M. Číž, podpredseda NR SR: Ako prvá, hej?
M. Damborská, poslankyňa: Áno.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne za spravodajskú správu.
Vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu. Upozorňujem, že nedostal som žiadnu písomnú prihlášku, tak sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne. Pani Sabolová, registrujem to. Ešte niekto iný sa chce prihlásiť do rozpravy? Pokiaľ nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Vystúpi teraz ako prvá spravodajkyňa, po nej vystúpi pani poslankyňa Sabolová.
M. Damborská, poslankyňa: Áno, ďakujem. Podávam návrh na zmenu v návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rafaela Rafaja, Jána Slotu a Rudolfa Pučíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2007 Z. z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom (tlač 624). Siedmy bod sa vypúšťa. A v tejto súvislosti sa vykoná prečíslovanie novelizačných bodov.
Odôvodňujem, ide o legislatívnotechnickú úpravu. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Teraz má slovo pani poslankyňa Sabolová.
M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, chcem len vystúpiť krátko na podporu tohto návrhu zákona. Som rada, že sa podarilo dotiahnuť a dočistiť v rámci legislatívy snáď už posledný návrh, ktorým by sme ukončili odškodňovanie ľudí postihnutých komunistickým režimom. Je to, myslím, veľmi dobré. A najviac otázok a pripomienok bolo zo strany dvoch skupín, a to boli tí, ktorí boli v táboroch nútených prác, ale, myslím, aj skupina po popravených politických väzňoch, pretože mnohí z nich neboli ani poberatelia dôchodkov ani sirotských dôchodkov. A z tohto dôvodu, je už to veľmi malá skupina, neboli zahrnutí do platnosti minulého zákona o príplatkoch k dôchodkom politickým väzňom. Teda chcem poďakovať kolegom, že dotiahli tento návrh do konca.
Je mi trochu ľúto, že sa do spoločnej správy nedostal skorší termín účinnosti zákona, pretože by sme boli stihli lehotu 1. septembra, pretože títo ľudia pomaličky odchádzajú. Možno aj jedna z nich, ktorá sa na nás v poslednom období obracala, o ktorej aj pán poslanec Rafaj vie, pani Rakúsová, ktorá zastrešovala politických väzňov, je už vo večnosti. A tu je vidieť, že každý mesiac a každý deň, ktorým nevieme aspoň túto malú satisfakciu pre týchto ľudí urobiť, je na škodu veci. Ale keďže opozičný návrh nemá šancu prejsť v tomto parlamente, ani nepredkladám návrh na skrátenie tejto doby. A, bohužiaľ, budú sa musieť títo ľudia postihnutí komunistickým režimom zmieriť s tým, že to bude dátum až 1. január 2009. Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Pani poslankyňa bola posledná, ktorá vystúpila v rozprave, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ chce zaujať stanovisko k diskusnému príspevku. Má slovo.
R. Rafaj, poslanec: Ďakujem pekne. Čiže využívam svoje právo ešte v záverečnej reči. Chcem povedať, že tento zákon naozaj rieši mnohé krivdy, ktoré boli skryté, nevidené. A keďže vôbec Slovenská národná strana a jej poslanci tu neboli za ostatné 4 roky, ale niekto iný bol pri moci, kľudne mohol túto problematiku riešiť. Takže ja chcem aj touto cestou napriek tým skutočnostiam, o ktorých hovorila predrečníčka a o ktorých viem, bohužiaľ, ale niektoré veci nepopustia, teda poďakovať aj koaličným partnerom za podporu, pretože riešime naozaj aj predovšetkým sociálny problém v oblasti dôchodkov pre marginalizovanú skupinu ľudí, ktorí si to ale určite zaslúžia. A verím, že všetkým nám je ľúto tých, ktorí sa možno už do konca roka nedožijú odškodnenia. Ale to je zasa krutosť legislatívneho procesu a tých možností, ktoré máme. Ale lepší je takýto vrabec v hrsti pre možno stovky a možno 2 000 ľudí ako ten holub na streche, ktorý by bol iba v planej nádeji tak ako doteraz. Takže ja ešte raz ďakujem nielen teda koaličným, ale, predpokladám, aj opozičným poslancom, že zahlasujú za túto novelu a nebudeme si tu musieť vzájomne vytýkať, keďže my tu vládneme 2 roky, pričom zatiaľ sme stihli, myslím, poriešiť pomerne široké skupiny obyvateľstva. Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Registrujem, o slovo sa hlási pani spravodajkyňa. Má slovo. (Hlas z pléna.) Ďakujem pekne.
Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem spravodajkyni a navrhovateľovi.
A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz nasleduje druhé čítanie o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Richtera a Viliama Jasaňa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície.
Návrh zákona sme dostali ako tlač 626 a spoločná správa výborov má číslo 626a.
Slovo má pán poslanec Richter a žiadam ho, aby návrh zákona odôvodnil.
J. Richter, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní návrh novely zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície.
Tento zákon upravuje štátnu službu príslušníkov a právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zameraním a skončením štátnej služby.
Vo februári tohto roku bola schválená v Národnej rade Slovenskej republiky novela, ktorá riešila kompletné nové usporiadanie platových podmienok príslušníkov Policajného zboru. Táto zmena reagovala na potreby súčasnej doby prispôsobiť systém odmeňovania príslušníkov Policajného zboru s cieľom lepšieho a spravodlivejšieho finančného ohodnotenia, a to aj vo väzbe na nové úlohy, ktoré zabezpečujú po vstupe do schengenského priestoru. Aj krátka doba, ktorá uplynula od účinnosti tejto novely, preukázala všeobecne odôvodnenosť navrhnutých zmien v odmeňovaní príslušníkov Policajného zboru.
Táto doba však ukázala aj na potrebu zobjektivizovania a konkretizovania najmä zaradenia príslušníkov do jednotlivých platových tried, u ktorých došlo k niektorým nejasnostiam. Charakteristiky platových tried na základe poznatkov z praxe preukázali nejednotnosť chápania a najmä rôznorodosť výkladu jednotlivých platových tried, či už v radoch funkcionárov alebo radových policajtov. Aj keď táto nejednotnosť chápania sa prejavila v relatívne malom počte z celkového počtu 21 000 príslušníkov Policajného zboru, pre napĺňanie základného cieľa novely zákona je dôležité podľa názoru predkladateľov túto novelu prijať.
Svoj zámer sme prezentovali aj vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v celom legislatívnom procese prípravy sme úzko spolupracovali aj so zástupcami policajných odborov. Predmetné úpravy sa týkajú najmä problematiky pohotovosti a platového zatriedenia.
Na rokovaní Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť sme akceptovali aj pripomienky iných príslušníkov bezpečnostných zložiek, ktoré rieši prechodné ustanovenie účinné od 1. marca 2009. Tieto sa týkajú príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže a príslušníkov Železničnej polície ohľadom doplatku k služobnému platu v prípade výšky vzniknutej rozdielom predpisov do 28. februára 2009. Dodatok sa poskytne dovtedy, kým sa uvedený rozdiel neodstráni, pričom sa z dodatku odpočíta suma valorizácie. V podstate ide de facto o legislatívnotechnickú úpravu, nakoľko pôvodný úmysel zákonodarcu zostáva rovnaký.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, som presvedčený, že prijatím tejto novely sa odstránia nejednotnosti v chápaní platových tried a možné riziká, ktoré by vyplývali z prechodných ustanovení od 1. marca 2009. Preto sa uchádzame o podporu tejto novely zákona v druhom aj v treťom čítaní. Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec, za uvedenie návrhu zákona.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť Mariánovi Kovačócymu. A požiadam ho, aby informoval o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanoviská gestorského výboru. Nech sa páči.
M. Kovačócy, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Richtera a Viliama Jasaňa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov. Je to tlač 626.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 841 z 15. mája 2008 pridelila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Richtera a Viliama Jasaňa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré rokovali o uvedenom návrhu zákona, súhlasili s návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkami, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, ktorú ste obdržali.
Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať takto: o bodoch 1, 2, 6, 7, 9, 10 hlasovať spoločne a tieto schváliť, o bodoch 3, 4, 5, 8, 11 a 12 hlasovať spoločne a tieto neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Richtera a Viliama Jasaňa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov prednesených v rozprave.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Richtera a Viliama Jasaňa na vydanie zákona ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 162 na svojej 39. schôdzi.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu k predmetnému návrhu.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne za spravodajskú správu.
Takže otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Pokiaľ nikto, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Ďakujem navrhovateľovi aj spravodajcovi.
A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz budeme pokračovať druhým čítaním o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Pašku, Moniky Smolkovej a Jozefa Buriana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 575 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 575a.
Návrh odôvodní Monika Smolková v mene skupiny navrhovateľov. Máte slovo, pani poslankyňa.
M. Smolková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v krátkosti uviedla poslanecký návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Z. z. o meste Košice v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona má umožniť mestským častiam mesta Košice samostatne sa uchádzať na základe žiadostí o finančné prostriedky z fondov Európskej únie na realizáciu projektov podľa jednotlivých operačných programov. Rovnakú úpravu obsahuje tiež zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov.
Ďalšou upravovanou problematikou je ustanovenie maximálneho počtu námestníkov primátora mesta Košice. Doteraz platná právna úprava neobmedzuje ich počet. V navrhovanom zákone sa ustanovuje, aby primátora mohli zastupovať najviac dvaja námestníci. Obdobná úprava sa uplatňuje podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov i v ostatných mestách. Navrhovaná zmena môže pozitívne ovplyvniť výdavky rozpočtu mesta z dôvodu zníženia počtu námestníkov primátora.
Navrhovaná zákonná úprava nezakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet ani na rozpočet mesta, práve naopak, môže ich znížiť.
Vážený pán predsedajúci, skončila som.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa, za uvedenie návrhu zákona.
Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Bačíkovi z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a poprosím ho, aby odôvodnil stanovisko a návrhy gestorského výboru.
B. Bačík, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi ako spoločnému spravodajcovi výboru, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Pašku, Moniky Smolkovej a Jozefa Buriana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov (tlač 575), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 797 z 8. apríla 2008 pridelila návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
A výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská.
Ústavnoprávny výbor uznesením č. 376 zo 6. mája 2008 s návrhom zákona súhlasil a odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ho s pripomienkami.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 297 zo 6. mája 2008 s predmetným návrhom zákona súhlasí a odporúča ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 175 zo 6. mája 2008 s predmetným návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo uznesením č. 101 z 29. apríla 2008 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Ja tieto návrhy nebudem čítať, pretože ich máte uvedené v spoločnej správe výborov a v spoločnej správe sú uvedené pod bodom č. IV. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať nasledovne. Gestorský výbor o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch odporúča hlasovať, spoločne o bodoch 1, 3 a 5 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich, o bode 2 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho a o bode 4 bez odporúčania gestorského výboru.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúča návrh poslancov v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe schváliť.
Výbor určil mňa ako spoločného spravodajcu a zároveň ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a dať hlasovať o predmetnom návrhu ihneď po ukončení rozpravy k nemu.
Vážený pán predsedajúci, ak dovolíte, skončil som. Otvorte, prosím, k predmetnému návrhu rozpravu.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca, za spravodajskú správu.
Takže otváram rozpravu. Do rozpravy sa ako jediný písomne prihlásil pán poslanec Rudolf Bauer. Takže, pán poslanec, máte slovo.
R. Bauer, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcem sa vyjadriť k obidvom zmenám, ktoré táto novela prináša. Myslím si, že obidve nie sú šťastné, že sú to návrhy, ktoré ten zákon nevylepšujú, ale naopak, zhoršujú.
K tomu prvému návrhu, aby mestské časti v Košiciach mali možnosť podávať samostatne projekty na čerpanie štrukturálnych fondov. Myslím si, že takú možnosť mestské časti by, samozrejme, mohli mať a aj mali mať, aj je lepšie, aby ju mohli mať, ale je tam jedno ale, nemalo by to byť tak, že o tom mesto nevie, že to nie koordinované, že každý to podáva sám, jedna mestská časť nevie o tom, čo robí druhá mestská časť.
Rozvojové projekty alebo projekty na čerpanie štrukturálnych fondov by mali vychádzať z hlavného rozvojového programu, ktorý by mal byť na úrovni mesta. To je program hospodárskeho a sociálneho rozvoja, ktorého vypracovanie a schválenie v mestskom zastupiteľstve sa vyžaduje na to, aby mohli byť takéto projekty podávané. Súčasný zákon o podpore regionálneho rozvoja umožňuje vypracovávať programy hospodárskeho a sociálneho rozvoja aj obciam. A deje sa to aj v Bratislave, aj v Košiciach, že aj mestské časti si vypracúvajú svoje programy hospodárskeho a sociálneho rozvoja, čo môže byť na jednej strane aj zbytočné míňanie verejných prostriedkov. Na druhej strane, samozrejme, môžu mestské časti urobiť priemet toho hlavného programu do svojej mestskej časti a rozpracovať, povedzme, niektoré časti. To, že existuje dvojúrovňová samosprávna štruktúra v Bratislave a v Košiciach, je možno dobrá idea, ale musí byť správne využívaná, pretože pokiaľ nie je koordinácia, pokiaľ vzniká napätie medzi tými dvoma úrovňami, tak to určite nie je v prospech rozvoja tohto mesta a v prospech efektívneho využívania verejných zdrojov. Čiže prvý dôvod toho je, som presvedčený o tom, že mesto má mať jeden rozvojový program, ktorý môže byť základom pre rozpracovanie na úrovni mestskej časti. Ale nemôže vzniknúť situácia, keď, povedzme, mestská časť má nezávislý rozvojový program od mesta pre určenie nejakého dlhodobého alebo strednodobého rozvoja. A to je jeden z argumentov, prečo by nemali ísť samostatne bez toho, aby, povedzme, na úrovni mesta sa o tom vedelo alebo nebolo koordinované správne, aby mali možnosť mestské časti podávať samostatne projekty.
Druhým dôvodom, argumentom je, že musí existovať koordinácia pri získavaní prostriedkov zo štrukturálnych fondov, aby neboli verejné prostriedky zle vynakladané. Poviem vám negatívny príklad. Proste môže jedna mestská časť začať pripravovať nejaký zaujímavý projekt, napr. výstavbu aquaparku. Môže to urobiť druhá mestská časť nezávisle, môže to robiť mesto. A môže vzniknúť situácia, keď vlastne sa ukáže, že takéto aktivity nie sú koordinované a že sú zbytočné, pretože šancu, povedzme, získať prostriedky na výstavbu troch aquaparkov v jednom meste nie je, samozrejme, reálne. Preto si myslím, že musí koordinácia pri tomto procese existovať. To je ďalší argument, aby mestské časti nemohli autonómne, samostatne podávať podľa mňa projekty na využívanie štrukturálnych fondov.
Po tretie, v súčasnom zákone o meste Košice existuje mechanizmus, ktorý poslancom mestského zastupiteľstva umožňuje rozhodnúť úpravou štatútu mesta, zákon s tým počítal. A môže poveriť mestské časti, povedzme, za určitých podmienok alebo pri dodržaní PHSR, aby mohli podávať projekty. Čiže nie je potrebná zákonná úprava. Napr. do určitej nejakej výšky finančnej či pri malých relatívne alebo pri mäkkých projektoch neinvestičných môže v štatúte mesta na úrovni mestského zastupiteľstva sa rozhodnúť, že áno, mestské časti ich môžu podávať, pokiaľ to nebude vylučovať výzva, ktorú vypíše riadiaci orgán, tak na základe takéhoto mechanizmu, takéhoto poverenia štatútom mesta mestské časti môžu podať projekty na štrukturálne fondy a nemusí to byť regulované v zákone. Takisto pri nejakých iných malých nejakých investičných projektoch tiež môžu byť presne určené podmienky, pri ktorých môžu mestské časti podávať projekty. Ale určite to nemôže byť pri veľkých projektoch alebo takto paušálne, autonómne, ako to je navrhované. To je v neprospech rozvoja mesta. Určite, pán poslanec, je to tak, verte mi, som o tom presvedčený, mám dlhé skúsenosti z komunálnej oblasti. Nový zákon o podpore regionálneho rozvoja, ktorý bol stiahnutý, ale už bol tu pripravený, tak rieši ešte podrobnejšie úpravu hlavného rozvojového dokumentu miest a obcí, programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja. A je záväzný. A je tiež povinným dokumentom pri tvorbe a podaní projektov na štrukturálne fondy. Čiže musia z toho vychádzať, jedno mesto, jedna obec má mať jeden rozvojový program, nemôžu tam proste byť niekoľko dokumentov, ktoré sú v rozpore, ktoré nastavujú rozvoj jedným smerom alebo druhým smerom alebo sú v rozpore. Proste zdravý rozum hovorí, že takto to je lepšie. A dôsledky sa ukazujú pri vyhodnocovaní stredného nejakého horizontu alebo v dlhodobom pohľade sa to ukazuje, že pokiaľ to tak nie je, tak je to, samozrejme, na škodu rozvoja tohto mesta.
K druhému návrhu, ktorý sa týka určenia limitu počtu dvoch námestníkov primátora.
Prvá pripomienka, ktorú chcem povedať, je, že primátor veľkého mesta, či je to Bratislava alebo Košice, je pozývaný na množstvo spoločenských akcií z oblasti života. A, samozrejme, fyzicky nemôže obsiahnuť, aby všade fyzicky sa zúčastnil týchto podujatí. A preto je aj určite dobré, keď má nejaký počet zástupcov alebo námestníkov, ktorí ho môžu zastúpiť. V Košiciach vzhľadom na veľkosť mesta tak sa ukázalo, že keď je jeden námestník, je to málo, keď sú dvaja námestníci, tiež to nemusí stačiť, že je dobré, keď sú traja námestníci, ktorí ho môžu zastúpiť a môžu si tak podeliť, povedzme, a spoločne pokrývať takéto spoločenské aktivity, získavať spätnú väzbu od inštitúcií alebo skupín, kde sú pozývaní, alebo obyvateľov, alebo proste prejavovať a reprezentovať svoje názory k obyvateľom mesta. Čiže ukazuje sa dlhodobo, že nie je dostatok, keď sú dvaja námestníci, že je to málo.
Druhý argument je ten, že počet námestníkov a ich zvolenie podlieha politickým dohodám a určuje sa na začiatku volebného obdobia. Čiže volia sa, a je to aj v zákone, námestníci spravidla na celé funkčné obdobie. Pokiaľ príde zmena v polovici funkčného obdobia, tak je to určite nekorektné voči nastaveniu celého prostredia samosprávy v Košiciach aj v Bratislave. Čiže patrí k dobrej politickej kultúre a ku korektnému správaniu, že také zmeny sa majú robiť s platnosťou od začiatku volebného obdobia, aby to aj nebolo v rozpore s existujúcou textáciou v zákone, že námestníci sa volia spravidla na celé funkčné obdobie.
Ďalšia poznámka. Zastupiteľstvo má možnosť uvoľniť hociktorého poslanca na výkon verejnej funkcie na plný úväzok. A tam vlastne nie je žiaden limit. Čiže teoreticky môže aj všetkých 50 poslancov byť uvoľnených na výkon verejnej funkcie na plný úväzok a dostávať za to plnú odmenu. Čiže akási regulácia tu o počte, koľko tých námestníkov má byť, je prakticky zbytočná. A nie je to efektívne budovanie alebo vylepšovanie zákona o meste Košice. Ten rozdiel, samozrejme, môže byť v tom, že ten sa volá námestník a ten je len poslanec, ale autorita aj tak by sa nemala odvodzovať od názvu funkcie, ale skôr od správania a od odbornosti tohto verejného činiteľa.
Čiže myslím si, že obidva návrhy nie sú dobré. A naozaj keď vecne debatujeme, tak by mohli predkladatelia uznať, že je to tak. A pokiaľ majú naozaj záujem na tom, aby vylepšili tento zákon, tak by mali prehodnotiť svoje rozhodnutie a nemalo by sa pokračovať v rokovaní o tomto návrhu.
Chcel by som ešte pripomenúť, keďže som členom výboru pre verejnú správu, ktorý je gestorským výborom, že vlastne pri prvom rokovaní vo výbore tieto návrhy ani neprešli alebo ak aj prešli, schválené väčšinou poslancov prítomných, boli to návrhy, aby výbor nepodporil tieto obidva návrhy. A až pri druhom rokovaní bolo iné hlasovanie. Ale to tiež svedčí o tom, že vo výbore ak naozaj vo väčšine je vecná diskusia, pretože sú tam poslanci, ktorí tiež majú dlhoročné skúsenosti alebo sa zaujímajú o túto oblasť aj z odborného pohľadu, aj teoretické vedomosti majú vrátane predsedu výboru, tak to dáva základ, pretože tá diskusia je odborná, je vecná. A tu keď to tak bolo pri tom prvom, tak sa ukázalo, že nie je nejaká automatická podpora pre tento návrh a že nie sú členovia výboru pre verejnú správu presvedčení o tom, že tieto návrhy vylepšujú zákon o meste Košice a aj spoločná správa proste nie je jednoznačne postavená tak, že gestorský výbor odporúča prijatie týchto návrhov. Preto navrhujem podľa príslušných paragrafov, myslím, že to je § 83 zákona o rokovacom poriadku... (Hlas z pléna.) Sedemdesiattri? (Odpoveď z pléna.) Beriem to. Takže je to § 73 ods. 3, podľa ktorého navrhujem nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ďakujem vám za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.
S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Smolková. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Máte slovo, pani navrhovateľka.
M. Smolková, poslankyňa: Vážený pán poslanec, hovorili ste, ako to bolo na výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Možno by bolo ešte pre korektnosť vhodné dodať, že na tomto výbore sa zúčastnil aj pán primátor mesta Košice. A tam deklaroval, že on s prvým bodom novelizačného zákona nemá absolútny problém. Takže to hovorím len pre korektnosť. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.
So stanoviskom k faktickej poznámke sa hlási pán poslanec Bauer.
R. Bauer, poslanec: Ďakujem pekne. Tak ako som ja vnímal vystúpenie pána primátora, tak môžem povedať, že nebolo to tak, že nemal absolútne žiaden problém, ale neprotestoval proti tomu, ak by sa to prijalo, čo je trošku iná poloha. Ale to bolo možno skôr také, dá sa povedať, politické stanovisko v rámci vystúpenia pána primátora. Pokiaľ sa odborne debatuje o tejto otázke, tak si myslím, že s tým argumentom, že mesto má mať jeden rozvojový program, je stotožnený aj pán primátor mesta Košice.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Teraz sa, vážené kolegyne, kolegovia, pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne. Registrujem poslanca Viliama Novotného, pani poslankyňu Janu Laššákovú a pani poslankyňu Sabolovú Máriu. Ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
A slovo udeľujem pánovi poslancovi Viliamovi Novotnému.
V. Novotný, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani predkladateľka, vážený pán spravodajca, dámy a páni, ďakujem pekne kolegom, ktorí tu vydržali do neskorých poobedňajších hodín, nechcel som vôbec vystúpiť k prerokúvanému poslaneckému návrhu zákona o meste Košice v druhom čítaní, lebo v podstate všetko, čo som chcel povedať, som povedal v prvom čítaní, akurát by som sa len opakoval. (Ruch v sále.) Takže snáď pre pána poslanca Galbavého by som niektoré zaujímavé momenty z môjho rečníckeho vystúpenia zopakoval. Nechcel som vystúpiť možno aj preto, lebo napriek tomu, že sme na májovej schôdzi nerealizovali plánované druhé čítanie poslaneckého návrhu zákona o Košiciach z dôvodu, že sa rokovalo ohľadom toho, ako bude definitívna verzia schválená, nedošlo k nejakej výraznej zmene alebo posunu. Keď si všimnete spoločnú správu, takisto vidíte, že tam nie sú nejaké závažné nové pozmeňujúce návrhy, ktoré by niekde inde obsahovo posúvali tento poslanecký návrh zákona.
Stanovisko SDKÚ - DS, si myslím, je známe aj z môjho vystúpenia v parlamente, aj z opakovaných tlačových konferencií, ktoré sme v Košiciach mali s pani poslankyňou Tkáčovou. Predovšetkým zopakujem snáď len toľko, že považujeme naďalej za nie celkom korektný spôsob, akým sa táto poslanecká novela zákona dostala do parlamentu, pretože vždy tomu bolo tak, že keď sa podávala novela zákona o meste Košice, a bolo ich niekoľko, naposledy sa podávala v minulom funkčnom období, tak sa pod ňu väčšinou podpísali všetci poslanci v Národnej rade, ktorí pôsobia alebo bývajú v meste Košice, čím sa zamedzilo práve takýmto diskusiám, ktoré tu momentálne prebiehajú, že majú na to názor iný košickí poslanci z KDH, iný košickí poslanci z SDKÚ, iný košickí poslanci zo Smeru. Takže myslím, že sa to dalo vydiskutovať doma, dohodnúť sa, lebo ako ukázal aj mesiac máj, nie je problém sadnúť si za rokovací stôl a diskutovať. Nie je žiaden problém sadnúť si za rokovací stôl a diskutovať.
Trošku za nekorektný považujem aj zámer využiť zo strany poslancov strany Smer parlamentnú väčšinu, ktorú majú spolu s koaličnými partnermi, s Ľudovou stranou - HZDS a SNS, na to, aby menili pravidlá, v ktorých samospráva v Košiciach funguje. Myslím si, že zástupcovia občanov sú predovšetkým pán primátor a mestskí poslanci, ktorí majú mandát na to, aby spravovali veci verejné v rámci mestskej samosprávy v meste Košice. A neopýtať sa ich na ich názor a prísť s novelou zákona nie je práve to najkorektnejšie, to sa vyjadrujem teraz veľmi citlivo a veľmi opatrne.
Čo sa týka samotného obsahu zákona a prvého bodu, myslím, že pán poslanec Bauer to zobral tak zoširoka. Vysvetlil všetky súvislosti uplatnenia tohto bodu, ktorý sa týka skutočnosti, aby mestské časti mohli vystupovať ako právnické osoby vo vzťahu k čerpaniu finančných prostriedkov z fondov Európskej únie. Áno, dá sa povedať aj argument, ktorý tu určite aj povie pani predkladateľka, že podobne je to v Bratislave na základe novely, ktorá už bola v tomto funkčnom období. Do určitej miery, pozrite sa, nič svetoborné sa Košicami neudeje, že to budú môcť mestské časti čerpať alebo budú môcť mestské časti podávať tieto projekty, mesto Košice sa ani nezrúti, nebude ani chudobnejšie, ani bohatšie. Dokonca teoreticky sa dá špekulovať, že mestské časti by spolu s mestom tiež mohli byť viac úspešné, ako keď to bude podávať mesto samostatne. Takže teoreticky sa dostane viacej finančných prostriedkov z európskych fondov do mesta. Hovorím veľmi teoreticky.
Faktom ale ostáva, ako sa na to mesto dívame. A tú filozofiu veľmi krátko snáď načrtnem. Predstava SDKÚ - DS o meste Košice je predstava o silnom meste, so silným primátorom, so silnými kompetenciami mestského zastupiteľstva a s mestskými časťami, ktoré budú vykonávať čiastočne časť samosprávnych funkcií po dohode s mestom. Predstava SDKÚ - DS je o silných Košiciach, o jednom silnom integrálnom metropolitnom meste, ktoré by mohlo byť veľmi dôležitým momentom a rozvojovým impulzom rozvoja celého východu našej republiky. Jedným z veľkých tajomstiev veľkého regionálneho rozdielu medzi východom a západom je aj skutočnosť, že kým na západe existuje dominantná Bratislava, ktorá púta investície, púta inteligenciu, púta vysoko kvalifikovanú pracovnú silu, tak ak by sme možno podobné centrum mali na východe, tak dokázali by sme takisto široké okolie tejto metropoly pohnúť možno rovnakým spôsobom, ako je tomu v Bratislave.
A ja si myslím, že práve toto ustanovenie v bode 1 poslaneckej novely zákona ide proti tejto filozofii. Ide k tomu, aby tie mestské časti sa začali správať takou salámovou metódou krok za krok ako obec, aby mali stále viacej kompetencií porovnateľných s obcou, právnickou osobou, ktorú označujeme ako obec. A nemyslím si, že to prospeje komplexnosti a integrálnosti mesta Košice. Nemyslím si, že je to dobré smerovanie. Rovnako sa zrejme o tom budeme na jeseň baviť v Košiciach, kde viem, že je určitý audit, je určitá predstava. Nejdem vás tým zabávať o tom, koľko kompetencií by sme ešte mali preniesť na mestské časti alebo nemali preniesť na mestské časti. A aj v tomto prípade bude SDKÚ - DS zastávať stanovisko, že našou predstavou je silné mesto Košice. Možno by človek mohol špekulovať o tom, či je výhodnejšie mať z politického hľadiska viacej starostov v mestských častiach za našu politickú stranu alebo keď sú za inú politickú stranu, tak vtedy by sme radšej chceli silnejšie kompetencie primátora, keď je za našu politickú stranu. Ale myslím, že to, čo je dôležité, nie je to, ktorý je starosta alebo primátor je za akú politickú stranu, ale to, ako sú nastavené tie mechanizmy v tom meste. Z tohto pohľadu toto ustanovenie, ktoré sa navrhuje poslaneckým návrhom zákona, ide proti duchu silného mesta, ide proti duchu tomu, aby Košice mohli čerpať finančné prostriedky na veľké projekty v prospech všetkých občanov a aby sa finančné prostriedky z európskych fondov nečerpali na partikulárne záujmy jednotlivých mestských častí, z ktorých mnohé sú historické obce s niekoľkými stovkami obyvateľov, pričom celé mesto má bezmála štvrť milióna obyvateľov.
Je namieste, samozrejme, aj politická úvaha o tom, ktorí to budú práve starostovia, aj keď som povedal, že nechcem o tom veľa teraz špekulovať, ktorí sa nakoniec k tým finančným prostriedkom prostredníctvom európskych fondov dostanú. Keď si niekto myslí, že to budú prioritne starostovia z dnešných opozičných strán v Národnej rade, ktorých je dosť v meste Košice, myslím si, že je to skôr výhodné pre starostov, ktorí sú blízki vládnym politickým stranám, ale tých je zas v meste Košice pomerne málo. Z toho vyplýva, že tento zákon by sme nemali posudzovať politicky. A myslím si, že aj strana Smer by mohla uvážiť, že nie je vhodné to posudzovať politicky, ale vhodné by bolo skôr, aby mesto Košice mohlo čerpať tieto finančné prostriedky, než aby sme ich dislokovali na mestské časti. Ale, prosím, o tom sa dá filozofovať.
Čo sa týka počtu viceprimátorov, tak, viete, argumenty, ktoré povedala pani predkladateľka v prvom aj teraz v druhom čítaní, sú na základe nejakej právnej analýzy. Ja to rešpektujem. Ja nie som právnik. Právnik má svoj názor, má svoju právnu analýzu. Ja mám k dispozícii inú právnu analýzu, na základe ktorej tieto argumenty neobstoja, pretože zákon o obecnom zriadení nie je nadriadený zákonu o Košiciach, pretože oba tieto zákony schválila Národná rada prostou väčšinou. Zákon o obecnom zriadení upravuje to, čo neupravuje zákon o Košiciach, ktorý je lex specialis. Organizačný poriadok mesta je originálnou kompetenciou mestského zastupiteľstva v súlade so zákonom o Košiciach. Viceprimátori sú hradení z vlastných prostriedkov mesta. Je to originálna kompetencia mesta. Určovanie počtu viceprimátorov je zasahovanie do právomocí mestskej samosprávy aj v zákone o obecnom zriadení. Čítal som zo stanovisko odbornej právnej analýzy, ktorú ja mám k dispozícii. A na základe tej mestské zastupiteľstvo upravilo vo svojom štatúte na začiatku tohto funkčného obdobia počet viceprimátorov na číslo tri.
Dámy a páni, viete, keď sú dva právne názory, môže ich možno rozlúsknuť len Ústavný súd. Takže ja teraz nejdem hovoriť o tom, ktorý je ten dobrý a ktorý je zlý, ktorý je správny, ktorý je nesprávny názor. Ale myslím si, že mali by sme hľadať nejaké riešenie. Ja som povedal aj tu v prvom čítaní, aj na tlačovke opakovane, že nemám problém s tým, aby malo mesto Košice dvoch viceprimátorov, dokonca ani s tým, aby malo jedného viceprimátora, pretože, tak ako to povedal pán poslanec Bauer, dá sa to vyriešiť, ak je potreba poveriť určitými kompetenciami niektorých poslancov mestského zastupiteľstva aj plným úväzkom formou poslanca uvoľneného na výkon funkcie. Treba povedať, že na regionálnej samospráve je to bežná prax, že existuje podžupan, teda podpredseda, povedzme, Košického samosprávneho kraja, existuje jeden, dvaja poslanci uvoľnení na výkon funkcie. Takže takisto sa to dá vyriešiť aj v mestskom zastupiteľstve. Treba ale povedať, že korektné by bolo, ak chceme byť korektní, upraviť počet viceprimátorov od ďalšieho funkčného obdobia. Predsa došlo k určitým politickým dohodám. V Košiciach existuje trojkoalícia. Trojkoalícia v dobrej viere na základe právneho stanoviska upravila v štatúte počet viceprimátorov na troch. Títo majú svoje kompetencie, sú poverení určitými právomocami. To, či to funguje dobre alebo zle, posúdia komunálne voľby, ktoré vystavia vysvedčenie jednotlivým politickým funkcionárom a jednotlivým politickým stranám. Ale myslím si, že ak by sme chceli korektne riešiť tento problém, áno, znížme to na počet dvoch viceprimátorov, ale od ďalšieho funkčného obdobia, pretože meniť to v strede znamená vyvolať určité otázniky medzi koaličnými partnermi, ktorýže viceprimátor bude odsunutý, či ako poslanec na výkon funkcie bude uvoľnený, nebude uvoľnený. No a z tohto pohľadu keďže strana Smer je v Košiciach v opozícii, to vnímam z jej strany ako trochu zneužitie väčšiny v parlamente a trochu snahu vraziť klin do koalície, ktorá v meste Košice funguje, proste rozhádať nás. Neviem to ináč vyjadriť, prečo to stranu Smer tak odrazu v strede funkčného obdobia začalo trápiť práve návrhom zákona, prečo nešla skôr právnou cestou, ak si myslela, že teda stanovisko nie je v súlade so zákonom o meste Košice a v súlade so zákonom o obecnom zriadení.
Chcem povedať aj toľko, že sme tu diskutovali aj v pléne, aj v kuloároch o počte mestských častí v Košiciach. Ja som veľmi rád, a chcem sa poďakovať aj pani predkladateľke, lebo viem, že už teraz nevystúpi, len v záverečnom slove môže vystúpiť a tam už nemôže dať pozmeňujúce návrhy takéhoto charakteru, že sa nebude meniť počet mestských častí tu v Národnej rade. Považujem to za korektné zo strany predstaviteľov Smeru v Košiciach, že sme túto diskusiu začali, že sme sa začali rozprávať o nejakom mechanizme, ako by sme znížili počet mestských častí. Môj názor vždy bol a názor SDKÚ - DS je totožný s názorom znížiť počet mestských častí. Myslím si, že 22 mestských častí vzniklo nejako historicky, ale vedeli by sme omnoho efektívnejšie organizovať ten druhý stupeň samosprávy v meste Košice. Treba o tom, samozrejme, veľmi citlivo diskutovať. Vážim si stanovisko predkladateľov, ktorí chcú vychádzať z dnes platného zákona o meste Košice a prišli s návrhom nejakého mechanizmu, na ktorom by sa mohli naprieč politickým spektrom možno aj dohodnúť, ak bude teda vôľa. Teda som veľmi rád, že pri zajtrajšom hlasovaní o 11.00 hodine nemusí hlasovať poslanec z Brezna alebo poslanec z Dolného Kubína o tom, či mestská časť Kavečany bude alebo nebude alebo či bude alebo nebude mestská časť Pereš, lebo toho som sa trochu obával. A bolo by to, myslím si, naozaj nekorektné. Som rád, že sa to podarilo. Čiže naozaj to chcem pochváliť. A na druhej strane ale chcem povedať, že o to viac by som za korektné považoval zo strany predkladateľov, ak by rovnako korektne pochopili problematiku viceprimátorov ako citlivú politickú tému a možno aj vyriešenie počtu viceprimátorov až od ich ďalšieho funkčného obdobia, aby naprieč politickým spektrom zlepšilo atmosféru na hľadanie riešenia o zlučovaní alebo znížení počtu mestských častí. Dámy a páni, ďakujem za pozornosť.