M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, manipulovali ste tam s číslami, len by ste si ich mali lepšie pripraviť. Ja som to prerátal. Ten plat v Španielsku je 3,5-násobok platu na Slovensku. Ale prídavky, o ktorých hovoril kolega, sa pohybujú v tých iných krajinách minimálne ako 6-násobok. Ja si myslím, že jeho návrh ešte zďaleka sa nepohybuje tým smerom, ako je to v "tých druhých" krajinách. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Pán poslanec Kahanec s faktickou poznámkou.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne. Pani kolegyňa poslankyňa, mali ste pripravenú argumentáciu, z ktorej sršalo iba to, ako všetko sa nedá urobiť. Možno by sa dalo zamyslieť nad tým, či chceme podporiť rodiny s deťmi alebo nechceme podporiť rodiny s deťmi. Totiž zmiesť návrh zo stola je to najjednoduchšie, čo sa dá urobiť vytiahnutím nepresností či nejasností v návrhu zákona. Mali sme tu x iných zákonov, takisto aj veľmi krátkych, kde bolo množstvo chýb, ktoré ste bez problémov postupovali do druhého čítania. A typickým príkladom v poslednom čase bol napr. školský zákon, ku ktorému bolo nespočetné množstvo pozmeňujúcich návrhov, napriek tomu postúpil. Čiže je otázka, či chceme pomôcť, či chceme riešiť tých, ktorí predstavujú budúcnosť tejto spoločnosti. A to sú predovšetkým deti, lebo spoločnosť bez detí asi ťažko bude fungovať do budúcnosti. Už teraz máme veľký problém, ako budeme zabezpečovať dôchodky. A donekonečna nebudeme môcť zvyšovať ani vek odchodu do dôchodku. Alebo už potom zabezpečíme, že zvýšime taký vek odchodu do dôchodku, že už ľudia budú mať garantovanú úmrtnosť do nadobudnutia veku odchodu do dôchodku? Alebo chceme riešiť aj demografický problém, ktorý máme? A každý o ňom vie. A vieme, že súvisí aj s tým, ako sa bude plniť sociálna starostlivosť predovšetkým pre seniorov a pre túto spoločnosť vôbec. Tak položme si otázku, či chceme presadiť a urobiť tieto veci alebo iba zmietnuť návrh zo stola, lebo je opozičný. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Teraz s faktickou ešte vystúpi pán navrhovateľ pán poslanec Brocka. Keby ste mu zapli mikrofón, prosím.

J. Brocka, poslanec: Áno, už to spomenul môj kolega Fronc. Pani kolegyňa Vaľová, hovorili ste o Španielsku, že tam je priemerný plat trikrát vyšší, ako je na Slovensku. Ale aj podpora zo strany štátu voči rodinám s deťmi je tam iná. Ak je 100 eur a na Slovensku je priemerný plat trikrát nižší, no tak ak by bola trikrát nižšia podpora zo strany štátu voči rodinám s deťmi, tak by tie prídavky na deti v porovnaní s tým boli na úrovni 33 eur. To ja práve týmto návrhom sledujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Chce reagovať pani poslankyňa Vaľová. Má slovo.

J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne.

Ja by som pánovi Froncovi povedala, že ja som to nenásobila a neprenásobovala, len som chcela povedať, že nedá sa porovnávať neporovnateľné, pretože krajiny majú úplne iné príjmy.

A takisto by som tým reagovala aj na pána poslanca Brocku. Viete, aj to Španielsko má 20 týždňov materskú dovolenku, že sme kdesi inde, len som chcela porovnať tie cifry a priemerné platy.

Čo sa týka pána Kahanca, chcela by som povedať, že určite nechceme spoločnosť bez detí, pretože sme zaviedli aj príspevok na prvé dieťa 25 000 a mnoho ďalších opatrení. A táto vláda na rozdiel od bývalej vlády použila veľa sociálnych aktivít na to, aby v tejto spoločnosti bolo detí viac. Ja som len chcela povedať, že sú nezosúladené určité veci v tomto zákone, ktoré sú zmätočné. A sú tu zmätočné odkazy na iné paragrafy. Čiže treba si sadnúť a treba tieto veci prepracovať. A myslím si, že práve zákonom č. 600/2003 Z. z. vláda KDH sa snažila urobiť spoločnosť bez detí, a to práve tým, že dala jasne najavo, že valorizovať prídavok na dieťa vláda nemusí na báze inflácií. Tak sa treba nad tým zamyslieť, čo bývalá vláda urobila, a nie rozprávať o tom, či táto vláda chce, aby tu neboli deti. Myslím si, že táto vláda a vôbec táto koalícia sa snaží všetkými svojimi aktívnymi opatreniami, aby prírastok detí bol v tejto spoločnosti. A jednoducho robíme pre to všetky opatrenia. Ale som za to, že ak niečo navrhujeme, musí to byť paragrafovo zosúladené. Ďakujem veľmi pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

Takže teraz, vážené kolegyne, kolegovia, ja sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne. Pán poslanec Halecký, áno, pán poslanec Kahanec. Ešte niekto sa hlási? Pokiaľ sa nehlási nikto, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Slovo má pán poslanec Halecký, pripraví sa pán poslanec Kahanec.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, dovolil by som si uviesť tiež v stručnosti niekoľko otázok a niekoľko poznámok k navrhovanej úprave príspevku k prídavku na dieťa z tohto dôvodu, že myslím si, že k celkovému zámeru a k úmyslu nemožno mať pripomienky. Skutočne situácia v rodinách u nás by si vyžadovala, aby aj finančný príspevok pre dieťa a starostlivosť o rodinu a dieťa bol vyšší, ako v súčasnej dobe sa poskytuje.

Chcem len položiť otázku, aký zásah by urobili 4 mld. v rozpočte a, po druhé, či nárast zhruba o 80 až 100 % financií na dieťa je únosný pre krajinu v tejto etape, týmto spôsobom že by sa opakoval každý rok. Myslím, že každá rodina, každý rodič, matka alebo otec by privítali, pokiaľ by ten príspevok príplatku bol vyšší aj v rozsahu, ako vy ho navrhujete. Chcem len, aby ste sa vyjadrili k tomu, či považujete za reálne a realistické, aby takáto úprava bola schválená a či ten náklad tých 4 mld. je únosný aj vzhľadom na rozpočtové pravidlá, ktoré boli dané už na tento rok, príp. sú už perspektívne plánované aj na ďalšie obdobie.

Chcem oceniť, že skutočne ten príspevok bol štruktúrovaný aj v závislosti od finančnej situácie rodín, avšak o 560, resp. 360 nárast sa mi zdá neadekvátny. Preto by bolo vhodné uvažovať, aby tá dávka príspevku bola zrejme nižšia.

Považujem takisto za neúčelné, aby príspevok k prídavku na dieťa bol vyšší ako samotný bazálny základ, pretože tu už sa stráca trošku tá regulačná funkcia príplatku.

Chcem ešte uviesť, že bolo hovorené, že tento príplatok by mal zlepšiť demografickú situáciu, čo sa týka starostlivosti o dieťa. Predpokladám, že čiastočne by to tak malo byť, avšak za podstatné považujem komplexnú starostlivosť o ženu a dieťa včítane zamestnanosti, včítane predškolskej a školskej starostlivosti a hlavne náročnosti matky v domácnosti a v zamestnaní. V tejto súvislosti chcel by som vám, pán predkladateľ, položiť otázku, či poznáte demografické niektoré štúdie alebo modelované štúdie, ktoré by tento fakt potvrdzovali, pretože už je tu zverejňovaný opakovane. Z tohto dôvodu pokladám snahu, iniciatívu za primeranú, avšak jej realitu a reálnosť za spornú, hodnú toho, aby do ďalšieho čítania sa prehodnotila. Chcem len to dokumentovať týmto faktom, že sami viete, ako je problematické zvýšiť prídavok na dieťa o 50 alebo 100 korún ročne alebo každé dva roky, a preto aj príspevok k prídavku na dieťa zvýšený o tých 500, resp. 300 korún považujem za neprimeraný. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

S faktickou poznámkou pani poslankyňa Vaľová.

J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ja by som chcela sa pripojiť súhlasným stanoviskom s mojím predrečníkom pánom Haleckým. A opätovne budem poukazovať na to, že práve KDH zrušilo valorizáciu prídavku na dieťa a ponechalo na vláde, že nemusí teda valorizovať prídavok na dieťa podľa stavu inflácie, čím dokázalo teda, že vlastne vôbec to nechce navyšovať. My sa tu snažíme a teda budeme sa snažiť tieto príspevky valorizovať. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Chcete reagovať, pán poslanec Halecký? Nie. Ďakujem pekne.

Takže teraz ako posledný vystúpi v rozprave pán poslanec Kahanec. Má slovo.

S. Kahanec, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, možno nadviažem na ten koniec, ktorý tu zaznel pred chvíľou, keď pani poslankyňa Vaľová už tretíkrát nám v úplne krátkom čase pripomenula, ako KDH sa snaží o to, aby na Slovensku sa nerodili deti. Tak neviem, na základe čoho to tvrdí, ale už doteraz vaša vláda, pani poslankyňa, mala šancu valorizovať rodinné prídavky. Doteraz ste to nerealizovali. A hovoríte, že ste realizovali príspevok na prvé dieťa. Ale príspevok na prvé dieťa nepomáha viacdetným rodinám. Príspevok na prvé dieťa pomáha tým, ktorí možno budú mať len jedno dieťa. Samozrejme, pomôže aj tým, čo majú väčší počet detí, ale určite nepodporuje rozšírenie rodiny s väčším počtom detí. A pred chvíľou ste potvrdili, že chcete, aby sa na Slovensku rodili deti. Takže keďže už bolo predkladané množstvo návrhov zo strany KDH, tak nedokážem celkom dobre pochopiť, odkiaľ beriete takúto odvahu na vyjadrenia, že KDH takéto veci nepodporuje, keď KDH predkladalo x návrhov na podporu rodiny, na podporu detí. Ak to presadíte do reálneho života, potom ocením, že ste niečo zmenili. Zatiaľ sa vám to darí len populisticky a imitáciou či už sociálnej politiky alebo aj podpory rodín s deťmi.

Chcel by som v tomto návrhu zákona zdôrazniť niektoré skutočnosti.

Príspevok k prídavku na dieťa je nová dávka štátnej sociálnej podpory. Tie staré prídavky na deti boli bez ohľadu na to, koľko bol príjem rodiny. Doteraz je to v tom istom režime, doteraz sa to nemení. A ja si nemyslím, že práve toto je adresná pomoc pre tých, ktorí to naozaj potrebujú. Adresná pomoc vyzerá trošku ináč. A odôvodňovanie takýchto stavov, ktoré existujú len tým, že ale je to taká a taká dávka, preto sa to nemôže robiť takým a takým spôsobom, si myslím, je to len odhadzovanie a odsúvanie problému, a to dostratena. Ak by sa to naozaj chcelo urobiť, dalo by sa to urobiť tak, že by sa postupne zvyšovala práve tá miera adresnosti pre tých ľudí, ktorí to potrebujú. Táto čiastková novela sa snaží aspoň o to, aby sa odstránilo aspoň čiastočné znevýhodnenie predovšetkým viacdetných rodín. A myslím, že to sú rodiny, ktoré túto pomoc naozaj potrebujú. Pritom v tomto návrhu zákona sú zadefinované aj podmienky, kedy nevzniká nárok, aby sa z toho zasa všetko nebralo, že sú tam úplne ľubovoľné podmienky, že nárok na príspevok bude platiť pre všetkých. A každopádne sú tam zadefinované podmienky, kedy nevzniká nárok pre poberateľa, napr. tým, že neplní podmienky evidencie uchádzača o zamestnanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny alebo s ním náležite nespolupracuje a podobne. A ak by mala byť pomoc adresná, potom by mala byť adresná pre tie skupiny, ktoré sú najviac ohrozené. A ktoré sú tie najviac ohrozené skupiny? Rozprával som s ľuďmi v regióne. A zdôrazňovali mi, že sú to predovšetkým chorí a viacdetné rodiny. Poznám rodinu, ktorá býva neďaleko mňa a má 8 detí. A nie je to rodina ani rómska a nie je to rodina ani flákačov. Je to rodina, ktorá sa chce zodpovedne starať o deti. Najprv mala problémy s tým, že keď prekročil živiteľ rodiny príjem niečo cez 7 000 korún, tak zrazu mu škrtli všetky nároky, ktoré mohol získavať, napr. na podporu pre deti v školách a pod., lebo prestal byť poberateľom dávok v núdzi. Už vtedy sa robili opatrenia, aby sa to zmenilo. Ale myslím si, že sa to nedotiahlo celkom do konca. Teda už vtedy bol problém s tým, že chýbala pre neho akákoľvek motivácia na to, aby si viac zarobil a aby do životného minima mu neodobrali tieto možnosti pomoci pre jeho deti, napr. pomoci v školách pri uplatňovaní rôznych zliav a podpôr. A ešte raz zdôrazňujem, bola to rodina, ktorá sa riadne starala o svoje deti. A chcela z nich mať vychované a dobre pripravené deti, ktoré potom budú pacovať pre túto spoločnosť a ktoré budú pracovať aj na dôchodky mnohých z nás.

Keď má byť táto pomoc adresná, tak má byť adresná aj pre tých, ktorí spoločnosti dávajú perspektívu. A túto perspektívu dávajú práve prostredníctvom detí. Spoločnosť bez detí ťažko bude mať perspektívu budúcnosti. Neviem si to predstaviť, ako by fungovala spoločnosť, v ktorej by sa deti nerodili. To, že mali by to byť zodpovedne vychované a pripravené deti, to je samozrejmosť, ak má táto skupina žiadateľov dostať podporu, lebo tu nie je záujem podporovať nezodpovedných rodičov a nezodpovedné rodiny. Ale máme veľmi veľa rodín, ktoré sú viacdetné, máme veľmi veľa rodín, ktoré sa zodpovedne starajú o svoje deti, a pritom musia počítať každú korunku, aby mali vôbec na stravu, ak napr. robí len manžel a manželka sa stará doma o deti. A ponúkajú túto šancu a perspektívu pre spoločnosť aj za cenu obmedzenia vlastných ekonomických podmienok, teda svojej vlastnej rodiny.

Pán kolega Brocka hovoril o Medzinárodnom dni rodiny. K tomu pridal ďalší kolega, že je aj Medzinárodný deň detí. No skúsme sa trošku pozrieť na problém ináč, ako je problém koalície a opozície. Akože sa snažíme prehovárať pri niektorých zákonoch, že chceme tento zákon vylepšiť, upraviť v druhom čítaní, a skúsme ho podporiť do druhého čítania. Veď tu nikto nehovorí, že podmienky v návrhu tohto zákona sa nemôžu upraviť pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré budú zmysluplné. Tým by sme dali nielen darček, ako to bolo predo mnou spomínané, pre mnohé rodiny, ale predovšetkým satisfakciu pre všetkých tých, ktorí sa takto zodpovedne o svoje rodiny a svoje deti starajú, a to aj z dôvodu, že dali šancu deťom. A mnohé sa zaradili práve preto, že dali šancu deťom, k rodinám s nižšími príjmami. A vyplýva to úplne logicky už len z dôvodu, že matka v takejto rodine dala prednosť potomstvu a výchove detí často aj pred svojou vlastnou kariérou, pričom mnohé matky v týchto rodinách sú často vysokoškolsky vzdelané. Čiže skúsme sa na to pozerať bez nejakých obmedzení. A skúsme sa na to pozerať do reálneho života. Neviem, či vy kolegovia poznáte takéto rodiny, ale ja poznám veľmi veľa slušných a zodpovedných rodín, ktoré chcú vychovávať slušné a zodpovedné deti. Napriek tomu majú veľké problémy, ako zabezpečiť ekonomický chod ich vlastných rodín. Takže tieto matky aj tieto rodiny si určite zaslúžia ocenenie spoločnosti. A aj tento návrh príspevku k prídavku na dieťa je aspoň čiastočnou pomocou pre tieto rodiny, avšak ani zďaleka nevyjadruje takú podporu, akú by si rodiny s deťmi zaslúžili. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.

S faktickou poznámkou pani poslankyňa Vaľová má slovo.

J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán kolega, začnem vašimi slovami, pretože ste načali veľa tém.

Hovoríte o rodine, ktorá je vo vašom susedstve, má 8 detí, ak prekročila 7 000 korún, nedostala dávku v hmotnej núdzi. Samozrejme, takto ste to nastavili za vašej vlády. A ja teraz chcem jedno, to, čo som vám zdôvodnila, aby aj tento zákon nebol zle legislatívny, aby nebol Pyrrhovým víťazstvom. Tak ako som povedala, testovaniu príjmu nepodlieha príjem z vyplácaného prídavku na dieťa ani príjem z poskytovaného daňového bonusu na vyživované dieťa podľa § 33 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Prídavok na dieťa teda priamo zvyšuje príjem rodiny odkázanej na pomoc v hmotnej núdzi. Čiže ak schválime váš zákon, opätovne tieto rodiny nedostanú hmotnú núdzu. Veď o tom rozprávame. Takto ste to zle nastavili predtým a takto teraz to chcete nastaviť týmto zákonom.

A ďalšiu vec, samozrejme, ste povedali, matka aby zostala doma, aby teda nemusela budovať kariéru, takisto aby bol nárast pôrodnosti. Samozrejme, ale sú aj iné aktívne opatrenia. A jedno z aktívnych opatrení, ktoré teda presadzujeme, a si myslím, že donesie svoje výsledky, je aj to, že jeden príjem matky, keď odíde na materskú dovolenku, chceme vyrovnať na výšku minimálnej mzdy, aby jeden výpadok príjmu v rodine bol nahradený vlastne tou minimálnou mzdou, aby tá matka bola motivovaná teda, aby sa rodine nahradil jeden príjem, aby skutočne v tejto spoločnosti sa rodili deti.

Takže ozaj to, čo som prečítala o tej hmotnej núdzi, je vážny, ale veľmi vážny taký právny lapsus, ktorý skutočne opäť nastaví to, že občania nedostanú dávku v hmotnej núdzi. A myslím si, že to je tu veľmi vážny dôvod. A je to dôvod, ktorý ste spomenul v bývalom období, ktorý bol rovnako nastavený. Ďakujem veľmi pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Chcete reagovať, pán Kahanec? Áno. Zapnite mikrofón pánovi Kahancovi.

S. Kahanec, poslanec: Pani kolegyňa Vaľová, už ubehlo dosť dlhé obdobie na neustále pripomínanie nám, čo sme všetko nastavili. Už ste robili niekoľko zmien, ale, hovorím, kozmetických. No urobte takéto zásadné. Ja to určite podporím, keď dáte solídny návrh, ktorý podporí ženu matku, ktorá zostane doma starať sa o svoje dieťa, a nahradíte výpadok príjmu do rodiny. Otázka je ešte, aké tam dáte podmienky. Pokiaľ to budú takéto úpravy, ako boli doteraz, že bude podpora iba prvého dieťaťa, nejaká jednorazová alebo vianočný príspevok bez valorizácie dôchodkov, tak to je druhá stránka veci. Urobte tieto komplexné opatrenia. Ja privítam všetky tieto kroky, ktoré povedú, tak ako to spomínal pán poslanec Halecký, ku komplexnej starostlivosti o ženu a dieťa, najmä o ženu matku v domácnosti. Očakávam, že vy, ako koalícia, máte na to teraz všetky páky, aby ste nám takéto zmeny urobili. A ani v tomto návrhu zákona vám nik nebráni predložiť pozmeňujúce návrhy, tento zákon upraviť do priechodnej podoby. Ak by ste to chceli tak urobiť, tak vám mohlo ministerstvo sociálnych vecí pripraviť nie tú argumentáciu, ako sa to nedá, ale argumentáciu, ako sa to dá. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Vážené kolegyne, kolegovia, týmto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pýtam sa, či chce zaujať k rozprave stanovisko navrhovateľ. Máte slovo, pán poslanec.

J. Brocka, poslanec: Vážení kolegovia, dámy a páni, dával som si veľký pozor, aby som nikoho neurazil, aby som sa nikoho nedotkol necitlivo, pretože je mojím záujmom, aby poslanci hlasovali za návrh, ktorý predkladám, ale, pani Vaľová, pri vás, by som povedal, strácam reč. Vy miesto toho, aby ste vecne alebo konštruktívne pristúpili k návrhu, ktorý tu s kolegom Kahancom predkladáme, ste stihli trikrát alebo štyrikrát povedať, čo všetko v tejto veci bývalá vláda urobila, resp. konkrétne ste hovorili, že sme zrušili valorizovanie prídavkov na deti. A nám to dávate akoby za veľkú vinu. Ale to nie je dôvod pre vás, aby ste nič nerobili s prídavkami na deti, pani kolegyňa. Vy tým chcete povedať, že vy celé volebné obdobie valorizovať prídavky na deti nebudete, vy, sociálne orientovaná vláda? Pani kolegyňa, my keď sme tu zrušili valorizovanie prídavkov na deti a sme to delegovali na vládu, tak my sme tým povedali to, že keď budú dôvody na príp. operatívnejšie upravenie prídavkov na deti, že to vláda urobí, ale nie to, že to nikdy neurobí alebo že to nemôže urobiť. Ja som prekvapený, že sa vaše sociálne programy vyčerpali jedine zvýšením príspevku pri narodení prvého dieťaťa, pričom už je polovica funkčného obdobia za nami.

Ak ste, pani kolegyňa, hovorili o niektorých nedostatkoch tohto návrhu, že sú tam odkazy, ktoré nesedia, musím vám povedať, že som vychádzal z predlohy, ktorú som na internete našiel. Ak medzitým došlo k zmenám nejakých odkazov, musím vám povedať, že my to tu bežne robíme. Keď sme rokovali o školskom zákone, tak 150 pozmeňujúcich návrhov, legislatívnotechnických úprav išlo cez vás poslancov od príslušného ministerstva. A to robili štáby ľudí na tom zákone. My v opozícii, kolegovia poslanci, nemáme také aparáty, preto sa ospravedlňujem za tie nedostatky. Ale spoliehal som sa, že ak by bola vôľa u vás, najmä u vás, rokovať o tomto zákone aj v druhom čítaní, tak by sme bez problémov tie chybičky odstránili.

Pani kolegyňa Vaľová, nereagoval som po vašom vystúpení len preto, lebo som nechcel, aby ste piaty raz zopakovali, že KDH zrušilo valorizovanie prídavkov na deti. Hovoríte to týmto spôsobom, som si všimol, že je to u vás bežné. Miesto toho, aby ste hovorili, čo vy urobíte, čo vy budete robiť, tak útočíte. A už to verejnosť ani nezaujíma, lebo budete skladať účty už vy, nie KDH, nie bývalá vláda. Teraz vy budete skladať účty z toho, akú ste robili rodinnú politiku. A musím povedať, že to, čo hovoríte, že urobíte alebo chcete urobiť, vám trvá veľmi dlho, veľmi dlho. Ale ja by som vás rád aspoň inšpiroval týmto návrhom, keď už nemáte ochotu zaň hlasovať do druhého čítania.

Kolega Halecký, ten vystupuje v pléne úplne inak. Je to prístup, ktorý vítam. A som vďačný aj za jeho pripomienky. On sa pýtal, či 4 mld. nie sú veľa cez takúto dávku rodinám s deťmi. No pri raste príjmov z roka jedného na druhý o 30 mld. v štátnom rozpočte sa mi zdá, že pri rozhodovaní o prioritách na budúci rok, keď idú oveľa väčšie sumy na dotácie, a teraz sa nechcem dotknúť poľnohospodárov ani rôznych skupín, ktoré sa budú angažovať pri stavbe diaľnic alebo v iných sférach, informatike ap., ak by sme zvýšili podporu rodín s deťmi o 4 mld. v budúcom roku, to pri tom úverovaní, akým rodiny s deťmi voči štátu dnes v akom stave sú, nie je veľa. Pán kolega Halecký hovoril, že vlastne príspevok bude vyšší ako prídavok na dieťa. Máte pravdu, ale my sme si s kolegom Kahancom nedali za cieľ komplexne novelizovať zákon o prídavkoch na deti. Na to, si myslím, je príslušné konkrétne ministerstvo.

A keď ste sa pýtali na demografické štúdie. No sú aktuálne prístupné. Najbližšie tá, ktorú máme k dispozícii, je to demografická štúdia Slovenskej republiky, myslím, do roku 2025, veľmi zrozumiteľne, jasne hovorí o tom, aká bomba tu tiká v našom už zreformovanom dôchodkovom systéme, ak sa situácia zásadne nezmení. A sú tu aj príklady pozitívne z iných krajín. Ja sa moc neinšpirujem Švédskom ani Francúzskom, ale ak zmenili postoj k rodinám s deťmi, ak zmenili postoj k ženám a matkám, tak pozorujú pozitívne výsledky už dnes.

Rád by som vás aspoň inšpiroval pri tých vašich zámeroch, ktoré pripravujete pre rodiny s deťmi do budúcna. Ďakujem za vašu pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Pýtam sa spravodajcu, či chce reagovať. Ďakujem veľmi pekne.

Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďakujem navrhovateľovi aj spravodajcovi.

Teraz nasleduje prvé čítanie

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Mikloša a Lucie Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 616).

Návrh na pridelenie na prerokovanie vo výboroch má číslo 626.

Slovo má pani poslankyňa Lucia Žitňanská. Prosím ju, aby tento návrh zákona uviedla.

L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, takto tu stojím pred vami už druhýkrát, pretože ide o návrh zákona, ktorý sme s kolegom Miklošom už raz v tejto snemovni predkladali. Takže toto je druhý pokus. A pevne verím že to je druhý pokus, ktorý bude úspešnejší, pretože som presvedčená, že ide o návrh zákona, ktorý je prospešný a dobrý, ktorý vytvára priestor pre verejnú kontrolu poskytovania dotácií zo štátneho rozpočtu, ale aj z eurofondov. A myslím si, že to je vo všeobecnom záujme všetkých nás, nielen opozičných poslancov.

Spravovanie majetku štátu, jeho prerozdeľovanie, to znamená poskytovanie dotácií, rozdeľovanie eurofondov, vydávanie majetku, verejné obstarávania, všade tam, kde prevyšuje dopyt nad ponukou, všade tam, kde štát ponúka majetok, príp. peniaze, tak záujem o tento majetok alebo dopyt prevyšuje zdroje štátu. Vždy to tak bolo a vždy to tak bude. A práve tento previs dopytu nad ponukou štátnych zdrojov vytvára priestor pre korupciu, pre klientelizmus, či už stranícky alebo rodinkársky, ako sme toho aj svedkami, keď čítame noviny. A spomeniem kauzu Privilégia len kvôli tomu, že pôvodne v septembri to bol ten malý impulz na to, že sme predložili tento návrh zákona.

Som presvedčená, takto tu stojím pred vami už niekoľký raz počas tohto volebného obdobia a niekoľký raz opakujem tú istú vetu, že som presvedčená a prax to ukazuje, že najlepším nástrojom boja proti korupcii a klientelizmu je prevencia, zužovanie priestoru pre korupciu, lebo tam, kde priestor pre korupciu nie je, tak potom, samozrejme, nie je ani korupcia. Zužovanie priestoru pre korupciu znamená jasné pravidlá, jasné a vopred známe pravidlá, podľa ktorých sa všetci zúčastnení spravujú, objektívne kritériá, na základe ktorých sa prostriedky štátu poskytujú, to znamená eliminovanie subjektívneho rozhodovania zo strany štátu na základe subjektívnych kritérií a znamená vytvorenie priestoru pre verejnú kontrolu, ako 3. pilier vytvárania transparentného prostredia pre narábanie so štátnym majetkom a štátnymi zdrojmi. V tomto duchu sa nesie aj novela zákona o rozpočtových pravidlách, ktorú vám predkladáme a ktorej obsah v stručnosti predstavím.

V návrhu novely zákona o rozpočtových pravidlách navrhujeme, aby ministerstvá a všetci tí, ktorí poskytujú dotácie zo štátneho rozpočtu, boli povinní vydať všeobecne záväzný právny predpis, čo robia aj dnes. Ale my navrhujeme, aby v tomto predpise boli jasne formulované kritériá poskytovania dotácií, váhy jednotlivých kritérií, pravidlá kreovania komisií, rokovanie, rozhodovanie komisií zriaďovaných na posudzovanie žiadostí o dotácie. Vzhľadom na skúsenosti navrhujeme, aby príjemca dotácií nesmel mať podlžnosti voči štátnemu rozpočtu a verejným rozpočtom. A hlavne ako dôležitú súčasť navrhujeme presne špecifikovaný rozsah informácií, ktoré budú musieť poskytovatelia dotácií zverejňovať tak, aby bola umožnená efektívna verejná kontrola či boli dodržané pravidlá, ktoré si jednotlivé ministerstvá pre poskytovanie dotácií stanovujú. Preto navrhujeme v štruktúre od identifikácie toho, kto žiada o poskytovanie dotácie, cez výšku požadovanej dotácie, účel, na ktorý bola dotácia požadovaná, vyhodnotenie žiadosti, výšku skutočne poskytnutej dotácie, aby tieto údaje boli zverejnené a rovnako aby sa zverejňovalo, ktorým žiadostiam a z akých dôvodov vyhovené nebolo. Som presvedčená, že táto právna úprava prispeje k zvýšeniu transparentnosti právneho prostredia, v rámci ktorého sa poskytujú peniaze zo štátneho rozpočtu. Rovnako za dôležité považujem to, že navrhujeme, aby tieto pravidlá sa vzťahovali rovnako na poskytovanie prostriedkov z eurofondov.

Chcem povedať, že tento návrh sme predkladali s pánom poslancom Miklošom prvýkrát v septembri. Chcem povedať, že obsahovo zhodné riešenia som ponúkala v pozmeňujúcom návrhu, keď sme prerokovávali zákon o eurofondoch. Vtedy pán podpredseda vlády Čaplovič sa vyjadril pozitívne k tomuto návrhu, čo, musím povedať, vyjadril aj tým, že keď predkladal potom, čo neúspešne predkladal zákon o eurofondoch, do pripomienkového konania návrh zásad vo vzťahu k eurofondom, tak do tohto návrhu zásad aj zapracoval tieto naše pravidlá. Musím však žiaľ povedať, že aj tento návrh zásad narábania s eurofondmi čaká márne na zaradenie na rokovanie vlády medzi nezaradenými materiálmi na rokovanie vlády. Zjavne transparentnosť, aj pokiaľ ide o nakladanie s prostriedkami z európskych fondov, musí čakať, kým dôjde ku kompetenčným dohodám, pokiaľ ide o rozdeľovanie peňazí z eurofondov. Dúfam, že tento raz budeme s našou iniciatívou úspešnejší a že snemovňa, teda poslanci ako opozície, tak aj koalície podporia návrh do druhého čítania, o čo sa týmto uchádzam. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Jozefovi Ďuračkovi. Má slovo.

J. Ďuračka, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pána Ivana Mikloša a pani Lucie Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 516), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

Uvedený návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenom termíne, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrh najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku.

Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Otváram rozpravu. Chcem vás informovať, že do rozpravy sa v mene poslaneckého klubu SDKÚ prihlásil pán poslanec Ivan Mikloš. Takže mu odovzdávam slovo.

I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby sa vyjadril k návrhu zákona, ktorý spolu predkladám s kolegyňou pani poslankyňou Žitňanskou.

Ako pani poslankyňa Žitňanská spomínala, tento návrh tu nie je prvýkrát. Zároveň tento návrh zákona považujem za veľmi dôležitý nástroj na zvýšenie transparentnosti, zvýšenie efektívnosti používania verejných zdrojov.

Súčasná vláda Slovenskej republiky sa v programovom vyhlásení, ale aj pri iných príležitostiach viackrát zaviazala bojovať s korupciou a zvyšovať efektívnosť a transparentnosť vynakladania verejných zdrojov. Realita je ale často opačná, ako nás presviedča množstvo príkladov, ktoré sú neustále zverejňované. Preto chcem povedať, že to, či takéto zámery, či takéto ciele sú naozaj myslené úprimne, sa ukáže pri hlasovaní o tomto zákone.

Skúsenosť ukazuje, že najefektívnejším nástrojom boja s korupciou a zvyšovania efektívnosti vynakladania verejných zdrojov sú jasné pravidlá. A práve jasné pravidlá v doterajšom právnom systéme chýbali, čo ukázali napr. také kauzy, ako je kauza Privilégia, ale aj mnohé ďalšie kauzy. Preto navrhujeme v tomto zákone, aby bolo povinnosťou každej inštitúcie, ktorá dáva verejné zdroje, stanoviť práve takéto jasné a presné pravidlá, kritériá poskytovania dotácií, váhy týchto kritérií, ako aj pravidlá kreovania, rokovania komisií. A tento zákon, ďalej, stanovuje aj veľmi jasné pravidlá, podľa ktorých musia byť údaje zverejňované tak, aby mohla existovať verejná kontrola aj spätne.

Dôležité je, čo tu nebolo spomenuté, preto to spomeniem, mojou predrečníčkou, že keďže nie je možné v jednom zákone zohľadniť všetky špecifiká jednotlivých rezortov, jednotlivých inštitúcií, tak tento zákon vlastne hovorí rámcovo, že musia byť tieto kritériá, musia byť váhy, ale je ponechané na zodpovednosti a kompetencii jednotlivých inštitúcií, aby tie inštitúcie zohľadnili tie špecifiká a zvolili si také množstvo kritérií a také váhy, ktoré považujú za dôležité pre tú-ktorú oblasť svojej pôsobnosti. Čiže v tomto zmysle ten zákon nedáva nejaké univerzálne pravidlá, keďže rešpektujeme, že tie podmienky môžu byť špecifické.

Rád by som tiež zdôraznil, že sa tento zákon má týkať aj eurofondov. A to je dôležité aj preto, že v oblasti eurofondov je to riziko netransparentnosti, a teda aj neefektívnosti a plytvania zdrojmi obrovské. Chcem povedať, že to považujem za veľmi, veľmi dôležité. A na ilustráciu uvediem, že pri predchádzajúcom zákone poslanci diskutovali o tom, či na tie detské prídavky sa dajú alebo nedajú niekde zohnať 4 mld. korún, že ten dopad na štátny rozpočet bude 4 mld. korún. Tak chcem povedať, že len pri jednom tendri, ktorý bol teraz zverejnený, no chce vláda zrealizovať tak, že firme, ktorá bude realizovať výber mýtneho, chce zaplatiť o 6 mld. korún viac, ako je nevyhnutné, pretože predložili ponuky aj iné firmy, ktoré predložili návrhy o 6 mld. korún nižšie. Na tomto príklade chcem ukázať, že ak by existoval takýto systém, aký navrhujeme, tak by nebolo možné uvažovať o tom, že sa vyberie firma, ktorá je o 6 mld. korún drahšia, že štát príde o 6 mld. korún, ktoré nebude môcť použiť, napr. na zvýšenie detských prídavkov alebo napr. na kompenzáciu zníženia spotrebnej dane z benzínu a nafty.

A ešte jedna vec, ktorú by som rád uviedol, je tá, že dopredu avizujem, že ak niektorí kolegovia z vládnej koalície budú argumentovať tým, že nemusíme tento zákon podporiť, lebo veď ministerstvo pripravuje komplexnú novelu zákona o rozpočtových pravidlách, čo sa, mimochodom, dá vyčítať aj zo stanoviska ministerstva financií k tomuto nášmu poslaneckému návrhu, ktoré na moje prekvapenie je zásadne nesúhlasné, pričom ministerstvo financií tvrdí, že zásadne nesúhlasné stanovisko má preto, že ministerstvo pripravilo komplexnú novelu zákona o rozpočtových pravidlách, ktorá je v súčasnosti v pripomienkovom konaní, tak pripomeniem, že faktom ale je, že tá novela z tohto pohľadu, z pohľadu riešenia problému, ktorý chceme riešiť, vôbec nie je komplexná, že rieši len malú časť toho, čo je riešené aj tu. Konkrétne z ministerstva financií vládny návrh novely zákona o rozpočtových pravidlách rieši len to, aby nemohla byť dotácia poskytnutá inštitúcii, ktorá má záväzky po lehote splatnosti voči verejným inštitúciám. Vôbec nerieši to kľúčové a podstatné, a teda povinnosť mať pravidlá hry podľa jasne zadaných kritérií, podľa váh týchto kritérií a podľa jasne špecifikovaných procesov. A vôbec nerieši ani otázku zverejňovania informácií, tak aby bola možná aj verejná kontrola a spätné posúdenie, či tieto pravidlá dodržané boli alebo neboli.

Takže znovu zopakujem a uzavriem to, že ak to myslíme vážne s tým, že chceme zlepšiť pravidlá hry, aby sa zvýšila efektívnosť vynakladania verejných zdrojov, ak chceme naozaj znížiť riziko korupcie, ak chceme zabrániť tomu, aby desiatky miliárd korún vyšli navnivoč mecenášom a firmám, ktoré nejakým spôsobom vedia využiť alebo zneužiť neexistenciu takýchto pravidiel, ak chceme naozaj vážne, aby sa neopakovali kauzy, ako je kauza Privilégia, ktorá podľa informácií, ktoré mám, dodnes nie je vyriešená, pričom peniaze sa dodnes Slovenskej republike nevrátili, takže ak to myslíme vážne s bojom proti korupcii a so zvyšovaním transparentnosti, efektívnosti vynakladania verejných zdrojov, tak si myslím, že by všetci, ktorí to vážne s tým myslia, mali a mohli tento návrh zákona podporiť. A k tomu vás aj vyzývam. Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Vážené kolegyne, kolegovia, máme štyri minúty do 17.00 hodiny, keď budeme hlasovať, takže ešte ak dovolíte, zistím, kto sa hlási do rozpravy ústne. A potom by sme dali krátku prestávku s tým, že po vykonaní hlasovania budeme pokračovať v tomto bode programu. Ďakujem za porozumenie. Pýtam sa preto, kto sa do rozpravy hlási ústne. Registrujem pani poslankyňu Laššákovú? Neregistrujem ju. Nehlási sa nikto do rozpravy? Frešo Pavol sa hlási. Ešte niekto sa hlási? Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, vyhlasujem 4-minútovú prestávku. (Hlas z pléna.)

Zapnite, prosím, na procedurálny návrh pani poslankyni mikrofón.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ja len krátko. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme o bode 27, ktorý máte ako tlač 624 rokovali zajtra o 9.00 hodine, a o bode 31 (tlač 555), je to zákon o verejnom obstarávaní, rokovali v piatok o 9.00 hodine.

M. Číž, podpredseda NR SR: Je všeobecný súhlas s týmto návrhom?

J. Laššáková, poslankyňa: Áno.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Nie je všeobecný súhlas, pani poslankyňa. Budeme hlasovať o návrhu v čase určenom na hlasovanie o 17.00 hodine.

Dobre, takže už bude 3-minútová prestávka.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

P. Paška, predseda NR SR: Kolegyne, kolegovia, dovoľte požiadať vás o zaujatie miesta, po krátkej prestávke budeme pokračovať v rokovaní hlasovaním.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme teraz hlasovať v druhom čítaní o

návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Tóthovej a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Je to tlač 530.

Pán predseda výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj pán poslanec Cabaj bude uvádzať hlasovanie.