P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pani ministerka. Pán spravodajca, nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Je to tlač pod číslom 733. Návrh na pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 730.
Pani ministerka, máte slovo.
V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh nadväzuje na systém kompenzácie, ktorý je účinný od roku 1999. Pri porovnávaní slovenského systému pomoci občanov s ťažkým zdravotným postihnutím s inými krajinami, vyspelými krajinami európskych krajín je možné konštatovať, že ide o kvalitný a štandardný systém, a preto sa nenavrhujú zásadné systémové zmeny.
Ustanovujú sa v ňom niektoré nové prvky, ktorých cieľom je zefektívniť systém poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.
Cieľom tohto návrhu, ktorý predkladáme, je poskytnúť pomoc fyzickým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím v každodennom živote tak, aby mali rovnaké príležitosti ako fyzické osoby bez zdravotného postihnutia a mohli realizovať svoje základné ľudské práva.
Vládny návrh zákona ustanovuje a definuje oblasti kompenzácií ťažkého zdravotného postihnutia, ustanovuje osobitnú úpravu lekárskej posudkovej činnosti a sociálnej posudkovej činnosti pre účely kompenzácie. Upravuje vyhotovovanie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom. Navrhuje novú formu preukazu, a to parkovací preukaz pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím. Taktiež ustanovuje valorizačný mechanizmus opakovaných peňažných príspevkov na kompenzáciu tak, že výška týchto príspevkov je vyjadrená v percentách zo sumy životného minima pre jednu fyzickú plnoletú osobu, čo zabezpečí zvýšenie sumy opakovaných peňažných príspevkov na kompenzáciu pri každej sume zvýšenia životného minima.
Novým spôsobom vymedzuje odkázanosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na kompenzácie. Osobitne upravuje odkázanosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou. Obdobne ustanovuje podmienky poskytovania nového peňažného príspevku určeného na kúpu dvíhacieho zariadenia a peňažného príspevku na úpravu osobného motorového vozidla. Ustanovuje aj kategorizáciu pomôcok na poskytovanie peňažného príspevku na kúpu pomôcky na základe taxatívne vymedzeného zoznamu pomôcok, ako aj zoznamu stavebných prác, materiálov a zariadení na účely peňažného príspevku na úpravu bytu, peňažného príspevku na opravu rodinného domu alebo peňažného príspevku na úpravu garáže, ktorej cieľom je zvýšenie objektivity poskytovania tejto pomoci.
Bližšie špecifikuje druhy psov so špeciálnym výcvikom - vodiaci pes, asistenčný pes a signálny pes. Jasne špecifikuje kritériá na platenie úhrady za zdravotné výkony na účely kompenzácie. Ustanovuje pôsobnosť štátnych orgánov v oblasti kompenzácie, konanie na účely kompenzácie, režim spracovania osobných údajov a sankcie, ak dôjde k zneužitiu poskytnutého peňažného príspevku na kompenzáciu.
Ďakujem za pozornosť.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pani ministerka.
Poprosím pani poslankyňu Vaľovú, aby ako určený spravodajca nás informovala o návrhu.
J. Vaľová, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako určený spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 165 z 9. septembra 2008 a podala spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený všetkým poslancom Národnej rady Slovenskej republiky ako parlamentná tlač č. 733. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky zaradil návrh zákona do programu tejto schôdze v lehote určenej rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 730 z 22. augusta 2008 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor, vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
Účelom predloženého návrhu zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov je upraviť právne vzťahy pri kompenzácii sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia tak, aby sa vytvorili pre fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím porovnateľné príležitosti v každodennom živote a eliminovali sa bariéry, s ktorými sa stretávajú v oblasti vymedzených v návrhu zákona s cieľom ochrániť túto skupinu fyzických osôb pred sociálnym vylúčením pri zachovaní ich ľudskej dôstojnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky uvedeným v citovanom rozhodnutí, odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor v lehote do 31 dní od rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky o pridelení návrhu zákona výborom.
Pán predseda, ďakujem, skončila som svoju spravodajskú informáciu a prosím vás, otvorte rozpravu k návrhu zákona.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.
Ešte predtým ako otvorím rozpravu, pán podpredseda Hort, ja chcem, aby ste počuli aj vy, dámy a páni, prebehla debata o tom, či by sme trošku neupravili náš schválený program a to tak, aby sme zajtra o 11.00 hodine nehlasovali, ale aby sme rokovali podľa programu a hlasovali by sme až v utorok 16. o 11.00 hodine spolu aj so slávnostným vyhlásením alebo uznesením k 160. výročiu. Spýtam sa, či je všeobecný súhlas na takúto zmenu. (Nezrozumiteľné hlasy z pléna.)
To znamená, zajtra bude bežať rokovanie Národnej rady, o 11.00 hodine nebude hlasovanie a budeme pokračovať 16. ráno o 9.00 hodine podľa schváleného programu a hlasovanie o prerokovaných bodoch programu bude až o... (Nezrozumiteľné hlasy z pléna.) Jaj, zajtra od 9.00 do 12.00 hodiny. Súhlas? (Súhlas v pléne.) Dobre, ďakujem pekne. Takže upozornite, prosím vás, chcem poprosiť vedenia jednotlivých klubov, aby informovali kolegyne a kolegov o tom, ako sme sa dohodli. Ďakujem pekne.
A teraz otváram rozpravu. Písomnú prihlášku mám od pani poslankyne Radičovej za klub SDKÚ - DS, a potom dáme možnosť prihlásiť sa ústne.
Máte slovo, pani poslankyňa.
I. Radičová, poslankyňa: Vážený pán podpredseda, pani ministerka, dámy a páni, návrh zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia vychádza a plne nadväzuje na návrh, ktorý pred dva a pol rokom vo februári 2006 ešte pod mojím vedením vypracovalo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v spolupráci so združeniami občanov so zdravotným postihnutím, vtedy s názvom Zákon o kompenzáciách sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. 90 % návrhu predstavuje pôvodný návrh z februára 2006. Potreba jasne a spravodlivo zadefinovať podmienky podpory, začleňovania občanov so zdravotným postihnutím je na Slovensku akútna už niekoľko rokov, a preto je predloženie tohto návrhu do parlamentu krokom vpred. Najmä preto, že posúva dopredu riešenie postavenia opatrovateľov a osobných asistentov a ich záslužnej práce. Filozofia, ktorá bola pôvodne do návrhu vnesená a je naďalej v predloženej novele, prináša jasné a objektívne kritériá na posudzovanie nároku na kompenzácie a zároveň jednoznačnú kategorizáciu kompenzačných pomôcok. Doteraz rozhodovali úrady v každom prípade individuálne.
Návrh rieši pravidelnú valorizáciu príspevkov ich naviazaním na rast životného minima. Prináša spravodlivejšie poskytovanie príspevkov občanom so zdravotným postihnutím, ktorí sa aktivizujú a napríklad pracujú z domu alebo ako živnostníci, práca doma a podobne. Umožňuje poskytovanie opatrovateľského príspevku nielen rodinnému príslušníkovi, ale aj inej osobe, ktorá býva s občanom so zdravotným postihnutím.
Oproti pôvodnému návrhu prináša i dva nové návrhy. Prináša zvýšenie podpory pre osobných asistentov z pôvodne navrhovaných vo februári 2006 65 Sk na 75 Sk na hodinu a prináša zvýšenie príspevku na druhý mechanický vozík a druhý elektrický vozík, teda na tie, ktoré boli zavedené v roku 2005.
Čo však v tejto novele oproti spomínanému návrhu chýba a čo považujem za negatíva tejto novely? Nezahŕňa občianske združenia zastupujúce občanov so zdravotným postihnutím do kategorizačnej komisie pre kompenzačné pomôcky. Kým pôvodný návrh v § 29 ods. 3 jasne definoval, že kategorizačná komisia bude pozostávať zo zástupcov ministerstva a zástupcov občianskych združení zastupujúcich občanov so zdravotným postihnutím, znenie, ktoré budeme prerokúvať v tomto parlamente, už takéto pravidlo neobsahuje. Združenie občanov so zdravotným postihnutím pritom najlepšie pozná reálne potreby občanov so zdravotným postihnutím.
Napriek pôvodnému návrhu zvýšiť príspevok na opatrovanie na 6 800 Sk dochádza k jeho ponechaniu na súčasnej úrovni 6 000 Sk. Za dva a pol roka čakania na zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu však v realite došlo k istým posunom, ktoré podľa môjho názoru upravený návrh neobsahuje a nereflektuje. Zdá sa, že je naozaj dlhodobo neudržateľné a naďalej neudržateľné, aby paralelne fungovali dva systémy poskytovania pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím - jeden hradený zo zdravotného poistenia a jeden zo sociálneho systému a zároveň dve kategorizačné komisie - jedna na ministerstve zdravotníctva, druhá na ministerstve práce.
Predkladám návrh, je to na zváženie, určite sa aj vy stretávate s problémom existencie dvoch komisií dvoch rezortov, ktoré vstupujú do jedného problému, myslím si, že riešením by mohlo byť zriadenie jednej nadrezortnej kategorizačnej komisie, ktorá bude spoločne posudzovať potreby občanov so zdravotným postihnutím a jednotne schvaľovať kompenzačné pomôcky. Základným predpokladom fungovania takejto spoločnej kategorizačnej komisie je však aktívne zapojenie odborníkov, združení zastupujúcich občanov so zdravotným postihnutím do posudzovania a schvaľovania kompenzačných pomôcok.
Dlhodobou otázkou, ktorú máme pred sebou, je však zavedenie jednotného systému financovania kompenzácií, t. j. zjednotenie financovania zo zdravotného poistenia a sociálneho systému, chcem podčiarknuť, nie však v gescii ministerstva zdravotníctva, s čím zásadne nesúhlasili združenia občanov so zdravotným postihnutím. Keď si dôkladne preštudujete zoznam kompenzačných pomôcok rezortu zdravotníctva, porovnáte so systémom, ktorý má v ponuke ministerstvo práce, tak sa nám podarilo za tie roky dopĺňania vytvoriť systém, ktorý nie je doplňujúci sa, ale v ktorom sa pomerne nezmyselne rozhoduje o tej-ktorej kompenzačnej pomôcke a prichádza naozaj k neefektívnemu využívaniu finančných prostriedkov.
Preto k danému predloženému návrhu z uvedených dôvodov, ktoré som spomenula, určite predložíme do druhého čítania pozmeňujúce návrhy a som rada, že tá práca, ktorá bola odvedená do februára 2006, nebola márna.
Ďakujem. (Potlesk.)
M. Hort, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Ivety Radičovej sa prihlásil pán poslanec Jozef Halecký ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníčky.
Slovo dávam teraz pánovi poslancovi Haleckému. Nech sa páči.
J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Ja by som chcel tiež, tak ako hovorila aj pani poslankyňa Radičová, vyzdvihnúť, že skutočne považujem tento zákon za veľmi dobrý aj bez ohľadu na to, že sa na tom pracovalo dlhšie obdobie, prípadne, že pracovali na tom aj viaceré pracovné skupiny. Vyzdvihujem hlavne tú skutočnosť, že minimalizuje, alebo, by som povedal, znižuje to individuálne posudzovanie finančných príspevkov pre zdravotne postihnutých a hlavne vytvoril systém, kde sa kategorizuje stupeň postihnutia, výška životného minima, násobok životného minima a podľa toho sa kategorizujú aj určité stupne výpomoci. Chcem len zdôrazniť, aby sa k tomu tak pristupovalo aj v praxi, pretože tam určité diskrepancie neoprávneného posudzovania a hlavne dodávania finančných prostriedkov pre autá alebo pre úpravu domov sú dosť citlivo vnímané. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Nechcete reagovať, pani poslankyňa? Nie. Ďakujem pekne.
Pani poslankyňa Radičová bola jediná, ktorá sa prihlásila do rozpravy písomne.
A teraz otváram možnosť prihlásiť sa k tejto problematike do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Monika Gibalová ako jediná. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
A slovo dávam pani poslankyni Monike Gibalovej. Nech sa páči.
M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, v prvom rade chcem vyjadriť spokojnosť, že máme konečne samostatný zákon, ktorý rieši kompenzácie ťažko zdravotne postihnutých osôb. Naozaj aj ja to považujem za prvý a dôležitý krok, aby sa ťažko zdravotne postihnutým venovala pozornosť, koncepčná kompletná zo strany štátu.
Vážim si aj snahu zapracovať niektoré pripomienky do konečnej podoby, ktorú máme, do terajšej konečnej podoby, ktorú máme dnes na stole a verím, že spoločne v komunikácii so združeniami zdravotne postihnutých občanov Slovenskej republiky a v odbornej diskusii, vo vecnej a odbornej diskusii, najmä vo výbore pre sociálne veci a bývanie budeme poslanci načúvať a vzájomne odborne diskutovať a vylepšíme tento predložený návrh zákona.
Má dobré veci a myslím, že sú tu aj niektoré ustanovenia, ktoré si treba všimnúť. Napríklad výška príjmov cez násobky životného minima, ďalej by sme mohli hovoriť odbornejšie a diskutovať o vekovej hranici na poskytovanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu, ďalej vidím ako problém peňažný príspevok na opatrovanie, problém posudkovej činnosti, ďalej by sme mohli odborne hovoriť aj o participácii rodinných príslušníkov, resp. vylúčení rodinných príslušníkov z výkonu osobnej asistencie a možno, nazdávam sa, že by sme aj po skúsenostiach a rozhovoroch s mnohými zdravotne postihnutými, ktorí sa cítia byť diskriminovaní, rozšíriť zoznam ochorení s nižším percentom výskytu.
To sú také základné veci z navrhnutého zákona, ktoré som si všimla, nebudem opakovať tie body alebo tie poznámky a pripomienky, na ktoré poukázala moja predrečníčka. Takže predpokladám, že naozaj vo výbore pre sociálne veci a bývanie tento návrh zákona doladíme a vylepšíme v prospech ťažko zdravotne postihnutých občanov.
Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne sa neprihlásil nikto. Chcete vystúpiť? Nie. Čiže nie v rozprave. Dobre.
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. A pýtam sa teraz, či pani spravodajkyňa alebo pani ministerka chcú využiť právo záverečného slova.
Nech sa páči, pani spravodajkyňa.
J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov - účelom návrhu tohto zákona o peňažných príspevkoch a o kompenzácii ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov je upraviť právne vzťahy pri kompenzácii sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia tak, aby sa vytvorili pre fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím porovnateľné príležitosti v každom živote a eliminovali sa bariéry, s ktorými sa stretávajú v oblasti vymedzených v návrhu zákona s cieľom ochrániť túto skupinu fyzických osôb pred sociálnym vylúčením pri zachovaní ich ľudskej dôstojnosti.
Pozitívne je, že sa opätovne zavádza valorizačný mechanizmus opakovaných peňažných príspevkov na kompenzáciu tak, že výška týchto príspevkov je vyjadrená v percentách zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, čo zabezpečí zvýšenie opakovaných peňažných príspevkov na kompenzáciu pri každom zvýšení sumy životného minima. Návrh ustanovuje podmienky poskytnutia nového peňažného príspevku určeného na kúpu zdvíhacieho zariadenia a peňažného príspevku na úpravu osobného motorového vozidla.
S cieľom zvýšiť objektivitu posudzovania znevýhodnených a poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu navrhovaná právna úprava novým spôsobom vymedzuje odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na kompenzácie. V záujme zabezpečiť objektivitu poskytovania tejto formy pomoci zavádza kategorizáciu pomôcok a poskytovanie peňažného príspevku na kúpu pomôcky na základe taxatívne vymedzeného zoznamu pomôcok, ako aj zoznamu stavebných prác, materiálov, zariadení a účely peňažného príspevku.
Na potreby pri zabezpečovaní starostlivosti o staršie osoby a osoby s ťažkým zdravotným postihnutím reaguje návrh zákona novým definovaním podmienok poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie s určením nových kritérií pre posudzovanie odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na opatrovanie v prílohe č. 3 návrhu zákona o sociálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Predložený návrh zákona jasne určuje platenie úhrady za zdravotné výkony a za účely kompenzácie. V záujme zvýšiť dostupnosť štátnych orgánov a zjednodušiť proces vydávania osobitných označení motorového vozidla pre ľudí so zdravotným postihnutím sa táto pôsobnosť presúva z rezortu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na rezort ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý bude vydávať parkovacie preukazy. Parkovacie preukazy budú vyhotovované v súlade s odporúčaním Rady Európskej únie zo 4. júna 1998 o parkovacích preukazoch pre osoby so zdravotným postihnutím. Navrhovaným zákonom sa zavádzajú ochranné prvky na preukazy fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a preukazy fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, čo prispeje k eliminácii možného zneužívania preukazov v iných systémoch. V záujme zabezpečiť jednotnosť aplikácie zákona na celom území Slovenska sú jeho súčasťou aj prílohy so vzormi lekárskych nálezov, lekárskeho posudku, výkazu osobnej asistencie, potvrdenie a vyplatenie odmien osobnému asistentovi.
Ak dovolíte, rada by som zareagovala ešte na moju kolegyňu predrečníčku pani poslankyňu Radičovú a chcela by som jednoznačne pripomenúť, že na kompenzačné kategorizačné komisie je zákon a tento zákon je zákon ministerstva zdravotníctva a tam je jasne určené, kto môže a kto nemôže byť členom. Ale je prísľub od ministra zdravotníctva, že sa tento zákon bude novelizovať.
A ďalšiu vec, ktorú by som... (Hlasy v sále.) Áno. A ďalšiu vec, ktorú by som chcela povedať, ja si myslím, pani ministerka, ja by som mala taký návrh, že v rámci riešenia finančných prostriedkov by mali všetci zamestnanci ministerstva práce z roku 2006 dostať dovolenky, pretože všetky zákony bývalá pani exministerka Radičová vypracovala na 90 %. Neviem, či zbytočne nemrháte finančnými prostriedkami a fondmi, ale myslím si, že to tak nie je, takže chcem povedať, že je to forma určitého spôsobu prezentácie, pretože viem, že na zákonoch pracujete pravidelne a s veľkým nasadením.
Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pani ministerka, chcete využiť právo? Nerozumiem teraz. (Hlasy v sále.) Nie. (Hlasy v sále.)
Rozprava bola ukončená. (Hlasy v sále.) Pani poslankyňa, právo záverečného slova je aj pre spravodajcu, aj pre ministra. (Hlasy v sále.) Prosím vás, nechajte to v tejto chvíli na vedúceho schôdze. (Hlasy v sále.) Pani poslankyňa, poprosím o pokoj.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme hlasovať tak, ako sme sa dohodli, v utorok.
A teraz pristúpime k prvému čítaniu o
vládnom návrhu zákona o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 740, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 731.
Prosím teraz pani ministerku, aby aj tento vládny návrh zákona uviedla. Nech sa páči.
V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona vzhľadom na uskutočnený a zavŕšený proces decentralizácie sociálnych služieb do samosprávnej pôsobnosti miestnej samosprávy a územnej samosprávy nanovo upravuje práva a povinnosti účastníkov právnych vzťahov v sociálnych službách, najmä s dôrazom na pomoc a podporu ohrozeným skupinám obyvateľstva tak, aby nedochádzalo k ich sociálnemu vylúčeniu a nezvyšovalo riziko spoločenských konfliktov.
Vládny návrh zákona vytvára v záujme zabezpečenia účelnosti, adresnosti a efektívnosti sociálnej pomoci právny priestor na umožnenie variability poskytovanej sociálnej služby, vychádzajúc z práva klienta na poskytnutie sociálnej služby pri zachovaní jeho ľudskej dôstojnosti.
Navrhovaná právna úprava by mala zabezpečiť kvalitu poskytovaných sociálnych služieb neoddeliteľnú od profesionalizácie zavedením jednotného systému vzdelávania zamestnancov sociálnych služieb. Súčasne tento návrh zákona reaguje na dôsledky nepriaznivého demografického vývoja, pokiaľ ide o predlžovanie veku dožitia a s tým súvisiace problémy zabezpečovania dlhodobej sociálno-zdravotnej starostlivosti o starších ľudí, zabezpečenie jej udržateľnosti, primeranosti a kvality a to s prihliadnutím na potreby klientov a poskytovateľov týchto sociálnych služieb.
Predložený vládny návrh zákona definuje sociálne služby ako služby poskytované vo verejnom záujme. Umožňuje poskytovať sociálne služby aj na základe živnosti za podmienok ustanovených priamo v predloženom návrhu zákona.
Predmetom predloženého návrhu zákona je najmä upraviť právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb pre definované cieľové skupiny, ktoré sa ocitli v nepriaznivej sociálnej situácii, za ktorú sa považuje stav sociálnej núdze, v ktorej sa nachádza fyzická osoba, rodina, komunita pre neschopnosť zabezpečiť si nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb pre životné návyky, pre spôsob života, pre ťažké zdravotné postihnutie, pre nepriaznivý zdravotný stav, pre vyšší vek, pre výkon opatrovania fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo pre ohrozenie správaním iných fyzických osôb alebo z dôvodu, že sa fyzická osoba stala obeťou obchodovania s ľuďmi.
Ďakujem za pozornosť.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. A teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor a je ňou pani poslankyňa Vaľová opäť, aby predniesla informáciu, nech sa páči.
J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani ministerka, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, čiže živnostenský zákon v znení neskorších predpisov ako určený spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 165 z 9. septembra 2008 a podala spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený všetkým poslancom Národnej rady Slovenskej republiky ako parlamentná tlač 740. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky zaradil návrh zákona do programu tejto schôdze v lehote určenej rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 731 z 22. augusta 2008 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie.
Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
Cieľom pripravovanej právnej úpravy právnych vzťahov pri poskytovaní sociálnych služieb je podporovať sociálne začlenenie občanov a uspokojovať sociálne potreby ľudí v nepriaznivej sociálnej situácii. Nová právna úprava je orientovaná na jednotlivca, rodinu a komunitu fyzických osôb, ktorí sa ocitli v nepriaznivej situácii alebo v krízovej sociálnej situácii.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, podľa § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky uvedeným v citovanom rozhodnutí odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie následným výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor v lehote do 31 dní od rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky o pridelení návrhu zákona výborom.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončila som svoju spravodajskú informáciu a prosím, otvorte rozpravu k návrhu zákona.
M. Hort, podpredseda NR SR: Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky. Jedna je za poslanecký klub KDH, je to pani poslankyňa Gibalová a druhá za poslanecký klub SDKÚ - DS pani poslankyňa Radičová.
Najskôr vystúpi pani poslankyňa Gibalová za poslanecký klub KDH. Po skončení obidvoch týchto vystúpení a prípadných faktických poznámkach bude možné, samozrejme, sa prihlásiť do rozpravy ústne. Nech sa páči.
M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, ctené kolegyne a kolegovia, na Slovensku akoby sme ignorovali zásadnú zmenu, ktorá sa udiala v oblasti sociálnych služieb vo vyspelých demokratických krajinách a tou zmenou je prístup ku klientovi. Spočíva v dôraze na poskytovanie sociálnych služieb v prirodzenom sociálnom prostredí klientov a v dôraze na individualizáciu služieb podľa potrieb jednotlivých ľudí. Usídlil sa tu strach, apatia, rezignácia, priama a nepriama korupcia, nesystémovosť, centralizmus, na istej alebo inej úrovni aj jednoznačne záujem vytesniť zo sociálnej práce "neverejných poskytovateľov". Keď som si prečítala druhý odsek dôvodovej správy, akoby mi z duše hovoril: "Súčasný právny systém nezabezpečuje každej fyzickej osobe prístup k sociálnej službe, ak je na ňu odkázaná, neposkytuje dostatočnú variabilitu sociálnych služieb." Opäť podčiarkujem, že hovorím o súčasnom stave poskytovania sociálnych služieb.
Pretože je to tak a zhodne konštatuje aj dôvodová správa, nedá mi a prosím vás o trpezlivosť, zhodnotiť úroveň poskytovania sociálnych služieb a stav poskytovania služieb podľa doteraz platnej legislatívy, ktorá je v rovnakej agónii ako sociálne služby na Slovensku. Ak ich chceme z tejto agónie prebrať, je nutné si niektoré problémy pomenovať a hľadať východiská, ktoré musia byť zadefinované v novom zákone.
Ak sa pozrieme na legislatívu a jej výklady, v súčasnej právnej legislatíve je absencia právnej istoty, legislatívna diskriminácia. Pre neverejných poskytovateľov sú definované len zodpovednosti a povinnosti práva a konsenkvencie ex lege však prakticky nie. Absolútne zlý byrokratický systém každoročného uzatvárania nových zmlúv a dodatkov, stanovovanie rozsahov služieb s deväťmesačným predstihom a v absurdných prepočtoch na tisícinky, čo je základné nepoznanie sociálnej práce. Vakancia právnej vymožiteľnosti, neochota tejto vládnej koalície prijať ani len minimálnu novelu zákona pre zosúladenie určených miním podľa zákona 195 aspoň na minimálny inflačný vývoj, čo tu už doslova omieľame dva roky. Pokúšala som sa o to, pokúšali sme sa o to aj cez pozmeňujúce návrhy, aj cez novely zákona.
Prerušenie prípravy nového zákona o sociálnych službách dostáva poskytovateľov sociálnych služieb do kritickej situácie. Týka sa to a týkalo sa to najmä tých, ktorí chceli posilňovať terénne a komunitné sociálne služby. Platný zákon o sociálnej pomoci neustanovuje právo občana na služby, nedefinuje jednoznačne povinnosti orgánov verejnej správy a nestimuluje poskytovateľov k rozvoju terénnych a komunitných služieb. Je tu ďalší problém, protirečenie záujmov a nezávislosť od zdrojov. VÚC je prispievateľ pre neverejné subjekty, ale zároveň aj prispievateľ pri subjekty vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti.
Štát a samostatné entity nevytvárajú legislatívne a praktické pružné podmienky pre neverejný sektor v oblasti sociálnej práce. Často počúvame len verejné vyhlásenia o ich podpore. Doteraz nemáme vypracovanú a schválenú národnú stratégiu reformy modernizácie systému sociálnych služieb, ktorá by zjednotila všetko úsilie legislatívne, všetkých aktérov pomoci pre vzájomnú komunikáciu, spoluprácu štátu, samosprávy, neziskových organizácií aj cirkví.
Prax je taká, že zo strany VÚC a obcí nie je rešpektovanie platnej legislatívy. Vidíme v rozhodovaní politickú centralizáciu moci, v niektorých prípadoch aj vo VÚC, aj v obciach nie na princípoch solídnych analýz a odbornosti, ale subjektívnych politických skupín a jednotlivcov a osobných animozitách.
Sme svedkami toho, že sú prijímané VZN nad rámec legislatívy a protiprávne, čoho potvrdením je aj protest Generálnej prokuratúry na môj podnet vo vzťahu k Žilinskému samosprávnemu kraju, kde sa preukázala nezákonnosť uvedenej časti VZN, podľa ktorej poskytovanie finančného príspevku na úhrady nákladov v spojení s poskytovaním sociálnych služieb je údajne dovolené a viazané len na splnenie podmienky byť občanom samosprávneho kraja. (Hlasy v pléne.) Pani poslankyňa, môžete potom reagovať.
Diktát VÚC pri uzatváraní zmluvných podmienok neverejnými poskytovateľmi, ja viem, čo môžeme a nemôžeme riešiť, ale ja hovorím o tejto legislatíve, ktorá dáva podnety na takéto konania, ktorú vy ste označili v dôvodovej správe ako zlú. A ja som sa pokúšala to zmeniť. Neskoré zasielanie finančných prostriedkov, obmedzovanie služieb cez zámerné znižovanie rozsahov, porušovanie slobody rozhodovania, prekážky v slobodnom výbere subjektu, snahy nad rámec zákona, to som už spomínala. Chýbajúca analýza, výhovorky aj ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, že ministerstvo nemôže zasahovať do originálnych kompetencií, čo nemôže, ale môže kontrolovať, má tieto kompetencie. Ťažká právna vymožiteľnosť až korupcia, priama aj nepriama, absencia aplikácie princípov subsidiarity a paternalizmus samosprávnych entít. To je moja vlastná alebo môj vlastný pohľad z praxe a moja vlastná analýza, aký stav so službami je v súčasnosti. Dali by sa vymenovať aj iné nedostatky, ale nechcem vás zdržiavať, hoci si myslím, že tento nový zákon o sociálnych službách si neviem predstaviť prijímať v nejakom chvate, prijímať ho povrchne, ba dokonca si myslím, že mal by mať aj dlhší časový priestor na prerokovanie vo výbore, aby sme vedeli doladiť niektoré veci a dohodnúť sa, aby to bolo na osoh klientov.
Niektoré negatíva pokračujú, majú pokračovanie aj v návrhu zákona, ktorý máme predložený na schválenie, a to je právna neistota. Zákon používa opäť pojem "môže". Absencia občianskeho princípu a slobody v rozhodovaní o výbere subjektu na základe rozhodnutia príslušného orgánu nerozhoduje občan v núdzi alebo blízky príbuzný, ale závislý úradník, ktorý buď zariadenie zriadil a prevádzkuje alebo iný závislý úradník.
Nachádzame tu opak subsidiarity. Sociálna teória hovorí, že ponajprv je zodpovedná osoba a rodina. Pri jej absencii potom nasleduje pomoc neverejných aktivít, až následne pri absencii tých nasleduje obec a pri absencii obcí v niektorých prípadoch kraj, štát. Takáto filozofia poskytovania sociálnej pomoci ľuďom v núdzi je v tomto zákone postavená na hlavu, postavená naruby a výrazne sa odlišuje od všetkých tých zdravých a normálnych tendencií, aké sú vo vyspelej Európe.
Ukazuje sa, že samosprávny centralizmus chce naplniť aj tento zákon v rozhodovaní. O tom, či občan spĺňa podmienky zákona, nerozhoduje nezávislý inštitút odborníkov, ale obec alebo samosprávny kraj, ktoré sú zároveň zriaďovatelia, prevádzkovatelia. Ja to spokojne nazvem, že ide o samosprávny centralizmus pod rúškom decentralizácie.
Objavuje sa tu štátny alibizmus. Štát si neplní svoju regulačnú funkciu vo vzťahu k samosprávnym entitám v tom, že nedefinuje minimá. Opäť sa v zákone objavuje systém financovania subjektov na rozdiel príjmov a nákladov. Nazdávam sa, že ideme dozadu.
V stupňoch odkázanosti sa nejako neobjavujú ani iné ako fyzické parametre, ako je potreba duchovného alebo spirituálneho sprevádzania. Ak môžem vysloviť veľmi jednoduchú, jasnú a jednoznačnú charakteristiku predloženého zákona, ponajprv musím zdôrazniť neskoro podľa hesla - svoje privilegované zariadenia sme si zachránili a cudzie pochovali.
Odkladanie prijatia zákona je výsledkom loby predsedov samosprávnych krajov a predložený zákon má rukopis županov nominantov SMER-u a ich prefíkané praktiky centralizmu a ovládania. Napríklad § 5 pojednáva o zásade rovnakého zaobchádzania pri poskytovaní služieb, ale v ďalších článkoch a paragrafoch sa nerešpektuje toto ustanovenie. Zákon umožňuje dostupnosť sociálnej služby a slobodný výber poskytovateľa, ale jedným dychom to podmieňuje, ak túto službu nemôže poskytnúť VÚC alebo obec. Toto je jedna zo zásadných výhrad, ktorá zakladá opäť diskrimináciu subjektov, ktoré nie sú tie naše, ale sú iné a teda následne aj zakladá diskrimináciu občanov.
Zákon definuje prednosť verejnej služby pred pobytovou službou, ale ako-takú vo svojich ustanoveniach paralyzuje. Paternalizmus, dirigizmus, nová forma centralizmu a socializmu v službách. Nie sú zadefinované špecializované odborné činnosti pri poskytovaní služieb. Zadefinovaná ošetrovateľská starostlivosť v zariadení ma nepresvedčila o prekonávaní rezortizmu v prístupe ku klientovi. Uplatnenie § 70 predpokladá zriaďovanie sociálnych lôžok v zdravotníckych zariadeniach ústavnej starostlivosti. Pýtam sa, je tu dohoda a koordinácia s ministerstvom zdravotníctva.
Posudková činnosť je nový inštitút, ktorý považujeme za absolútne zbytočný s byrokratickým prístupom ku klientovi. Načo je posudková činnosť so špeciálnym posudkovým lekárom, keď každý z nás má svojho lekára, ktorý vie posúdiť, nakoľko je odkázaný a či je odkázaný na sociálnu pomoc a či je to človek v núdzi?
Nejednoznačné financovanie služieb. Zákon hovorí o skúmaní majetku, nehovorí o mechanizme. Ostali sme opäť na polceste. Zákon pripúšťa poskytovanie služieb na živnosť, to je novinka. Čo so zariadeniami, ktoré sú definované ako verejné, potom neverejné, ale vieme, že máme ešte kategóriu zariadení, ktoré sú financované priamo zo štátneho rozpočtu dotáciou a veľmi bohato financované? Tu nevidím poriadok a jasné pravidlá.
Toto sú také najzákladnejšie výhrady Kresťanskodemokratického hnutia k zákonu o sociálnych službách. A nepovažujem tento zákon za dobrý, aj keď bol a je sčasti opísaný, z veľkej časti opísaný od predchádzajúceho návrhu predchádzajúcej ministerky. Ale nie je vylepšený, ale je postavený na hlavu, pretože mení celú filozofiu poskytovania služieb. A akokoľvek, pani ministerka, prejavujete neverbálny nesúhlas, je to tak. A pocítili to občania Slovenskej republiky.
A preto príde Kresťanskodemokratické hnutie určite s takými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré odstránia aspoň tú základnú diskrimináciu, ktorá sa v tomto predloženom zákone o sociálnych službách vyskytuje a služby a tento zákon charakterizuje.
Ďakujem.