M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Teraz pokračujeme

návrhom poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka a Pavla Minárika na prijatie Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k udalostiam v Zakaukazsku.

Ako som už informoval, tlač parlamentná 757 a informácia výborov má číslo 757a.

Návrh uvedie pán poslanec Palko, má slovo. Prosím ho, aby sa ujal slova.

V. Palko, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, v uplynulých týždňoch bol celý svet znepokojený rusko-gruzínskym vojenským konfliktom. Teritórium Južného Osetska je zdrojom napätia od roku 1989 a toto napätie nezriedka prechádza do drobných i väčších konfliktov.

Významným pokusom o upokojenie konfliktu bolo podpísanie rusko-gruzínskej zmluvy 24. júna 1992. Zmluvu podpísali gruzínsky prezident Eduard Ševardnadze a ruský prezident Boris Jeľcin. Túto zmluvu schválila aj Bezpečnostná rada OSN a Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Zmluva teda bola súčasťou medzinárodného práva. Gruzínsky vojenský zásah proti územiu Južného Osetska v auguste tohto roku bol preto porušením vyššie uvedenej medzinárodnej zmluvy.

Tento zásah spôsobil útek tisícov ľudí z Južného Osetska na územie Ruskej federácie. Za neprijateľný ho treba považovať i z ďalších dôvodov, pretože jeho súčasťou bolo ostreľovanie hlavného mesta Južného Osetska Cchinvali ťažkými zbraňami. Následný zásah ruských vojsk na území Gruzínska spôsobil ďalšie straty na ľudských životoch.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, je vhodné, aby Národná rada Slovenskej republiky vyjadrila vo svojom vyhlásení poľutovanie nad ľudskými obeťami konfliktu na oboch stranách.

Prezident Francúzska, ktoré je v súčasnosti predsedníckou krajinou EÚ, Nicolas Sarkozy navrhol šesťbodový plán na riešenie konfliktu. Jedným bodom je požiadavka stiahnutia vojsk oboch strán do pozícií z obdobia pred vypuknutím konfliktu. Takisto je vhodné, aby Národná rada Slovenskej republiky podporila tento plán na stiahnutie vojsk. Problém postavenia Južného Osetska v rámci gruzínskeho štátu sa javí podobným problémom, ako bolo postavenie Kosova v rámci Srbska.

V diskusiách o samostatnosti Kosova sa objavoval oprávnene argument, že osamostatnenie Kosova môže vyvolať snahu ďalších regiónov o osamostatnenie, a tým i krvavé vojenské konflikty.

V tejto chvíli je potrebné, aby Národná rada Slovenskej republiky vyjadrila plnú podporu princípu nemennosti hraníc v Európe i v zakaukazskom regióne, a teda i podporu nemennosti hraníc Gruzínska. Podpora tohto princípu je v záujme stability v Európe a je aj záujmom Slovenskej republiky.

Je potrebné pripomenúť, že členstvo v NATO je založené najmä na vzájomnom záväzku, že členské krajiny prídu vojensky na pomoc napadnutej členskej krajine. Tento záväzok je záväzkom ochoty prelievať krv vlastných vojakov v prípade potreby. Vážnosť tohto záväzku oprávňuje všetky členské štáty NATO, a teda i Slovenskú republiku, aby požadovali od krajín uchádzajúc sa o členstvo splnenie určitých podmienok. Medzi tieto podmienky patrí snaha o zodpovednosť politiky kandidátskej krajiny, dodržiavanie medzinárodných záväzkov, rešpektovanie menšín a vyhýbanie sa hazardným vojenským konfliktom. Toto pripomenutie je súčasťou predloženého návrhu Vyhlásenia Národnej rady.

Vo vyhlásení Národná rada Slovenskej republiky konštatuje, že uvedené podmienky pre rozšírenie NATO do zakaukazského regiónu zatiaľ nie sú splnené, čo je formulácia, ktorá ponecháva otvorené dvere do budúcnosti. Vo vyhlásení Národná rada žiada tiež vládu Slovenskej republiky, aby sa v zahraničnej politike riadila týmto vyhlásením.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, toľko návrh vyhlásenia. Uchádzame sa o vašu podporu. Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán navrhovateľ. Teraz prosím spoločného spravodajcu zo zahraničného výboru pána Istvána Pásztora, aby podal správu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch. Má slovo.

I. Pásztor, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážená Národná rada, informácia o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka, Pavla Minárika na prijatie Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k udalostiam v Zakaukazsku (tlač 757) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka, Pavla Minárika na prijatie Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k udalostiam v Zakaukazsku pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 738 z 23. augusta 2008 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky za gestorský výbor.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť na svojom rokovaní dňa 2. septembra 2008 neprijal k uvedenému materiálu platné uznesenie, nakoľko s ním nevyslovila súhlas nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru.

Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojom rokovaní dňa 4. septembra 2008 neprijal k uvedenému materiálu platné uznesenie, nakoľko s ním nevyslovila súhlas nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru.

Keďže výbory neprijali žiadne stanovisko k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka a Pavla Minárika na prijatie Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k udalostiam v Zakaukazsku, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky o spoločnej správe výborov nerokoval a poveril mňa, aby som informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, za uvedenie spravodajskej správy. Otváram rozpravu k týmto dvom bodom programu. Písomnú prihlášku som nedostal. Otváram teda možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Registrujem pána poslanca Kuboviča, Berényiho, Zalu. Ešte niekto? Pokiaľ nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Slovo má pán poslanec Kubovič a pripraví sa pán poslanec Berényi.

P. Kubovič, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, základná otázka asi v tomto prípade znie, či sa má Národná rada Slovenskej republiky vyjadrovať k najzásadnejšej zahraničnej politickej udalosti tohto roka, alebo má byť ticho. Jednoducho si my myslíme, že Národná rada Slovenskej republiky nemôže prejsť rusko-gruzínsky konflikt mlčaním. Nemôžeme sa tváriť, že všetko už vybavili iní či už v zahraničí v rámci Európskej únie, alebo, dá sa povedať, naša domáca exekutíva. Nemôžeme nepovedať nič a myslieť si, že všetko v tejto otázke už bolo povedané. Celkom určite vo svetle minuloročného vyhlásenia ku Kosovu, ak by sme k rusko-gruzínskemu konfliktu nepovedali nič, bol by to veľmi zvláštny signál, ktorý by naša Národná rada vyslala.

Vyzeralo by to tak, ako keby sa Národná rada Slovenskej republiky nechcela vyjadrovať k postojom Ruska. Myslím si, že aj v tejto chvíli máme možnosť tlmočiť domácej verejnosti naše postoje k zahraničnej politike Slovenskej republiky. Dovolím si vám preto v tomto vystúpení predložiť návrh, ktorý podľa nás má šancu získať širokú podporu a byť základom pre konsenzus tejto snemovne v tejto otázke.

Vychádza z nášho základného záujmu, a tým je ochrana suverenity, nezávislosti a územnej celistvosti každého štátu, Gruzínska v tomto prípade, ale vo všeobecnosti každého štátu vrátane Slovenska. V jednom z týchto bodov sa zhodujeme, samozrejme, v týchto postojoch s vládou Slovenskej republiky. Sme radi, že krátko po vyhlásení SDKÚ - DS z 9. 8. si našu argumentáciu, samozrejme, v zhode s týmito vyhláseniami a s vyhláseniami vlády sú v zhode s vyhláseniami ministra zahraničných vecí a dokonca s postojmi a vyhláseniami predsedu vlády, ktoré sú identické, podotýkam, ale až od dátumu 21. 8. 2008.

Odmietame uznanie nezávislosti Abcházska a Južného Osetska Ruskou federáciou. Odmietame to práve preto, lebo stojíme pevne na ochrane suverenity, nezávislosti a územnej celistvosti Gruzínska tak, ako to potvrdzuje rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN, napríklad rezolúcia č. 1716/2006. Nesúhlas s uznaním vyslovila aj naša diplomacia. Odmietnutie uznania vychádza z ochrany toho základného, čím je suverenita, nezávislosť a územná celistvosť. Niektorí členovia z tejto snemovne nemusia súhlasiť s odmietnutím uznania, potom ale treba, aby otvorene povedali, že sú proti tomu, aby Slovenská republika chránila suverenitu, nezávislosť a územnú celistvosť.

V tomto vyhlásení vláde neodporúčame nič nemožné, iba chceme, aby bola podporená rekonštrukcia Gruzínska, diverzifikovali sa dodávky surovín a ich dopravné trasy a aby toto vyhlásenie bolo presadzované v kontexte zahraničnej politiky Slovenskej republiky.

Myslíme si, že náš návrh predstavuje akési minimum, na ktorom sa dokážeme dohodnúť bez toho, aby sme zanedbávali záujmy Slovenska a hodnoty, ktoré naša krajina vo svojej zahraničnej politike má vyznávať.

Treba povedať, že náš návrh nie je protiruský, je proslovenský. Nepopierame, že s Ruskou federáciou sa líšime v hodnotení príčin konfliktu, jeho priebehu a zrejme aj v mnohom ďalšom. Náš návrh ale nie je protiruský. Sme presvedčení, že treba, aby sme našim partnerom aj Rusku dokázali hovoriť to, čo si myslíme. Tak ako sme našim partnerom v aliancii v Európskej únii dokázali povedať to, čo si myslíme o Kosove.

Návrh nie je zameraný na to, aby sme konali ako súd a veľkým prstom ukázali na vinníka. V tomto bode by zrejme bolo obťažné, aby sme sa dokázali zhodnúť. Nebudem presviedčať a nebudeme presviedčať tých, ktorí sú presvedčení, že malé Gruzínsko zaútočilo na veľké Rusko. Ak by sme postupovali týmto smerom, nedopracovali by sme sa ku konsenzu v otázkach, ktoré sú pre Slovensko kľúčové a základné.

Takisto si nemyslím, že je potrebné, aby sme sa dnes vyjadrovali k otázkam členstva Gruzínska v NATO a komentovali to, pod čo sa Slovenská republika podpísala na samite NATO v Bukurešti.

Som rád, že už aj pri predkladaní aj vo výboroch, aj tu v pléne predkladatelia pôvodného návrhu pán Palko a Minárik vyjadrili vôľu podporiť také vyhlásenie, ktoré by dokázalo získať širšiu podporu, a pevne verím, že dokážeme aj v tejto chvíli nájsť spoločnú reč, aby sme vedeli podporiť spoločné vyhlásenie.

Dovoľte mi, aby som tento návrh na vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky ku konfliktu Gruzínsku predložil, a teda prečítal.

"Národná rada Slovenskej republiky vyjadrujúc hlbokú ľútosť nad stratou ľudských životov v konflikte v Gruzínsku odhodlaná na pomoc zmiereniu utrpenia obyvateľstva Gruzínska, odstráneniu materiálnych škôd a obnovenie krajiny vyhlasuje:

Po prvé. Hlboké znepokojenie nad konfliktom v Gruzínsku a zásahom Ruskej federácie.

Po druhé. Odmieta jednostranné uznanie nezávislosti Abcházska a Južného Osetska Ruskou federáciou. Je presvedčená, že nové nezávislé štáty nemôžu vzniknúť bez širokého konsenzu medzinárodného spoločenstva.

Po tretie. Podporuje suverenitu, nezávislosť a územnú celistvosť Gruzínska a žiada o jej rešpektovanie v súlade s rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN. Trvácne riešenie konfliktu treba hľadať pri plnom rešpektovaní týchto zásad medzinárodného práva.

Po štvrté. Naliehavo žiada Ruskú federáciu, aby naplnila šesťbodový plán odsúhlasený 12. augusta 2008, najmä aby bez meškania stiahla svoje ozbrojené sily na línii spred začiatku bojových operácií.

Po piate. Odporúča vláde Slovenskej republiky poskytnúť pomoc Gruzínsku na zmierenie útrap civilného obyvateľstva a prispieť k zabezpečeniu nápravy materiálnych škôd.

Po šieste. Hľadať spôsoby diverzifikácie surovín a dopravných trás energetických nosičov na územie Slovenskej republiky.

A po siedme. Presadzovať zahraničnú politiku založenú na ustanoveniach tohto vyhlásenia."

Pevne verím, že aj vy budete súhlasiť so slovami, že konflikty treba riešiť dialógom, a nie hrubou silou.

Dovolím si ešte jednu poznámku po prečítaní tohto vyhlásenia. Určite ste všetci dobre zaregistrovali, že Rusko vlastne nikdy nepožiadalo Bezpečnostnú radu OSN a neiniciovalo na jej pôde žiadne rokovania do dnešného dňa na túto tému. Pevne verím, že tento text je kompromisom v tejto otázke, a verím, pani poslankyne a páni poslanci, že ho podporíte. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Neregistrujem žiadnu faktickú prihlášku z radov s faktickou poznámkou, preto budeme pokračovať v rozprave. Slovo má pán poslanec József Berényi. Pripraví sa pán poslanec Boris Zala.

J. Berényi, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, po uplynutí určitého času sa dá gruzínsko-ruský konflikt objasniť a zároveň analyzovať z viacerých pohľadov. Ja by som uviedol tri.

Po prvé. Tento konflikt znovu otvára na medzinárodnej scéne otázku princípu územnej celistvosti štátu a relevancie medzinárodného práva v tejto oblasti. Pri tejto príležitosti môžeme konštatovať, že Ruská federácia je v tomto konflikte agresorom a porušuje medzinárodné právo, a to nielen od začiatku augusta, ale od roku 1991, keď Gruzínsko vyhlásilo svoju samostatnosť.

Rusko od osamostatnenia Gruzínska vojensky podporovalo separatistov z Abcházska a z Južného Osetska. Čo viac, vydávaním ruského pasu pre obyvateľov separatistických regiónov Rusko de facto už v deväťdesiatych rokoch uznalo nezávislosť Abcházska a Južného Osetska a porušilo medzinárodné právo a ešte dávno pred vypuknutím kosovského problému. Je pravda, že Gruzínsko vedené prezidentom Saakašvilim prekvapivým spôsobom vojensky zaútočilo na separatistické regióny začiatkom augusta, ale Gruzínci neurobili vlastne nič iné, len sa pokúsili v úvodzovkách obnoviť ústavný poriadok na území štátu presne tak, ako zdôvodňujú Rusi vojenskú intervenciu v Čečensku v roku 1994. Preto podľa mojej mienky Gruzínsko môže nazvať agresorom alebo provokatérom len ten, kto neuznáva súčasné medzinárodné právo a územnú celistvosť Gruzínska.

Po druhé. Ten druhý pohľad sú skôr mocenské záujmy na Kaukaze a možný vstup Gruzínska do NATO. Saakašvilimu po nástupe na prezidentský post sa podarilo vytvoriť za pomerne krátke obdobie z Gruzínska pomerne úspešnú krajinu so značným ekonomickým rastom a s prilákaním zahraničných investorov, najmä zo Západu. A to všetko prakticky bez podpory Ruska, dokonca skôr v protiklade s nimi. Je logické, že pre Moskvu je to nežiaduce, aby bez ich podpory v postsovietskom území existoval úspešný, prozápadne orientovaný štát. Bol by to nebezpečný precedens pre ostatných z tohto regiónu.

Práve preto si myslím, že tento vojenský konflikt si Rusko želalo. Táto krátka, ale krvavá vojna veľmi spochybnila ambície Gruzínska stať sa členom Severoatlantickej aliancie. Zároveň však vyslala signál všetkým štátom postsovietskeho regiónu z Moskvy, neposlušní budú potrestaní.

Po tretie. Ten tretí pohľad na tento konflikt vyplýva z hospodársko-energetických záujmov. Cez územie Gruzínska vedie dôležitý ropovod Baku Cejhan z Azerbajdžanu do Turecka. Už aj tento ropovod do určitej miery oslabuje monopol Ruska na dodávky energetických surovín do Európy. Zároveň vieme, že aj plánovaný plynovod Nabuko by išiel cez Gruzínsko. Vieme, že v blízkej minulosti Rusi často siahali po čiastočnom zastavení alebo prerušení dodávok energie do Európy pri riešení rôznych sporov so susedmi. Energetická závislosť Európy posilňuje pozíciu Ruska voči Európe neuveriteľným spôsobom. Túto pozíciu si chcú pochopiteľne silou-mocou držať preto Rusi a žiadali oslabenie súčasného vedenia Gruzínska, dezintegráciu štátu v prospech ich záujmov.

Z tohto všetkého vyplýva, že stanovisko Slovenskej republiky v rusko-gruzínskom konflikte nemôže byť iné ako podpora územnej celistvosti Gruzínska s výzvou, aby ruské vojenské jednotky opustili celé územie Gruzínska.

Po nastolení územnej celistvosti Gruzínska ich podpora vstupu do Severoatlantickej aliancie, po tretie je urýchlenie výstavby plynovodu Nabuko.

K vyhláseniu Národnej rady Slovenskej republiky k udalostiam v Zakaukazku predloženého pánmi poslancami Palkom a Minárikom mi dovoľte poznamenať, že SMK nemá problém v prípade hlasovať za body číslo 2, 3, 4, 6 a 9. Ostatné body však neodzrkadľujú náš názor. V prípade kompromisu môžeme ešte prijať bod prvý, ale bez bodu číslo štyri, nakoľko bod prvý a bod štvrtý sú v protirečení v našom poňatí.

Bod prvý vníma územnú celistvosť Gruzínska len od roku 1992. De facto uznáva vyčlenenie separatických regiónov z Gruzínska. Ale bod 4 deklaruje princíp nemennosti hraníc. To je podľa nás protirečenie.

Ďalej. Nemyslíme si, že členské krajiny NATO sa angažovali v zmene hraníc Srbska. Viackrát sme deklarovali, že zmena hraníc Srbska bola vyvolaná nacionalistickou politikou Slobodana Miloševiča a vyvraždením desaťtisíc kosovských Albáncov.

Veľkým rozdielom medzi Kosovom a Južným Osetskom je najmä to, že v prípade Kosova štátne orgány a srbské vedenie zlyhalo v národnostnej politike a nebolo schopné vytvoriť vhodné podmienky na spolunažívanie väčšiny a menšiny, kým Gruzínsko takúto šancu ani nedostalo, nakoľko hneď po osamostatnení v roku 1991 sa separatistické územia odtrhli. Gruzínsko podľa našej mienky by malo dostať šancu, aby dokázalo, že vie vytvoriť demokratický štát s tolerantnou národnostnou politikou pre všetkých.

Chcel by som zdôrazniť, že stanovisko Strany maďarskej koalície k rusínsko-gruzínskemu konfliktu znovu dokazuje, že nie je naším úmyslom podporovať separatistov v Európe s cieľom dezintegrovať stredoeurópsky región. Opakujem, nie je naším cieľom podporovať separatistov v Európe s cieľom dezintegrovať stredoeurópsky región, ako to pripisujú niektorí kolegovia poslanci politikom Strany maďarskej koalície viackrát.

Pre nás ako pre zástupcov menšinovej strany je v takýchto konfliktoch smerodajné vždy, po prvé, rešpektovanie medzinárodného práva, po druhé, konkrétny postoj štátu k menšinovému obyvateľstvu. Len tie štáty si zaslúžia mať územia s menšinovým obyvateľstvom, ktoré vedia vytvoriť vhodné podmienky pre mierové spolunažívanie a hospodársky rozvoj. Srbsko takýmto štátom nebolo. Gruzínsku zase Rusko neumožnilo, aby sa stalo takýmto štátom. Zodpovednosťou medzinárodného spoločenstva je, aby Gruzínsko šancu dostalo.

Na prvý pohľad sa mi zdá, že návrh SDKÚ - DS, ktorý prezentoval pán poslanec Kubovič, je vhodný na možný kompromis v parlamente, aj keď to musíme ešte raz preštudovať, ale zdá sa mi, že je to vhodnejší text na kompromis ako ten pôvodný s tým zase, že som uviedol body, ktoré sú pre nás prijateľné aj z pôvodného textu. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem veľmi pekne. Neregistrujem faktickú poznámku, takže uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Ako posledný v rozprave riadne prihlásený vystúpi pán poslanec Boris Zala.

B. Zala, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v dvoch vyhláseniach, ktoré máme pred sebou, je mnoho zložitých problémov a myslím si, že v túto chvíľu nechcime riešiť a nie je možné riešiť, alebo aby Národná rada vyriešila, kto má väčšiu prvú, druhú alebo ktorú vinu v tomto konflikte. Že to nie je celkom jasné, všimnime si aj z vystúpenia rečníkov, ktorí obhajovali jednotlivé vyhlásenia v tom zmysle, že jeden zdôrazňoval, že to vyhlásenie nie je protigruzínske, druhý zas pokladal za nevyhnutné zdôrazňovať, že to vyhlásenie, ktoré on zase navrhuje alebo teda v mene poslaneckého klubu, nie je protiruské.

Táto situácia je skutočne mimoriadne zložitá, ale to, čo sa mi zdá podstatné, je, že pokiaľ beriem do úvahy návrh vyhlásenia poslaneckého klubu SDKÚ - DS, v podstate by som povedal, že obsahom sa plne stotožňuje s tým, čo k tejto veci povedala a aké stanovisko zaujala vláda Slovenskej republiky. Z tohto pohľadu aj to, čo predniesol dnes pred nami poslancami minister zahraničných vecí pán Kubiš je v podstate v jednotlivých bodoch v súlade s tým, čo je navrhnuté v tomto vyhlásení Národnej rady.

Pokiaľ ide o vyhlásenie, ktoré predložili pôvodní navrhovatelia, teda vlastne o tom návrhu, o ktorom rokujeme pôvodne, zmysel tohto vyhlásenia je jeden a zásadný a odlišný od toho, čo navrhuje vyhlásenie poslaneckého klubu SDKÚ, a to je otázka riešenia vstupu Gruzínska do Severoatlantickej aliancie. To je jadrom vlastne toho, čo sme aj prediskutovávali v zahraničnom výbore a navrhovatelia celkom otvorene hovoria v posledných bodoch o tom, že v túto chvíľu situácia nie je vhodná na to, aby Gruzínsko vstupovalo do Severoatlantickej aliancie vzhľadom na to, že nie sú splnené podmienky, s ktorými by nielen Slovenská republika mohla súhlasiť, ale ktoré by boli aj v súlade s Washingtonskými zmluvami. To je jadro tohto problému. Keď zhrniem tieto dve veci, ktoré som spomenul, dohromady, tak mi z toho vyplývajú dve veci.

Po prvé. Nezdá sa mi potrebné Vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky v prípade, ak je, povedal by som, všeobecný konsenzus s tým, ako postupuje vláda a s tými krokmi, ktoré nám tu predniesol minister zahraničných vecí. Pripadalo by mi to potom tak, akože Národná rada vyzýva vládu, aby robila isté kroky, ktoré vláda už aj tak robí a robí ich od počiatku, čiže zdalo by sa mi toto zbytočné. Napríklad ako sa hovorí v bode 7 návrhu poslaneckého klubu SDKÚ - DS presadzovať zahraničnú politiku na ustanoveniach tohto vyhlásenia. No, vláda to robí, čiže je zbytočné ju teraz vyzývať, lebo to vyvoláva dojem, akoby to nerobila.

A pokiaľ ide o problematiku prijatia Gruzínska do Severoatlantickej aliancie, myslím si, že všetci máme v tomto jednotný názor, že Gruzínsko je slobodná krajina, ktorá sa môže rozhodnúť uchádzať sa o členstvo v Severoatlantickej aliancii vtedy, keď to sama pokladá za vhodné. Samozrejme, že je logické, že členské krajiny na toto môžu odpovedať áno, ale môžu odpovedať aj nie z hľadiska práve podmienok, ktoré by nemali ohrozovať bezpečnosť ostatných členov Severoatlantickej aliancie a, samozrejme, aj z hľadiska vnútropolitického vývoja v samotnom Gruzínsku.

Nemôžeme zatvárať oči pred tým, že aj v Gruzínsku prebiehali procesy, ktoré vyvolávali pochybnosť. Ja si spomínam na to, že aj v Rade Európy boli veľmi vážne diskutované porušovania demokratických princípov prezidentom Saakašvilim v posledných voľbách, kde tak boli prijaté aj rezolúcie v tomto zmysle. To znamená, že tá situácia je aj v Gruzínsku veľmi komplikovaná, ale myslím si, že kvôli tomu nie je potrebné zabrzdiť alebo znemožniť Gruzínsku stať sa členom Severoatlantickej aliancie. Ale nechajme na zváženie vláde a ministerstvu zahraničných vecí, kedy tie podmienky budú také, že môžeme povedať áno a kedy by situácia bola taká, že nemôžeme povedať áno a musíme povedať nejaký odklad alebo dať nejaké podmienky, ktoré by Gruzínsko malo splniť.

Viem si predstaviť aj Vyhlásenie Národnej rady, ale aby to bolo dôstojné parlamentu, ja si skôr myslím, že by to potom malo byť vyhlásenie, ktoré by sa dotýkalo otázok dodržiavania medzinárodného práva všeobecne. To narážam aj na problematiku Kosova, o ktorej tu môj predrečník pán Berényi hovoril, pretože pravdou je to, že my môžeme argumentovať akokoľvek, ale medzinárodné právo z tohto pohľadu by malo byť jednoznačne dodržiavané a spomínam si na prejav asi dva dni po vypuknutí konfliktu v Gruzínsku prezidenta Busha, ktorý hovoril úplne detailne o tom, ako treba dodržiavať rezolúcie OSN, ako treba dodržiavať princípy medzinárodného práva. Mal som dokonca taký dojem, že hovorí o Srbsku a o Kosove, až potom bolo celkom jasné, že hovorí o Gruzínsku, pretože pre Gruzínsko to platilo a pre Srbsko a Kosovo už tieto princípy neplatili.

Ak by sa Národná rada mala k niečomu vyjadriť, tak potom k tomu, aby princípy medzinárodného práva boli všeobecne dodržované rovnako bez ohľadu na to, či sa vec deje v strednej Európe, či sa deje na Balkáne, či sa deje na Kaukaze, alebo sa deje v Južnej Amerike. K tomuto by Národná rada mohla zaujať z hľadiska rezolúcie nejaké stanovisko.

Z týchto argumentov, ktoré som tu povedal, nemusím opakovať, myslím si, že poslanecký klub SMER-u bude v tomto prípade hlasovať proti návrhom rezolúcie ku gruzínsko-ruskému konfliktu. V tejto situácii nechávame otvorený priestor pre činnosť vlády, ktorá podľa môjho názoru koná v súlade s tým, čo tieto rezolúcie ad hoc požadujú. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami pán poslanec Mikloško, Kubovič, Berényi, registrujem, pán poslanec. Pán poslanec Kužma ešte. Ešte niekto? Ak nie, uzatváram možnosť prihlásiť s faktickou poznámkou. Teda ešte prosím pána Kužmu a slovo má poslanec František Mikloško.

F. Mikloško, poslanec: Pán poslanec Zala, pokiaľ som správne rozumel o tom tvojom návrhu, prípadne uznesenia, ktoré by hovorilo o takom istom postupe ako napríklad v prípade Kosova, tak v prípade Južného Osetska a Abcházka znamená to, že strana SMER a ty ako predstaviteľ zahraničnej politiky v parlamente ste dnes jasne povedali, že Slovensko neuzná Kosovo. Rozumiem to správne? No, pokiaľ sa dožaduješ toho istého postupu pri Abcházku a Južnom Osetsku, no tak potom zrejme to treba dotiahnuť dokonca aj pri Kosove. Čiže by som prosil od teba odpoveď na toto.

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pán poslanec Kubovič.

P. Kubovič, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda aj podpredseda, ja by som chcel reagovať na tú časť, pán poslanec, kde ste spomínali, že vyzývame vládu v tom našom vyhlásení. Tam je odporúčanie pre vládu presadzovať zahraničnú politiku založenú na ustanoveniach tohto vyhlásenia, čiže nie je tam výzva. Čiže nie je to tak, ako keby sme konštatovali podľa mňa, že niečo bolo v tejto oblasti doteraz niečo zle urobené alebo inak urobené.

Ale ja si práve myslím, že by bolo dobré a je to pomoc vlastne pre exekutívu a pre vládu v prípade prijatia takéhoto vyhlásenia, pretože sa pokojne môže stať, že tento problém sa opäť bude riešiť možno na pôde Európskej únie a podobne a vlastne všetci zástupcovia vlády, ktorí na takéto rokovania pôjdu, budú mať sa o čo opierať. Budú mať možnosť sa opierať o uznesenie Národnej rady, o toto naše vyhlásenie a samozrejme, že hlavne sa to týka toho, že neuznanie nezávislosti Abcházka a Južného Osetska, tak ako sme to urobili pri Kosove.

A naopak si myslím, že nie je na škodu, keď riešenie zahraničnopolitických problémov je jednoducho možno aj podporené takýmito uzneseniami, ktoré vzniknú na pôde Národnej rady. Takže ja to nevidím a v tom kontexte, tak ako ste to vy spomínali, že chceme niečo meniť, aby vláda robila inak alebo podobne. Ja to vidím v kontexte, že to môže dokonca do budúcnosti aj vláde pri jej formulovaní niektorých postojov napomôcť a len čo by možno malo dôjsť k nejakej zmene, no, tak bude musieť minister zahraničných vecí túto snemovňu oboznámiť s nejakými inými uzneseniami, alebo požiadať o zmenu týchto uznesení. Takže poprosím vás, keby ste to takto vnímali.

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pán poslanec Berényi.

J. Berényi, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán poslanec Zala hovoril o obsahu možného textu a povedal to, že by sme mohli prijať návrh o tom, že podporujeme vládu, doterajšie kroky vlády. Áno, dali by sa podporovať doterajšie kroky ministerstva zahraničných vecí, ale keď sa nemýlim, tak predseda vlády hneď na začiatku vypuknutia konfliktu nazval Gruzínsko agresorom. Keď sa na to zle pamätám, tak sa ospravedlňujem, ale zdá sa mi, že nazval Gruzínsko agresorom a jednoznačne pripisoval vinu Gruzínsku. Takže, keď to bude súčasťou takéhoto možného textu, že budeme schvaľovať aj takýto postoj a toto vyjadrenie, tak taký nie, samozrejme, že nie. Ale keď ten text bude hovoriť o vyváženejšom pohľade, tak áno. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Zala chce reagovať? Aj pardon, pán poslanec Kužma, áno. Poprosím zapnúť. Ospravedlňujem sa, pán poslanec.

Š. Kužma, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Je veľkým paradoxom, že práve dnes je rozprava o Dubčekovi a práve Rusko svojím vojenským zásahom pred 40 rokmi docielilo zmenu vedenia v tejto krajine násilne, čo my, samozrejme, odsudzujeme a dokonca máme rozpravu o tom, ako by sme si mali uctiť človeka, ktorý bol najväčšou obeťou tejto zmeny. Rusko sa ani teraz netajilo, že jeho cieľom je zmeniť vedenie v Gruzínsku a stále tvrdilo, že musí odísť gruzínsky prezident. Čiže mali by sme si uvedomiť, že doobeda hovoríme o jednom, poobede máme presne to isté, nemali by sme sa správať ináč.

Zároveň máme na to veľké morálne právo práve postojom Národnej rady ku Kosovu. Tak ako sa vyjadrila táto Národná rada ku Kosovu, to nám dáva právo, alebo dokonca povinnosť sa presne rovnako vyjadriť aj k Abcházsku a Osetsku. O to viac, že určitým bojom v Kosove predchádzala Rezolúcia OSN, zatiaľ čo tu Rusko o to ani nepožiadalo. A nakoniec nikdy nie je na škodu, ak by aj naše vyhlásenie bolo v súlade s postojom vlády, ak má vláda podporu parlamentu, tak to nikdy nie je na škodu a je to vždy len dobrý signál pre obyvateľov tejto krajiny a dobrý signál aj do zahraničia.

M. Číž, podpredseda NR SR: Takže s reakciou na faktické poznámky pán poslanec Zala.

B. Zala, poslanec: Ďakujem pekne. No, pán poslanec Mikloško, hneď po vypuknutí konfliktu, ja si pamätám, prešlo iba pár hodín, som sa vyjadroval pre médiá v tom zmysle, že podporujeme územnú integritu Gruzínska. Čiže tam nebola pochybnosť ani chvíľu. A pokiaľ ide o problematiku Kosova, ja môžem len znovu zopakovať, že sme neuznali jednostranné vyhlásenie samostatnosti Kosova a na medzinárodných fórach, o ktorých viem, vždy postupujeme tak, že veľmi jednoznačne argumentujeme v tom, že toto jednostranné vyhlásenie nie je v súlade s medzinárodným právom a neviem si predstaviť, ako by sme túto argumentáciu vedeli zmeniť. Ja si myslím, že Slovenská republika v tomto zaujala jasné stanovisko, že jednostranné vyhlásenie nezávislosti Kosova neuznáme.

Pokiaľ ide o problém, ktorý spomenul kolega Berényi, nevyjadril sa premiér v tom zmysle, že by Gruzínsko bolo agresorom, ale v tom zmysle, že Saakašvili urobil nepremyslený krok, čiže skôr konštatoval touto vetou, že prvý podnet na vyostrenie tohto konfliktu do tej podoby, ktorá sa stala po 6. auguste, dal nepremyslený krok prezidenta Saakašviliho. Myslím si, že toto je podstatná stránka veci, aby sme si zachovali triezvy pohľad, ale pochybnosť o tom, že by vláda podporovala nejaké iné riešenia ako to, ktoré je v súlade s medzinárodným právom či už z hľadiska integrity Gruzínska, alebo z hľadiska aj práva Gruzínska na vlastnú bezpečnosť v zoskupení, ktoré si samo vyberie, o tom nie je ani najmenšia pochybnosť.

Čo povedal pán kolega Kužma, ja by som to... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Pán poslanec, bohužiaľ, uplynul čas. Skôr než uzatvorím rozpravu, pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave? Nechce, ďakujem pekne.

Takže vážené kolegyne, kolegovia, uzatváram rozpravu. Pýtam sa navrhovateľa uznesenia pána poslanca Palka, či chce zaujať? Má slovo.

V. Palko, poslanec: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte reagovať na rozpravu. Chcel by som vás ešte informovať, že som požiadal pána predsedu Národnej rady Pašku pred niekoľkými dňami, či by, ak teda je tu záujem, aby sme sa dopracovali všetci k nejakému spoločnému stanovisku a vyhláseniu, či by nechcel nejakým spôsobom moderovať vytváranie takéhoto spoločného stanoviska. My nemáme žiadny záujem, aby sa presadzovalo len to naše videnie do písmenka, do puntíka.

Pán predseda Paška povedal, že nebude sa snažiť o vytvorenie takéhoto konsenzu, z čoho som usúdil, že nie je tu nejaký záujem väčšiny v parlamente, aby bolo nejaké vyhlásenie prijaté, čiže asi nebude prijaté žiadne vyhlásenie, a tým pádom iba tak nezáväzne diskutujeme, ale to sa môže zísť aj do budúcnosti.

Pán poslanec Kubovič prečítal alternatívne vyhlásenie. Zdá sa, že v dvoch bodoch sa jasne zhodujeme. Zhodujeme sa v tom, že všetci podporujeme územnú celistvosť Gruzínska. A ďalej sa zhodujeme aj na tom podstatnom zo šesťbodového plánu Nicolasa Sarkozyho, to podstatné je, že obidve strany konfliktu i vojenské jednotky by sa mali stiahnuť do pozícií spred začiatku toho konfliktu. Na tom sa zhodneme. Tak to je správne.

Nesúhlas alebo nejaká disonancia vyplýva v dvoch ďalších bodoch. Už tu zaznela nejaká paralela z rokov 1968 so sovietskou okupáciou Československa a tak ďalej, ktorá sa tuná ponúka, že vlastne teraz Rusi robia to isté Gruzíncom, ako to robili nám pred 40 rokmi, ale mne napadá teda iná paralela. Viete v tom roku 1968 a po ňom to, čo nasledovalo, tá normalizácia, taká tá pretvárka, že teda ľudia sa tvárili, že to nie je okupácia, že to je internacionálna pomoc. Každý vedel, že to bola okupácia, ale ľudia sa tvárili, že je to niečo iné.

Ja by som bol nerád, keby sme sa tuná tvárili, že došlo iba k zásahu ruských vojsk. Čiže naozaj tomu predchádzala nejaká veľká vojenská operácia, predchádzalo tomu nejaké delostrelecké bombardovanie miest s civilným obyvateľstvom a robili to Gruzínci.

Čiže toto by som bol nerád, keby toto nejakým spôsobom nám padalo na tú nejakú žltú škvrnu v našich očiach. No však aj toto sa stalo a to treba pomenovať. Netreba hodiť celú vinu na Gruzíncov, ale toto treba pomenovať ich zodpovednosť. Boli to jednoznačne Gruzínci, ktorí z low intensity conflict, z takého konfliktu nízkej intenzity urobili vojnu. To je proste fakt. To sme videli pred našimi očami. A čiže tomuto sa netreba vyhýbať bez toho, že by sme jednoznačne určili vinníka a z tohto vyplýva jedna vec, ako správne poukázal pán poslanec Zala, tak dosť podstatnou zložkou návrhu vyhlásenia, ktoré som dal s kolegom Minárikom, je to, že či toto nie je okamih, aby sme postavili istý otáznik. Istý otáznik na to, či toto Gruzínsko a s takouto vládou, ktorá takto vystupuje, či má dostať akože nami podpísaný bianko šek na členstvo v NATO. Toto je tá otvorená otázka.

A v širšom kontexte je tu dosť významná otázka, ktorú si musíme postaviť, ale aj odpoveď, či naozaj niet slobody pre krajiny, ako je Gruzínsko a Ukrajina mimo NATO. A keď si odpovieme, že jedine NATO, tá sloboda, ich sloboda je jedno a to isté, či to proste nebude plodiť prekvapujúce napätie a konflikty lokálne, v ktorých NATO bude prehrávať a bude sa čudovať, ako sa teraz čudujeme.

Viete, tie vyhlásenia prezidenta Saakašviliho, keď bol vyprášený z Južného Osetska po tom, čo rozpútal ako nezodpovedný konflikt, povedal, že Rusko vyhlásilo vojnu Spojeným štátom touto cestou. Ja sa pýtam. Toto sú výroky zodpovedného politika? A pýtam sa, či sme pripravení v tejto chvíli vyjadriť, že naši vojaci pôjdu v prípade potreby bojovať za Kaukaz, trebárs za záujmy krajiny s takouto vládou? Pýtam sa. Táto otázka je veľmi legitímna a my sme nedali na ňu definitívnu odpoveď, ani nechceme.

To vyhlásenie, kde hovoríme, že podmienky pre rozšírenie NATO do Zakaukazska zatiaľ nie sú splnené. Tento bod vyhlásenia ponecháva otvorené dvere, ale stavia si otáznik, ktorý si postaviť jednoducho treba.

Pán poslanec Berényi povedal, že Rusko je agresor, myslím si, že ak sa nebude ponáhľať z Gruzínska von, tak je naozaj na najlepšej ceste tým agresorom sa stať, ale príliš sa ponáhľať s takýmto nálepkovaním je tiež trošku nebezpečné, lebo je to 130- alebo 140-miliónová krajina po zuby ozbrojená atómovými zbraňami, proste je to veľmoc a bude sa správať ako veľmoc. Bude sa správať ako veľmoc. Trošku si pozametalo okolo svojich hraníc a dostalo takú nahrávku, tam ste povedali, že Rusko si želalo tento konflikt. Tak ja sa pýtam, ten gruzínsky prezident je ruský agent? Však ten im neuveriteľne nahral. Neuveriteľne im nahral. No, pozametalo si okolo svojich hraníc. Viete, to je tak. Inokedy na iných miestach Európy žiadame veľmoci, aby zametali ďaleko, ďaleko od svojich hraníc, ako to bolo v prípade Kosova, že. A tam nehovoríme, že Američania boli agresori.

Čiže stále treba, myslím, porovnávať. Ja si myslím, že politika vydávania ruských pasov občanom Južného Osetska naozaj bola zákerná politika. V tom s vami súhlasím. Myslím si, že takisto Rusko tiež robí politiku dvojakého metra. Na jednej strane hovorí, že Kosovo nemôže byť samostatné, ale v skutočnosti to nie je princíp nemennosti hraníc, ale vyznávajú princíp voči Amerike, keď vy, tak aj my. Keď vy, tak aj my. Tak vy ste uznali Kosovo, my uznáme Abcházsko a Južné Osetsko, čo nie sú dobré princípy.

Nemyslím si, že bod č. 1 nášho vyhlásenia uznáva vyčlenenia tých separatistických regiónov z Gruzínska a že je teda v rozpore s princípom nemennosti hraníc. Ten prvý bod iba konštatuje, na čom sa dohodli samotní Gruzínci s Rusmi v roku 1992. Nemôžeme chcieť niečo viacej, než je to, na čom sa oni sami dohodli.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja si myslím, že to kľúčové, nad čím sa budeme zamýšľať do budúcnosti, je to, že kam sa má až NATO rozširovať. A ak sa bude rozširovať podľa predstáv amerických neokonzervatívcov, že to má byť aj o Ukrajinu, že to má byť aj o kaukazské krajiny, no, tak bude to plodiť napätie, lokálne vojenské konflikty, nepriateľstvo s Ruskom v čase, kedy sa nám rozohráva už niekoľko rokov veľmi nepríjemný spor na strednom východe o jadrovú mocnosť Irán. Tak je to otázka, že či potrebujeme v tejto chvíli nasilu rozširovať NATO, a tým pádom si vyrábať nepriateľa z Ruska. To je tá otázka, na ktorú zatiaľ nedávame poslednú definitívnu odpoveď, ale tá otázka visí vo vzduchu. Ďakujem za pozornosť.