A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani ministerka.
Pán poslanec Bačík, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.
B. Bačík, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Vážená pani ministerka, ja sa chcem veľmi pekne poďakovať za vašu odpoveď. A som skutočne veľmi rád, že sa potvrdila tá prognóza vášho ministerstva, kde skutočne číslo, ktoré ste uvádzali po zavedení novely zákona o sociálnom poistení, že bude okolo cca 30 000, sa potvrdilo, tak ako to uvádza aj tlačová správa, že to číslo ku dnešnému dňu je 32 032 sporiteľov.
V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ja upresním, pán poslanec.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Nech sa páči, pani ministerka.
V. Tomanová, ministerka práce sociálnych vecí a rodiny SR: Je to číslo 33 509 k včerajšiemu dňu. Len upresním.
B. Bačík, poslanec: Tak to je ešte o to viac. Ale ak dovolíte, ja by som sa chcel ešte spýtať k tomu vášmu vystúpeniu, čo ste spomínali ohľadom rastových a výnosových fondov, že teraz sa vlastne potvrdilo číslo, ktoré hovorí, že v prvej skupine tých sporiteľov bola riziková skupina, to je ten vek nad 45 rokov. Tým, že je momentálne kolísavosť týchto fondov, čo sa týka rastového a vyváženého fondu, že či aj to nebude do budúcna práve dôvod pre sporiteľov, aby vystúpili z tohto II. piliera. Ďakujem pekne.
V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec, ja tým, že dosť cestujem, stretávam sa s ľuďmi a musím povedať, že ľudia skutočne nevedeli o negatívach a rizikách. Vôbec si neuvedomovali ani to, že vlastne je to investovanie na finančných kapitálových trhoch, ktoré môže byť pozitívne, teda môže byť plusové, môže byť na nule a môže byť aj stratové. Dokonca ľudia nevedeli ani to, že žiadne DSS im nebude vyplácať dôchodok, ale že za peniaze, ktoré si tam nasporia, si musia kúpiť doživotnú rentu v komerčnej životnej poisťovni. Dokonca ani to nevedeli, že v zmluve nemajú žiadnu garanciu toho, či si vôbec niečo nasporia v tomto systéme.
Navyše, musím povedať, že jedným z najsilnejších faktorov, na základe ktorého ľudí lákali do II. piliera, bola otázka dedenia. Pre mňa je to až amorálne, keď musím hovoriť o dedení a to z toho dôvodu a pripomeniem, že tento problém vlastne nie je doriešený, pretože v zmysle zákona o starobnom dôchodkovom sporení zákona 43/2004 môže tieto peniaze zdediť rodinný príslušník až v druhom rade, teda priami dedičia v zmysle Občianskeho zákonníka, hovorím o dedičoch, ktorých určuje a ako ich určuje Občiansky zákonník, pretože občan môže nasporenú sumu, ak niečo nasporí, odkázať akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe. To znamená, že to vôbec nemusí byť manžel, že to nemusia byť deti, a to znamená, že vlastne ani nemusia mať akúkoľvek náhradu v prípade úmrtia najbližšieho rodinného príslušníka, ak by išlo o otca alebo matku, a nevznikne im nárok ani na žiadny dôchodok, teda pozostalostný, sirotské dôchodky alebo vdovský dôchodok. A v tomto prípade nejde o tento druh dôchodku. Ja som iba pomenovala, že teda dostanú iba z I. piliera polovicu a tieto peniaze môže dostať akákoľvek iná fyzická, právnická osoba.
Ešte pripomeniem jednu vec. Pokiaľ hovoríme o otázke dedenia, a to tiež považujem za amorálne kalkulovať, že niečo získate, ak vám zomrie niekto v ekonomicky aktívnom veku, či už je to matka, otec alebo nedajboh dieťa a už nechcem hovoriť, že kalkuluje možno na báze, že mi zomrie životný partner. Takže toto sú skutočne veľmi zásadné otázky, o ktorých nikto nehovoril.
Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani ministerka.
Ďalšiu otázku položil opäť pán poslanec Branislav Bačík a položil ju ministrovi školstva a podpredsedovi vlády Slovenskej republiky pánovi Jánovi Mikolajovi. Otázka znie: "Vážený pán minister, ako vnímate protesty študentov vysokých škôl proti školnému na vysokých školách, ktoré je v mnohých prípadoch podľa nich vyberané protizákonne?"
Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.
J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán poslanec, vážené panie poslankyne, ak si porovnáme protesty študentov za predchádzajúcej vlády, ktorá im chcela zaviesť školné plošne a stretnutia pred Národnou radou Slovenskej republiky, na ktoré sa pýtate, tak sa môžem domnievať, že väčšina študentov si je vedomá, že táto vláda im školné v dennej forme štúdia nezaviedla a teda nie je dôvod protestovať. Novela zákona len spresnila postup vysokých škôl v prípade už študujúcich a na novo študujúcich nastavila nové pravidlá.
Žiaľ, niektorí politici na toto zabúdajú, keď podporujú študentov a pritom im akosi nepovedia, že tento princíp platí už dávno a to od roku 2002, prípadne i zabudli, kto tento systém navrhol. To, že predstavitelia vysokých škôl sú vyzývaní k tomu, aby neuplatňovali zákon alebo vyjadrenia o tom, aby študent do školy nechodil, len sa zapísal, čím sa spochybňuje platnosť právnych úkonov, ktoré majú svoje dôsledky a na základe ktorých sa uchádzač o štúdium stáva študentom vysokej školy, čím získava isté práva, ale aj povinnosti, svedčia len o tom, ako niektorí vnímajú a chápu náš právny poriadok.
Skončil som, pani podpredsedníčka.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie. Ďakujem. Ďakujem, pán minister.
Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Sárközy a položila ju ministrovi financií Slovenskej republiky pánovi Jánovi Počiatkovi. Otázka znie: "Pán minister, ako pokračujú práce na jednotnom výbere odvodov?"
Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.
J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo. Vážená pani poslankyňa, koncepcia reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov, ktorá je projektovým zámerom pre zjednotenie výberu daní, cla, poistných odvodov, bola po ukončení medzirezortného pripomienkového konania predložená na rokovanie vlády, ktoré sa uskutočnilo 7. 5. 2008. Vláda Slovenskej republiky na tomto zasadnutí schválila uvedený návrh predložený ministerstvom financií, čím bol naštartovaný proces prípravy legislatívnych zmien, ktoré sú potrebné na uskutočnenie reformy, ako aj realizácie jednotlivých projektov, prostredníctvom ktorých bude reforma implementovaná.
Kľúčovou zmenou, ktorú prináša reforma daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov vo fáze UNITAS I, je zlúčenie daňovej a colnej správy k 1. 1. 2013 a vytvorenie nového systému riadenia a organizovania výberu štátnych príjmov prostredníctvom vytvorenia finančnej správy Slovenskej republiky. Toto zlúčenie bude uskutočnené po realizácii reformných krokov vykonávaných osobitne v každej z dotknutých organizácií.
Následne vo fáze UNITAS II do roku 2014 ministerstvo financií navrhuje rozšíriť kompetencie novovytvorenej finančnej správy aj o výber poistných odvodov. Paralelne s fázou UNITAS I, približne do roku 2009 plánuje ministerstvo financií zabezpečiť vypracovanie štúdie realizovateľnosti, ktorej úlohou bude zhodnotiť možnosti zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov, poukázať na ich výhody, nevýhody a riziká. Príprava verejného obstarávania štúdie realizovateľnosti, spolupráca a konzultácie s dodávateľom štúdie spoločne s rezortom práce a zdravotníctva a rozsiahla diskusia o výsledkoch štúdie s odbornou verejnosťou sú najdôležitejšie kroky, ktoré má ministerstvo financií v súvislosti s jednotným výberom daní, cla a odvodov v najbližších mesiacoch pred sebou. Následne do konca roka 2009 bude v súlade so závermi štúdie, ako aj odbornej diskusie pripravený návrh koncepcie zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov, ktorý navrhne konkrétne riešenia a postup zavedenia zjednoteného výberu.
Ďakujem, skončil som.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Pardon, pani poslankyňa. Áno? Nech sa páči.
K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za odpoveď, pán minister. Ja viem, že nie je to váš rezort, vďaka ktorému sa posúva termín výberu odvodov, pretože podľa vašej koncepcie, ktorá bola vo vláde minulý týždeň, to mal byť rok 2014. Veľké, najväčšie výhrady tam mala asi Sociálna poisťovňa a ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Je mi ľúto, že sa vám nepodarilo predložiť tú koncepciu tak, ako ste to plánovali vy.
Ale čítajúc tú správu, ktorú ste predkladali vo vláde, ja som sa zastavila pri dvoch veciach, pri tých rizikách všeobecnej povahy, kde som sa dočítala, že kde môžu byť tie riziká. Je to nedostatočný počet zamestnancov po realizovaní zmeny z dôvodu neochoty dochádzania, sťahovania, straty sociálnych výhod plynúcich zo špeciálneho postavenia ozbrojenej zložky colnej správy, a potom sú to riziká súvisiace s konkrétnymi návrhmi zmien, kde sa hovorí o tom, že je neochota vzdať sa výhod plynúcich zo statusu príslušníka ozbrojeného zboru a neochota niektorých uniformovaných zamestnancov finančnej správy prijať zmenu riadenia na neuniformovaného nadriadeného zamestnanca, ktorý môže byť v súčasnosti len minister financií.
No pevne verím, pán minister, že tieto riziká vás neviedli k tomu, aby ste posunuli dátum prijatia a je len na škodu veci napríklad teraz, keď Sociálna poisťovňa v správnom fonde dostala zvýšené peniaze, že sa nemyslelo aj na to, keď sa teraz prestavuje informačný systém, aby sa aj táto záležitosť posunula bližšie. Tým by sa znížili podľa mňa výdavky štátu na chod. Takže ľutujem, že sa vám nepodarilo predložiť tú koncepciu tak, ako ste si to vy predstavovali.
Ďakujem za odpoveď.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Nech sa páči, pán minister.
J. Počiatek, minister financií SR: Ja by som to ešte až tak čierne nevidel a myslím si, že tá koncepcia prináša určitý rámec. Vôbec to nevylučuje skutočnosť, že v prípade, že niektoré kroky budeme predbiehať v čase, že tá reforma bude nakoniec realizovaná rýchlejšie. Je to v podstate maximálny rámec, v ktorom sa mienime pohybovať a myslím si optimisticky, že nakoniec to bude rýchlejšie, ako plánujeme.
Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Ďalšiu otázku položil opäť pán poslanec Branislav Bačík a položil ju ministrovi hospodárstva Slovenskej republiky pánovi Ľubomírovi Jahnátkovi. Otázka znie: "Vážený pán minister, aké sú prognózy vášho ministerstva ohľadom vývoja cien elektriny v SR do budúcnosti?"
Nech sa páči, namiesto, nech sa páči, pán minister, odpovedajte. Pán minister Jahnátek, odpovedajte na otázku pána poslanca Branislava Bačíka.
Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne. Ospravedlňujem sa. Vážený pán poslanec, od nástupu do funkcie ministra hospodárstva je jednou z mojich absolútnych priorít energetická bezpečnosť a riešenie nepriaznivých cien energie, teda aj vrátane elektrickej energie. Uvedomil som si totiž, že situácia na Slovensku, na slovenskom energetickom trhu bola vo vzťahu k cenám energie pre koncových odberateľov nevyhovujúca. Základným problémom, ktorý sme na rezorte v spolupráci s externými odborníkmi podrobne analyzovali, bolo komplexné riešenie energetiky ako celku v minulosti. Pritom sme na Slovensku v rokoch 2002 až 2005 zaznamenali výrazné, neraz skokovité zvyšovanie cien energií.
V záujme riešenia tejto situácie pripravilo ministerstvo hospodárstva návrh novely zákona o regulácii sieťových odvetví. Normu parlament vo februári minulého roku aj schválil. Úprava legislatívy ustanovila zmenu právomoci Úradu pre reguláciu sieťových odvetví tak, aby mohol lepšie vykonávať činnosti v zmysle svojej pôsobnosti. Na vysvetlenie. Prijaté zákonné úpravy vo vzťahu k procesu tvorby regulačnej politiky posudzovania návrhu cien a cenové konania umožňujú zmenu systémového riešenia regulačného rámca, vrátane, a to podčiarkujem, transparentnej, objektívnej a spravodlivej cenotvorby v oblasti sieťových odvetví. Predpokladám, že vývoj cien elektrickej energie na Slovensku bude v budúcich rokoch do značnej miery ovplyvnený jej deficitom. Tento stav spôsobili aj neuvážené kroky v prístupovom procese. Počas neho sa bývalá vláda podľa mňa nedostatočne pripravila na argumentáciu, prečo nie je nutné podľahnúť tlakom a servilne súhlasiť so záväzkom odstaviť obidva bloky Jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach.
No a aký je výsledok? Slovensko sa stalo z čisto exportnej krajiny 20-percentnou importnou krajinou. Aj napriek tejto skutočnosti nová regulačná politika, prijatá primárna legislatíva a pripravovaná sekundárna legislatíva sú dostatočnou zárukou, aby ceny elektriny nerástli dramaticky. Konečný verdikt je však oprávnený zo zákona vyniesť Úrad pre reguláciu sieťových odvetví ako nezávislý regulačný orgán.
Regulačný úrad nemá však kompetenciu ovplyvňovať cenu komodity, ktorá je v plnom rozsahu generovaná trhovým prostredím. Ministerstvo hospodárstva v zmysle platnej legislatívy odsúhlasilo regulačnú politiku na nasledujúce obdobie rokov 2009 až 2011. K hlavným cieľom regulačnej politiky patrí aj zabrániť zneužívaniu dominantného postavenia na trhu s tovarom a službami s cieľom ochrany práv všetkých odberateľov, predovšetkým však domácností, a to využívaním všetkých dostupných regulačných nástrojov, ako aj chrániť odberateľov pred neodôvodneným zvyšovaním regulovaných cien. Zároveň je cieľom dosiahnuť také ceny, ktoré budú porovnateľné v oblasti tovarov služieb v sieťových odvetviach s ostatnými krajinami Európskej únie a to stanovením limitmi vybraných nákladových položiek maximálnych cien a zisku.
Vážený pán poslanec, v súvislosti s tým, čo už zaznelo a čo som zdôraznil, aplikácia týchto cieľov je v kompetencii Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Pri aplikácii týchto opatrení nepredpokladám, že by ceny elektrickej energie mali v budúcnosti výraznejšie vzrásť a som presvedčený, že ani nie je na to žiaden dôvod. Na základe údajov Eurostatu sa ceny elektriny pre domácnosti v roku 2007 na Slovensku pohybovali nad úrovňou priemeru krajín dvadsaťsedmičky. Nižšie ceny elektrickej energie ako u nás sú evidované vo všetkých krajinách V4. Podobný stav je aj v prípade cien pre podnikateľov. Naším zámerom je otočiť tento trend, aby sa ceny elektriny na Slovensku pohybovali pod úrovňou priemeru krajín európskej dvadsaťsedmičky či V4.
Ďakujem, skončil som.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Pán poslanec, chcete doplňujúcu otázku položiť? Nech sa páči.
B. Bačík, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán minister, ďakujem vám veľmi pekne za vašu odpoveď. Nechcel som pôvodne položiť doplňujúcu otázku, ale zareagujem na tú časť, kde ste spomínali, že vývoj cien energií bude v budúcnosti ovplyvnený deficitom. Ak dovolíte, ja by som sa len chcel spýtať, či neuvažujete, resp. rezort hospodárstva neuvažuje do budúcna s nejakými cenovými úľavami pri odbere energií pre veľké podniky, ktoré v rámci regiónov Slovenska zamestnávajú, by som povedal, veľkú časť obyvateľov a tým prispievajú k zamestnanosti jednotlivých regiónov. Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Nech sa páči, pán minister.
Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Čo sa týka podpory nejakých veľkých zamestnávateľov v energetike, tam sa v podstate ani nedá použiť žiadna schéma, tam tá podpora nie je možná.
Ale ja by som chcel upozorniť na iný aspekt. Dnes nemôže povedať ani jeden energetický podnik, že by nemal pred sebou skvelú budúcnosť. Každý energetický podnik dnes totiž predáva cenu komodity tak vysoko, že je ďaleko nad priemerom európskej dvadsaťsedmičky, je ďaleko nad okolitými štátmi, čiže už len do samotnej ceny komodity, na ktorú sa mu potom nabaľujú ešte rôzne podporné a systémové služby a poplatky, mu umožňujú veľmi elegantný zisk. Že tieto podniky, a najmä veľké podniky, dosahujú tieto obrovské zisky, vyčítate veľmi jednoducho zo záverečných ročných správ týchto podnikov aj za minulý rok a jednoducho zistíte, že podnik pri obrate 92 mld. Sk má 27 mld. Sk zisku a nemá ani korunu úverov, čiže to samo osebe svedčí, že v energetike tie zisky sú. Okrem iného tá regulačná politika garantuje, garantuje zo zákona, že každý energetický podnik musí mať zakotvený zisk, čiže nemôže, nemôže predávať lacnejšie, ako vyrába alebo nakupuje. Čiže z tohto dôvodu si myslím, že nie je potrebné hľadať nejaké ďalšie podporné programy pre veľkých výrobcov nejakých energonosičov alebo energetických médií, ktoré existujú.
Skôr je problém iný. Hľadajme a podporujme malých podnikateľov v oblasti energetiky. My máme napríklad potenciál zoomasy. To sú rôzne zvyšky zo živočíšnej výroby až na úrovni 10 PJ na Slovensku. To je dvakrát viac, ako je celkový potenciál veternej energie na Slovensku. Dnes sa vlastne táto zoomasa nevyužíva. Poďme radšej na výstavbu malých plynových staníc, ktoré môžu zásobovať teplom, poprípade elektrickou energiou družstvo, poprípade časť danej obce. Poďme cestou podpory malých kombinovaných výrob, kde budeme okrem fosílnych palív spaľovať aj biomasu vzhľadom na to, že v oblasti biomasy má Slovensko potenciál až 127 PJ. Je to v porovnaní znovu s tým vetrom PJ, vidíte sám, aký je obrovský rozdiel. Čiže, poďme touto cestou.
Slovensko doteraz nevyužíva geotermálnu energiu. Oblasť Slánskych vrchov je jedna z najlepších oblastí na Slovensku, kde je vynikajúca kvalita termálnej vody v hĺbke 2 až 3 km pod zemou, ale táto voda má tú špecialitu, že dosahuje až 140° a 135° nám stačí už na výrobu elektrickej energie. Keby sme vedeli skombinovať projekty, že v prvom kole 140-stupňový vrt pustíme do generátorov, aby nám vyrobil prúd, potom ho môžeme pustiť na vyhrievanie obytných celkov a v konečnom dôsledku ho dotiahnuť ešte do nejakého aquaparku, mali by sme perfektné využitie takejto geotermálnej energie. Myslím si, že toto sú oblasti a toto sú námety, kam by mala smerovať podpora v oblasti energetiky.
Ale energetika nie je len o biznise, ale energetika je aj o trvalo udržateľnom rozvoji. A tu máme, bohužiaľ, problém. Vy ste sa konkrétne pýtali v pôvodnej otázke na cenu elektrickej energie. Ja mám posledný údaj pri sebe z Eurostatu, kde aj pre obyvateľstvo, aj pre podnikateľský sektor je cena elektrickej energie šiesta najvyššie v rámci Európskej únie. Pritom výrobná cena elektrickej energie na Slovensku je len na úrovni 38 % priemeru výrobných cien v Európskej únii. Celá tá marža, celý ten obrovský rozdiel je v prospech výrobcu elektrickej energie, v našom prípade monopolného výrobcu Slovenských elektrární.
Poviem otvorene, snahou ministerstva hospodárstva v spolupráci aj s parlamentom, lebo vy nám musíte prijímať primárnu legislatívu, je, aby sa postavenie Slovenska v Eurostate znížilo na 3. až 5. miesto najnižšie na Slovensku vzhľadom na to, že u nás je tretia najnižšia kúpyschopnosť obyvateľstva. Doteraz nikto nebral do úvahy, že regulačná politika alebo Smernice Európskej únie 54 a 55 umožňovali regulovať komoditu do konca roku 2006 aj na základe kúpyschopnosti obyvateľstva, a toto je tá vina, ktorú ja stále kladiem predchádzajúcemu ministerstvu hospodárstva a predchádzajúcemu regulačnému úradu. Dokedy mali čas, nemali nechať dvihnúť základnú cenu na tú maximálnu hodnotu, lebo dnes sa dostávame do polohy, že nás Európska komisia posudzuje z pohľadu, že keď je nárast ceny elektrickej energie celosvetovo, musí byť aj na Slovensku. Nikto už nepočíta to B alebo nepočúva to B, že na Slovensku je už taká vysoká cena elektrickej energie, že my môžeme minimálne 5 rokov čakať, aby nás všetci ostatní dobehli. A to je ten základný rozdiel medzi ponímaním pri cenotvorbe a pri podpore energetických zdrojov medzi súčasným ministerstvom hospodárstva a ministerstvom hospodárstva, ktoré bolo v predchádzajúcom období. Prosím aj poslancov, pokiaľ vám budeme dávať určité podnety, určité návrhy zákonov, k tomu smeruje táto naša iniciatíva, aby sme prispôsobili cenu energií kúpyschopnosti obyvateľstva. My jednoducho vnímame, že ceny sa hýbať budú, ceny musia kopírovať svetový trh, ale je otázka, kde a na akej úrovni v rámci Európskej únie bude stáť Slovensko.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Ján Pataky a položil ju ministrovi školstva a podpredsedovi... Pán poslanec tu nie je? Dobre, takže na jeho otázku sa odpovedať nebude.
Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Jarmila Tkáčová, tá je tu. Položila ju pani ministerke pôdohospodárstva Slovenskej republiky pani Zdenke Kramplovej a otázka znie. "Vážená pani ministerka, koľko podaní na nehospodárne konanie lesných závodov eviduje ministerstvo k dnešnému dňu?"
Nech sa páči, pani ministerka, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.
Z. Kramplová, ministerka pôdohospodárstva SR: Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pani poslankyňa mi položila takú zaujímajú otázku, ktorá je viac-menej štatistickou otázkou, ale nech sa páči.
K dnešnému dňu ministerstvo pôdohospodárstva eviduje 8 podaní, z toho je 1 sťažnosť, 1 petícia a 6 podaní smerujúcich na konanie štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, Banská Bystrica a jeho odštepných závodov. V doručenej sťažnosti, tej jednej, ktorú evidujeme, sa sťažovateľka sťažuje na vykonávanie ťažby na odštepnom závode Šaštín - Stráže a táto vec bola postúpená vecne príslušnému orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, a to Krajskému lesnému úradu Bratislava na prešetrenie.
Pokiaľ ide o petíciu, ktorú evidujeme, petícia bola doručená z obce Liptovský Trnovec vo veci nesúhlasu so zámenou lesných pozemkov v oblasti Liptovskej Mary. Táto záležitosť bola aj medializovaná a na základe prešetrenia tejto petície bol pozastavený návrh na vklad tejto zmluvy do katastra nehnuteľností. Okrem toho na štátnom podniku Lesy sa riešilo k 30. 4. 2008 62 podaní, z toho 29 bolo anonymných podaní a z nich 38 smerovalo k odštepným závodom. Tieto podania, ak vás to zaujíma, môžem vám povedať, aj čoho sa týkali tieto podania, ktoré sú evidované na Lesoch Slovenskej republiky. Týkali sa rozkrádania majetku v štátnom a inom vlastníctve, hospodárenia s finančnými prostriedkami, zneužitia funkcie na obohatenie, prieťahov vo vybavovaní záležitostí občanov, verejnej súťaže a usporiadania vlastníckych a užívacích práv.
Ďakujem. Skončila som.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani ministerka.
Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku, nech sa páči.
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem, pani predsedajúca. Vážená pani ministerka, ďakujem aj vám za odpoveď. No nie je to veľmi vyčerpávajúca odpoveď. Možno som tým smerovala niekam inam, pretože chodíme medzi ľudí. Viete, že náš výbor sa zaoberá hospodárením alebo sťažnosťami na hospodárenie lesných závodov už od začiatku volebného obdobia. Množia sa sťažnosti, akým spôsobom sa v súčasnosti údajne porušujú zákony pri hospodárení v lesoch. Ale tú doplňujúcu otázku vám položím úplne ináč, úplne z iného súdka a spýtam sa vás, čo si myslíte o tom, že z lesných závodov sú vyhadzovaní bývalí riaditelia.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Nech sa páči, pani ministerka.
Z. Kramplová, ministerka pôdohospodárstva SR: Pani poslankyňa, najprv zodpoviem na tú prvú časť, kde ste povedali, že ste mysleli túto otázku nejako inak. Ja vám ju len prečítam. Dali ste mi otázku, koľko podaní na nehospodárne konanie lesných závodov eviduje ministerstvo pôdohospodárstva. Takže myslím, že v tom počte som vám plne zodpovedala a presne som odpovedala na vašu otázku. Ak ste mysleli niečo iné, to, čo ste momentálne formulovali vo vašej doplňujúcej otázke, mohli ste to položiť takýmto spôsobom.
Ale odpoviem vám aj na vašu doplňujúcu otázku. Nie je v mojej kompetencii a ani nikdy nebolo v kompetencii ministra pôdohospodárstva, aby realizoval personálnu politiku Lesov Slovenskej republiky. Za to je zodpovedný generálny riaditeľ štátneho podniku, má plne v kompetencii personálnu politiku a určite, ak nastane niekde výmena, je to výmena z dôvodov buď nekompetentnosti alebo nejakých iných dôležitých zásad, ktoré súčasné vedenie Lesov Slovenskej republiky presadzuje. Ak máte konkrétne záležitosti, nech sa páči, obráťte sa na ministerstvo pôdohospodárstva.
Súčasne by som aj chcela poprosiť, ak sa množí počet sťažností, aby tie sťažnosti neboli len vo verbálnej rovine, ale aby tie sťažnosti prišli aj na ministerstvo pôdohospodárstva. Pretože tak, ako som vám ich prečítala, zatiaľ máme len jednu sťažnosť, ktorá bola vybavená a šesť ostatných podaní. Takže ak niečo je, nech sa občania na nás obracajú. Obracajú sa na nás aj anonymní pisatelia. Prešetrujeme aj tieto anonymné podania v prípade, že ide o vážne záležitosti, ktoré je nutné prešetriť. Žiaľ, keď ide o anonymného pisateľa, nevieme mu už následne odpovedať. Takže každý má dvere otvorené a vybavujeme všetky sťažnosti, podania a petície v súlade so zákonom. Skončila som.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani ministerka.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Tibor Lebocký a otázku položil takisto ministerke pôdohospodárstva Slovenskej republiky pani Zdenke Kramplovej. Otázka znie: "Ako poslankyňa NR SR ste ako členka skupiny koaličných poslancov iniciovali novelu zákona o ochrane prírody. Ako hodnotíte skutočnosť, že vládna novela tohto zákona, ktorá je v pripomienkovom konaní, nie je v súlade s nedávno schválenými zmenami a dokonca ich neguje?"
Nech sa páči, pani ministerka, odpovedajte.
Z. Kramplová, ministerka pôdohospodárstva SR: Pán poslanec, ďakujem za túto otázku. Jednou zo základných právnych noriem ovplyvňujúcich nielen rozvoj lesného hospodárstva, ale aj rozvoj vidieka je práve predkladaný návrh zákona o ochrane prírody a krajiny. Ministerstvo pôdohospodárstva predložilo ministerstvu životného prostredia rámcové požiadavky, ktoré jednoznačne deklarovali pozíciu rezortu pôdohospodárstva k pripravovanému návrhu predmetného zákona.
Jednou z požiadaviek je aj práve uplatnenie všetkých zmien, ktoré boli schválené novelizáciou ustanovení zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, ktorá bola Národnou radou schválená 11. septembra a publikovaná v Zbierke zákonov pod číslom 454/2007. Zmeny sa týkali najmä biotopov a účasti neštátnych, neziskových organizácií pri konaniach podľa zákona o ochrane prírody a krajiny, kde sa týmto organizáciám priznalo postavenie zúčastnenej osoby, a nie účastníkov konania.
Ministerstvo pôdohospodárstva v súčasnosti pracuje na pripomienkovaní tohto návrhu zákona s tým, že ukončenie pripomienkového konania je 26. mája tohto roku. V súčasnosti odborné útvary ministerstva vypracúvajú pripomienky k návrhu novely zákona a verím a môžem už dnes konštatovať, že ministerstvo pôdohospodárstva v rámci svojej kompetencie uplatní celý rad zásadných pripomienok k návrhu novely zákona o ochrane prírody a krajiny alebo teda k novému zákonu, ktorý vytvorí predpoklad na naplnenie zámerov programového vyhlásenia vlády a ktorý bude znamenať výrazný posun od uplatňovania pasívnej ochrany prírody v prospech aktívneho prístupu ochrany prírody v národnom aj medzinárodnom kontexte.
Ešte by som snáď v krátkosti využila príležitosť, vážený pán poslanec, aby som vám aspoň v krátkosti podala informáciu o zásadných pripomienkach alebo o pripomienkach, ktoré sa týkajú nášho rezortu a ktoré uplatníme v rámci pripomienkového konania.
Ide najmä o:
- zrušiť stupne ochrany v zákone a vyhlasovať chránené územia všeobecne záväzným predpisom s určením obmedzení vo vzťahu k predmetu ochrany v konkrétnom chránenom území;
- riešiť ujmy za obmedzenie vlastníckych práv z titulu ochrany prírody už pri jej vzniku, a nie ako to je doteraz pri lesných pozemkoch až po skončení platnosti lesných hospodárskych plánov, čo je niekedy až po 10 rokoch;
- doriešiť majetkovoprávne usporiadania vlastníckych vzťahov v chránených územiach;
- prehodnotiť výmery chránených území a ich ochranných pásiem;
- prehodnotiť obmedzenia v chránených územiach, ak vplyvom mimoriadnych situácií dôjde k poškodeniu alebo k zničeniu biotopov, v prípade prekryvu chránených území jednoznačne definovať len jednu kategóriu chráneného územia, ktorá je najdôležitejšia;
- vyriešiť systém špecializovaných manažmentových plánov a monitoringu lesných biotopov v chránených územiach a využiť k tomu lesné hospodárske plány;
- správne aplikovať medzinárodné dohovory v legislatíve v Slovenskej republike a preberať záväzky o vzťahy v EÚ a OECD len v nevyhnutnom rozsahu stanovenom týmito záväzkami a nie nad ich rámec, tak ako to bolo doteraz.
A snáď taká posledná dôležitá pripomienka:
- zjednodušiť povoľovací proces pri regulácii početných stavov chránených živočíchov, ako je medveď, kormorán, bobor, aby sme nechránili nezmyselným spôsobom tieto živočíchy viac ako občanov Slovenskej republiky.
Ďakujem. Skončila som.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani ministerka.
Pán poslanec, chcete doplňujúcu otázku? Nech sa páči.
T. Lebocký, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážená pani ministerka, tá odpoveď bola skutočne odborne erudovaná. O mnohých veciach som vedel, ktoré ste uviedli vo vašej odpovedi, ale, samozrejme, tá doplňujúca informácia pre mňa znamená určitú garanciu, že politická vôľa, ktorá bola prezentovaná pri schválení malej novely 543, nebude znegovaná novým vládnym návrhom zákona o ochrane prírody a krajiny a že sa nám tú kontinuitu podarí spoločne zachovať. Ďakujem vám veľmi pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani ministerka.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Pataky. Pán poslanec Pataky nie je prítomný.
Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Klára Sárközy. Otázku položila ministrovi školstva a podpredsedovi vlády Slovenskej republiky pánovi Jánovi Mikolajovi. Otázka znie: "Pán minister, môžete mi povedať, na ktorej univerzite v SR sa externe vyučuje odbor farmácia?"
Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.
J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, študijný program farmácia v študijnom odbore 731 farmácia sa dá študovať v dennej forme vysokoškolského štúdia v spojenom v prvom a druhom stupni, a to na Farmaceutickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Univerzite veterinárneho lekárstva v Košiciach. V externej forme štúdia zatiaľ tieto vysoké školy študijný program neotvorili.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Chcete položiť, pani poslankyňa, doplňujúcu otázku? Nech sa páči.
K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem. Pán minister, ja som vám túto otázku, ja som vedela tú prvú časť vašej odpovede. Ja som vám tú otázku položila kvôli tomu, že v medzirezortnom pripomienkovom konaní na webovej stránke ministerstva školstva som našla zoznam externých štúdií, za ktoré sa v budúcnosti bude musieť platiť a na moje najväčšie prekvapenie, je tam odbor farmácia. Takže ja som vám tú otázku, myslela som, že je to pomýlené s farmakológiou, farmakológia je v poriadku, pretože tam je len doktorandské štúdium, za ktoré sa má platiť. Ale podľa toho, čo máte na webovej stránke, je tu odbor farmácia a za to sa plánuje platiť 98 tisíc na prvom stupni a na druhom stupni 146 tisíc, takže dobre tomu nerozumiem. Tak keby ste mi to vysvetlili. Keď neexistuje externé štúdium farmácie, tak buď sa v budúcnosti počíta s touto formou externého štúdia alebo ako tomu mám rozumieť? Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Nech sa páči, pán minister.
J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Štát podporuje externú formu štúdia a štát financuje každú formu štúdia, ktorú vysoké školy otvoria, do samosprávnosti univerzity ísť nesmieme. To, čo spomínate, sú horné limity. Sú horné limity, čiže ak otvoria, tak musia mať horný limit. Ak neotvoria, horný limit netreba. My sme povinní na všetky študijné odbory prispievať finančne a stanovovať limity, na všetky.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Ďalšiu otázku položil pán Iván Farkas. Pán poslanec je tu? Áno. Otázka smeruje na ministerku pôdohospodárstva Slovenskej republiky, na pani Zdenku Kramplovú a otázka znie: "Pani ministerka, návrhom zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy sa utlmí rozvoj v tých regiónoch, kde väčšina pôdy má najvyššiu bonitu. Utlmí sa rozvoj v okresoch Nové Zámky a Levice. Prečo chcete uškodiť týmto okresom, v ktorých je miera nezamestnanosti nadpriemerná?"
Nech sa páči, pani ministerka, odpovedajte.
Z. Kramplová, ministerka pôdohospodárstva SR: Ďakujem za slovo a ďakujem za otázku. Pán poslanec, neviem, nevšimla som si, či ste boli pri dopoludňajšej rozprave, pretože sme prerokúvali v druhom čítaní návrh tejto novely, ale možno zopakujem aspoň niekoľko dôležitých momentov, lebo veľmi nerada by som sa opakovala v tom, čo som povedala dopoludnia.
Pán poslanec, mojím zámerom ako ministerky pôdohospodárstva a členky vlády nemôže byť to, aby som škodila občanom Slovenskej republiky, ani žiadnym okresom v Slovenskej republike tak, ako to robila predchádzajúca vláda, tá, v ktorej ste sedeli aj vy, teda vaša politická strana. Tá vláda, ktorá zvýhodňovala Bratislavský kraj, zvýhodňovala Trnavský kraj a nečinne sa prizerala na zväčšovanie regionálnych rozdielov Slovenska.
Pán poslanec, chcem sa vás opýtať a využívam toto právo, prečo Dzurindova vláda škodila vedome ostatným regiónom na východ od Bratislavského a Trnavského kraja a nielen na východ, ale aj na sever. Prečo Dzurindova vláda neprijala opatrenia na nasmerovanie investorov na stredné a východné Slovensko? Prečo nezabránila tomu, aby sa vyľudňovali dedinky na severnom a východnom Slovensku v dôsledku nedostatku pracovných príležitostí? Prečo severné regióny a občania v severných regiónoch musia platiť vyššie účty za teplo a mať vyššie náklady na život v dôsledku menej výhodných klimatických podmienok, hoci majú nižší životný štandard? Prečo občania Nových Zámkov a Levíc by nemali mať možnosť viac rozmýšľať a využívať na investície aj menej kvalitné pôdy? Pretože v každom regióne, kde sa nachádzajú vysoko bonitné pôdy, súčasne sa nachádzajú aj pôdy strednej a nízkej kvality. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou a potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani ministerka, prepáčte, preruším vás, pretože čas určený na hodinu otázok uplynul. Preto končím tento bod programu.
Zároveň vyhlasujem krátku, 5-minútovú prestávku. Chcem ešte raz pripomenúť, že predseda Národnej rady zvolal hneď po ukončení hodiny otázok poslanecké grémium.
(Prerušenie rokovania o 15.06 hodine.)
(Zasadnutie poslaneckého grémia.)
(Pokračovanie rokovania o 15.42 hodine.)
P. Paška, predseda NR SR: Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás informoval o výsledkoch stretnutia poslaneckého grémia. Ešte počkáme chvíľočku, aby prišli kolegyne a kolegovia, ktorí využívajú prestávku v rokovaní.
Takže, ak dovolíte, keďže s vysokou pravdepodobnosťou ostatné kolegyne, kolegovia trávia čas mimo rokovacej sály, v informácii na grémiu sme hovorili o troch veciach, o troch okruhoch problémov. Prvý, najdôležitejší, súvisiaci s priebehom 21. schôdze, bola zmena programu, trošku zreorganizovanie vzhľadom na to, ako sa schôdza vyvíja a vzhľadom na to, aké boli požiadavky a možnosti jednotlivých predkladateľov.
Takže pokúsim sa, tak ako povedal pán predseda výboru pre zdravotníctvo, pomaly. Prerokovali sme ako posledný bod programu, kde je uzatvorená rozprava, bod 35, o ktorom budeme hlasovať o 17.00 hodine. Má nasledovať po hodine otázok bod 36, je to opäť predkladateľka pani ministerka Kramplová. (Reakcie z pléna.) Aha, tak pardon, ospravedlňujem sa, to sme neriešili. Tak to je, ďakujem pekne. Takže vlastne je to prerokovaný bod. Budeme pokračovať teraz bodom 36, ktorý predloží pani ministerka Kramplová. Body 37, 38, 39 prerokujeme v piatok po bode 31, pretože bod 31 sme mali odsúhlasený v pôvodnom znení. Je to návrh zákona, novely zákona o verejnom obstarávaní, ktorý predloží pán podpredseda vlády Čaplovič, a budeme pokračovať bodmi, ktoré zostanú po prerokovaní tak, ako vlastne idú - správy a všetko, čo tam je. Čo je dôležité, bol všeobecný súhlas, aby sa bod 43, to je návrh novely zákona o Košiciach, preložilo druhé čítanie až na júnovú schôdzu, to znamená, nebudeme rokovať o tomto návrhu aj preto, aby mohlo dôjsť ešte k dohodám naprieč politickým spektrom.
Takisto bod 45, čo je správa o výsledkoch činnosti Veriteľ, bude zaradená ako posledný bod programu rokovania 21. schôdze. Bod 46, ktorým je správa o činnosti verejného ochrancu, vzhľadom na to, že tento týždeň pán verejný ochranca nie je prítomný, bude zaradený až po prerokovaní bodov tak, ako vás budem informovať. A teraz vás budem informovať, že na základe požiadavky skupiny poslancov zvolávam na utorok 9.00 hodinu mimoriadnu 22. schôdzu, na ktorej prerokujeme vládny návrh zákona o pozemkovom fonde.
Ďalšia zmena je, že o návrhu novely školského zákona, ktorý sme mali prerokovať v stredu, budeme rokovať po skončení mimoriadnej schôdze. Predpokladám, že tak môže byť v utorok poobede, a potom dobehneme posledné body tak, ako som hovoril. Je tam ešte preloženie poslaneckého návrhu pani poslankyne Renáty Zmajkovičovej a Mariána Kovačócyho, je to bod 40, na budúci týždeň po prerokovaní mimoriadnej schôdze a po prerokovaní školského zákona pred správou o Veriteľovi. Dúfam, že som to povedal všetko správne.
Takže ešte raz, ideme podľa programu. Z programu vypadol návrh skupiny poslancov Smolkovej, Buriana a môj návrh na zákon o Košiciach, ktorý sa presúva na júnovú schôdzu a zajtra ráno prerokujeme body 31, 37, 38, 39. Budeme pokračovať riadne podľa schváleného programu. Ukončíme zajtra schôdzu a v utorok ráno zvolávam mimoriadnu schôdzu na prerokovanie vládneho návrhu zákona o pozemkovom fonde. Po skončení mimoriadnej schôdze bude pokračovať rokovanie návrhom novely školského zákona, ktorý prezentuje pán minister Mikolaj, potom má pán minister ešte jeden malý zákon, ktorý mal byť o vede, potom budeme rokovať o návrhu zákona pani Zmajkovičovej a Kovačócyho a na záver správa o činnosti Veriteľa, aj ombudsman, aj ombudsman pardon, lebo pán ombudsman tu nie je.
Tretí okruh, ktorý sme riešili, bol návrh uznesenia, materiálu, nad ktorým robíme už druhý mesiac a to je to, čo poznáte pod názvom elektronizácia parlamentu. Dohodli sme sa potom, ako boli akceptované všetky písomné pripomienky, ktoré prišli od poslaneckých klubov, do návrhu uznesenia, že ak bude budúci týždeň vôľa a nebudú ďalšie námietky, prijali by sme alebo rokovali by sme ešte aj o tomto návrhu materiálu. Ak nie, budeme o ňom rokovať až na júnovej schôdzi.
Takže toľko z mojej strany. Ak sú nejaké otázky, poprosím, nech sa páči, pani poslankyňa.