A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán navrhovateľ.

Spravodajkyňou, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre kultúru a médiá, je pani poslankyňa Ágnes Biró, ktorej teraz odovzdávam slovo. Nech sa páči.

Á. Biró, poslankyňa: Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podala spravodajskú správu v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Senka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (tlač 612).

Uvedený návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené v § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa má uskutočniť prvé čítanie.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa legislatívnych pravidiel a § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Konštatujem, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách, to znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu. Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie, ako i doložku finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, podávam návrh, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že návrh zákona po rozprave prerokuje v druhom čítaní.

Ďalej v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 622 z 28. apríla 2008 odporúčam, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Zároveň navrhujem lehotu na prerokovanie poslaneckého návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch do 16. júna 2008 a v gestorskom výbore do 17. júna 2008.

Skončila som. Ďakujem. Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte rozpravu.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Ústne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

Zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán navrhovateľ, chcete sa ešte vyjadriť, aj keď rozprava nebola? Nie. Ďakujem.

Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť? Ďakujem.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďalej budeme pokračovať prvým čítaním o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Jureňu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Návrh zákona ste dostali ako tlač 613, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 623.

Odovzdávam slovo pánovi poslancovi Jureňovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

M. Jureňa, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážená predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, návrh novely zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z., ďalej, zákona č. 105/2004 Z. z. a zákona č. 556/2004 Z. z. je potrebný najmä z dôvodu, že doterajšie znenia niektorých ustanovení zákona už neplnia svoju funkciu a tiež po prijatí nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 110/2008 z 15. januára o definovaní, popise, prezentácii, označovaní a o ochrane zemepisných označení liehovín a o zrušení nariadenia č. 1576/89 je potrebné tento zákon aktualizovať.

Predkladaný návrh navrhuje najmä odstrániť zbytočné byrokratické ustanovenia, ktoré spôsobujú ťažkú realizovateľnosť v praxi.

Liehovarníctvo ako také má prvé zmienky v 12. storočí, začalo sa výraznejšie presadzovať v 15. storočí. A pôvodne to bola určitá výsada šľachtických rodov, resp. zemianskych rodov, resp. miest. Postupne však prerástla v 18. storočí do liehovarníckeho priemyslu. A pamätáme si ju ešte z regiónov, keď liehovary plnili najmä funkciu, keď boli pálené najmä prebytky, ktoré v jednotlivých ročných obdobiach vznikli. Zároveň si však treba uvedomiť, že toto odvetvie, tento druh pálenia prerástol i svojím spôsobom do kultúrneho dedičstva. A najmä prostredníctvom pestovateľských páleníc má svoje výrazné postavenie na našom vidieku.

Spotrebná daň týmto návrhom nebude zasiahnutá. A tu len pripomínam, že tí, ktorí vlastne otvorene priznávajú, že si nazberajú svoje ovocie, skvasia si ho, zanesú si ho do pálenice a týmto, teda prietokomerom, priznajú množstvo, ktoré napálili, otvorene priznávajú spotrebnú daň. A treba povedať, že títo pri súčasnom stave a pri súčasnom systéme najviac vlastne doplácajú na to, že takto otvorene a priamo a zodpovedne konajú. Spotrebná daň, ktorá prešla zmenou keď sa zmenila cirka z 80 korún na 120 korún, tento finančný zásah výrazne podporil tzv. "garážové", resp. "čierne pálenie".

Treba pripomenúť, že pestovateľské pálenice, ktorých sa evidovalo v minulom roku 142 na Slovensku, majú trend úbytku. A je to i z toho dôvodu, že momentálny stav im umožňuje páliť len pre pestovateľov, čím vlastne môžu pôsobiť len v sezóne a len v určitom krátkom časovom období a vlastne zbytok roka svoje zariadenia nevyužívajú. Toto má vážny ekonomický dopad na ich chod, a preto i tento návrh rieši, aby mohli svoje zariadenia využívať celý rok.

Ja len uvediem niektoré prípady zo zahraničia pre ilustráciu. Napr. v susednom Maďarsku sa týmto okruhom začali veľmi vážne zaoberať a je v maďarskom parlamente predložený návrh na vytvorenie tzv. národnej rady pre pálenku, ktorá osobitne bude riešiť celý tento okruh tejto problematiky. Ďalej vám pripomínam, že niektoré kultúrne vyspelé civilizácie, ktoré si často dávame za príklad, sú to napr. Francúzi, veľmi výrazným spôsobom pozdvihli kultúrnosť používania koňaku, Škóti, je to škótska whisky i írska whisky. Takže tu len pripomínam, že i my máme podobné kultúrne dedičstvo v podobe našich destilátov, ako je hruškovica, čerešňovica a ďalšie. (Hlas z pléna.) Áno, je to aj slivovica. Takže i z tohto dôvodu považujem za veľmi potrebné, aby sme sa týmto okruhom zaoberali a pestovateľské pálenice, ktoré prežívajú určitú krízu, i touto formou podporili, ich prežitie. Takže týmto vás, vážené kolegyne, kolegovia, si dovoľujem zároveň aj požiadať o podporu tohto návrhu. Ďakujem za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, pánovi poslancovi Tiborovi Lebockému. Nech sa páči, pán poslanec.

T. Lebocký, poslanec: Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Milé kolegyne, vážení kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 254 z 13. mája 2008 ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Jureňu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 28. apríla 2008 č. 623 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby uvedené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali do 16. júna 2008 a gestorský výbor do 17. júna 2008.

Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

A zároveň vyhlasujem všeobecnú rozpravu k tomuto bodu za skončenú.

Takže, pán navrhovateľ, niet sa k čomu vyjadriť. Ďakujem.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

A ďalším bodom programu je prvé čítanie o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Brocku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ste dostali ako tlač 614, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 624.

Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Brockovi aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

J. Brocka, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Dámy a páni, teraz v nedeľu bol Deň matiek, tak sme si na Slovensku mnohí pripomínali tento sviatok. A aj v médiách sa diskutovalo o postavení matky, postavení ženy v rodine, v spoločnosti. A v médiách boli komentáre o tom, ako spoločnosť veľa dlhuje práve ženám matkám, pretože dnes situácia žien je veľmi komplikovaná v spoločnosti, keď príjem manžela v rodine nestačí pokryť všetky výdavky, ktoré rodina má. A ak chce žena venovať sa aj svojmu materskému poslaniu a zároveň nestratiť svoje povolanie a venovať sa aj svojej kariére, svojmu odbornému rastu, tak je to veľmi zložité a komplikované.

Podpora matiek, podpora rodiny otvára cestu okrem iných hodnôt aj k priaznivejšiemu demografickému vývoju, ktorý ak by bol priaznivejší, by určite zmiernil naše obavy z rizika, že nebude stačiť ani 1., ani 2. dôchodkový pilier raz na naše dôchodky. Preto prichádzam s návrhom, ktorý si nekladie za cieľ vyriešiť veľký problém, akým je demografický vývoj alebo zásadná zmena situácie v rodine a postavenia žien, navrhujem jednu možno malú zmenu v Zákonníku práce ako nepriamu podporu matiek, ako nepriamu podporu rodiny, zvýšiť dovolenku otcom, zvýšiť zákonnú dovolenku o jeden týždeň manželovi v čase narodenia dieťaťa, aby táto dovolenka mohla istým spôsobom zlepšiť životné podmienky rodín s deťmi.

Narodenie dieťaťa v rodine znamená nielen zvýšené výdavky, ale i zvýšenú záťaž oboch rodičov a tiež najmä nové problémy so zabezpečením rodiny najmä v prípade rodín s deťmi v čase matkinej neprítomnosti. Týždeň otcovskej dovolenky, ktorú môže zamestnanec čerpať v prvom mesiaci po narodení dieťaťa, je opatrením výrazne zlepšujúcim atmosféru v rodine, pomáha rodičom i pri návrate mamičiek z pôrodnice a v konečnom dôsledku zlepšuje i atmosféru v spoločnosti. Návrh je reakciou aj na pretrvávajúci nepriaznivý demografický vývoj. Dlhšia dovolenka rodiča pomôže najmä v rodinách so školopovinnými deťmi, pretože dĺžka zákonnej dovolenky oboch rodičov nedosahuje počet voľných dní a prázdnin. Navrhujú sa aj určité obmedzenia pri čerpaní otcovskej dovolenky v snahe posilniť jej jasný zámer, podpora rodiny pri narodení dieťaťa na zamedzenie zneužitia, t. j. povinnosť jej vyčerpania v lehote do jedného mesiaca od narodenia dieťaťa a neposkytovanie náhrady mzdy v prípade jej nevyčerpania.

Prijatie novely uvedeného zákona bude mať minimálny dopad na štátny rozpočet či verejné financie. Jeho presnú výšku nie je možné špecifikovať, pretože využitie tohto inštitútu nie je povinné. Poviem ale modelový príklad: Ak by využilo túto možnosť 70 % zamestnaných otcov rodičov z počtu narodených detí v bežnom roku a pri predpoklade, že títo majú mzdu na úrovni 70 % priemerného zárobku, finančný dopad by bol 180 mil. korún v roku prevažne na súkromný zamestnávateľský sektor. Výrazne pozitívne účinky z prijatia tohto návrhu sa však určite premietnu aj do zlepšenia pracovnej klímy a vyššej prosperity celého podnikateľského sektora.

Dámy a páni, aj v iných krajinách sa diskutuje o takomto návrhu. V Rakúsku súťažia napr. socialisti s ľudovcami, socialisti navrhovali 2 mesiace otcovskej dovolenky v roku, keď sa dieťa narodí, ľudovci, tí jej navrhujú iba mesiac. Ja v tomto prípade v slovenských reáliách ju navrhujem v trvaní jeden týždeň. Myslím si, že vytvárať priaznivé prostredie pre rodiny s deťmi je najlepšia sociálna politika štátu. Skutočný rozvoj jednotlivcov i blahobyt spoločnosti je dôsledok zdravých harmonických a fungujúcich rodín. A takéto rodiny sú naša budúcnosť. Ďakujem za podporu tohto návrhu.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán navrhovateľ.

Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie, pani poslankyni Kláre Sárközy. Nech sa páči, pani poslankyňa.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 30 schôdzi. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

Cieľom návrhu zákona je predĺžením zákonnej dovolenky o jeden týždeň manželovi v čase narodenia dieťaťa zlepšiť životné podmienky rodín s deťmi.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými dohovormi, ktorý je Slovenská republiky viazaná.

Dámy a páni, z ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní.

Vážená pani podpredsedníčka, skončila som, prosím vás, otvorte rozpravu k tomuto návrhu zákona. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Halecký. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a pán poslanec Halecký má slovo. Nech sa páči.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pani predsedajúca, za slovo. Vážený pán predkladateľ, vážená pani spravodajkyňa, chcel by som aspoň stručne zareagovať na smelý a originálny návrh pána poslanca Brocku, a to z toho dôvodu, že skutočne starostlivosť o rodinu, ale aj starostlivosť o matku a starostlivosť o celkovú klímu v rodine je dôležitá. Myslím si, že, ako aj spomínal, v iných krajinách sa tiež uvažuje o týchto rodičovských dovolenkách, aj keď tie návrhy o mesiaci a dvoch mesiacoch skôr možno považovať za úsmevné, nie reálne a realistické.

V tej súvislosti chcem podotknúť, že skutočne po narodení dieťaťa je zvýšená náročnosť na starostlivosť o dieťa a celkove o rodinu nielen vzhľadom na záťaž finančnú, časovú a organizačnú, lebo takisto je pre matku potrebná takisto pomoc druhého rodiča. Chcem však poukázať, že tá starostlivosť o rodinu a, dá sa povedať, komplexne o rodinu, o matku, o dieťa zahŕňa nielen tento faktor, čo, myslím si, pán poslanec si uvedomuje, že je to len čiastočné riešenie a riešenie možno nie to najpodstatnejšie a najdôležitejšie.

Ja by som tu však chcel uplatniť pozornosť, že starostlivosť o rodinu by sme mali riešiť komplexne. Mal by byť vypracovaný skutočne reálny, realistický program starostlivosti, ktorý by zahrnoval či už starostlivosť o zamestnanie matiek, starostlivosť v predškolských zariadeniach, starostlivosť o viacdetné rodiny včítane finančného zvýhodňovania, hlavne nielen čo sa týka daňových odvodov a daňových povinností alebo aj priamych finančných subvencií v rôznych formách.

Takže pokiaľ by som chcel túto tému uzatvoriť, myslím si, že je to vítaný prínos do diskusie o starostlivosti o ženu a matku a o dieťa. Avšak 200 mil. ročne je na úvahu, či je to dané hlavne tým správnym smerom.

Chcel by som sa však pána poslanca Brocku opýtať, či bola konzultácia tejto otázky aj so zväzom zamestnávateľov, so zväzom živnostníkov, pretože hlavne súkromný sektor u nás predstavuje už rozhodujúcu časť finančnej náročnosti, či je pozitívna odozva alebo či je negatívna odozva. Predpokladám, že táto otázka je vo vývoji, vo vývoji ďalšieho času. A pokiaľ by finančná situácia v štáte, pokiaľ by finančná situácia aj v tomto súkromnom sektore, ktorý je na rozvoji, dovoľovala riešenie aj otcovskou, dá sa povedať, dovolenkou, by to bolo elegantné a nápomocné. Je potrebné však iba zvážiť, či je to aktuálne teraz a či je to aktuálne v takom rozsahu, ako je to navrhované. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Haleckého nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Pán poslanec bol jediný, ktorý bol prihlásený v rámci rozpravy, vyhlasujem preto všeobecnú rozpravu za skončenú.

Chcem sa opýtať pána navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko. Nech sa páči, máte slovo. (Ruch v sále.) Zároveň vás poprosím, kolegyne, kolegovia, keďže ste prítomní v sále, aby ste venovali pozornosť vystupujúcim a nerušili ich hlasitým rozhovorom. Ďakujem. Nech sa páči.

J. Brocka, poslanec: Ďakujem pekne. Pán poslanec Halecký mi položil otázku, či som tento návrh konzultoval so zväzmi zamestnávateľov. Áno, sčasti je to tak. Tento návrh podávam opäť takmer po dvoch rokoch. Prvýkrát, keď som ho podával, tak som to považoval za svoju povinnosť. A pri konzultáciách, aký dopad pre zamestnávateľov by malo prijatie tohto zákona, že je takmer zanedbateľný, lebo každý zamestnávateľ si môže veľmi rýchlo zrátať, koľko detí sa rodí v priebehu roka, aká by táto položka bola vysoká, naozaj je to zanedbateľný výdavok pre podnikateľský sektor. Samozrejme, v detailnej diskusii možno dnes sa nájdu takí, čo majú výhrady, pre ktorých každý zvýšený náklad predstavuje istú prekážku. A preto môžu byť proti tomu. Som zaregistroval, že napr. aj poslanecký návrh z dielne koaličných poslancov, kde chcú istým spôsobom skrátiť dĺžku pracovného času, keď novelizujú Zákonník práce, takisto sa to nestretáva najmä u zamestnávateľov s pozitívnou reakciou. Ale ak je to opodstatnený návrh, ak tento návrh môže zlepšiť situáciu v rodinách, nevidím dôvod, prečo by sme to neprijali.

Súhlasím s kolegom Haleckým, že starostlivosť o rodinu, rodinná politika musí byť prierezová, komplexná. A preto vychádzam permanentne, a teda aj po prerokovaní tohto návrhu s ďalším návrhom, ktorý rovnako chce pomôcť rodinám s deťmi. Čiže nemám presvedčenie, že prijatie tohto návrhu zásadne ovplyvní situáciu rodín s deťmi. Ale práve takéto aj drobné zmeny môžu výrazne pomôcť rodinám, pre ktoré aj drobný problém je niekedy neprekonateľný.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Pani spravodajkyňa, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem. Dovoľte, aby som aj ja v krátkosti zareagovala na to, čo tu odznelo z úst pána predsedu výboru Haleckého. Áno, pán poslanec Brocka túto novelu predkladá už po druhýkrát. Prvýkrát to bolo asi pred dvoma rokmi. Vtedy sme sa asi trošičku obšírnejšie zaoberali touto problematikou.

Ja osobne som hovorila, že v druhom čítaní treba tento návrh zákona vylepšiť. Myslela som to v tom zmysle, že treba predĺžiť tú možnosť z jedného mesiaca na viac, hlavne v tom prípade, keď dieťa je choré a napr. dlhšiu dobu zostane v nemocnici. Vtedy som zaregistrovala aj to, že aj z úst koaličných poslancov odzneli podporné stanoviská. Ale tento zákon sa nedostal ani do druhého čítania. A dôvod bol jednoduchý a prozaický, že je to preto, že sa pripravuje veľká novela Zákonníka práce a tam to bude vyriešené. Veľká novela Zákonníka práce sa prijala, vyriešené to nebolo. Je absolútne logické, že pán poslanec s tým prišiel po druhýkrát.

Treba si uvedomiť, že ročne sa na Slovensku rodí okolo 52 000 detí. Myslím si, že tá čiastka, tu je to vyčíslené, tých 200 mil., ja si myslím, že ani tú čiastku by sme na toto nepotrebovali, je pri dnešnom hospodárskom raste mizivá. A všetko treba spraviť pre to, aby sa uľahčila situácia v rodinách. Teraz je na to možnosť, môžete ukázať lojalitu aj k mladých rodinám a viacdetným rodinám. Bola by som rada, keby sa tento návrh novely zákona dostal do druhého čítania a keby sme tak mohli vylepšiť tú pôvodnú novelu. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Brocku a Stanislava Kahanca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ste dostali ako tlač 615, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 625.

Znovu dávam slovo pánovi poslancovi Júliusovi Brockovi, aby tento návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

J. Brocka, poslanec: Dámy a páni, ten predchádzajúci návrh som uviedol tým, že v nedeľu bol Deň matiek. Tento druhý návrh by som chcel uviesť tým, že zajtra je Medzinárodný deň rodiny, OSN vyhlásilo 15. máj za deň, kedy si na celom svete výraznejšie pripomíname dôležitosť tejto inštitúcie pre zdravú spoločnosť. A myslím si, že by sme mohli pri príležitosti týchto sviatkov, či matiek alebo rodiny, urobiť aspoň jedno také gesto z parlamentu, že by sme posunuli tieto návrhy zákonov do druhého čítania. Kolega z pléna, kolega Prokopovič, mi pripomína, že 1. júna bude deň detí. Takže určite najmä tento návrh zákona, ktorý chcem teraz uviesť, by bol veľmi zaujímavým darčekom pre mnohé rodiny na Slovensku.

Ešte kolegovi Haleckému chcem pripomenúť, že súhlasím s ním, že jedno opatrenie nestačí, aby to pomohlo rodinám pri starostlivosti o ich zdravý vývoj. Ale nebudem sa vracať k tým návrhom, ktoré som predkladal s kolegami z poslaneckého klubu, či to bolo o úprave daňového bonusu na deti alebo znižovanie daní tým, ktorí uzatvárajú manželstvo, alebo pomoc napr. našim rodičom, aby deti mohli odviesť časť zo svojej dane, alebo opatrenia, ktoré by pomohli v rodinách, kde sa starajú o zdravotne postihnutého občana. Samozrejme, je toho viac.

A v tejto chvíli chcem upriamiť vašu pozornosť v kontexte aj s blížiacim sa prijímaním eura na Slovensku od prvého januára budúceho roka, čo je veľká zmena, ktorá sa výrazným spôsobom dotkne určitých skupín občanov. A práve rodiny s deťmi, najmä rodiny s nižšími príjmami budú tie, ktoré budú touto zmenou dosť vážne ohrozené a postihnuté. Preto predpokladám, že aj vláda počíta s istými kompenzačnými opatreniami, ktorými by práve takýmto ohrozeným skupinám pomohla zvládnuť ich ťažkú finančnú situáciu. Tento návrh totiž reaguje na nepriaznivú sociálnu situáciu výraznej časti rodín s deťmi. Ceny najmä základných potravín neustále rastú. Rastú aj za Roberta Fica. Dokonca zdá sa mi, že pri základných potravinách je ten rast ešte rýchlejší, ako bol za predchádzajúcich vlád. Dámy a páni, 60 % Slovákov zarába menej ako 20 000 korún mesačne. Výdavky rodiny, ktorá má dve, tri deti, ak sú ich deti dokonca už stredoškoláci alebo vysokoškoláci, tak príjem takejto rodiny nestačí pokrývať alebo ak ich stačí pokrývať, tak ide len o ich základné elementárne potreby. Dnes občan za 100 korún kúpi kilogram chleba a dva litre mlieka. Ale na druhej strane priama podpora zo strany štátu, napr. cez prídavok na dieťa, je už od roku 2004 iba 540 korún, iba 540 korún.

Pre porovnanie uvediem, aká je situácia v krajinách, s ktorými sme už súčasťou Európskej únie. Určite bude niekto argumentovať, že no veď tam sú aj iné platy. No je pravda, že v starých európskych krajinách sú oveľa vyššie platy, ale určite tieto platy v priemere nie sú desaťkrát vyššie ako u nás, a preto ja som si pripravil aj takú pre ľahkú orientáciu prehľadnú tabuľku, ako to vyzerá v krajinách Európskej únie a ako to vyzerá na Slovensku. Porovnávam prídavok na dieťa, na prvé tri deti. Kým na Slovensku je táto suma 540 korún, tak priemer v Európskej únii je, rádovo zaokrúhľujem na tisícky, 3 000 korún na prvé dieťa. Na druhé dieťa podpora zo strany štátu rastie. A je rádovo 4 000 korún, presne 3 927 korún. Na tretie dieťa tiež rastie podpora a je v priemere 5 700 korún mesačne. Pri kurze, ktorý bol pred mesiacom, keď som podával tento návrh zákona, ten prídavok na dieťa predstavoval 17 eur, dnes je to 17,2 eura vďaka stále pevnejúcej korune. Ale stále je to oveľa, oveľa menej ako v iných krajinách. Keď chcem byť konkrétny podľa jednotlivých krajín, tak dovoľte, aby som povedal aspoň niekoľko čísiel. Samozrejme, chcem tým poukázať aj na to, aké sú trendy v iných krajinách, ako sa štát správa k rodinám s viacerými deťmi a ako sa štát napr. správa u nás k rodinám s deťmi. Kým vo väčšine krajín, možno až na dve výnimky, podpora zo strany štátu s pribúdajúcim počtom detí rastie, tak u nás je najvyššia podpora štátu pri narodení prvého dieťaťa. Vo Fínsku napr. je na prvé dieťa prídavok na dieťa 100 eur, na druhé 110 eur, na tretie 131 eur, na štvrté 151 eur, na piate 172 eur. Íri ho majú na prvé a druhé dieťa 117 eur, na druhé a ďalšie 147 eur. Rakúšania, naši susedia, ho majú na prvé dieťa 105 eur, na druhé 112 eur, na tretie 130 eur. Švédi, tí nás istý čas inšpirovali v niektorých opatreniach sociálnej politiky, tí majú rovnakú podporu cez prídavok na dieťa, na každé dieťa. Je to na úrovni 104 eur. No a Slovensko som už spomínal. V čase podávania návrhu zákona to bolo 17 eur a dnes podľa aktuálneho kurzu koruny je to 17,2 eur.

Dámy a páni, dovolím si povedať, že rodiny s deťmi u nás dnes úverujú štát. Ak by som to tak podnikateľsky povedal, nemajú právo ani na odpisy. Preto navrhujem s kolegom Stanislavom Kahancom novelu zákona o prídavkoch na deti, v ktorej navrhujeme zvýšiť priamu podporu rodín s deťmi prostredníctvom novej dávky štátnej sociálnej podpory, príspevku k prídavku na dieťa. Príspevok nenavrhujeme všetkým rovnako a teda práve preto, že nechceme plytvať verejnými prostriedkami a nechceme podporovať aj tých, ktorí to nepotrebujú, ale chceme podporovať, aby to bolo adresné, viac tých, ktorí sú na pomoc štátu odkázaní. A navrhujeme tento príspevok v dvoch sumách, v závislosti od celkového príjmu oprávnenej osoby starajúcej sa o nezaopatrené dieťa, 560 korún mesačne na dieťa pri úhrnom príjme, ktorý je nižší ako 1,3-násobok životného minima spoločne posudzovaných osôb, to znamená k terajším prídavkom na deti, k 540 korunám plus 560 korún, a 360 korún k terajšiemu prídavku na dieťa pri úhrnom príjme vyššom ako 1,3-násobok životného minima a nižšom, ako je dvojnásobok životného minima spoločne posudzovaných osôb.

Dámy a páni, je našou povinnosťou zvýšiť mieru medzigeneračnej solidarity v spoločnosti. Krajina s takým rekordným ekonomickým rastom si to nakoniec môže dovoliť. Návrh bude čiastočným odstránením znevýhodnenia rodičov viacdetných rodín. Pri existencii priebežného dôchodkového systému sú práve títo práve tými, ktorí sa viac solidarizujú s inými, najmä teda ich deti.

Prijatie tohto návrhu zákona bude mať dopad na štátny rozpočet a na verejné financie. Môj odhad je, že ak by takýto návrh prešiel alebo ak by neskôr vláda istým spôsobom chcela pomôcť rodinám s deťmi, tento kvalifikovaný odhad je rádovo 4 mld. korún. Pri súčasnom výraznom raste daňových príjmov to však štátny rozpočet ani rozpočty obcí nijako neohrozí. Ďakujem za vašu podporu tomuto návrhu.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie, pánovi poslancovi Zoltánovi Horváthovi. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Z. Horváth, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 30. schôdzi. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

Navrhovatelia navrhujú zvýšiť priamu podporu rodín s deťmi prostredníctvom novej dávky štátnej sociálnej podpory, teda príspevku k prídavku na dieťa. Príspevok sa navrhuje v dvoch sumách v závislosti od celkového príjmu oprávnenej osoby starajúcej sa o nezaopatrené dieťa.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní.

Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 625 z 28. apríla 2008 prideliť návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, ako i Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 16. júna a gestorský výbor v lehote do 17. júna 2008.

Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Sme sa medzitým vymenili, áno. Ďakujem za spravodajskú správu.

Otváram rozpravu. Do rozpravy sa písomne prihlásila pani poslankyňa Jana Vaľová. Má slovo.

J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, nebudem sa venovať tomu tabuľkovému výkladu, ktorý tu predviedol pán Brocka o tom, aké sú vlastne prídavky na deti iných štátov, pretože povedzme si, že aj príjmy a takisto aj mzda v hospodárstve je úplne iná. Zatiaľ čo u nás je to 20 000 korún, som bola teraz v Španielsku, viem, že tam je to 2 200 eur. Tak je to jasné, že je to absolútne neporovnateľné. Ale budem sa čisto venovať pragmatickým veciam, ktoré sú, a paragrafovým zneniam v zákone. K poslaneckému návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, uvádzam nasledovné.

Predmetným návrhom zákona sa navrhuje zaviesť do praxe ďalšiu štátnu sociálnu dávku, príspevok k prídavku na dieťa, ktorý by na rozdiel od prídavku na dieťa nemal plošný charakter, ale by sa poskytoval výlučne v závislosti od príjmu rodičov a ich detí. Prídavok na dieťa predstavuje v rámci Slovenskej republiky najrozsiahlejšiu formu priamej finančnej podpory štátu rodinám s nezaopatrenými deťmi. Prostredníctvom tejto opakovanej štátnej sociálnej dávky štát prispieva rodičom na výchovu a výživu ich nezaopatrených detí pri zachovaní princípu solidarity medzi rodinami s deťmi a bezdetnými rodinami. Umožňuje dôsledne uplatniť princípy rovnosti šancí, keď z hľadiska nároku a výšky prídavku na dieťa vytvára pre všetky deti rovnaké podmienky. S účinnosťou od januára 2004 sa prídavok na dieťa poskytuje podľa zákona č. 600/2003 Z. z. v rovnakej výške. V súčasnosti je to suma 540 Sk mesačne na každé nezaopatrené dieťa bez ohľadu na príjem rodiny a vek nezaopatreného dieťaťa. Plošné vyplácanie prídavku na dieťa má pozitívny vplyv na aktuálnu príjmovú situáciu všetkých rodín s nezaopatrenými deťmi. Citovaný zákon neumožňuje žiadne výnimky pri jeho uplatňovaní.

Prípadné navrhovanie, testovanie príjmu, po druhé, na účely navrhovaného príspevku k prídavku na dieťa nekorešponduje s aktuálnou príjmovou situáciou v rodine, pretože návrh nepredpokladá sledovanie aktuálneho príjmu rodiny, ale príjmu za predchádzajúci kalendárny rok. V praxi by to teda malo znamenať, že navrhovaný príspevok by sa vyplácal rodine v čase, kedy by jeho aktuálny príjem už presahoval navrhované príjmové hranice a, naopak, vzhľadom na sledovaniu príjmu za predchádzajúci rok by sa nevyplácal práve v tomto roku, kedy príjem rodiny poklesol. Testovanie príjmu nie je vo vzťahu k štátnym sociálnym dávkam, je nesystémovým a neúčelovým riešením.

Po ďalšie. Prídavok na dieťa nemá charakter dávky poskytovanej v rámci pomoci v hmotnej núdzi, kde sa na účely posúdenia nároku a výšky pomoci v hmotnej núdzi vyžaduje aj testovanie príjmu. V tomto smere, zdôrazňujem, testovanie príjmu nepodlieha príjem z vyplateného prídavku na dieťa ani príjem z poskytovaného daňového bonusu na vyživované dieťa podľa § 33 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Prídavok na dieťa teda priamo zvyšuje príjem rodiny odkázanej na pomoc v hmotnej núdzi.

Motivačným nástrojom na zvýšenie príjmu rodiny je aj daňový bonus, tohto času v sume 555 korún Sk mesačne na každé živonarodené nezaopatrené dieťa, na ktoré sa spravidla vypláca aj prídavok na dieťa, a to za predpokladu, že aspoň jeden z rodičov vykonáva zárobkovú činnosť a spĺňa príjmovú podmienku podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Návrh prakticky kopíruje právny stav, a teraz to doslova poviem, kopíruje právny stav, ktorý platil do 31. 12. 2003, a podľa § 9 zákona č. 281/2002 Z. z. o prídavku na dieťa a o príspevku k prídavku na dieťa, ktorý bol zrušený zákonom č. 600/2003 Z. z., z legislatívneho hľadiska obsahuje množstvo nepresností, ktoré nezodpovedajú súčasnému právnemu stavu, sú zmätočné odkazy, neriešenie otázok spojených s okruhom spoločne posudzovaných osôb a ich príjmov. Čiže zasahuje aj do iných zákonov. A, samozrejme, s týmito zákonmi nie je v súlade.

Vzhľadom na tieto skutočnosti, ktoré som vymenovala, nedoporučujem, aby tento návrh pána poslanca Brocku postúpil do druhého čítania.

A ešte by som povedala, pán Brocka, myslím si, že práve KDH zrušilo valorizáciu prídavku a podporu opatrenia, že vláda môže a nemusí valorizovať prídavok na dieťa na báze inflácie. Nad tým by ste sa mali zamyslieť skôr, než kritizujete, čo urobila vaša predošlá vláda. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

Vážené kolegyne, kolegovia, pani poslankyňa sa prihlásila do rozpravy písomne. Teraz dávam možnosť, aby sme sa do rozpravy prihlásili všetci tí, ktorí chceme vystúpiť v rozprave, ústne. (Hlasy z pléna.)

Pardon, ešte faktické poznámky tam boli. Prepáčte. Čiže pán poslanec Fronc a pán poslanec Kahanec majú faktické. Dobre. Ďakujem pekne. Prepáčte. Poprosím takže najprv o faktické poznámky. (Hlas z pléna.) S faktickou sa hlásite. Dobre. Registrujem to.

Takže pánovi poslancovi Froncovi keby ste zapli dve minúty na faktickú poznámku, prosím.