P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán premiér. Chcete, pani poslankyňa, doplniť? Nie.

Takže máme ešte chvíľočku času na tretiu otázku od pani poslankyne Vaľovej: "Vážený pán predseda vlády, dňa 9. 9. v rozprave v parlamente p. poslankyňa Klára Sárközy uviedla, citujem: "minimálna mzda je výmysel Roberta Fica". Pýtam sa, pán premiér, ako vláda pristupuje k inštitúcii minimálnej mzdy a prečo je minimálna mzda a jej úprava dôležitá pre občanov Slovenskej republiky? Ďakujem."

R. Fico, predseda vlády SR: Ďakujem za otázku. Úlohou minimálnej mzdy je chrániť zamestnanca pred poklesom mzdy pod hranicu reprodukčných nákladov a pred pádom do pásma chudoby. Toto je úloha minimálnej mzdy. Nie je to žiadny výmysel ani nejakého Roberta Fica, ani nejakej vlády Slovenskej republiky, ktorá je dnes pri moci. Uplatňuje sa v 22 z 27 štátov Európskej únie, ale aj v mnohých mimoeurópskych krajinách a my trváme na tom, že rast minimálnej mzdy musí byť dynamickejší.

Vážení priatelia, veď sme v Európskej únii. Sme v 21. storočí. Chce niekto povedať, že minimálna mzdy na úrovni 8 100 korún je postačujúca? Rast miezd, ktorý je dnes na úrovni už takmer v priemere 20 000 korún, to je štatistický údaj, pretože vieme, že tieto mzdy nie sú také vysoké na celom území Slovenska, je však taký, že nemôžeme tolerovať nárast z 8 100 na plánovaných, ako sa pôvodne predpokladalo, asi 8 690 korún. Navrhujeme, aby tempo zvyšovania minimálnej mzdy bolo podstatne rýchlejšie, dynamickejšie a chceme prísť - tento návrh už je v parlamente - s takým mechanizmom, ktorý umožní zvýšenie minimálnej mzdy na sumu 8 900 korún. Je to návrh, ktorý je prijateľný. Nikomu nespôsobuje žiadne ťažkosti.

A veď túto logiku už počúvame stále. Keď nastúpi sociálnodemokratická vláda, spolu s HZDS a SNS rozbijeme verejné financie a zlikvidujeme tento štát. Ale tomuto štátu sa v roku 2008 darí. (Potlesk.) Tlačový zákon. Vraj, keď prijmeme tlačový zákon, je koniec s médiami. Nič sa nestalo. Slovensko patrí medzi najslobodnejšie krajiny v Európe a vo svete, pokiaľ ide o médiá. Zákonník práce. Všetci ste kričali, aká bude na Slovensku nezamestnanosť kvôli Zákonníku práce. Výsledkom Zákonníka práce je, že nám klesá nezamestnanosť, rastie nám zamestnanosť a vracajú sa nám postupne ľudia zo zahraničia. (Potlesk.) A to isté sa stane aj v prípade minimálnej mzdy. 8 900 korún minimálna mzda absolútne nikomu nepoškodí, akurát tak pomôžeme tým, ktorí to najviac potrebujú. Minimálna mzda musí ísť hore. A ďakujem vám za podporu, ktorú prejavujete tomuto zákonu.

Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Vážený pán premiér, váš čas na odpoveď vypršal. Ďakujem pekne za odpovede.

A budeme pokračovať teraz odpoveďami na vyžrebované otázky na jednotlivých členov vlády.

Ako prvá je otázka od pána Józsefa Berényiho na pána ministra školstva a podpredsedu vlády Jána Mikolaja, a znie: "Podľa augustového prieskumu nadácie otvorenej spoločnosti - OSF za posledné 2 roky nebezpečne narástol počet mladých Slovákov, ktorí majú negatívny pohľad na maďarskú menšinu. Ako mienite v tejto situácii konať?"

J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán poslanec, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, hneď na úvod by som chcel poznamenať, že nevidím žiadny vážny dôvod na to, aby som hlbšie komentoval prieskum, ktorý robila nadácia otvorenej spoločnosti a to najmä z toho dôvodu, že doteraz boli zverejnené len základné, predbežné zistenia prieskumu. Podrobnejšia analýza bude knižne zverejnená v októbri a pred jej vydaním sa uskutoční diskusia s pedagógmi a sociológmi a následne budú môcť byť prezentované závery, ktoré sú však vysvetlené v širších súvislostiach.

Súčasná slovenská vláda vytvára pre menšiny oproti ostatným európskym štátom až nadštandardné ústretové podmienky, takže osobne odmietam akékoľvek spochybňovanie práv menšín na území Slovenskej republiky a umelé vytváranie atmosféry nenávisti alebo nevraživosti k akejkoľvek menšine žijúcej u nás, ako to vraj vyplýva z tohto prieskumu. Navyše, ak si prečítate rešerš tohto prieskumu alebo tlačovú správu nadácie otvorenej spoločnosti, ktorú k predmetnému prieskumu vydala, nevyplýva z nej, že by mladí ľudia na Slovensku mali negatívny postoj k maďarskej menšine.

Formulácia, citujem: "Za posledné dva roky nebezpečne narástol počet Slovákov, ktorí majú negatívny vzťah k maďarskej menšine", je manipulujúca a zavádzajúca. Správa hovorí, a teraz citujem: "Napríklad až 63,3 % respondentov si myslí, že Maďari by mali hovoriť na verejnosti výlučne po slovensky a po maďarsky by sa mali rozprávať len doma." Je to názor ako každý iný. Dokonca si ho dovolím označiť aj za určitý logický, pretože deti vyjadrili želanie rozumieť svojim spoluobčanom, ktorí nehovoria v štátnom jazyku. Ale som presvedčený, že nesúvisí s nenávisťou, ani negatívnym pohľadom na maďarskú menšinu. Žiaci len vyjadrili svoj názor, čo je tiež jedným zo základných ľudských práv.

Tvrdenie, že negatívny postoj k maďarskej menšine narastá, je takisto nepodložené skutočnými údajmi. Opiera sa totiž o výskum ešte z novembra roku 2006, ktorý skúmal vzťahy k menšinám. Ten však neobsahuje konkrétne výhrady, čo dokazuje, že mal iný vykonávací projekt, ako aj otázky k dotazníku. Preto je porovnávanie týchto prieskumov a konštatovanie nárastu negatívneho postoja nekorektné. V rezorte školstva sa v oblasti ľudských práv zahŕňajúcich výchovu proti predsudkom, intolerancii, multikultúrnu výchovu venuje primeraná povinnosť. Uskutočňuje sa napríklad Národný plán výchovy k ľudským právam na roky 2005 - 2014, ktorý vznikol ako súčasť dekády výchovy k ľudským právam, vyhlásených Organizáciou spojených národov. Súčasťou plánu je vzdelávanie pedagógov, vydávanie publikácií a monitorovací a hodnotiaci systém rozsahu a kvality výučby k ľudským právam. Podľa výsledkov výskumu Vzdelávanie a uplatňovanie ľudských práv žiakov základných a stredných škôl žiaci prisudzujú právo na slobodu pohybu bez strachu napríklad farby pleti, národnosti, náboženstva a podobne, vysokú mieru dôležitosti. Až 86,5 % žiakov považuje toto právo za dôležité, pričom 72 % mu priradilo najvyššiu mieru dôležitosti, a to tiež je prieskum.

Multikultúrna výchova už má svoje miesto v obsahu výchovy a vzdelávania potvrdené aj štátnym vzdelávacím programom ako prierezová téma. Postoje sa formujú nielen v škole, ale aj v rodinnom prostredí, takisto osobnými skúsenosťami, priateľmi, mobilitou. Sú aj odrazom politickej a spoločenskej situácie. Týmto chcem na záver povedať, že tiež vy, pán poslanec, vaša politická strana má vysoký vplyv na formovanie názorov a postojov občanov slovenskej aj maďarskej národnosti.

Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Pán Berényi, chcete položiť otázku doplňujúcu v rozsahu dvoch minút? Máte slovo.

J. Berényi, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

Tak, pán minister, najmä úvod vášho vystúpenia je do určitej miery veľkým sklamaním pre mňa, jednak z toho dôvodu, že sa mi zdá, že podceňujete výsledky tohto prieskumu, ale najmä z toho dôvodu, že prieskum jednoznačne poukázal na to, že je tu nárast intolerancie voči maďarskej národnosti u mladých ľudí. Ďalej chcel by som poukázať na to, že najmä ma poburuje vaša veta, že je to absolútne akceptovateľné, ako ste hovorili, keď mladí ľudia si myslia, že Maďari by mali hovoriť po maďarsky len doma, nakoľko tento názor nie je v súlade ani s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky, ani so zákonmi Slovenskej republiky. Viete veľmi dobre, že pri 20-percentnej hranici obyvateľstva môžu menšiny používať svoje materinské jazyky aj vo verejnom styku, verejnom živote. Takže takto by podľa mňa minister školstva nemal hovoriť, že tento názor je v poriadku, lebo nie je v súlade so zákonmi Slovenskej republiky.

Uznávam vašu vetu, že každá politická strana má svoj vplyv na slovensko-maďarské vzťahy a z toho dôvodu mi ešte dovoľte poznamenať, že keď sa v tomto prieskume pýtali detí, čo im prvé napadne pri slove Maďar, tak spomenuli najmä Hedvigu Malinovú alebo výroky ako: "Maďari za Dunaj", "Maďari prišli na poníkoch a okupujú Slovensko".

Najmä ten posledný výrok mi pripomína, pán minister, výroky vášho straníckeho šéfa. Takže moja dodatočná otázka je, či budete ako minister školstva upozorňovať aj vášho straníckeho šéfa, aby sa nehral s ohňom, aby bol opatrnejší a prípadne, aby nenabádal mladých ľudí k národnostnej intolerancii, lebo to je cesta Slobodana Miloševiča.

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Pán minister, máte slovo. Prosím oznámiť ukončenie odpovede.

J. Mikolaj, minister školstva SR: Pán poslanec, ja chápem, že sa to snažíte teraz rýchlo otočiť niekde inde. Ale vráťme sa radšej k tomu prieskumu, pretože to je meritum veci. Nevyplýva z neho to, čo hovoríte, je zveličený, nie je, tie závery tam nie sú napísané tak, ako ich komentujete vy. Jediné, čo tam je napísané, je naozaj to, že za posledné dva roky nebezpečne, teda pardon, že Maďari by mali hovoriť na verejnosti výlučne po slovensky a po maďarsky by sa mali rozprávať len doma. Je to názor 14-ročných detí. To je jediné, čo v tom prieskume bolo napísané, ale nie to, čo z toho prieskumu sa snažíte vytĺcť.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Ďalšiu otázku, ktorá bola vyžrebovaná, položil pán poslanec Pavol Minárik a položil ju ministrovi hospodárstva Slovenskej republiky Ľubomírovi Jahnátkovi. Otázka znie: "Vážený pán minister, koľkokrát prevyšuje podiel štátu na mimoriadnej dividende SPP navrhované zvýšenie cien plynu týkajúce sa domácností?"

Pán minister, máte slovo. Prosím oznámiť ukončenie odpovede.

Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR.: Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, mimoriadna dividenda SPP vo výške 15,95 mld. Sk v roku 2007 nijakým spôsobom nesúvisela s bežným hospodárením SPP. Išlo o mimoriadne príjmy z jednorazového precenenia majetku SPP v súvislosti s tzv. unbundlingom. Tieto mimoriadne príjmy sú neopakovateľné, takže v prípade vašej otázky by sme porovnávali neporovnateľné veličiny.

Slovenská republika po vstupe do Európskej únie musela splniť povinnosti vyplývajúce zo Smernice o vnútornom trhu s plynom. Ešte v roku 2005 vláda Slovenskej republiky schválila princípy právneho oddelenia spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel tak, že právne oddelila sieťové činnosti do dvoch dcérskych spoločností, a to SPP preprava a SPP distribúcia ako prevádzkovateľa distribučnej siete.

V prvom prípade to bol prevádzkovateľ prepravnej siete. Keďže došlo k prevodu aktív z materskej spoločnosti SPP do novozaloženej dcérskej spoločnosti SPP distribúcia, musel byť majetok tejto spoločnosti precenený v zmysle medzinárodných účtovných predpisov. Výsledkom tohto precenenia bolo zvýšenie hodnoty aktív, nárast odloženého daňového záväzku a vytvorenia rezerv z precenenia vo vlastnom imaní spoločnosti. Rezervy z precenenia sa postupne rozpúšťajú do nerozdeleného zisku počas doby odpisovania preceneného majetku. Nerozdelený zisk, ktorý vznikol presunom z rezervy z precenenia, je nerozdeliteľným pre akcionárov, pre všetkých troch akcionárov.

Z uvedených skutočností vyplýva, že s výplatou mimoriadnych dividend z roku 2007 nebol spojený vznik nákladov, ktorý by mohol ovplyvniť konečné spotrebiteľské ceny plynu. Preto ani nie je možné porovnať výšku mimoriadnej dividendy s rastom alebo poklesom konečných spotrebiteľských cien plynu.

Navrhované zvýšenie cien plynu sa týka príjmov z bežnej činnosti SPP, a preto je potrebné tieto cenové vplyvy skúmať štandardnými modelmi, štatistickými a analytickými postupmi, ktoré dokážu štruktúrovať a porovnávať napríklad medziročný rast cien vstupov, mieru prírastku zisku a podobné parametre. Nový návrh SPP, ktorý sa dotýka zvýšenia cien pre domácnosti od novembra 2008, je potrebné posudzovať komplexne, lebo SPP požaduje zmeniť maximálnu výšku sadzby za odobratý plyn. Prakticky to znamená, že návrh nových taríf stanovilo SPP na základe predpokladov vývoja spotreby, čo je podstatné, spotreby do konca roku 2008. Už v prvom návrhu, ktorý regulačný úrad zamietol, sa v rozhodnutí uvádza, že jedným z dôvodov zamietnutia návrhu boli okrem iného aj nezrovnalosti v údajoch a spotrebe zemného plynu pre túto kategóriu odberateľov.

Pôvodný návrh ceny zemného plynu pre domácnosti predložený v roku 2007 na rok 2008 bol podaný na základe predpokladov a predikcií SPP, ktoré regulačný úrad pri cenovom konaní na základe argumentácie predkladateľa návrhu akceptoval ako zodpovedný a podaný so znalosťou vývoja trhu. SPP zrejme neodhadlo situáciu a obyvatelia Slovenskej republiky sa mu majú na jeho zlý odhad teraz poskladať. Pri posudzovaní cenového návrhu v súlade so zákonom o regulácii je regulačný úrad povinný preskúmať všetky skutočnosti, ktoré účastník konania predložil v návrhu a po jeho posúdení rozhodnúť výhradne v súlade s platnou legislatívou.

Vážený pán poslanec, chcel by som však poukázať aj na dôležitú skutočnosť, ako je hospodárenie SPP. Na mieste je otázka, ako sa v SPP hospodári. Sú náklady vynakladané na všetky činnosti opodstatnené? Nie je možné nájsť rezervy v nákladoch? Aký dôvod má SPP na uzatváranie tzv. SLA zmlúv, to znamená, zmlúv o úrovni služieb v súvislosti s outsourcingom? Sú vždy opodstatnené a aj výška odmeny za všetky tieto činnosti v súlade s dobrými mravmi? Novelou zákona o energetike a regulačného zákona, ktoré ste v tomto roku schválili, dostal regulačný úrad do rúk kompetencie posudzovať aj tieto skutočnosti a som presvedčený, že ich aj dôsledne využije.

Pán predsedajúci, skončil som.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Pán poslanec, máte právo položiť otázku. Uplatníte si právo? Máte slovo.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, odpovedali ste dlho a mimo otázky. Je jedno fakt, že dividenda bola. Dividenda, tak ako ste povedali, bola vyplatená a povedali ste, že nesúvisela s riadnym hospodárením SPP. Toto by bolo dobré, kebyže vysvetlíte aj svojmu kolegovi Zalovi, ktorý toto predvčerom v televíznej relácii stále popieral. Nemuseli ste mi vysvetľovať, ako to vzniklo. Ja presne viem, ako to vzniklo, pri unbundlingu a precenení. Moja otázka bola veľmi jednoduchá. Koľkokrát? A na to existovala aj veľmi jednoduchá odpoveď. 30-, až 32-krát v závislosti od toho, ako sa bude vyvíjať spotrebiteľské správanie a ako sa bude vyvíjať počasie. Takže moja doplňujúca otázka znie: Koľko z toho 30-násobku ste navrhovali použiť na to, aby sa vrátilo spotrebiteľom napríklad v kompenzácii rastu cien pre nízkopríjmové domácnosti, tie, ktoré kúria plynom? A na čo ste použili tie prostriedky, ktoré ste nenavrhovali na túto kompenzáciu?

M. Číž, podpredseda NR SR: Pán minister, chcete odpovedať? Máte slovo.

Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Myslím si, že sa nechceme stále počúvať a každý argumentujeme svojím spôsobom.

Pán poslanec, jednu základnú vec, ktorú by ste si mali uvedomiť. Dividenda, ktorá mala byť vyplatená ešte za éry, kedy bola aj vaša strana vo vláde, mala byť vyplatená z pôžičky. Mala byť vyplatená z účtovnej hodnoty, ktorá vznikla na základe prehodnotenia, precenenia majetku, ale v tom čase SPP nemalo prostriedky a muselo by si tieto prostriedky požičať a zaplatiť štátu. V tom prípade by sa to okamžite bolo zaúčtovalo ako oprávnený náklad a tieto peniaze by sa jednoducho boli použili do cenotvorby ako oprávnený náklad pre konečného spotrebiteľa. Myslím si, že vtedy bolo veľmi rozumné, že vtedajšia vláda rozhodla, že tieto mimoriadne dividendy nevyplatí. To bolo múdre rozhodnutie.

V roku 2007 bola však situácia úplne iná. Na účte SPP ležali peniaze. Peniaze, ktoré SPP nevedelo využiť. My sme vyzývali podnik, nech predloží investičný plán. Nech pripraví plán nejakých zásadných opráv a štát by nemal problém, aby tieto prostriedky boli použité na zvýšenie kvality a bezpečnosti zariadení v SPP. My pri každých valných hromadách dávame dôraz na to, aby sa prostriedky, ktoré sa v zisku vytvoria v týchto spoločnostiach, ktoré súvisia so sieťovým odvetvím, aby boli predovšetkým použité na reprodukciu zariadenia, aby sme mali modernejšie, výkonnejšie, efektívnejšie zariadenia. V tom je základný rozdiel. Pokiaľ SPP nevedelo predložiť projekty, jednoducho nemalo význam, aby tieto peniaze ležali na účte SPP, a preto sa štát dohodol s druhým akcionárom Gaz Holding, aby sa vyplatili vo forme dividend. Všetky peniaze, ktoré boli získané týmto prevodom peňazí, išli do štátneho rozpočtu a boli použité na vykrytie najdôležitejších potrieb, ktoré štátny rozpočet potreboval vykryť.

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Ďalšiu otázku položil pán poslanec Csáky. Položil ju ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky a podpredsedovi vlády Štefanovi Harabinovi. Otázka znie: "Pán minister, na serveri Yotube sa objavila slovenská pesnička s textom, že niektorých politikov SR treba zabiť. Aký je váš názor na tento klip a čo robí vláda SR v tejto veci?"

Pán minister Harabin je ospravedlnený, bude za neho odpovedať pán minister a podpredseda vlády Kaliňák. Má slovo.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec Csáky, tento videoklip je chorý svojím motívom i obsahom. Ide o výplod, pevne verím, úzkej skupiny ľudí, ktorá má zjavne problém so zaradením a sebarealizáciou v spoločnosti, a preto si to kompenzuje prejavmi tej najnižšej možnej úrovne. Preto navrhujem, aby sme im na pôde Národnej rady nevenovali väčšiu pozornosť, ako si zaslúžia a neposmeľovali ich tak v prípadných ďalších aktivitách. Samozrejme, takéto správanie odsudzujeme a ubezpečujem vás, pán poslanec, že polícia i prokuratúra začali okamžite prípadu venovať veľkú pozornosť. Preverujú, či obsah videonahrávky napĺňa skutkovú podstatu niektorého z trestných činov v zmysle Trestného poriadku. Zároveň vykonávajú všetky potrebné úkony vo vzťahu k počítačovým serverom, na ktorých bola videonahrávka uverejnená. Myslím si, že aj okamžitá reakcia polície a okamžitý kontakt smerom k týmto serverom dosiahli aj ten efekt, že inkriminovaný klip bol z internetovej stránky okamžite stiahnutý. Vyšetrovanie však pokračuje so zálohovanou verziou. Na základe všetkých získaných informácií a odborných stanovísk bude vo veci rozhodnuté a v prípade vášho záujmu vás budem o ukončení veci osobne informovať.

Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Pán poslanec, máte právo položiť v rozsahu dvoch minút doplňujúcu otázku. Chcete využiť toto právo? Máte slovo.

P. Csáky, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda vlády, chcem povedať na rovinu, že vašu odpoveď považujem za relatívne korektnú s tým, že my poslanci za SMK sme niekoľkokrát upozorňovali na to, že všetci verejní činitelia, aj politici majú obrovskú zodpovednosť aj ohľadne svojich verejných výrokov, pretože ak budeme tolerovať nevhodné verejné výroky politických predstaviteľov a činiteľov, tak to môže vyvolať potom v niektorých častiach našej spoločnosti dojem, že takéto konanie, resp. takéto výroky môžu byť tolerované a tolerovateľné. Teraz máme problém na stole. Ja dúfam, že polícia a prokuratúra, štátne orgány v Slovenskej republike budú konať. Pre istotu chcem vám oznámiť, že dáme dnes za SMK a za seba podnet na trestné stíhanie, to znamená, na neznámeho páchateľa, na generálnu prokuratúru. Ten podnet odovzdáme dnes poobede.

Pán minister, ale keď už sme tak otvorene schopní hovoriť o tejto téme, chcem povedať jednu vec. Na začiatku tohto videoklipu je veľmi nevkusný útok na Hedvigu M. Myslím si, že v tejto veci sa stali tiež niektoré chyby a niektoré chyby aj štátnych orgánov mohli vyvolať dojem, že toto si tiež môžu dovoliť k tým, ktorých ste odsúdili aj vy. Myslím si, že je tu čas na to, aby sme tie chyby trošku tak napravili. Najväčšia chyba je, že sa vedie proces proti Hedvige M. Pán minister, moja doplňujúca otázka: Kedy bude zrušený proces proti Hedvige M.?

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Pán minister, chcete odpovedať? Máte slovo.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Pán poslanec, vy bezpochyby ste znalý ústavného, aj štátneho zriadenia tejto republiky a preto viete, akým spôsobom, kde a kto, aké procesy vedie. A kladiete túto otázku mne. Tak vám chcem povedať, že polícia ešte približne 7., 8. alebo 9. septembra, neviem ten dátum presne, v roku 2006 prípad ukončila a dodnes nikto toto ukončenie prípadu nikdy nespochybnil. Ak následne začala iná organizácia, ktorá nepodlieha tejto vláde a ktorá je nezávislá od konania v tejto veci, neiniciovali sme to ani my, ani politici, ani policajti, ani iní funkcionári, ale orgán určený na kontrolu zriadenia trestného poriadku a pán trestného konania, ktorým je prokuratúra a jej najvyššia zložka generálna prokuratúra, ako iste viete, celá táto vec je šetrená generálnou prokuratúrou. Čiže túto otázku môžete adresovať len generálnej prokuratúre, ktorá, myslím, tiež viackrát na tieto otázky odpovedala. Preto, bohužiaľ, nemôžem ja ani ovplyvniť, ani to robiť nebudem, ani nemôžem ovplyvňovať konanie generálnej prokuratúry, ktorá je nezávislá a ktorá je pánom trestného konania vo všetkých oblastiach. Polícia svoju prácu ukončila, ako som povedal, pred viac ako 2 rokmi. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Pristúpime k ďalšej vyžrebovanej otázke. Položil ju pán poslanec József Berényi ministrovi zahraničných vecí Jánovi Kubišovi. Otázka znie: "R. Káčer vyhlásil: "Slovensko počas vlády R. Fica urobilo niekoľko proamerických gest... ale nemôžem o nich hovoriť". Vysvetlite, pán minister, o aké gestá sa jedná a prečo sa o nich nedá verejne hovoriť a ich kritizovať?"

Máte slovo, pán minister. Poprosím oznámiť ukončenie odpovede.

J. Kubiš, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, skutočne neviem, čo mal pán Káčer na mysli, keď hovoril o proamerických gestách, o ktorých nemôže hovoriť. V prvom rade vláda nehovorí a nerobí gestá, ale zahraničnú politiku, ktorá veľmi jasne vychádza z programového vyhlásenia vlády a z nadväzujúcich strategických a iných plánovacích dokumentov v oblasti zahraničnej politiky. Tieto dokumenty posudzujeme aj tu, v Národnej rade Slovenskej republiky, vyjadrujete sa k nim a potom dávame odpočet z plnenia našich krokov, takže my hovoríme o krokoch, nehovoríme o gestách. A v týchto dokumentoch, ktoré sú aj tu známe a ktoré boli mnohokrát aj ocenené veľmi konkrétne, vrátane poslancami, samozrejme, aj z opozície a myslím si, že aj vy, pán poslanec Berényi, ste sa k nim vyjadrovali, sa hovorí veľmi jasne o tom, ako spolupracujeme so Spojenými štátmi severoamerickými ako so strategickým partnerom Slovenskej republiky, ako s partnerom, s ktorým pôsobíme spoločne v rámci NATO, v rámci tejto aliancie a potom spolu s ním pôsobíme aj v rôznych operáciách aliancie.

Niektoré z týchto krokov sú, pochopiteľne, v bežnom pracovnom režime utajenia a pán veľvyslanec podobne ako ja je viazaný mlčanlivosťou a tak to, predpokladám, ostane aj do budúcnosti. Ale mnohé z týchto krokov, alebo väčšina, by som povedal, je verejne známa. Súčasťou takýchto krokov, ktoré by bolo možné tu komentovať, je napríklad, ja by som povedal, veľmi korektný spojenecký a svojím spôsobom až ústretový postup vlády Slovenskej republiky, pokiaľ išlo o sťahovanie slovenských vojakov z Iraku, kam ich vyslala predchádzajúca vláda a táto vláda nesúhlasila s ich pôsobením v krajine. Ale stiahnutie vojsk z Iraku urobila takým spôsobom, že neohrozila spojenecké pôsobenie, ani pôsobenie Spojených štátov v tejto krajine. A pochopiteľne, že pri tomto sťahovaní sme veľmi tesne koordinovali naše kroky či už s Irakom, ale aj s USA a spolupracovali sme. Možno toto mal na mysli pán Káčer. Ale ako vravím, je to on. Takže takéto spolupráce, takýchto predmetov spolupráce je veľa.

Obdobne zosúlaďujeme svoje kroky, pokiaľ ide o naše pôsobenie v operácii v Afganistane a opäť je tam celý rad krokov, ktoré sú v režime utajenia. Sú to aj iné plány, ktoré máme spoločné v rámci aliancie. Takže ešte raz. Nejde o žiadne gestá, ide o konkrétne kroky. Áno, spolupracujeme, spolupracujeme ako spojenci, kde zdieľame spoločné hodnoty a ciele a zároveň v tomto vystupujeme ako suverénna krajina a v prípade nutnosti vyjadrujeme veľmi suverénne svoje pochybnosti alebo aj svoje odmietavé názory a vyjadrujeme ich aj vo vzťahu k takému nášmu strategickému spojencovi, ako sú USA.

Ďakujem vám za pozornosť. Skončil som, pán predsedajúci.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Pán poslanec, vidím, že chcete využiť právo na doplňujúcu otázku. Máte slovo.

J. Berényi, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem za odpoveď, pán minister. Túto vetu nepovedal hocikto, povedal to bývalý veľvyslanec, bývalý štátny tajomník ministerstva obrany, takže som to považoval za povinnú úlohu opozičného poslanca a bývalého štátneho tajomníka, aby som položil, aby som na to pýtal, ako to vnímate vy. Ostáva záhadou, o aké gestá, o akých gestách hovoril pán bývalý veľvyslanec. Vieme to, že z čoraz bezpečnejšieho Iraku vojaci sú posunutí do nebezpečnejšieho Afganistanu, ale to vieme, to vie každý. Takže asi hovoril o iných veciach a ostáva záhadou, o akých. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán minister, pokiaľ chcete odpovedať, máte slovo.

J. Kubiš, minister zahraničných vecí SR: Toto vyjadrenie nepredstavovalo otázku. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Dobre. Ďakujem pekne, pán minister.

Ďalšiu otázku, ktorá bola vyžrebovaná, položil pán poslanec Pavol Minárik. Položil ju ministrovi kultúry Slovenskej republiky Markovi Maďaričovi. Otázka znie: "Vážený pán minister, aké sú vaše dojmy z výstavy umiestnenej vo vstupnom priestore budovy parlamentu? Ako človek zodpovedný za rezort kultúry si myslíte, že je to výstava hodná tak významného priestoru?"

Pán minister, máte slovo. Prosím oznámiť ukončenie odpovede.

M. Maďarič, minister kultúry SR: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.

Pán poslanec, vaša otázka je relatívne jasne formulovaná a zrozumiteľná, ale ten účel, priznám sa, tejto otázky nie som si v ňom úplne istý, či je naozaj pre vás také dôležité poznať môj dojem z výstavy alebo či je to taký, možno taký skrytý protest, že ide o výstavu venovanú Alexandrovi Dubčekovi, alebo možno, že je to len nejaký taký váš pokus o humor. Možno sa mýlim a možno s plnou vážnosťou ste zvedavý na môj dojem na to, čo si o výstave myslím ako človek zodpovedný za rezort kultúry. Možno sa domnievate, že minister kultúry vám pomôže zorientovať sa v súčasnom modernom umení ako k nemu pristupovať, ako si ho vykladať, ako ho vnímať a možno si myslíte, že by som vám mohol dať jasnú odpoveď, čo je v súčasnom umení hodnotné a čo je napríklad brak. Lenže ja vám v tomto nepomôžem, pán poslanec, pretože umenie a moderné a súčasné umenie dvojnásobne to nie je matematika, ktorú ste vy vyštudovali a v umení neexistuje nejaký vzorec alebo nejaká jasná definícia, podľa ktorej sa dá, možno aj so skúškou správnosti, povedať toto tu jednoznačne je veľmi hodnotné a toto je totálny prepadák. Nakoniec aj história umenia hovorí o mnohých prípadoch, kedy niečo, čo bolo v danej dobe podceňované, neskôr bolo označené za vrchol umenia.

Viem, že ešte stále neodpovedám presne na vašu otázku, ale snažím sa dotýkať alebo nejako pochopiť obsah vašej otázky, pretože je to možno aj trošku zarážajúca otázka, lebo umenie je, pán poslanec, priestor individuálnej slobody a nielen pri tvorbe, ale aj pri vnímaní. Ten istý obraz sa môže páčiť mne a nemusí sa páčiť teoretikovi umenia a vám môže byť úplne ľahostajný. A bolo tu obdobie, pán poslanec, kedy politici sa veľmi často vyjadrovali a nepremeškali možno žiadnu príležitosť, aby vyjadrili jasný a absolútne platný názor na nejakú knihu, na nejaký film, na nejakú výstavu. Ja si myslím, že vy sa nechcete vrátiť do tejto doby späť a asi nežiadate ministra kultúry, aby vyjadril nejaký jasný verdikt, dajme tomu, aj o tejto výstave.

Táto výstava, pán poslanec, je výsledkom jednak tvorivého sympózia s medzinárodnou účasťou a na tomto sympóziu vznikol súbor rôznorodých obrazov v rôznorodých štýloch a od viacerých autorov z viacerých štátov Európy. A to, čo tieto obrazy spája, to bola jedna spoločná a zadaná téma. Už som to povedal, že vnímanie umenia je veľmi individuálne, takže jedno z tých vnímaní je aj to moje, a to je nasledovné. Tú výstavu ako celok považujem za zaujímavú z hľadiska konceptu, ktorý sa podľa mňa práve hodí do tejto budovy. Do budovy, kde sa robí politika, pretože ide o konceptuálnu výstavu s určitým politickým posolstvom, pretože je to pocta politikovi Alexandrovi Dubčekovi.

Stále si tak trošku myslím, že podstata vašej otázky alebo koreň vašej otázky spočíva možno práve v nejakom vašom vzťahu k Alexandrovi Dubčekovi. Či tých 64 výtvarných diel v rôznych štýloch a naozaj rôznych, možno aj tou úrovňou, zodpovedá významu tejto budovy, pán poslanec, budovy Národnej rady? Tak to ja neviem. Niektoré možno áno, niektoré možno nie. Ale význam budovy súvisí nielen teda, že je to budova Národnej rady, ale často aj s tým, čo sa v danej budove robí. A ak je obsahom tejto budovy slovenská politika a práca konkrétnych poslancov, ste si vy, pán poslanec, istý, že tie obrazy sú tak hlboko pod úrovňou vašej politiky, že sú nedôstojné vašej politickej veľkosti? Mňa tie obrazy vôbec neurážajú. Niektoré sa mi aj páčia. A niektoré sa mi vyslovene nepáčia. To je podľa mňa asi to rozhodujúce, ak nič iné, tak táto výstava podľa mňa spestrila priestory Národnej rady.

Vaše dojmy z tejto výstavy podľa otázky sú zrejme iné a sú natoľko hlboké, že dokonca ste túto výstavu urobili aj objektom hodiny otázok. Ale ani to nič nezmení na tom, že táto výstava, táto putovná výstava po tom, čo skončí v priestoroch Národnej rady, tak pôjde do Českej republiky, do Talianska, do Francúzska, dokonca do Nórska a sú už urobené aj dohody s príslušnými galériami. Neviem, či sa budete zaujímať aj o dojmy príslušných ministrov kultúry z týchto štátov. Snáď váš estetický cit až tak hlboko zasiahnutý nie je. No, ale ak by len predsa, tak možno zistíte, že v týchto štátoch niekedy dokážu pochopiť a vnímať hodnotu, odkaz Alexandra Dubčeka niekedy aj lepšie, ako niektorí ľudia tu, na Slovensku, v jeho vlasti. (Potlesk.)

Ale, ja si, pán poslanec, predsa len myslím, že tá vaša otázka bola skôr pokusom o humor. Lebo ak by ste naozaj vážne chceli bojovať s obrazmi, tak by ste zosmiešnili len seba samého.

Pán podpredseda, skončil som. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Právo na položenie doplňujúcej otázky chce využiť pán poslanec Minárik, má slovo.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne, pán minister, to bol smrteľne vážny humor. Ja som vás oslovil v tej otázke, neviem, či ste to videli v origináli, menom, pretože viacej ako všetky tieto reči, ktoré musíte ako minister kultúry povedať, ma zaujímal váš osobný názor a chcel som to tým zvýrazniť, pretože vytvárate dojem a ja verím, že nielen dojem, že ste kultivovaný človek, a preto som bol veľmi zvedavý, ako hodnotíte to, čo je umiestnené vo foyer parlamentu.

Vy ste hovorili, že nemáme vynášať verdikt nad niečím, čo chce byť umením alebo sa ním aspoň tvári. Ja by som si to nikdy nedovolil. Ten verdikt bol vynesený tým, že niekto to umiestnil do budovy zákonodarného zboru Slovenskej republiky. Týmto bolo jasne povedané, že ide o umenie. A umenie, pán minister kultúry, nie je hocičo. A to nie je otázka toho, či sa mi to páči, alebo nie, umenie musí mať aj nejaké objektívnejšie zhodnotenie. Samozrejme, že najlepšie, najlepšie ukáže čas. Ale nechcete mi snáď, pán minister kultúry, povedať, že ste hlboko presvedčený, že toto panoptikum na jednu tému rôznej, rôznej kvalitatívnej úrovne sa v nejakej väčšej časti časom dočká uznania, že umením je. Je to otázka vkusu, vkusu aj ministra kultúry, keď ste sa k tomu tak vyjadrili, ako ste sa vyjadrili a, samozrejme, predovšetkým vedenia... (Vystúpenie prerušené časomierou.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Chcete zaujať stanovisko, pán minister? Máte slovo.

M. Maďarič, minister kultúry SR: Áno. Tak, pán poslanec, v tej otázke ale vy hovoríte alebo ma oslovujete ako človeka zodpovedného za rezort kultúry, čiže ako ministra, tak neviem, či teda to mám brať ako otázku osobne na moje preferencie, čo sa týka výtvarnej estetiky. Je faktom, ja neviem ako vy, ja mám aj skúšku z dejín výtvarného umenia, ale necítim sa byť naozaj v tomto zmysle nejakým profesionálom, nejakým kunsthistorikom, som naozaj len laik. Ale vaším doplňujúcim komentárom ste potvrdili, bohužiaľ, to, čo som si myslel, že vám naozaj prekáža Alexander Dubček. Ja vám len môžem odporučiť okrem toho, čo som už povedal, že možno si pozrite aj bulletin alebo katalóg k tejto výstave, kde jej kurátor veľmi presne definuje tie ciele a tie možno naozaj nie sú primárne, to, že by si robili tí ľudia ambíciu, že stvorili nejaké večné umenie. Jednoducho, malo to sympózium, ktoré na danú tému vyprodukovalo 64 obrazov, slúžiť aj tomu, aby bolo nejako v úcte na pamiatku Alexandra Dubčeka, aby sa týmto spôsobom pripomenula aj jeho osoba, aj tá doba a aj ten humanizmus, o ktorom si možno my niektorí myslíme, že s ním ako s politikom a s človekom predsa len bol spojený. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Pristúpime k ďalšej vyžrebovanej otázke. Otázku položil poslanec Branislav Bačík a to ministrovi hospodárstva Slovenskej republiky Ľubomírovi Jahnátkovi, otázka znie: "Vážený pán minister, ako hodnotíte energetickú stabilitu a sebestačnosť Slovenskej republiky?"

Pán minister, máte slovo. Obligatórne prosím oznámiť ukončenie odpovede.

Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec, som rád, že ste položili otázku týkajúcu sa energetiky, nakoľko energetika je kľúčovým faktorom ovplyvňujúcim všetky odvetvia národného hospodárstva a je jedným zo základných pilierov ekonomiky. Cieľom každého štátu je trvalo udržateľný ekonomický rast, pričom zabezpečenie tohto ekonomického rastu je podmienené bezpečnosťou a stabilitou dodávky energie pri optimálnych nákladoch a primeranej ochrane životného prostredia. Slovenská republika je krajina s vysokou energetickou náročnosťou a je zároveň takmer absolútne závislá od dovozu energetických zdrojov, preto je aktuálnosť a dôležitosť uvedenej témy ešte znásobená aj touto skutočnosťou.

Energetickú stabilitu vnímam ako energetickú bezpečnosť vo vzťahu k zabezpečeniu spoľahlivej dodávky energie a prístupu k energetickým zdrojom a palivám v požadovanom množstve a kvalite a za spravodlivé ceny. Energetická bezpečnosť a teda aj stabilita závisí od bezpečnosti dodávok energie, ako aj od technickej bezpečnosti energetických zariadení. Nemožno ju chápať izolovane, pretože na globálnom energetickom trhu nie je spojená len s domácimi a medzinárodnými dodávkami, ale aj so spoľahlivosťou obchodných partnerov.

Otázku energetickej sebestačnosti vnímam z dvoch hľadísk. Prvým je energetická sebestačnosť ako-taká, čo je pre Slovensko ťažkou otázkou, nakoľko, ako som už spomenul, je Slovensko takmer absolútne závislé od dovozu energetických zdrojov.

Inou je otázka zabezpečenia sebestačnosti Slovenska vo výrobe elektriny, čo je aj zámerom vlády Slovenskej republiky. Dôležitosť energetickej bezpečnosti si vláda uvedomuje, a preto sa v programovom vyhlásení zaviazala vypracovať Stratégiu energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky. Uvedený materiál, ktorý vypracovalo ministerstvo hospodárstva, už od roku 2007 prebieha schvaľovacím procesom. Tento dôležitý materiál plánujem predložiť na rokovanie vlády v priebehu tohto mesiaca. Cieľom stratégie energetickej bezpečnosti Slovenska je dosiahnuť konkurencieschopnú energetiku zabezpečujúcu bezpečnú, spoľahlivú a efektívnu dodávku všetkých foriem energie za prijateľné ceny s prihliadnutím na ochranu odberateľa, ochranu životného prostredia, trvalo udržateľný rozvoj, bezpečnosť a zásobovanie a technickú bezpečnosť.

Zámerom je, aby Slovenská republika minimalizovala negatívne dopady v závislosti od životne dôležitých surovinových zdrojov prostredníctvom znižovania energetickej a surovinovej náročnosti ekonomiky dostupnou diverzifikáciou týchto zdrojov, dostatkom diverzifikovaných zdrojov elektriny lokalizovaných na území Slovenskej republiky, vyšším využitím nízkouhlíkových zdrojov na výrobu elektriny, ekologickým využívaním prírodných zdrojov a bezpečnou prevádzkou energetických sústav a sietí.

Jediným významným domácim neobnoviteľným zdrojom je hnedé uhlie. Vzhľadom na charakter trhu s uhlím a možnosť diverzifikácie jeho zdrojov a dopravy sa neočakávajú žiadne riziká z dôvodu prerušenia dodávok ani v budúcnosti. Vo vzťahu k rope a plynu v dodávkach, v ktorých je Slovensko takmer úplne závislé od dovozu zo zahraničia, je prioritne potrebné zabezpečiť možnosť diverzifikácie zdrojov, ako aj diverzifikácie dopravných ciest. Taktiež je dôležité vybudovať dostatočné rezervy a núdzové zásoby pre prípad výpadku týchto zdrojov.

Najzložitejšia situácia je v zabezpečení dodávok elektriny. Do roku 2030 má byť vyradených zhruba 3 850 MW elektrických výkonov, vrátane oboch blokov jadrovej elektrárne V1, pričom do roku 2015 bude vyradených asi 2 050 MW elektrických výkonov. Aj za predpokladu realizácie všetkých opatrení smerujúcich k znižovaniu energetickej náročnosti ministerstvo hospodárstva predpokladá, že priemerný ročný nárast spotreby elektriny v referenčnom scenári bude vo výške 1,6 %.

Najdôležitejším problémom, ktorý je však potrebné riešiť, je deficit sebestačnosti Slovenskej republiky vo výrobe elektriny práve po roku 2008, po odstavení druhého bloku Jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach. Prechodný deficit medzi spotrebou a výrobou elektriny bude nutné riešiť prijatím opatrení zameraných na zníženie jej spotreby, jej nákupom zo zahraničia najmä z Ukrajiny a z Českej republiky, ale najmä prijatím opatrení na zvýšenie výkonu už existujúcich výrobných zariadení. Riešením je predovšetkým výstavba nových zdrojov, vrátane dobudovania tretieho a štvrtého bloku Jadrovej elektrárne v Mochovciach, ako aj rekonštrukcia a modernizácia už existujúcich zdrojov.

Vážený pán poslanec, z pohľadu zabezpečenia cieľov energetickej bezpečnosti a energetickej stability je dôležité plnenie stanovených priorít. Medzi tieto priority patrí: pokračovať vo využívaní jadrovej energetiky, efektívne využívať domáce energetické zdroje, zvýšiť využívanie obnoviteľných zdrojov energie... (Vystúpenie prerušené vstupom pani podpredsedníčky NR SR A. Belousovovej.)