F. Mikloško, poslanec: Pán podpredseda, ja si vážim vaše vystúpenie, bolo vehementné, bolo razantné, bolo jasné, len si ho dovolím trošku doplniť. Vy ste tu skoro každého vymenovali, že čo povedal, rozviedli ste jeho vety a potom ste povedali, že je to obyčajný farizejizmus a infantilizmus. Len problém je v tom, že to isté, čo túto rozprávali opoziční poslanci, rozprával až do dnešného dňa premiér Fico. Čiže súhlasím, ak môžeme do tohto celého infantilizmu a farizejstva zahrnúť aj premiéra Fica, čo tam nevyhnutne patrí svojimi výrokmi o žltých kartách a lámaní väzov, tak potom vaše vystúpenie bolo naprosto korektné, naprosto seriózne. A ja len dodávam, že premiér Fico okrem toho, že v celej tejto kauze vystupoval farizejsky a infantilne, navyše vystupoval ešte aj zbabelo, lebo ušiel, v poslednej chvíli zdupkal, pretože sa bál tak vystúpiť ako vy a brániť niečo, čo predtým rozprával.

Čiže v tomto smere vyhodnocujeme vaše vystúpenie za veľmi, veľmi slušné a dobré.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Brocka.

J. Brocka, poslanec: Ja sa trošku líšim v hodnotení vášho vystúpenie, pán podpredseda Národnej rady, lebo vaše vystúpenie bolo zábavné a aj trochu kabaretné. Pán podpredseda, najprv sa ospravedlňujem, ak som vo svojom vystúpení pri kauze, pri tejto kauze, ktorú preberáme, v rýchlosti povedal miliardy, ja som hovoril alebo chcel som povedať, že teraz sa bavíme o stovkách miliónov, ktoré zarobila skupina, ktorú sme tu už veľmi často spomínali doteraz. Čiže ak som hovoril o kauze Privilégium, vtedy to bolo niekoľko miliónov a pri tejto kauze, pri tejto kauze to boli stovky miliónov. Vy ste hovorili, že nedošlo k žiadnej škode, no teda tak, ako sa vyjadril aj pán predseda vlády, áno, neboli to stovky miliónov zo štátneho rozpočtu, boli to stovky miliónov z devízového trhu, účastníkov devízového trhu, niekto iný menej zarobil ako tí, ktorí mali to šťastie, že vedeli, že teraz je ten správny čas na zarábanie. Ale, pán kolega, ja vás rozumiem, že vám sa to nehodí, že vás nenecháme tak ticho, že my nie sme ticho a necháme vás pokojne vládnuť si, rozdeľovať, rozhodovať. Mrzí ma len ten váš výrok alebo tie vyjadrenia, že je to idiotizmus a infantilizmus z našej strany. Pán kolega, vy ste tu povedali príklad, že ako ten Počiatek utekal na jachtu a ako tam prezradil tie informácie, a to ste považovali za infantilizmu a idiotizmus. Ale to nie sú naše konštrukcie, že takto to bolo. Ako to bolo, jedna konštrukcia je aj vtip, ktorý na Slovensku teraz, možno ste ho mailom dostali, predkladateľ ho tu na začiatku citoval. Samozrejme, ja nie som vyšetrovateľ, aby som teraz skúmal, ako sa tá informácia alebo informácie dostali k tým, ktorí zarábali. A my sme len ústavní... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

P. Paška, predseda NR SR: Pán Palko.

V. Palko, poslanec: Ďakujem za slovo. Kolega Mikloško už povedal to, čo aj ja chcem povedať, ale v tomto prípade to vítam, lebo niektoré veci si pán podpredseda Číž vypočuje viackrát, a tým skôr je pravdepodobnejšie, že to, že to aj pochopí. Pán podpredseda, naozaj to nie je v poriadku, keď nás obviňujete, že naše obvinenia voči Počiatkovi sú nejapné, hysterické, neviem aké. Najtvrdšie slová volil proti Počiatkovi predseda vlády Robert Fico. On hovoril o lámaní väzov pri najmenšom ďalšom pochybení. Čiže, prosím vás, nemôžete nás obviňovať. Tak napíšte si to, napíšte si to na hárok čistého papiera, najlepšie 10-krát: "Bol to Robert Fico, ktorý ťažko obvinil ministra Počiatka, nemôžem z toho obviňovať opozíciu." Prosím vás, slabikujte si to.

P. Paška, predseda NR SR: Pán podpredseda Číž - reakcia.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. No, skúsim teda vecne na tie pripomienky, ktoré tu odzneli.

Vážení kolegovia, ja som nevymenovával všetky tie veci, ktoré sú logické, ktoré sa navzájom vylučujú. Konštrukcie typu, že ako opäť ste zamerali ten zrak ako teda veľmi výkonným mikroskopom, že vlastne Fico visí na gatiach J & T a podobne. No J & T uvádza, v dnešných novinách som čítal, že spravuje majetok klientov a neviem koho za 89 mld. a vlastný má nejakých 14 alebo 19, nemal som okuliare dobré, tak neviem, či 14, alebo 19. Pokiaľ ja viem, tak, a pamätám si na vaše vystupovanie k tomu, keď sme povedali, že letisko v Bratislave je národný zdroj, že Železnice Slovenskej republiky majú strategický význam a sú národným zdrojom Slovenskej republiky. O niektorých ďalších, ani neviem, či to má význam vymenovávať. My sme povedali, že nie, že toto zostane v majetku Slovenskej republiky, pokiaľ to trošku len bolo možné. Takže kto a kedy zarobili tieto skupiny tých 89 mld., či 15, alebo neviem koľko miliárd vo vlastnom portfóliu? Veď tam sú elementárne logické nezmysly! S čím máme diskutovať? To, že pán Mikloš sa nestretával s finančnými skupinami, veď ste ich generovali, pán Mikloš, to súhlasím. Je to ale úplne prirodzené. My sme dokonca ani na túto tému, že sa stretávate s finančnými skupinami, nikdy ani nič nehovorili, lebo to je logický nezmysel. Minister financií v kapitalistickej krajine, kde štát prakticky nemôže byť investorom a môže byť, len teda poskytovať rôzne formy štátnej pomoci, úplne logicky musí konzultovať s investormi tak zahraničnými a tak domácimi a hľadať riešenia. Ak my sme mali výhrady voči J & T a sme ich prezentovali verejne na rozdiel od vás ix-krát predtým, bolo to vtedy, že mali sme pocit, že spôsoby, ktorými nadobudnú majetok a ktorými ho užívajú, nie je v súlade s verejným záujmom.

To je všetko.

P. Paška, predseda NR SR: Do rozpravy - pán poslanec Dzurinda.

M. Dzurinda, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Panie poslankyne, páni poslanci, minulý týždeň, ale všetci sa pamätáme, že aj v týždňoch predchádzajúcich, sa v slovenských médiách, ale aj v odborných kuloároch objavovali a objavili informácie, že z prostredia najvyšších štátnych funkcionárov, zrejme z prostredia ministerstva financií alebo Národnej banky Slovenska, alebo aj - aj, unikli dôverné informácie, ktoré umožnili najmä dvom finančným skupinám bez rizika a za veľmi krátky čas významne zbohatnúť. Minulý týždeň sa v slovenských médiách k tomu objavili informácie, ktoré do centra tohto podozrenia postavili ministra financií pána Počiatka. Myslím, že všetci sme tomu porozumeli, aj predseda vlády pán Robert Fico.

Veľmi pozitívne vnímam vystúpenia pána poslanca Mikloška a pána poslanca Palka, lebo majú naozaj pravdu. Akosi o tom nehovoríme, akosi nechceme vidieť, že hneď v ten deň, v ten deň, keď noviny priniesli informáciu o tom, že dva či tri dni pred zmenou kurzu koruny, na ktorej, ako sa zdá, najviac zarobila práve J & T, bol hosťom na jachte tejto finančnej skupiny v Monaku pán Počiatek. Pán premiér Fico na toto konto povedal, okrem výrokov, ktoré tu už zaznievali, ja si dovolím pripomenúť výroky aj iné. Napríklad, citujem: "Odsudzujem verejne správanie sa Jána Počiatka ako ministra. Je to neetické, je to nemorálne." Koniec citátu. Takže, dámy a páni, pripomínam, tieto výroky povedal predseda vlády Slovenskej republiky v stredu minulého týždňa.

A treba povedať, že boli podľa môjho názoru pravdivé. Boli presné, boli pravdivé, možno nie úplné. Možno nie úplné preto, lebo my si myslíme, že pán minister vzbudil svojím správaním podozrenie, že k úniku informácií pre J & T a možno aj ďalších mohlo dôjsť práve z jeho strany. Ale bez ohľadu na to, či hodnotenie počínania si pána ministra financií predsedom vlády bolo úplné alebo neúplné, v tom podstatnom, opakujem ešte raz, sme sa v stredu ráno minulého týždňa zhodovali a zhodujem sa dodnes. Správanie sa pána ministra bolo prinajmenšom nemorálne a neetické.

Chcem povedať, že sa môžeme dokonca líšiť aj v hodnotení toho, čo bolo neetické, čo bolo nemorálne z pohľadu pána predsedu vlády. Čo je neetické, nemorálne z pohľadu nášho. Ale vo výsledku, ale to je to kľúčové, čo chcem zvýrazniť, vo výsledku sme sa s premiérom Ficom naozaj zhodovali a zhodujeme sa dodnes. Zhodujeme sa v tom, že počínanie pána ministra financií bolo naozaj nemorálne a bolo naozaj neetické. O to viac ale sme boli prekvapení, že predseda vlády nevyvodil voči pánovi ministrovi žiadne závery. Neprijal žiadne konkrétne rozhodnutie.

Treba povedať, že prekvapení sme boli o to viac, že napríklad pán vicepremiér Čaplovič, zároveň aj podpredseda SMER-u, sa vyjadril celkom, ale celkom jasne, citujem: "Keby sa mne také niečo stalo, bez váhania by som odišiel sám." Koniec citátu.

Teda ako? Pán predseda vlády toleruje to, čo netoleruje jeho vicepremiér? Pán predseda vlády dnes na Slovensku toleruje, keď minister sa správa nemorálne a neeticky? Keďže pán minister financií nedospel k podobnému záveru ako jeho stranícky kolega vo vláde a podpredseda strany, za ktorú kandidovali obidvaja, aj pán Počiatek, aj pán Čaplovič, a keďže pán premiér sa uchýlil k úhybnému manévru, tak by som povedal, že ku finte so žltou kartou, bolo tri dni po prevalení sa škandálu našou elementárnou povinnosťou dať do Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi Počiatkovi. Ak, samozrejme, chceme svoju prácu kontrolnú vykonávať zodpovedne.

Ak sa niekto bude ešte pýtať znovu a znovu, prečo tak konáme, odpoveď je veľmi jednoznačná: Pre veľmi vážne podozrenie, že pán minister nekonal a nekoná v službách ľudí, ale v službách finančných skupín. Preto, lebo jeho správanie, tak ako povedal aj pán predseda vlády, bolo nemorálne a neetické. Dodávam, veľmi nezodpovedné. Konáme tak kvôli dôvodnému podozreniu, že pán minister Počiatek nekonal a nekoná v záujme verejnom, ale v záujme úzkeho okruhu ľudí, teda v záujme súkromnom.

Pozoruhodný, ale pre mňa, priznám sa, aj zrozumiteľný bol nasledujúci, temer súbežný krok alebo manéver pána ministra financií. Ponúkol predsedovi vlády svoj akože dobrovoľný odchod. V pondelok tohto týždňa ukázal, že podobne ako v prípade žltej karty pána premiéra Fica, aj toto bol iba trik, bola to finta zo strany pána ministra financií. Pán minister preniesol svoju osobnú zodpovednosť na plecia predsedu vlády. Tento pondelok ukázal ale aj inú vec, a síce to, že takúto zodpovednosť predseda vlády Robert Fico nedokáže uniesť. Predseda vlády takúto zodpovednosť uniesť nedokáže preto, lebo je podľa môjho presvedčenia zviazaný s finančnou skupinou, ktorá v pondelok 23. júna 2008 odkázala občanom Slovenska a prikázala v priamom televíznom prenose predsedovi vlády Robertovi Ficovi toto, citujem: "Naša spoločnosť je proti odvolaniu ministra Počiatka." Koniec citátu. A tak si pán premiér v ten istý deň sadol pred médiá niekoľko hodín po tlačovej konferencii skupiny J & T v priamom televíznom prenose a médiám poslušne oznámil, ponuku pána ministra Počiatka neprijíma. Pán premiér teda vyhovel finančnej skupine J & T.

Panie poslankyne, páni poslanci, o čom to teda celé je? Podľa mňa o tom, že Slovensko má dnes vládu, ktorá nekoná slobodne, nekoná v záujme ľudí, ale vládu, ktorá koná podľa príkazov a v záujme konkrétnych finančných skupín. Pojem oligarchia sme doposiaľ poznali skôr z literatúry a skôr z krajín, ktoré nedokázali presadiť demokraciu v plnom rozsahu a v konečnom dôsledku o správe štátu rozhodovala alebo rozhoduje finančná skupina alebo finančné skupiny, ktoré si podelia sféry vplyvu. Je mi veľmi ľúto, že dnes máme do činenia s oligarchiou, žiaľ, aj u nás doma na Slovensku. J & T oznámila národu v pondelok v priamom televíznom prenose a dnes zo všetkých slovenských denníkov svojím inzerátom toto: "Naša spoločnosť je proti odvolaniu ministra Počiatka." J & T teda už aj otvorene, manifestačne vstupuje do politiky v Slovenskej republike a pán premiér zrazil opätky.

Každý si tu už všimol, a viacerí ste o tom hovorili, že ste si všimli to, čo aj ja. Pán predseda vlády neprišiel dnes brániť svojho ministra financií. Vieme, kde je, mal dlhodobo naplánovanú pracovnú cestu. Ale je nesmierne šarmantné si všimnúť, že sme začali rokovať presne v čase, keď má významné medzinárodné podujatie. Schôdza sa mohla konať aj v pondelok, aj v utorok, aj vo štvrtok, aj v piatok. Je evidentné, že pán predseda vlády sa vyhol tomu, aby sa otvorene prišiel zastať svojho ministra. Ale rovnako je evidentné aj to, že ho neodvolá, lebo J & T je proti. A všetci vieme prečo. Vie to J & T, vie to pán minister Počiatek, vie to pán premiér Fico. Je to preto, lebo sú vzájomne poprepletaní a jeden na druhom závislí. Je tomu tak preto, lebo pán premiér je v službách súkromného kapitálu, nie v službách občanov Slovenskej republiky. Podstatná otázka preto znie: Čo to znamená pre ľudí, pre občanov, čo to znamená pre národ, čo to znamená pre Slovenskú republiku, ak vládne finančná skupina, ktorá zasahuje do správy štátu, keď vládne oligarchia a nie tí, ktorých zvolili ľudia?

Podľa môjho názoru to znamená, že rozhodnutia, ktoré prijíma premiér, že rozhodnutia, ktoré prijímajú ministri, vláda, neslúžia v prvom rade občanom, ale slúžia v prvom rade finančným skupinám, s ktorými sú títo politici spätí. Potom dochádza napríklad k tomu, že štátne investície a štátne zákazky sú predražené a peniaze neplynú na sociálne účely. Preto nevládzeme, pán kolega Brocka, zvýšiť detské prídavky z 540 len na 570 korún. Znamená to, že peniaze neplynú ani do škôl. Preto je podvyživená veda, výskum, inovácia, informačné technológie. Znamená to, že peniaze neplynú ani do nemocníc, neplynú na verejné účely, ale plynú do súkromných firiem. Potom sa, samozrejme, stretávame s neuveriteľnými tendrami, keď chceme miliardy venovať na odpratávanie snemu, a to v sezóne, keď je suchá zima. Preto sme svedkami obrovských tendrov na jednotlivých ministerstvách, kde sa obrovské peniaze udeľujú bez verejného obstarávania. Potom dochádza k tomu, že o tom, čo je sociálne a čo sociálne už nie je, nerozhoduje ani vláda, ani debata v parlamente, ale rozhoduje zákulisie, v ktorom má hlavné slovo sponzor, mecenáš politickej strany. Potom dochádza k tomu, že vláda neprijíma vážne, zásadné dlhodobé opatrenia, ale prijíma iba opatrenia krátkodobé a populistické, aby neohrozila vlastnú popularitu, a tým aj moc potrebnú na to, aby oligarchia mohla vládnuť čo najdlhšie.

Dámy a páni, toho, o čom hovorím, sme, žiaľ, dnes svedkami na Slovensku. O tomto podali svedectvo uplynulé týždne a uplynulé dni. Preto bolo našou elementárnou politickou zodpovednosťou, keďže nemáme iný nástroj, iniciovať zvolanie tejto mimoriadnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, aby sme jasne povedali, že politika pána Roberta Fica v skutočnosti nie je ani o ľuďoch, ani pre ľudí, ani smerom k ľuďom. Jeho politika je politikou pre boháčov, ktorými je obklopený a na ktorých je pán Fico, a jeho strana, závislý. Reči o sociálnom štáte a pár darčekov pre dôchodcov slúžia iba ako maska. Maska, ktorá má zakryť jeho právu tvár a skutočnú politiku. Z toho dôvodu vlastne pán Fico pána Počiatka ani odvolať nemôže aspoň do doby, keď J & T rozhodne o ďalšej figúrke na vlastnej, už aj politickej šachovnici, aby kšefty mohli ísť nerušene ďalej aj bez pána Počiatka ako ministra financií.

Dámy a páni, preto, práve preto, sme povinní hovoriť a konať my bez ohľadu na to, koľko máme hlasov, bez ohľadu na to, či niekto žasne, bez ohľadu na to, či sa to niekomu páči alebo nepáči. Kvôli občanom Slovenskej republiky a kvôli tomu, aby Slovensko z tejto nebezpečnej cesty, keď nevládne vláda, ale oligarchia, aby čo najskôr zišlo a vrátilo sa k ceste zmysluplnej - skutočnej služby politikov pre ľudí.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickými poznámkami poslanci Mikloško, Petrák, Pelegrini, Vášáryová, Frešo, Jarjabek. Ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pán poslanec Mikloško.

F. Mikloško, poslanec: V prvom rade chcem povedať, že ako prvý poslanec a politik nebudem hovoriť J & T [dží end tí], ale ak dovolíte J a T [jé a té]. Nie je dôvod to nazývať po anglicky, pretože to je podľa mien tých, ktorí sú Slováci.

Ale chcem doplniť v tomto smere pána poslanca Dzurindu. Som presvedčený, že pán premiér Fico vo chvíli, keď použil také ostré slová, a opakujem, slová, ktoré tu neodzneli za 20 rokov, na adresu ministra Počiatka, v tej chvíli bol rozhodnutý, že ministra Počiatka neodvolá. V tom bol zmysel tých tvrdých slov, že nimi chcel zakryť to, že ho neodvolá. V tom je nakoniec, aj by som povedal, mediálnosť pána premiéra Fica, ktorá sa mu darí a ktorá zatiaľ má úspech na Slovensku.

Nechápem ale celkom dobre politicky, načo mala tlačovku J & T, pardon, J a T. Nechápem. A začínam mať pocit, že vlastne tlačovka J a T vlastne bola kvôli tomu, aby zhodila premiéra Fica. A teda v každom prípade toto je veľmi zaujímavá kauza, veľmi zaujímavá kauza a je zaujímavé, že stále na nej, že v poradí stojí skupina J a T.

Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pán poslanec Petrák.

Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Dzurinda, váš prejav bol štandardný, politický, myslím si, že máte naň absolútne právo, bolo to s určitou mierou populizmu, ale problém tu vidím v tom, že som nezaznamenal fakty, o ktorých by sme sa mohli sporiť ako opozícia s koalíciou. Keďže mi tam chýbali tie fakty, ja sa trošku čudujem a pozorne som si prečítal návrh na vyslovenie nedôvery pánovi ministrovi Počiatkovi a ten návrh ste podpísali prvý, nerozumiem, prečo je problémom úver od J & T banky v roku 2001, ktorý pravdepodobne považujete za netransparentný a zlý, nerozumiem prečo? Ja by som sa potom v tejto súvislosti spýtal, ako hodnotíte 20 mil. doteraz nevysvetlených pri financovaní SDKÚ?

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Pelegrini.

P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem pekne. Ja som veľmi pozorne počúval vystúpenie pána poslanca Dzurindu a hlavne tie časti, keď hovoril o morálke, slušnosti a predražených zákazkách a tendroch, a prišiel som počas toho jeho prejavu na to, že je nesmierne veľkou škodou, že Národná rada Slovenskej republiky nerobí výjazdové zasadnutia tak, ako to robí vláda Slovenskej republiky. Pretože keby sme takýto inštitút poznali, ja by som bol prvý, ktorý by navrhol, aj vzhľadom na dnešné horúce počasie, aby sme dnešné rokovanie presunuli do vytunelovaného tunela Branisko, lebo tam by tie reči opozície o morálke, slušnosti a predražených tendroch vyzneli dnes asi najlepšie.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa Vášáryová.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem, pán predseda. Ja by som chcela podčiarknuť a vrátiť sa od takých hlúpostí, ktoré tu občas padajú, k jednej podstatnej veci, ktorú povedal pán poslanec Dzurinda. A to je, že dnes tu, v tejto Národnej rade, možno hovoríme o tom, ako bude vyzerať Slovenská republika nasledujúcich desať rokov. Lebo keď sa podarí, aby nie predseda vlády, nie ministri, ale ľudia, ktorí sú nasadení finančnými skupinami do ministerstiev, rozhodovali, tí ľudia, ktorí nie sú zvolení, ktorí nie sú viditeľní, ako napríklad J a T - veľmi dobré, lebo to potom z toho J & T robí J a T obyčajné.

My rozprávame tu aj o tom, vážení páni poslanci, či sa zmeníme na republiku typu Lukašenka alebo dokonca Putina. (Reakcie z pléna.) Lebo každý režim na východ od našich hraníc závisí od hospodárskeho klanu, ktorý obklopuje politikov. V tomto hospodárskom klane sú politici len dosadení marketingoví pracovníci alebo herci, ktorí majú hrať svoju úlohu. (Reakcia z pléna.) Takže o tomto tu aj dnes rozprávame. Ja by som bola veľmi nerada, keby sme zaznamenali, že Slovenská republika dnešným dňom sa vydala cestou vlády hospodárskych klanov, ktoré sú tak jasné a viditeľné na východ od našich hraníc.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Frešo.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. To, čo mal premiér Robert Fico v uplynulých dňoch urobiť, je, že v istej hodine pravdy sa mohol rozhodnúť a dať najavo, aký druh politickej kultúry si želá, on sa rozhodol a rozhodol sa zle. To, čo mohol ďalej rozhodnúť ako predseda SMER-u, bol čas a deň a hodina, v ktorej bude zvolaná táto schôdza, a to napriek tomu, že pán predseda Paška má formálne toto právo, je úplne zrejmé, že on ako predseda SMER-u si to mohol vybrať. A vybral si opäť zle, zrovna ten termín, keď tu nie je prítomný.

To, čomu sa vyhol, je úplne jednoduchá otázka naňho ako na premiéra, v ktorý deň a v ktorú hodinu sa dozvedel konečný kurz, na ktorý bude nová centrálna parita upravená. Bohužiaľ, len tým oddialil, nakoľko táto otázka ho dostihne, len tým oddialil túto otázku a bude sa pýtať verejnosť, určite sa budú pýtať aj kolegovia poslanci. A myslím si, že skôr či neskôr vyjde pravda najavo, a myslím si, že táto séria zlých rozhodnutí premiéra naozaj, naozaj bude na škodu celej republike, bude na škodu politickej kultúre. A napriek tomu, že tu dnes nie je, sa týmto otázkam nevyhne a v jeho ďalšej politickej kariére, rovnako ako politickej kariére strany SMER, ich tieto otázky veľmi vážne dostihnú.

Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán Dzurinda, opäť ako už mnohokrát ste zavádzali verejnosť aj v tomto prípade, robili ste to osem rokov, robíte to aj teraz, malý príklad za všetky. Ten výrok, o ktorom ste hovorili, už bol citovaný, mám na mysli, ako J & T nechce odvolať ministra financií. Opäť ste povedali iba polovičku, tú druhú ste si nechali, samozrejme, v zásuvke preto, lebo vám nevyhovuje. To je tá druhá polovica, ktorá vysvetľuje tú prvú polovicu.

No a už keď hovoríme o tých kauzách a kauzičkách, tak len na pripomenutie. Vy ste už asi zabudli na všetky tie vaše obrovské kauzy, napríklad na vláčiky alebo na ten list, ktorý frčal medzi vami a Palackom. Takže spomeňte si, prosím vás pekne, aj na tieto veci, keď druhý raz budete kritizovať túto vládu.

Ďakujem za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Pán Dzurinda - reakcia na faktické poznámky.

M. Dzurinda, poslanec: Kauza alebo škandál, kvôli ktorému sme sa dnes zišli a o ktorom diskutujeme, a myslím si, že aj rozprava doterajšia plne poukazuje na to podstatné a kľúčové: Politika SMER-u, vládnej koalície, ale predovšetkým SMER-u, má dve tváre, jednu tvár navonok, druhú tvár skutočnú.

Radi hovoríte o tom, čo ľuďom dávate, ale zamlčiavate, čo ľuďom beriete. Chválite sa, že 18-tisíc rodín dostane tohto roku 25-tisíc korún na prvé dieťa. Zamlčiavate, že ďalších 30-tisíc rodín nedostane zvýšenú ani korunu na druhé, tretie dieťa. A už vôbec nehovoríte o tom, že milión detí v tejto republike nedostalo za dva roky vašej vlády pridané na detských prídavkoch ani desať halierov. Radi hovoríte o vianočných milodaroch pre časť dôchodcov. Ale nehovoríte o tom, že nikdy nebol na Slovensku taký nízky pomer medzi priemerným dôchodkom alebo priemerného dôchodku ku priemernej mzde.

Toto je vaša politika, politika dvoch tvárí. Politika, ktorá vedie k tomu, že jediným konkrétnym, hmatateľným výsledkom vášho vládnutia sú faktúry firiem Juraja Širokého. Výsledkom vášho vládnutia je, že ukazujete v reálnej praxi, v reálnej politike, že vaším najobľúbenejším dieťaťom sú takí podnikatelia ako Juraj Široký a k nim dnes veľmi pokojne na základe konkrétnych argumentov môžeme pridať aj finančnú skupinu J a T. O tomto je vaša politika. Asociálna, ktorá vedie iba k ďalším bohatším kontám najbohatších ľudí v tejto krajine.

P. Paška, predseda NR SR: Ďalší do rozpravy je pán poslanec Jarjabek. Stráca poradie. Pani poslankyňa Žitňanská.

L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, táto kauza, o ktorej sa rozprávame, kauza ministra Počiatka, sú vlastne dve kauzy spojené časovými súvislosťami. Každá by stála samostatne za odvolanie. Únik informácií je vážna vec, podozrenie z úniku informácií je samo osebe dôvodom na vyvodenie politickej zodpovednosti, ale o tom tu už hovorili kolegovia, asi aj budú, o tom nebudem hovoriť ja.

Vážny problém je ale aj návšteva ministra Počiatka na jachte J & T v Monaku. Musí to byť vážny problém, keď k tomu cíti potrebu hovoriť na tlačovke premiér, a to veľmi ostrými slovami. Sám pán minister to označil za chybu a tlačovku zvolala aj finančná skupina J & T. Odpovedám pánu poslancovi Mikloškovi. Ja si myslím, že finančná skupina J & T zvolala tlačovku na to, aby nám povedala, že Slovák Slováka, ktorý ide náhodou okolo jachty v Monaku, na tú jachtu predsa pozvať musí. Ja som to cítila ako to významné. (Potlesk.)

Prečo teda tá jachta je to, čo vzbudilo verejné pohoršenie a vyvolalo potrebu tlačových konferencií? Prečo, keď dva roky môžeme sledovať na rôznych kauzách prepojenie skupiny J & T so stranou SMER, a to, že J & T robí počas tejto vlády dobré obchody so štátom. A robí ich veľa a kolegovia ich tu vymenovali. Napriek tomu všetkých oslovil pobyt na jachte a myslím, že preto, pretože pobyt ministra Počiatka na jachte je symbolický. Symbolizuje toto všetko, je to emocionálne zachytené a rozumie tomu každý. Rozumie tomu každý občan Slovenskej republiky. Niekedy tie prepojenia sa vysvetľujú ťažko, ale návšteva ministra Počiatka na jachte J & T je veľmi zrozumiteľná a veľmi zrozumiteľne symbolicky vyjadruje, ako sa minister nemá chovať v slušnej spoločnosti.

V slušnej spoločnosti politik presadzuje verejný záujem, pretože je za to platený, a nielen to, že je povinný presadzovať verejný záujem, on sa dokonca aj musí chovať tak, aby nevzbudil žiadnu pochybnosť o tom, že nebodaj nestojí na pozícii verejného záujmu. A myslím si, že o tom je aj táto kauza a o tom je toto zasadnutie Národnej rady. Je o tom, či minister Počiatek stojí na pozícii verejného záujmu alebo na pozícii finančných skupín oligarchov. Jeho nastavovanie latky, jeho nastavovanie latky toho, čo je normálne vo vzťahu medzi podnikateľmi na jednej strane a politikmi na strane druhej.

J & T ako každá finančná skupina má svoje súkromné záujmy a presadzuje ich vrátane toho, že sa snaží ovplyvniť prostredie, v ktorom sa pohybuje, politické aj právne. Pokiaľ neporušuje právne predpisy, v poriadku. Politik z povahy profesie je povinný presadzovať verejný záujem a dôveryhodnosť politika padá, ako náhle vznikne pochybnosť, či stojí na pozícii verejného záujmu. (Potlesk.)

A preto padla dôveryhodnosť pána ministra Počiatka. Padla pre podozrenie z úniku informácií, padla pre preukázané kontakty na J & T. Padla preto, že pán minister neodpovedal dôveryhodne na otázky, ako išiel do Monaka, s kým išiel do Monaka a o čom sa rozprával na jachte. A dôveryhodnosť pána ministra Počiatka padla aj tlačovkou J & T.

Pravidlá vzťahu medzi politikmi a biznisom nie sú dané len zákonmi o konflikte záujmov, ale aj pravidlami nepísanými. Je to tak, že latka etiky a morálky tohto vzťahu sa v spoločnosti určuje kauzami. Určuje sa kauzami, pretože tie sú čitateľné. Dnes skúšate, či verejnosť a voliči unesú, čo verejnosť a voliči unesú. Spolu s J & T tlačíte latku týchto etických a morálnych pravidiel vzťahu medzi politikou a biznisom úplne na zem. Ja rozumiem záujmu J & T položiť túto latku pravidiel na zem. Vy ste mali šancu, pán minister Počiatek, položiť ju vyššie. Mohli ste ju položiť vyššie, keby ste odstúpili. Tým, že ste neodstúpili, dali ste najavo, že aj vy máte záujem, aby táto latka etiky a morálky vzťahu medzi politikmi a biznisom ležala na zemi a dala sa kedykoľvek prekročiť.

Preto si myslím, že pán minister Počiatek nestojí na pozícii verejného záujmu, preto si myslím, že nemá byť ministrom, a preto budem hlasovať za jeho odvolanie.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. S faktickou poznámkou - pán poslanec Petrák, pani poslankyňa Vášáryová. Ak nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa faktickou poznámkou.

Pán poslanec Petrák.

Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa, nie je mi úplne, úplne jasné, ako môže súčasná opozícia hovoriť o nastavovaní latky v politike. Ja skúsim spomenúť kauzy: podhodnotená kúpna cena SPP o viac ako 50 mld. korún, odmena privatizačného poradcu pri predaji SPP, štát chudobnejší v prípade Veriteľ o 20 mld. korún. A môžeme pokračovať v tomto výpočte ešte hodne dlho, to znamená, a ešte vôbec nehovorím o politických otázkach, napríklad o kauze kupovania poslancov, takže nerozumiem, o akom nastavovaní latky hovoríte.

M. Číž, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Vášáryová.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja som veľmi rada, že Lucia Žitňanská znovu tu zdvihla latku pravidiel vzťahov medzi biznisom a vládou. Hovorila o vzťahu biznisu a politikov, ale tu ide aj o vzťahy biznisu a vlády. V krajinách, kde biznis a vláda je to isté, to nie sú demokratické krajiny a zhusta to nie sú ani krajiny prosperujúce. Teda prosperujúce ako celok, nehovorím o výhodách a prosperovaní jednotlivých záujmových skupín.

V tomto zmysle má veľmi zarazili aj niektoré vyhlásenia iných ľudí a iných predstaviteľov štátu, napríklad pána prezidenta a aj našich niektorých kolegov poslancov alebo členov vlády, ktorí úplne zľahčujú tento rozmer, tento rozmer, ktorý dnes ako latka sa nastavuje v Slovenskej republike. Ja si myslím, že akékoľvek zľahčovanie, nech už ide z ktorejkoľvek strany a od kohokoľvek, je nebezpečné pre Slovenskú republiku do budúcnosti.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. S reakciou Lipšic. Ďakujem za porozumenie, pán Lipšic. S reakciou na faktické poznámky pani Žitňanská.

L. Žitňanská, poslankyňa: Áno, ja budem reagovať na pána poslanca Petráka. Pán poslanec, dnes máte v parlamente väčšinu, čiže dnes máte tú možnosť položiť tú latku veľmi vysoko aj dnešným hlasovaním. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz v rozprave... Pán poslanec Jarjabek sa vzdáva vystúpenia. Vážené kolegyne, kolegovia, vystúpili v rozprave všetci rečníci, ktorí sa do rozpravy prihlásili písomne. Pýtam sa teraz, kto sa do rozpravy hlási ústne? Registrujem poslancov: Hrušovský, Mikuš, Lipšic, Mikloš, Jarjabek, Abrhan, Záhumenský, Palko, Fronc. Je to všetko, vážené kolegyne, kolegovia? Ak áno, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

A slovo má pán poslanec Hrušovský.

P. Hrušovský, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia poslanci, začnem trošku nezvykle možno nie tým, o čom dnes rokujeme, ale istou obavou, ktorú som mal včera, keď som počúval rozhodnutie pána predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, kde nás požiadal, navrhovateľov, ktorí tento bod chceli prerokovať na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, aby sme ho stiahli preto, lebo je, a na úvod to uviedol, bezobsažný, bez zmyslu, bezdôvodný a tak ďalej a tak ďalej.

Pán predseda, je to vážne zníženie autority najvyššieho zákonodarného orgánu Slovenskej republiky a po novembri 1989 som prvýkrát svedkom toho, že predseda Národnej rady vyzýva iných poslancov Národnej rady, aby sa dobrovoľne vzdali svojho ústavného práva, ktoré im patrí. Bol by som nerád a verím tomu, že je to prvý a poslednýkrát, čo som svedkom takéhoto pokusu o pošliapavanie parlamentnej demokracie, ponižovania názoru parlamentnej menšiny, a tým nebezpečného spochybňovania základov a princípov nášho politického systému v očiach celej slovenskej verejnosti.

Ak niekto dal najväčší dôvod navrhovateľom na zvolanie tejto schôdze, to bol premiér vlády Slovenskej republiky, vážený pán predseda, my sme dlho rozmýšľali, váhali, rozhodovali sa, či je teraz ten najvhodnejší čas a okamih na zvolanie tejto schôdze, ale práve vyjadrenia vašich najvyšších straníckych, ale aj vašich ministrov vo vláde Slovenskej republiky sú vlastne dôvodom toho, prečo sme sa takto rozhodli. Veď tie najtvrdšie vyjadrenia, už to tu viacerí predrečníci predo mnou spomínali, vyšli práve z úst vás a v prvom rade z úst pána premiéra. Nebudem sa teraz zaoberať dokazovaním, či došlo, alebo nedošlo k úniku informácií, a ak, tak kde, či to bolo na jachte, alebo niekde inde, na úrade vlády alebo na niektorom z iných ministerstiev, alebo aj dokonca možno v Národnej banke Slovenskej republiky.

Skôr, pán minister financií, ja vidím ten problém v trošku inom. Vy ste cez jeden víkend si neuvedomili, že ste členom vlády Slovenskej republiky a že ste ministrom financií. Vy ste v jednej chvíli prestali byť členom vlády, vrátili ste sa k svojmu pôvodnému povolaniu - a ja vás celkom chápem. Spravili ste si výlet. Len vy ste zabudli, že to člen vlády Slovenskej republiky na takom významnom poste a v takom čase, kedy sa rozhoduje o historickej zmene, sa nepatrí robiť a že je to nemorálne. Proste v tomto ja vidím to najväčšie zlyhanie, v ktorom aj ja hľadám dôvody, ktoré ma viedli k tomu, aby som sa podpísal pod návrh na vaše odvolanie.

Asi by bolo namieste viacej, keby sme sa tu zaoberali, páni poslanci zo SMER-u, sociálnym štátom, vašou sociálnou politikou. Vám to vôbec nevadí? Je toto naozaj pravá tvár a skutočný obraz vašej sociálnej politiky, o ktorú sa snažíte rôznym marketingovým spôsobom presviedčať slovenskú verejnosť? Zatiaľ sa vám naozaj výnimočne darí. Nijakou propagandou však a ani nijakým marketingom nezakryjete fakt, že sa pohodlne plavíte na súkromných jachtách pod vlajkou sociálneho štátu, že hráte divadlo vianočných príspevkov pre dôchodcov, že vaše premiéry aj reprízy o boji proti bohatým monopolom majú síce mediálny úspech, ale v skutočnosti sa toto divadlo nedeje pod vaším vedením. Režisérmi sú tí, proti ktorým bojujete. Silné finančné skupiny a silní a vplyvní podnikatelia. Koalícia, dámy a páni, nevládne. Vládne niekto iný. Vládne ekonomická elita, ktorej ste vy podriadili vašu politiku.

Koalíciu nespája ani nerozdeľuje iný hodnotový názor. Koalíciu spája a chvíľami aj rozdeľuje len ekonomický záujem. Politika vo vašom prevedení nie je o hodnotách, ale len o moci a o vašich skupinových ekonomických záujmoch. Dokázali ste to niekoľkokrát, premiér to dokonca vyslovil nahlas za všetkých spoločne. Vy spolu nediskutujete, vy medzi sebou a niekedy aj sami bez druhého len v politike obchodujete. Posledný obchod sa prevalil, mal tú najgýčovejšiu podobu - pekné slečny na slnkom zaliatej palube prepychovej súkromnej jachty. Ako naozaj skutočne z veľkého gýčového seriálu. Tie však mávajú obyčajne svoj happy end. Vy máte však z toho veľký škandál. A chcem si položiť otázku: Ako má toto všetko pochopiť volič SMER-u, ktorému zvyšujete detské prídavky o smiešnych 30 korún?

Ctená snemovňa, panie poslankyne, páni poslanci, opozícia, to nie sú žiadne figúrky ani zakomplexovaní jedinci. Sme legitímni predstavitelia občanov, ktorí sú v menšine. Majú právo a povinnosť hovoriť o prešľapoch väčšiny. Majú poukazovať na vzťahy, ktoré sú mimo rámca etiky a morálky. Majú povinnosť vyslať varovný signál verejnosti, keď je oklamaná a systematicky zavádzaná - a to sa deje práve teraz. To je skutočná pravda o sociálnom cítení.

Určite ste si, myslím tým na vládnu koalíciu, predstavovali polčas vášho vládnutia ináč. Už niekoľko dní sme premiérom informovaní o tom, ako sú ministerstvá úspešné, ako si jednotliví ministri plnia vzorne svoje úlohy. Táto šnúra premiérových návštev je zrazu pretrhnutá nepríjemnou udalosťou. Ja vás chápem, že pripravovaná propagandistická stratégia utrpela nečakanú ranu a že ju potrebujete čo najrýchlejšie zaceliť. Pomáhajú vám v tom na tlačovkách všetci. Finanční žraloci a som tak trošku prekvapený, dokonca že aj Národná banka Slovenskej republiky.

Pravdu však neumlčíte. Pravda vyšla najavo práve v polčase vládnutia tejto koalície. Sociálny štát, o ktorom tak veľmi radi hovoríte, je vo vašom prevedení len ozajstnou karikatúrou. Neurobili ste žiaden systematický krok alebo rozhodnutie, ktoré by dlhodobo riešilo sociálne problémy niektorých skupín obyvateľov - mladých rodín, invalidov a budúcich dôchodcov. Nerobíte takmer nič pre budúcnosť tejto krajiny. Namiesto toho dávate ľuďom a mladej generácii väčšinou len zlý príklad. Keď budú klamať, falšovať podpis, majú častokrát vzor od vás, ako sa to dá zakryť.

Dámy a páni, ctené poslankyne, poslanci, opozíciu neumlčíte. Prežijeme obviňovanie z krajnej pravicovosti. Prežijeme primitívne slovné ponižovanie od vašich niektorých hovorkýň. Prežijeme aj vyhrážky premiéra o tom, ako máme byť radi, že máme imunitu. Je polčas volebného obdobia a my sme pripravení hovoriť ľuďom pravdu o tejto koalícii. Je to naša povinnosť a je to zároveň aj naša zodpovednosť. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Jozef Mikuš. Pripraví sa pán poslanec Daniel Lipšic.

J. Mikuš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dávno preč sú časy, keď Slovensko malo silného ministra financií. Viem, že mnohí vo vládnej koalícii neradi počúvajú konštatovanie, že súčasný ekonomický vývoj na Slovensku bol rozbehnutý vďaka reformám predchádzajúcej vlády. Tie boli naozaj nielen hlboké a cielené, ale hlavne stretali sa v jednom bode, aby sa navzájom nepobili. Ten uzol bol na Štefanovičovej ulici v Bratislave, v sídle vtedajšieho ministra financií Ivana Mikloša.

Ďalším nevyhnutným sprievodným javom uplynulých reforiem bola finančná disciplína. Princípom bolo uvoľňovať zdroje na konsolidovanie až vtedy, keď bude zaručené zastavovanie vytvárania nových dlhov. Podobne ako v zdravotníctve to bolo napríklad v Slovenskej televízii či v školstve. Keď sa pozrieme len na tieto tri oblasti dnes, vidíme, že disciplína je minulosťou. Otvorene alebo skryto rastú dlhy, ktoré síce nie sú vypuklé, ale len preto, lebo ekonomike sa nevídane darí.

Jedným z prvých krokov novej vlády v roku 2006 bol zákaz exekúcií štátnych zdravotníckych zariadení, ktorý spôsobil opätovné strmé zadlžovanie nemocníc. Minister financií vtedy neprotestoval. Slovenská televízia je po dvoch rokoch zasa vo vysokej strate a štát ju so súhlasom ministra financií tlmí silnými injekciami, ako sa to nedávno napríklad stalo pri finančnej podpore vytvorenia nového športového kanála. A školy živoria po dvoch rokoch, keď sa už nazbieralo dosť zdrojov z rapídnych prírastkov príjmov štátneho rozpočtu na ich zveľaďovanie.

Ministrovi financií chcem vytknúť, že sa nepostavil proti krokom, ktoré vážne ohrozujú zdravie financií tohto štátu. Už v roku 2006 pri zostavovaní štátneho rozpočtu verejne neprotestoval proti nebývalému predimenzovaniu platieb pôdohospodárom, ale v zmysle koaličných dohôd poslušne stiahol chvost. Nenapadlo mu zdvihnúť hlas proti vianočným darčekom dôchodcom, hoci mal ako pravý financmajster žiadať od kolegyne v kresle ministerstva práce koncepčné kroky alebo aspoň zachovanie dovtedajšieho vývoja vedúceho k finančnej konsolidácii penzijnej reformy. Rovnako zdvihol ruku za návrh svojho kolegu z ministerstva hospodárstva, aby 45 podnikov dostalo investičné stimuly vo výške 10 mld. korún, hoci dve tretiny smerovali do vyspelej západnej časti Slovenska.

Ďalší rok sa jeho prístup nezmenil. Slabosť ministra, tu musím poznamenať, že nie vždy jeho pričinením, samozrejme, ktorý na rozdiel od jeho predchodcu prešiel z pozície strážcu reforiem do pózy poslušného vykonávateľa príkazov predsedu vlády, potvrdilo jeho cúvanie pri PPP projektoch. Najskôr síce opatrne zdvihol hlas, ale potom ustúpil svojmu kolegovi na poste ministra dopravy a priznal podriadenosť vôli predsedu kabinetu. V tomto prípade už nešlo o miliardy ani o desiatky miliárd korún, ide o stovky miliárd korún. Chybný krok v tejto oblasti môže vyvolať veľmi vážne dôsledky na hospodárenie celého verejného sektora. To však hrozí až po funkčnom období súčasnej vlády a terajších ministrov to bolieť nebude.

Rovnaký vážny prešľap vykonal minister Počiatek pri krokoch ministerky práce v oblasti penzijného systému. Ak pani ministerka Tomanová a jej kolektív trpia nedostatkom základných ekonomických vedomostí, mal zasiahnuť odborne erudovaný minister financií. Nezasiahol. Ako je možné, že nezdvihol ani raz hlas proti scestným úvahám kolegyne o potrebe zachraňovať Sociálnu poisťovňu, a tým celú verejnú kasu, keď priemerne vyspelý stredoškolský študent vie, že priebežný dôchodkový systém je pre zlý demografický vývoj neudržateľný. Že zmyslom reforiem predchádzajúcej vlády nebolo ožobračovanie Sociálnej poisťovne a prihŕňanie peňazí nenásytným bankám, ale zmyslom bolo bolestivé riešenie dlho odkladaného problému. Ako mohol minister financií mlčať, keď jeho kolegyňa začala v širokej verejnosti distribuovať vládne materiály o nevýhodnosti sporenia v druhom pilieri na základe zavádzajúcich podkladov. A vôbec ako mohol súhlasiť so spochybňovaním druhého piliera, keď si ako strážca verejnej kasy musí uvedomovať, že vydarená reforma je pre penzijný systém nevyhnutná.

Ministrovi financií kladie predseda vlády Fico za zásluhu, že dotiahol krajinu k prijatiu eura. On bol zárukou, že sa splnili konvergenčné kritériá. To mi znie, ako keby dosiahnutie podmienok na vstup do Európskej menovej únie bolo iba vecou dobrej kalkulačky a zdatných počtárov. No nie je to tak. Minister financií a s ním celá vláda mali šťastie, že sa dostali do funkcií v čase, aký Slovensko vo svojej hospodárskej histórii ešte nezažilo. Ak by bol Robert Fico úprimný, musel by priznať, že konvergenčné kritériá sa podarilo naplniť len vďaka tomu, že Slovensku sa ekonomicky nevídane darí. Preto si vláda môže dovoliť míňať, rozhadzovať peniaze farmárom, veľkoryso rozdávať vianočné darčeky dôchodcom či bezostyšne dotovať vybraných investorov. Som zvedavý, ako by sa súčasná vláda bila do pŕs, ak by krajinu zdedila napríklad v roku deväťdesiatosem, keď verejné financie boli v rozvrate, podnikateľské prostredie dokrivené, ekonomický rast nízky, dlhy vysoké, krajina v izolácii. To by predseda vlády svojho ministra takto nevychvaľoval. Ten by musel buď konať a robiť bolestné opatrenia, alebo by počúval svojho populistického šéfa a nenasmeroval krajinu do Európskej menovej únie, ale do hlbokej finančnej krízy.

Ministrovi Počiatkovi by dnes skôr sedelo označenie čiastočne úspešného tlmiča zámerov svojho šéfa. Ak by ako minister vyhovel všetkému, čo bolo napríklad v programovom vyhlásení vlády, dnes by sme nehovorili o Maastrichte, ale o druhom Maďarsku. Tam príčinu rozvratu verejných financií pociťujú dodnes, a preto nie je div, že Slovensko ekonomicky svojho suseda predbehlo. Ale Ján Počiatek tlmil len toľko, koľko mohol, alebo natoľko, nakoľko si v mocenskom boji udržal pozíciu. Jeho ústretová a potom neprijatá demisia nie je ani demisiou, pretože ju položil do rúk nepravému človeku. Možno ju chápať ako gesto pri meraní síl v čase, keď ekonomické záujmy silných skupín prerastajú vládnemu SMER-u cez hlavu.

Nech je to už akokoľvek, vývoj posledných dní, keď únik informácií z najvyšších vládnych miest poriadne smrdí korupčným konaním, neveští nič dobrého. Ako keby sme sa vracali do polovice deväťdesiatych rokov, keď za vlády Vladimíra Mečiara vznikala tzv. kapitálotvorná vrstva. Vtedy spriaznení ľudia neogabane bohatli na privatizácii spoločného majetku, ktorý potom v druhom slede výhodne rozpredali. Teraz sa vymýšľajú PPP projekty, štátne investície do letísk či jadrových elektrární. A čo je najhoršie, predmetom čudných prerozdeľovaní sa stávajú fondy z Európskej únie. V tvrdom dohľade je pozícia ministra financií nezastupiteľná, lebo je hlavne na ňom, aby sledoval čistotu tokov peňazí získaných z daní našich občanov i občanov ostatných štátov Európskej únie. Je na ňom, aby hľadel na efektivitu ich využitia. Takže podľa môjho názoru Ján Počiatek za uplynulé roky sa prejavil nie raz ako slabý minister.

Zdalo by sa na druhej strane, že máme silného predsedu vlády, pod zásahom ktorého mnohí ministri, aj minister financií Ján Počiatek, zmenili svoje pôvodné názory na danú vec. Minister financií urobil chybu, vážnu chybu, ktorú v prvom kole odsúdil aj premiér Robert Fico. Ak by bol premiér dostatočne silný, konal by. Konal by v súlade so svojím sľubom, že pri akomkoľvek podozrení či najmenšom podozrení bude konať do dvadsaťštyri hodín, ale aj v súlade so základnými demokratickými princípmi. Minister financií dostal žltú kartu s tým, že pôjde z voza, ak pochybí za oveľa menšiu vec ako iní ministri. Čo je to menšia vec? Tvrdší pohľad, vyjadrenie názoru? Väčšia poslušnosť bude znamenať, že minister financií bude ešte slabší ako dodnes? Od stredajšieho výroku, že konanie ministra financií bolo neetické a nemorálne, až po posledné vyjadrenie predsedu vlády, že opozícia sa má ospravedlniť ministrovi financií, prešiel predseda vlády dlhú cestu. A čo sa vlastne stalo od stredy do pondelka? Tlačovka silného finančného hráča. Ďalšia žltá karta? A vieme komu. Myslím si, že nemáme len slabého ministra financií, máme slabého aj predsedu vlády. Kto koho a ako riadi, je čoraz jasnejšie.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)