A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Prokopoviča. Pán poslanec Simon, to je faktická poznámka? Pani poslankyňa Vaľová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a pán poslanec Simon má slovo, nech sa páči.

Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán kolega Prokopovič, snáď z vášho vystúpenia mi chýbalo len toľko, že táto vláda svojimi vyhrážkami teraz tlačí na obchodníkov, aby v súčasnosti už zvýšili cenu, keď nechcú, aby boli trestaní. To znamená, že táto vláda takýmto správaním de facto prispieva k tomu, že sa dnes zvyšujú ceny.

Ale taktiež stojí za povšimnutie aj to, že ako sa táto vláda s týmto návrhom vyrovná s regionálnymi rozdielnymi cenami, pretože dnes sme svedkami toho, že ceny základných potravín v Banskej Bystrici, v Košiciach či Prešove sú vyššie ako v samotnej Bratislave. Čo tieto rozdiely? Budú sa považovať za trestné? Čo tie malé obchodíky, ktoré sú v regiónoch, kde bez vyšších cien, vyšších nákladov nie je možné predávať. Ony budú... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Vaľová. A dajte ešte minútu pánovi poslancovi Simonovi.

Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne. Čo v tom prípade? Kto bude posudzovať tieto regionálne rozdiely? Samozrejme, od januára už nikto nebude zvyšovať ceny, lebo tie zvýši teraz. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Vaľová faktická poznámka.

J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Pán Prokopovič, ja by som sa len dotkla tejto časti, kde ste povedali, že ministerka práce a sociálnych vecí označuje podnikateľov za nejakých ľudí, ktorým vlastne chce zachrániť odvody do Sociálnej poisťovne, aby potom mali následne dôchodky.

Ja si myslím, že na to nie je nič zlého, pretože ak pôjdete do Sociálnej poisťovne, tak zistíte, že tam prídu podnikatelia, ktorí platia minimálne odvody a jednoznačne nemáte šancu im pomôcť a nemáte šancu, aby mali vyšší dôchodok. To si málokedy uvedomujú pritom ako pracujú.

Takže ja si myslím, že je to iba dobrá vec. A vám chcem povedať, tak viac ako 80 % podnikateľov, živnostníkov platí minimálne odvody. To je, myslím si, veľmi vážne číslo a práve preto na ministerstve práce a sociálnych vecí pracuje odborná skupina, ktorá nepovedala zatiaľ nejaký verdikt k tomu, ako to má ísť ďalej, ale ktorá chce zohľadniť to, aby sme určite podnikateľov nezruinovali, aby sa nedostali do sociálnej siete, záchrannej sociálnej siete, ale jednoznačne bude rozmýšľať, čo s danými odvodmi, na čo ich bude viazať, aby aj tí podnikatelia mysleli na to, že raz príde čas, kedy už nebudú môcť pracovať a vtedy skutočne na sociálnom poistení sa nedá nič iné urobiť. A sú to vážne problémy, keď sa týka, ak sa im má vypočítať z minimálnej mzdy alebo z tých minimálnych odvodov, aký budú mať dôchodok. Takže ja v tom nevidím nič zlé. Ja v tom vidím práveže prínos a myslím si, že toto by ste mali chváliť. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Prokopovič reakcia na faktické poznámky.

P. Prokopovič, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Veľmi krátko k pánovi kolegovi Simonovi. Súhlasím, pán poslanec. Nedá sa všetko vo svojom vystúpení, ale súhlasím s tým, čo si povedal vrátane tých dopadov.

Čo sa týka faktickej poznámky pani poslankyne Vaľovej. Ja nespochybňujem možno snahu pani ministerky, že chce, aby mali aj živnostníci vyššie dôchodky, ale prečo im to vnucuje? Prečo aj vy obhajujete to, že niekomu ideme vnucovať? Veď on je normálny rozmýšľajúci tvor. A verte mi, však ste boli tiež živnostníčka, že keď ide niekto podnikať, tak asi si dobre premyslí a vie, do čoho ide? Tak prečo mu za každú cenu vnucovať, musíš vyššie platiť, aby si mal vyšší dôchodok, keď on povie, že jemu stačí toľko. To potom by sme mohli ďalšej kategórii, ktorá má vyššie príjmy, povedať, plať si vyššie, aby si mal vyšší dôchodok. Veď tu ide práve o to dobrovoľné, tu ide o to, aby každý sám v slobodnej spoločnosti sa mohol rozhodnúť, čo chce robiť, a nie aby mu niekto niečo vnucoval. Ani pani ministerka, ani nikto iný. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Mikuš. Po ňom sa pripraví pán poslanec Štefanec.

Nech sa páči, pán poslanec Mikuš, máte slovo. Chvíľočku ale, keďže budete mať len tri minúty na vystúpenie, chcem sa dohodnúť, že na koľko máte asi vystúpenie, pán poslanec?

T. Mikuš, poslanec: No, päť minút. Päť minút.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pýtam sa, či je všeobecný súhlas, aby sme umožnili ukončiť vystúpenie pánovi poslancovi Mikušovi, potom dali prestávku a potom hlasovali. Je všeobecný súhlas? (Všeobecný súhlas.)

T. Mikuš, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie kolegyne, páni kolegovia, niekedy je veľmi zaujímavé počúvať argumenty a spájanie tohto zákona či už s ideológiou, alebo s útokom, nebodaj s priamym útokom na nejakú skupinu podnikateľov. Ale čo si myslím, že je dôležité a pravdepodobne aj dúfam, že mi dáte za pravdu, že prijatie eura je absolútne unikátna situácia, pre ktorú neexistuje príklad a ani teda nejaké modelové riešenia, ktoré by sa uplatnili. Je to situácia mimoriadna, ktorá si vyžaduje aj mimoriadne riešenia. Tak to platí vždy vo všetkých oblastiach. Mimoriadna situácia, mimoriadne riešenie.

Druhá vec. V stratégii prijímania eura je taká podstatná vec aj angažovanosť občana alebo celospoločenská kontrola procesu, ale najmä cien. Pretože vieme, a je to veľmi častá skúsenosť z iných európskych krajín a z mnohých oblastí, že prijatie eura bolo následne sprevádzané zvýšením cien. Neodôvodneným zvýšením cien. Predpokladám, že každý z nás má záujem, aby Slovensko bolo úspešné, aby boli plnené kritériá, aby bola udržaná finančná disciplína, aby boli záujmy občana ochránené. Ale čo je súčasťou politického boja, samozrejme nedopriať úspech za akúkoľvek cenu, nech čokoľvek za to všetci spolu zaplatíme. To je bežné, to všetci poznáme.

Čo je potrebné urobiť. Ja si myslím, že je potrebné urobiť to, čo aj hovorí tento zákon. Pomenovať to, čo je neprijateľné, čo je neakceptovateľné, čo je v rozpore so záujmom občana. To znamená, aby ceny išli vo všetkých oblastiach neodôvodnene hore. To je v rozpore so záujmom občana určite. Takže je potrebné vždy, zákon má dve, myslím si aspoň, dve dôležité funkcie.

Prvá funkcia to, čo sa tu zdôrazňuje a preháňa si myslím represívna a neodôvodnené potom, povedzme, trestanie, ale čo je veľmi dôležité, to je duch zákona, čo zákon pomenúva ako správne, respektíve ako nesprávne a neprijateľné. A tu zákon jednoznačne hovorí: "Ceny smerom hore neodôvodnene neprijímame, neakceptujeme, a preto si myslím, že zákon je dobrý, lebo má dobrého ducha."

Potom ďalšia vec. Veľmi dôležité je, že ten zákon hovorí aj smerom k tým, ktorí ceny tvoria, ale aj smerom k tým, ktorí platia, aby si uvedomili, že majú kontrolovať. Veď my chceme v tomto procese zaviesť celospoločenskú kontrolu a tento zákon určite je nápomocný v tom, aby sa úroveň celospoločenskej kontroly pohybu hladín cien jednotlivých komodít zvýšila, a preto si myslím, že je dobrý, a preto ho treba podporiť. Nechceme neodôvodnené zvyšovanie, je to neprijateľné a zároveň tento zákon hovorí, občania, sledujte tento proces! Ja osobne ho podporím. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Ešte faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Mikuša. Faktické poznámky nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Teraz vyhlasujem krátku 4-minútovú prestávku. Poprosím všetky panie poslankyne a pánov poslancov, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme pokračovať 17.05 hodín hlasovaním.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

P. Paška, predseda NR SR: Dámy a páni, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní hlasovaním o informácii ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky o situácii v Gruzínsku. Takže uvediem toto hlasovanie a dávam teraz hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada berie na vedomie informáciu ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky o situácii v Gruzínsku. To znamená, ešte raz hlasujeme o tom, že berieme na vedomie informáciu, ktorú predložil pán minister zahraničných vecí.

(Hlasovanie.) 124 prítomných, 122 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

Konštatujem, že sme túto informáciu zobrali na vedomie.

Teraz poprosím pána poslanca Pásztora, aby uviedol hlasovanie.

Pán poslanec, hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu poslancov pána poslanca Vladimíra Palka a Pavla Minárika na prijatie Vyhlásenia Národnej rady k udalostiam v Zakaukazku. Je to tlač 757.

I. Pásztor, poslanec: Vážený pán predseda, vážená Národná rada, v rozprave vystúpili traja poslanci a v rozprave pán poslanec Pavol Kubovič podal návrh poslaneckého klubu SDKÚ - DS na Vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky ku konfliktu v Gruzínsku.

P. Paška, predseda NR SR: Ešte raz. Prepáčte, pán spravodajca. Hlasujeme o návrhu, ktorý zaznel v rozprave?

I. Pásztor, poslanec: V rozprave, áno.

P. Paška, predseda NR SR: Kto predložil, pán poslanec?

I. Pásztor, poslanec: Pán poslanec Kubovič.

P. Paška, predseda NR SR: Prepáčte, ja som nebol počas rozpravy v rokovacej sále.

I. Pásztor, poslanec: Pán poslanec Kubovič predložil nový návrh poslaneckého klubu SDKÚ - DS.

P. Paška, predseda NR SR: Ale prepáčte, pán spravodajca. Je to pozmeňujúci návrh? Nie, je to samostatné uznesenie?

I. Pásztor, poslanec: Samostatné uznesenie.

P. Paška, predseda NR SR: Dobre, takže hlasujeme o návrhu, ktorý predložil pán poslanec Kubovič.

Pán poslanec Mikloško, už sme si to vyjasnili. Ďakujem.

Takže hlasujeme o návrhu z rozpravy na uznesenie, ktoré podal pán poslanec Kubovič.

(Hlasovanie.) 134 prítomných, 48 za, 5 proti, 81 sa zdržalo.

Tento návrh uznesenia sme neschválili.

Ďalej, pán spravodajca.

I. Pásztor, poslanec: Pán predseda, prosím vás, dajte hlasovať o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka a Pavla Minárika.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 133 prítomných, 8 bolo za, 57 proti, 66 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

Ani tento návrh uznesenia sme neschválili.

Ďakujem pekne, pán spravodajca.

Teraz pani poslankyňa Szögedi uvedie hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Petra Gaburu na vydanie zákona, ktorým sa ruší zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení zákona č. 419/1991 Zb. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon. Je to tlač 695.

A. Szögedi, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, v rozprave nebol podaný žiaden procedurálny návrh, preto prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

P. Paška, predseda NR SR: (Hlasovanie.) 128 prítomných, 36 za, 33 proti, 50 sa zdržalo, 9 nehlasovali.

Nebudeme pokračovať ďalej, pretože sme nepostúpili návrh zákona do druhého čítania a pán poslanec Miššík uvedie hlasovanie v prvom čítaní o návrhu pána poslanca Petra Gaburu na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb., je to tlač 696.

Máte slovo, pán poslanec.

P. Miššík, poslanec: Pán predseda, v rozprave odznel procedurálny návrh, ktorý som podal ja a navrhol som, aby sa v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) zákona o rokovacom poriadku nepokračovalo v rokovaní o tomto návrhu ústavného zákona. Prosím, dajte o tomto návrhu hlasovať.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 132 prítomných, 113 za, 8 proti, 11 sa zdržalo.

Konštatujem, že sme schválili návrh, aby sme nepokračovali v rokovaní.

Tým sme odhlasovali prerokované body programu a budeme pokračovať v prerušenej rozprave o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 18/1996 Z. z. o cenách. Rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní. Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Štefanec.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán predseda, ctené dámy, vážení páni...

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec, chvíľočku vás poprosím, predsa len chvíľočku počkáme, kým...

Kolegyne, kolegovia, chcem vás požiadať, aby sme nerušili vystúpenie, pretože budeme pokračovať v prerušenej rozprave.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem ešte raz, dámy a páni. Termíny, ako spôsoby regulácie cien, ďalej úradné určenie cien, vecné usmerňovanie cien sme tu už mali. Mali sme ich pred 19 rokmi a, bohužiaľ, tento zákon (ruch v sále), tento zákon nás vracia 19 rokov dozadu.

Pán predsedajúci, poprosím ešte o pokoj a pána ministra. Ďakujem. Ďakujem pekne. Takže ešte raz. Termíny spojené s reguláciou cien, úradným určením cien cenovými výmermi sme tu mali pred 19 rokmi a som hlboko presvedčený, že tento návrh zákona nás vracia 19 rokov nazad.

Pán minister vo svojom uvedení zákona odôvodňoval tento návrh spôsobom, že zabráni neodôvodnenému zvyšovaniu cien. Bohužiaľ, odpovede na otázky, čo sú odôvodnené a čo sú neodôvodnené zvyšovania cien sme sa doteraz nedočkali. Nevieme takisto, akým spôsobom podľa tohto zákona chce vláda rozhodovať, či cenové nárasty boli v súlade so zavedením spoločnej európskej meny, alebo či to bolo z iného dôvodu.

Tak ako to už bolo uvedené, aj ja som presvedčený, dámy a páni, že takýto návrh, takéto strašenie a vyhrážky spolu napríklad s návrhom Trestného zákona, ktorý posiela podnikateľov do basy len za cenovú ponuku prispievajú len k tomu, že máme ceny vyššie už teraz. V auguste naša inflácia dosiahla dvojročné maximu, pričom potraviny rástli o viac než 9,5 %. Logicky teda obchodníci sa správali tak, že zdvihli ceny už pred platnosťou takýchto zákonov.

Myslím si, že takéto návrhy zákona neprispievajú ani k nižším cenám v budúcnosti. Tento zákon má platiť od 1. novembra tohto roka a v § 13 sa uvádza povinnosť pre predávajúceho počas doby troch rokov uchovávať evidenciu nákladov a všetkých kalkulácií s tým spojených. Znamená to de facto vyššie nákladové položky, vyššie administratívne náklady pre všetkých predávajúcich, čo určite neprispeje k nižším cenám. K nižším cenám prispeje len lepšia možnosť voľby, lepšie konkurenčné prostredie.

Ak si návrh zákona alebo odôvodnenie tohto návrhu zákona kladie za cieľ zasiahnuť tam, kde trh nefunguje, dovolím si upozorniť, že už teraz máme právomoci Protimonopolného úradu, ktorý môže zasiahnuť všade tam, kde podľa jeho názoru trh zlyháva.

Zrejme nie je náhodou, dámy a páni, že aj Protimonopolný úrad mal, tak ako aj Národná banka Slovenska veľké výhrady k tomuto návrhu zákona. V súčasnosti máme 92 % domáceho produktu tvoreného súkromným sektorom. Tento návrh zákona de facto dáva možnosť cenovo regulovať, na čo si vláda spomenie. De facto 100 % položiek z tých, ktoré sú tvorené súkromným sektorom, môžu byť regulované.

Dovolím si tiež upozorniť na Ústavu Slovenskej republiky ako v prvom čítaní, v ktorej sa uvádza, že Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž. Som hlboko presvedčený, že tento návrh zákona nepodporuje hospodársku súťaž, takže ide nielen proti ústave, proti zdravému rozumu, ale najmä proti občanom, ktorým vôbec nepomáha, možno sa tak tvári, ale vôbec nepomáha, pretože cenová regulácia nikdy neznížila ceny, akurát oddialila cenové nárasty, ktoré sa potom prejavili ešte v prudkejších cenových skokoch v budúcnosti. Som teda hlboko presvedčený, že takýto návrh zákona nemá opodstatnenie, je nerealizovateľný, nezmyselný a zbytočný. Ďakujem pekne. (Potlesk).

P. Paška, predseda NR SR: Faktické poznámky pán poslanec Urbáni. Končím možnosť sa... Ešte pán poslanec Bobrík. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou.

Nech sa páči, pán predseda výboru Urbáni.

M. Urbáni, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Dámy a páni, ja by som rád zareagoval pár slovami na pána poslanca Štefanca. Ja osobne nenávidím, nieže nemám rád, nenávidím štátny dirigizmus. A som rád, keď neexistuje. Pravidlá ale musí mať každý štát. Na Slovensku funguje trhová ekonomika a verím, že aj bude fungovať a obavy, že by sa tu rušilo konkurenčné prostredie sú, myslím, absolútne zbytočné.

Chcem ale poukázať na jeden fakt. Prechádzame fakt na nový systém meny, ktorý so sebou by mohol priniesť aj negatívne efekty a za to, že vláda sa snaží, aby tie dopady neboli také, aké by mohli byť, keby nebol istý poriadok, tak v tom nevidím nič zlého.

Chcem poukázať na jednu situáciu, ktorá sa stala pred pár dňami v USA, ktoré, myslím, nikto z vás nepokladá za nejaký iný štát ako s dobre fungujúcou trhovou ekonomikou, kde prezident Bush vyhlásil teraz po hurikáne. Ak budú pumpári neodôvodnene zvyšovať ceny benzínu, že zasiahne a že bude ich regulovať a že ich bude sankcionovať. Že toto je len v prípade, ak by tu došlo k nejakým abnormálnym situáciám, ja to tak osobne beriem, a preto aj tento zákon podporím. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Bobrík.

A. Bobrík, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja len jednu krátku otázku na pána poslanca Štefanca. Práve tu stále znelo ako neodôvodnené zvyšovanie cien a už obchodníci predbehli a už teraz zvyšujú ceny. A prosím vás, kde je tá neviditeľná ruka trhu, ktorá by to mala teda regulovať? Ako to, že to dopúšťa, že už teraz tí obchodníci a prečo to nefunguje? Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. No, ďakujem aj pánovi poslancovi Urbánimu, ktorý spomenul štátny dirigizmus. Ja sa stotožňujem s týmto jeho názorom, ale nerozumiem preto jeho záveru, prečo tento zákon potom bude podporovať? Pretože som hlboko presvedčený, že tento zákon dáva štátnym úradníkom do ruky neodôvodnené nástroje a neodôvodnenú moc, ktorú jednoducho nemajú žiaden rozumný dôvod, aby používali.

Keď chceme nižšie ceny, tak zabezpečme, aby tu bola lepšia ponuka, lepšie konkurenčné prostredie, lepšie podnikateľské prostredie. Bohužiaľ, to sa ale nedeje. Za posledné dva roky podnikateľské prostredie sa zhoršuje podľa všetkých dostupných, podľa všetkých nezávislých analýz. Preto všetky takéto prejavy, všetky takéto tlaky môžu skutočne viesť k tomu, že cenové nárasty budú vyššie, a to je aj reakcia na pána poslanca Bobríka.

Áno, logicky sa správajú obchodníci tak, že keď sa boja toho, že budú za niečo trestaní, no, tak zdvihnú ceny už dopredu. Veď boli avizované nielen otázky cenovej regulácie, bol avizovaný Trestný zákon, kedy majú byť obchodníci posielaní do basy len za cenové nárasty.

Osobne som, dámy a páni, smutný z toho, že vôbec musíme v tomto čase riešiť takéto veci. Skôr považujem za dôležité otázky vzdelávania, lepšej infraštruktúry, trebárs nižších daní, to sú veci, o ktorých by sme mali spoločne rokovať, ako pomôcť ľuďom, a nie im nezmyselne regulovať ceny, lebo cenová regulácia nikdy nič dobré nepriniesla. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Ako ďalší do rozpravy pán Mikloš. Nie je tu v sále pán poslanec Mikloš. Takže stráca poradie.

Pán poslanec Janiš.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Bavíme sa v podstate síce o novele zákona o cenách, ale je jasné, že ho musíme dať do súvislosti aj s novelou Trestného zákona, kde teda môžu byť pri neprimeranom a neviem akom takom úradníckom rozhodnutí zvýšenia cien trestaní aj tí, ktorí ich zvýšia od tuším šesť mesiacov až do troch rokov. Nedá sa to oddeliť.

Ja si uvedomujem, že je polčas vládnutia a potraviny sú pomerne drahé, drahý je aj benzín, aj nafta, drahé je alebo rysuje sa aj stúpanie cien energií. Toto sú všetko nepríjemné veci pre každú vládu a je iba otázkou, ako sa k týmto veciam vláda tá, ktorá je pri moci, postaví. Táto vláda zvolila pri týchto nepríjemných veciach mediálne presunúť to ťažisko problému od seba. Posunúť niekde inde. Ja nič, ja muzikant, ja som len vláda.

Keď rástli ceny potravín začiatkom roka, tak neboli najväčším nepriateľom tejto vlády obchodné reťazce napriek tomu, že obchodné reťazce majú suverénne najnižšie ceny oproti iným obchodom na Slovensku.

Keď po dvoch rokoch vláda zistila, že dostavba Mochoviec mešká, tak nepriateľom bol Brusel, hoci Brusel nemá žiadne právo rozhodnúť o tom, či tretí a štvrtý blok Mochoviec bude, alebo nebude, ale napriek tomu bol označený ako nepriateľ toho, že na Slovensku tretí a štvrtý blok elektrárne dostavby Mochoviec sám nepripravuje.

Teraz sú na programe ceny energií a preberáme tu zákon, ktorý má že vraj stlmiť nárast cien, tovarov od 1. 1. z dôvodu zavedenia eura. Prechod na euro a hrozba zvýšenia cien, tak ako je podávané toto strašenie, tu sa presúva ťažisko na obchodníkov, ktorých budeme regulovať a ktorých budeme poprípade aj zatvárať.

Celé toto od obchodných reťazcov cez Mochovce, Brusel aj cez tieto dva návrhy zákonov, je to hra, ktorá má u občanov budiť dojem, že ich vláda chce chrániť pred zdražovaním. Toto sa vláde darí budiť tento dojem, že ich vláda chráni pred zdražovaním, ale bavíme sa fakt iba o dojme. Lebo každý, kto chodí nakupovať, tak dnes vidí a pri každom nákupe cíti vo svojej peňaženke, že ceny rástli rýchlym tempom ešte pred príchodom eura a ešte aj do toho novembra porastú. Veď úprimne poviem, že nikto nie je taký hlúpy, aby sa zdražením cien tovarov 1. januára nechal zatvoriť, keď obrazne povedané 31. decembra ich môže beztrestne zvýšiť. Nič na tom nemení ani, že účinnosť tohto cenového zákona je 1. november a myslím, že toho trestného 15. november.

Aj v neďalekom Rakúsku, kde chodia mnohí Bratislavčania nakupovať či už drogériu, alebo šatstvo a idete kúsok za hranice a je tam viac slovenčiny ako nemčiny, to Rakúsko nemá cenovú reguláciu. To Rakúsko sa ani zákonmi nevyhráža obchodníkom, že ak niečo zdražejú, tak pôjdu do väzenia. Ani úradníci vo Viedni neurčujú ceny alebo spôsoby tvorby cien, tak ako sa to rysuje tu, že úradníci v Bratislave budú určovať ceny, aké budú v Košiciach, aké kde budú po Slovensku.

A predsa napriek tomu, že takéto zákony nemajú, sú tam ceny nižšie ako na Slovensku a naši motoristi chodia tankovať naftu do Rakúska. Totižto regulácia nikdy nepriniesla a nikdy neprinesie tam, kde je voľný trh, tam, kde sú tovary a kde je kvalita dostupnosť tovaru a ponuka tovaru nad dopytom vždy určuje ceny, regulácia nikdy neurčovala, tá regulácia môže maximálne oddialiť cenový nárast, ale potom si to ľudia, ktorých akože týmto chránite, odskáču aj s úrokmi.

Aj podľa vyjadrenia Národnej banky, guvernéra Národnej banky z dôvodu zavedenia eura nie je absolútne žiaden dôvod na nejaké dramatické zmeny cien, tak je úplne namieste otázka, že prečo toto vláda robí. A ten dôvod je jediný. Budiť dojem, že chránite občanov. Ale výsledok vášho budenia dojmu u občanov, že nadobudnutia takého pocitu občanov, že ich chránite, je ten, že ľudia za vaše vyhrážanie sa obchodníkom väzením a reguláciou platia vyššie ceny už od apríla, mája a budú ich platiť až do novembra. Teda výsledok pre občanov je ten, že ak niečo mali zaplatiť, zvýšenú cenu od januára, objektívne zvýšenú cenu, tak to platia už od apríla a už od marca.

Tento zákon v podstate vôbec nie je o cenách. Lebo ceny tovarov v konečnom dôsledku nerieši. V podstate je o preferenciách alebo o hre na preferencie najväčšej vládnej strany. Čo je najväčšia pasca tohto návrhu, je skokové zvýšenie cien, keď pominuteľná ruka štátu zmizne, tak sa to zaplatí aj s úrokmi.

Druhé, čo je a upozornil na to aj Protimonopolný úrad v prípade, ak sa tovary majú na Slovensku predávať pod nejakú cenu a môžu ich výrobcovia predať a obchodné reťazce vo svojich reťazcoch v zahraničí, tak tieto tovary budú opúšťať Slovensko. A tým pádom prebytok tovarov, ktorý je najväčší bič na znižovanie cien, tak zrazu sa môže objaviť, že až taký veľký prebytok tovarov nebude, no a keď nebude prebytok tovarov, tak ceny pôjdu hore. Taká je logika. Len čo ponuka tých tovarov nie je väčšia, ako je dopyt, tak potom sa tie ceny jednoducho šplhajú hore. No a toto je ďalšia pasca, kde v podstate nepriamo chystáte ľuďom pascu, že tie tovary pôjdu s cenami hore.

To, čo si ja myslím, že je najlepšie v tomto štádiu urobiť, je nechať, nevyhrážať sa nikomu, ale čo je hlavné, aby sme objektívny nárast cien eliminovali tým, že budeme vytvárať podmienky, aby ľudia čo najviac zarábali, aby sa zvyšoval ich príjem, lebo žiadna cenová regulácia naveky tie ceny neudrží, ani ceny energií, ani cenu tovarov. A preto by bolo vhodné, aby ste teda prehodnotili tento návrh a v rámci občanov, o ktorých tak bojujete, naďalej nestrašili obchodníkov, neznižovali konkurenciu, ktorá v konečnom dôsledku zabezpečí občanom vyššie ceny, a nie nižšie, ako im sľubujete vy. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Faktické poznámky pán poslanec Petrák. Končím možnosť sa prihlásiť. Nech sa páči.

Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Janiš, ja som mal také rozporuplné pocity z vášho vystúpenia. Myslím si, že v ňom bolo príliš veľa vnútorných protirečení. Ja by som skúsil na to jedno protirečenie poukázať.

Tvrdíte, že po uvoľnení cenovej regulácie, ktorá by mala byť zavedená týmto zákonom, si to občania odskáču. Predovšetkým pri cenách potravín. Na druhej strane tvrdíte, že v susednom Rakúsku sú ceny nižšie. Ak sa budem odvolávať na princípy fungovania trhového hospodárstva, tú neviditeľnú ruku trhu, ktorou sa stále oháňate, tak by to malo fungovať tak, keďže ceny v Rakúsku sú nižšie, Bratislava je blízko alebo Slovensko je susednou krajinou, tak tie ceny sa budú vyrovnávať. Pravdepodobne by nemali v Rakúsku rásť, ale mali by na Slovensku klesnúť, to znamená, nevidím tam žiadnu logiku toho, že po uvoľnení podmienok, ktoré nastanú v zmysle tohto zákona, by si to mali ľudia nejakým spôsobom odskákať. Skúste mi to, prosím vás, vysvetliť.

P. Paška, predseda NR SR: Chcete reagovať, pán poslanec? Nech sa páči.

S. Janiš, poslanec: Úplne, to vysvetlenie je úplne jednoduché. Tam, kde roky funguje nejaký trh a úplne iné vzťahy v obchodných vzťahoch, tak tam to funguje. My sme to tu začali budovať tento systém a vy ho teraz nabúravate, lebo si myslíte, že jednoducho mocou štátu vy donútite niekoho, aby predával niečo za desať korún, keď jeho náklady sú jedenásť korún. No, toto nebude fungovať. Toto fungovalo 40 rokov. A skrachovalo to. Ekonomicky to skrachovalo. Nebudem sa baviť o ideológii, ale ekonomicky to skrachovalo a nestíhalo tú konkurenciu, ktorá bola za tou železnou oponou.

Takže len pokojne vracajte Slovensko späť dozadu a hlásajte, že vy dokážete zregulovať ceny tak, aby boli prijateľné pre obyvateľov. Skúste vytvárať také podmienky, nelikvidujte podnikateľské prostredie, skúste sa zaoberať tým, ako pomôcť ľuďom iným spôsobom, ako rozbehnúť čím ďalej tú ekonomiku, lebo v hospodárskom raste nás aj Rumunsko... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

P. Paška, predseda NR SR: Posledný do rozpravy pán poslanec Mikloš.

I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi zareagovať a vystúpiť k tomuto zákonu. Viacerí moji kolegovia, ktorí vystúpili, povedali, že im to pripomína režim, ktorý tu skončil pred 19 rokmi, ale ja by som vám rád pripomenul jednu novšiu udalosť, ktorá tu bola v čase, keď predsedom vlády bol pán Mečiar, ktorý tu aj sedí, možno si na to pamätá.

V prvej polovici 90. rokov bola zlá úroda zemiakov. Neviem presne, či to bolo v roku 1993 alebo 1995. Hrozilo, že zemiaky budú stáť veľa, pretože, keď je nízka ponuka, vysoký dopyt, tak logicky cena na trhu rastie, tak Mečiarova vláda vyhlásila reguláciu cien zemiakov. Výsledkom bolo, že zemiaky zmizli. Zemiaky jednoducho neboli. Neboli asi tri alebo štyri mesiace, kým táto nezmyselná regulácia platila.

Jednoducho tí, ktorí ich mali, ich za nižšiu cenu, ako bola ekonomická cena, nepredávali, alebo ich predali do zahraničia, tam, kde tieto ceny regulované neboli, alebo si našli spôsob, ako ich predávať za skutočnú cenu. Veľmi tvorivý spôsob bol ten, keď sa predávalo 10 dag gaštanov za extrémne vysokú cenu a k tomu sa dával zadarmo kilogram zemiakov. Prišla cenová kontrola a predajcovia povedali: "Neprekračujeme, cena gaštanov nie je regulovaná a my k tomu dávame tie zemiaky zadarmo." Len na ilustráciu absurdnosti situácie, ktorú navodíte aj týmto zákonom. Alebo možno aj nenavodíte. Závisí to od toho, ako budú reagovať podnikateľské subjekty, ako bude reagovať trh.

Keď hovoria, a dovoľte mi začať tým, začať reakciou na dve faktické poznámky, ktoré boli na vystúpenie môjho kolegu poslanca Štefanca, pretože tie to, myslím, vysvetľujú, tie odpovede, ktoré sa pokúsim na ne dať.

Po prvé. Pán poslanec Urbáni povedal, že aj prezident Bush po hurikáne povedal, že bude prípadne regulovať. No, ak tým chcete povedať, že vaša vláda je pre Slovensko ako hurikán, alebo že zavedenie eura je pre Slovensko ako hurikán, tak potom to prirovnanie bolo výstižné. Ale mohli by sme sa vážnejšie zhodnúť, že áno, pri mimoriadnych situáciách, prírodných katastrofách veľkého rozsahu môžu nastať situácie, kedy môže byť dočasne nevyhnutné aj ceny regulovať.

A pán poslanec Bobrík sa pýtal, kde je neviditeľná ruka trhu, keď tie ceny rastú už teraz. No, tie ceny viac, ako by rástli za normálnych podmienok, rastú už teraz preto, že prijímate takéto zákony. Že prijímate takéto zákony, ktorými na jednej strane kriminalizujete podnikateľské subjekty a zároveň zavádzate plošnú, lebo tu zavádzate naozaj plošnú reguláciu cien všetkého, tvrdíte, že zatiaľ na rok. Uvidíme. Uvidíme či na rok.

Čo sa týka regulácie cien. Naozaj, to nie je spor ani ideologický, ani spor teoretický, pretože prax ukázala, prax, aj na tom príklade na zemiakoch zo začiatku 90. rokov som sa vám snažil ukázať, prax desaťročí režimu, ktorým sme museli prejsť, prax ukázala, že normálne je, keď sa ceny regulujú konkurenciou, súťažou, že súťaž je ten najlepší mechanizmus, ktorý tlačí na znižovanie cien a všade tam, kde súťaž je, ceny netreba regulovať a je škodlivé ich regulovať, a tam, kde objektívne súťaž nemôže existovať, tam, samozrejme, majú existovať mechanizmy na reguláciu týchto cien zo strany nezávislých inštitúcií, ktoré sme mali, ale ktoré ste vy už odnezávislili, čiže spravili závislými od vlády a vládnej koalície.

Teraz k tomuto zákonu samotnému, ak dovolíte. V čom vidím jeho škodlivosť? Po prvé, ten zákon je škodlivý už v tom, aké účinky vyvolal. Viacerí moji kolegovia to hovorili, on už vyvolal tie účinky, že dnes ceny rastú rýchlejšie, ako by rástli v prípade, ak by sme takéto zákony, ako je novela Trestného zákona a ako je tento cenový zákon, ak by sme ich nemali. Jednoducho podnikateľské subjekty reagujú tak, že zvyšujú ceny už teraz, aby ich nemuseli zvyšovať po zavedení eura, pričom nie je vôbec jasné, či by ich zvyšovali. Čiže môže sa ľahko stať, že skutočný nárast cien bude v konečnom dôsledku už aj z krátkodobého hľadiska vyšší, ako by bol, keby táto nezmyselná cenová regulácia tu nebola.

Čiže s najväčšou pravdepodobnosťou dôjde k tomu, že z hľadiska obdobia, kedy zákon bude platiť, neverím osobne, že to bude rok, neverím, že pre volebný rok, rok 2010 zrušíte tento zákon. Som presvedčený, že ho predĺžite minimálne o rok alebo do doby konania volieb. Ale áno, v období, keď bude tento zákon platiť, je možné, že ten cenový nárast bude nižší, ako by bol, ak by taký zákon neplatil, ale zároveň platí, že cenový nárast pred účinnosťou tohto zákona a po skončení jeho účinnosti bude väčší, bude oveľa väčší, a zároveň platí, že priame a nepriame škody spojené s takouto reguláciou, akú tu navrhujete, spôsobia, že škodlivosť takéhoto zákona nielen pre ekonomiku, ale pre ľudí, pre spotrebiteľov, pre podnikateľov, pre zamestnancov, pre ľudí bude zlý a bude negatívny.

Čo sa týka toho hlavného efektu, s ktorým tento zákon podľa mňa je pripravovaný. Tým hlavným efektom je marketing. Je to marketingový nástroj, je to nástroj, ako ukázať ľuďom, ako sa vláda stará, ako sa vláda snaží, ako vláda bojuje, ako prijíma opatrenia, aby ceny nerástli. V lepšom prípade to bude naozaj len marketingová bublina, ktorá napriek tomu ale prináša škody, ako som sa snažil vysvetliť, aj priame, aj nepriame už teraz a aj v budúcnosti, ale ešte väčšie nebezpečenstvo tohto zákona vyplýva z jeho zneužiteľnosti.

Tento zákon je zneužiteľný, pretože tento zákon dáva možnosť ministerstvám, konkrétne ministerstvu dopravy, ministerstvu hospodárstva, ministerstvu pôdohospodárstva, ministerstvu školstva popri už dnes kompetenciách, ktoré majú ministerstvo financií a zdravotníctva, dáva týmto ministerstvám možnosť posudzovať, či ceny, či tvorba cien, či prípadný nárast cien je v rozpore so zákonom, alebo nie je v rozpore so zákonom. Tieto ministerstvá budú posudzovať opodstatnenosť rastu cien, teda, či sú tam zahrnuté len opodstatnené náklady a primeraný zisk.

Chcel by som upozorniť, že tá možnosť zneužiteľnosti tohto zákona je veľká, a chcel by som upozorniť, že ministerstvá ani nemajú dostatočné aparáty, aby takéto veci posudzovali. Ide o veľmi odborné záležitosti, ktoré napríklad na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví alebo na iných úradoch vykonávajú špecializované tímy špecialistov, expertov, kde sa na to používajú pomerne sofistikované metódy. Čiže tento zákon je nebezpečný aj v tom, že jednoducho dáva do rúk úradníkom, dáva do rúk ministerstvám nástroj uplatňovania svojvôle voči podnikateľom, voči tým, ktorí predávajú tovary alebo služby.

Chcel by som ešte upozorniť na jednu vec, ktorá má trošku odborný charakter, ale súvisí s tým veľmi tesne a priamo. Slovensko, aj keď sa to možno nezdá, má stále nižšiu cenovú úroveň, ako je priemerná cenová úroveň krajín európskej pätnástky, teda tých vyspelejších krajín. Možno sa to ľuďom naozaj nezdá, pretože platí to, čo hovoril kolega Janiš, že niektoré výrobky, napríklad benzín, nafta, ale aj drogistický tovar, ale aj oblečenie niekedy sú v Rakúsku lacnejšie, ako sú na Slovensku. Mimochodom, ten benzín a nafta súvisí s tým, o koľko viac nad minimálnu úroveň hranice povinnej spotrebnej dane z EÚ platí a súvisí to aj s tým, že ste odmietli pozmeňujúci návrh, ktorým sa to mohlo znížiť.

Teda napriek tomu, že niektoré ceny, ktoré sú viditeľné, máme vyššie, celková cenová úroveň je na Slovensku stále nižšia. Je nižšia najmä preto, že takzvané neobchodovateľné komodity, teda tovary, ale najmä služby, služby spojené s bývaním, služby pre obyvateľstvo, služby pre podniky, zdravotníctvo, školstvo, tieto služby sú výraznejšie lacnejšie na Slovensku.

Súčasťou konvergencie, našej konvergencie, nášho približovania k vyspelým krajinám je aj cenová konvergencia, teda je prirodzene vyššia miera inflácie v nových členských krajinách ako v starých, pretože najmä v týchto neobchodovateľných tovaroch a najmä v službách neobchodovateľných je prirodzený vyšší cenový nárast ako vo vyspelých krajinách.

Ako toto budete, prosím vás, zohľadňovať? Ako budete proti tomuto bojovať? Budete proti tomu bojovať? Ak proti tomu budete bojovať, tak budete bojovať týmto zákonom proti prirodzenému procesu, ktorý je súčasťou našej konvergencie, nášho dobiehania vyspelých krajín.

Mimochodom, vstupom do eurozóny sme stratili ten apreciačný, ten zhodnocovací kanál, ktorým sme dobiehali ich úroveň. Jednoducho koruna už nebude zhodnocovať, lebo nebude existovať, čiže aj preto budeme vlastne dobiehať cez vyšší reálny rast, ale to je očistenú infláciu, ale aj cez vyššiu infláciu. Ako toto chcete, alebo budete zohľadňovať? To aj takáto inflácia, ktorá je prirodzene vyššia, zdôrazňujem, prirodzene vyššia, koho by to zaujímalo, volá sa to Balassa-Samuelsonov efekt v odbornej terminológii. Ako budete rozlišovať, či ide o takýto nárast, alebo nejde o takýto nárast?

No a nakoniec mi dovoľte, aby som ukončil svoje vystúpenie tým, že dôkazom, že rastú ceny rýchlejšie, ako rástli doteraz a že zrejme rastú ceny rýchlejšie aj kvôli tomu, že obchodníci takto reagujú na tú situáciu, na tie nové zákony, aby nemohli byť postihovaní a aby nemohli byť postihovaní aj neprávom, tak reagujú už teraz.

Dôkazom toho nie je len vyššia inflácia, ako bola predpokladaná aj analytikmi napríklad za august, ale sú aj konkrétne príklady. Dovoľte mi, aby som jeden konkrétny príklad odcitoval. Bol zverejnený, ale nie je to až tak známe, ako som zistil, keď som sa pýtal mojich kolegov, tak by som vám rád prečítal jednu krátku glosu, ktorá je veľmi, veľmi zaujímavá. Tá glosa je z týždenníka Trend a volá sa Hadi na prsiach. Ja si vám ju dovolím prečítať.

"Podnikateľom, obchodníkom i občanom, ktorí sa boja, že krížová výprava proti zdražovaniu sa vypointuje do absurdného zatvárania ľudí, vyprázdňovania regálov a rušenia firiem svitla nádej. Oáza presvedčenia, že nie všetku infláciu majú na svedomí gauneri, ktorí sa chcú nabaliť na zavádzaní eura, sa začala formulovať priamo v kabinete Roberta Fica. Na dôkaz si stačí zájsť na večeru trebárs na Vajnorskú ulicu v Bratislave. Je tam príjemný podnik, v ktorom sa dá celkom dobre najesť, i keď o niečo drahšie ako pred pár mesiacmi. Trebárs chutné filety zo sumčeka žraločieho, ktoré na konci apríla stáli 195 korún, čiže 6,47 eura, dnes možno nájsť na jedálnom lístku za 205 korún, 6,80 eura. Podobne o symbolických 33 centov zdraželi i grilované kuracie prsia vypchané mozarelou a bazalkou a tak ďalej, nejdem vás unavovať ďalšími položkami, ktoré sú tam vyčíslené. Dokopy Trend napočítal, že v hlavnom jedálnom lístku zdraželo 17 zo 60 položiek.

Nápojový lístok a vínnu kartu z apríla si neodložil, no i doterajší výpočet je veľký symbol nádeje. Nádeje, že existuje vzdor. Že sú ľudia, ktorí sa dokážu vysmiať do tváre absurdným návrhom zákonov. A najlepšie je, že títo vzbúrenci sedia priamo po pravici predsedu vlády. Kto sú títo hrdinovia? Stačí sa pozrieť do obchodného registra. Reštaurácie Steam & Coffee prevádzkuje bratislavská eseročka FoRest, kde medzi spoločníkmi stále figurujú Ján Počiatek a Robert Kaliňák. Áno, ich odpor by pôsobil spektakulárnejšie, keby ceny zdvihli k 1. januáru 2009. Ale možno ešte prekvapia." Toľko článok.

Takže myslím si, že sami členovia vlády v podnikateľskom subjekte, ktorí vlastnia, respektíve kde v registri vystupujú ako vlastníci, dokazujú, že tento zákon je absurdný a že to zvyšovanie cien tu je pred jeho zavedením. Som zvedavý, či bude aj po jeho zavedení.

Ďalšia vec, ktorú by som rád spomenul, je tá už avizovaná dočasnosť zavedenia na jeden rok. Neverím, že to bude zavedené jeden rok a o krátky čas sa presvedčíme či áno, alebo nie, ale to, čo je kľúčové, a to, čo je podstatné a na čo chcem ešte v závere upozorniť, je možná zneužiteľnosť tohto zákona. Možná zneužiteľnosť, pretože neexistujú mechanizmy, ktorými by sa subjekty, ekonomické subjekty vedeli brániť voči subjektívnemu posudzovaniu toho, čo je a čo nie je opodstatnený nárast cien, čo je a čo nie je nárast cien, ktorý mohli urobiť a ktorý urobili.

Takže v tomto zmysle tu nejde len o nárast nákladov, ktorý tu bude určite, o ktorom hovoril kolega Štefanec, ale ide aj o nárast potenciálnej hrozby. Potenciálnej hrozby, že vláda má v rukách bič, ktorým môže trestať, ktorým môže trestať veľmi subjektívne.

A ak by tým, ktorí sa zaujímajú podrobnejšie o túto problematiku, lebo často sa tu spomínalo, že je tu istá analógia s obdobím spred novembra 1989, kde sa mi dostal do rúk aj Slovenský zákonník z 26. marca 1940.

A musím vám povedať, že je tu až zarážajúca podobnosť aj so zákonom vtedajšieho slovenského štátu a s pôsobnosťou, akú si v oblastiach cien vtedy vláda a štát schválili v zákonoch, pričom iste si budete pamätať a súhlasiť so mnou, že nešlo ani o demokratický štát a ani o štandardnú trhovú ekonomiku, aj keď, samozrejme, tie vojnové pomery možno umožňovali isté špecifické nazeranie aj na mieru účasti štátu a štátu v ekonomike.

Keďže dnes sa vo vojne nenachádzame, keďže dnes sa Slovenskom neprevalil ani hurikán a keďže nepovažujem vstup do eurozóny za prírodnú katastrofu, tak som presvedčený, že vstup do eurozóny nevyžaduje prijatie takéhoto zákona a že tento zákon spôsobí pomerne veľké priame aj nepriame škody, ktoré nebudú možno na prvý pohľad viditeľné, ale ktoré určite neprispejú k tomu, aby slovenská ekonomika bola konkurencieschopnejšia, aby na Slovensku bolo lepšie podnikateľské prostredie a aby sme teda mohli byť aj konkurencieschopnejší. A aj v tomto zmysle tie nepriame škody budú, pretože medzi ekonómami je dnes prijímanou axiómou, že zlepšovanie podnikateľského prostredia je nevyhnutným predpokladom rastu konkurencieschopnosti a rast konkurencieschopnosti je nevyhnutným predpokladom rastu ekonomiky a rast ekonomiky je nevyhnutným predpokladom rastu životnej úrovne, rastu zamestnanosti a rastu kvality života ľudí. Aj v tomto zmysle je ten zákon zlý, pretože ide proti konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky, zhoršuje podnikateľské prostredie, a teda ide proti možnému vyššiemu rastu životnej úrovne zamestnanosti a kvality života ľudí na Slovensku.

Preto budem aj ja, ale aj všetci poslanci za SDKÚ - DS hlasovať proti tomuto vládnemu návrhu zákona. Ďakujem pekne. (Potlesk.)