Návrhom výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2007, je to tlač 633.

Nech sa páči, pán predseda.

P. Šimko, prezident Prezídia Fondu národného majetku SR: Vážený pán predseda, dámy a páni poslanci, už podľa citovaných ustanovení zákona č. 92/1991 o prevode majetku štátu na iné osoby predkladá Prezídium Fondu národného majetku Národnej rade na schválenie Návrh výročnej správy o činnosti fondu za rok 2007.

Výročná správa, tak ako aj predchádzajúci materiál, bol prerokovaný v orgánoch fondu a vo vláde Slovenskej republiky, ktorá ho odporučila na predloženie do Národnej rady.

Výročná správa pozostáva z troch hlavných častí: prvá popisuje orgány a obsadenie orgánov fondu, druhá popisuje hlavné aktivity fondu v roku 2007 a tretia hospodárenie fondu v roku 2007.

V popisnej časti o orgánoch fondu nemusím nič bližšie hovoriť. A pokiaľ sa týka hlavných aktivít v roku 2007, fond sa zameral na zefektívnenie riadenia v súčinnosti s ministrom hospodárstva a podnikov, ktoré má v portfóliu, pretože privatizácia je pozastavená. Najväčším problémom v roku 2007 alebo našou najväčšou úlohou bolo urobiť unboundling, to je rozdelenie energetických spoločností v zmysle európskej legislatívy a posilniť postavenie slovenskej strany v týchto podnikoch, čo sa sčasti podarilo. Ostatné aktivity fondu boli bežné, čo sa týkalo vymáhania pohľadávok, sledovania pohľadávok, súdnych sporov a ostatnej činnosti, ktoré bežne súvisia s fondom.

Pokiaľ sa týka hospodárenia fondu. Fond k 1. 1. 2007 evidoval na svojich účtoch čiastku vyše 30 335 mil. korún, pričom príjmy fondu v roku 2007 boli 26 040 mil. Sk, čiže celkové zdroje boli v objeme 56 376 mil. korún.

Na základe predpisov a rozhodnutí vlády uhrádzal všetky svoje záväzky fond v termínoch. K 31. 12. neevidoval neuhradené splatné záväzky, pričom celková výška výdavkov fondu v roku 2007 dosiahla objem vyše 47 514 mil. korún. Na základe tohto prepočtu fond k 31. 12. 2007 vykázal prebytok finančných prostriedkov vyše 8 861 mil. korún. Tieto finančné prostriedky budú použité na plnenie záväzkov Fondu národného majetku v súlade so zákonom.

Pán predseda, skončil som.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Poprosím pána poslanca Reháka, aby ako spravodajca uviedol informáciu.

M. Rehák, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán prezident Fondu národného majetku, pani poslankyne, páni poslanci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania Návrhu výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2007. Je to tlač 633.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k Návrhu výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2007.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 639 z 29. apríla 2008 pridelil Návrh výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2007 na prerokovanie vo výboroch aj v gestorskom výbore do 13. júna 2008, a to Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov uvedených v rozhodnutí predsedu Národnej rady, svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku. Výbory, ktorým bola pridelená parlamentná tlač na prerokovanie, zaujali tieto stanoviská: Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh 11. júna 2008 a uznesením č. 310 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky výročnú správu, ktorá vykazuje príjmy vo výške 26 040 980-tisíc Sk a výdavky vo výške 47 514 331-tisíc Sk, schváliť.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku prerokoval návrh 10. júna 2008 a uznesením č. 350 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky výročnú správu schváliť. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy výborov a poslancov k parlamentnej tlači neboli gestorskému výboru predložené.

Gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady, ktorým bol návrh pridelený, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky Návrh výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku SR za rok 2007 schváliť a prijať uznesenie, ktoré je v prílohe spoločnej správy gestorského výboru.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania Návrhu výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2007 bola schválená uznesením č. 373 zo 17. júna 2008. Súčasne výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a poveril ho právomocami podľa § 79 ods. 5.

To je z mojej strany všetko. Pán predseda, otvorte rozpravu.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.

Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Pán poslanec Mikuš do rozpravy. Končím možnosť sa prihlásiť. Nech sa páči.

J. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec, len prepáč, ja len využijem, aby všetci tí, hovorili sme, že potiahneme trošku ten program aj vzhľadom na to, že ide rozprava, týmto bodom ukončím, dobre, a budeme potom pokračovať o 14.00 hodine. Ďakujem.

Nech sa ti páči.

J. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, sú tu aj kolegyne, kolegovia, pán prezident Fondu národného majetku, rokujeme o dokumentoch, ktoré opisujú činnosť Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2007.

Predložené materiály ma len utvrdili v presvedčení, myslím, že sme o tom diskutovali aj na výbore, že dni tejto štátnej agentúry musia byť spočítané. Fond národného majetku je príkladom toho, ako inštitúcia dokáže v zmysle Murphyho zákonov sama zdôvodňovať svoju existenciu už nie na prospech zakladateľa, ale len na vlastný svoj prospech.

Fond národného majetku je agentúra, ktorá má 110 zamestnancov. Okrem toho má svoje Prezídium a Dozornú radu. V Prezídiu je deväť politických nominantov, z toho jeden prezident. Dozorná rada má ďalších sedem politických nominantov. Vo fonde je osobitný riadiaci orgán Výkonný výbor. Ten má predsedu a jedenásť riaditeľov jedenástich sekcií. Spolu je v týchto riadiacich a dozorných funkciách 26 ľudí. Ročné náklady na činnosť Fondu národného majetku sa pohybujú okolo 150 mil. Sk.

Fond národného majetku má aktíva vo výške 86 mld. korún a najvýznamnejšiu položku tvoria cenné papiere a podiely v 102 akciových spoločnostiach v hodnote prevyšujúcej 70 mld. korún. Na prvý pohľad teda nejde o málo povinností. Keď si však uvedomíme, že viac ako polovica spoločností je v konkurze, pohľad sa musí zmeniť. Zvyšok sú firmy, v ktorých má fond zanedbateľný podiel, a teda nemôže mať reálny vplyv na ich hospodárenie. Ostáva pár veľmi významných spoločností. V štyroch akciových spoločnostiach, v Slovenskom plynárenskom priemysle, v Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústave, v Slovenských elektrárňach a Slovenských telekomunikáciách, vlastní fond akcie v hodnote 45,5 mld. korún. Ale akcionárske práva nevykonáva. Tie sú v rukách rezortných ministerstiev. Takže správa majetku je pre fond zanedbateľnou povinnosťou.

Fond národného majetku má, samozrejme, zo zákona aj ďalšiu povinnosť. Takmer verne ich kopíruje jedenásť špeciálnych sekcií. Pozrime sa bližšie len na pár príkladov, akú činnosť vykázali tieto sekcie za minulý rok.

Príprava a realizácia predajov, teda privatizácia. Vlani schválil fond pod kuratelou vlády, ktorá akože neprivatizuje, predaj malých podielov v siedmich spoločnostiach, ale aby nemal toľko roboty, v piatich prípadoch zveril koordináciu predaja nešpecifikovaným externým poradcom. Okrem toho fond vypracoval návrh na nakúpenie 1,7-percentného podielu v umierajúcej Bratislavskej burze cenných papierov.

Reštitúcie a bezodplatné prevody. Čo sa týka reštitúcií, vlani fond riešil nároky jedenásť oprávnených osôb a vydal im cenné papiere za niečo vyše 6 mil. korún. Bezodplatných prevodov bolo desaťnásobne viac, ale to len vďaka tomu, že sa delimitovali akcie vodárenských spoločností.

Súdne spory a právna agenda. Fond národného majetku viedol vlani súdno-právne spory, kde ho v 122 prípadoch zastupovali interní právni zástupcovia a v 175 prípadoch externí právni poradcovia alebo zástupcovia. Teda na viac ako polovicu prípadov si povolal pomoc zvonka.

Sledovanie pohľadávok. Fond národného majetku v tejto oblasti podľa vlastnej výročnej správy zabezpečoval také činnosti, ako je, citujem: "Sledovanie plnenia platobných a iných podmienok." Ďalší citát: "Výpočty výšky úrokov z kúpnej ceny z omeškania, priebežné sledovanie úhrad a ich identifikácia, zadávanie predpisov na zaúčtovanie splátok" atď. Veľmi dôležité, náročné úlohy. Chcel by som pracovať v takejto sekcii.

Vybral som si tú najdôležitejšiu agendu činnosti Fondu národného majetku v minulom roku. Súdny človek vidí, že ide o úkony, na ktoré nepotrebujeme žiadnu špeciálnu agentúru. Proklamovaným skončením privatizácie existencia Fondu národného majetku stráca zmysel. Aj keby sa v privatizácii pokračovalo, Fond národného majetku už nie je na pár prípadov potrebný a jeho zrušenie plánovala SDKÚ - DS hneď po voľbách v roku 2006.

Keďže privatizácia je na konci a vláda Roberta Fica už ani ostatok privatizovať nechce, pýtam sa, načo prežíva Fond národného majetku? Ostávajú mi len dve možné vysvetlenia. Vo Fonde národného majetku je dnes veľa politicky nominovaných ľudí, ktorým sa museli ponúknuť lukratívne posty. Veď byť vo Fonde národného majetku neznamená len prináležitosť k tejto štátnej agentúre. Znamená to napríklad možnosť sedieť v orgánoch mnohých pološtátnych firiem. A napokon ani s veľkohubým skončením privatizácie to nie je v poriadku. Stále sa predávajú podiely buď priamo, alebo cez poradcov. Niekedy asi stojí za to byť pri tom. Inokedy sa oplatí byť pri inom, keď sa menia splátkové kalendáre alebo vedú súdne spory.

Druhým dôvodom je využitie peňazí, ktoré sa vo Fonde národného majetku nazbierali počas privatizácie. Vláda sa naoko štíti privatizácie ako čert svätenej vody, ale privatizačné peniaze jej nesmrdia. Vlani odišlo z Fondu národného majetku do vlády 47,5 mld. Sk, to je viac ako 15 % príjmov štátneho rozpočtu. Kde sa tieto peniaze vzali? Takmer 24 mld. korún bolo z dividend spoločností, kde bol Fond národného majetku akcionárom. Druhá polovica bola z iných zdrojov fondu, inými slovami, najmä z minulej privatizácie. Štátnemu rozpočtu takto Fond národného majetku významne pomohol. Nebyť tejto pomoci, určite by skončil v horších číslach.

Ale všetko má svoj koniec. Aj zdroje Fondu národného majetku sa zmenšujú. Kým na začiatku roku 2007 bolo na jeho účtoch 30,3 mld. Sk, na konci roku stav klesol na 8,9 mld. Sk. Privatizuje sa málo, veľké príjmy už v budúcnosti, v budúcom roku nemožno očakávať.

Ani uvedené dva dôvody nestačia na to, aby Fond národného majetku ďalej existoval. Napokon netreba ani dlhé vysvetľovanie, stačí si prečítať jednu z prvých viet vo výročnej správe, citujem: "Hlavnou úlohou fondu je realizácia privatizačných projektov na základe rozhodnutí o privatizácii." Rozhodnutí niet, padá aj hlavná úloha fondu. Funkcie Fondu národného majetku sa dajú hravo presunúť na jednotlivé vládne rezorty.

Ak hľadá predseda vlády Robert Fico priestor na zoštíhlenie štátnej správy, aby sa konečne mohol dostať k svojmu sociálnemu štátu, dávam priamy návod: zrušte fond a ušetríte stovky miliónov korún, možno, alebo resp. desiatky miliónov eur.

Ďakujem za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Boli ste jediný prihlásený. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Navrhovateľ, chcete, pán predseda?

P. Šimko, prezident Prezídia Fondu národného majetku SR: Pán predseda, dámy a páni poslanci, ja len veľmi stručne zareagujem na vystúpenie pána poslanca, keďže sme to preberali aj vo výbore, nie je problém sa k tomu vyjadriť.

Je to rozhodnutie politické. Fond národného majetku pripravuje svoju reštrukturalizáciu, znižuje počty stavov podľa náročnosti činností jednotlivých sekcií, čo je dlhodobejší priebeh, pretože tí ľudia majú nejaké zmluvy a nejaké odchodné. To je jedna vec.

Druhá vec je, privatizačné problémy, ktoré ste možno, pán poslanec, bagatelizovali, svedčia o tom, že ten Fond národného majetku má 300 súdnych sporov. To nie je zásluha terajšieho vedenia fondu ani terajšej vládnej koalície. Pretože tých 300 súdnych sporov, to sa jedná o miliardy korún. To nie sú maličké spory, ktoré môže urobiť podnikový právnik. Tam na tom naozaj treba pracovať. Ani by som nezľahčoval sledovanie pohľadávok, pretože tí privatizéri, ktorí doteraz boli, a vy ste sám povedali, aké percento ich je v konkurze alebo v likvidácii, tak to je cielené, to je vedomé, to sa musí usledovať. Len keď niekoľko rokov sa to nerobilo a privatizovalo sa a niekoľko rokov sa to nesledovalo, tak to treba dotiahnuť do konca.

Ja nehovorím, že Fond národného majetku v takomto rozsahu absolútne je využitá inštitúcia. Ale hovorím znova, znižujeme stavy, ale v končenom dôsledku je to rozhodnutie politické. A neviem teda proste si predstaviť tú formu návratu majetku, ktorý vláda rozhodla podľa platného zákona o privatizácii a previedla ho na Fond národného majetku, aby ho previedol na iné osoby. Vrátiť ju nazad do štátu, čo by bolo teda znárodnenie. Ale prepáč, že to bol môj názor osobný.

Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán spravodajca? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a prerušujem rokovanie do 14.00 hod. Budeme pokračovať pravidelnou hodinou otázok a potom interpeláciami.

(Prerušenie rokovania o 12.16 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.01 hodine.)

Siedmy deň rokovania

24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

3. júla 2007 o 14.01 hodine

 

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, podľa zákona o rokovacom poriadku nasleduje

hodina otázok,

ktorú týmto otváram. Chcem požiadať členov vlády, aby zotrvali na rokovaní Národnej rady vzhľadom na to, že ďalšími bodmi programu sú písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov, jednak na predsedu vlády a jednak na členov vlády.

Konštatujem, že boli splnené všetky podmienky, aby sme mohli pristúpiť k tomuto bodu. Otázok na predsedu vlády bolo položených 28, na členov vlády sa s otázkami obrátilo 15 poslancov. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie.

Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

Prosím predsedu vlády pána Roberta Fica, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

Prosím, pán predseda vlády, aby ste v limite 15 minút odpovedali na vám adresované otázky podľa vyžrebovaného poradia.

Prvá otázka je od poslankyne Márie Sabolovej a znie: "Poznáte prípad "plagiátorstva" p. riaditeľky ŠVPS v Dolnom Kubíne MVDr. Kantíkovej? Aké dôsledky vyvodíte pri takomto morálnom zlyhaní?"

R. Fico, predseda vlády SR: Ak dovolíte, pán podpredseda, rád by som ešte informoval predtým, ako odpoviem na túto otázku podľa rokovacieho poriadku Národnej rady a predovšetkým ospravedlňujúc z dnešnej hodiny otázok a interpelácií niektorých členov vlády z dôvodu ich pracovných ciest a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.

Na dnešnej hodine otázok bude neprítomný podpredseda vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti a ľudské práva a národnosti Dušan Čaplovič, zastupuje ho minister zahraničných vecí, pán Kubiš. Ďalej bude neprítomný minister výstavby a regionálneho rozvoja zo zdravotných dôvodov, pán Janušek, zastupuje ho minister životného prostredia, pán Izák. Neprítomný z dôvodu zahraničnej pracovnej cesty je aj minister zdravotníctva, pán Raši a zastupuje ho ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny, pani Tomanová.

Pán podpredseda, som pripravený teraz odpovedať na otázky, ktoré poslanci a poslankyne postavili.

Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Áno, ďakujem pekne, pán predseda.

Ja len zopakujem otázku Márie Sabolovej, prvú otázku na vás: "Poznáte prípad "plagiátorstva" p. riaditeľky ŠVPS v Dolnom Kubíne MVDr. Kantíkovej? Aké dôsledky vyvodíte pri takomto morálnom zlyhaní?"

R. Fico, predseda vlády SR: Ďakujem pekne za túto otázku. Hoci mi nie je celkom zrejmé, prečo táto otázka bola postavená predsedovi vlády Slovenskej republiky. V každom prípade som rád, že opoziční poslanci nezanevreli na inštitút hodiny otázok a odpovedí, hoci by som viac privítal možnosť zodpovedať na problematiku, ktorá súvisí s postavením a pôsobnosťou vlády Slovenskej republiky. Napriek tomu by som sa, samozrejme, rád sústredil aj na vašu otázku.

Celá táto kauza sa týka odborného článku o génoch baktérií v bryndze. Pokiaľ chcete o tom, pani poslankyňa, počuť niečo, tak ja som pripravený a som si aj pripravil rôzne analýzy, posudky a keď mi niekedy vyčítate, že sa 15 minút venujem otázkam, ktoré mi akože vyhovujú, tak som pripravený venovať sa 15 minút aj otázke, s ktorou nič nemám. Ale postavili ste ju, musím to rešpektovať.

Tento medializovaný prípad som požiadal do určitej miery preveriť a týka sa riaditeľky Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu v Dolnom Kubíne. Je pravda, že Okresný súd v Ružomberku v prvom stupni rozhodol spor medzi bývalým zamestnancom tohto ústavu a riaditeľkou štátneho veterinárneho a potravinového ústavu, v ktorom bývalý zamestnanec tvrdil, že pani riaditeľka prebrala od neho bez toho, aby ho citovala, do odbornej práce nejaký článok, ktorý napísal o génoch baktérií v bryndze. Išlo o civilný spor v Ružomberku na okresnom súde a okresný súd vyšiel v ústrety navrhovateľovi, teda bývalému zamestnancovi a na základe zatiaľ neprávoplatného rozhodnutia súdu sa má pani riaditeľka ospravedlniť žalobcovi. Ale súčasne Okresný súd v Ružomberku žalobu v časti o zaplatenie ujmy vo výške 300 tisíc korún zamietol. Ako som uviedol, toto rozhodnutie je zatiaľ neprávoplatné a nemám informáciu o tom, či pani riaditeľka využila, alebo nevyužila možnosť podania odvolania proti tomuto prvostupňovému rozhodnutiu v civilnom konaní. Pripomínam, že ide o konanie civilného charakteru, nie trestnoprávneho charakteru.

Len pre vašu zaujímavosť, pani poslankyňa, chcem pripomenúť, že ochrana autorského práva je v našom právnom poriadku dostatočne upravená a zabezpečená tak v občianskoprávnej aj v trestnoprávnej rovine, čo sa teda preukázalo aj v tomto súdnom spore, ktorý je do určitej miery bezprecedentný, pretože nepoznáme takéto prípady, kedy by súd rozhodol o ospravedlnení sa za to, že niekto preberie myšlienky, autorstvo k nejakému článku bez toho, aby bol pod tým podpísaný. Prípady plagiátorstva a porušovania autorského práva sa na Slovensku vyskytujú, potvrdzujú to mnohí. Dokonca sa objavila aj ďalšia informácia tentokrát z časopisu Mačka a pes, vraj tam tiež niekto mal použiť nejaké informácie, ktoré sa týkali plagiátorstva. Ale tomu sa veľmi ťažko zabraňuje, pretože na akademickej pôde sa podobné scény objavujú a myslím si, že ten, kto publikuje, ten, kto pôsobí v tejto oblasti, potvrdí, že sa prakticky stretávame s takýmito stavmi.

Pani poslankyňa, rozhodnutie, či došlo, alebo nedošlo v prípade pani riaditeľky k neoprávnenému zásahu do autorského práva, patrí do právomoci súdov. Do toho ja nemôžem nič povedať. Jednoducho, súd musí povedať, či bolo porušené autorské právo, alebo nebolo porušené autorské právo. Tam je totiž aj taká zvláštna argumentácia, pretože podľa všetkého pani riaditeľka argumentuje tým, že išlo o výskumnú prácu ústavu. A keďže je to výskumná práca ústavu, tak to nemôže byť porušenie autorského práva. Ale toto nechajme na súdy, aby o tom rozhodli. Ako predseda vlády, ani vláda Slovenskej republiky do toho vstupovať nemôžeme. A možno nadriadené orgány by sa mali zaoberať tým, či vyvodia nejakú zodpovednosť voči pani riaditeľke vtedy, ak súd právoplatne skonštatuje, že naozaj zobrala článok svojho podriadeného a uverejnila ho alebo použila vo svojej práci ako svoje vlastné myšlienky.

Riaditeľov štátnych veterinárnych a potravinových ústavov vymenúva a odvoláva ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy. Čiže, to ani nie je človek, ktorý spadá pod predsedu vlády. To je človek, ktorý spadá pod ministerku pôdohospodárstva, ale najskôr to musí urobiť on, až potom, keby nekonal, možno mu pani ministerka môže dať pokyn, aby takto tento riaditeľ urobil.

Preto, vážená pani poslankyňa, to je všetko, čo môžem k danej otázke povedať. Prekvapila ma táto otázka, ale rešpektujem vaše právo, aby ste ju postavili a, samozrejme, som sa na ňu pripravil tak, ako by som sa pripravil na každú ďalšiu otázku. Ale keďže nejde o trestnoprávnu zodpovednosť, ide o civilný spor, kde musí povedať v tomto prípade odvolací súd, kto má pravdu, ja nevidím žiadny dôvod, aby sme z pozície vlády, či už z pozície ministerky alebo z pozície jej priamo podriadeného ústredného riaditeľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy, v danej veci konali.

Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, ak si želáte, môžete v rozsahu dvoch minút dať doplňujúcu otázku.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Pán premiér, myslím si, že výskum bryndze necháme na pani ministerku, aj ona má podobnú otázku a bude odpovedať možno k odbornej téme. Vás som sa pýtala na tú vec preto, že je to pomerne vysoko postavený človek v štátnej správe. Pani riaditeľka Kantíková je manželkou ústredného riaditeľa Štátnej potravinovej a veterinárnej správy. Čiže, ja sa chcem spýtať, tak ako sa pýta autor článku, ktorého pani Kantíková zneužila, teda tento článok, či bude ústredný riaditeľ konať v prípade potvrdenia rozsudku a viny pani manželky tak, že ju odvolá z funkcie, pretože je nemorálne takto sa správať.

Podľa mojich informácií a vedomostí, aj ktoré boli zverejnené pánom MVDr. Holkom, ktorý bol autor tohto článku, sú tie, že na tejto práci sa pani riaditeľka nepodieľala vôbec a po dvoch rokoch po tom, ako odišiel on z ústavu, použila tieto jeho materiály. Alebo, či sa nájde nejaký zastierací manéver na vylepšenie imidžu, že za peniaze daňových poplatníkov, lebo riaditeľka je platená z funkcie daňových poplatníkov, bude aj naďalej takýto človek, ktorý nespĺňa všetky morálne kritériá, sedieť na tom mieste, na ktorom je. A ešte možno, ak bude potvrdený rozsudok, určite by mal niekto v tejto veci konať. Je to možno prvý prípad, kedy súdy rozhodli. Ja si myslím, že aj v týchto veciach budú musieť konať súdy, lebo je to dostatočne rozmohnutý, alebo ako sa správne povie, je rozmohnutá vec v spoločnosti, a preto len som chcela, aby ste ako vy, najvyšší predstaviteľ vlády, vedeli o takýchto skutočnostiach, ktoré môžu pod dvoma menami, doktor Pliešovský a doktor ... (Prerušenia vystúpenia časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán predseda vlády, môžete reagovať?

R. Fico, predseda vlády SR: Ďakujem. Pani poslankyňa, ja by som sa neodvážil teraz moralizovať v tejto téme, pretože nepoznám skutkový stav veci a musí rozhodnúť odvolací súd. Nemôžeme dnes povedať, že je to morálny prehrešok. To je večný problém. Máte vedecko-výskumný ústav, ktorý vykonáva nejaký program. Má nejaké výskumné úlohy. Tam sa niečo urobí, v danom prípade teda išlo o gény baktérií v bryndze. Urobila sa nejaká výskumná úloha v rámci ústavu a niekto to použil na dva účely. Niekto napísal o tom článok a publikoval ho v českom odbornom časopise a niekto to použil vo svojej práci, myslím si, že išlo o PhD prácu, ak si teda dobre pamätám, tie podklady.

Dobre, ja tomu rozumiem, ale nechajme to na súdy. Veď, čo s tým má predseda vlády? To je taká istá otázka, pani poslankyňa, ako keby ste sa ma spýtali, že v úli niekto nezatvoril dobre dvierka a vyleteli včely. Pán predseda, čo s tým budete robiť? To je presne taká istá otázka. Veď to je občianskoprávny, civilný spor medzi dvoma zamestnancami, ktorí sa hádajú o to, kto je autorom myšlienok, či je to ústav, či je to konkrétna pracovníčka. Ja som pripravený, ak sa preukáže, že hrubo porušila právne predpisy, sa na to spýtať pani ministerky. Predpokladám, že pani ministerka asi na to bude odpovedať. Ale ja necítim v danom prípade priamu väzbu medzi predsedom vlády a pani Kantíkovou, ktorá robí riaditeľku v Dolnom Kubíne na ústave, ktorý sa zaoberá veterinárstvom a potravinárstvom. Takže preto som odpovedal tak, ako som odpovedal, že nevidím úzke prepojenie medzi predsedom vlády a touto kauzou. Všetko.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Môžeme? Dobre, ďakujem.

Ďalšiu otázku položil Stanislav Kubánek: "Pán predseda vlády, vyjadrujú zásady obsiahnuté v Lisabonskej zmluve dobré východiská silnej Európy?"

R. Fico, predseda vlády SR: Ďakujem, pán poslanec. Bez akéhokoľvek zaváhania chcem skonštatovať, že Lisabonská zmluva je krokom dopredu. Je krokom dopredu, pretože robí Európsku úniu efektívnejšou, najmä jej orgány. Niekedy mám pocit, že o Lisabonskej zmluve sme hovorili a mnohí hovoria ako o charte. Nikto ju nečítal, ale všetci mali k nej milión rôznych pripomienok. Ja odporúčam každému jednému, kto má pripomienky k Lisabonskej zmluve, aby si ju najskôr prečítal a zhodnotil a až potom vyvodzoval nejaké súdy, či to je dobré, alebo to je zlé.

Len na takú ilustráciu. Keď bolo 15 členských štátov Európskej únie a zasadala Európska rada, 15 predsedov vlád sa vedelo skôr dohodnúť, ako sa dnes vie dohodnúť napríklad 27 premiérov, ktorí pravidelne chodia na určité rokovania.

Lisabonská zmluva prináša úplne nové pravidlá fungovania európskych inštitúcií a predovšetkým, podľa mňa, približuje Európsku úniu, ktorá tak, či tak je zbyrokratizovaná, je ďaleko od radového občana, bližšie priťahuje Európsku úniu k občanovi. Toto bol hlavný dôvod, prečo vláda Slovenskej republiky bez akéhokoľvek zaváhania pristúpila nielen k veľmi konštruktívnej spolupráci s európskymi orgánmi pri príprave tejto zmluvy, ale vyvinuli sme aj všetko úsilie, aby Lisabonská zmluva bola na Slovensku schválená v parlamente v čo najkratšom termíne.

Je mi ľúto, čo sa dialo, pretože bezprecedentné vydieranie, ktorého sme boli, celá vládna koalícia, svedkami, mimoriadne zhoršilo postavenie Slovenskej republiky a najmä poškodilo štátne záujmy Slovenskej republiky v zahraničí. Nikto tomu nerozumel, ako je možné, že niekto chce vydierať pri schvaľovaní Lisabonskej zmluvy vnútroštátnym tlačovým zákonom, ktorý, ako vidíte, bol prijatý a nič sa nestalo. Nikto neposiela desiatky, stovky odpovedí na publikované články, nikto nič nezneužíva. Je to štandardný tlačový zákon, ktorý prešiel, a preto musím pripomenúť, že to, čo sa udialo v Národnej rade pri schvaľovaní Lisabonskej zmluvy, hrubo poškodilo štátne záujmy Slovenskej republiky.

Dnes sme v komplikovanej situácii aj preto, lebo voliči v Írsku v referende mali iný názor. Bolo by možno veľmi podnetné zaoberať sa tým, čo bolo príčinou rozhodnutia írskych voličov. Ja si myslím, že ani tak nešlo o obsah Lisabonskej zmluvy, ako išlo o to, do akej miery Európska únia je atraktívna, alebo nie je atraktívna pre verejnosť v Európe. Aj našich ľudí, keby sme sa spýtali na ulici v meste alebo na dedine, čo je Európska únia, čo vám prináša, aký máte z nej úžitok, asi ťažko by na tieto otázky dokázali odpovedať. Preto, ak chceme pomôcť aj Írsku, lebo máme záujem, aby táto zmluva bola v Írsku ratifikovaná, musíme urobiť Európsku úniu zaujímavejšiu, Európsku úniu, ktorá bude naozaj riešiť reálne veci. Aj preto na poslednom zasadnutí Európskej rady som veľmi tvrdo vystúpil a povedal som, že je hrubá chyba, ak sa chce opäť zaoberať Európska rada len otázkami Lisabonu a nechce sa zaoberať otázkami prudkého nárastu cien potravín a ropy. Tak to aj dopadlo.

Dlhé hodiny sme rozprávali o ratifikačnom procese, a potom, keď došlo k tomu najpodstatnejšiemu, došlo k diskusiám o rope, o potravinách, o pohonných látkach, tak tam tá diskusia bola veľmi zúžená a nebol dostatočný priestor, aby boli vyslovené všetky podstatné názory. Toto je cesta ako zabezpečiť, že Lisabonská zmluva v Európe nájde totálnu podporu a ja verím, že novému francúzskemu predsedníctvu, a predovšetkým francúzskemu prezidentovi, sa podarí vyriešiť aj ďalší problém, ktorý vznikol tentokrát v Poľsku. Ale tam je postoj poľského prezidenta dlhodobo známy k tejto zmluve. Ale to, čo sa udialo v Národnej rade Slovenskej republiky, čo predviedla slovenská opozícia, je hrubé poškodenie štátnych záujmov Slovenskej republiky v zahraničí.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán predseda vlády, ďakujem. Váš čas 15 minút uplynul.

Teraz budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov a poslankýň.

Prvá otázka je od poslankyne Márie Sabolovej na ministerku pôdohospodárstva Zdenku Kramplovú a znie: "Poznáte..." Pardon, pardon. Prvá otázka je zhodná s tou otázkou, ktorú dostal aj pán predseda vlády. Tak ja ju prečítam a budete na ňu odpovedať: "Poznáte prípad "plagiátorstva" pani riaditeľky ŠVPS v Dolnom Kubíne MVDr. Kantíkovej? Aké dôsledky vyvodíte pri takomto morálnom zlyhaní?"

Nech sa páči, pani ministerka.

Z. Kramplová, ministerka pôdohospodárstva SR: Vážená pani poslankyňa, aj ja rovnako ako pán premiér ďakujem za túto otázku. Ja by som však hneď v úvode položila jednu inú otázku. Nezdá sa vám, že v tomto prípade ide o morálne zlyhanie pána MVDr. Holka? Možno, že si dáte odpoveď na túto otázku potom, keď vám poviem a predložím určité fakty a môžem vám ukázať aj následné dokumenty.

Chcela by som vás poprosiť, aby to, čo je v médiách uverejnené, ste nebrali ako stopercentnú pravdu. Dobre viete, že vždy v médiách v uvádzaných článkoch je aj niečo, čo je nepresné a čo si pisateľ dáva na svoj obraz a využíva vo svoj prospech. Ale, aby som išla poporiadku.

Medzi ministerstvom pôdohospodárstva a Štátnym veterinárnym ústavom v Dolnom Kubíne bola uzatvorená zmluva na túto úlohu v roku 2001, konkrétne 20. februára. To plnenie bolo, myslím, úplne jasné, nemusím rozvádzať odbornú rovinu tejto úlohy. Ale podstatné je to, že na tejto úlohe sa podieľalo 14 zamestnancov Štátneho veterinárneho ústavu v Dolnom Kubíne. Z tých 14 zamestnancov bolo 6 odborných pracovníkov a 8 technických zamestnancov. Medzi týmito zamestnancami, samozrejme, bola aj pani MVDr. Kantíková. V zmluve sa jasne píše, že pri zverejňovaní výsledkov riešenia a činností stanovených touto zmluvou je dodržiavať autorské práva v zmysle autorského zákona.

V roku 2002 pán MVDr. Holko zverejnil článok, v ktorom na základe výsledkov z tejto účelovej úlohy zverejnil určité informácie. Pani MVDr. Kantíková, keď robila svoju prácu, požiadala ministerstvo pôdohospodárstva, a bolo to 17. mája 2002, aby mohla zverejniť určité informácie, ktoré sa dotýkali tejto priamej úlohy. Tento list tu mám k dispozícii. Bol jej daný súhlas od generálneho riaditeľa sekcie poľnohospodárskych komodít a tu konkrétne píše, že žiada v súlade s touto zmluvou, ktorá má č. 513 z roku 1991, aby jej bolo umožnené v rámci svojej práce zverejniť určitú časť týchto výsledkov.

Na základe tohto súhlasu urobila vlastne to, že v rámci svojho materiálu použila 3 strany spolu zo 118 strán dizertačnej práce a uverejnila túto prácu so súhlasom ministerstva pôdohospodárstva. Znovu zdôrazňujem, že pán MVDr. Holko uverejnil výsledky tejto práce bez súhlasu ministerstva pôdohospodárstva, to znamená, že porušil túto zmluvu a porušil autorské právo, pretože tento projekt a túto úlohu financovalo ministerstvo pôdohospodárstva. Preto bola tá moja otázka, o koho morálne zlyhanie v tomto prípade ide.

A možno ešte trošku hlbšie. V tomto prípade ide o trošku inú záležitosť. Dobre viete, že v roku 2007 začiatkom roka na ministerstve bol schválený materiál o racionalizácii štátnych veterinárnych a potravinových ústavov a zlúčil sa Štátny veterinárny a potravinový ústav v Prešove so Štátnym veterinárnym a potravinovým ústavom v Dolnom Kubíne a rovnako sa zlúčil Štátny veterinárny a potravinový ústav v Nitre do Bratislavy, čiže prišlo k určitej transformácii. Táto transformácia sa urobila skôr a bola rozhodnutá skôr, ako prišiel pán Pliešovský do funkcie riaditeľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy. Mnohí ľudia práve tento prípad, ktorý sa objavuje a ktorý je skutočne delikátny pre mňa, objavuje sa práve v súvislosti s transformáciou Štátneho veterinárneho ústavu Prešov a Dolného Kubína. Preto by som bola veľmi rada, keby sme skutočne posudzovali veci podľa faktov a nie podľa dojmov a pojmov pracovníkov, ktorí chcú zneužiť danú situáciu vo vzťahu k pani MVDr. Kantíkovej. Tým, že Štátny veterinárny a potravinový ústav v Dolnom Kubíne dlhodobo prejavuje a je hodnotený ako naozaj jeden z vysoko odborných a kvalifikovaných ústavov a má naozaj veľmi erudované osadenstvo, dokazuje aj audit Európskej komisie a inšpekcia Potravinového a veterinárneho úradu Európskej komisie, ktorá veľmi vysoko vyhodnotila toto pracovisko. Pani MVDr. Kantíková na tomto pracovisku pracuje od roku 1992.

Ďakujem. Skončila som.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, máte možnosť opäť položiť doplňujúcu otázku v rozsahu dvoch minút.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Pani ministerka, myslím si, že ste veľmi skvele obhajovali štátneho zamestnanca, ale skôr ste použili na tú obhajobu útok na niekoho iného, kto zverejnil nepríjemné informácie o štátnom zamestnancovi. Ja beriem všetky informácie, ktoré máte, pretože si myslím, že ich máte, aspoň tie, ktoré ste hovorili o výskumných prácach, zverejnené. Však pani riaditeľka Kantíková bola šéfka tohto ústavu, tak musela, samozrejme, byť v tom tíme 14 zamestnancov.

Ale ja sa vás, pani ministerka, chcem opýtať, pretože ste išli trošku od veci, lebo si myslím, že audit Európskej komisie mali aj ostatné pracoviská, ktoré boli zrušené alebo zlúčené a dnes 50 % všetkých výkonov sa robí v Dolnom Kubíne, čiže bolo by treba pozrieť sa aj na to, aké sú drahé náklady na prevoz vzoriek len preto, lebo sa všetko na základe rozhodnutia ústredia takýmto spôsobom kumuluje. A ako chcete, pani ministerka, garantovať to, že pravosť výsledkov a bezpečnosť potravín s dopadom na zdravie obyvateľov overuje a potvrdzuje takáto osoba, ktorej prvostupňový súd už rozhodol, prvostupňový súd rozhodol, to nieže sú nejaké rečičky, rozhoduje o pravosti, ktorá použila plagiátorstvo. Pretože nejde o to, že nemôžete použiť nejaké informácie a výsledky, ale treba napísať, kto takýto konkrétny článok pred dvoma rokmi uverejnil a kde. Vy, myslím si, ako ministerka a určite ako človek, ktorý by ste to neurobili, by ste to určite do tej správy napísali. Čiže, ako chcete garantovať, že takí ľudia, ktorí sa neštítia plagiátorstva, overujú pravosť potravín 50 % vzoriek, ktoré sa zvezú do Dolného Kubína. To je tá vážna otázka, že ide o morálne zlyhanie pani... (Vystúpenie prerušené časomierou.)

Z. Kramplová, ministerka pôdohospodárstva SR: Pani poslankyňa, podľa mňa ide o morálne zlyhanie pána MVDr. Holka, ale nechajme na rozhodnutie súd. Mám tu doklady, ktoré boli príslušnému súdu doručené. Ja som sa viackrát vyjadrila. Pre mňa je prezumpcia neviny skutočne platná a ctím si ju. Preto počkajme, aké bude rozhodnutie, pretože zatiaľ toto rozhodnutie, ak o ňom hovoríte, nebolo doručené ani pani MVDr. Kantíkovej. Ak potrebujete informácie o súhlase, ktoré sme jej dali na ministerstve pôdohospodárstva alebo dostala z ministerstva pôdohospodárstva v roku 2002, môžem vám poskytnúť, rovnako ako zmluvu, ktorá bola podpísaná. A som presvedčená, že nie je možné zlučovať vysokú odbornosť pani Kantíkovej a jej pracoviska s tým, čo hovoríte, že niekto chce tú určitú pomstu vo vzťahu k pani Kantíkovej realizovať. Máme zaznamenané aj vystúpenia pána Holka. Nie raz sa prezentoval v tom, že tieto jeho aktivity sú pomsta za Nitru.

A pokiaľ ide o to, ako pani Kantíková vie zabezpečiť perfektné fungovanie ústavu a stopercentnosť vzoriek, ktoré sa posielajú na toto pracovisko, môžem vám zodpovedne povedať, nie sú tam žiadne pochybenia, v ktorých by bolo treba konať. A ak máte takúto informáciu, nech sa páči, poskytnite mi ju. Určite urobím kontrolu a určite zabezpečím riešenie a nápravu, ak máte takéto informácie. To, čo hovoríte so zvozom. Bohužiaľ, Slovensko je krajina, ktorá nepotrebuje takú širokú sieť štátnych veterinárnych a potravinových ústavov. Potrebujeme špecializované pracoviská, akým je Dolný Kubín, ktoré je vybavené naozaj hodnotnou technikou, ktorú nemajú ani niektoré iné štáty Európskej únie. My ich máme práve na preverovanie vzoriek potravín a som rada a som hrdá na takéto excelentné pracovisko.

Ďakujem. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani ministerka.

Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Beáta Sániová. Adresovala ju ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií Ľubomírovi Vážnemu a otázka znie: "Výkon Železničnej polície a jej úlohy definuje zákon. Jej úlohou je aj ochrana verejného poriadku, bezpečnosti osôb a majetku. Opakovane sa stretávam s ľuďmi, ktorí pravidelne cestujú a sú svedkami výtržníctva vo vlakoch. Pán minister, budete sa zaoberať týmto problémom tak, aby sa zvýšila bezpečnosť cestujúcich?"

Nech sa páči, pán minister.