K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem, pán predseda Národnej rady. Pán predseda, mám otázku, kedy budú interpelácie? Lebo v zmysle platných predpisov na každej schôdzi majú byť interpelácie.
P. Paška, predseda NR SR: Na záver schôdze, pani poslankyňa.
K. Tóthová, poslankyňa: Na záver, dobre.
P. Paška, predseda NR SR: Na záver, tak je to. Vyvíja sa ten program tak, ako sa vyvíja. Ale keď, tak na záver. Ďakujem. (Reakcia z pléna.) Asi áno, tam máme aj tú petíciu a tak, ako som povedal, keď prejdeme správy s výnimkou bodov, ktoré sme posunuli na budúci týždeň, tak môže byť to prerokovanie tej petície o výhrade, teda žiadosť skupiny občanov, petície o zmluve o výhrade vo svedomí.
Ideme podľa programu, tento bod programu je... (Reakcia z pléna.) Áno, áno, ešte, samozrejme, chcem požiadať organizačný odbor, aby kolegyniam a kolegom predložil program tak, ako sme ho na poslaneckom grémiu odsúhlasili. Dobre.
Takže ďakujem pekne a budeme pokračovať teraz v prerušenom rokovaní. Poprosím pani ministerku Kramplovú, aby uviedla vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136 o hnojivách.
(Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení zákona č. 555/2004 Z. z.)
Z. Kramplová, ministerka pôdohospodárstva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, cieľom vládneho návrhu zákona je vytvoriť a aktualizovať centrálnu databázu o spotrebe hnojív a agrochemických vlastnostiach poľnohospodársky využívaného pôdneho fondu Slovenskej republiky a ustanoviť Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky, aby vykonával dohľad nad skladovaním, evidenciou a používaním hnojív v zraniteľných oblastiach.
Zriadením centrálnej databázy o spotrebe hnojív a agrochemických vlastnostiach poľnohospodársky využívaného pôdneho fondu sa tak vytvorí flexibilný zdroj informácií o celej oblasti hnojív a hnojenia pre potreby poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia.
Tento návrh nemá dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov. Ale to, čo je pozitívne, bude mať vplyv a veľmi pozitívny vplyv na životné prostredie z hľadiska ochrany vôd pred znečisťovaním z poľnohospodárskych zdrojov.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, poprosím vás o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani ministerka.
Poprosím teraz určeného spravodajcu, ktorým je pán predseda výboru, aby nás informoval.
J. Slabý, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Panie poslankyne, páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 773 z 28. marca 2008 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení zákona č. 555/2004 Z. z., tlač 547, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 364 zo 6. mája 2008 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 250 z 29. apríla 2008 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, uvedených v bode III tejto správy, vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy s odporúčaním gestorského výboru tak, ako sú uvedené v spoločnej správe v časti IV.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bode 1 až 3 spoločnej správy s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach, uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona a vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení zákona č. 555/2004 Z. z. vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody č. 252 z 13. mája 2008.
Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku do rozpravy k tomuto vládnemu návrhu zákona nemám. Pýtam sa, či má niekto záujem sa prihlásiť. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Predpokladám, že ani pani ministerka, ani pán spravodajca už nevyužijú svoju možnosť na vystúpenie.
Vzhľadom na to, že sme rozhodli o presune bodu návrhu poslancov pani Zmajkovičovej a pána Kovačócyho, budeme teraz rokovať o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Marty Damborskej, Ľudmily Muškovej a Jána Podmanického na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
Poprosím teraz pani navrhovateľku, pani poslankyňu Ľudmilu Muškovú, aby odôvodnila návrh.
Ľ. Mušková, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážená Národná rada, predložený návrh zákona sa zaoberá dvomi okruhmi problémov.
Účelom návrhu zákona je v prvom okruhu problémov umožnenie zamestnávateľovi flexibilnejšie rozvrhnutie pracovného času pri jeho rovnomernom rozvrhnutí. Zamestnávatelia, najmä v maloobchode, budú môcť rozvrhnúť výnimočne pracovný čas aj na šesť pracovných dní po sebe s tým, že zamestnancom sa garantuje nepretržitý odpočinok v týždni, ktorý by mal pripadnúť na nedeľu, a to je teda tých 24 hodín a zvyšok buď teda na sobotu, deň pred nedeľou alebo na pondelok, to znamená, deň po nedeli.
Druhý okruh problémov - zaoberáme sa problémom, kedy v aplikačnej praxi sa stále častejšie vyskytujú prípady, kedy sú zamestnanci nútení k výkonu práce počas sviatkov a to najmä vianočných, Nového roku a spomeniem aj Veľkonočný pondelok či Veľkonočnú nedeľu, ktorú zahrňujeme do tých dní, ktoré chceme, aby bol sviatok a teda pracovný pokoj. Napriek tomu, že im sviatkové právo zaručuje platené pracovné voľno, zamestnanci vykonávajúci prácu v predajniach sa počas sviatkov nemôžu riadne venovať svojim rodinám, pretože v čase, keď sú ich deti a ostatní rodinní príslušníci doma, títo zamestnanci pracujú. Ochranu manželstva, rodičovstva, rodiny a osobitne detí a mladistvých garantuje Ústava Slovenskej republiky. Práca, ktorou je počas sviatkov predaj tovaru, nie je dôležitejšia ako rodina, ako deti, ktorým sa rodičia nemôžu venovať a napriek tomu, že platené pracovné voľno im garantujú právne predpisy platné v Slovenskej republike.
Keďže štát má v zmysle medzinárodných dokumentov a v zhode so zosúlaďovaním rodinného a pracovného života presadzovanom v pracovnom práve Európskej únie a v právnych úpravách jednotlivých členských štátov Európskej únie vytvárať predpoklady pre spravodlivé a primerané pracovné podmienky, navrhujeme tu zákaz návrhu určitých prác počas sviatkov a počas Veľkonočnej nedele. Navrhovanou úpravou sa zakazuje práca, ktorou je maloobchodný predaj tovaru v obchode a v niektorých ďalších zariadeniach počas sviatkov a Veľkonočnej nedele s výnimkou predaja tovarov, ktoré sú taxatívne vymenované v prílohe návrhu zákona.
Teda tento zákon, aby som pripomenula a podčiarkla, sa týka iba troch a pol dňa a to sú dni, konkrétne ich vymenujem, sú to dni 1. január, Veľkonočná nedeľa, 24. december po 12.00 hodine a 25. december, t. j. kedy sú zvyčajne a tradične rodiny pospolu, a preto vás chcem veľmi pekne poprosiť, vážení kolegovia, o podporu tohto návrhu zákona, pretože skutočne nám ide v prvom rade o deti a rodiny.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa.
Teraz poprosím o slovo spoločnú spravodajkyňu z výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyňu Miladu Belásovú, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.
M. Belásová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Marty Damborskej, Ľudmily Muškovej a Jána Podmanického na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
1. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 782 z 1. apríla 2008 pridelila návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Marty Damborskej, Ľudmily Muškovej a Jána Podmanického na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
2. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
3. Návrh zákona odporučili schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie prerokoval návrh zákona dňa 6. mája 2008, ale neschválil uznesenie, lebo návrh nezískal potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z.
4. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, neprijali žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
5. Gestorský výbor na základe stanoviska výborov k návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Marty Damborskej, Ľudmily Muškovej a Jána Podmanického na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov vyjadrených v ich uzneseniach, uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona schváliť.
6. Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Miladu Belásovú na prerokovanie návrhu zákona v druhom a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a po prvé informovanie Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru; po druhé na predloženie návrhov podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie č. 144 z 13. mája 2008.
Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram rozpravu k tomuto bodu v druhom čítaní. Konštatujem, že som do rozpravy dostal písomné prihlášky. Za poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia pán Július Brocka a písomne sa ďalej prihlásila pani poslankyňa Ľubica Rošková.
Po vystúpení týchto dvoch poslancov, prípadných faktických poznámkach bude možné sa prihlásiť ústne.
Teraz má slovo pán poslanec Július Brocka, ktorý vystúpi za poslanecký klub KDH. Nech sa páči.
J. Brocka, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, dámy a páni, v týchto dňoch prežívame sviatky, ktoré sa týkajú rodiny. Dnes osobitne je Medzinárodný deň rodiny. Ja som sa snažil aj z tohto titulu apelovať na vás, aby ste podporili návrhy, ktoré by v istom smere pomohli rodinám, rodinám s deťmi. Nebol som doteraz úspešný. Ale teraz rokujeme o návrhu zákona, ktorý predkladá trojica koaličných poslancov. Chcem sa prihovoriť aj ostatným, aby tento koaličný návrh podporili.
Dokonca, keby bolo po mojom alebo keby bolo podľa názoru poslancov za Kresťanskodemokratické hnutie, tak ten návrh by bol oveľa, oveľa širší z viacerých opodstatnených dôvodov. Včera sme hlasovali v Národnej rade o ochrane mládeže pred alkoholom a riešili sme problémy, ktoré na Slovensku vidíte, keď zlyháva rodina. Keď deti alebo z dôvodu, že nemajú pozitívny vzor, alebo, že majú veľa času, že ich rodičia sú aj cez víkend, aj v nedeľu aj cez sviatok v práci, a keď sú malé v mestách, tak chodia s kľúčikom po sídlisku, ak nemajú starších rodičov, ktorí by sa o ne postarali alebo potom končia v partiách svojich rovesníkov a, samozrejme, pri voľnom čase, keď majú veľa času, tak obyčajne záhaľka končí aj takými negatívnymi prejavmi, ako je požívanie alkoholických nápojov.
Ja si myslím, že ten včerajší návrh zákona nebol tým správnym riešením. Tento dnešný považujem za lepšie riešenie a lepší prístup pomoci rodinám aj pri výchove a starostlivosti o deti. Myslím si, že sankcie niekedy sú nevyhnutné, ale v prvom rade, ak je možnosť inak pomáhať rodinám pri vytváraní priaznivejších podmienok aj na výchovu detí, tak to je tá najlepšia cesta.
Zhodou okolností som si v tlači všimol, že v týchto dňoch si pripomíname 40. výročie od uzákonenia voľnej soboty na Slovensku. My starší si to pamätáme, ako sme v sobotu prestali zrazu chodiť do školy, tí ešte starší prestali chodiť do práce a vtedy, keď sa tento návrh ujímal, tak boli plány, že voľná sobota, keďže to je výraz zvyšujúcej sa životnej úrovne, po niekoľkých desaťročiach bude voľný možno aj piatok alebo voľný pondelok. Bude sa menej pracovať. A má to svoju logiku. Ako sa ľuďom zlepšuje životná situácia, tí úspešní, bohatší naozaj pracujú menej, teda keď už sú bohatí, a preto sme svedkami toho, ako mnohí zamestnávatelia, mnohí bohatí ľudia nepracujú sedem dní v týždni, víkend si mnoho razy urobia skôr, alebo si ho predĺžia na neskôr, dokonca chodia častejšie na dovolenky, ako je pre ostatných smrteľníkov bežné.
Ale na druhej strane dnes žijeme v časoch, keď sú medzi nami tisíce, desaťtisíce ľudí, ktorí nepracujú menej, ale pracujú dlhšie a pracujú aj cez sviatky a pracujú aj v nedele a je to na škodu nielen ich samých, hoci keby si mohli vybrať, tak by si vybrali možno niečo iné. Ale je to pre nich možno existenčná nevyhnutnosť, že musia ísť do práce, lebo im to zamestnávateľ jednoducho nebude tolerovať, ak by sa chceli venovať napríklad iným veciam, keby sa chceli venovať svojej rodine. A jednoducho dôsledky z takejto reality sa potom prejavujú spôsobmi, ktoré pocíti negatívne a znáša celá spoločnosť. O to väčšiu starosť potom majú obce, samosprávy, ale aj bezpečnostné alebo iné orgány, ktoré sa musia starať o poriadok a bezpečnosť v krajine.
Dovoľte mi, aby som v diskusii o tomto návrhu zákona tak trošku polemizoval aj s predkladateľmi a tak širšie hovoril o sviatku, o nedeli, aký má význam pre spoločnosť, aký má význam pre človeka, aký má význam pre rodinu aj preto, že som diskusiu v prvom čítaní zmeškal z toho dôvodu, že tie prvé čítania išli tak rýchlo, že boli niektoré aj bez rozpravy. "Týždeň bez nedele je iba sedem pracovných dní", tak v roku 2002 nazvali svoju anketu nezávislé kresťanské odbory, keď sa usilovali získať podporu pre takú iniciatívu, aby v nedeľu boli na Slovensku supermarkety zatvorené. Aby jednoducho zamestnanci týchto obchodov nemuseli ísť do práce, aby sa mohli venovať svojim deťom a na druhej strane, aby mali priestor aj tí, ktorí si zvykli v priebehu posledných rokov nedeľu tráviť, nie nakupovať, ale tráviť čas v priestoroch týchto supermarketov, aby prípadne mali príležitosť sa orientovať aj iným smerom, ktorý je možno prospešnejší aj pre jednotlivcov, aj pre spoločnosť.
Ich iniciatíva v tej chvíli a v tom čase, keď sa o to usilovali, nezískala veľkú podporu. Pozitívne sa k tomu postavila, myslím, Konferencia biskupov Slovenska, že to považujú za dobrý nápad, ale ich stanovisko bolo povrchne okomentované, že sledujú svoj úzky záujem, aby dostali viac ľudí v nedeľu do kostolov. Myslím si, že to bolo povrchné hodnotenie a nevystihovalo ten úprimný a skutočný postoj napríklad predstaviteľov cirkvi k tomu, k čomu slúži sviatok v kultúre, v živote človeka.
A zaujímavé, že som v pondelok tento týždeň čítal iný komentár v Pravde od Petry Nagyovej-Džerengovej, mladej spisovateľky, musím sa priznať, že sa mi páčia jej komentáre, už dlhší čas v pondelok skôr čítam jej komentár ako niektorých iných mienkotvorných komentátorov práve preto, že táto spisovateľka pravidelne vo svojich komentároch sa veľmi vtipne zhostí a píše o problémoch, s ktorými sa stretávajú ženy, matky, rodič, ktorý má školopovinné deti a aké je to mnoho ráz komplikované, ako my ostatní, ako spoločnosť im komplikuje život. Ona prišla k zaujímavému záveru v súvislosti s touto novelou zákona. Ona rovnako chváli týchto troch poslancov, že prišli s takým návrhom a odporúča, aby ho poslanci schválili. Ale nielen to. Ona sa prihovára, aby poslanci takto schválili aj, by som povedal, pre rodičov aj voľnú nedeľu a opisuje v tom svojom komentári taký príbeh, ako sľúbila deťom, že pôjde v nedeľu do kina. Keďže sú malé kiná, väčšinou teda už neexistujú alebo kde bývajú, také kino nie je, tak museli ísť do supermarketu, kde tie kiná existujú. No nebol to žiaden zážitok pre ňu, pravdepodobne tam dávno nebola, lebo nechodievajú v nedeľu nakupovať, ale ona odporúča, aby sme tieto novodobé chrámy, ktoré dnes ľudia využívajú na trávenie voľného času a trávenie nedele, že ak by sme ich zatvorili v nedeľu, tak určite by deti privítali a teraz bez ohľadu na to, že aj biskupi sa k tomu kedysi vyjadrili, lebo ona hovorí, ona si myslí, že oveľa väčší chrám je tu pre rodiny užitočnejší k dispozícii, ako tie supermarkety, a to je príroda. Čiže aj táto spisovateľka po svojej skúsenosti odporúča, ak chce niekto pomôcť rodinám s deťmi, tak toto je cesta tým lepším smerom.
Tento zákon je už dlhšie na svete, preto sa ním zaoberali aj médiá a ja som cestou, keď človek cestuje v aute, tak počúva rádio a ja som zachytil dve diskusie s poslucháčmi rádií. V tom prvom, bolo to Rádio Lumen, poviete si, že to je kresťanské rádio, tak diskusia na tému "Čo si myslíte o tom, majú byť v nedeľu obchody zatvorené alebo nie?", z 28 respondentov poslucháčov, ktorí sa ozvali, bolo 27 takých, ktorí povedali, že si myslia, že v nedeľu by obchody, mysleli tým supermarkety, nemali byť otvorené.
Samozrejme, tým je to istým spôsobom relativizované, že je to rádio, ktoré počúva istá špecifická skupina poslucháčov a môžete povedať, že to nie je smerodajné. No, ale počúval som aj v inom rádiu, ktoré nie je vôbec kresťanské, bolo to Rádio Expres, ktoré týždeň pred Veľkou nocou robilo podobnú anketu, a musel som sa usmiať, keď sami redaktori boli prekvapení reakciami poslucháčov. Jeden poslucháč z Prievidze, jeden za všetkých, ale to bol väčšinový názor, hovorí: "Keď som bol slobodný, mi to nevadilo", lebo teda bol predavač Tesca, "ale teraz aj manželka je predavačka, v nedeľu by mali byť obchody zatvorené, rodina tým trpí." A musím povedať, že redaktori tohto zábavného rádia, rád počúvam Rádio Expres, boli sami prekvapení, usudzujem, že sú asi slobodní, že ešte nemajú rodinu.
Práca v nedeľu, dámy a páni, robí zo zamestnancov novodobých otrokov. V nedeľu nie sú otvorené školy, škôlky, jasle a ak je matka napríklad sama s deťmi a musí ísť v nedeľu do práce pre pohodlie a rozmar niekoho iného, to je vrchol nespravodlivosti. Nestačí 24 hodín otvorené obchody od pondelka do soboty?
O životnom štýle tých úspešných som už hovoril, ktorým stačí, keď pracujú len niekoľko dní do týždňa. Dokonca skracovanie dĺžky pracovnej doby sa považuje za znak vyspelej a vyspelejšej spoločnosti, prosperujúcej spoločnosti. Je nespravodlivé, ak to platí len pre niekoho. Ja som preto rád, že aj Odborový zväz pracovníkov obchodu a cestovného ruchu sa zastal tých 300 tisíc zamestnancov obchodu, z ktorých viac ako 80 % sú ženy, matky. A že považuje za správne, aby sme dali prednosť rodine, pobytu s deťmi skôr ako nakupovaniu.
Keby som chcel zacitovať klasikov, tak Ján Pavol II. v Encyklike Solicitudo rei socialis hovorí: "Hospodársky rast je cestou oslobodenia človeka od otroctva, od chudoby, ale sám osebe nestačí, ba naopak, viac ho môže zotročiť. Rozvoj, ktorý neberie ohľad na kultúrny, duchovný rozmer človeka a spoločnosti, ktorý zaznáva tieto rozmery, ešte menej prispieva k skutočnému oslobodeniu."
Dámy a páni, aj ľudský rozmer má rytmus práce a odpočinku. Nedeľa prispieva k tomu, aby mali všetci dostatočný odpočinok a voľný čas, ktorý by umožnil rodine pestovať napríklad aj iné formy, ktoré k životu patria, či kultúrne, spoločenské alebo náboženské. Oprávnenými dôvodmi na ospravedlnenie od nedeľného odpočinku sú rodinné potreby alebo veľká spoločenská užitočnosť. Ale to, že dnes musia desaťtisíce ľudí ísť v nedeľu do práce len preto, že niekto sa nudí, alebo je neporiadny, tak to je vrchol nespravodlivosti.
Už nechcem hovoriť o takých aspektoch, že niekto má zlý úmysel, že chce nedeľu znesväcovať a teda ponižovať niekoho, pre koho je nedeľa a svätenie nedele niečím posvätným. K tomu nakoniec niektoré veci, by som povedal, skôr vyvracajú tento môj prístup, ak som registroval, že niektoré veľké nákupné centrá majú vyslovene akcie, akciové ceny iba v nedeľu. V sobotu nie, ani v piatok, ale iba v nedeľu, tak to považujem za nehoráznosť, ak takýmto spôsobom pristupujú k svojim klientom a k zákazníkom a myslím si, že kultúrnym prejavom človeka v takomto prípade je, že naozaj bude nedeľný nákup ignorovať.
Formy výroby a spotreby sú vyjadrením aj určitej kultúry. Dnes je to konzumizmus ako koncepcia života a ona prináša isté nové návyky, nový životný štýl. Len chcem pripomenúť, že tieto návyky a tento štýl života môže byť aj škodlivý. Sú oprávnené potreby a niektoré sú umelo vytvorené, niektoré sú dokonca škodlivé. V prípade niektorých sa zhodneme a štát pristupuje napríklad v otázke prístupu k drogám veľmi prísne a tam nie je problém hľadať podporu alebo väčšinu, ak je štát nekompromisný. Myslím si, že je potreba aj v takejto veci, ako je otázka spôsobu života, ako je otázka kultúry života v otázke prístupu k sviatku, v otázke prístupu k nedeli a k nedeľnej práci, ktorá môže človeka ponižovať, zotročovať, že by sme mali pristupovať rovnako zodpovedne. Je vecou, samozrejme, výchovy a kultúry ako kultivovať človeka, ako viesť spotrebiteľov aj k zodpovednému konzumnému správaniu, ale sú situácie, keď si to vyžaduje aj zásah štátnych orgánov. Jednoducho, ak sú krajiny v Európe, a to sú práve tie krajiny, ku ktorým sa snažíme priblížiť, a v týchto je nedeľný predaj zakázaný, tak by som sa prihováral, keby sme sa v tejto otázke smelo k nim priblížili, pretože v tomto smere, myslím si, že zvolili lepšiu cestu ako Slovenská republika.
V dôvodovej správe sa nakoniec o tom aj jasne hovorí, že v krajinách Európskej únie sa dodržuje zákaz práce vo sviatok a kde sa to nedodržuje, sú to práve len nové členské krajiny Európskej únie. Práve obchodné reťazce v nových členských krajinách nedodržujú túto právnu úpravu.
Dámy a páni, nemám pripravený pozmeňujúci návrh, ktorým by som chcel posunúť nad rámec tohto návrhu zákona priestor viac v prospech rodín s deťmi, pretože si uvedomujem, že som opozičný poslanec a že to je pravdepodobne príliš silná zmena oproti súčasnému stavu. Hoci si myslím, že poslanci vládnej koalície by na takéto rozhodnutie mali aj dostatočnú politickú silu. Návrh, ktorý zatvorí supermarkety na tri a pol dňa, je v podstate pri riešení tohto problému len akoby istým gestom. Ale prosím, sú to akoby otvorené dvere. Ja si myslím, že je to priestor, aby sme sa v budúcnosti vracali k novele Zákonníka práce práve rozširovaním toho počtu dní, ktoré budú pre nás posvätnými a bude to reforma Zákonníka práce správnym smerom.
Ďakujem za to, že ste ma pozorne počúvali.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne pánovi poslancovi za obšírne vystúpenie v rozprave. S faktickými poznámkami sa hlási pani poslankyňa Klára Sárközy, pán poslanec Stanislav Kahanec a pán poslanec Ľuboš Martinák. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Slovo má pani poslankyňa Klára Sárközy.
K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán poslanec, ja budem pokračovať tam, kde ste vy skončili. Nedeľa by mala byť posvätným dňom, súhlasím s vami, ale myslím si, že pre kresťanov na to nie je potrebný zákon, majú na to iný zákon.
Druhá vec, ja som sa vyjadrila aj na výbore, nebudem hlasovať za tento zákon, pretože tento zákon nič nerieši. Rieši tri aj pol dňa, ale napríklad, keď sa na to pozrieme z iného hľadiska, Veľký piatok pre kresťanov je najväčší sviatok a je sviatok pokoja, sviatok pracovného pokoja. Pozrite sa pred supermarketmi, koľko ľudí je tam. A čo je pre mňa ešte neprijateľnejšie hlavne v malých mestách, pretože to je ešte asi okatejšie, ľudia idú z kostola a takmer každý sa zastaví v supermarkete. Podľa mňa sa treba na to pozrieť trošičku inak a pozrieť sa na štýl života. Samozrejme, súhlasím s tým, že v okolitých krajinách napríklad, myslím si, že najbližšie je Rakúsko, kde nedele sú sviatkom pracovného voľna. Môžeme ísť po tejto dráhe, ale nie takýmto štýlom. Ja som očakávala, priznám sa úprimne, že zo strany niektorých poslancov, aj koalície, prídu pozmeňujúce návrhy, ktoré by hovorili o tom, že aj nedele budú sviatkom pracovného pokoja, nielen tieto tri dni. Pretože potom by som sa mohla spýtať, prečo aj niektorá iná nedeľa, ktorá je takisto dôležitá ako táto, a dokonca som sa vo výbore dopočula, že však je tam aj 1. január, ktorý nie je cirkevný sviatok. No 1. január je prikázaný cirkevný sviatok, takže tieto... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Kahanec, nech sa páči.
S. Kahanec, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Len nedávno sme tu mali zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch. Tam sme chceli predpisovať obchodné podmienky, dohody v zmluvách. Teraz je tu vlastne v rámci tejto úpravy šanca, aby sme mohli dodržať zákon, teda zákaz práce vo sviatok. A samotní predkladatelia v správe konštatujú, že v pôvodných členských krajinách EÚ sa dodržuje zákaz práce vo sviatok. Čiže, to len na margo toho, že na jednej strane naháňame nejaké úplne iné veci a tu, keď môžeme skutočne zmeniť podmienky, ktoré napríklad v obchodných reťazcoch komplikujú život rodinám, tak tieto, ako keby sme sa báli meniť. Ja týmto chcem len iniciovať to isté, čo tu bolo povedané. Zo strany opozičných ťažko prejde iný návrh, ale vy ako koaliční poslanci, si myslím, ak by ste mali ochotu, tak by ste mohli zmeniť, aby práca vo sviatok nebola realizovaná a aby práca vo sviatok fungovala iba na základe, takisto v dôvodovej správe, na ktorú sa odvoláva, teda odvolávate sa na Európsku sociálnu chartu, aby táto práca vo sviatok bola len pre špeciálne prevádzky. To znamená, ktoré majú takú povahu prác, že sú nevyhnutné, lebo ich nevykonaním by mohol byť ohrozený život, alebo v nepretržitých prevádzkach. Ale ostatné prevádzky by mohli fungovať tak, ako sa patrí. To znamená, že v nedeľu by mali mať všetci zamestnanci voľno, aby sa mohli venovať rodine a deťom. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Posledný prihlásený s faktickou poznámkou je pán poslanec Ľuboš Martinák. Nech sa páči.
Ľ. Martinák, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Brocka, vaše názorové a neideové presvedčenie vám skutočne nikto neberie a ani nemôže zobrať. Určite ste si všimli pred supermarketmi a inými obchodnými reťazcami v nedeľu, koľko je tam ľudí. Tak si položme otázku. Je potrebné, aby boli otvorené, alebo nie je potrebné, aby boli otvorené? Kto má náboženské presvedčenie, som si plne vedomý, že v nedeľu nepôjde nakupovať. Na to nie je potrebný žiaden zákon. Ale uvedomme si jednu vec. Je veľa takých povolaní, kedy rodičia pracujú aj v nočných zmenách a skutočne raz za čas, raz za mesiac, dvakrát za mesiac je potrebné, aby skutočne išli nakúpiť a doplniť si zásoby alebo aj iný spotrebný materiál práve v nedeľu do supermarketov. A na záver, vôbec nesúhlasím s vaším presvedčením, citujem, môžete si to prehrať, "že supermarkety sú otvorené len preto, že je niekto lenivý." Ja nechápem, ako si to dovolíte tvrdiť. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Reagovať na vystupujúcich vo faktických poznámkach chce pán poslanec Brocka. Nech sa páči.
J. Brocka, poslanec: Pán Martinák, od vás odzadu začnem reagovať. Prosím vás, no nepozorne ste ma počúvali, alebo ak to tak vyznelo, tak sa ospravedlňujem. Ale ja som chcel zdôrazniť, že ak je obchod otvorený šesť dní v týždni 24 hodín, tak na to nemusíte byť manažér, aby ste si vedeli zorganizovať svoj čas, že si môžete nakúpiť to, čo potrebujete pre život. Samozrejme, ja súhlasím s vami, že sú prevádzky, kde je potrebná aj nedeľná, aj sviatočná práca, veď o tom dnes ani nerokujeme. Rokujeme o symbolickom návrhu, kde tri a pol dňa budú tieto obchodné reťazce zatvorené, len tri a pol dňa a dokonca mnohé z nich sú zatvorené aj bez prijatia zákona. Pán kolega, ja ten zákon takisto pre seba nepotrebujem, naozaj. Ja som v tomto smere disciplinovaný, že kvôli mne predavači do práce nemusia chodiť, lebo si to viem zariadiť. Ale aj my tu v parlamente si organizujeme čas tak, že rokujeme od utorka do piatka do druhej. Jednoducho, rešpektujeme to, že si potrebujete aj oddýchnuť, že potrebujete ísť za rodinou, že potrebujete cestovať.
Pani kolegyňa Sárközy, áno, moje vystúpenie nebolo v zmysle, že obhajujem nedeľu ako kresťan. Ja som obhajoval nedeľu ako dôležitú inštitúciu pre rodinu a pre výchovu rodiny, že deti potrebujú byť s rodičmi a nemôžu byť, samozrejme, každý deň. Áno, čiže, ak som ja vo svojom vystúpení naznačil, že považujem návrh poslancov za gesto, tak chcem povedať, že je to začiatok a verím, že KDH sa bude v budúcnosti usilovať o zvýšenie ochrany rodín s deťmi aj cez iný prístup k nedeľnej práci a k práci vo sviatok.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalej vystúpi v rozprave prihlásená písomne pani poslankyňa Ľubica Rošková.
Po jej vystúpení potom bude priestor prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vidím pána Mikloška, rešpektujem, aj v súlade s rokovacím poriadkom. Nech sa páči, pani poslankyňa.
Ľ. Rošková, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predložená legislatívna zmena je komplexnejším doriešením otázok flexibilnejšieho rozvrhnutia pracovného času a jeho rovnomernom rozvrhnutí a je odôvodnená aj potrebami praxe. Môžem to uviesť na pretrvávajúcej frekvencii výskytu prípadov na trhu práce, keď sú zamestnanci nútení k výkonu práce počas Veľkonočnej nedele a počas ostatných, najmä vianočných sviatkov a Nového roka, či obchádzanie legálne garantovaných ustanovení, ak môžem povedať tzv. sviatkového práva, ktoré zaručuje zamestnancom vo sviatok poskytnutie plateného pracovného voľna. V tejto súvislosti je neopomenuteľným faktom, že sa tak deje na pozadí stavu, pri ktorom je celkový pracovno-sociálny rytmus života spoločnosti v súčasnosti vystavený tlaku viacerých vážnych problémov, ktoré potom prispievajú k značne kolísavej krivke výskytu sociálno-patogénnych javov s nežiaducimi účinkami na život a zdravie zamestnancov.
Účelom predkladaného návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, je vytvárať predpoklady pre primerané pracovné podmienky. Navrhované riešenie spresňuje organizáciu pracovného času ako výraz potreby kompenzácie negatívnych sociálnych dôsledkov, vzrastajúcich tlakov na maximalizáciu pracovného výkonu zamestnanca na trhu práce v spoločnosti, čo zodpovedá aj vývoju v iných okolitých štátoch Európskej únie. Ďalej vymedzuje a precizuje úpravy pracovného času, nepretržitého odpočinku v týždni a plateného pracovného voľna vo sviatok aj v podobe legislatívno-normatívneho vymedzenia, zabezpečí, aby nedošlo k vylúčeniu zamestnanca z pracovnoprávnej ochrany vo sfére regulácie pracovného režimu. Zamestnávateľom sa umožňuje flexibilnejšie rozvrhnutie pracovného času pri jeho rovnomernom rozvrhnutí. Zamestnávatelia, najmä v maloobchode budú môcť rozvrhnúť výnimočne pracovný čas aj na šesť pracovných dní v týždni po sebe s tým, že zamestnancom sa garantuje nepretržitý odpočinok v týždni, ktorý pripadne na nedeľu.
Preto mi dovoľte predložiť pozmeňujúci návrh k poslaneckému návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.
V bode 2 § 93 ods. 4 za slovom "ktorý" vypustiť slová "by mal pripadnúť" a nahradiť slovom "pripadne".
Odôvodnenie. V prípade, že zamestnávateľovi povaha práce alebo podmienky prevádzky neumožňujú pracovný čas podľa § 93 ods. 1, 2, 3 Zákonníka práce, dáva sa mu možnosť rozvrhnúť pracovný čas tak, že zamestnancom poskytne minimálny nepretržitý odpočinok v týždni v rozsahu 35 hodín. 24 hodín tohto odpočinku musí byť určených na nedeľu. Zvyšok na sobotu alebo pondelok.
Ďakujem pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. S reakciou na vystúpenie pani poslankyne sa nehlási s faktickou poznámkou nikto.
Preto teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy k tomuto návrhu zákona ústne.
Pán poslanec František Mikloško ako jediný. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy a slovo má pán poslanec Mikloško.
F. Mikloško, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dnes dopoludnia ma oslovil pán poslanec Gabura, aby som podpísal jeho pozmeňujúci návrh, neskôr ma dokonca požiadal, aby som ho predniesol zaňho, pretože musel z nevyhnutných dôvodov odísť. Rád to robím za kolegu Gaburu a dávam ho, samozrejme, ako môj pozmeňujúci návrh.
Navrhujem v bode 3 § 94 ods. 5 za slovom "hodine" sa vypúšťa spojka "a" a za číslovku "25" sa vkladá "a 26". Ešte raz prosím. V bode 3 § 94 ods. 5 sa za slovom "hodine" vypúšťa spojka "a" a vkladá sa čiarka a za číslovku "25" sa vkladá "a 26". Ďalší text pokračuje.
Odôvodnenie. Trom a pol dňa, kedy by sa mala vykonávať práca v obchode pri maloobchodnom predaji, navrhujem priradiť aj druhý sviatok vianočný, ktorý je tradične sviatkom rodiny.
Ďakujem. (Potlesk.)
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickými poznámkami opäť nikto. Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pýtam sa navrhovateľky pani poslankyni Muškovej, nechcete reagovať v záverečnom slove?
Pani spravodajkyňa? Ani spravodajkyňa. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A pristúpime teraz k rokovaniu v druhom čítaní o
návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Oľgy Nachtmannovej a Marty Damborskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Tento návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 570 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 570a.
Dávam teraz slovo poslankyni Oľge Nachtmannovej, aby návrh zákona odôvodnila.
O. Nachtmannová, poslankyňa: Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy voči školským zariadeniam, v ktorých sa vykonáva rozhodnutie súdu.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je zrušiť ustanovenie, konkrétne § 100 ods. 11, na základe ktorého majú orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zabezpečiť a utvoriť v termíne do 30. júna 2008 podmienky na prechod školských zariadení, v ktorých sa vykonáva rozhodnutie súdu, do zriaďovateľskej pôsobnosti určených orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Ustanovená zmena zriaďovateľskej pôsobnosti sa týka reedukačných domovov, v súčasnosti patriacich do pôsobnosti rezortu školstva, ktoré zabezpečujú výchovu a vzdelávanie deťom v nich umiestnených na základe rozhodnutia súdu alebo na základe žiadosti zákonného zástupcu, zameranú na ich prevýchovu.
Návrh legislatívnej zmeny vedúcej k zachovaniu pôvodnej zriaďovateľskej pôsobnosti voči uvedeným školským zariadeniam vyplýva z prehodnotenia ich poslania. Zachovanie status quo, z odborného hľadiska týmto sa sleduje zachovanie jednotného terapeutického reedukačného postupu, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu, ale aj voľnočasových aktivít detí.
Ďakujem za pozornosť.