Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Železničná polícia ako ozbrojený bezpečnostný zbor zabezpečuje v súlade so zákonom č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov ochranu železničnej dopravy, verejný poriadok, bezpečnosť osôb a majetku v obvode železničných dráh. Železničná polícia vo svojej činnosti spája prvky bezpečnostnej problematiky s problematikou železničnej dopravy.

Vo svojej každodennej činnosti uplatňuje okrem klasických policajných foriem, metód a prostriedkov práce aj prostriedky, ktoré sú špecifické len pre tento druh policajnej služby. Jej príslušníci musia podrobne poznať a aplikovať špecifické znalosti zložitých vzťahov v železničnej doprave. V rámci štruktúry Železničnej polície sú za účelom znižovania protispoločenskej činnosti zriadené oddelenia sprevádzania vlakov, v ktorých policajti vykonávajú hliadkovú službu pri sprevádzaní vlakov medzinárodnej aj vnútroštátnej osobnej prepravy a v železničných staniciach medzi príchodmi a odchodmi jednotlivých vlakov so zameraním sa na kontrolu podozrivých osôb vstupujúcich do vlaku a na kontrolu odložených batožín.

Samotný výkon služby policajtov je realizovaný na základe analýzy bezpečnostnej situácie. Bezpečnostná analýza vychádza z požiadaviek jednotlivých subjektov pôsobiacich v železničnej doprave a z predpokladu zvýšenej prepravy cestujúcich počas konania rôznych kultúrnych, spoločenských a športových podujatí. Problematika verejného poriadku, kde otázka tzv. výtržníctva patrí, je riešená v rámci prijímaní komplexných opatrení. Vývoj bezpečnostnej situácie si v rámci železničnej dopravy v teritóriu Slovenskej republiky a okolitých európskych štátoch vyžaduje neustálu analýzu a prijímanie adekvátnych opatrení.

V priebehu posledných rokov bola zo strany Železničnej polície venovaná uvedenej problematike zvýšená pozornosť a prijaté opatrenia sú kladne hodnotené aj zo strany partnerských bezpečnostných zložiek v rámci Európskej únie. Na splnenie podmienok vyššieho štandardu bezpečnosti v železničnej doprave bol železničnou políciou spracovaný a predložený na rokovanie vlády Slovenskej republiky materiál Koncepcia ochrany bezpečnosti cestujúcej verejnosti a ochrany majetku v obvode železničných dráh, ktorý bol schválený uznesením vlády Slovenskej republiky č. 510/2006 zo 7. júna 2006. Materiál obsahuje opatrenia, ktoré v priebehu niekoľkých rokov zavedú vyšší štandard bezpečnosti na technickej a organizačnej úrovni. V rámci koncepcie sú z opatrení smerujúcich k zabezpečeniu verejného poriadku podstatné opatrenia pre zvýšenie bezpečnosti pohybu cestujúcej verejnosti v priestoroch železničných staníc a výhľadovo aj počas prepravy v dopravných prostriedkoch. V súčasnosti sú postupne realizované riešenia inštalácie monitorovacích kamerových systémov v najviac ohrozených priestoroch v železničnej doprave. Pre zvýšenie akcieschopnosti Železničnej polície prebieha záverečná fáza projektu pripojenia do digitálneho rádiového systému pre siete štátnej správy tzv. Sitno. Začlenením Železničnej polície do uvedeného systému je zabezpečená flexibilita v rámci jej zapojenia v integrovanom záchrannom systéme, telefónne číslo 112, ktorého je na základe vlastnej iniciatívy od minulého roka súčasťou.

V roku 2007 sa s cieľom zvýšenej bezpečnosti železničnej dopravy zapojila Železničná polícia do medzinárodnej policajnej siete RAILPOL združujúcej bezpečnostné zložky na ochranu železníc v rámci Európskej únie. V rámci výmeny informácií a skúseností členských štátov sú aktuálne prijímané bezpečnostné opatrenia. Ako posledný príklad uvediem zapojenie Železničnej polície do medzinárodných bezpečnostných opatrení v rámci organizácie Majstrovstiev Európy vo futbale Euro 2008, kde bola činnosť Železničnej polície pri ochrane verejného poriadku a zabezpečovaní informačného toku smerom k usporiadateľským krajinám vysoko pozitívne hodnotená.

V rámci spolupráce Železničnej polície so Železnicami Slovenskej republiky a Železničnou spoločnosťou Slovensko sú v osobnej doprave prijímané spoločné preventívne opatrenia. Na základe vzájomných dohôd je vyriešená aktívna spolupráca uvedených zložiek pri narušení verejného poriadku. V prípade, že vlak nie je sprevádzaný priamo hliadkou Železničnej polície, pri súčasnom počte osobných vlakov a množstve ďalších úloh, ktoré Železničná polícia plní, je možné osadiť hliadkou len časť vlakov. Čiže v takom prípade, kde nie je Železničná polícia priamo vo vlaku, majú zamestnanci spoločnosti povinnosť hlásiť stav narušenia verejného poriadku a Železničná polícia na základe hlásenia prijíma rýchle a adekvátne opatrenia. Opatrenia prijímané Železničnou políciou a bezpečnostná situácia v obvode železničných dráh sú v porovnaní s okolitými štátmi nadštandardné na Slovensku a zo strany odbornej verejnosti vysoko hodnotené. Jednotlivé prípady narušenia verejného poriadku sú riešené promptne a zásadne zákonnou formou, v prípade sťažností cestujúcej verejnosti je tejto venovaná zvýšená pozornosť.

Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Sániová, môžete dať, ak máte záujem, doplňujúcu otázku.

B. Sániová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem, pán minister, za vašu veľmi podrobnú a vyčerpávajúcu odpoveď. O všetkých týchto veciach, o ktorých som sa tu dozvedela od vás, o opatreniach, budem informovať občanov, ktorí sa v tejto veci na mňa obrátili. Ešte raz ďakujem pekne.

Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem aj ja.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Klára Sárközy a adresovala ju ministrovi financií pánovi Počiatkovi. Otázka znie: "Pán minister, aký je váš názor na rekreačné poukazy? Prebiehajú o nich rokovania medzi ministerstvom hospodárstva a vaším rezortom?"

J. Počiatek, minister financií SR: Vážená pani poslankyňa, je pravdou, že ministerstvo hospodárstva predložilo ministerstvu financií pracovný materiál, ktorý sa zaoberá možnosťou zavedenia rekreačných poukážok ako nástroja na podporu domáceho cestovného ruchu. Materiál má výlučne pracovný charakter a je predmetom posudzovania príslušnými odbornými kapacitami spomínaných rezortov, vrátane bilaterálnych rokovaní. Čo sa týka postoja k danému návrhu, je možné spomenúť zatiaľ len toľko, že len pri správnom nastavení jednotlivých parametrov môže systém rekreačných poukážok predstavovať efektívny nástroj podpory domáceho cestovného ruchu tak, ako je to v niektorých zahraničných krajinách. Zároveň však musí byť systém udržateľný z pohľadu dopadov na verejné financie.

Ďakujem. Skončil som.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Sárközy, chcete dať doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

K. Sárközy, poslankyňa: Áno. Pán minister, ďakujem za vašu odpoveď. Ja som vám túto otázku položila práve kvôli tomu, lebo vláda vlani prijala tzv. štátnu politiku cestovného ruchu, podľa ktorého by od roku 2009 mali byť zatraktívnené domáce pobyty práve využívaním týchto rekreačných poukazov. A podľa najnovšieho prieskumu 55 % Slovákov sa chce rekreovať v zahraničí a z toho len 17 % na Slovensku. Ako ste aj vy spomenuli, napríklad v susednom Maďarsku sa tieto rekreačné poukazy veľmi osvedčili. A myslím si, že by to pomohlo aj ekonomike, aj keby tie daňové výpady zo začiatku boli vyššie, pretože, samozrejme, tých poskytovateľov treba nejako daňovo zvýhodniť, ale potom v priebehu pár rokov by sa to vrátilo do štátneho rozpočtu. Takže kvôli tomu som vám dala túto otázku. Ďakujem pekne.

J. Počiatek, minister financií SR: Len pre doplnenie. Práve kľúčom k nejakému tomu posúdeniu je aj nejaká hĺbková analýza a dopadová štúdia, ktorá by mala vlastne dopočítať to, aký to naozaj bude mať prínos. Čiže to je to, na čom sa teraz hlavne pracuje, aby sme videli, aký to bude mať naozaj prínos a aká je výhodnosť a aké množstvo peňazí na to bude treba. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Sabolová ministerke pôdohospodárstva Zdenke Kramplovej: "Pani ministerka, nemyslíte si, že ide o porušenie zákona o štátnej službe, ak ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR - MVDr. Pliešovský je manžel riaditeľky ŠVPS v Dolnom Kubíne MVDr. Kantíkovej? Nezdá sa vám, že ide o konflikt záujmov?"

Z. Kramplová, ministerka pôdohospodárstva SR: Ďakujem, pani poslankyňa, za doplnenie alebo rozšírenie tejto zaujímavej otázky.

Zopár informácií. Štátna veterinárna a potravinová správa a Štátny veterinárny a potravinový ústav sú zriadené ministerstvom pôdohospodárstva ako príspevkové organizácie. Riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy pán Pliešovský je zamestnancom v štátnej službe, avšak pani riaditeľka Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu v Dolnom Kubíne je zamestnancom vykonávajúcim práce vo verejnom záujme, preto nie je možné, aby prišlo k porušeniu zákona o štátnej službe. Chcela by som ešte upozorniť na jeden fakt, že pani MVDr. Kantíková využíva všetky možnosti na ochranu dobrého mena a práce Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu v Dolnom Kubíne a využila možnosti aj odpovede v rámci tlačového zákona a podáva aj trestné oznámenie. Pani poslankyňa, chcem vám len vnuknúť jednu myšlienku. Všetky tieto doslova vymyslené kauzy boli vykonštruované za účelom odvrátenia pozornosti od rôznych podozrení a nekalých krokov, ktoré sa udiali v minulosti na Štátnom veterinárnom a potravinovom ústave v Nitre. V súčasnosti sú všetky tieto spáchania alebo podozrenia zo spáchania trestnej činnosti prešetrované orgánmi činnými v trestnom konaní a všetky tieto informácie, verím, že čoskoro uzrú svetlo sveta a budú riešené v súlade s právom a ochranou aj osobnosti pani MVDr. Kantíkovej.

Ďakujem, skončila som.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, chcete doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

M. Sabolová, poslankyňa: Vážená pani ministerka, hovorili ste, že vymyslené kauzy. No ja myslím, že vymyslená kauza, to, že pán Pliešovský je manželom pani Kantíkovej, asi nie je vymyslená kauza, je to skutočnosť. A to, že ste to rozčlenili, že jeden pracuje v štátnej službe a jeden vo verejnej službe, je to tiež smiešny argument. Pretože tá zriaďovateľská pôsobnosť, vzájomné väzby a dosah týchto dvoch príspevkových organizácií je veľmi úzko zviazaný. Ja viem, že to nie je spojené s vami ako s ministerkou, že tieto veci sa udiali ešte v čase, keď ste vy neboli ministerkou, pretože od júna minulého roku je pán riaditeľ Pliešovský riaditeľom Štátnej veterinárnej správy. Ja sa nechcem k iným kauzám vyjadrovať, ak sú niektoré nepravdivé, aj pani Kantíková má možnosť sa brániť. Ale ja som len zvedavá, či ak príde na lámanie chleba a bude treba sa v týchto dvoch väzbách - manžel a manželka vysporiadať do budúcnosti, či títo dvaja ľudia budú konať a či vám osobne sa táto väzba - manžel a manželka v takýchto dvoch funkciách vo vašom rezorte zdá správna a na dobrom a správnom mieste. Ako keby sme v rezorte nemali dostatok veterinárov na to, aby takýto rodinný vzťah a takýto rodinný biznis nemohol byť.

Z. Kramplová, ministerka pôdohospodárstva SR: Pani poslankyňa, nejde o žiaden rodinný biznis. Prosím vás, neviďte už zase všetko cez biznis. Pani Kantíková robí na veterinárnom ústave od roku 1992. Je erudovanou odborníčkou, pod vedením ktorej funguje tento ústav na vysokej úrovni. Pán Pliešovský prišiel do funkcie v roku 2007. V prípade, že by bol porušený zákon o štátnej službe, musela by som konať. Mám právnu analýzu, nie je porušený zákon o štátnej službe.

A pokiaľ ide o tie kauzy alebo podozrenie z určitých káuz, ja som len spojila to prepojenie prvej otázky s touto druhou otázkou. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať.

Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Smolková a adresovala ju ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Tomanovej. Otázka znie: "Vážená pani ministerka, aké majú skúsenosti s II. pilierom dôchodkového zabezpečenia krajiny, ktoré ho zaviedli už dávnejšie?"

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, páni, vážená pani poslankyňa, počas 97. Medzinárodnej konferencie práce v Ženeve v júni tohto roku som mala možnosť a stretla som sa s ministrami Argentíny, Peru a Chile, s ktorými sme diskutovali o skúsenostiach s kapitalizačným pilierom, ako nazývajú II. dôchodkový pilier, teda druhý dôchodkový pilier, ktorý hovorí o sporení v týchto krajinách. Tak ako sa odlišujú ich modely kapitalizačného piliera, tak sa prakticky odlišovali aj ich názory na prínos z II. piliera.

V jednom sa však vzácne zhodli všetci, a to II. pilier je vhodný ako doplnok zabezpečenia v starobe len pre vyššie príjmové skupiny zamestnancov. Ostatní musia byť v starobe dotovaní štátom, lebo z dôchodku v kapitalizačnom pilieri nemajú dostatok príjmov na prežitie. Tomu prispôsobili všetky tri krajiny aj zákony o II. pilieri. V Argentíne ženy nad 50 rokov a muži nad 55 rokov, ktorí sú členmi kapitalizačného systému, ale ktorí na svojich osobných kapitálových účtoch nenahromadili primerané prostriedky, budú automaticky preradení do priebežne financovaného systému, pokiaľ oni sami nedajú iný pokyn. Toto preradenie predstavuje aj prevod nasporených finančných prostriedkov naspäť na štát. Týmto činom sa predpokladá zabrániť, aby nízka úroveň nahromadených finančných prostriedkov viedla k nedostatočným dávkam.

Peru bola prvá krajina, ktorá v roku 1992 zaviedla čílsky model s tým rozdielom, že plne nezrušila verejný systém, ktorý zostal pri novozavedenom súkromnom ako alternatíva. V praxi nízkopríjmoví zostali vo verejnom štátnom systéme. Pán minister Cosmópolis uviedol, že súkromný systém nie je systémom sociálneho zabezpečenia. Rozhodnutie o zavedení II. piliera bola chyba. Verejný priebežný systém mal byť zachovaný ako všeobecný základ. Súkromný systém je založený na egoizme jednotlivca a verejný systém je skutočne na princípe solidarity. Garancia v súkromnom systéme dôchodkovom v Peru nie je žiadna. Minimálna doba sporenia nie je určená. Jediným limitom je dôchodkový vek.

Tu však treba zdôrazniť, že sporenie je založené na dobrovoľnom odvádzaní 10 % zo mzdy do kapitalizačného piliera a charakterom skôr pripomína naše doplnkové dôchodkové sporenie bez príspevku zamestnávateľa. Ďalšie percentá sa odvádzajú za vedenie účtu, za pohyby a pripisovanie ziskov v dôchodkových správcovských spoločnostiach. Spolu je to zhruba 12 % bez ďalších skrytých poplatkov. Tomuto modelu u nás najbližšie zodpovedá systém stavebného sporenia s tým, že sa peniaze sporiteľa môžu zhodnotiť, ale aj znehodnotiť. Podľa ministra Cosmópolisa je však potrebné sporiť minimálne 25 až 30 rokov, aby budúci dôchodca mal zabezpečený aspoň na minimálnej výške dôchodok.

Kapitalizačný pilier súvisí v Peru aj s tzv. štátnymi dlhopismi, ktoré vlastne dostávajú všetky rodiny pri narodení dieťaťa pre toto dieťa a môžu ho vložiť do tohto systému. Potom, keď sa zamestná, pridáva každý tých svojich 10 %. Výhodou, ako sa vyjadril pán Cosmópolis, je, že všetky DSS-ky investujú len výlučne vo vnútri Peru do infraštruktúry, do výstavby bytov, do výstavby zdravotníckych zariadení alebo sociálnych. Tým sa stráca slovenský efekt, podľa ktorého DSS-ky zhromažďujú peniaze a sú pre štát mŕtve. Kapitalizačný pilier v Peru je potom sčasti ziskový a má výhodu, že nízkopríjmové skupiny si môžu v 55. roku života 10 rokov pred odchodom do dôchodku preveriť, či nebudú mať vyšší príjem z prvého piliera a v prípade, že áno, môžu prestúpiť do prvého piliera aj s celým balíkom nasporených peňazí.

V súčasnosti existuje právo vystúpiť zo systému súkromných dôchodkov. V tejto súvislosti musím pripomenúť, že všetci traja ministri tak, ako som povedala, že sa vzácne zhodnú v tom, že prvý pilier je skutočne bezpečnejší, je solidárnejší a je financovaný zo štátu, hovorili o vysokých nákladoch na zavedenie kapitalizačného piliera, ale ešte o vyšších nákladoch, a to niekoľko 100 % vyšších nákladoch pri vracaní sa týchto ľudí a financovaní ich zo štátneho rozpočtu.

Budem sa však trochu venovať ešte Chile, pretože podľa čílskeho modelu z väčšej časti tohto modelu vychádzal aj slovenský systém. Práve Chile spolu s Argentínou totižto slúžili ako vzor pre privatizáciu dôchodkového systému aj na Slovensku. Chile zaviedlo ešte v 80. rokoch kapitalizačný systém ako jedinú alternatívu s tým, že priebežný systém mal skončiť v roku 2025, teda dovtedy sa predpokladalo, že ľudia budú z tohto systému ešte poberať dôchodky.

Tento systém v podstate kopírovali už spomínané štáty, Slovensko, ale aj iné. Všetky štáty, ktoré postavili svoj kapitalizačný dôchodkový systém na čílskom modeli, však majú v súčasnosti veľké problémy a sú nútené reformovať svoje modely. Pani Bachelet, keď nastúpila za prezidentku, dala vykonať analýzu tohto systému a jednoznačne z analýzy tak, ako to povedal pán minister, vyšlo, že tento systém je netransparentný, nevýnosný, nerentabilný a nepokrýva celú skupinu občanov, pretože viac ako 50 % občanov si nenasporilo na dôchodok, ani len minimálny dôchodok.

Z tohto dôvodu teda v Chile sa vytvorila veľká skupina ľudí, ktorí stratili týmto novým systémom záujem o ten štátny systém a prestali mu dôverovať. No keď došlo k vyplácaniu dôchodkov, zistili, že táto skupina si nenasporila vôbec peniaze na to, aby si doživotnú rentu z týchto peňazí mohla zakúpiť. Členovia tohto systému prišli vďaka neuváženým a riskantným investíciám zo strany správcov dôchodkového systému o svoje úspory. V dôsledku toho viac ako 50 % sporiteľov v súkromnom systéme na to, aby dosiahlo minimálny dôchodok, musí dostávať podporu zo štátu. A práve preto Chile zaviedlo ďalší, solidárny pilier, teda osobitne plne financovaný z prostriedkov štátu a okrem toho zaviedli solidárny príplatok. Ten solidárny pilier zaviedli pre tých, ktorí si nenasporili a z ktorého sa vypláca minimálny dôchodok a ten solidárny príplatok zaviedli pre tých, ktorí si nenasporili ani minimálny dôchodok v kapitalizačnom systéme a ktorým priplácajú tým solidárnym príplatkom na to, aby ten minimálny dôchodok dostávali.

Samozrejme, bola veľká nespokojnosť s týmto systémom, a preto boli vykonané tieto kroky. Zavádzajú však aj ďalšie nástroje na postupné zapojenie živnostníkov a malovýrobcov do systému. Povinná minimálna doba sporenia bola síce zrušená, ale ako potrebnú dobu na dosiahnutie dôchodku označil pán minister Andrade dobu minimálne 25 rokov na to, aby mali minimálny dôchodok. 25 rokov na to, aby mali minimálny dôchodok. Pán minister Andrade tiež potvrdil, že systém je vhodný predovšetkým pre mladého človeka, ktorý nastúpi do práce, má nadpriemerné a trvalé príjmy, nie je predpoklad, že by až do staroby sa stal invalidný, teda bude trvale zdravý a bude mať nepretržite prácu. Toto potvrdila vlastne naša vláda od začiatku zavedenia II. piliera, a preto nie je pre mňa žiadnym prekvapením, že toto potvrdili aj ministri, s ktorými sme mali možnosť rokovať.

V tejto súvislosti ja by som ešte snáď pripomenula poslednú vetu pána ministra z Peru, ktorý, keď sme sa lúčili, tak mi povedal, že je veľmi dobre oboznámený so správou Asociácie dôchodkových spoločností, a to je medzinárodná správa, ktorá hovorila o všetkých a povedal mi, že aby sme ju čítali s obrovskou rezervou, pretože on má voči nej ohromné výhrady, takú akúsi nedôveru. Ja to neviem presne preložiť, ten výraz, ale takýmto spôsobom.

Ja by som len pripomenula, že prekvapením pre mňa je postoj našich médií počas otvorenia II. piliera. Po jeho zatvorení 30 júna, teda v pondelok, už 1. júla priniesli komentár, z ktorého si dovolím odcitovať: "Asi 300 tisíc sporiteľov je v rizikovom pásme. Sporenie sa im pre nízke platy a odvody neoplatí. Títo ľudia, z ktorých väčšina vetranie nevyužila," (autor, samozrejme, tým vetraním myslí opatrenie vlády s otvorením II. piliera, ale pokračujem citáciou), " ...ohrozujú aj svoju budúcnosť, aj budúcnosť II. piliera, ktorý ostáva zbytočne preťažený." Dodávam, že som naďalej presvedčená, že ich je dvoj, ak nie trojnásobok priznaného počtu tohto nezávislého komentátora, ktorý do 1. júla 2008 zámerne mlčal a objektívne neinformoval verejnosť, ako sa to od médií očakáva.

Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani ministerka. Pani poslankyňa, máte nárok na 2 minúty. Takže zapnite mikrofón pani poslankyni Smolkovej.

M. Smolková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážená pani ministerka, mám dve doplňujúce otázky. Môžete nás aktuálne informovať, koľko ľudí vystúpilo z II. piliera, to je prvá otázka.

A druhá otázka. Zaujímal by ma váš názor na medializované informácie o tom, že DSS-ky podpisovali zmluvy 1. júla s antidátumom 30. 6. Ďakujem pekne.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne za otázku.

Vážená pani poslankyňa, dôchodkové správcovské spoločnosti svojím proklamovaným postupom, podľa ktorého sľubujú občanom možnosť uzatvoriť antidatované zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení aj po uplynutí zákonom stanoveného obdobia, t. j. po 30. júni tohto roku, otvorene porušujú zákon. Antidatovanie akejkoľvek zmluvy v prípadoch, keď vznik príslušného právneho vzťahu je viazaný na zákonom presne vymedzené obdobie, nie je jednoducho ničím iným iba flagrantným porušením zákona. Táto skutočnosť by mala byť zrejmá každému bez ohľadu na to, či má právnické vzdelanie, alebo ho nemá. Zahmlievanie tohto porušenia zákona akousi 5-dňovou lehotou, ktorá je potrebná na registráciu sociálnej zmluvy so Sociálnou poisťovňou, nič nemení na skutočnosti, že antidatovanie akejkoľvek zmluvy je jednoznačne protiprávnym konaním. V tejto súvislosti pripomeniem, že pán Socha, ktorý reprezentuje Asociáciu dôchodkových správcovských spoločností, hovoril o tom, že do konca týždňa budú prijímať vlastne výstupy a to je otvorené potvrdenie porušenia zákona.

Uvedený postup dôchodkových správcovských spoločností podlieha štátnemu dohľadu, ktorý vykonáva Národná banka Slovenska a v danom prípade podľa ustanovenia § 114 ods. 2 písm. a) zákona 43/2004 o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je predmetom dohľadu dodržiavania ustanovení tohto zákona práve Národnou bankou Slovenska. Z tohto dôvodu som sa ešte včera obrátila listom na guvernéra Národnej banky Slovenska, aby začal konať v predmete veci.

Ja by som v tejto súvislosti pripomenula ešte, že skúmame a to prostredníctvom právnikov ministerstva práce, či náhodou nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu podvodu, keďže je nepochybné, že dôchodkové správcovské spoločnosti môžu týmto konaním získať majetkový prospech.

A už len posledná veta na záver, pani poslankyňa. Celé uplynulé obdobie sa dôchodkové správcovské spoločnosti správali obdobným spôsobom. Či už masívnou zavádzajúcou reklamou, či listami posielanými na adresu občanov, ktorí sú sporiteľmi, obsahujúcimi neadekvátne a nepresné a doslova zavádzajúce informácie, vrátane tohto konania jednoznačne možno povedať, že tieto ich nekalé praktiky pokračujú aj naďalej.

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani ministerka.

Ako šiesta otázka bola vyžrebovaná otázka pani Márie Sabolovej, ktorú položila ministrovi zdravotníctva Slovenskej republiky Richardovi Rašimu. Otázka znie: "Myslíte si, pán minister, že informatizácia v zdravotníctve prebehne tak rýchlo, že budeme čakať so zrušením výmenných lístkov až do tohto času?"

Pán minister Raši je ospravedlnený. Je na zahraničnej služobnej ceste v Maďarsku. Odpovedá za neho pani ministerka Tomanová. Máte slovo, poprosím oznámiť koniec odpovede.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky pripraví analýzu pozitívnych i negatívnych javov v súvislosti s potrebným odporúčaním všeobecného lekára na špecializované pracoviská. Túto analýzu je potrebné vykonať s dostatočným časovým odstupom od zavedenia tejto povinnosti. Následne po zhodnotení ich spolupráce s odbornými spoločnosťami, stavovskými organizáciami ako aj pripomienkami verejnosti je možné zvážiť ďalšie fungovanie takéhoto systému. V súvislosti s prípravou Health je možné predpokladať zrušenie tejto povinnosti, nakoľko hlavný dôvod a to gate-keeping všeobecného lekára v poskytovanej zdravotnej starostlivosti o svojho pacienta v systéme týmto pominie. Predpokladaný časový rámec rozsahu dvoch až štyroch rokov považuje ministerstvo zdravotníctva za dostatočný.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani ministerka.

Chcete doplniť, pani poslankyňa, otázku? Zapnite mikrofón pani Sabolovej. Máte dve minúty, pani poslankyňa.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pani ministerka. Otázku som chcela predložiť pánu ministrovi, ale chcem len pripomenúť v súvislosti s tým, čo ste prečítali od pána ministra, že chcem upozorniť na rozpor dnes platného usmernenia ministerstva zdravotníctva, kedy vestníkom nemožno povinnosť zo zákona odporúčacích lístkov nahradiť len nejakým usmernením. A preto je veľmi nutné, aby aspoň v niektorých kategóriách, ako sú psychiatrickí pacienti, bolo riešené zo zákona.

Ja sa pokúsim pánu ministrovi adresne napísať moje otázky a pripomienky, aby sme sa s tým vysporiadali ešte v priebehu tohto roka. Lebo dva, tri roky na to, kedy informačný systém, čo bude veľmi dobré, ak bude mať pacient svoju kartu, s ktorou bude elektronicky navštevovať všetkých lekárov, myslím si, že treba vyriešiť aj bez ohľadu na to, aký výsledok po tej analýze, ktorú pán minister po polroku chce urobiť, bude. Takže, bola by som rada, keby ste mu len tlmočili, že vestníkom nemožno určiť to, čo je prikázané zákonom ako povinnosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Pani ministerka. Ešte máte ďalšiu, ale odpovedať na otázku nebudete. Dobre.

Takže, pokračujeme ďalej. Ďalšiu otázku sme vyžrebovali od pani poslankyne Márie Sabolovej. Opäť ju dala pánovi ministrovi zdravotníctva Richardovi Rašimu. Otázka znie: "Ako postupujú práce na nariadení vlády o verejnej minimálnej sieti v ambulantnej starostlivosti? Aké sú doterajšie pripomienky?"

Pani ministerka, nech sa páči, odpovedajte.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky o verejnej minimálnej sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti je v termíne od 18. 6. do 8. 7. predmetom medzirezortného pripomienkového konania.

V súčasnosti v rámci riadneho legislatívneho procesu sekcia legislatívnoprávna Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zhromažďuje pripomienky k nariadeniu vlády. Charakter pripomienok z vecného hľadiska je možné hodnotiť až po ukončení medzirezortného pripomienkového konania.

M. Číž, podpredseda NR SR: Pani ministerka.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Áno. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Pýtam sa, pani poslankyňa, či chcete položiť doplňujúcu otázku. Zapnite mikrofón, 2 minúty pre pani poslankyňu Sabolovú.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Moja doplňujúca otázka pre pána ministra by bola znela asi v tom zmysle, že som chcela vedieť aj počas pripomienkového konania, pretože zrejme sleduje ten legislatívny proces, aké sú tie najvážnejšie a najčastejšie pripomienky. Lebo z verejnosti vieme, že ide skôr o počty. Ale chcela som vedieť, aby bol možno predstavil svoju akúsi víziu, ako by mala vyzerať tá ambulantná sieť, aby sa nestalo to, čo bolo s ústavnou sieťou minimálnou, že tam boli zaradené len štátne zdravotnícke zariadenia. A preto by ma zaujímal taký princíp už počas legislatívneho procesu. Bohužiaľ, no, na to by mohol odpovedať len pán minister.

Takže vám ďakujem za sprostredkovanú odpoveď.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne. Ale aj tak, pokiaľ je to v medzirezortnom pripomienkovom konaní, pokiaľ neskončí a to končí až 8. 7., ešte nie sú ani všetky pripomienky. Čiže, vlastne až keď sa všetky zhromaždia, potom s nimi budú pracovať. Ale budem to tlmočiť pánovi ministrovi.

M. Číž, podpredseda NR SR: Dobre. Ďakujem pekne.

Ešte máme jednu otázku. Máme 29 sekúnd. No skúsime.

Otázku č. 8 si vyžrebovala pani poslankyňa Jarmila Tkáčová, je prítomná, a položila ju ministrovi životného prostredia pánovi Jaroslavovi Izákovi. Otázka znie: "Pán minister, v akom stave je projekt likvidácie PCB látok na východe Slovenska?"

Pán Izák, takže, máte síce 7 sekúnd, no, ale možno sa to podarí. Päť, štyri, dve vety ešte, myslím.

J. Izák, minister životného prostredia SR: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani poslankyňa, k PCB látkam na východnom Slovensku - je to skutočne veľký problém, ktorý, žiaľ, neriešil sa možno tak, ako by bolo potrebné venovať pozornosť. Ale veríme, že v druhom programovacom období, ktoré nastáva teraz, vytvárame podmienky na to, aby z operačného programu boli uvoľnené zdroje. Je pripravených viacero technológií, ktoré bude možné zapojiť do riešenia tohto závažného problému na východnom Slovensku. Takže, verím, že sa nám to podarí. Aspoň toľko, vážená pani poslankyňa.

Ďakujem, skončil som.

M. Číž, podpredseda NR SR: Takže, ďakujem pekne, pán minister. Pani poslankyňa, bohužiaľ, uplynula hodina, to znamená, čas určený na odpovede na vyžrebované otázky.

Vážené kolegyne, tradične potrebujeme opäť dve, tri minúty prestávku na prestavanie technického zariadenia. Takže, 3-minútovú prestávku.

Pokračujeme ďalej v rámci schváleného programu našej schôdze. To znamená, písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov písomne podané do 27. mája 2008, tlač 644.

Takže, 3-minútová prestávka, potom pokračujeme.

(Prerušenie rokovania o 15.10 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 15.14 hodine.)

 

 

 

 

P. Paška, predseda NR SR: Budeme pokračovať v schválenom programe

písomnými odpoveďami členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov, ktoré boli podané písomne do 27. mája 2008 predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.

Je to tlač 644.

Otváram rozpravu. Písomne sú prihlásení pani poslankyňa Gibalová, pán poslanec Pado, pán poslanec Frešo.

Takže, pani poslankyňa Gibalová Monika, nech sa páči.

M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Vážený pán predseda, dámy a páni, na ostatnej schôdzi Národnej rady som interpelovala pani ministerku Kramplovú, pani ministerku Tomanovú a pána ministra Harabina. Ďakujem všetkým trom ministrom za odpovede. S použiteľnými informáciami budem pracovať.

Chcela by som ale zvlášť reagovať na odpoveď pána ministra Harabina, ktorá je uverejnená v tlači 644 v bode 2.

Vážený pán minister, na 23. schôdzi Národnej rady som vás interpelovala vo veci prieťahov v súdnom spore mesto Svit verzus 330 záhradkárov z osady Breziny. Podľa vašej odpovede je interpelácia neopodstatnená. Súd konal rýchlo a bez prieťahov, pretože v priebehu dvoch rokov vykonal až 231 úkonov a pretože v danej veci bol termín vytýčený ešte pred interpeláciou. Pán minister, nad vašou odpoveďou nezostáva iné ako sa pousmiať. Počet úkonov súdu je nič nehovoriaci údaj, ktorý má ohúriť neinformovaného človeka.

V interpelácii z 22. mája som konštatovala, že v priebehu dvoch rokov sa v danom spore uskutočnilo jediné súdne pojednávanie a že ani po siedmich mesiacoch od posledného zmareného pojednávania nie je vytýčený ďalší termín. Sú to nespochybniteľné skutočnosti. Ak tvrdíte, že v danej veci bol vytýčený termín pred interpeláciou, predložte hodnoverný dôkaz, ktorý by to potvrdzoval. V zozname úkonov súdu o tom nie je žiadna zmienka. Nepovažujem za náhodné, že až 14 dní po prednesení interpelácie sudca rozoslal účastníkom súdneho sporu pozvánky na pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dnes dopoludnia, teda 8,5 mesiaca po poslednom zmarenom pojednávaní. Prispel k tomu aj váš telefonát a osobná návšteva na Okresnom súde v Poprade, o ktorej sa v odpovedi nezmieňujete.

Je teda možné konštatovať, i keď to popierate, že interpelácia mala zmysel a prebudila sudcu zo spánku. Podľa vás bola interpelácia neopodstatnená. Prekvapuje ma, že zastierate liknavý postup sudcu v danej veci. Snažíte sa vyvolať dojem, že všetko je v poriadku a že kráľ je nahý, i keď fakty svedčia o opaku. Svojou odpoveďou na interpeláciu ste poskytli dôkaz o tom, že nedávne vyhlásenia vojny lenivcom v talári boli iba spôsobom, ako bombastickým vyhlásením upriamiť na seba pozornosť verejnosti a štylizovať sa do pozície ochrancu práv občanov. Opakujem, pán minister, zaujímalo ma a zaujíma ma, ako sa viete vysporiadať s lenivými sudcami a chcela som poukázať na možné obštrukcie v konkrétnom súdnom spore. Samozrejme, že po včerajšej obštrukcii jedného z najvyšších ústavných činiteľov smerom k Ústavnému súdu je moja snaha vyprovokovať vás k vysporiadaniu sa s lenivými sudcami iba márna snaha pomôcť bezradným iba 330 záhradkárom - občanom a navyše, možno aj vašim voličom.

Preto, pán predseda, prosím vás, aby Národná rada pri hlasovaní, a keďže som poučená skúsenosťami s hlasovaním v tejto snemovni, hlasovala o tom a prosím vás, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky neberie na vedomie moju nespokojnosť s odpoveďou pána ministra Harabina.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Nie som si celkom istý, či to vieme takto naformulovať, ale každopádne sa budem snažiť pri hlasovaní zohľadniť váš názor.

Takže poprosím teraz pána poslanca Pada. Nech sa páči, máte slovo.

M. Pado, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. To predchádzajúce síce nebola moja interpelácia, ale ten efekt bude rovnaký.

Takže, ja by som sa chcel vyjadriť k odpovediam na interpelácie, ktoré som mal na pána predsedu vlády a na pána ministra vnútra, na pána Fica a pána Kaliňaka.

Mal som ešte tretiu na pána ministra životného prostredia, pána ministra Izáka. Musím povedať, že odpoveď na túto interpeláciu, aj keď ma neuspokojila na 100 %, ale vo väčšine prípadov som odpoveď na moje otázky dostal. Uvidíme, ako sa situácia bude vyvíjať ďalej. Takže pán minister Izák, ďakujem. Nepočuli ste síce za čo, ale ďakujem aj tak.

Dámy a páni, vo svojich interpeláciách na pána predsedu vlády, budem sa snažiť byť veľmi stručný, lebo aj tak nemá zmysel o tom veľa rozprávať, som sa pána predsedu vlády pýtal na dve veci.

Po prvé otázka smerovala k tomu, či pán predseda vlády informácie o tom, že občania Slovenskej republiky chodia do zahraničia a vieme, kam chodia a chodia do bánk v Anglicku a neviem kde všade, boli čerpané z operatívnych zdrojov ministerstva vnútra, Policajného zboru alebo od SIS-ky. SIS-ka vieme, že nepôsobí v zahraničí a Policajný zbor teda môže. Odpoveď pána predsedu vlády Fica na túto moju interpeláciu je nasledovná: "Vaše otázky považujem za snahu o odpútanie pozornosti od skutočnosti, že politickí nominanti SDKÚ mali individuálne osobné účty vo Švajčiarsku a na tieto účty prichádzali peniaze z fiktívnych faktúr, pochádzajúcich z tunela Branisko." A druhý odsek, teda prvý je: "Ako predstaviteľ predchádzajúcej vlády je vám zaiste dôverne známe, že predseda vlády využíva pri svojom výkone funkcie aj operatívne informácie zo zdrojov, ktoré sú dostatočne relevantné na to, aby mohli byť použité." Nie teda, či má, alebo nemá právo, ale čerpá zo zdrojov a informácie sú dostatočne relevantné, aby mohli byť použité. Takže to je odpoveď pána predsedu vlády na to, akým spôsobom a odkiaľ čerpali informácie.

Druhá moja interpelácia na pána predsedu vlády bola vo veci jeho vyjadrenia v hodine otázok, že sme opoziční poslanci zlí, zlí a ešte raz zlí ľudia alebo veľmi zlí ľudia. Takže, kolegyne, kolegovia, máte možnosť, samozrejme, si túto odpoveď prečítať na internete, ale ja si ju dovolím prečítať aj tak.

Pán predseda vlády mi odpovedá: "Dôvod môjho konštatovania na hodine otázok dňa 15. 5. 2008, že ste zlí ľudia, je obsiahnutý aj vo vašej interpelácii. Ak si ju znova pozorne prečítate, zistíte, že moje tvrdenie bolo opodstatnené."

No, takže poprosím vás o chvíľku strpenia a ja sa pokúsim niekoľko viet z tej mojej interpelácie prečítať. V každom prípade sú to otázky, ktoré som pánu predsedovi vlády položil, prečo som zlý človek ja a zrejme, prečo sú zlí aj moji kolegovia. Takže pretože sme v opozícii a nie v strane Smer? Pretože sme nesedeli doma a vnímali sme november ´89, aj sme sa na ňom podieľali? Pretože, ja neviem, upozorňujeme na nedostatky? Pretože poukazujeme na flagrantné porušovanie ústavy, atď.?

Takže, ak toto je odpoveď na moju otázku, že pre tieto dôvody sme my zlí ľudia, tak dostal som odpoveď od pána predsedu vlády a teda nemôžem o ňom povedať to, čo som tu napísal. Nemôžem povedať, že je chodiacou nádobou plnou zlosti, blenu a nenávisti. To nemôžem povedať, pretože mi odpovedal síce mojimi slovami, ale odpovedal. Avšak môžem povedať, že pán predseda vlády, ak toto je jeho odpoveď, má zvrátené myslenie a veci, za ktoré by mal ľudí oceňovať, považuje za nedostatok, a preto týchto ľudí označuje za zlých.

Dámy a páni, chcem teda v tom prvom prípade povedať, že nie som spokojný, absolútne nie som spokojný s odpoveďou pána predsedu vlády. Ale keďže viem, že napriek tomu, že tu stojím za rečníckym pultom a hovorím, že nie som spokojný s odpoveďou predsedu vlády, po 17.00 hodine svojím hlasovaním mi dáte jasne najavo, že neviem, čo vlastne chcem a že uznáte, že ja spokojný s odpoveďou vlády som. A iste si spomeniete na obdobie spred 10 rokov, keď z tohto pultu rozprával iný poslanec Národnej rady, v tom čase poslanec Národnej rady pán František Gaulieder, ktorý verejne povedal, že sa nevzdáva svojho poslaneckého mandátu. Napriek tomu, mnohí z vašich koaličných partnerov, ktorí tu ešte sedia, odhlasovali, že sa vzdáva a že teda nevie, čo robí. Takže ja viem, že napriek tomu, že dnes hovorím, že nie som spokojný s odpoveďou pána predsedu vlády, odhlasujete mi to, že spokojný s odpoveďou pána predsedu vlády som.

Pán minister Kaliňak, interpeloval som vás vo viacerých veciach. Budem hovoriť len o dvoch, o sledovaní osôb. Ja som sa nepýtal na Schengen, pán minister, ani na Maďarsko, Poľsko a ostatné krajiny. Ja som sa pýtal konkrétne na informácie o tom, že slovenskí občania chodia do Anglicka a do Bruselu alebo kam, a tam berú peniaze z bánk, takže to nespájajte so Schengenom. Pýtal som sa, či ste žiadali, alebo nežiadali a či sledujete, alebo nesledujete. Vaša odpoveď v tomto smere je veľmi taká všelijaká, ale nemôžem povedať, že absolútne nevyhovujúca.

A čo sa týka, pán minister, toho incidentu, v ktorom som vás interpeloval, ja som sa nepýtal na postup vyšetrovateľa Policajného zboru. Ten neurobil, naozaj s výnimkou toho, čo ste napísali, teda, že nekonal, tak ako mal a, že neskoro konal, neurobil nijakú chybu. Ale máme ešte iný úrad a ten sa nazýva Úrad pre ochranu ústavných činiteľov, ktorého zamestnanci v ten deň boli na mieste incidentu a ktorí nemajú incident prešetrovať podľa toho, aká je výška škody a prešetrovanie incidentu majú dotiahnuť do konca, to po prvé.

Po druhé, príslušníkom Policajného zboru, pracovníkom Úradu pre ochranu ústavných činiteľov som dal informáciu, ktorú som mal od svedkyne. Táto informácia nepozostávala len zo štyroch písmen, BA-***SL, ale tá informácia zahrňovala aj tri čísla za tou pomlčkou a na základe tejto informácie príslušníci Policajného zboru, Úradu pre ochranu ústavných činiteľov preverovali evidenčné číslo motorového vozidla a zistili, že nejde o vozidlo bielej farby značky Škoda Fabia, ale že ide o vozidlo bielej farby značky Bavaria 1, to znamená bavorák jednotkovej triedy. To je všetko, čo som chcel povedať.

Ďakujem pekne, pán minister, aj vám, kolegyne a kolegovia.