M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Spravodajcom, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor je pán poslanec Peter Miššík. Má slovo a žiadam ho, aby predniesol spravodajskú správu.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Ústavnoprávny výbor ma uznesením z 2. septembra určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Gaburu na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

Podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Konštatujem, že uvedený návrh zákona z formálnoprávnej stránky spĺňa náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Dôvodová správa uvádza, že navrhovaná právna úprava je v súlade s ústavnými pravidlami Slovenskej republiky a s medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Vyplýva z nej, že návrh ústavného zákona bude mať priamy dopad na verejné rozpočty len vtedy, keď bude vyhlásené ratifikačné ľudové hlasovanie. Nebude mať nárok na pracovné sily, nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest ani na životné prostredie.

Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti uvedené v čl. III Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Konštatuje, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvoja Európskych spoločenstiev alebo v judikatúre súdu prvého stupňa.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh ústavného zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 9. júla 2008 č. 705 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh ústavného zákona prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej okrem mandátového imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, výboru pre európske záležitosti, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti SIS, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu.

Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a odporúčam, aby výbory predmetný návrh ústavného zákona prerokovali v druhom čítaní do 20. októbra 2008 a gestorský výbor do 21. októbra 2008.

Pán predsedajúci, skončil som a zároveň sa potom hlásim ako prvý do rozpravy.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán spravodajca, otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy sa písomne prihlásil pán poslanec Juraj Horváth. V zmysle rokovacieho poriadku má prednosť pán poslanec Miššík, ktorý sa prihlásil do rozpravy ako prvý. Má slovo. Pripraví sa pán poslanec Horváth.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predkladateľ, ja budem veľmi stručný, pretože chcem povedať, že tento návrh novely ústavy je pomerne veľmi silným zásahom do vôbec podstaty Ústavy Slovenskej republiky.

Prečo to hovorím. Hovorím to preto, že naša ústava stojí na zastupiteľskej demokracii. To znamená, my všetci sme boli volení v priamych voľbách, a teda zastupujeme občanov. A popritom je celá štátna moc rozdelená na moc zákonodarnú, výkonnú a súdnu. My v podstate už tým ustanovením, ja ho zacitujem, v čl. 1 bod 1, v čl. 7 sa za ods. 3 vkladá nový ods. 4 v znení.

"Odsek 4. Na platnosť medzinárodných zmlúv podľa ods. 2 a ods. 3 sa vyžaduje pred ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky ústavným zákonom, ktorý sa potvrdí ratifikačným ľudovým hlasovaním."

Teda, vážení priatelia, dve vážne podmienky. Nielen hlasovanie v parlamente, ako sme boli doteraz zvyknutí, ktoré sa dialo nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ale najprv ústavný zákon, teda podpíše sa zmluva, výkonná moc podpíše zmluvu, nasleduje prijatie ústavného zákona 90 hlasmi poslancov, čo už je prvý veľký problém a následne potom sa ešte vyžaduje podľa predkladateľa ratifikačné ľudové hlasovanie, ktoré môže dopadnúť tak alebo onak.

A ja teraz pôjdem do krátkej minulosti, pretože tento exkurz, to nie je len kritika toho návrhu, ale to je aj o tom, akým spôsobom sa dá potom vládnuť. My sme boli pri moci osem rokov a boli to závažné rozhodnutia, napríklad pri podpise zmluvy o vstupe do NATO.

Ja osobne si nemyslím, že takéto závažné rozhodnutia, ktoré môžu robiť tí ľudia, ktorí majú na to vzdelanie, ktorí majú v zmysle zastupiteľskej demokracie aj právo takéto rozhodnutia robiť, že tieto ich rozhodnutia môžu meniť ľudia, ktorí nie sú oboznámení dostatočne s problémami a ktorí túto zodpovednosť nemajú.

Žiaľ, považujem celý tento návrh len za akýsi návrh, ktorým by sme chceli zvýrazniť, a pán predkladateľ to aj povedal, suverenitu Slovenskej republiky, voči čomu nie som. Ja som tiež zástanca niektorých oblastí, v ktorých by Európska únia vôbec nemala zasahovať do legislatívy a do suverenity svojich členských štátov, medzi ktoré považuje napríklad dane.

Po druhé. Ja sa vôbec nebudem teraz zaoberať tou druhou časťou, ktorá je tiež dosť závažná a kde sa zvyšujú kvóra na tie jednotlivé veci, ktoré sú uvedené v čl. 84 ods. 3, pretože to je možno názor pána predkladateľa. Ale znova poukazujem na to, že to kvórum dosiahnutie trojpätinovej väčšiny vieme, aké z minulosti boli problémy so získaním takéhoto kvóra. A sú tam také závažné veci, že nemám ten pocit, že je to dobré riešenie.

A nakoniec mi dovoľte, vážený pán predkladateľ, milý Peter, povedať ti jednu vec. Určite predkladáš návrhy zákonov, ktoré hýbu spoločnosťou. Ten predtým som nevystúpil, ale mal som sto chutí povedať, že je nevykonateľný ten zákon. Aj to teraz tvrdím. A tento zákon je síce vykonateľný, ale totálne obmedzí možnosť výkonnej moci, možnože aj zákonodarnej moci na to, aby sme mohli existovať ako suverénna krajina, ktorá bude na seba brať záväzky v zmysle toho, čo chcú tí ľudia robiť, ktorí boli zvolení v priamych demokratických voľbách, o ktorých hovorí Ústava Slovenskej republiky a na ktorých stojí celý právny systém Slovenskej republiky ako demokratickej krajiny.

A nakoniec posledná poznámka a asi najdôležitejšia. My sa tiež nezúčastňujeme práce komisie pána predsedu Pašku na zmenu ústavy, ale v každom prípade sa mi nezdá, aby si, aj keď v dobrej viere a máš na to právo podával takýto zásadný návrh novely ústavy bez toho, aby si to s kýmkoľvek z ktorejkoľvek politickej strany, spektra, ktoré je obsiahnuté v parlamente čo i len konzultoval. Teda neviem o tom, že či si to konzultoval a nakoniec nemal pre to podporu takmer nikoho, pretože to podávaš sám. A ja som tiež veľmi zvedavý pri hlasovaní, koľko tento tvoj návrh novely ústavy dostane hlasov. Napriek tomu si myslím, že to právo máš predkladať takýto návrh. Ja nezdieľam tento názor, že táto novela ústavy by mohla priniesť pre Slovensko niečo pozitívne.

Preto navrhujem procedurálny návrh, aby sa nepokračovalo ďalej v rokovaní o tomto návrhu tejto novely ústavy podľa § 73 ods. 3 písm. b) zákona o rokovacom poriadku.

Ďakujem pekne za pozornosť a skončil som, pán predsedajúci.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Neregistrujem žiadnu faktickú poznámku. Uzatváram možnosť podať žiadosť o faktickú poznámku a slovo má pán poslanec Juraj Horváth ako písomne prihlásený poslanec.

J. Horváth, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené ctené kolegyne, vážení poslanci, vážený pán navrhovateľ, dovoľte mi pár poznámok tiež k vášmu návrhu, ktorý sme dostali na stôl, o ktorom teraz rokujeme.

Referendum. Referendum je určite inštitút, právny inštitút, ktorý je výrazom priamej demokracie účasti ľudí, obyvateľov na rozhodovaní. Tej priamej účasti, kde môžu rozhodnúť svojím áno alebo nie, že niečo podporujú, alebo nie. Proti tomuto inštitútu naozaj niet námietok a z mojej strany teda určite nie.

Keď sa budem teda držať viacej vášho návrhu, medzinárodné právo Slovenskú republiku nenúti nijakým spôsobom prijímať takýto návrh, ako ste predložili vy. Viedenský dohovor o zmluvnom práve z roku 1969 tiež nezakotvuje takúto povinnosť. Rovnako Európska únia. V európskom práve rovnako nemáme takýto záväzok ani my zakotvený, ani žiaden iný štát. To znamená, medzinárodné spoločenstvo sa nedohodlo zatiaľ na takejto povinnosti.

Ak hovoríme o slovenskom právnom poriadku, a tu sa teda pozastavím, treba povedať, že existujú iba zásady vlády, ktoré z roku 1997 existujú a ktoré upravujú spôsob uzatvárania medzinárodných zmlúv, kde tiež nie je takáto povinnosť, ktorú by si vláda zakotvila a zaviazala samu seba, prípadne parlament.

Pokiaľ ide o váš návrh, pán predkladateľ, áno, prichádzate s referendom, ktorým by ste chceli doplniť ratifikačný proces, dnes už platný a fungujúci ratifikačný proces o ďalšiu fázu, o ďalší stupeň pri prijímaní, pri uzatváraní medzinárodných zmlúv.

Táto dokonca obligatórna podmienka je teda podľa vášho návrhu právnou podmienkou, ktorú nebude možno obísť, ak prijmeme tento návrh, a teda skomplikujeme ratifikačný proces tým, že určíme ratifikačný proces v tejto schéme, že sa prijme ústavný zákon schválený Národnou radou Slovenskej republiky, kde budú musieť minimálne tri pätiny hlasov hlasovať za. To znamená aspoň 90 hlasov.

Potvrdenie prichádza do úvahy podľa vášho návrhu, potvrdenie tohto výsledku ľudovým hlasovaním a potom teda až samotný akt zo strany hlavy štátu. Váš návrh požaduje a explicitne to požaduje dvojité hlasovania. Dve hlasovania. Prvé v parlamente, tak ako som ho pomenoval, kde bude treba aspoň 90 hlasov, a potom druhé hlasovanie vzápätí v nejakom čase po hlasovaní v parlamente, ktoré uskutočnia obyvatelia tejto krajiny.

Obyvatelia, ktorých účasť na hlasovaní podľa vášho návrhu nie je, tá spodná hranica účasti nie je určená. To znamená, že keď budeme uvažovať ďalej, tak prídeme asi k zaujímavým číslam minimálnej účasti hlasujúcich, ktorí ale, ako váš návrh navrhuje, budú potvrdzovať, teda konfirmovať to, čo rozhodol parlament. To, o čom rozhodli poslanci, tak ako povedal kolega Miššík, zvolení v parlamentných voľbách, ktorí majú na to mandát a ktorí zastupujú ako celok celé obyvateľstvo Slovenskej republiky.

Tu prichádzame k jednému paradoxu. Toto je práve ten problémový moment, že vy sám vo svojom návrhu v dôvodovej správe v ods. 3 uvádzate svoju obavu, že tu nie je záujem, píšete to iným slovníkom, ale že tu nie je záujem občanov, dostatočný záujem občanov angažovať sa v týchto veciach ako medzinárodné zmluvy, Európska únia a život v Európskej únii, kde aj uvádzate účel tohto zákona, a to je priblížiť život Európskej únii a podmienky kolektívnej bezpečnosti občanom.

V tejto obave však váš návrh ide tak ďaleko, že navrhuje v podstate, keď to teda prerozprávam inými slovami, navrhuje, aby po tom, čo riadne zvolení poslanci odhlasujú v rámci ratifikačného procesu uzatvorenie medzinárodnej zmluvy, prišli k urnám obyvatelia v počte, ktorého spodná hranica nie je dostatočne určená a uskutočnili prejav vôle zmeniť alebo potvrdiť to, o čom rozhodol parlament. Pričom už začínam mať pochybnosti, či ten prejav vôle bude relevantný, či bude počtom hlasov môcť konkurovať mandátu poslancov v parlamente, ktorí o tom predtým rozhodli. V tomto vidím veľký problém, ktorý, mám pocit, nie je dotiahnutý do konca vo vašom návrhu.

Ja si myslím, že nie je možné len tak mávnuť rukou nad tým, aká bude spodná hranica hlasujúcich obyvateľov vo všeobecnom ľudovom referende o tejto otázke, že toto nie je možné len tak zamietnuť. Vidím tu problém v tom, že takýmto spôsobom, ak by sa rozhodovalo o uzatváraní medzinárodných zmlúv, ako ste to navrhli, bude rozhodovaním sa medzi zlým riešením a zlým riešením. Teda nie medzi dobrým a zlým riešením, ale medzi dvoma zlými riešeniami, kde na jednej strane bude hlasovanie, kde potrebujeme účasť nadpolovičnej väčšiny oprávnených občanov na hlasovanie, ktorý ale je problém, ako sme zistili z nedávnej minulosti, že toto je problém a ktorý priznávate aj vy sám ako autor návrhu.

A na druhej strane hlasovanie bez dostatočne upraveného spodného limitu účasti hlasujúcich vo všeobecnom referende ľudovom.

Ja si teda dovolím zhrnúť to, čo som tým chcel povedať, že mám pochybnosti o tom, či je právne, politicky a možno aj politologicky správne zakotviť vaším návrhom do právneho poriadku Slovenskej republiky to, že bude môcť byť konfirmované všeobecným ľudovým hlasovaním takto určeným, ako ste to vy určili to, o čom predtým rozhodli poslanci Národnej rady. A rovnako mám pochybnosti ešte o jednej veci, o ktorej pán kolega Miššík tak nehovoril, že sa splní účel tohto návrhu, tak ako ste ho predložili. Pretože ešte raz to zopakujem, účelom podľa vášho návrhu, citujem, "je priblížiť život Európskej únii a podmienky kolektívnej bezpečnosti občanom".

Mám pocit, že touto treťou fázou v ratifikačnom procese sa nám asi nebude dariť naplniť tento účel a takú tú informačnú, vzdelávaciu alebo nejakú inú funkciu nesplní tento mechanizmus, tak ako ho vy navrhujete. A z týchto dôvodov si preto dovolím vyjadriť pochybnosti o správnosti prijatia tohto vášho návrhu aj z pohľadu diplomata, aj z pohľadu právnika, aj z pohľadu politika. Ďakujem veľmi pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec Horváth bol písomne prihlásený. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne? Pán poslanec Rydlo. Končím možnosť sa prihlásiť.

Chcem sa spýtať, dámy a páni, mali sme odsúhlasený program, že o 16.00 hodine prerokujeme v druhom čítaní v skrátenom legislatívnom konaní vládny návrh zákona o cenách.

Pán poslanec Rydlo, máte to dlhé, spýtam sa? Lebo potom radšej dokončime toto a požiadam pána ministra financií, aby chvíľu počkal. Nech sa páči, poďte do rozpravy.

Môžeme, dámy a páni, to urobiť tak, že by sme dokončili tento bod? Dobre, ďakujem pekne. Poďte, pán poslanec.

J. Rydlo, poslanec: Ctený pán predseda, pán predkladateľ, pán spravodajca, slávna snemovňa, nebolo v mojom úmysle vystúpiť v tejto rozprave, ale súhlasím aj s tým, čo navrhuje pán Gabura, a súhlasím aj s tým, čo hovorí pán Miššík. Súhlasím s tým, čo hovorí pán Gabura nie preto, že dáva konkrétny návrh, ale preto, že v tejto snemovni sa konečne hovorí o princípe priamej demokracie.

Na druhej strane súhlasím s tým, čo hovorí pán Miššík v tom zmysle, že je to taký zásah do ústavného poriadku tohto štátu, že jednoducho nestačí na to, aby jeden poslanec navrhol takú radikálnu zmenu ústavného poriadku tohto štátu.

Ja som prežil väčšinu, teda podstatnú čiastku svojho života v štáte, kde je priama demokracia, a túto priamu demokraciu si cením. V rozprave o inštitúte referenda som vystúpil a povedal som, ako to funguje. Istá je jedna vec veľmi dôležitá, že priama demokracia by sa podľa môjho náhľadu nemala vzťahovať len na určitý druh medzinárodných zmlúv. Ak hovoríme o priamej demokracii, tak prosím, nech sa takýto inštitút vzťahuje aj na normálne zákony.

Vo švajčiarskom právnom systéme, ktorý, pochopiteľne, nemožno implantovať do právneho systému Slovenskej republiky len tak zvečera do rána, napokon tento systém nie je implantovateľný ani do iných demokracií, ktoré v Európe poznáme, tento inštitút funguje aj so zastupiteľskou demokraciou, aj s priamou demokraciou.

Obyčajný zákon, ktorý parlament prijme, hovoríme o federálnej úrovni, napokon obdobne to platí aj na tých miestnych úrovniach, kantonálnych, respektíve po našom by sme mohli povedať vo vyšších územných celkoch, je ten, že ak sa určitej skupine obyvateľstva ten -ktorý prijatý zákon nepáči, tak má možnosť vyvolať takzvané referendum, hej, abrogatívne referendum, a keď sa to týka ústavy, tak tam ex offo musí prejsť každá ústavná zmena cez referendum. Tuná nie je žiadny stanovený limit na minimálny počet uchádzačov, teda účastníkov v referende, to znamená, pán kolega Horváth, či sa na tom referende zúčastnia 3 %, 30 % alebo 80 %, to je akosi sekundárne.

Chcem povedať len toľko, že taký návrh, ako predložil pán Gabura, mal jednoducho predložiť do komisie, ktorá prakticky nefunguje, o zmene Ústavy Slovenskej republiky. Ja osobne som za inštitút priamej demokracie, pretože poslanci, ktorí schvaľujú niektoré zákony, schvaľovali by ich troška rozvážnejšie, keby mali nad sebou Damoklov meč priamej demokracie. To znamená, že sa to ľudu nepáči, ľud vyvolá referendum a môže takýto zákon v takomto referende odvolať.

Skrátka opakujem to, čo som povedal na začiatku, že súhlasím s tým, čo navrhol pán Gabura, pretože je to princíp priamej demokracie, ale súhlasím aj s tým, čo povedal pán Miššík, že takýto inštitút jednoducho je potrebné zriadiť s väčším konsenzom a, pochopiteľne, s konsenzom politických síl, ktoré sú zastúpené v tomto zastupiteľskom zbore. Ďakujem vám za trpezlivosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Rydla pán poslanec Horváth a pán poslanec Mikuš. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Slovo má pán poslanec Horváth.

J. Horváth, poslanec: Ďakujem. Pán poslanec Rydlo, hlboko s vami nesúhlasím v tej časti vášho prejavu, ktorým ste vyjadrili svoju podporu tej skutočnosti, že je v poriadku, ak by 90 a viac hlasov v parlamente bolo potrebných dostať od poslancov na to, aby bol pozitívny ratifikačný proces, aby sa uzatvorila medzinárodná zmluva. A vzápätí by za tým bolo potrebné, myslím, že ste spomenuli 3 % hlasov, ktoré by stačili na potvrdenie rozhodnutia poslancov.

Ja si myslím, že keď na jednej strane dvíhame latku tak vysoko z toho dôvodu, že považujeme túto tému za takú vážnu, takú dôležitú, za tak dotýkajúcu sa života Slovákov, tak na druhej strane nemôžeme z politického, politologického, ale asi aj z právneho hľadiska súhlasiť s tým, aby skupina ľudí, ktorá bude potvrdzovať rozhodnutie na takej vysokej úrovni tými aspoň 90 hlasmi, aby mohla zvrátiť alebo zmeniť toto rozhodnutie 3 % obyvateľov. Ja si myslím, že toto už by v poriadku nebolo. V tejto veci s vami nesúhlasím. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Mikuš faktická poznámka.

T. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne. Dovolím si na všetkých troch predrečníkov. Jeden vyčítal alebo sa zaoberal vykonateľnosťou. Potom bolo spochybnené referendum tým, že by sa porovnávala účasť v referende s mandátom, ktorý majú poslanci v Národnej rade. Tu si dovolím upozorniť, áno, sú tu poslanci, ktorí dosiahli tisíce alebo stotisíce hlasov, ale sú tu aj iní, takže tam by som o tom, aká je ozaj sila mandátu diskutoval.

No a potom ešte jedna vec, čo vlastne chceme, alebo, že či to prejde, alebo neprejde, pretože sa pán poslanec neporadil a podáva to ako nezávislý poslanec a myslím si, že určite nie preto, že by si chcel robiť politickú agendu, pretože neviem o tom, že by zakladal nejakú stranu, alebo niekam vstupoval, ale čo je cenné na tomto návrhu si myslím a nad čím by sme mali všetci rozmýšľať, že je tu snaha zvýšiť, posilniť záujem občana o politiku. Každé voľby sú odovzdávaním kľúča od vlastného domu alebo od vlastného trezoru, často aj neznámym ľuďom.

A takéto referendum by predstavovalo aj možno nejaký mechanizmus opravný, ale zároveň veľmi by smerovalo k tomu, aby sa posilnil záujem občana o politiku, ale zároveň, aby sa posilnil a zvýšil pocit zodpovednosti občana za politiku ako takú, lebo nemyslím si, že môžeme hovoriť o tom, že politika je len pánske huncútstvo, ale je to rozhodovanie o veciach, ktoré sa každodenne týkajú každodenných záležitostí života nášho občana. Takže v tomto si myslím je hlavne to pozitívum tohto návrhu a myslím si, že treba o ňom diskutovať.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Na faktické poznámky bude reagovať pán Rydlo. Nech sa páči.

J. Rydlo, poslanec: Ďakujem, pani podpredsedníčka. Pán kolega Horváth, nepochopili sme sa, alebo ste nepochopili to, čo som chcel povedať, alebo som sa zle vyjadril. Chcem iba toľko povedať, že v priamej demokracii, či chcete, alebo nechcete, je to tak. Či sa na referende zúčastnia 3 %, 30 % alebo 90 % občanov, výsledkom tohto referenda je, že je platné. A ak tí ostatní do toho referenda neprídu, tak jednoducho o tom je zbytočné diskutovať. Voľby sú platné za akejkoľvek účasti občanov. Ak referendum, ako je v našej legislatíve poňaté, je poňaté ako určitá brzda, že musí sa na ňom zúčastniť 50 %, no vo Švajčiarsku by nikdy žiadne referendum nebolo úspešné, pretože málo kedy sa stane, aby 50 % ľudí prišlo do referenda a aby hlasovali.

A s tým, čo povedal pán kolega Mikuš ja plne súhlasím. Jednoducho je potrebné, aby sa občan Slovenskej republiky stal čím ďalej, tým plnoprávnejším občanom Slovenskej republiky. To znamená, aby sa zaujímal o veci verejné. A čím tá rozhodovacia, by som povedal, jeho schopnosť či na komunálnej, či na úrovni vyšších územných celkov, alebo na tejto celoštátnej úrovni sa prehĺbi, tým lepšie, tým lepšie. Lenže treba si uvedomiť, slávni zákonodarcovia, že ak by nad našou hlavou visel Damoklov meč v priamej demokracii, to znamená, že by mali občania právo nám povedať, tento zákon sa nám nepáči, tak mnohokrát by sme niektoré zákony prijímali v inakšej forme.

Ja som rád, že o takejto veci chceme diskutovať, ale je potrebné, aby sa diskutovalo o tom, nie ako o návrhu jedného muža, ale aby to bol návrh, ktorý sa prediskutuje v parlamente a, pochopiteľne, otázka referenda a referend a potom ďalších iných vecí je... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Rydlo bol, ak som to dobre sledovala, jediný, ktorý bol prihlásený v rámci rozpravy, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a chcem sa opýtať pána navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko? Nech sa páči.

P. Gabura, poslanec: Vážené kolegyne, kolegovia, pani predsedajúca, ja si uvedomujem, že v tomto návrhu som osamelým jazdcom, ale nie je motivovaný ani žiadnymi politickými bodmi, ani žiadnou kariérnou hrou, ale je motivovaný tým, čo som videl v procese prijímania Lisabonskej zmluvy. Nebyť momentu, že vstúpil prvok tlačového zákona ako rozpor Lisabonskej zmluvy, naši občania by absolútne nevedeli a nemali by šajnu, o čom je Lisabonská zmluva, prečo sa prijíma. Taká bola informovanosť zo strany médií.

A preto znova opakujem, áno, pán kolega Horváth, uvedomujem si, že určité hranice, percentuálne sily referenda je potrebné stanoviť a vytvorilo by to aj určitú silu argumentácie toho referenda, ale zase, ako sme spomínali, pri 50 % je nevykonateľné toto referendum.

Ja si uvedomujem jednu vec, že Lisabonská zmluva prebehla bez nejakej osvety. Prebehla kabinentne tu v parlamente a argumentácie, ak si dovolím povedať, takú jedinú hlbšiu analýzu som počul od kolegu poslanca Hrušovského, ináč všetko bol skôr zápas o tlačový zákon. Preto si myslím, že aj takéto referendá budú predmetom diskusie občanov a bez obalov a zaobalení médií. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

P. Miššík, poslanec: Ja poviem len jednu vetu. Ja som práve kvôli tomu vystúpil, že ja to nekritizujem na pánovi poslancovi, že takýto návrh dal. Ja ale hovorím, že je to taký závažný zásah do ústavy, že tak sa teda dohodnime a poďme si napísať novú ústavu a nebude tam systém zastupiteľskej demokracie, ale niečo celkom iného. Pretože takto na základe tohto ústavného zákona, ak by sme ho prijali, tak výkonná moc v oblasti zahraničnej politiky by bola, myslím si, na tom veľmi zle. To je všetko.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz pristúpime k druhému čítaniu

o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov, ktorý, upozorňujem, prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní.

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 720 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 720 a.

Teraz má slovo pán minister financií Slovenskej republiky Ján Počiatek, aby tento vládny návrh zákona odôvodnil.

Nech sa páči, pán minister.

J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky dňa 20. augusta 2008 prerokovala a schválila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona v prevažnej miere reaguje na riziká potenciálneho bezdôvodného nárastu cien tovarov na trhu Slovenskej republiky osobitne v súvislosti so zavedením eura v Slovenskej republike. Ide predovšetkým o vytvorenie legislatívnych podmienok vybraným odvetvovým rezortom na sledovanie vývoja cien a na podrobnejšie analyzovanie príčin rastu cien tovarov, na základe ktorých bude možné prijať opatrenia na zamedzenie nežiaduceho vývoja cien a v nevyhnutnom prípade aj vydať všeobecne záväzný právny predpis o regulácii cien príslušného tovaru.

Vydaniu regulačného výnosu bude predchádzať podrobná analýza a zhodnotenie príčin rastu cien. Nové kompetencie vybraných odvetvových rezortov sa navrhujú na časovo obmedzené obdobie, a to do skončenia obdobia povinného vykonávania duálneho zobrazovania cien.

Prvotným zámerom navrhovaných zmien a  doplnení zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách nie je nadštandardne regulovať ceny tovarov, ale určenie nových regulačných nástrojov a vytvorenie dostatočných podmienok na ich uplatnenie tak, aby v prípadoch zvyšovania cien bez ekonomicky preukázateľných dôvodov bolo možné aj legislatívnymi opatreniami zabrániť neodôvodnenému zvyšovaniu cien.

Predloženým návrhom zákona sa navrhujú aj viaceré legislatívne, respektíve legislatívnotechnické úpravy, ktoré nadväzujú na iné zákony alebo vyplývajú z poznatkov aplikačnej praxe. Ďakujem za slovo, skončil som.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi, predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Jozefovi Burianovi, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

J. Burian, poslanec: Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 962 z 25. augusta 2008 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodársku politiku. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne, pričom k tomuto návrhu zákona sa vyjadrili tri výbory, ktoré teda odporúčali schváliť. V bode 4 sú pozmeňujúce návrhy, štyri pozmeňujúce návrhy, ktoré gestorský výbor navrhuje schváliť.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúci návrhmi a určil ma za spoločného spravodajcu výboru a súčasne poveril, po prvé, predniesť spoločnú správu výborov, po druhé, navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch

Ďakujem, pani predsedajúca, otvorte rozpravu. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala jedinú písomnú prihlášku. Písomne sa do rozpravy za klub SMK prihlásil pán poslanec Farkas, ktorý má slovo. Nech sa páči.

I. Farkas, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, pýtal som sa v prvom čítaní a teraz sa opäť spýtam pána ministra.

Pán minister, prečo sa ponáhľate? My máme do konca roka tri plenárne zasadnutia Národnej rady. Aký je dôvod na skrátené legislatívne konanie? Hrozí pohroma, sú ohrozené základy štátnosti, alebo treba azda vyhlásiť výnimočný stav? Nie. Nehrozia také okolnosti, o ktoré sa môže oprieť predkladateľ pri zdôvodní skráteného legislatívneho konania.

Pán štátny tajomník na moju otázku vo výbore pre financie, rozpočet a menu odpovedal, že týmto návrhom sa nezavádza cenová regulácia, len možnosť cenovej regulácie. To snáď pán štátny tajomník žartuje.

Pod hrozbou tejto novelizácie zákona o cenách podaktorí obchodníci už dávno od avizovania takejto novelizácie dvíhajú ceny svojich produktov a služieb. A budú tak konať až do nadobudnutia právoplatnosti tejto novely, lebo netušili, aký bude obsah novelizácie zákona o cenách. Či novelizácia bude zameraná len vo vzťahu k prirodzeným monopolom, alebo zasiahne aj maloobchod.

Čo sa stalo? Stala sa chyba v komunikačnej stratégii, lebo z vášho pohľadu o takejto snahe ste mali mlčať a namiesto toho konať. Tým, že ste už dávnejšie avizovali stíhanie obchodníkov pri neodôvodnených úpravách cien po zavedení eura, v extrémnych prípadoch dokonca zatknutie, dali ste návod obchodníkom, aby konali do konca tohto roka. Toľko k vašej marketingovej politike.

Vo výbore pre financie, rozpočet a menu odznelo, že posledný náboj pre štátnu správu bude regulácia cien, pričom túto novelu charakterizuje dočasnosť a súbor opatrení. Nie sú to reminiscencie z minulosti z obdobia spred roka 1989? Aj vojská Červenej armády po roku 1968 tu mali byť dočasne. Poukazuje to na ideologické pozadie predkladateľov. Mimochodom, tá dočasnosť nebude do konca roka 2009, uvidíte, panie poslankyne, páni poslanci, bude snaha vlády a ministra financií túto dočasnosť predĺžiť.

Vo výbore pán štátny tajomník tvrdil, že chcú niečo urobiť. To niečo je bububu na podnikateľov, hrozba zákonom, hrozba sankciami podnikateľom. Do rúk niektorých ministrov sa dostáva neobvyklý, mimoriadne silný nástroj - možnosť regulácie cien. Ak obchod ako taký bol po roku 1989 vyňatý z pôsobnosti štátu, obchod sa dnes deje v privátnej sfére, tak tvrdím, že najlepším regulátorom ceny je konkurencia.

Dovoľte, aby som uviedol niektoré opatrenia, ktoré sa zavádzajú v § 4a tohto návrhu zákona. Paragraf 4a regulácia cien ods. 2. "Cenové orgány môžu regulovať ceny tovaru ak: a) vznikne mimoriadne trhová situácia s priamym vplyvom na ceny tovarov na tuzemskom trhu." Ja sa pýtam, kto posúdi takúto okolnosť? Kto bude ten kompetentný, ktorý o tomto rozhodne?

V písm. b) sa uvádza. "Dôjde k ohrozeniu trhu vplyvom nedostatočne rozvinutého konkurenčného prostredia." Opäť sa pýtam, kto o tomto rozhodne?

V písm. c) "si to vyžaduje ochrana spotrebiteľa alebo iný verejný záujem". Pýtam sa, kto určí, čo je to verejný záujem, kde je to definované?

Podľa § 4a ods. 1 písm. c) predkladateľ zrejme namieril ostrie tejto novely smerom k prirodzeným monopolom. Veď ste hneď po voľbách novelizovali normy vo vzťahu k Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Vymenili ste členov Rady Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, vaša vláda absolútne kontroluje cenotvorbu energonosičov. Čo teda ešte chcete?

V prípade ceny energonosičov a zemného plynu je chválitebné, že sa staráte o sociálne slabších spoluobčanov. Chápem vašu snahu - reguláciu ako zavedenie sociálneho aspektu do cenotvorby. Nezabúdajme ale, že SPP má zavedené zľavy odberateľom dôchodcom. Vaša snaha o reguláciu ceny plynu by bola pochopiteľná, ak by aj Ruská federácia na spôsob slovenskej vlády regulovala cenu zemného plynu stanovenú Gazpromom pre Slovensko. Keďže k tomu nedochádza, ako je teda možné, že máte snahu regulovať tam, kde sa cena vstupu nereguluje, ale určuje sa na komunitných burzách alebo dvojstrannými obchodnými dohodami odberateľov a dodávateľov.

Váš prístup, vaša metóda je mylná, zvrátená. Ak chcete zaviesť sociálny aspekt do cenotvorby energonosičov, tak táto metóda, táto novela je absolútne zvrátená. Myslíme si, že nie je to vhodný spôsob.

Vo vzťahu k podnikateľom, obchodníkom je cenová regulácia v podmienkach trhového hospodárstva v podmienkach členstva Slovenskej republiky v Európskej únii nepochopiteľná. Ako keď slon vkročí do obchodu s porcelánom. Vo výbore pre financie, rozpočet a menu som sa spýtam pána štátneho tajomníka, ako sa bude dikcia tejto novely napĺňať v praxi? Kontrolóri Štátnej obchodnej inšpekcie vyjdú do terénu, napríklad do supermarketu. Ako skontrolujú cenotvorbu desaťtisíc položiek? Azda vypracujete na to nejakú metodiku, pán minister?

Cenová filozofia tejto novely je poriadnym krokom späť, až do obdobia spred roka 1989. Vtedy fungoval Štátny cenový úrad. Azda uvažujete aj o podobnom štátnom úrade a táto novela má byť prvým krokom k ustanoveniu takéhoto štátneho úradu? Čo bude ďalej, čo chcete ďalej centralizovať, pán minister, aké sú vaše plány? Prezraďte nám, čo ešte na nás chystáte? Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Farkasa nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Teraz sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Tak ale to nereagovalo teraz všetkým trom, chcete povedať? (Hlasy z pléna).

Takže, nech sa páči, pán poslanec Kužma, zapnite mu mikrofón. Nech sa páči.

Š. Kužma, poslanec: Ďakujem pekne. Chcem nadviazať na predrečníka, lebo aj pán minister povedal, že má to byť reakcia na boj proti neodôvodnenému zdražovaniu aj z dôvodov, ak to požaduje verejný záujem. Čo je ale neodôvodnený nárast cien, ak predávajúci nemá dominantné postavenie na trhu. Je napríklad veľký dopyt po výrobku odôvodneným dôvodom na zdraženie cien na trhu všade napríklad? Je zmena kvality tovaru odôvodneným dôvodom? A kto zmeria, o koľko sa má zmeniť cena pri akej zmene kvality? Jediný, kto to vie zmerať je predsa kupujúci.

Čiže všeobecné regulovanie cien tam, kde nie je dominantné postavenie na trhu, nikde v normálnej ekonomike nefunguje. A na tento zákon má nadväzovať ešte i zmena Trestného zákona, kde budú aj nejaké sadzby. Tak veľmi by ma zaujímalo, máme taký jeden veľmi zaujímavý prípad tu v parlamente. V júni v jedálni stáli uhorky 9 korún, ako nám potvrdila čašníčka, teraz sú 18, vtedy bolo 9, je to o 100 %. Myslím si, že v sezóne to nie je celkom zdôvodnené. Kto bude stíhaný? Pán predseda parlamentu či pán kancelár, alebo pán vedúci jedálne v tomto prípade, lebo je to evidentne podľa vášho zákona neodôvodnené zdraženie o 100 %. Tak by som mal rád odpoveď na túto otázku, koho budete stíhať, keď budete mať takýto zákon?

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Farkas, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nie. Ďakujem. Takže pristúpime k vystúpeniam ústne prihlásených rečníkov. Nech sa páči, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Ústne sa do rozpravy prihlásili páni poslanci Prokopovič, Mikuš, Štefanec a Mikloš, pán poslanec Janiš. Ešte niekto? Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy a slovo má pán poslanec Prokopovič. Nech sa páči.

P. Prokopovič, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, pred niekoľkými dňami tu vystúpenie niektorých mojich koaličných kolegov, ale aj členov vlády navodili pocit takzvaného déja vu, teda pocit už raz prežitého. Ako by sme sa mávnutím čarovného prútika vrátili o mnoho, mnoho rokov dozadu. Zákon, ktorý je predmetom tohto rokovania a ktorý narýchlo v skrátenom konaní prijímame nás však vracia ešte viac a viac dozadu. Áno, ešte pred rok 1989, ešte ďalej, kedy ľudia tejto krajiny rozhodli, že majú dosť plánovanej a regulovanej ekonomiky, ktorá tejto krajine priniesla zaostávanie za vyspelým svetom, hospodárske zaostávanie v životnej úrovni, zaostávanie za tou časťou Európy, kde budovali trhovú ekonomiku.

Dámy a páni, rozšírenie cenových regulácií a zásah do slobodného dohadovania cien je priamym útokom na podstatu trhovej ekonomiky, ktorá nám najmä v posledných rokoch začína prinášať hospodársky rozvoj, o tom myslím nikto nepochybuje, a pozvoľné dobiehanie životnej úrovne našich, dnes už partnerov a spojencov v Európskej únii.

Postupný návrat centralizácie a posilňovanie moci štátu, ktorý podľa vlády vie predsa najlepšie, čo je pre ľudí dobré, je viditeľný už pomaly na všetkých úrovniach a prvé ovocie, a to podotýkam, už začíname zbierať.

Ekonomický rast sa pomaly spomaľuje a inflácia, naopak, za posledné mesiace rastie. Vláda však namiesto štandardných ekonomických nástrojov siaha po opatreniach, ktoré nás vedú do slepej uličky. A je to o to horšie, že my predsa vieme, že ideme do slepej uličky. Už raz sme v nej predsa boli práve za vlády dvoch z troch terajších koaličných partnerov, teda vlastne za vlády v podobnej zostave už tu bol pokus o zmrazenie cien energií. Výsledok všetci poznáme. Jednoducho, ak niečo nakupujete drahšie ako predávate, skôr či neskôr musíte skrachovať. Ak nebude chcieť budúca zodpovedná vláda nechať skrachovať firmy, budeme tu mať opäť skokové zdražovanie také, aké tu už raz bolo. Čo bude však, žiaľ, voda na mlyn nezodpovedných politikov, populistov.

Aj vyhlásenie predsedu vlády o tom, že plyn pre domácnosť nezdražie, je z tejto kategórie nezodpovedného populizmu. V demokratickej spoločnosti totiž funguje delenie právomocí a kompetencií. Predseda vlády predsa nie je tým, kto je oprávnený rozhodovať o cenách plynu. Na to tu bol vytvorený pre kategóriu prirodzených monopolov regulačný úrad, ktorý schvaľuje ceny na základe posúdenia ekonomicky oprávnených nákladov a primeraného zisku. Reči o astronomických ziskoch zahraničných vlastníkov SPP sú len ďalšou demonštráciou takéhoto populizmu.

Nebojím sa dokonca povedať, že aj klamstva. Predsa aj predseda vlády, aj vláda vie, že zisk týchto monopolov nie je dosahovaný hlavne z predaja plynu domácnostiam. Je to hlavne zisk z poplatkov za tranzit plynu cez naše územie. A predseda vlády, ktorý síce už nie tak dávno vyhlasoval, že sa na schôdzach Európskej rady nudí, vie, že v Európskej únii sú zakázané krížové dotácie. Opäť teda nejde o nič iné ako vyvolávanie nevraživosti, možno až nenávisti voči zahraničným investorom a možno aj príprava pôdy na útoky na predchádzajúcu vládu.

Spolu s vyhrážkami o znárodnení to nevytvára dobrú atmosféru. Práve naopak, vytvára zlú atmosféru pre príchod ďalších zahraničných investícií, čo nakoniec môže mať pre našu ekonomiku, malú a otvorenú ekonomiku nepriaznivé následky. Tie pocítia, napokon, tak ako pri všetkých krokoch tejto na papieri sociálnodemokratickej vlády. Nepocítia ju bohatí, ale práve chudobní, ktorých osud tak veľmi leží našej vláde na srdci. Existuje pritom veľmi jednoduché riešenie, navyše podľa môjho názoru absolútne čisté.

Pán premiér nehovorí plnú pravdu, keď z tribún hromží na zisky zahraničných vlastníkov SPP. Väčší diel z týchto ziskov totiž berie štát a delí ho vláda. Čo bráni pánovi premiérovi a vláde použiť časť týchto výnosov na adresné sociálne dávky tým najchudobnejším? Prečo by mali nižšie ceny plynu platiť aj vrchní manažéri podnikov, povedzme aj my poslanci s nadštandardnými príjmami, manažéri veľkých podnikov, ľudia, podnikatelia s vysokými príjmami? Prečo to neurobiť práve z týchto výnosov z daní tým najchudobnejším, tak ako to proklamuje vládna koalícia, aby to bolo adresné. Lenže asi by to nebolo správne, nemalo by to taký efekt na verejnú mienku. Takto majú všetci pocit, že premiér za nich bojuje, hoci za to v budúcnosti veľmi, veľmi draho zaplatia.

Manipulácia s verejnou mienkou sa už stala akýmsi takým vládnym smerom. Nemyslím teraz názov vládnym SMER-om súčasnej koalície. A pod jej rúškom sa ticho organizujú podivné tendre za miliardy, ktoré vysoko prevyšujú akékoľvek privatizácie aj z minulosti.

A teraz dovoľte niekoľko viet trošku z iného pohľadu. Zákon, o ktorom dnes rokujeme, má ešte jeden mimoriadne nebezpečný rozmer. Rozmer, ktorý vracia spoločnosť ešte hlbšie, ako je len rok 1989. V niekoľkých etapách sme v posledných mesiacoch svedkami nepriateľstva tejto vlády k živnostníkom. Zrejme je toto nepriateľstvo v mentálnej výbave niektorých ľudí hlboko zakorenené. Spomeňme si napríklad obrovský zápas pri Zákonníku práce o zachovanie slobody ľudí pri rozhodovaní sa o tom, či chcú byť zamestnancami, alebo či chcú byť svojimi vlastnými pánmi so všetkými z toho vyplývajúcimi rizikami, ako som spomínal počas schvaľovania novely Zákonníka práce.

Dnes v týchto dňoch vláda a tento parlament živnostníkov opäť nepotešia. Vyššia minimálna mzda, samozrejme, opäť schválená v skrátenom legislatívnom konaní a paralelne s tým zvýšenie poistného na odvody. A aby sa to nezdalo živnostníkom ešte málo, tak pani ministerka po stretnutí s odborármi, ktorí podľa môjho názoru pomaly a isto strácajú členskú základňu, odkáže živnostníkom, že jej strašne leží na srdci, aby mali vyššie dôchodky.

Vážené dámy, vážení páni, zákon o cenovej regulácii a zablokovanie voľnej, na dohode založenej cenotvorbe je ďalším takýmto útokom na živnostníkov. A to aj napriek tomu, že v doložke vplyvov čítame, citujem: "Prijatím predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na obyvateľov ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb." Koniec citátu. A to aj napriek tomu, že podnikateľom ukladáme nové administratívne povinnosti a zasahujeme im do cenotvorby. Je to síce možno trošku mäkší útok ako vyhrážky väzením za zdvíhanie cien, ktorými obchodníkov a živnostníkov nedávno častoval pán premiér, ale v človeku sa chtiac či nechtiac vynárajú paralely.

Každá zmena peňazí, či prechod nich na euro prináša okrem kladných vecí aj negatívne dopady na ľudí. Ak už nie priamo znehodnotením úspor, tak určite pocitom ľudí, že odrazu im príjmy výrazne klesli a ceny sa, naopak, zdvihli. Preto im naša vláda už dopredu chce predhodiť vinníka. Živnostník - obchodník. Už mi tam chýba iba šmelinár.

Dámy a páni, toto nie je žiadna novinka. Tí starší z nás, ani ja už nie, ale moji rodičia a sú aj tu v parlamente ľudia, ktorí si to ešte pamätajú, si pamätajú roky po vojne, rok 1948, keď vtedajšia vláda taktiež nevedela rozbehnúť obchod a kto bol vtedy zodpovedný za dopady menovej reformy? Predsa živnostníci, ktorí sa chceli obohatiť na pracujúcom ľude. Nehnevajte sa na mňa, ale v tom, čo sa tu hovorí a presadzuje skutočne cítim akési paralely.

Dámy a páni, tu už nejde, ako kedysi hovoril pán kolega poslanec Mečiar, o fazuľky. Toto už nie sú nezodpovedné populistické reči, ktoré majú vyvolávať závisť. V tomto parlamente v poslednom čase skutočne rokujeme o zákonoch, ktoré útočia jednak na nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva, napríklad pri výstavbe ciest. Rokujeme o zákonoch, ktoré útočia na podstatu trhovo orientovanej spoločnosti, tak ako je to v prípade napríklad tohto zákona o cenovej regulácii.

A teraz dve vety, pán minister, osobne na vás. V čase nie tak dávno, keď som riadil ministerstvo dopravy ste boli vrchným manažérom jednej súkromnej firmy, veľmi úspešnej, ktorá veľmi úspešne súťažila aj na mojom ministerstve tým, že mala veľmi dobré ponuky, mala veľmi dobré vedenie, nechcem vás teraz chváliť, ale vyhrali ste aj vďaka tomu, že ste mali veľmi dobré ceny. Ja si neviem predstaviť, ako by ste teraz prišli pred svojich kolegov a povedali im, že to, čo ste vtedy presadzovali a vďaka čomu ste vyhrávali, teda dobrým cenám kvalitnej práce odrazu už nie je pravda, že tie ceny im budete z pozície ministra regulovať.

Pán minister, prosím a vyzývam vás, zabrzdime, kým sa ten vlak veľmi, veľmi rýchlo nerozbehne. Ďakujem pekne. (Potlesk.)