M. Hort, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pán poslanca sa prihlásil pán poslanec František Mikloško. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Mikloško, nech sa páči.

F. Mikloško, poslanec: Som na strane každého človeka, ktorý je nespravodlivo zapísaný v zoznamoch Štátnej bezpečnosti ako agend, ale pýtam sa pána poslanca Rafaja, či rozsudok, ktorý bol vynesený, že nespolupracoval, je definitívny, alebo je to len okresný rozsudok. A to sa pýtam aj pána ombudsmana, pretože potom, ak to bol len okresný rozsudok, pán poslanec, tak vaša argumentácia bola nekompetentná, ako dosť často býva nekompetentná vaša argumentácia. Ak to bol definitívny rozsudok Najvyššieho súdu, tak sa vám ospravedlňujem.

Po ďalšie. Bolo trošku podľa mňa účelové, že ste využili túto správu a ja som zvedavý na vysvetlenie pána ombudsmana na to, aby ste znovu začali nejakým spôsobom agitovať proti Ústavu pamäti národa. Ústav pamäti národa chceli zrušiť vulgárnym spôsobom. Našťastie sa vám to nepodarilo. Čakáme na ďalšiu vašu novelu tohto zákona, ktorú predpovedáte. Som zvedavý, či to bude slušná novela, alebo rovnako to bude vulgárne, ako snaha zrušiť teda tento ústav a dúfam, že tí, ktorí sa podpíšu pod ten zákon, že to budú ich pravé podpisy.

M. Hort, podpredseda NR SR: Reagovať na pána Mikloška chce teraz pán poslanec Rafaj. Nech sa páči.

R. Rafaj, poslanec: Tak ja nemôžem posudzovať bohorovnosť jeho excelencie najstaršieho poslanca tejto snemovne, pretože evidentne preukázal, že iba on má pravdu a nikto iný takú pravdu nemá. Vydal opäť, ako má to vo zvyku, rozsudky, označil aj obvinených, takže v tomto smere ma vôbec neprekvapil vo svojom vystúpení, ale ako obyčajne, pán poslanec, ja používam argumenty, a nie tie politologické drísty, ktoré ty tu trepeš, takže chcem ti len povedať, že išlo o rozsudok, keďže ide o občana...

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán kolega, prosím, iný slovník v Národnej rade.

R. Rafaj, poslanec: ... Českej republiky, ide o rozhodnutie Mestského súdu v Prahe z toku 1997, ale podstatné je, keď už hovoríme o našich záväzkoch, že presne v tomto istom duchu rozhodol aj Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu a tu už akákoľvek polemika, či ľavá, pravá, horná, dolná sa končí, si myslím. Takže ďakujem ti, že si sa mi ospravedlnil, že si slušný človek.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec Rafaj bol posledný, ktorý vystupoval v rozprave k tomuto bodu. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa verejného ochrancu práv, či chce reagovať na rozpravu v záverečnom slove? Nech sa páči.

P. Kandráč, verejný ochranca práv: Ďakujem veľmi pekne za udelenie slova. K vystúpeniu pani poslankyne Vášáryovej k strane č. 57 správy. Je tam jednoznačne zdôraznené, že prioritu má osobne prešetrovanie prípadov na orgánoch verejnej správy, pretože sme si vedomí toho, že jedine tento spôsobom je veľmi radikálny a efektívny.

Čo sa týka osamelého bežca. Povedal som, že mám veľmi dobrú spoluprácu s orgánmi verejnej správy aj s inými orgánmi. Iste nie je to ľahká práca. Naše odporučenia, návrhy orgány rešpektujú. Iste sú prípady, kde až po niekoľkých urgenciách. Ďakujem za podporu pre rozšírenie pôsobnosti verejného ochrancu práv. Dovoľte zdôrazniť, že nejde o právomoc, ide o pôsobnosť. To znamená, že o rozšírenie pôsobnosti nielen na základné práva a slobody, ale na všetky práva, tak ako je to aj vo väčšine prípadov krajín Európskej únie.

Čo sa týka prípadu Malinovej, je to záležitosť trestnoprávna, kde verejný ochranca práv nemá pôsobnosť. Samozrejme, boli sme pripravení na to, že v prípade, ak by došlo ku skutočnostiam, ktoré sú v pôsobnosti verejného ochrancu práv zasiahneme. Tento akt násilnosti sme odsúdili.

K prípadu, ktorý spomenul pán poslanec Rafaj. Je to prípad, ktorý sme zistili v rámci reálneho života, že v prípade vedenia zoznamov bývalej Štátnej bezpečnosti existuje právoplatný rozsudok, ktorý potvrdzuje, že istý občan je tam uvedený neoprávnene. Kontaktovali sme príslušnú inštitúciu ohľadne nápravy. Náš návrh bol nie vyškrtnutie, ale aby bol pri jeho mene urobený odkaz na rozsudok číslo to a to. Myslím si, že na národnej úrovni to bolo veľmi jednoduché riešenie a rýchle.

Prípad Turek je prípadom analogickým, za ktorý Slovenská republika už bola postihnutá sankciou Európskeho súdu pre ľudské práva a podľa našich vedomostí tento prípad bol prerokúvaný aj Výborom ministrov s tým, že bolo uložené republike, že má prijať opatrenia, aby v budúcnosti sa také prípady neopakovali. Čiže v súčasnom prípade je rozhodnutie súdu, ktoré má najvyššiu silu na rozdiel od prípadu Turek. Chceme, aby bolo zadosť učinené rozsudku. K vzájomnej dohode nedošlo, preto prípad bude musieť rozhodnúť vláda SR. Dovolím si ešte povedať na margo pani Vášáryovej, že máme výbornú spoluprácu s naším gestorským výborom.

Ešte k podaniu na Ústavný súd SR - len jediné spĺňalo kritériá pre podanie. Ďakujem veľmi pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pani spravodajkyňa, chcete zaujať stanovisko? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme hlasovať tak ako pri ostatných bodoch, keď budeme hlasovať o všetkých prebratých zákonoch. Ďakujem, pán verejný ochranca práv. Teraz pristúpime k ďalšiemu bodu, ktorým je

správa o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2007.

Správu ste dostali ako tlač 585.

Vítam teraz na rokovaní Národnej rady predsedníčku Rady pre vysielanie a retransmisiu pani Valériu Agócs a súčasne ju prosím, aby sa ujala slova.

V. Agócs, predsedníčka Rady pre vysielanie a retransmisiu: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne a páni poslanci, šiestykrát predkladám v Národnej rade výročnú správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu. Znamená to, že poslednýkrát, keďže môj mandát končí 13. januára 2009. Zdôrazňujem takto ten dátum, lebo v správe pri prepise chybne uviedli koniec môjho funkčného obdobia. Spolu so mnou končia aj naši dvaja výborní právnici - pán profesor Peter Škultéty a pán doktor Jozef Brázdil, keďže len títo dvaja právnici sú členmi rady. Teda právnici sú len dvaja v rade. Dúfam, že aj medzi tými novými bude aspoň jeden. Toľko na úvod a teraz niekoľko štatistických údajov.

V súčasnosti máme na Slovensku 35 rádií. Je to verejnoprávny Slovenský rozhlas so svojimi šiestimi okruhmi a 34 držiteľov licencií, z ktorých je 9 multiregionálnych, 13 regionálnych a 12 lokálnych vysielateľov. Televízií máme 121. Verejnoprávna Slovenská televízia s pôvodnými dvomi kanálmi a včera sme v Slovenskej televízii udelili digitálnu licenciu na tretí, na ten športový kanál, ktorý, keď Pán Boh dá, 8. augusta tento rok v deň začatia letných olympijských hier začne aj vysielať. Dúfam, že sa im to podarí.

No okrem Slovenskej televízie máme 120 držiteľov licencií. Skladba je nasledovná - 13 multiregionálnych, 20 regionálnych a 87 lokálnych, z ktorých 46 je členom Združenia lokálnych a regionálnych televíznych staníc Slovenska pod názvom LOTOS. Iba Videotest vysiela 16 televízií, iba reklamu a telenákup vysielajú 4 vysielatelia a je 15 takých lokálnych televízií, ktoré vysielajú dvojjazyčne slovensky a maďarsky. Dvojjazyčné rádio máme len jedno. Je to Rádio Tatry Internacionál so sídlom v Poprade, ktoré vysiela slovensky a anglicky. Za minulý rok pribudli 4 rádiá a 10 televízií.

Do kompetencie rady patrí aj registrácia retransmisie pre káblových operátorov. Počet registrácií v prípade káblových distribučných systémov je 167 a počet domácností pripojených na káblové distribučné systémy je 717 269. Rýchle pribúdajú aj modernejšie systémy. Počet domácností pripojených prostredníctvom EMDS, EMVDS, internetu a iných telekomunikačných sietí bolo koncom roka 2007 42,5-tisíca a retransmisia prostredníctvom mobilných operátorov je prístupná pre 1 210-tisíc ľudí. Údaje o majiteľoch súkromných satelitných antén nie sú nám k dispozícii.

Činnosť Rady pre vysielanie a retransmisiu v licenčnej oblasti v roku 2007 smerovala najmä k príprave a úspešnej realizácii jarného a jesenného výberového konania, kde sa vysielateľom udeľovali frekvencie na rozhlasové analógové vysielanie. Rada sa tiež aktívne zúčastňovala na príprave procesu zavádzania pozemského digitálneho televízneho vysielania najmä prostredníctvom účasti na práci skupiny pre digitálne vysielanie pre ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií.

Vlani prijatý zákon o digitálnom vysielaní vstúpil do platnosti 31. mája 2007, ktorý uložil Slovenskému rozhlasu a Slovenskej televízii požiadať o digitálnu licenciu do konca augusta roku 2007. A tak v decembri rada udelila vtedy historicky prvé digitálne licencie na vysielanie programovej služby STV 1 a STV 2, ako som spomenula, včera k nim pribudla ďalšia licencia na trojku na šport a na všetkých šesť okruhov Slovenského rozhlasu.

Ale aby som bola úprimná, mne to pripadá trošku zvláštne, že vďaka digitálnemu zákonu sa stali vysielatelia zo zákona zároveň aj držiteľmi licencií vo fungujúcom duálnom systéme. Ale snáď sa to časom vykryštalizuje.

Rada už vlani plne využívala automatizované televízne záznamové zariadenie zakúpené v druhom polroku 2006, ktoré nahráva, a po dobu 30 dní archivuje vysielanie oboch programových okruhov Slovenskej televízie, Markízu, JOJ-ku a TA3.

Keďže ale v zmysle zákona aj vysielatelia majú za povinnosť uchovávať záznamy iba na 30 dní a v prípade niektorých sťažností by sa vyžadovalo hádam dlhšie obdobie, plánovali sme zakúpiť zariadenie na 60-dňovú archiváciu. V rozpočte ste na to schválili 350-tisíc korún, ktoré sú účelovo viazané.

Ďalšie naše požiadavky akceptované neboli v tohtoročnom rozpočte. Pred Vianocami však nastal havarijný stav. Padol nám kompletný počítačový systém. Na vykrytie havarijnej situácie sme minuli 300-tisíc korún, ktoré sme už ale hradili z financií na tento rok. Totiž opravili nám to až v priebehu januára. Nový poštový server s príslušenstvom, ktorý sme museli kvôli tej havárii zakúpiť, nás stál 303-tisíc korún. Žiadali sme ministerstvo financií o poskytnutie aspoň 200-tisíc korún s tým, že zvyšných 100-tisíc získame presunom z rôznych položiek. Zatiaľ sme nedostali nič. Čiže sme v mínuse. Bohužiaľ, chýba nám spolu celkom, presne poviem 603-tisíc korún.

Verte mi, šetríme, kde môžeme. Šetríme na ceruzkách, aj na služobných cestách, na všetkom. Ale schválené peniaze nám na tento rok asi nebudú stačiť. Pritom sme inštitúcia a nerada o tom hovorím, ale sme inštitúcia, ktorá na seba aj zarobí. Veď v rozpočte na tento rok máme 29 745-tisíc korún. Pritom vlani sme dali vysielateľom pokuty takmer 35 miliónov. O pokutách sa ešte zmienim aj podrobnejšie. Trošku som odbočila od hlavnej témy, ale budem pokračovať.

Okrem priebežného monitorovania vysielania najmä na základe doručených sťažností, ale aj z vlastného podnetu rady, aj ku tým sťažnostiam sa ešte vrátim, boli na rok 2007 naplánované dva dlhodobejšie komparatívne monitoringy. Prvý polrok bol venovaný porovnávaciemu monitoringu spravodajstva televíznych staníc STV, Markíza, JOJ a TA3 a v druhom polroku bol uskutočnený komparatívny monitoring spravodajstva rozhlasových staníc. Išlo o Rádio Slovensko, Expres, VIVA a OKEY. Oba monitoringy boli zamerané predovšetkým na kontrolu zabezpečenia objektivity a nestrannosti spravodajských programov, teda povinností, ktoré vysielateľom ukladá § 16 písm. b) vysielacieho zákona.

A teraz ku sťažnostiam. V roku 2007 zaevidovala kancelária rady celkom 216 sťažností, z toho 189 sa týkalo obsahu vysielania, čo predstavuje približne rovnaký počet, ako to bolo v roku 2006. Najväčší počet smeroval voči Markíze, proti JOJ-ke, potom nasledovala Slovenská televízia, najmenej ich bolo proti TA3, tých bolo 7. Tento rok sťažností pribúda. To len na okraj.

Pôvodný takzvaný jednotný systém označovania, ktorý sme onoho času vypracovali v spolupráci s vysielateľmi, totiž obsahoval k vekovej nevhodnosti aj časovú oponu pre programy nevhodné pre divákov do 15 rokov, ktoré sa mohli dokonca minulého roku vysielať len po 20.00 hodine.

Fungujúci jednotný systém zanikol, nahradila ho vyhláška ministerstva kultúry, ktorá od 1. januára podlieha audiovizuálnemu zákonu a časovú oponu k tej pätnástke už neobsahuje. Sťažností na vekovú vhodnosť programov ale vybavujeme aj naďalej my, teda Rada pre vysielanie a retransmisiu.

A teraz stručne o pokutách. Rada v roku 2007 uložila 121 upozornení na porušenie zákona a 80 pokút v celkovej sume 34 915-tisíc korún, z čoho vysielateľom rozhlasovej programovej služby boli uložené pokuty v celkovej výške 215-tisíc korún. V porovnaní s rokom 2006 je to celkovo o 3 335-tisíc korún viac.

Dovoľte mi osobne vyzdvihnúť ochranu ľudskej dôstojnosti a ľudskosti a ochranu maloletých v televíznom vysielaní. Uložených bolo 48 pokút v celkovej sume necelých 23 miliónov korún. Dali sme 36 upozornení na porušenie zákona a v dvoch správnych konaniach rada uložila sankciu odvysielať oznam o porušení zákona.

K úlohám rady pre rok 2008. Uskutočníme aj tento rok komparatívny monitoring spravodajských relácií vybraných televíznych vysielateľov a taktiež kontrolu dodržiavania podielu vysielaných programov sprevádzaných skrytými alebo otvorenými titulkami u verejnoprávneho vysielateľa.

Iste viete, že túto povinnosť uvádzal zákon o vysielaní a retransmisii medzi osobitnými povinnosťami vysielateľa na základe zákona aj doteraz. Vzťahuje sa to na 25 % všetkých vysielaných programov a 1 % musí byť v posunkovej reči. Len čo však prejde, Slovenská televízia na digitálny spôsob vysielania, bude to a do troch rokov postupne musí sa dostať na nasledovnú úroveň. Bude to teda 50 % všetkých programov, ktoré musia byť sprevádzané skrytými alebo otvorenými titulkami, 3 % programov tlmočených do posunkovej reči a 20 % všetkých vysielacích programov sprevádzaných hlasovým komentárom pre nevidiacich.

V rámci licenčnej agendy pre rok 2008 sa začne rozsiahly počet prideľovania digitálnych licencií v súlade s opatrením č. 17 Telekomunikačného úradu z 18. apríla 2008, ktorý stanovuje podmienky prechodu z analógového na digitálny spôsob šírenia signálu televízneho terestriálneho vysielania.

Po bilancii činnosti za rok 2007 a úlohách na rok 2008 nech mi je dovolené nahliadnuť trošku aj do budúcnosti. Úloh z roka na rok pribúda. Pribúdajú úlohy aj takmer pri každej novele nášho zákona. Kancelária rady však pracuje už roky s tým istým počtom zamestnancov. Teda maximálne 30 ľudí.

Práve na zajtra som dostala pozvánku na ministerstvo financií na prvé kolo rokovania o budúcoročnom rozpočte. Budem musieť požiadať o zvýšenie tohto počtu aspoň o 6 ľudí - po dvoch na programový, licenčný aj na právny odbor, aby naši odborníci stíhali spracovať žiadosti o udeľovanie digitálnych licencií, stíhali monitorovať pribúdajúce obsahy a právnici posúdiť súlad medzi obsahom a zákonom. Keď totiž kancelária rady nebude personálne posilnená, bude to na úkor kvality jej práce aj činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu. Preto vás už teraz žiadam o podporu tejto našej požiadavky prirodzene vrátane financií pri schvaľovaní štátneho rozpočtu na budúci rok.

Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne a páni poslanci, toľko stručne o stave vysielania a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu. Ďakujem vám za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Veľmi pekne ďakujem, vážená pani predsedníčka. Teraz poprosím povereného člena z výboru pre kultúru, médiá pána poslanca Gyulu Bárdosa, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore.

Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážená pani predsedníčka, milé kolegyne, ctení kolegovia, dovoľte mi, aby som vás informoval o výsledku prerokovania Správy o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2007 vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

Správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2007 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 10. apríla 2008 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Súčasne poveril výbor predložením správy o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a pripraviť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá prerokoval predmetnú správu v stanovenej lehote a uznesením č. 131 zo 6. mája 2008 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2007.

Taktiež odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas, aby predsedníčka Rady pre vysielanie a retransmisiu Valéria Agócs správu uviedla, čo sa stalo, a mohla vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350 o rokovacom poriadku.

Súčasne ma výbor určil za spravodajcu a poveril, aby som informoval Národnú radu, čo sa práve deje. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k prerokovanej správe rady tvorí prílohu tejto správy. Predmetná správa o výsledku prerokovania správy vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá bola schválená uznesením výboru zo dňa 6. mája 2008 č. 134. Ďakujem pekne.

Pán podpredseda, skončil som a prosím, aby ste otvorili rozpravu.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca, za spravodajskú informáciu. Otváram rozpravu a pýtam sa teraz, keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, kto sa hlási do rozpravy ústne? Pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Jarjabek. Pýtam sa, či ešte niekto sa chce ústne prihlásiť do rozpravy? Pokiaľ nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Slovo má pani poslankyňa Tóthová pripraví sa pán poslanec Jarjabek.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená pani predsedníčka rady, ja som si nielen veľmi pozorne vypočula vaše vystúpenie, ale aj veľmi pozorne prečítala dosť obsiahlu správu, ktorú ste zaslali tomuto parlamentu, ktorá je v rozsahu 149 strán plus tabuľkové prílohy.

Musím konštatovať, že vo vzťahu k správam, ktoré boli predložené po minulé roky, je tu posun dopredu a osobitne chcem vyzdvihnúť časť, ktorá sa týka informácie o súdnych sporoch a konaniach o opravných prostriedkoch podaných proti rozhodnutiu Rady pre vysielanie a retransmisiu, ktorá časť je dosť bohatá, má rozsah od 113 do 133 strán.

Osobne by som asi zostručnila informácie týkajúcej sa časti právnej situácie v tejto oblasti. Samozrejme, v každom prípade nie je to na škodu veci. Je to viac len na prácnosť pripravovanej správy, pretože predpokladám, že poslanci Národnej rady by mali mať v tomto ohľade aký-taký prehľad už podľa predchádzajúcich rokov.

Na úvod chcem povedať, že Rada pre vysielanie a retransmisiu plní významné úlohy, ktoré jej zveril zákon a v určitých častiach vlastne plní úlohy štátnej správy a je to vlastne situácia, že na verejnoprávny inštitút bol prenesený výkon štátnej správy a pri rozhodovaní pri týchto úlohách vlastne má postavenie orgánu štátnej správy.

Dodnes nie je vyjasnená otázka, aký je vzťah ministerstva kultúry, respektíve vlády k tejto aktivite, respektíve k tejto časti aktivity orgánu, keďže tu skutočne je štátna správa s možnosťou sankcionovania porušení jednotlivých ustanovení zákona. Na okraj chcem len pripomenúť, že ústava vo svojich článkoch hovorí len o prenesení výkonu štátnej správy na územnú samosprávu a nie je tam časť, ktorá by bola usmernením na prenesenie výkonu štátnej správy na verejnoprávne inštitúcie.

Ak dovolíte, ja by som sa zamerala na jednu časť správy, a to informáciu uplatňovania, realizácie § 19 zákona a § 20 zákona. Tento môj akýsi záujem o realizáciu týchto paragrafov vyplýva aj z toho, že v minulom období som navrhla doplnenie § 19 o sankcionovanie ponúk programov, v ktorých sa znázorňuje použitie strelnej zbrane, znázorňuje sa násilie, znázorňuje sa pohlavný styk alebo devastácia životného prostredia. Taktiež z našich radov vyšla novelizácia, teda z návrhu v minulom období poslankyne Muškovej a poslankyne Podrackej § 20. Tak z týchto dôvodov som sa zamerala na tieto paragrafy a budem o správe, o tejto časti hovoriť.

Pozitívom je to, že do tejto správy sú už zahrnuté informácie o aplikácii týchto ustanovení, pretože v minulosti neboli a museli sme uznesením parlamentu žiadať predloženú správu o doplnenie. Prečo ma toto zaujíma? Z toho dôvodu, že tu skutočne ide o vysielanie ponúk programu, ktoré sa vysielajú cez deň, teda sledujú deti, sleduje mládež a že ide o veľmi jednoduché preukázanie porušenia zákona. A jednak preto, že dostávam dosť početné listy od občanov, ktorí poukazujú na prezentáciu násilia v týchto ponukách, prezentáciu strelnej zbrane a tieto ponuky sa vysielajú poobede, kedy deti týchto rodičov sledujú program.

Osobne mám pocit, že rada väčšinou len na základe podnetov rieši porušenie týchto ustanovení a že zrejme z personálnych dôvodov a kapacitných dôvodov nerobí dôsledný monitoring týchto relácií s následným uplatňovaním pokút.

Preto využijem túto možnosť v parlamente a obrátim sa na všetkých tých rodičov, ktorí komunikujú do mojej kancelárie alebo písomne, poprípade aj telefonicky, že tu existuje možnosť podať impulz na začatie konania na Radu pre vysielanie a retransmisiu a tá musí začať správne konanie. A pokiaľ je formulácia v zákone taká, aká je, je jednoznačné, že toto správne konanie musí byť ukončené uložením pokuty, lebo len čo sa v ponuke záber so strelnou zbraňou alebo surového násilia ukáže, je to evidentné porušenie zákona.

Čo už je horšie preukázať v niektorých dielach, v ktorých v rámci fabuly deja sa prezentujú určité konania s použitím strelnej zbrane a násilia, kde s ním musí vzniknúť otázka, či v rámci deja a zámeru autora, ktorý prezentuje určitú myšlienku prostredníctvom filmového deja, či je to nevyhnutné, aby to bolo prezentované tým spôsobom, aký bol zvolený, alebo je to proste nenáležité. Čo je otázka skutočne posúdenia a výsledok posúdenia môže byť rôzny.

Čo ma však prekvapuje, a to nie je kritika predloženej správy, ale akosi nepochopenie, že určité televízie, ktorým už viackrát bola uložená pokuta za prezentáciu strelných zbraní, násilia v ponukách programu sa opakovane dopúšťajú porušovania týchto ustanovení zákona.

Tak tu mám jednu otázku na pani predsedníčku, či nepovažuje uložené pokuty za nízke, keďže sa míňajú cieľu, ktorý by sa nimi mal dosiahnuť. Pretože zrejme pre určitú televíziu pokuta 50-tisíc korún nie je zaujímavá. Veľmi jednoznačne a jednoducho ju zaplatia a ponuku programu púšťajú ďalej v tej alternatíve, v ktorej bola natočená, pretože jej nová alternatíva pre nich by bola oveľa, oveľa finančne náročnejšia. Čiže pýtam sa pani predsedníčky, či nepociťujú, že tieto pokuty sú nízke? Pretože toto porušenie je také jednoznačné a aj z preskúmania súdmi je jasné, že súdy dali za pravdu a potvrdili rozhodnutia Rady pre vysielanie a retransmisiu.

Ďalej by som chcela uviesť niekoľko myšlienok pre budúcu prácu Rady pre vysielanie a retransmisiu, samozrejme, výzva pani predsedníčky, aby namiesto existujúcich a dokončujúcich funkčné obdobie členov rady bola adekvátnymi právnikmi nahradená je podľa môjho názoru výzva namieste, pretože rozhodovanie rady je v mnohých prípadoch, celá práca je na právnom posúdení toho ktorého prípadu a také členstvo je prínosné. Čiže to je možno len akceptovať.

Takisto si myslím, že rada by mala dostať novú modernejšiu techniku, ktorá by jej pomáhala jednoduchšie riešiť úlohy, ktoré sú na ňu prenášané, pretože nezabúdajme, televízne vysielanie, rozhlasové vysielanie je nielen prostriedkom prenosu informácií, ale je aj prostriedkom výchovy generácie, a to nielen generácie malých detí, ale aj generácie až do najvyššieho veku. A že niektoré ustanovenia, ako je zákaz reklamy, zákaz klamlivej reklamy a podobne do očí bijú, že ide o porušenie platného práva a ďalej sa vysielajú, tak to skutočne nie je v súlade s požiadavkami právneho štátu, kde každé porušenie zákona, teda aj zákona o vysielaní a retransmisii by malo byť sankcionované. Taká je totiž požiadavka v právnom štáte.

Záverom by som chcela znovu opakovať, že predložená správa je na vyššej kvalitatívnej úrovni, aké boli predložené po minulé roky. Popriať pani predsedníčke ďalšie, do určitého času ešte úspešné pôsobenie a vyjadriť želanie, aby Rada pre vysielanie a retransmisiu skutočne nadobudla postavenie orgánu, ktorý bude veľmi účinne zasahovať a plniť si svoje kompetencie. Ďakujem za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Ján Senko. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Pán Senko, máte priestor na faktickú poznámku.

J. Senko, poslanec: Ďakujem za slovo. Myslím si, že treba s vami súhlasiť, pani poslankyňa, že Rada pre vysielanie a retransmisiu má svoje opodstatnenie. Aj počas minulého roka to dokazovala. Treba ozaj kladne hodnotiť jej činnosť nielen na základe predloženej správy. Vysoko hodnotím aj to, že vcelku operatívne a rýchlo Rada pre vysielanie a retransmisiu reagovala na nové úlohy, ktoré sme pred ňu novoprijatými zákonmi predložili. Išlo predovšetkým o zákon o digitalizácii, ktorý momentálne vstúpil v minulom roku do praxe a v tomto roku Radu pre vysielanie a retransmisiu bude čakať veľa úloh z hľadiska digitalizácie, a tým aj prideľovaní digitálnych licencií.

Takisto treba kladne hodnotiť, že sa veľmi rýchlo a operatívne rada zaoberala aj úlohami, ktoré vyplývali z hlasitosti vysielania v oblasti reklamy, sponzoringu a telenákupu. Tiež si myslím, že z hľadiska naplnenia úloh je potrebná stabilizácia odborných kádrov v rade a v súvislosti s tým aj zastavenie fluktuácie. Ak sa to podarí v nasledujúcom období, tak myslím si, že o to kvalitnejšie Rada pre vysielanie a retransmisiu bude môcť pristupovať k svojim úlohám. Takže tiež sa prikláňam k tomu vášmu názoru, že pred radou stoja veľmi dôležité úlohy aj z hľadiska... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Reagovať na faktickú poznámku chce pani poslankyňa Tóthová. Nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Ja chcem poďakovať pánu poslancovi za reakciu a stotožnenie sa s tou základnou myšlienkou, ktorú som prejavila, ale opätovne chcem zdôrazniť, Rada pre vysielanie a retransmisiu je sankčný orgán. Má kompetenciu ukladať sankcie, musí sankcie ukladať a tie sankcie musia byť také, aby sa nimi dosiahol cieľ. Ak sa s nízkymi pokutami cieľ nedosiahne, treba pokuty zvýšiť a čo možno aj z vlastnej iniciatívy zasiahnuť tam, kde je porušený zákon. Pretože žiaľ, v tlači ani v literatúre sa veľa o tejto rade nepíše a občania nemajú informácie, že môžu svojimi podaniami vyvolať rozhodovanie tejto rady a dosiahnutia nápravy. Ďakujem za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Posledným prihláseným do rozpravy k tejto téme je pán poslanec Dušan Jarjabek. Nech sa páči.

D. Jarjabek, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážená pani predsedníčka Rady pre vysielanie a retransmisiu, pán spravodajca, dámy a páni, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne prispieť troškou do mlyna v rámci tejto témy, ktorá je tu pertraktovaná.

Hádam len na úvod pani poslankyni Tóthovej. Viete, ono je to trošku problematické s tými upútavkami na strelné zbrane v rámci Slovenskej televízie. Máme tu aj nejaké historické filmy a keď si pozriete film o Troch mušketieroch, tak budete vedieť, o čom hovorím.

Takže, dámy a páni, zvykli sme si, že výročná správa licenčnej rady býva vždy zaradená na záver schôdze, keď sa už všetci náhlime a v podstate ju len formálne vezmeme na vedomie. Rád by som však pre historickú spravodlivosť práve preto na úvod svojho vystúpenia vyslovil presvedčenie, že v prípade Rady pre vysielanie a retransmisiu sa nám všetkým bez deľby na koalično-opozičné rady a lavice podarilo preferovať odbornosť, a nie stranícku spoľahlivosť. A práve preto, všimnite si rozhodnutia Rady pre vysielanie a retransmisiu. Slovenská verejnosť, ale i priamo dotknuté subjekty v drvivej väčšine prípadov bez veľkých komentárov, reči či protestov ju akceptujú. Aký je to priepastný rozdiel, ak si to porovnávame, povedzme, s mediálnym obrazom Rozhlasovej rady či Rady STV, kde sa predmetom vážnych politických diskusií stáva neraz už samotný termín zvolania zasadnutí tých rád, nehovoriac už potom o prijatých uzneseniach a ďalších krokoch. V prípade Rady pre vysielanie a retransmisiu to nie je len slovenská verejnosť, ale sú to aj slovenské médiá, kde má rada patričnú autoritu.

Preto sa nazdávam, že treba aj na príklade Rady pre vysielanie a retransmisiu zdôrazniť, že stranícke rozhodnutia v mediálnej sfére neprinášajú nikdy pozitívny efekt. Keď 5. a 6. novembra 1998 povolebná koalícia účelovo zmenila zákony, aby mohla plošne vyhnať dovtedajších členov rád Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie a obsadila ich svojimi nominantmi, na tretiu radu vtedy pre rozhlasové a televízne vysielanie, dnes pre vysielanie a retransmisiu neuplatnila rovnaký kráglovací recept, ale nechala ju kontinuálne pôsobiť ďalej, hoci i v nej došlo k jednotlivým personálnym výmenám. Tie účelové politické zásahy do rád vo verejnoprávnych médiách a uprednostnenie straníckych záujmov pred záujmami verejnosti sa nám ako bumerang dodnes vracajú.

Naopak Rada pre vysielanie a retransmisiu môže v tomto kontexte slúžiť ako príklad stabilizovaného, nezávislého orgánu, ktorý robí svoju prácu korektne a na odbornej platforme bez straníckych intervencií, hoci nie vždy aj bez politických dopadov. To, že sme s činnosťou Rady pre vysielanie a retransmisiu v porovnaní s ostatnými mediálnymi radami relatívne spokojní, to ešte neznamená, že v jej činnosti nie je čo zlepšovať najmä v nadväznosti na novú koncepciu platby za verejnú službu, ktorou táto snemovňa uložila občanom prispievať na činnosť Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie. Nazdávam sa, že sme sa tým nepriamo občanom zaviazali, že k verejnej službe, respektíve vysielaniu vo verejnom záujme budú mať aj pohodlný prístup.

Lenže v priebehu minulého roka sa na mňa, ale viem, že v tom nie som sám a dostali ste podobné sťažnosti viacerí z koalície aj opozície, obrátilo niekoľko skupín rozhorčených vtedy koncesionárov, dnes platcov za verejnú službu so sťažnosťami, že v niektorých regiónoch sa programy Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie nedajú kvalitne prijímať. Najmä po rozhlasovej reorganizácii okruhov v januári 2007 prišlo z južných okresov Slovenska množstvo podnetov, že sa tam nedajú počúvať programové okruhy, na ktorých Slovenský rozhlas šíri vysielanie v slovenskom jazyku, že tie kvalitnejšie vysielacie frekvencie šíria signál Rádia Patria a v niektorých lokalitách sa Slovenský rozhlas v slovenčine naladiť ani nedá. Takýto podnet som postúpil aj ja Rade pre vysielanie a retransmisiu na prešetrenie. Dodávam, že rada sťažnosť uzavrela ako neopodstatnenú, ale sieť do regiónov vnímam pretrvávajúcu, ba stupňujúcu sa nespokojnosť s dostupnosťou a kvalitou šírenia programu verejnoprávnych médií. Týka sa to napríklad aj druhého programu Slovenskej televízie, ktorý nie vždy má signál, ktorý by bol na úrovni toho signálu, ktorý by bol akceptovateľný, a teda aj pozerateľný.

Myslím, že vo výbore pre kultúru a médiá sa budeme musieť v dohľadnom čase zaoberať v spolupráci s vedením Rady pre vysielanie a retransmisiu touto problematikou a nájsť také mechanizmy, ktoré umožnia vyvíjať tlak na verejnoprávne médiá, aby si zlacňovanie šírenia signálu neplietli s obmedzovaním prístupu občanov k verejnej službe, za ktorú sme ich zo zákona zaviazali mesačne platiť. Aj preto som ocenil, že sa rada triezvo a vyvážene zaoberala žiadosťami niektorých prevádzkovateľov, ktorí žiadali o vyňatie z povinnosti šíriť vo svojich sieťach káblových rozvodov programy vo verejnom záujme, hoci sa mohlo na prvý pohľad zdať, že sa to dotýka len nepatrného množstva bývalých koncesionárov.

Nazdávam sa, že v najbližšej budúcnosti bude potrebné taxatívne a azda aj legislatívne rozhodnúť o konkretizácii rozsahu tejto zatiaľ presne nelimitovanej povinnosti retransmitorov prevádzkujúcich telekomunikačné siete. Rozhodne sa však nazdávam, že nie je v záujme užívateľov verejnej služby, aby z dôvodov poklesu nákladov, ktoré s retransmisiou majú operátori, mohli užívatelia prísť o jeden z prístupov k verejnej službe, ktorú zo zákona povinne financujú.

Káblový rozvod signálu totiž umožňuje do istej miery tlmiť práve spomínané lokálne problémy so šírením signálu a prispieva k tomu, aby občan, ktorý financuje činnosť vo verejnom záujme mohol aj využívať tieto služby. V správe rady sa dočítate, že je už pomerne solídne technicky vybavená, že má aj technológiu, ktorá jej garantuje nezávislosť, pokiaľ ide o posudzovanie vysielania slovenských televízií, pretože tie celoplošné archivuje na potrebný čas sama a nemusí zakaždým žiadať vysielateľa o poskytnutie záznamu v prípade, že je rade doručený podnet na začatie konania. Žiaľ, technologické zariadenie, ktoré by umožnilo tak povediac on line odhaľovať nielen porušenie zákona, napríklad porušenia zásady objektivity a vyváženosti spravodajských relácií, také ešte nevymysleli, a preto ho rada nemá. Hovoriť tu o demokracii, cti, svedomí v zmysle pre fair play a podobne, ktoré by za normálnych okolností mali byť onou autoritou garantujúcou nezávislosť a objektivitu médií nemá zmysel, veď prax pozná každý z nás z osobných skúseností, ako sa vedia tieto veľké slová zneužívať.

Môžeme urobiť iba jedno, nie však zanedbateľné gesto. Správať sa k Rade pre vysielanie a retransmisiu naďalej tak, ako sme sa správali dosiaľ. Teda nevstupovať jej do agendy, neovplyvňovať jej rozhodnutia, netlačiť do nej spoľahlivé stranícke kádre a neustále dbať na odbornosť, ľudské kvality jej členov, čo sa doteraz relatívne darilo, pozri autorita Rady pre vysielanie a retransmisiu.

Nastáva zložité obdobie, dámy a páni, prechod na digitálne vysielanie a s tým súvisí obrovské množstvo práce, ktorú členovia Rady pre vysielanie a retransmisiu musia v najbližších mesiacoch vykonať.

Dovoľte mi z tohto miesta, aby som v tejto chvíli bol trošku osobný a poďakoval sa pani Valérii Agócs za vedenie tohto orgánu, ktorý má taký obrovský dopad na mediálnu sféru, aby som sa jej poďakoval za vedenie a za službu, ktorú vlastne podstúpila to niekoľkoročné obdobie, kde svojím aj osobným prístupom dokázala, že Rada pre vysielanie a retransmisiu vie byť objektívnym orgánom akceptovaným všeobecne v spoločnosti, takisto atmosféra v rade, ktorá v tejto chvíli existuje, je atmosférou absolútne profesionálnou, kde sa riešia problémy spojené s mediálnym priestorom. Za to všetko treba poďakovať pani Valérii Agócs. Hovorím to preto, spolupracujeme spolu šesť rokov v rámci výboru pre kultúru a médiá a naozaj táto spolupráca bola vždy na vysokej profesionálnej úrovni.

Pani Agócs, ešte raz vám veľmi pekne ďakujem vzhľadom na to, že sa tu takto posledný raz stretávame, lebo sa vám končí funkčné obdobie. Prajem vám skutočne veľa zdaru vo vašom súkromnom živote aj v pracovnom živote a dúfam, že sa na tomto poli aj profesijne ešte stretneme. Ešte raz všetko dobré. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou sa prihlásili pani Ľudmila Mušková, pán Stanislav Kahanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pani poslankyňa Mušková. Nech sa páči.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Ďakujem, pán podpredseda. Ja sa úplne stotožňujem s tým, čo pán poslanec hovoril vo svojom vystúpení a k tým superlatívom by som ešte dodala len to, teda, že tá vďaka vám skutočne patrí nielen za tú profesionalitu a za všetko, čo ste teda urobili v tejto rade pri jej vedení, ale chcem povedať, že skutočne, že ste ju viedli so ženskou noblesou. Vďaka.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kahanec. Nech sa páči.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda za slovo. Ja by som chcel nadviazať na to, čo povedal pán poslanec Jarjabek, keď spomínal tie iné formy zbraní v televízii. Isteže to niekto z nás nebude spochybňovať, keď tam pôjde Old Shatterhand, alebo keď tam pôjdu Štyria mušketieri a keď sa tieto príbehy končia nejakým dobrom, a nie nejakými krvákmi.

Ale na druhej strane si myslím, že aj napriek tomu, tak ako predrečníčka zasa spomínala, na ktorú nadviazal pán poslanec Jarjabek, je v televízii aj kopa násilia. Možno, že toto by mala byť výzva po tých oceneniach, ktoré teraz boli vyslovené už pre tých budúcich a výzva k tomu, aby sa tieto veci menili k lepšiemu a aby aj tá rada možno sa nebála dať aj ostré sankcie práve kvôli tomu, aby sa to konečne prelomilo. Lebo zrejme to berú tieto médiá ako nejaké povinné platby v minimálnej miere a napriek tomu mnohé veci nerešpektujú a ohrozujú tým celú spoločnosť, predovšetkým najmladšiu generáciu či už tým násilím, terorom, alebo aj takými modelmi správania spoločnosti, ktoré smerujú ku konzumu a bez nejakého cieľa. Asi toto by tu bolo fakt potrebné v budúcom období zmeniť a nasmerovať tie naše médiá k nejakej normálnej pokrokovej televízii a pokrokovým médiám, aby sme mali podmienky aj pre budúcu spoločnosť, ktorá v našej spoločnosti, či už chceme, alebo nechceme tieto médiá bude stále sledovať a používať. Ďakujem pekne.