A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktickú poznámku na vystúpenie pani poslankyne Sabolovej má pán poslanec Novotný. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. A pán poslanec Novotný má slovo.
V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne možno za upresnenie niektorých pojmov, ktoré povedala pani poslankyňa Sabolová. Ja som nechcel polemizovať o tých pojmoch vo vzťahu k Deklarácii práv dieťaťa, ja som hovoril o tom, ako sú tieto pojmy používané v medicínskej brandži, keď to tak môžem povedať, a že tieto pojmy sú vlastne nové termíny z hľadiska medicínskej praxe. Nie sú bežne medicínsky používané. Používame pojmy umelé prerušenie tehotenstva a plod. Takže to je len čisto medicínsky pohľad. Samozrejme, môžeme o tom diskutovať, či je umelé prerušenie tehotenstva, tak ako to povedal aj pán poslanec Fronc, presný výraz. Myslím si, že sémanticky to asi tak nie je, ale tento výraz používame.
Čo sa týka vystúpenia pani poslankyne Sabolovej, možno by som ho chcel podporiť znovu takou myšlienkou, že naozaj Ústava Slovenskej republiky hovorí o tom, že ľudský život je hodný ochrany od počatia. A tento zákon k tomu vedie. Vedie k zvýšeniu ochrany ľudského života už od počatia, pretože si myslím, že čím bude mať tehotná žena viacej informácií, čím bude informovanejšia, tým sa bude vedieť zodpovednejšie rozhodnúť v tejto veľmi ťažkej otázke života a smrti a informovanosť ženy je určite súčasťou zvýšenia ochrany ľudského života od počatia. Takže aj preto podporím tento poslanecký návrh zákona. A myslím si, že získa dostatočnú podporu v pléne Národnej rady, aby sme o ňom mohli diskutovať aj v druhom čítaní. Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nie. Ďakujem.
Takže to bolo posledné vystúpenie v rámci rozpravy, vyhlasujem preto všeobecnú rozpravu za skončenú.
A chcem sa opýtať ešte navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko. Nech sa páči.
D. Lipšic, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Chcel by som sa najskôr poďakovať všetkým kolegom, ktorí v rozprave vystúpili, a stručne na rozpravu zareagovať.
Najskôr k terminologickým pripomienkam pána poslanca Novotného. Samozrejme, ak zákon prejde do druhého čítania, budeme o ňom v druhom čítaní hovoriť. Ale už ma kolegovia doplnili. Určite nie je nielenže sémanticky výraz umelé prerušenie tehotenstva nesprávny, lebo on je logicky nesprávny, pretože ak sa nejaký proces preruší, tak to znamená, že niekde potom môže pokračovať. Keď zostrelíme lietadlo, tak nehovoríme, že prerušíme jeho let. Ten let skončí. Takže myslím si k tej zmene terminológie, ja súhlasím s pánom poslancom Froncom, že by nemali by sme ísť do nejakých zraňujúcich tvrdých vyjadrení. Ale táto je presnejšia určite ako tá pôvodná. Rovnako ako povedala pani poslankyňa Sabolová, môžeme o tom diskutovať. Podľa mňa tie termíny nie sú také dôležité. Termín počaté dieťa je termín nášho Občianskeho zákonníka. Počatému dieťaťu Občiansky zákonník rezervuje určité práva, ak sa narodí živé, ale ten termín počaté dieťa obsahuje náš základný súkromnoprávny kódex.
Pán poslanec Novotný spomenul aj nemeckú právnu úpravu. A tu by som sa trošku zastavil, pretože na Slovensku, aj vo verejnosti a v médiách, vládne taký pocit, že sú len akoby dve možnosti pri právnej úprave interrupcií, jedna je úplne liberálna, aká je na Slovensku, a potom je úplne reštriktívna, aká je v Írsku, v Poľsku a na Malte. Ale nie je to tak. Sú mnohé právne úpravy, ktoré sú niekde v rovnováhe, v strede. Taká je aj nemecká. Nemecká nielenže vyžaduje konzultácie, nemecká priamo stanovuje, z akých dôvodov je možné interrupciu vykonať. To znamená, nie je možné vykonať interrupciu bez dôvodu v prvom trimestri, ale len z vážneho dôvodu, ktorým je aj vážna sociálna situácia, áno. A myslím si, že ten kompromis v právnej úprave dôležitý je. Čiže, inými slovami, Slovensko nie je niekde v strede európskej právnej úpravy, Slovensko je na tom liberálnom extréme v súčasnosti, zďaleka nie je v strede.
Pred pol rokom bol publikovaný prieskum verejnej mienky, kde sa občanov agentúra FOCUS pýtala, aký je ich názor na to, či by mali byť interrupcie zakázané alebo povolené podľa jednotlivých okolností. A poviem vám teda pár čísiel. V prípade, ak tehotenstvo ohrozuje zdravie matky, tam je 85 % je za zákonné umožnenie interrupcie, len 9 % proti nemu. Ak je pravdepodobné, že sa dieťa narodí postihnuté, tam je 79 % za to, aby tá možnosť bola, 14 % percent je proti nej. Ak žena bola znásilnená, 79 % je za to, 13 % je proti tomu. Čiže vidíme, že pri tých naozaj extrémnych životných situáciách je veľká väčšina za to, aby bola ponechaná možnosť sa rozhodnúť. Ale ak už bola položená otázka, či aj z dôvodu, že rodičia sa zo sociálnych dôvodov nemôžu o dieťa postarať, tam to už bolo pol na pol, 48 % bolo za to, 43 % bolo proti tomu. Pritom naša právna úprava umožňuje vykonanie interrupcie nielen z dôvodu ťažkej sociálnej situácie, ale aj z akéhokoľvek dôvodu, či vážneho alebo triviálneho. A preto som presvedčený, že väčšina našich občanov je proti platnému zneniu interrupčného zákona, lebo ten je naozaj extrémne liberálny.
Poviem svoj názor. Interrupcia v každom prípade je zlom, ale ja si nemyslím, že máme povinnosť každé morálne zlo trestnoprávne postihovať. To znamená, že v prípade, ak je tehotenstvo dôsledkom trestného činu, ako je znásilnenie alebo incest, tam si myslím, že by sme nemali ísť do trestnoprávneho postihu. To sú extrémne prípady, ktoré tvoria možno jedno percento interrupcií vykonaných ročne. Ale v tomto sa mi zdá, že kompromisná právna úprava je dôležitá, pretože je dôležité, čo vkladáme do ľudských sŕdc a ľudských myslí.
Pán poslanec Novotný povedal, že v zásade tá novela len rozširuje informovaný súhlas. Áno, s tým sa dá súhlasiť, ale vyjadruje aj jasnú preferenciu. Vyjadruje jasnú preferenciu pri tom informovaní, ktorá je v prospech života. To, si myslím, je dôležité. A keď sa ma pýtali novinári dnes, či dnes tak ženy nie sú informované, tak som povedal, že áno, nie sú tak informované. A prečítam vám jedno vyjadrenie jednej mladej ženy, ktorá sa rozhodla pre interrupciu: "Rozhodla som sa reagovať na váš článok Áno pre život uverejnený v Katolíckych novinách." Išlo o článok, ktorý spomínal práve možnosti utajeného pôrodu, osvojenia, toho penziónu, kde môžu prísť ženy v ťažkej životnej situácii, kde sú počas gravidity, potom porodia a dieťa ide na adopciu. "Denne ho čítam a plačem. Keby som ho bola čítala o dva dni skôr, nebola by som urobila ten hrozný čin, kvôli ktorému budem celý život trpieť. Keby som vedela o zariadeniach, o akých sa píše v článku, odišla by som z domu a dieťa by som porodila v pokoji tam. Chýbalo mi však slovo povzbudenia, rada, pomoc. Ani zdravotné sestry v nemocnici sa o tejto téme nezmienili. A pritom tam so mnou boli také mladučké dievčatá, ktoré rozhodne potrebovali rady do života. Na moje prekvapenie celý proces v nemocnici od podania žiadosti až po vykonanie interrupcie bol veľmi rýchly ako na bežiacom páse. Neboli nijaké otázky, odhovárania. Žena žiadosť podpíše, zaplatí a o chvíľu je po všetkom. U nás je veľmi ľahké zbaviť sa dieťatka. Veľmi, veľmi ľutujem, že som ten článok nečítala skôr, všetko by bolo inak."
Toto je konkrétna skúsenosť, kde keby tento zákon platil, zachránil by konkrétny malý ľudský život. A áno, bol by to možnože jeden, možno dva, možno desať, možno dvesto životov. To neviem. Nikto z nás to nevie. Ale máme povinnosť sa o to pokúsiť. Dnes naozaj neriešime mimoriadne vážny problém právny, morálny, kedy začína život. Možno aj preto tu nie sú poslanci, možno že sú na ZMOS-e. To neviem. Ale to nie je podstatné. Podstatné je, že týmto zákonom vytvárame šancu. Keď má niekto pocit, že v prvom trimestri nejde o ľudský život, ale len o potenciálny život, fajn, to tu neriešime. Ale aj tento potenciálny ľudský život, ktorý sa rozvinie bez vonkajšieho zásahu do plnohodnotného života, ktorý žijeme práve tak my tu teraz, by mal dostať šancu bez obmedzovania slobody rozhodovania, ale kvalifikovanú nádej.
Je tu aj lehota troch dní na rozhodnutie, aby bolo uvážené a starostlivé. Počas obeda mi kolegyňa hovorila, že včera v jednej dokumentárnej televízii na Spektre išiel dokument o plastických operáciách. A hovoril tam chirurg, ktorý spomínal, že vždy chce, aby pred zákrokom, keď príde pacient a vysvetlí mu povahu zákroku, išiel domov, pouvažoval o tom, rozmyslel si to a prišiel druhýkrát po pár dňoch starostlivo rozhodnutý, či do toho ide alebo nejde. Ak vieme takýto systém mať pri plastických operáciách, ja si myslím, že máme povinnosť ho mať aj v prípade tak závažného zákroku, akým je umelé ukončenie tehotenstva. Táto povinnosť poučovať a lehota na zváženie sa týka interrupcií vykonávaných na žiadosť v prvom trimestri. Teda netýka sa interrupcií v prípade, keď je ohrozený život alebo zdravie ženy. Tam žiadna čakacia lehota, samozrejme, nie je, keď je interrupcia zdravotne indikovaná. Týka sa vyslovene len prípadov interrupcií v prvom trimestri na žiadosť ženy.
Ja pevne verím v to, v čo verí pán poslanec Novotný, že to, že nebola veľká polemika v pléne, je snáď náznakom, že návrh prejde do druhého čítania. Ja v to pevne verím. Ja sa priznám, že si neviem celkom predstaviť dôvod, prečo by návrh nemal prejsť, keďže nás spája určite snaha chrániť nevinný ľudský život s dôrazom na prívlastok nevinný, aby sme bez obmedzovania slobody vyjadrili preferenciu, ktorú štát má právo vyjadriť. A tá preferencia je život, tá preferencia je pôrod, a nie smrť a ukončenie tehotenstva. Ďakujem veľmi pekne a veľmi vás prosím o podporu návrhu novely zákona. Ďakujem, pani predsedajúca. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalej pristúpime k prvému čítaniu o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka, Pavla Minárika a Rudolfa Bauera na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 590, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 601.
Teraz odovzdávam slovo pánovi poslancovi Pavlovi Minárikovi, aby tento návrh zákona uviedol. Nech sa páči.
P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Vážené dámy a páni, život je dobrý režisér. A kúzlo z nechceného sa s nami občas pekne zahrá. Bezprostredne pred týmto návrhom zákona sme rokovali o návrhu zákona, poslaneckom návrhu uvedenom pod tlačou 539. Bezprostredne po tomto budeme rokovať o tlači 611, čo je tiež poslanecký návrh zákona. Prečo je taký veľký rozdiel medzi tými dvoma číslami? Všetci vieme, koľko asi chodí návrhov na jednotlivé schôdze. Nuž jednoducho by sa dalo povedať, že je to preto, lebo ten prvý prišiel do parlamentu 11. 1. a ten druhý pred nejakými 14 - 15 dňami. To je ale len také suché faktografické vysvetlenie, aj keď je to pravda. Nehovorí presne o tom, prečo to tak je. Lepšie vysvetlenie bude asi, že ten prvý vytváral problém pre vládnu koalíciu a ten druhý ten problém nevytvára. A to je jedno, či sa s ním chce vládna koalícia vysporiadať tak, že ho zamietne alebo že ho podporí. A úplne najjednoduchšie vysvetlenie je, že preto tu ten prvý nebol zaradený riadne na najbližšiu schôdzu a ten druhý bol zaradený riadne na najbližšiu schôdzu po podaní, resp. že poslanci ten prvý opakovane z programu vyradili. Skúsim uviesť iný príklad. Nedávno predseda Národnej rady nezaradil do programu schôdze návrh poslanca Vladimíra Palka a môj na vyhlásenie referenda o Lisabonskej zmluve. A následne keď sme to chceli zaradiť pri hlasovaní o programe, Národná rada ten návrh zamietla. Čo hovorí naša ústava? Dovolím si odcitovať z nej čl. 87 ods. 1: "Návrh zákona môžu podať výbory Národnej rady Slovenskej republiky, poslanci a vláda Slovenskej republiky." A v čl. 95, to je o referende, sa hovorí: "Referendum vyhlasuje prezident Slovenskej republiky, ak o to petíciou požiada aspoň 350 000 občanov alebo ak sa na tom uznesie Národná rada" a tak ďalej. Národná rada sa na tom môže uzniesť, keď taký návrh v Národnej rade niekto podá. A poslanec určite je oprávnený Národnej rade podávať návrhy na uznesenie, ak dodrží § 25 zákona o rokovacom poriadku, teda zvlášť v prípade zákonov a takýchto návrhov uznesení. Doterajšia prax je často v rozpore s ústavným právom poslancov vyvíjať zákonodarnú iniciatívu a podávať návrhy na vyhlásenie referenda.
Cieľom parlamentarizmu je zabezpečiť skutočnú demokratickú a slobodnú diskusiu tu v Národnej rade. A taká diskusia je aj samotným zmyslom parlamentarizmu. Tu sa veci majú vydiskutovať, prijať alebo zamietnuť a nemajú sa problémy odsúvať alebo presúvať do médií. Skutočne najlepším miestom na prerokovanie politických problémov, na politickú diskusiu je tento mikrofón. V súčasnej politickej praxi však takáto diskusia nie je dostatočne zabezpečená. A to som zdokumentoval na tých dvoch príkladoch, ktoré som uviedol v úvode. Na to, aby sme tento deficit odstránili, sme navrhli novelu, ktorá zabezpečí, aby ústavné právo poslanca, jeho zákonodarnej iniciatívy bolo zabezpečené, to znamená, že ak bude podaný návrh zákona v súlade s rokovacím poriadkom, bude obsahovať všetky náležitosti, aby takýto návrh musel predseda zaradiť do programu schôdze a aby Národná rada hlasovaním pri schvaľovaní programu nemohla takýto návrh bez súhlasu predkladateľov vyradiť. Každý takýto návrh by mal byť prerokovaný. Ku každému takémuto návrhu by mala byť rozprava a o každom takomto návrhu má byť rozhodnuté. Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Petrovi Miššíkovi. Nech sa páči.
P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, ústavnoprávny výbor ma uznesením zo 6. mája určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka, Pavla Minárika a Rudolfa Bauera na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z., to je zákon o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v príslušných ustanoveniach rokovacieho poriadku. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Dôvodová správa uvádza, že navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nebude mať vplyv na výdavky verejných financií, finančný dopad na obyvateľov neovplyvní životné prostredie, zamestnanosť a ani podnikateľské prostredie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovenia navrhovaného zákona.
Pripojená doložka zlučiteľnosti zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika navrhovaného právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev a Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 31. marca 2008 pod č. 601 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky s výnimkou výboru mandátového a imunitného, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, výboru pre európske záležitosti, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a výboru na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu. Za gestorský výbor navrhujem ústavnoprávny výbor. Zároveň odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 16. júna 2008 a gestorský výbor do 17. júna 2008.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, preto sa chcem opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa okrem pána poslanca neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a, pán poslanec Miššík, máte slovo, nech sa páči.
P. Miššík, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Ja sa budem snažiť byť veľmi stručný, pretože považujem takto predložený návrh novely rokovacieho poriadku za veľmi jednoduché riešenie toho, čo by sme mali všetci rešpektovať. A vôbec by to nemuselo byť v rokovacom poriadku. Je, samozrejme, lepšie, keď je to tam explicitne uvedené, pretože už z toho, ako vystúpil pán navrhovateľ, pán kolega poslanec Minárik, je zrejmé, že chceme zabezpečiť len to, čo je garantované Ústavou Slovenskej republiky, to znamená, že zákonodarnú iniciatívu majú poslanci, majú výbory a má vláda Slovenskej republiky a zrejme nie je náležité a normálne, aby bez súhlasu príslušného poslanca alebo skupiny poslancov, ktorí predložia návrh zákona do parlamentu, bolo možné hlasovaním poslancov tento návrh vyradiť z rokovania, to znamená, že by nastala možno úplne zvláštna situácia, že takýto návrh zákona, ktorý by podala skupina poslancov v súlade s ústavou, v súlade s rokovacím poriadkom, by vôbec v jednom celom volebnom období nemusel byť prerokovaný.
Ešte mi dovoľte uviesť snáď jednu vec. Ja sa veľmi budem tešiť, keď tento návrh získa podporu aj z vládnej koalície, lebo si myslím, že toto je zmysluplný, normálny návrh. Ja som podal už doteraz tri návrhy novely rokovacieho poriadku, neprešla ani jedna, ale tam trošku viac politiky bolo v tomto. V tomto, dúfam, toľko politiky nebude. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, tento návrh aj náš poslanecký klub podporí a dúfam, že ho podporí aj vládna koalícia. Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Faktickú poznámku na vystúpenie pána poslanca Miššíka má pani poslankyňa Laššáková. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a pani poslankyňa Laššáková má slovo.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Ja som pôvodne ani nechcela reagovať k tejto predloženej novele, ale po tom, čo pán poslanec vystúpil, myslím si, že využijem túto príležitosť. Mne sa nepáči ani na predloženej novele, čiastkovej novele rokovacieho poriadku to, že je to skutočne len čiastková novela a riešime každý čiastkovo nejaké prípady. Na začiatku volebného obdobia pán predseda Národnej rady vytvoril komisiu aj pre rokovací poriadok, aj pre Ústavu Slovenskej republiky. Vieme, že v našom rokovacom poriadku naozaj je tých medzier dosť a mnohokrát sa zasekneme, pretože každý má iný výklad. Ja si myslím, že riešenie by bolo to, aby sa pripravila komplexná novela rokovacieho poriadku. Na grémiu takýto návrh padol. A myslím si, že mali by sme, všetky poslanecké kluby, dať do takejto komisie svojich poslancov, aby sme pripravili rokovací poriadok, ktorý odstráni všetky nedostatky, ktoré doteraz sme v praxi a v činnosti parlamentu zistili. Z toho dôvodu si myslím, že takýto návrh, čiastkový návrh novely nemáme dôvod podporiť. Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Pán poslanec Miššík, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nech sa páči.
P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážená pani kolegyňa, snáď veľmi kľudne poviem jednu vec. Preto je to čiastková novela, pretože sa už niekoľkokrát stalo, ako to uvádzal pán navrhovateľ, že normálny návrh zákona, ktorý navrhol poslanec alebo skupina poslancov, bol vyradený bez súhlasu tohto poslanca z rokovania Národnej rady Slovenskej republiky. My nechceme nič iné, len aby sa rešpektovala Ústava Slovenskej republiky. A ak to bude explicitne napísané aj v rokovacom poriadku, nič sa nestane. Budeme naozaj len rešpektovať Ústavu Slovenskej republiky.
Ak dovolíte, vyjadrím sa ešte k tej úžasnej komisii, ktorej výsledky všetci poznáme, v ktorej dnes nesedia už, Janka, ani vaši kolegovia z vládnej koalície. Tak neviem, akú novelu rokovacieho poriadku by sme tam mohli urobiť. Skôr si myslím, že aj parciálne riešenia návrhu takéhoto zákona, ak prispievajú k zvýšeniu toho, že sa tu budeme cítiť všetci z hľadiska demokracie bezpečnejšie, si myslím, by ste mohli podporiť, o čo vás pekne prosím. Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Miššík bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
A chcem sa opýtať navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko. Nech sa páči.
P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Chcem sa poďakovať pánovi spravodajcovi za podporu. V podstate vystihol to, čo som chcel s kolegami touto novelou zariadiť. Kebyže sa tu rešpektujú pravidlá, aj nepísané, nemuseli by prichádzať čiastkové novely. Kebyže ústavné právo poslanca mať zákonodarnú iniciatívu rešpektujeme a všetky opozičné návrhy odpálime v prvom čítaní, nemusela by táto novela prísť. Vyhovárať sa dnes na komisiu je planá výhovorka. Ak to nechcete, povedzte, že to nechcete, pretože chcete tento mechanizmus zachovať. Ja si myslím ale, že to je zlý mechanizmus, ako nakladať s poslaneckými návrhmi. Každá pesnička sa raz skončí. Aj vy budete raz v opozícii. Aj vy budete potrebovať možno takúto novelu, ak by sme my boli takí chrapúni, ako ste boli pri niektorých podaných návrhoch vy. Tento návrh ak by vstúpil do účinnosti, tak by vstúpil do účinnosti po auguste, dva roky po tom, ako to bolo prijaté v programovom vyhlásení tejto vlády, teda po polovici vládnutia. Aj po dvoch rokoch budeme hovoriť, že nemôžeme nič riešiť preto, lebo je to čiastkové? Každé riešenie, aj tej komplexnej novely rokovacieho poriadku, bude raz prežité a z toho pohľadu bude čiastkové. Dámy a páni, lepšie je sa správať tak, aby takéto novely nemuseli prichádzať, ale keď sa správame tak, že musia prichádzať, potom si hľadajme lepšie výhovorky. Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom programu je prvé čítanie o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.
Návrh tohto zákona ste dostali ako tlač 611 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 614.
Nech sa páči, pán poslanec Lipšic, máte slovo.
D. Lipšic, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Milé kolegyne, vážení kolegovia, ide o pomerne malý návrh novely, ktorej cieľom je odlíšiť sankcionovanie cyklistov a motorkárov v lese. Oni sú sankcionovaní dnes rovnako, čo je absurdné. A chodia po lese, dokonca aj po chránených územiach trojkolky, štvorkolky, bez možnosti ich zastavenia, bez ŠPZ. Keďže ide o priestupok, nikto ich nemôže zastaviť okrem polície. Ale políciu som v lese nevidel už dlho, ani dnes ráno, keď som bol behať, a preto sa mi zdá, že je správne, aby po druhýkrát takéto konanie už bolo trestným činom so sadzbou do jedného roku.
Čiže ja som sa už pred rokom, keď mi písali viacerí ochranári, zamýšľal nad tým, akým spôsobom je možné túto situáciu riešiť. Sčasti pre mňa inšpiráciou bol aj návrh novely ešte nie vládnej, ale tej, ktorá je v pripomienkovom konaní, nevieme, kedy príde do parlamentu. Ale tá navrhuje, aby trestným činom bol len prípad, ak ide o neoprávnenú jazdu v chránenom území. Ale ten problém naozaj je v tom, že často sa jazdí na lesných pozemkoch aj v nechránenom území, ale neoprávnene. A tam, si myslím, takýto prvý prípad nech je priestupok, ale druhýkrát nech to už je trestný čin, lebo v opačnom prípade nebudeme mať šancu pôsobiť preventívne na osoby, ktoré nedbajú na akékoľvek zákazy a príkazy. Tento princíp, že prvý raz je to priestupok, druhýkrát je to trestný čin, v Trestnom zákone už máme, napr. pri krádežiach. Krádež v obchode hodnoty nejakej úplne symbolickej malej je prvýkrát priestupok, ale druhýkrát to už je trestný čin od rekodifikácie, už dva a pol roka. A práve som nedávno čítal správu, môžem ju potom aj sem priniesť, podľa ktorej podľa obchodníkov práve táto zmena výrazne prispela k zníženiu krádeží v obchodoch, pretože keď to bol priestupok a išlo o človeka, ktorý nemal prostriedky, dostal pokutu, nezaplatil ju, urobil to znovu, nemalo to absolútne žiaden generálno-preventívny účinok.
Takže ide síce o malú novelu, ale rozhodol som sa tak aj preto, že vládna novela je pozastavená, príde do parlamentu možno najskôr o rok. A myslím si, že ak chodíme do lesa, ja som párkrát mal osobnú skúsenosť aj na Devínskej Kobyle, aj na nitrianskom Zobore, aj inde, vidíme, že tieto partie robia rôzne akcie aj pre turistov zo zahraničia, kde jazdia po hrebeňoch našich veľhôr, robia hrebeňové jazdy. A myslím si, že mali by sme tomu rázne povedať stačilo. Určite sú tieto osoby oveľa nebezpečnejšie ako bicyklisti, ktorí chodia na nevyznačených trasách. Ďakujem, pani predsedajúca.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, pani poslankyni Kataríne Cibulkovej. Nech sa páči.
K. Cibulková, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Ústavnoprávny výbor Národnej rady ma uznesením zo 6. mája 2008 určil za spravodajkyňu k návrhu zákona poslanca Národnej rady Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (tlač 611). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívno-právnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Dôvodová správa konštatuje, že navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, neprinesie nárok na pracovné sily, neovplyvní zamestnanosť a tvorbu pracovných miest ani životné prostredie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.
Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika navrhovaného právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie ani v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev a v judikatúre Súdu prvého stupňa.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem ústavnoprávny výbor. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 16. júna 2008 a gestorský výbor do 17. júna 2008.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa chcem opýtať, či sa chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Gál. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a pán poslanec Gál má slovo. Nech sa páči.
G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcem k tejto zákonodarnej iniciatíve skupiny poslancov vyjadriť hneď na úvod môj pozitívny prístup, ale... (Hlas v sále.) Áno, nie je to skupina poslancov, je to pán poslanec Lipšic. Chcem uviesť, že síce máme krásnu prírodu, máme veľa aktívnych turistov v mladšom aj v pokročilejšom veku, máme na európske pomery celkom striktné predpisy na ochranu prírody, ako aj na starostlivosť o zver aj na jej odlov, no všetky tieto skutočnosti v základoch negujú skutočnosti, javy, ktorými sme svedkami tí, ktorí chodíme do lesa. Tlupy motorkárov, motocyklistov, jazdci na nákladiakoch ohrozujú nielen prírodu, lesné porasty, zver, ale aj turistov, cyklistov, ba aj lesníkov, členov lesnej stráže. Priestupkové konanie a možné sankcie z toho vyplývajúce nie sú pre nich nejako odstrašujúcim príkladom. Nie raz ujdú lesnej stráži. Nie raz ujdú polícii s vedomím, že keď ich náhodou chytia, tak aj tak im hrozí na ich majetkové pomery príliš nízka pokuta. A čo je najhoršie, je, že tieto nájazdy motorkárov nerobia len naši občania, ale organizovane tu chodia aj cudzí štátni príslušníci, ktorí chodia na tzv. lesoturistické motorkárske zájazdy, lebo vedia, že sankcia, povedzme, oproti Rakúsku, Česku je prinízka, ba niekedy ani nehrozí, nakoľko lesná stráž má nízke počty, polícia do lesa veľmi nechodí. Preto vítam túto iniciatívu pána poslanca Lipšica. Dúfam, že nájde v poslaneckých laviciach dostatočnú podporu, aby prešla do druhého čítania. Môžeme tento návrh vylepšiť, doplniť, určite so súhlasom pána poslanca. Ja verím, že zabránime tomu javu, ktorý určite sa nikomu nepáči. Ako uviedol pán poslanec, dúfam, že bude mať taký efekt, ako mala tá zákonná úprava, ktorá upravila krádeže a zvýšila ich v druhom skutku na trestný čin. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktickú poznámku na vystúpenie pána poslanca Gála má pán poslanec Lebocký. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a pán poslanec Lebocký má slovo. Nech sa páči.
T. Lebocký, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán kolega Lipšic, vážený pán Gábor Gál, v zásade sa dá súhlasiť s tým, čo ste povedali v rámci odôvodnenia predloženého návrhu. Áno, reálne je to tak v tej našej prírode, že trpíme. či sú to ochranári, či sú to poľovníci, či sú to lesníci, skutočne sme vystavovaní obrovskému tlaku a nielen teda nedisciplinovaných cyklistov, to by som chcel dvakrát podčiarknuť, lebo nemôžeme všetkých hádzať do jedného vreca, ale aj nedisciplinovaných turistov. Ale čo je najhoršie, tak to sú práve títo štvorkolkári, motorkári, jazdci na snežných skútroch. Chcem tým povedať len toľko, že Gábora Gála poznám ako poľovníka, uňho je to všetko v poriadku. Pán JUDr. Lipšic je viac-menej právnikom... (Reakcia z pléna.) Pán kolega. V podstate prichádza s určitým návrhom teda novely usporiadania trestnoprávnych vzťahov. Ale spytujem sa: Myslíte si, že ten problém je skutočne v represii? Myslíte si, že je také jednoduché tých motorkárov chytiť a usvedčiť jedenkrát a riešiť ich v rámci priestupkového konania, druhýkrát ich riešiť už potom v rámci trestnoprávneho konania? Problém nie je tam, pán doktor, resp. pán poslanec. Problém podľa môjho názoru je v prevencii. A napriek tomu, že tu máme lesnú stráž, poľovnícku stráž, stráž prírody, sme bezzubí. A preto si myslím, že podporím ja teda osobne a aj klubu nášmu doporučím podporiť novú iniciatívu na vytvorenie integrovanej stráže prírody, čo prichádza z dielne súčasnej vládnej koalície. Toľko. Ďakujem veľmi pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Pán poslanec Gál, chcete reagovať na faktickú poznámku? Ďakujem.
Pán poslanec Gál bol vlastne jediný, ktorý bol prihlásený do rozpravy, vyhlasujem preto všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.
D. Lipšic, poslanec: Ďakujem. Ja sa priznám, že som očakával diskusiu aj dlhšiu, lebo pred rokom sme diskutovali tuná o cyklistoch, bola to pomerne vzrušená diskusia. Ale, pán poslanec Lebocký, ja chodím do lesa behávať pomerne často, keď sa dá, tak je to každý deň. A musím povedať, že moja skúsenosť s týmito štvorkolkami a trojkolkami je zničujúca. Teraz ja si myslím, že je potrebné ísť na viacerých úrovniach, aj nech je integrovaná lesná stráž alebo niečo podobné, ale, žiaľ, aj represiou. To jedno druhé nevylučuje podľa mojej mienky. Musí to byť kombinácia faktorov. Poviem vám príklad z oblasti, ktorá vám je blízka, myslím tým, že sa teda venujete lesom. Je to problém pytliactva. (Hlasy v sále.) Nie to som nepovedal. V minulosti bola taká právna úprava, teraz sa budem zaoberať najmä pytliactvom pri rybách, že trestným činom bolo len také konanie, keď niekto chytil ryby a bol chytený, že teda ich má, ktoré mali hodnotu škody nie nepatrnej, čo v tom čase bolo možno šesťtisíc korún. To, samozrejme, nikto nemal. Čiže veselo to bol len priestupok. Keď niekto nelegálne chytal ryby, dostal pokutu. Často išlo o ľudí, ktorí to nezaplatili, vymáhalo sa to, nevymohlo sa to, malo to absolútne nulový účinok. V roku 2002, myslím, sme zmenili Trestný zákon tak, že pytliactvo v tomto prípade už je trestným činom hneď. To znamená, ak on hodí udicu nelegálne do toho rybníka, je to trestný čin, aj keď nič nechytí. A musím povedať, ja si nemyslím, že vždy je riešením právna úprava alebo nový zákon, novela zákona, ale niekedy to riešením je. Podľa informácií, ktoré sme dostali od rybárskych zväzov, sa výrazne, výrazne, výrazne znížil počet pytliactva v našich rybníkoch. Šéf trestného odboru trestnej legislatívy na ministerstve spravodlivosti JUDr. Štift dostával od tej doby vždy k narodeninám a meninám pozdrav od rybárskeho zväzu, lebo sa im strašne ta novela páčila. Teda mala efekt, chcem tým povedať. A to nevylučuje, že môžeme ísť aj inými cestami, fajn, ale musí to byť kombinácia. Dnes, keď to je priestupok, to znamená, že lesná stráž ani nič nemôže urobiť, lebo tú osobu nechytí. Keby to bol trestný čin, tak už ju môže zvesiť z tej motorky, zadržať ju a zobrať ju na políciu. Dnes lesná stráž nemôže zadržať takú osobu, keď pácha priestupok. Prečo je to tak? ŠPZ-ka tam nie je, čiže odfotiť si takú osobu môže, ale identifikovať ju nie je možné na štvorkolke. A to, si myslím, je podľa mňa základný problém. Čiže mne sa nezdá, že ide o nejaký politický návrh novely. A nachádzajme riešenia v rôznych oblastiach, ktoré v kombinácii a v súhrne tento problém vyriešia.
To, čo hovoril pán poslanec Gál, ale je pravda. Na Slovensku sa organizujú zájazdy a výlety cudzích štátnych príslušníkov, občanov iných krajín, ktorí sem prídu na rôzne atraktívne aktivity vrátane jázd motorkami v našich lesoch a horách. A robia to aj preto tieto organizované zájazdy, lebo postih je minimálny, je minimálny. Ja si myslím, že takáto novela zákona môže mať aj výrazný odstrašujúci účinok. Ak bude zrejmé, že druhý raz to je trestný čin, aj keď len prečin, tak to môže mať minimálne na tých, ktorí organizujú zájazdy po našich horách a lesoch na motorkách, výrazne odstrašujúci účinok. O tomto podľa mojej mienky tá novela je. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalej budeme pokračovať prvým čítaním o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Senka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov.
Návrh tohto zákona ste dostali ako tlač 612 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 622.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
J. Senko, poslanec: Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje odvysielanie záznamov z významných podujatí a rieši tiež problémy s predlžovaním licencií vysielateľom, ktoré vznikli v súvislosti s prechodom na digitálne vysielanie.
V prvom prípade je snahou predmetného zákona posilnenie spravodajských relácií vysielateľov, a tým aj posilnenie práva verejnosti na informácie.
Zároveň je tu aj snaha o zosúladenie nášho práva s príslušnou smernicou Európskeho parlamentu, ako aj možnosť tvorby pútavejšieho a pre divákov atraktívnejšieho vysielania.
V súčasnej dobe dochádza ku kolízii záujmov držiteľov výhradných vysielacích práv na vysielanie športových, kultúrnych či iných podujatí a záujmov vysielateľov, ktorí majú záujem odvysielaním záznamu informovať o týchto podujatiach. Dnes je vysielateľ oprávnený pre potreby spravodajstva vyrobiť a odvysielať záznam z podujatia, na ktorého vysielanie má výhradné právo iný vysielateľ. Dĺžka tohto záznamu nesmie presiahnuť tri minúty. Ten istý už jedenkrát odvysielaný záznam vysielateľ nesmie použiť opakovane okrem prípadov, ak by sa jeho obsah priamo vzťahoval na inú dôležitú udalosť, ktorá je predmetom spravodajstva alebo športového magazínu. Opakované odvysielanie toho istého záznamu v spravodajských blokoch v súčasnosti možné nie je. Navrhovanou úpravou s prihliadnutím na právo verejnosti na informácie bude umožnené vysielateľovi opakovane odvysielať ten istý záznam z podujatia, ku ktorému má iný vysielateľ výhradné vysielacie právo. Nakoľko toto právo predstavuje určitý zásah do výhradných práv vysielateľa, ktorý mohol vynaložiť značné finančné prostriedky na ich nadobudnutie, je nevyhnutné, aby k tomuto zásahu došlo len v rozsahu nevyhnutnom na informovanie verejnosti. Z tohto dôvodu sa navrhuje skrátenie možnej dĺžky záznamu z troch minút na deväťdesiat sekúnd.
Druhou oblasťou, ktorá sa týmto návrhom rieši, je úprava platnosti licencií na vysielanie televíznej programovej služby. Licencia na vysielanie televíznej programovej služby sa v súčasnosti udeľuje na dvanásť rokov a licenciu možno predĺžiť iba raz. Podľa § 52 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z. z. rada platnosť licencie nepredĺži, ak sa zmenil plán využitia frekvenčného spektra na vysielanie alebo ak je to nevyhnutné na dodržiavanie záväzkov z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Z rozhodnutia Medzinárodnej telekomunikačnej únie sa v roku 2004 uskutočnila Regionálna rádiokomunikačná konferencia pod označením RRC-04, ktorej predmetom bola najmä problematika frekvenčného plánovania pre DVB-T v krajinách celej Európy a Afriky a vo veľkej časti Ázie, krajinách bývalého Sovietskeho zväzu, arabských štátoch a Iráne. Slovensko v plnej miere požiadavky záverov tejto konferencie plní. Druhé kolo tejto konferencie pod označením RRC-06 sa uskutočnilo v máji a júni 2006. Jej výsledkom bolo prijatie frekvenčného plánu pre plne digitálnu budúcnosť televízneho vysielania. Uvedené medzinárodné dokumenty obmedzili ďalší rozvoj analógového televízneho vysielania, a tým aj ďalšie využívanie televíznych analógových frekvencií. Z tohto dôvodu Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky začal od roku 2004 prostredníctvom vydávania tzv. frekvenčných listov povoľovať využívanie televíznych analógových frekvencií na obmedzené obdobie. Frekvenčný list je rozhodnutie vydané v správnom konaní, ktoré je predbežným rozhodnutím v konaní o zmene alebo pridelení licencií vo výberovom konaní, pri ktorom sa udeľujú televízne analógové licencie. Rada pre vysielanie a retransmisiu preto v konaniach o udelenie, zmenu, predĺženie televíznych licencií na analógové terestriálne vysielanie rozhodovala o udelení licencie na kratšie obdobie a niektorým vysielateľom bola udelená alebo predĺžená licencia na kratšie obdobie. A títo vysielatelia boli v porovnaní s inými vysielateľmi znevýhodnení. Túto nerovnosť pred zákonom je potrebné odstrániť a umožniť vysielať dotknutým televíznym vysielateľom v rovnakom časovom období ako ostatným. Predkladanou navrhovanou zmenou nie sú dotknuté zákonné postupy a povinnosti vysielateľov v súvislosti so zavádzaním digitálneho terestriálneho vysielania v Slovenskej republike, ktoré vyplývajú najmä zo zákona č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní) a z jeho vykonávacích predpisov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov ani na zamestnanosť, na podnikateľské prostredie a na životné prostredie. Poprosil by som o jeho podporu. Ďakujem.