P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Kvorka, ja si myslím, že nikto z vašich kolegov to nemohol zobrať, toto ste mohli zobrať naozaj iba vy a predniesť to tu v parlamente, pretože každý aj z vašich kolegov by sa musel cítiť veľmi, veľmi zle, lebo by cítil, že to s vedou a výskumom nemá nič spoločné. Tuná ani nie je zaujímavé, ako vy budete odpovedať na naše faktické poznámky. Tuná je veľmi zaujímavé, ako na váš návrh zareaguje minister, ktorý predkladá tento návrh, do ktorého mu chcete vpašovať novelu zákona, ktorý funguje prakticky tri týždne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Reagovať na rečníkov, ktorí vystúpili s faktickými poznámkami chce teraz pán poslanec Kvorka. Nech sa páči.

J. Kvorka, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Som veľmi rád, že ste mojej maličkosti venovali toľko pozornosti, ale chcem v prvom rade zareagovať nie na všetkých, pretože myslím si, že na niektorých je celkom zbytočné reagovať, tobôž na to, že koľko rokov pôsobia v parlamente a správajú sa, tak ako sa správajú, sami si urobte názor o sebe a prídete na to, o kom sa teraz vyjadrujem.

Chcem sa vyjadriť k tomu, čo povedala pani poslankyňa Sárközy. No, však je známe, že ministerstvo urobilo chybu, ktorú si aj verejne priznalo, pani poslankyňa. To nie je nič nového a nakoľko v zákone, ktorý prerokúvame, je otvorený v čl. III zákon o službách v zamestnanosti, ministerstvo sa to rozhodlo riešiť cez tento zákon. To je po prvé, aby ste si to uvedomili.

Zastavím sa ešte pri výroku môjho kolegu pána poslanca Mikloška. Na to je vhodné povedať len asi toľko. Máte dosť rokov a ste dosť v politike na to, aby ste merali slová a zvážili si to, čo hovoríte, pretože s tým, čo ste tuná povedali, si možno ani neuvedomujete, že ste povedali nielen hlúposť, ale ste dakoho aj urazili. Ja chcem povedať, páni poslanci, že ja tuná nič neporušujem. Nič tuná neporušujem, a ak vy máte dajaký iný názor, tak potom zrejme žijete v inom svete, tak ako je to u vás zrejmé podľa tých vašich výrokov, ktoré tuná prednášate.

A ak mňa tu ide dakto obviňovať, pán poslanec Minárik, tým, že toto je už trestné, čo ja tu predvádzam, no tak to je už café, o ktorom sa nebudem vôbec zmieňovať. (Prerušenie vystúpenia časomierou).

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej bude v rozprave vystupovať pán poslanec Peter Dubravay. Nech sa páči.

P. Dubravay, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, poslanci, vážený pán minister, predkladám na základe § 82 ods. 2 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k uvedenému rokovanému zákonu.

Článok I. Po prvé nový bod. Za bod 23 sa vkladá nový bod 24, ktorý znie: V § 19 ods. 3 sa za prvú vetu vkladá nová veta, ktorá znie: "Poskytovateľ nezabezpečuje posudky k tej žiadosti, ktorej predmetom je zabezpečenie spolufinancovania už riešeného projektu komunitárneho programu Európskej únie v oblasti výskumu a vývoja alebo projektu v rámci iniciatívy Európskej únie v oblasti výskumu a vývoja, alebo projektu Medzinárodného programu výskumu a vývoja alebo projektu v rámci Medzinárodného centra výskumu a vývoja." Doterajšie body sa následne prečíslujú.

Zdôvodnenie: Navrhuje sa zohľadniť, aby poskytovateľ, napríklad Agentúra na podporu výskumu a vývoja z prostriedkov z verejných zdrojov určených na spolufinancovanie už nakontraktovaných projektov programov výskumu a vývoja Európskej únie nemusel dávať opätovne posudzovať tieto projekty posudzovateľom tak, ako je to ustanovené v § 19 ods. 3. Keď už tieto nakontraktované projekty prešli raz posudzovaním na úrovni Európskej komisie, nie je potrebné na zabezpečenie ich spolufinancovania z prostriedkov verejných zdrojov dávať ich opätovne posudzovať na Slovensku.

Po druhé nový bod. Za bod 34 sa vkladá nový bod 35, ktorý znie: V § 26 ods. 5 sa za písm. e) vkladá nové písm. f), ktoré znie: "Informácie o stave infraštruktúry výskumu a vývoja." Doterajšie písm. f) sa označuje ako písm. g). Doterajšie body sa následne prečíslujú. Navrhuje sa právnickým osobám, fyzickým osobám, podnikateľom a fyzickým osobám povinnosť, ktorým boli poskytnuté prostriedky štátneho rozpočtu, aby povinne poskytovali údaje o infraštruktúre výskumu a vývoja, ktorá sa skladá z ľudských zdrojov a z technickej infraštruktúry.

Po tretie. K bodu 37 nový text znie: V § 26 ods. 7 sa slová "v rozsahu podľa úseku 2" nahrádzajú slovami, citujem, "a pre centrálny informačný portál v rozsahu podľa ods. 5 každoročne v termíne do 30. apríla". Zdôvodnenie: (ruch v sále). Nevyrušujem vás?

M. Hort, podpredseda NR SR: Poprosím o pokoj.

P. Dubravay, poslanec: Navrhuje sa právnickým osobám, fyzickým osobám, podnikateľom a fyzickým osobám povinnosť, aby okrem údajov o výskume a vývoji poskytovaných Štatistickému úradu Slovenskej republiky povinne poskytovali Ministerstvu školstva Slovenskej republiky pre informačný systém výskumného a vývojového potenciálu a pre centrálny informačný portál pre vedu, techniku a inováciu údaje, ktoré nesleduje Štatistický úrad, napríklad údaje o stave infraštruktúry výskumu a vývoja. A plnenie tejto ich vykazovacej povinnosti bolo podmienené poskytnutím ich ďalších prostriedkov z verejných zdrojov jedine za podmienok splnenia si tejto vykazovacej povinnosti do určitého termínu v kalendárnom roku.

Pán predsedajúci, skončil som.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca, na jeho vystúpenie v rozprave sa neprihlásil nikto. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a posledným prihláseným do rozpravy k tejto téme je pán poslanec Martin Fronc, ktorému teraz dávam slovo. Nech sa páči.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pravdupovediac po vystúpení predchodcu pána kolegu Kvorku som úplne vyvedený z miery, takže to, čo sa tu udialo, ťažko sa mi vôbec bude hovoriť. Ja som si myslel, že rokovací poriadok a legislatívne pravidlá platia a že sú záväzné. Zdá sa, že nie. V tejto chvíli, čo sa týka novely zákona o podpore výskumu a vývoja by som rád povedal niekoľko poznámok.

Po prvé, oveľa dôležitejšie ako novela samotného zákona, ak chceme mať dobrý výskum a dobrú vedu, to sú investície, to sú finančné prostriedky. Viete dobre, že existuje nejaká Lisabonská stratégia a v tej Lisabonskej stratégii sa hovorí o tom, že krajiny by mali dávať 3 % z hrubého domáceho produktu na výskum a vývoj a my sme dobre vedeli, a kto toto nepriznal aj v minulosti, že pre Slovensko to ešte dosť dlho potrvá, aby bolo schopné takúto čiastku dávať, preto sme povedali o 1,8 %, len problém je v tom, že podiel z HDP, ktorý ide na výskum a vývoj sa v tejto krajine aj za tejto vlády stále znižuje. Takže tam si myslím, že tam je ten hlavný kameň úrazu a chceme mať dobrý výskum a vývoj.

Druhá vec, keď sme urobili zákon, ktorý teraz pán minister chce novelizovať, tak by som povedal, čo boli nosné myšlienky a ktoré pokladám za dôležité, aby boli zachované.

Po prvé, tá nosná myšlienka bola, aby sme vytvorili naozaj súťaživé prostredie na výskumné projekty. Po druhé, aby sa peniaze nerozdeľovali tak, že sa rozsypú po jednotlivých rezortoch a tadiaľ sa financuje výskum, pretože sa stávalo, že sa ten istý výskum financoval v rôznych piatich rezortoch, a to je zbytočné mrhanie peňazí. A po tretie, sme veľmi prísne dbali na to a usilovali sa o to, aby sme nefinancovali inštitúcie, ale aby sme financovali výskum a vývoj. Len aby som pripomenul minulosť, napríklad rezort pôdohospodárstva mal 26 výskumných ústavov, ktoré boli financované, a to boli vykazované prostriedky oficiálne na výskum a vývoj. No, v tomto sa podaril posun, a preto by som bol nerád, aby sme sa vrátili späť, pretože ten posun, ktorý sme dosiahli v zákone o vede a výskume sa nedosahoval jednoducho.

Ja chcem povedať pánovi ministrovi, že vnímam, že život prináša nové veci a že treba aj novelizovať, a uvediem aj pozitívne, áno, môže byť dobrá myšlienka. Poprosil by som, páni kolegovia, dobrá myšlienka môže byť centrum excelentnosti výskumu. Uznávam, ale k čomu mám výhrady, to v podstate tu povedal kolega, a to sú aj pozmeňujúce návrhy, ktoré sme spolu podpísali. To je narušenie súťaživého prostredia a financovanie inštitúcií a takisto nepredpokladám za dobré, ak hodnotitelia, ktorí boli zo zahraničia, vlastne odtiaľ vypadli a sú tam len fakultatívne možní. Myslím si, že skúsenosti z grantových komisií práve o tom hovoria, že títo hodnotitelia sú v podstate nezávislejší a môžu dať lepší obraz o navrhovanom projekte, pretože to financovanie treba schvaľovať na začiatku na projekt a nakoniec Slovensko je také malé, že tá vedecká komunita sa pozná, v danej oblasti každý pozná každého. A to nie je také jednoduché zabezpečiť potom objektívnosť.

To bol dôvod, aby sa to takto urobilo, a preto tie poznámky, ktoré uviedol spravodajca pán poslanec Devínsky sú úplne namieste a sú tam aj veci, na ktoré som upozorňoval pána ministra, ktoré si myslím, že nie sú dobré, ako napríklad v § 26a, keď hodnotenie spôsobilosti na vykonávanie výskumu a vývoja obsahuje zoznam kritérií a hneď v ďalšom bode je povedané, že minister tieto kritériá upraví podľa potreby. Tak buď sú tie kritériá, alebo nie sú. To je legislatívny proces, ale v tomto prípade poviem, že i keď si myslím, že je to zlé, to dokážem takpovediac prehltnúť, nech teda má minister túto zvláštnu kompetenciu a nech to upraví, nakoniec to bude jeho trápenie v konečnom dôsledku.

Chcem ale to podstatné povedať na záver. Tie zmeny, ktoré pokladám za dôležité sú obsiahnuté v tom návrhu, ktorý bol už uvedený a takisto som sa vyjadril aj verejne. Aj pán minister vie podľa toho, že či tie podstatné zmeny prijmete, alebo neprijmete, budeme hlasovať. Nie som vždy zato, aby sme odmietali návrhy, jednoducho som ochotný za istých okolností aj vládne návrhy podporiť, ale nie za akýchkoľvek okolností a nie v tom prípade, ak tá základná myšlienka zákona o podpore výskumu a vývoja je vlastne zrušená novelou. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec Fronc bol posledný, ktorý vystúpil v rozprave. Pán minister, najskôr sa spýtam, či chce niekto s faktickými poznámkami reagovať na jeho vystúpenie? Nie. Končím možnosť reagovať s faktickými poznámkami a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Predpokladám, že chcete, pán minister a podpredseda vlády, využiť právo záverečného slova. Nech sa páči.

J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Ďakujem pekne. Pár stanovísk k názorom predniesť treba. Pokiaľ ide o samotnú dikciu zákona, tam sme, si myslím, na jednej lodi aj s opozíciou. Zákon je naozaj o tom, aby sme umožnili, pretože tá Lisabonská stratégia hovorí, že 3 %, ale z toho 2-percentná je súkromný kapitál, 1 % je verejný, verejný je u nás, má okolo 0,57, ale súkromný má 0,1. Čiže my sme veľmi zle na tom so súkromným kapitálom, ktorý ide do vedy, výskumu a tento zákon je práve na to, aby sme vytvorili spoločné, opakujem spoločné pracoviská verejných a súkromných, ako sú moderné pracoviská všade vo svete. Veď SPINO, STANDARD, to letí po celom svete. Centrá excelentnosti, technologické parky, to všetko ide. A my sme doteraz nemali v zákone legislatívnu úpravu, ktorá by definovala tieto pracoviská, čiže ten zákon je naozaj nato, aby vniesol určité pravidlá, určitý systém do spoločných, hovorím, projektov verejných a súkromných a, samozrejme, je to tu nato, aby sme umožnili a zľahčili súkromno-investičnému kapitálu investovať do vedy a výskumu. To je princíp zákona a 95 % celého toho zákona okrem niektorých ďalších vecí, ktoré sa týkajú, povedzme, cudzincov a podobne.

My aj súhlasíme s pozmeňujúcimi návrhmi, pretože myslím si, že v rámci toho hlasovania alebo návrhov, ktorý bol v gestorskom výbore, je to tak až na jeden, iba jeden jediný, a to je to, čo tu naznačoval aj pán predseda výboru a pán poslanec Devínsky, ktorý, ja som si to veľmi pozorne zapísal, čo si povedal, pán poslanec, že pracovníkom SAV-ky a vysokých škôl individuálne nebude možné podávať projekty. Ale to už potom nie sú zamestnanci. Potom už nemôžeš hovoriť o zamestnancoch SAV-ky a vysokých škôl, ak on si okrem toho ako zamestnanec, že si podá projekt, si ho ešte podá individuálne ako Peter, Paľo. Ale to už potom nemá nič spoločné so SAV-kou ani s vysokou školou. Bez ohľadu na to, že ho nikto neregistruje. A neplatí dane, neplatí nič a nevedie ani účtovníctvo.

Čiže my ho nevieme ani skontrolovať, ani nevieme pozrieť, či má nejaké prístroje, či má referencie, či vôbec môže. Čiže preto, aby nebola dvojkoľajnosť. Aby bol poriadok, keď chce individuálne, môže, ale nemôže byť aj zamestnanec a zároveň aj podnikateľom. To nikde v Európe, takto to nikde v Európe ani vo svete som to nevidel. A takto to nie je.

A to jediné, s čím nemôžeme súhlasiť a, povedal by som, toto chceme prečistiť tak, aby to bolo tak, ako je to aspoň podľa mojich vedomostí všade v Európe aj na svete, že buď som zamestnanec, alebo som niečo. Ale nemôžem byť nič a na základe toho si podať návrh na projekt. Samozrejme, že nám chodia tie isté projekty a štát ich financuje dvakrát to isté. Raz ti to dá ako zamestnanec a raz ti to dá ako fyzická osoba. Bez toho, že by mal nejaký subjekt, že by bol aspoň nezisková. Nič, nemusí byť nič.

APVV. APVV kritériá, ktoré ste ešte nastavili vy v minulej vláde sme na 100 % prevzali. Ukazuje sa nám, že sú dobré, je fakt, že my máme problémy, technické problémy so zahraničnými oponentmi, lebo nám nechcú za tie peniaze, ktoré sú tam, robiť také množstvo, veď my sme mali 3 000 projektov. Čiže 6 000 zahraničných oponentov sa nedá zúradovať. Tak sme si povedali, no tak dobre, no tak prečo by sme tých našich domácich slovenských podceňovali, no tak, prečo by, tak sme tam zmiernili tú dikciu, nezakázali, zmiernili, že keď nevieme technicky zabezpečiť 6 000 externých zahraničných oponentov, tak to budú robiť slovenskí, ktorí, to ty vieš, pán poslanec, ktorí sú anonymní. A nemysli si, že sa o každom vie. Nevie sa. Skutočne sa nevie. Aspoň pri takom množstve projektov sa to ani nedá. Nikto, aspoň to doteraz neviem, že by sa sťažoval na netransparentnosť. Ten model bol dobrý, je dobrý, akurát, že myslím si, že netreba povinne trvať na zahraničí. Tým sa diskriminujú možno naši domáci slovenskí. Takže toľko k zákonu o vede.

Pani poslankyňa, páni poslanci Mikloško, Minárik. Áno, my otvárame zákon č. 5/2004 o službách zamestnanosti vo vzťahu k cudzincom. Chceme, aby sa nevyžadovalo pracovné povolenie na dobu 30 dní, pokiaľ teda robí vedu, výskum. Pán poslanec však má právo. Ja som obyčajný minister, pán poslanec má právo podať pozmeňujúci návrh, je nado mnou, návrh podal, ja potrebujem nejaký čas, aby som si tie veci preštudoval. Vy rozhodnete, či ten pozmeňujúci návrh bude, alebo nebude. Ja som ho videl teraz po prvýkrát. (Reakcie v sále.) Ja som ho videl po prvýkrát. Ako sa môžem vyjadriť, keď ho nepoznám. (Hlasy v sále.) Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Poprosím vás, neveďme týmto spôsobom diskusiu. Ďalej chce ešte vystúpiť na záver pán spravodajca a chce využiť právo záverečného slova spravodajcu. Nech sa páči.

F. Devínsky, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda, pán minister. K tomu, čo tu odznelo len veľmi stručne a veľmi málo poviem. Jedna vec je, že minister by sa mal vyjadriť, či ten predkladaný návrh ide nad rámec zákona, alebo teda či s ním súhlasí, ale počuli sme, že nesúhlasí, respektíve nevie sa vyjadriť, lebo prvý raz ho zažil. Takže nemá v tejto chvíli na to názor.

Veľmi správne si myslím, že pán minister teraz zareagoval veľmi dobre. A keď pán minister hovorí, že málo z podnikateľského sektora ide z prostriedkov do výskumu, no tak, pán minister, to nie je tak, že to budeme riešiť, že zo štátneho rozpočtu budeme dávať, z dotácií budeme dávať do podnikateľského sektora a ten si potom za zlomkovú čiastku objedná na vysokých školách riešenie svojho výskumu. To predsa takto nefunguje. Takto to bolo v minulosti a ukázalo sa, že to je nesmierne drahé a že je to nesmierne neefektívne.

Veľmi pozorne som počúval, pán minister, čo si hovoril a povedal si, že individuálne podávanie projektov. Tak individuálne podávanie projektov existuje. Veď máme VEGU, máme APVV a individuálne podávajú profesori, docenti a zodpovední riešitelia svoje žiadosti na financovanie svojho výskumu.

Európske projekty, veď to je všetko individuálna záležitosť. Jasne som povedal, že toto už títo ľudia jednoducho nebudú môcť urobiť. Úlohou vysokoškolského učiteľa je podľa vysokoškolského zákona robiť výskum. Prikazuje mu to vysokoškolský zákon. Ale ako bude robiť výskum, pán minister, keď sa nebude môcť uchádzať o svoju podporu zdrojov povedzme z APVV? Dnes predsa APVV a VEGA podpisujú kontrakty s jednotlivými ľuďmi a zvykneš hovoriť, že oni nerobia účtovníctvo, no tak, robí to za nich fakulta. A za to, že to robí na fakulte si strháva fakulta alebo vysoká škola isté percento z tohto grantu, čo sa volá overhead a všade je to takto na svete.

Teda chcem sa opýtať, ako budú vysokoškolskí učitelia a výskumní zamestnanci môcť robiť vedu, keď sa nebudú môcť uchádzať o peniaze? Chcem sa teda opýtať, že či je to teda naozaj tak, že či sa vraciame k sovietskemu modelu, že vysoké školy učia a všetci ostatní skúmajú. Ale potom treba zmeniť aj vysokoškolský zákon a povedať, že nie je povinnosťou vysokoškolských učiteľov, aby robili výskum. To je niečo také absurdné v dnešnom globalizovanom svete a v Európskej únii a vo svete vôbec, že to jednoducho, ja si myslím, že tento parlament naozaj nemôže schváliť. Lebo keď sa nad tým zamyslíme, tak povieme, že vysokoškolskí učitelia žiadnu vedu, žiaden výskum nemajú robiť.

Ja som presvedčený, pán minister, lebo ty si vysokoškolský učiteľ a ty tiež musíš robiť vedu, že toto si naozaj nemyslel vážne a že ti to tam vpašovali nejakí úradníci, ktorí zase majú problém s tým, aby tu existovalo nejaké slobodné prostredie, v ktorom sa môžem uchádzať o vedu a výskum a môžem robiť svoje výskumné projekty.

Takže, pán minister, ja si myslím, že tie moje pozmeňujúce návrhy by si naozaj mohol podporiť. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme hlasovať spolu s ostatnými prerokovanými návrhmi zákonov a teraz v súlade so schváleným programom nasleduje

správa o činnosti verejného ochrancu práv. Túto správu ste dostali ako tlač 568.

Vítam verejného ochrancu práv Slovenskej republiky pána Pavla Kandráča a prosím ho, aby sa ujal slova a predniesol tento bod programu. Nech sa páči.

P. Kandráč, verejný ochranca práv: Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dámy a páni, dnešná správa je v celkovom poradí šiestou správou a prvou v druhom funkčnom období. V súvislosti s ňou mi dovoľte upriamiť vašu pozornosť na niektoré skutočnosti. Predovšetkým správa z formálnej a obsahovej stránky poskytuje objektivizujúci obraz na problematiku ochrany základných práv a slobôd v Slovenskej republike. Prameňom poznania sú poznatky z obsahu podnetov občanov a, samozrejme, z nášho vlastného poznávania, ktoré realizujeme. Prostriedky vyjadrenia sme volili tak, aby boli dostupné čo najširšej verejnosti.

Súčasťou správy sú aj návrhy na opatrenia v príslušných problémových oblastiach, ktoré dávam do pozornosti, pretože si myslím, že ich realizáciou sa môže napomôcť problematiku ochrany práv a slobôd tak na úrovni štátu, spoločnosti a, samozrejme, aj samosprávy.

M. Hort, podpredseda NR SR: Prepáčte, sekundu, poprosím všetkých, ktorí si chcú niečo povedať, nech si to povedia inde ako v tejto sále, aby sme elementárnu slušnosť zachovali voči rečníkovi. Nech sa páči.

P. Kandráč, verejný ochranca práv SR: Na čo sa sústredil verejný ochranca práv v hodnotiacom období, to znamená od 1. marca 2007 do 29. februára 2008? Sústredil sa predovšetkým na svoju prioritu, a to riešenie podnetov, čo je jeho zákonnou povinnosťou. Nápad bol vyše 13 600 podnetov, riešenie je 96-percentná úspešnosť. Okrem toho, že riešime podnety, chceme uspokojiť každého občana, aj toho, ktorý príde s podnetom, ktorý nie je v našej pôsobnosti. Poskytujeme mu právne usmernenie. Bolo to vyše 26 600 prípadov, za rok 2007 vyše 5 400 prípadov. Z vlastnej iniciatívy sme si stanovili druhú prioritu, a to podiel na zvyšovaní právneho vedomia, pretože toto považujeme za jednu z najzávažnejších príčin vzniku konfliktov medzi orgánmi verejnej správy a občanmi. Samozrejme, našou filozofiou je ísť za občanom, a preto sme zriadili 11 regionálnych pôsobísk, kde sa stretávame s občanmi, riešime ich problémy, prijímame podnety.

Osobitnú pozornosť v súvislosti s činnosťou verejného ochrancu práv za uplynulé obdobie sme venovali veľmi významnému medzinárodnému dokumentu, a to Dohovoru o právach dieťaťa, kde v spolupráci so školami sme sa snažili propagovať tento dokument a snažili sme sa získavať poznatky o tom, ako sa dodržiavajú práva detí v našej krajine.

Posledná oblasť, na ktorú sme sa orientovali, je oblasť spolupráce s ostatnými ľudsko-ochranárskymi inštitúciami, a to tak na úrovni vnútroštátnej, ako aj na úrovni medzinárodnej.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pokúsim sa ešte raz upozorniť poslancov, ktorí si tu urobili z toho diskusný klub, že toto je vystúpenie verejného ochrancu práv na Slovensku. Ďakujem pekne.

P. Kandráč, verejný ochranca práv: Na vnútroštátnej úrovni predovšetkým to bola Generálna prokuratúra, súdy, ministerstvá, samozrejme, aj samospráva, no a na medzinárodnej úrovni predovšetkým, a to sa pochválim, že sme dosiahli veľmi významný úspech, pretože z niekoľko desiatok uchádzačov sme sa stali pridruženým členom európskej siete detských ombudsmanov, pričom sme absolvovali veľmi prísny výberový proces.

Takisto sa zúčastňujeme v spolupráci s Komisárom pre ľudské práva na riešení niektorých problémov na úrovni Európskej únie, no a samozrejme, že spolupracujeme aj s národnými ombudsmanmi ostatných členských krajín EÚ.

Aké porušenia sme zistili. Predtým, než uvediem niekoľko čísiel, je potrebné povedať, že v Slovenskej republike sa neporušujú v masovom meradle základné práva a slobody. Nie sú to čísla alarmujúce. Za šesť rokov činnosti sme preukázali 767 prípadov, z toho za uplynulý rok to bolo 195 prípadov porušenia základných práv a slobôd. Zo 195 porušení základných práv a slobôd sa týkalo 187 zbytočných prieťahov v konaní. Z počtu 187 najväčší počet sa týkal zbytočných prieťahov v súdnom konaní, bolo to 109 prípadov. Ostatné prípady sa týkali zbytočných prieťahov na orgánoch verejnej správy. Ktoré to sú? Predovšetkým sú to obvodné pozemkové úrady, správy katastrov, Sociálna poisťovňa a, žiaľ, aj niektoré ústredné orgány vrátane ministerstiev.

Ak hodnotím spoluprácu verejného ochrancu práv s orgánmi verejnej správy, je veľmi korektná, iniciatívna, súčinná a návrhy a opatrenia, ktoré verejný ochranca práv uplatňuje voči týmto orgánom sú rešpektované.

Chcel by som upriamiť vašu pozornosť i na jeden prípad, keď verejný ochranca práv využil svoje právo podať návrh na Ústavný súd, i na prípad, keď inštitúcia na úrovni ústredného orgánu nerešpektuje súdne rozhodnutie. Považujem za veľmi závažný problém, ak nie sú rešpektované súdne rozhodnutia, ktoré sú konečné. Keďže sme s predmetnou inštitúciou pri rokovaní nenašli spoločné riešenie, samozrejme, tak ako mi zákon káže som postúpil problém vláde Slovenskej republiky.

Dovoľte mi niekoľko poznámok, ktoré som získal z obsahu podnetov občanov k legislatívnemu procesu. Veľmi časté sú ponosy na takzvané nespravodlivé zákony (tak to hodnotia občania). Sú to predovšetkým zákony, ktoré sa týkajú sociálnej oblasti. Napríklad nerovnakosť podmienok pri poskytovaní starobných dôchodkov a invalidných dôchodkov, sú to problémy, ktoré sa týkajú vdoveckých a vdovských dôchodkov, problém pri dávke v hmotnej núdzi a podobne. Samozrejme, v správe uvádzam problém ďaleko podrobnejšie. Toto považujem za veľmi významnú skutočnosť, a preto aj týmto spôsobom upozorňujem plénum Národnej rady na daný problém.

Tak ako v minulosti opätovne apelujem na vás, páni poslanci, aby sa zákonodarnou úpravou pokúsili riešiť prípady, kde chýba do splnenia podmienok na dôchodok niekoľko mesiacov, týždňov alebo aj dní. Opakujem, že nejde o to, či bude zavedený inštitút odstránenia tvrdosti zákona, ale stanovme určité kritériá, ktoré budú zohľadňovať tieto osobitné prípady, ktorých nie je veľa, ale sú tragické.

Je veľmi pozitívne, že prednedávnom Národná rada prijala novelu zákona o náhradnom výživnom, kde sa zahrnuli aj prípady poskytovania sirotských dôchodkov u tých, ktorých živitelia nemohli splniť podmienky starobného dôchodku. Štyri a pol roka som na to upozorňoval a som veľmi rád, že toto sa v prospech občanov urobilo, pretože deti nemôžu za túto skutočnosť a podmienky sa dodatočne splniť nedajú.

Dovoľte mi ešte upozorniť, ktoré to sú tie ďalšie problematické zákony, s ktorými občania vyjadrujú nespokojnosť. Je to takzvaný zástrčkový zákon, zákon o regulovanom nájomnom. Sú i ďalšie, ktoré sú uvedené v správe o činnosti.

Dovoľte mi, aby som z viacerých príčin, ktoré sú príčinou konfliktov medzi orgánmi verejnej správy a občanmi upozornil predovšetkým na to, že sa zabúda na strane orgánov verejnej správy, že sú pre občanov, nie naopak, na arogantné správanie sa, nedôslednosť, povýšenecké správanie sa pracovníkov verejnej správy. Občan sa takto cíti nie ako klient, ale ako ponižujúci prosebník. Čiže preňho je úkon na orgánoch verejnej správy prakticky utrpením a radšej ho nevyužije.

Chcem poznamenať, že o týchto problémoch sme rokúvali aj na úrovni Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, aj s predstaviteľmi Združenia miest a obcí a našli sme odozvu. Chceme, aby sa dosiahla určitá kultúra úradníckeho výkonu, a preto Kancelária verejného ochrancu práv vypracovala takzvané "Desatoro dobrej správy". Motívom bolo aj to, že na úrovni Európskej únie dobrá správa je už zaradená medzi základné práva. Prezentovali sme to vo výbore pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

Som presvedčený, že návrhy, ktoré verejný ochranca práv predkladá v správe by napomohli ochranu a uplatňovanie základných práv a slobôd v Slovenskej republike.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi ešte uviesť, že svoju činnosť verejný ochranca práv realizuje s 19 spolupracovníkmi za využitia prostriedkov štátneho rozpočtu, s ktorými hospodári v úspornom režime. Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Zaujmite miesto pre navrhovateľov. A teraz prosím poverenú členku výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien pani poslankyňu Emíliu Müllerovú, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore. Nech sa páči.

E. Müllerová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán verejný ochranca ľudských práv, milé kolegyne, kolegovia poslanci, dovoľte mi z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien oboznámiť vás s výsledkom prerokovania správy o činnosti verejného ochrancu práv vo výbore.

V súlade s § 23 ods. 1 zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov predložil verejný ochranca práv Pavel Kandráč 26. marca 2008 správu o svojej činnosti Národnej rade Slovenskej republiky.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 28. marca 2008 č. 597 pridelil správu o činnosti verejného ochrancu práv (tlač 568) na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien s tým, že výbor podá Národnej rade správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu a pripraví návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

Výbor v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky rokoval o správe o činnosti verejného ochrancu práv na svojej 31. schôdzi za účasti verejného ochrancu práv Pavla Kandráča. Výbor uznesením z 30. apríla 2008 č. 129 správu o činnosti verejného ochrancu práv zobral na vedomie a taktiež odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky predmetnú správu vziať na vedomie.

Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram týmto rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne? Pani poslankyňa Magdaléna Vášáryová, pán poslanec Rafael Rafaj, pán poslanec Peter Dubravay. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a slovo dávam pani poslankyni Magdaléne Vášáryovej.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, páni, kolegovia, Slovenská republika je typickou parlamentnou demokraciou a najmä pri dnešnom štýle vládnutia treba vždy zdôrazňovať vo verejných debatách, že v tomto type demokracie v parlamente je právo väčšiny a väčšina určuje, ako sme denne svedkom, čo je nateraz správne a čo nie a čo sa bude diať. Ale aj v takej parlamentnej demokracii, ako je naša, dnes sú inštitúcie a funkcie osamelých bežcov.

Takýto osamelý bežec je Úrad verejného ochrancu práv, ktorý nám dnes predkladá svoju šiestu správu a budí malú pozornosť a ja si myslím, že o tejto správe treba diskutovať aj preto, lebo Slovenská republika ako členská krajina Európskej únie prebrala priority európskej politiky aj v oblasti ochrany ľudských práv a slobôd. Potom aj preto, že funkciu verejného ochrancu práv obsadzuje Národná rada. A teda my sme garantom kvality tohto nezávislého úradu a my sme ho poverili ochranou práv občanov. A aj preto, lebo v správe, pokiaľ si ju pozorne prečítate, sa nachádzajú odkazy verejného ochrancu práv, aby sme s ním diskutovali, aby sme si ho vypočuli a aby sme si správu prečítali.

Ombudsman, ako sa medzinárodne volá takáto funkcia, je dnes štandardnou výbavou demokratických štátov a v Európe takáto inštitúcia nie je len v Bielorusku a ešte aj v Turecku, ale tam už pokračujú legislatívne kroky, aby mali verejného ochranu práv. Demokratické štáty po druhej svetovej vojne totiž vychádzajú z presvedčenia, že zdrojom ľudských slobôd a práv nie je moc, ktorá stanovuje právo v parlamente, ale samotná humanita, prirodzená a neodnímateľná dôstojnosť každého občana štátu, ktorú musí aj tá najsilnejšia, a ako povedal pán verejný ochranca práv, akási spupná moc rešpektovať.

Zo správy sa dozvieme podrobne, a nakoniec o tom pán verejný ochranca práv hovoril vo svojom vystúpení, o počte podaní. Preto ja o tom nechcem hovoriť, hoci moju pozornosť, pán Kandráč, pritiahla konštatácia zo strany 57, že osobné stretnutia vás ako ombudsmana sa kvalifikujú ako niečo nadštandardné, lebo potom nejde len o formálne preskúmanie podnetu od stola, to som citovala.

Moje skúsenosti s aktivitami verejných ochrancov práv v Rakúsku a Poľsku hovoria o tom, že ombudsmani, ktorých som ja osobne poznala, boli nielen neustále prítomní vo verejnom živote krajiny. Ich články boli v novinách citované a ich názory veľmi očakávané odbornou aj laickou verejnosťou. Žiadna diskusia o nejakom flagrantnom porušení práv a slobôd konkrétneho občana alebo skupiny občanov sa nezaobišla bez ich verejného a verejne prístupného apelu.

Boli a sú to napospol habilitovaní profesori práv a právne morálne autority štátu. Mnohých z nich z tejto populárnej pozície potom vošli úspešne aj do politiky. Ja by som tu spomenula len moju priateľku Heide Schmidt, ktorá sa dokonca stala druhou podpredsedníčkou parlamentu v Rakúsku, alebo rovno prešli do ústavných súdov ako v Poľsku.

Ja osobne ľutujem, že funkcia nášho slovenského ombudsmana nebudí u nás takú pozornosť ako v týchto dvoch citovaných krajinách. Ak sa teda v správe dočítame, že verejné orgány nerešpektujú nálezy verejného ochrancu práv, zostáva zrejme už len na občanoch, aby si vynútili pozornosť pre svojho verejného ochrancu práv. Ale na to musí mať verejný ochranca práv výnimočnú pozíciu na verejnosti aj ako osoba a musí si vynútiť rešpekt svojimi nezávislými postojmi. V tomto prípade predsa nejde, a parlament nezriadil inštitút dobrého anjela, ale inštitút autority, o osamelého bežca, ktorý bude vymáhať práva pre svojich občanov.

Po tom, čo verejný ochranca práv získal kompetenciu, ako sám uviedol dnes v správe vo svojom príhovore k nám, pán verejný ochranca práv od 1. apríla 2006 má možnosť podania na Ústavný súd, čo veľmi vítam a nechcem tu z tohto miesta špekulovať, či to jedno podanie na Ústavný súd bolo veľa alebo málo. Ale bolo by dobre, keby sme sa my tu, ktorí sme zodpovední za hodnotenie jeho práce, nad týmto zamysleli.

Je stav ochrany slobôd našich občanov naozaj taký excelentný, že za rok stačí sa spýtať raz Ústavného súdu na jeho názor? Pritom nás verejný ochranca práv žiada už po šiesty raz rozšíriť pôsobnosť svojho úradu na všetky práva a slobody fyzických a právnických osôb pri konaní, rozhodovaní a nečinnosti orgánov verejnej správy, to citujem, ako je v prípade ombudsmanov u našich susedov.

Tu by som chcela upozorniť aj na to, že v krajinách našich susedov sa verejný ochranca práv stal podporovateľom a hovorcom občianskej spoločnosti a je zároveň aj katalyzátorom tlaku štátnej správy a prípadne politikov na činnosť občianskych združení. Škoda, že hlas nášho ombudsmana nezaznel s celou jeho autoritou, ktorú by mal požívať medzi nami, ktorí mu dali hlas vtedy, keď súčasná vláda obmedzila práva niektorých mimovládnych občianskych organizácií na 2 % asignácie dane, aby som spomenula len tento jeden flagrantný prípad.

Pýtam sa aj, kde bol hlas nášho ombudsmana pri prípade Hedvigy Malinovej, občianky Slovenskej republiky, ktorej práva evidentne boli porušené dokonca najvyššími predstaviteľmi vlády Slovenskej republiky?

Zaujímavé je aj jeho konštatovanie, o ktorom pán ombudsman hovoril, a treba to tu znovu zdôrazniť, že si robí starosti a očakáva nárast podaní v súvislosti s takzvaným zástrčkovým zákonom, ktorý sme toť nedávno prijali hlasmi koaličných poslancov a očakáva nárast podaní od tých občanov, ktorí budú protestovať, že musia platiť za službu, ktorú si nevyžiadali a ani ju nevyužívajú alebo pre neprítomnosť signálu Slovenskej televízie ani ju nemôžu využívať. Dúfam, že ste, pán ombudsman, protestovali medzi poslancami koalície a upozorňovali ste ich na túto skutočnosť. Ja som sledovala všetky mediálne výstupy okolo prijímania tohto zákona, ale pripúšťam, že mi možno váš mediálny apel v tejto súvislosti unikol pozornosti.

S prihliadnutím na verejnú prístupnosť materiálu by som sa ešte na koniec môjho vystúpenia vyjadrila k takému úradníckemu jazyku v niektorých pasážach, ktorým je tento materiál písaný. Verejný ochranca práv je samostatná osoba a úrad a pretože tento materiál je verejne prístupný, možno by bolo dobré, keby mal menej úradníckych formulácií, ktoré prechádzajú z jedného materiálu do druhého. Mohlo by sa totiž v tomto veľmi zaujímavom materiáli stať, že tých veľa slov skryje dobré skutky, ktoré sa tam nachádzajú. Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickými poznámkami sa neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť vystúpiť s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka. A posledným do rozpravy prihláseným je pán poslanec Rafael Rafaj. Pán poslanec Dubravay ma medzitým informoval, že sa vzdáva svojho vystúpenia, lebo musel z bezodkladných príčin odísť. Takže, nech sa páči, pán poslanec.

R. Rafaj, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán ombudsman, dámy a kolegovia, so záujmom som si prečítal túto správu a budem sa vo svojom verím, že stručnom vystúpení venovať len tomu prípadu, ktorý je aktuálny a je uvedený na strane 51 a 52 predmetnej správy.

V správe sa konštatuje v tejto pasáži o neoprávnenom zverejňovaní údajov a zásahov do legitimity osobnostných práv Ústavom pamäti národa. Som rád, že okrem, tak ako bolo v minulosti hovorené len akýmsi politickým upozorneniam aj takáto vážna inštitúcia, ako nepochybne verejný ochranca práv a jeho úrad sú, si všimol takúto kolíziu dvoch možných práv - práva verejnosti a individuálnych základných práv a ľudských slobôd. Je tento prípad o to zložitejší, že namietaný sťažovateľ pán Turek disponuje právoplatným rozhodnutím súdu v danej veci vo veci na ochranu jeho osobnosti tým, že bol neoprávnene evidovaný v materiáloch bývalej Štátnej bezpečnosti ako spolupracovník v kategórii rezident, agent a tak ďalej. Teda v tej, dá sa povedať, najdiskreditujúcejšej. So záujmom som si túto pasáž čítal najmä preto, aký je vlastne výsledok, keď jedna verejnoprávna inštitúcia, ktorou je Úrad verejného ochrancu práv, upozorní inú inštitúciu, ktorá má pracovať vo verejnom záujme a je zriadená zo zákona ako verejnoprávna inštitúcia na porušovanie práv a žiada ju o opravu konania presne v zmysle ochrany ľudských práv a rozsudku súdu.

Ja si naozaj počkám, alebo budem pozorne sledovať tento vývoj vzájomného presviedčania sa dvoch verejnoprávnych inštitúcií, kto má väčšiu právnu silu alebo legitimitu a čo je možné chrániť a či pri tomto paradoxe, pretože väčšinou hovoríme o moci štátnej alebo inej a nepredpokladal ani zákon, že by iná verejnoprávna inštitúcia mohla takýmto spôsobom porušovať základné ľudské práva, pretože to sú všetko inštitúcie, ktoré sú zriadené priamo zo zákona a musia konať len v dikcii zákona.

Takže čo chcem povedať? Ako môžeme pomôcť ombudsmanovi do budúcnosti, aby sme si na budúci rok v tej siedmej správe neprečítali takúto pasáž a možno sa pridajú ešte iné osobnosti. Oni len konštatovali a zobrali na vedomie a akceptovali, že sa niečo porušilo. Myslím, že sme od toho, aby sa to napravilo, a myslím si, že takéto riešenie by bolo, keby Ústav pamäti národa naozaj vyhovel v tej pasáži, ktorá hovorí, že minimálne by v tej elektronickej forme mal byť elektronický kľuk, má rozhodnutie predmetného súboru, respektíve stanovisko, čo je myslím si aj v právomoci ústavu, ktorý síce ako špeciálna inštitúcia musí dodržiavať aj iné nadstavbové zákony štátu, no a verím, že sa nám podarí ešte v tomto roku pripraviť taká novela zákona o ÚPN, aby ombudsman v budúcom roku už nemusel takéto skutočnosti konštatovať. Len k tomu som chcel vystúpiť a ďakujem za vašu pozornosť.