatie počatého života tak, aby bolo skutočne priateľské voči všetkým, aj voči matke aj voči rodičom, a vytvoriť podmienky v slovenskej spoločnosti tak, aby to dieťa bolo prijímané do každej rodiny v každej životnej situácii.

Čo je veľmi dôležité. A to by mala byť vlastne taká občianska kampaň, aby sme dnes vysvetľovali verejnosti nepochybný fakt, že človek je ľudskou bytosťou od okamihu počatia, aby sme sa nesnažili vygenerovať nejaké hranice, ktoré sú isto nižšie, ako budú vo vládnej novele zákona, kedy už počaté dieťa alebo plod má všetky svoje genetické informácie zakódované.

Verím, že táto novela, pretože nikomu nič nezakazuje, bude podporená naprieč politickým spektrom v tomto parlamente, pretože vytvára priestor a dáva pomocnú ruku tým, ktorí sú v tom najťažšom životnom rozhodnutí. Sú to matky, ktorým dáva šancu a pomocnú ruku cez aj zákonnú úpravu aj na materiálnu, aj na informačnú možnosť. A preto vás chcem poprosiť o jej podporu. Je tu veľmi veľa vecí, ktoré by stáli za to, aby sme ich prečítali v tejto Národnej rade a aby sme sa k nim vracali počas prerokovania každého takéhoto vážneho zákona. Ale vzhľadom na to, že pre tých, ktorí tu sedia, je ich pár, majú zrejme dostatok informácií o tom, aký je vzácny život od počatia, myslím si, netreba hovoriť viac. A verím, že aspoň tí pani poslanci, ktorí sedia v Národnej rade aj z vládnej koalície, tie svoje hlasy tejto novele zákona dajú. Ďakujem pekne.