M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Mikloš bol posledný, ktorý vystúpil v rozprave k tomuto návrhu zákona. Pozerám sa, či niekto s faktickými poznámkami? Nie. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Skôr ako uzatvorím rozpravu, pán minister alebo pán navrhovateľ? Nie. V rozprave, pán minister? Takže ani pán minister, ani pán navrhovateľ, a preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. A pýtam sa teraz pána ministra ako navrhovateľa, či chce využiť právo záverečného slova? Nech sa páči.

J. Počiatek, minister financií SR: Ja by som len zareagoval formálne na pár týchto poznámok z vašej strany. Myslím si, že ste sa dostali aj do takej logickej slučky, čo je pochopiteľné, pretože vašou metódou už dlhšiu dobu je len strašiť a vyvolávať určité fóbie a pocity napätia. Našťastie väčšina z týchto vašich strašiacich predpovedí nevyšla. Toto bude jedna z ďalších, pretože asi ste si dôkladne neprečítali návrh toho zákona.

Tento zákon prináša možnosť regulácie ako poslednú z možností. Je tam celá procedúra, ktorá slúži na to, aby došlo k hĺbkovej analýze stavu. Dôležité, že sa zavádza nový podrobný monitoring cien, ktorý má práve slúžiť na to, aby sa identifikovali oblasti, v ktorých dochádza k nejakým pohybom a hľadala sa naozaj odpoveď, prečo vôbec k tým zvýšeniam dochádza. Potom, aby jednotlivé ministerstvá naozaj navrhli všetky protrhové opatrenia, ktoré v daný moment alebo ktoré v danom priestore sú možné a aplikovateľné na danú komoditu. A v prípade, že by toto všetko zlyhalo, tak môže prísť, samozrejme, na rad aj tá už tu veľmi pertraktovaná cenová regulácia.

Avšak ak je dostatočné spoľahlivý trh a naozaj vo svojej autoregulácii, tak ceny budú rásť len tak, ako určí trh a nie je vôbec dôvod nič regulovať. Čiže naozaj, ak ten trh funguje, tak sa niet čoho obávať. Bavíme sa tu o možnosti, že trh zlyhá a myslím si, že existuje dostatok príkladov a dôkazov toho, že trh niekedy proste zlyháva. Takže tá vaša obava je podľa mňa úplne zbytočná a ja tiež dúfam, že k regulácii ani nikdy dôjsť nebude musieť, pretože trh sa s tým vysporiada sám. Je to teda legislatívna možnosť, ktorú bude možné využiť v prípade, že trh naozaj preukázateľne zlyhá.

Viackrát tu padla otázka, že kto vlastne identifikuje, že došlo k neadekvátnemu nárastu cien a potom akým spôsobom bude nasledovať táto regulácia. Aj tu je jasné, že zbytočne tu všetkých stresujete a strašíte tým, že tá regulácia ako keby už automaticky bola zavedená. V prípade, že bude oblasť, ktorú by bolo treba regulovať identifikovaná, nastúpi samostatný legislatívny proces, ktorý bude opäť monitorovaný aj všeobecne trhom, budú sa k tomu opäť všetci môcť vyjadriť a tam sa uvidí, či to má, alebo nemá zmysel a tam potom sa môžeme baviť o tom, že či tie vaše poznámky k tomu sú relevantné.

V každom prípade úplne najlepším regulátorom je najlepší spotrebiteľ. Čiže trh je v podstate reprezentovaný vo finále spotrebiteľom a ten má najlepšiu možnosť vytrestať všetkých tých obchodníkov, a preto je nutné nabádať práve ľudí k tomu, aby túto svoju možnosť využívali v čo najväčšej možnej miere. Ak sa však stane situácia, že už ani spotrebiteľ nebude môcť, ako sa to hovorí, voliť svojou nohou, tak to je presne ten signál, kedy asi niečo s tým trhom v poriadku nie je a možnože jediným riešením bude regulácia. Ale ako som povedal. To je veľmi vzdialená možnosť a je to naozaj až konečné štádium, ku ktorému by sme pristúpili, keby sa niečo takéto ukázalo.

Viackrát ste tu spomenuli viacerí ekonómovia, že inflácia rastie kvôli tento vláde. Tak to som sa naozaj pobavil, pretože tu popierate skutočnosti celosvetového charakteru a inflácia u nás je priemerná v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie. Čiže nič výnimočné sa tu nedeje a akosi ste opomenuli fakty, ako je globálne zvyšovanie cien potravín a energií.

Čo ma teda naozaj rozveselilo, pretože sami popierate základné ekonomické princípy. Ale to je, myslím si, už vaša praktika a presne z toho dôvodu je dôležité, aby sa vláda vybavila aj legislatívnymi možnosťami, ktorými by vedela riešiť akékoľvek anomálie v budúcnosti práve preto, aby ste vy prví nestáli pri nejakom nákupnom stredisku nad košíkom a lamentovali tam, že táto vláda v skutočnosti vôbec nič neurobila a nebola na to pripravená.

Tu mám poznámku k pánovi Štefancovi, ktorý tvrdí, že, samozrejme, s tým súhlasím, že je nutné podporovať podnikateľské prostredie, a to je zvyšovanie konkurencie nakoniec najlepšie riešenie, najlepšia podpora trhu samotného, avšak vy ignorujete nejaké fakty. Tu ste povedali, že podľa všetkých nezávislých analýz sa zhoršuje podnikateľské prostredie na Slovensku. Tak neviem, aké máte na mysli, lebo ja som si najnovšie čítal analýzu Doing Biznis, kde sa to naše hodnotenie zlepšilo. Takže to ste opomenuli, tak poprosím vás alebo upriamim vašu pozornosť práve na túto naozaj nezávislú inštitúciu, a nie na nejaké takzvané nezávislé analýzy lokálnych analytikov.

No a, samozrejme, ešte na záver teda veľmi zaujímavú poznámku pána Mikloša na tému cien nejakej konkrétnej reštaurácie. A keď už ste to tak vypichli, vyrátali ste si naozaj, o koľko stúpli ceny v tejto reštaurácii? Máte objektívne vy informáciu, o koľko tie ceny v tomto roku stúpli? Tak ja vám to poviem. Jaj, vy ste si prečítali článok, čiže to je objektívna pravda, hej. Nabudúce by som vám odporučil si trošku urobiť možno nejakú štatistiku, kým niečo poviete, lebo tie ceny narástli o 5 % v priemere tento rok. Čo si myslím, že pri medziročnom náraste potravín, ktoré sú hlavnou komoditou, ktoré táto reštaurácia využíva o 20 %. Tak sa vás pýtam, je to adekvátny nárast alebo neadekvátny? Podľa vás ako ekonóma? Ďakujem. Skončil som. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Pýtam sa pána spravodajcu, či chce? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a hlasovať budeme zajtra o 11.00 hodine.

Teraz budeme rokovať v druhom čítaní o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 652 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 652a.

Opäť prosím pána ministra financií Jána Počiatka, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, návrh novely zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy predkladaný na rokovanie pléna Národnej rady má zabezpečiť naplnenie zámerov vlády deklarovaných v programovom vyhlásení vo vzťahu k prísnejšiemu dodržiavaniu pravidiel pri nakladaní s verejnými zdrojmi a vecne rieši tri základné okruhy problémov, a to najmä zmenu pri používaní kapitálových výdavkov v nasledujúcich rozpočtových rokoch, sprísnenie úpravy pri poskytovaní dotácií zo štátneho rozpočtu, ako aj doladenie zákona pre aplikačnú prax, najmä precizovanie sankčného mechanizmu pri porušení finančnej disciplíny.

Zásadnou zmenou je časová regulácia možností používať kapitálové výdavky. Predloženou novelou sa navrhuje, aby bolo čerpanie kapitálových výdavkov časovo obmedzené na tri rozpočtové roky. Podľa platnej legislatívy možno kapitálové výdavky používať časovo neobmedzene až do ich vyčerpania na určený účel.

Na základe finančnej analýzy objemu nepoužitých prostriedkov v danom roku jednotlivými kapitolami štátneho rozpočtu a objemu používaných v nasledujúcich rozpočtových rokoch možno za obdobia aplikácie tohto inštitútu konštatovať neefektívnosť v rozpočtovom hospodárení a taktiež zvýšenú administratívnu náročnosť procesu sledovania presúvaných prostriedkov. Zároveň, ak sú investičné tituly aj po troch rokoch ešte aktuálne, racionálnym riešením je rozpočtovať príslušný objem kapitálových výdavkov opätovne.

Druhou zásadnou zmenou je návrh komplexnej úpravy problematiky poskytovania dotácií zo štátneho rozpočtu, ktorou sa má zvýšiť transparentnosť poskytovania dotácií s tým, že každý dotačný titul bude musieť mať oporu v osobitom zákone.

Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy ako všeobecný finančný zákon bude v tejto súvislosti v novom § 8a priamo upravovať základné zásoby poskytovania dotácií, všeobecné podmienky poskytovania dotácií, ako aj spôsob preukázania splnenia jednotlivých podmienok. Ďakujem, skončil som.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. A teraz poprosím spoločného spravodajcu, ktorého určil gestorský výbor pre rozpočet a menu, predsedu tohto výboru pána poslanca Buriana, aby informoval Národnú radu o výsledkoch rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

J. Burian, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výboru pre financie, rozpočet a menu k vládnemu návrhu zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 885 z 18. júna 2008 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa vládny návrh zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru. Uvedené výbory prerokovali návrh v stanovenom termíne a odporúčali schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúci návrhmi.

Spoločná správa obsahuje šesť pozmeňujúcich návrhov s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Zároveň gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť uvedený návrh zákona s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Určil mňa ako spoločného spravodajcu a súčasne poveril, po prvé, predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

Ďakujem, pán predsedajúci. Skončil som. Poprosím, otvorte rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov a teraz otváram rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som k tomuto návrhu zákona nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Pán poslanec Ivan Štefanec ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a dávam slovo pánovi poslancovi Štefancovi. Nech sa páči.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, milí hostia, pán minister, otázka transparentnosti v narábaní s verejným zdrojmi je stále aktuálna. Preto mi dovoľte predniesť v súvislosti s týmto návrhom zákona pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka čl. I bodu 4. V § 8a za ods. 10 sa dopĺňa ods. 11, ktorý znie: "Poskytovateľ dotácie je povinný na svojej internetovej stránke zverejniť najneskôr do 15 dní od poskytnutia dotácie po a označenie žiadateľa, meno a priezvisko fyzickej osoby alebo právnickej osoby; po b výšku požadovanej dotácie; po c účel, na ktorý bola dotácia požadovaná; po d vyhodnotenie žiadosti z hľadiska podmienok, ktoré boli určené na poskytnutie dotácie; po e výšku poskytnutej dotácie, ak bola dotácia poskytnutá; po f dôvod neposkytnutia dotácie, ak nebola poskytnutá dotácia; po g zoznam osôb, ktoré posudzovali splnenie podmienok na poskytnutie dotácie; po h osobu, ktorá rozhodla o poskytnutí dotácie v prípade, ak poskytnutie dotácie nerozhodol priamo štatutárny orgán; po i štatút a rokovací poriadok komisie, ktorá posudzovala žiadosť o poskytnutie dotácie, ak bola takáto komisia zriadená a ak bol jej štatút vydaný."

Odôvodnenie nasledovné. V súlade s požiadavkou transparentnosti a verejnej kontroly sa zároveň navrhuje, aby poskytovatelia dotácií zverejňovali minimálne v rozsahu ustanovenom zákonom informácie a údaje o žiadateľoch dotácií, výške dotácie a spôsobe a procese ich pridelenia.

Dámy a páni, dovolím si vás poprosiť o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne za prednesenie pozmeňujúceho návrhu. Spýtam sa, či sa niekto hlási s faktickou poznámkou? Nie. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a pán minister, nechcete v rozprave. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či v záverečnom slove chce zaujať stanovisko pán minister? Nie. Pán spravodajca, zrejme tiež nie. Prerušujem rokovanie aj o tomto bode programu s tým, že hlasovať budeme zajtra.

Nasledujúcim bodom je druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Tento vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 653 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 653a.

Pán minister, nech sa páči, odôvodnite aj tento vládny návrh zákona.

J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, predkladám na rokovanie návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Hlavným dôvodom, ktorý viedol k vypracovaniu predloženého návrhu zákona bola potreba úpravy sadzieb dane na cigarety v zmysle harmonogramu na dosiahnutie minimálneho daňového zaťaženia cigariet, ako aj potreba upresnenia niektorých ustanovení zákona súvisiacich s prijatím smernice Rady č. 2007/74/ES o oslobodení tovaru, ktorý dovážajú osoby cestujúce z tretích krajín o dane z pridanej hodnoty a spotrebnej dane. Ustanovenia nadväzujúce na znenie predmetnej smernice je súčasne potrebné upraviť aj v ďalších zákonoch, a to konkrétne v zákone o dani z pridanej hodnoty, v zákonoch o spotrebných daniach a v colnom zákone.

Návrh zákona nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky ani s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ďakujem. Skončil som.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Nech sa páči, zaujmite miesto pre navrhovateľov a poprosím teraz spoločného spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Jozefa Ďuračku, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Pán spravodajca, nech sa páči.

J. Ďuračka, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som vám predložil spoločnú správu z výboru pre financie, rozpočet a menu. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 886 z 18. júna 2008 pridelila vládny návrh zákona Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

Ako gestorský výbor bol navrhnutý výbor pre financie, rozpočet a menu. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť uvedený návrh zákona s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Zároveň určil poslanca Jozefa Ďuračku za spoločného spravodajcu výborov a súčasne aj poveril predniesť spoločnú správu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov a otváram v tejto chvíli rozpravu k tomuto bodu. Taktiež ani k tomuto bodu som nedostal žiadne písomné prihlášky do rozpravy, a preto sa pýtam, kto sa teraz chce prihlásiť do rozpravy ústne? Konštatujem, že do rozpravy ústne sa nehlási nikto. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem aj rokovanie o tomto bode programu a poprosím, páni kolegovia, skúsme sa sústrediť. Pristúpime teraz k

správe o rokovaniach o zmene centrálnej parity a obchodovaní so slovenskou korunou pred oficiálnym oznámením o zmene centrálnej parity.

Správu ste dostali ako tlač 745 a správu uvedie taktiež pán minister financií Ján Počiatek.

Prosím vás, pán minister, aby ste sa ujali slova.

J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo. Správa o rokovaniach o zmene centrálnej parity a obchodovaní so slovenskou korunou pred oficiálnym oznámením o zmene centrálnej parity bola vypracovaná na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 874 zo 17. júna 2008.

Cieľom správy je oboznámiť Národnú radu Slovenskej republiky o skutočnom preskúmavaní okolností súvisiacich s podozreniami z úniku informácií, teda z nezákonného konania a obohatenia sa pri zmene centrálnej parity.

Správa obsahuje popis prostredia na devízovom trhu v období JRM 2 s dôrazom na máj 2008, pričom špeciálne rozoberá dátum 28. mája 2008, kedy došlo ku zmene centrálnej parity. Zmena centrálnej party bola výsledkom rokovaní medzi Národnou bankou Slovenska, vládou Slovenskej republiky a európskymi inštitúciami, Európskou centrálnou bankou a Európskou komisiou.

Šetrením Národnej banky Slovenska sa ku dňu predloženia tejto správy nezistili žiadne relevantné dôkazy o existencii či zneužití dôvernej informácie o zmene centrálnej party slovenskej koruny, respektíve o jej navrhovanej úrovni.

Na základe výsledkov dohliadok a zisťovaní Národnej banky Slovenska sa v komerčných bankách, ako aj na základe výsledkov preverovaní dokladov a nahrávok komerčných bánk neboli ku dňu predloženia správy uskutočnené žiadne podania orgánom činným v trestnom konaní. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Spravodajcom k tomuto bodu programu je predseda výboru pre financie, rozpočet a menu pán poslanec Jozef Burian. Teraz ho poprosím, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore.

Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

J. Burian, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol správu výboru pre financie, rozpočet a menu k prerokovaniu správy o zmene centrálnej parity a obchodovaní so slovenskou korunou.

Správu o rokovaní o zmene centrálnej parity a obchodovaní so slovenskou korunou pred oficiálnym oznámením o zmene centrálnej parity (tlač 745) pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 734 z 22. augusta výboru pre financie, rozpočet a menu a zároveň ho určil ako gestorským výborom.

V súlade s rozhodnutím Národnej rady výbor prerokoval správu o rokovaniach o zmene centrálnej parity a obchodovaní so slovenskou korunou pred oficiálnym oznámením centrálnej parity. Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu zobral na vedomie túto správu. Zároveň odporučil Národnej rade vziať na vedomie uvedenú správu.

Zo strany výborov Národnej rady Slovenskej republiky ani poslancov neboli predložené stanoviská, pripomienky alebo pozmeňujúce návrhy. Určil poslanca Jozefa Buriana za spravodajcu výboru a zároveň ho poveril, po prvé, predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a, po druhé, navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vznikli z rozpravy a hlasovať o predmetnej správe ihneď po ukončení jej rozpravy.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť z pánov poslancov alebo poslankýň ústne? Do rozpravy sa hlási pán poslanec Ivan Mikloš ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a slovo má pán poslanec Mikloš. Nech sa páči.

I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, rokujeme o správe, ktorú predložila vláda Slovenskej republiky na základe uznesenia č. 874 zo dňa 17. júna 2008. Táto správa je predložená teda na základe uznesenia, ktoré formuluje jasné zadanie. Hneď na začiatku musím konštatovať, že správa, ktorá je predložená do Národnej rady na základe tohto uznesenia, nenapĺňa v žiadnom prípade zadanie vyplývajúce z uznesenia č. 874. Aby som to dokumentoval, prečítam najskôr uznesenie č. 874 a potom záver správy.

Uznesením č. 874 Národná rada žiadala vládu Slovenskej republiky, aby v spolupráci s guvernérom Národnej banky Slovenska predložila správu o rokovaniach o zmene centrálnej parity o obchodovaní so slovenskou korunou pred oficiálnym oznámením o zmene centrálnej parity, ktorá by vyvrátila alebo potvrdila podozrenia z úniku informácií. Zdôrazňujem, ktorá by vyvrátila alebo potvrdila podozrenia z úniku informácií.

Správa, ktorá bola na základe tohto uznesenia predložená, vo svojom zásadnom závere, ktorý neustále tvorcovia tejto správy z Národnej banky opakujú, tento záver správy je nasledovný.

"Šetrením Národnej banky Slovenska sa ku dňu predloženia tejto správy nezistili relevantné dôkazy o existencii či zneužití dôvernej informácie o zmene centrálnej parity slovenskej koruny, respektíve o jej navrhovanej úrovni."

Z tohto je, myslím si, úplne jasné a zrejmé, že uznesenie hovorí o voze, správa hovorí o koze. Správu síce predkladá do Národnej rady vláda Slovenskej republiky, ale bola vypracovaná Národnou bankou Slovenska a pán minister financií sa vyjadril, že vlastne vláda urobila len kozmetické alebo gramatické úpravy a že vlastne tá správa je predložená v takom znení, akú ju pripravila Národná banka. Preto aj zodpovednosť za túto správu nenesie len vláda Slovenskej republiky, ale aj v značnej miere Národná banka.

Prečo je významný rozdiel medzi niečím, čo malo vyvrátiť alebo potvrdiť podozrenie z úniku informácií a tým, keď niekto hovorí, že nezistili relevantné dôkazy o existencii úniku? Ten rozdiel je, myslím, evidentný.

Národná banka ani vláda ani nemohli zistiť relevantné dôkazy o úniku informácií, pretože relevantné dôkazy o úniku informácií by mohli zistiť len orgány činné v trestnom konaní, ktoré napríklad vedia prelomiť bankové tajomstvo alebo ochranu individuálnych údajov. Teda správa konštatuje nielen niečo, na čo sa jej nikto nepýtal, ale aj konštatuje, že neurobili tieto inštitúcie niečo, čo nielenže od nich nikto neočakával a nežiadal, ale čo objektívne ani urobiť nemohli.

Guvernér Národnej banky, ktorý bol prítomný na rokovaní finančného výboru pri prerokovávaní tejto správy sa na moju opakovanú otázku, či teda správa potvrdzuje, alebo vyvracia podozrenia z úniku informácií, neustále opakoval len túto jednu vetu, že šetrením Národnej banky sa nezistili relevantné dôkazy. Dokonca aj na otázku, čo si on myslí o tom, či existuje, alebo neexistuje podozrenie z úniku informácií odpovedal touto vetou.

Takže musím, žiaľbohu, konštatovať, že správa v žiadnom prípade a v žiadnej miere nenaplnila zadanie, s ktorým Národná rada schválila toto uznesenie a hovorím to aj ako autor textu znenia tohto uznesenia, pretože Národná rada schválila toto uznesenie na môj návrh.

A táto správa len potvrdzuje to, čo bolo evidentné od začiatku, že vláda sa od začiatku snažila zamiesť tento problém pod koberec a správa potvrdzuje to, že Národná banka sa k tejto iniciatíve vlády a k tejto snahe vlády veľmi iniciatívne pripojila a urobila všetku čiernu prácu.

Prečo som presvedčený o tom, že k úniku informácií došlo a že správa sa snaží len zamiesť problémy pod koberec. Po prvé. To, že je podozrenie z úniku, že podozrenie existuje, potvrdila sama Národná banka ešte začiatkom júna tohto roka. My sme toto uznesenie, pripomeniem vám, prijímali 17. júna a ja som problém prvýkrát otvoril na rokovaní výboru 11. júna tohto roka. Ale už začiatkom júna Národná banka sama priznala, že prešetruje podozrenie z úniku informácií. A táto otázka bola dokonca otvorená jedným z členov bankovej rady na rokovaní bankovej rady v júni, ale Banková rada Národnej banky o tom nerokovala, pretože väčšina členov bankovej rady o tom rokovať nechcela.

Je to svojím spôsobom aj prirodzené a dá sa to chápať, keďže, ak k úniku informácií došlo, a ja tvrdím, že je závažné podozrenie, že došlo, tak tieto informácie museli uniknúť z najvyšších miest. Pretože o tom, že sa centrálna parita bude meniť, vedel úzky okruh ľudí, vedel to predseda vlády, vedel to minister financií a najužšie vedenie ministerstva a guvernér Národnej banky a najužšie vedenie Národnej banky.

To, že k úniku informácií došlo, o tom najlepšie svedčia objemy obchodov 28. mája, teda v deň, keď večer bola zmena centrálnej parity oznámená a svedčí o tom najlepšie aj to, kto a akým spôsobom obchodoval.

Po prvé, to, že na zmene centrálnej parity zarobili najmä slovenské finančné skupiny, sami uznali a priznali. Podľa odhadu týždenníka Trend, ktorý nie je žiadnym tabloidom, žiadnym bulvárnym médiom, ale odborným ekonomickým týždenníkom, podľa odhadu tohto týždenníka predpokladané zisky J&T skupiny, ktorá tam zarobila najviac, boli od 1,2 do 1,3 miliardy korún. A zisky Istrokapitálu od 410 do 465 miliárd korún a zisky Penty od 175 do 200 miliónov korún.

Samotní vlastníci, teda tí, ktorí sa k prípadu verejne vyjadrovali, a to boli vlastníci J&T, potvrdili, že áno, že na obchodovaní v tých dňoch, teda v čase pred zmenou centrálnej parity a najmä v dni, kedy bola oficiálne oznámená centrálna parita zarobili. Zároveň ale tvrdili, že obchodovali na základe verejných vyhlásení a verejných informácií verejných činiteľov, teda politikov, teda tých, ktorí o tom mohli a mali vedieť.

Ďalej tvrdili, že práve v tých dňoch, a najmä v tom dni obchodovali preto, že vtedy bola dostatočná likvidita trhu, že by boli obchodovali aj v iné dni, ale nebola dostatočná likvidita trhu.

Keďže som predpokladal a obával som sa toho, že aj Národná banka bude chcieť zamiesť problém pod koberec, tak som spolu s kolegom Štefancom sformuloval dvanásť otázok, ktorými sme sa obrátili na guvernéra a ktorých zodpovedanie sme očakávali v predloženej správe.

Predložená správa odpovedá len na tri z dvanástich otázok, pričom ale aj odpovede, ktoré dáva na tie otázky, na ktoré odpovede dáva, sú v rozpore so záverom, respektíve so záverom v rozpore nie sú, pretože záver hovorí o niečom inom, ako sme sa pýtali v uznesení. Ale tie odpovede na otázky, ktoré dáva, svedčia o tom, že existuje podozrenie z úniku informácií.

Pretože po prvé, správa Národnej banky popiera, že by boli nejaké verejné vyhlásenia, na základe ktorých by bolo možné v tých dňoch, keď tieto subjekty najviac zarobili investovať, pretože inými slovami povedané vtedy, keď na tom najviac zarobili, slovenskú korunu nakupovali a londýnske banky slovenskú korunu predávali.

Ak by boli verejné vyhlásenia, tak by jednoducho to boli vyhlásenia, ku ktorým by mali prístup všetci, na základe ktorých by výraznejšie nakupovali všetci. A o to viac profesionáli, ktorí sa permanentne takémuto obchodovaniu venujú, pretože z histórie obchodovania, ktoré je dostupné a známe, je evidentné, že tieto slovenské skupiny nepatria k tým subjektom, ktoré by permanentne obchodovali a špecializovali sa na obchodovanie na devízovom trhu.

Čiže inými slovami, keďže tá správa obsahuje súhrn verejných vyjadrení, ktoré existovali a na základe ktorých všetci vedeli, že niečo sa môže diať, tá správa popiera to, že by obchodovanie bolo na základe verejných informácií. Popiera to síce len nepriamo, keďže sa nevyjadrila k ďalšej otázke, ktorá sa na to priamo pýta. Teda vyplýva z toho zo zhodnotenia verejných výrokov, že mohli takéto objemy veľké obchodov byť urobené na základe verejných vyhlásení? K tomu sa správa nevyjadruje, na túto otázku neodpovedá, ale keďže dáva súhrn všetkých vyjadrení a keď si porovnáte súhrn vyjadrení verejných vyhlásení, kedy boli urobené a kedy boli urobené najväčšie obchody, tak je zrejmé, že neboli robené na základe verejných vyhlásení a na základe informácií, ku ktorým mali prístup všetci. To je prvá podstatná vec.

Ďalšia otázka, na ktorú správa odpovedá, je tá, či existovala nižšia likvidita trhu a či teda môže byť dôvodom, ktorý konkrétne pomenoval, myslím, pán Patrik Tkáč, že neobchodovali predtým v takých objemoch. To, že bola nízka likvidita trhu, správa hovorí, že nebola nízka likvidita trhu a že nízka likvidita neexistovala v týchto mesiacoch vôbec a nemohla byť dôvodom toho, že by niekto mohol obchodovať menej, ako by chcel.

Symptomatické tiež je, že na ostatné otázky vôbec správa nedáva odpovede. Keď sa bavíme o tom obchodovaní, o tom, kto kedy obchodoval, tak jeden z argumentov, ktorý neustále Národná banka používa aj jej guvernér na rokovaní výboru, bol ten, že jednoducho nemohli odpovedať na väčšinu týchto otázok, pretože by to znamenalo zverejnenie individuálnych údajov, čo nie je možné, čím by porušil guvernér zákon. Čo my, samozrejme, vieme a aj preto sme otázky formulovali tak, že sme nežiadali individuálne údaje, ale že sme žiadali skupinové údaje za skupinu, agregované údaje za skupinu bánk, pri ktorých máme podozrenie, že obchodovali, alebo subjektov, alebo bánk, cez ktoré tieto subjekty obchodovali, pri ktorých máme podozrenie, že obchodovali na základe úniku informácií. Takéto údaje, takéto skupinové agregované údaje Národná banka poskytnúť môže napriek tomu, že im ich poskytnúť mohla, ich neposkytla.

Ďalej ďalším dôkazom toho, že neboli poskytnuté údaje, ktoré by najväčšou pravdepodobnosťou svedčili o úniku informácií, je, že správa neponúka denné údaje, ale napríklad obchodovania českých bánk, ale ponúka mesačné údaje. Pričom tvrdíme, že najväčší objem obchodov, ktoré mohli, a podľa môjho názoru boli zobchodované v režime insider tradingu bol 28. mája a zrejme aj v niektorých dňoch predtým.

Ďalej na ilustráciu toho, kedy boli dni, v ktorých sa obchodovalo viac a ako sa z toho vymyká a prečo sa z toho vymyká deň 28. máj. Väčší počet obchodov, a to si môžete v tej správe nájsť, ja vám to môžem, samozrejme, aj pripomenúť a povedať konkrétne, sa uskutočnil, ak si dobre pamätám 12. a 19. mája, ak si dobre pamätám, neviem to teraz v rýchlosti nájsť, teda v piatok. Vždy v piatok.

A pravdou je, že 12. mája alebo niekedy okolo 10. mája boli vyhlásenia predsedu vlády, verejné vyhlásenia, ktoré smerovali k tomu, že chceme čo najsilnejšiu korunu, že chceme silný kurz koruny, a je pravdou, že tieto verejné vyhlásenia vtedy spôsobili vyššiu mieru obchodovania. A spôsobili vyššiu mieru obchodovania najmä v piatok. A v piatok preto, vždy v piatok v tom máji, že doteraz vždy, keď sa menila centrálna parita, tak sa formálne schvaľovala a oznamovala zmena centrálnej parity v piatok po ukončení obchodovania. Vždy, keď si pozriete, kedy bola stanovená centrálna parita v novembri 2005, kedy bola prvýkrát menená centrálna parita už za vašej vlády, to bolo niekedy na jar v roku 2007, a vždy aj pri iných krajinách bola centrálna parita menená v piatok.

Preto trhy v očakávaní toho, myslím, že to bolo 12. a 19. mája, že možno dôjde k zmene centrálnej parity, a ak k nej dôjde, tak s najväčšou pravdepodobnosťou v piatok, tak sa uskutočnil väčší objem obchodov. Ale najväčší objem obchodov aj z hľadiska počtu, aj z hľadiska objemu sa uskutočnil v stredu 28. mája.

Čiže je celkom evidentné už aj podľa toho a údaje, keby bola Národná banka zodpovedala otázky, ktoré sme jej spolu s kolegom Štefancom predložili, tak som presvedčený, že by to bolo evidentné a zrejmé. Alebo že by bolo možné povedať, neexistuje podozrenie. Alebo že by bolo možné povedať, áno, existuje podozrenie.

A tieto odpovede mohli byť predložené, nič tomu nebráni. Správa ich napriek tomu nepredkladá a obchádza. A, naopak, v správe je mnoho vecí, ktoré nesúvisia s podozrením z úniku informácií v zmysle insider tradingu, alebo ktoré sa toho dotýkajú len nepriamo.

Takže aj z týchto dôvodov som presvedčený a nakoniec, keď sa ma na to pýtali aj v médiách, odkiaľ, a pán minister často obracal túto otázku na to, že odkiaľ mám tie informácie. A že či som sa mohol k týmto informáciám dostať a akým spôsobom. Či som pri tom neporušil zákon. Tak som povedal, a zopakujem to na tejto pôde, že tieto informácie mám nezávisle od seba od viacerých dílerov, teda od tých, ktorí s tým pracujú, ktorí vedia, o čom hovoria, ktorí poznajú aj situáciu, aj pomery, aj všetky priame, a ktorí majú nakoniec informácie aj napríklad od tých dílerov, ktorí robili obchody v prospech tých subjektov, o ktorých ja hovorím, že existuje podozrenie z úniku informácií.

Takže ten zásadný problém, ktorý tu je, a ešte by som sa dotkol jednej veci, toho, akým spôsobom bolo interpretované, keď sa k tomuto problému vyjadril komisár Almunia.

Najskôr vláda, to bol jeden zo zásadných argumentov vlády, aj tu, keď sme o tom hovorili, aj vo výbore, že keby existovalo podozrenie, určite by komisia niečo povedala, ale nepovedala nič. A keď sa komisár Almunia ozval a povedal, tak potom interpretácia bola, že to tak nebolo, že to nepovedal. A že Agentúra Bloomberg musela veľmi jasne a veľmi jednoznačne potvrdiť, že povedal presne to, čo vydala.

A potom bola úporná snaha interpretovať jeho vyjadrenia tak, že on sa vlastne len pýtal, že povedal, že i otázka, či nebola. Áno, on použil slovo question, ale nie, nepoužil za tým slovom whether alebo if, ale povedal that, čo je "otázka že". Slovo otázka v angličtine sa povie question, sa používa nielen v zmysle otázka.

Čiže podľa môjho názoru aj vyjadrenia komisára Almuniu, ktorý jasne povedal, že je tu podozrenie, ktoré treba prešetriť. Ak povedal, že treba niečo dôsledne prešetriť, tak už aj z toho vyplýva bez ohľadu na to, či budeme špiritizovať o význame slova, alebo slovného spojenia question that, tak je jasné, ak niekto niečo žiada prešetriť, tak je evidentné, že tu existuje podozrenie. Aj Národná banka sa veľmi vyhýba tomu, aj guvernér, aj Národná banka v tejto správe, že či vlastne podozrenie je, alebo nie je.

Aj preto a zo všetkých týchto dôvodov a zo všetkých týchto súvislostí a nakoniec ja som sa vyjadril aj verejne a aj písomne v dokumentoch, nakoniec existujú k dispozícii aj otázky, ktoré sme guvernérovi poslali aj osobne predložili. Takže ja som presvedčený, že tieto fakty svedčia o tom, že je tu dôvodné podozrenie, opakujem podozrenie. My nie sme, ani ja nie som ani vyšetrovateľ, ani sudca, ani prokurátor. My hovoríme a mali by sme hovoriť najmä o politickej rovine a o podozreniach.

Úlohou opozície je kontrolovať a kritizovať, ak sú dôvody, ak táto kontrola činnosti vlády zistí dôvody na kritiku. Preto odo mňa nechcite a ani nebudem ochotný hrať takú hru, aby som ja hovoril o dôkazoch. Na dôkazy tu máme orgány činné v trestnom konaní, ale musím skonštatovať, že dôkazy od Národnej banky nikto nechcel, pretože Národná banka nie je orgánom činným v trestnom konaní a že Národná banka spolu s vládou Slovenskej republiky nielen si v tomto zmysle neplnia svoje základné úlohy, ktoré z ústavy majú, napríklad dodržiavať zákony, ale že pri tejto správe ani vláda Slovenskej republiky, ale ani Národná banka nenaplnila ani zadanie, s ktorým táto správa bola vláde a Národnej banke zadaná.

V tomto zmysle považujem túto správu za absolútne nedostatočnú, za takú, ktorej jediným účelom je zamiesť tento problém pod koberec, a preto za seba aj za klub SDKÚ - DS hovorím, že za takúto správu hlasovať nebudeme a budeme hlasovať proti tomu, aby ju Národná rada vzala na vedomie. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Mikloša sa prihlásil Ivan Štefanec ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou a slovo má pán poslanec Ivan Štefanec.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja sa chcem poďakovať hlavne pánovi poslancovi Miklošovi, ktorý veľmi precízne vysvetlil dôvody, prečo táto správa neodpovedá na základnú otázku, pre ktorú mala byť predložená a totiž, či vyvracia, alebo potvrdzuje podozrenia z úniku informácií.

My sme veľmi podrobne o tom hovorili aj vo výbore pre financie, rozpočet a menu, žiaľ, nedostali sme od pána guvernéra odpoveď na otázku, ani aký je jeho osobný názor, či došlo k úniku informácií a či táto správa vyvracia, respektíve potvrdzuje tento únik informácií. Preto osobne som sklamaný z obsahu aj vôbec z poňatia tejto správy, pretože tie základné podozrenia sú len zvýraznené. Sú to podozrenia, prečo nezvyklé subjekty obchodovali v nezvyklom čase a v nezvyklých objemoch, myslím tým 28. mája 2008 na trhu. A napríklad, aj kedy bola známa úroveň centrálnej parity, respektíve správa ešte viac zvýrazňuje pochybnosti, podľa ktorých bola úroveň centrálnej parity známa už pred 28. májom. Veľakrát z vlády sa objavili reakcie na naše podozrenia typu, že sú to vykonštruované informácie.

Nuž, dámy a páni, chcem upozorniť na vyjadrenia takmer všetkých dílerov, ktorí obchodovali na trhu 28. mája, ktorí hovorili o tomto podozrení a vždy hovorili o podozreniach. Ale najjednoznačnejšie sa nevyjadrili díleri, ale poradca predsedu vlády Peter Stanek, ktorý povedal: "Boli to vyslovene špekulatívne obchody, na základe nelegálne získaných informácií." Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Skôr ako uzatvorím rozpravu, pardon, s faktickou poznámkou ešte chce reagovať pán poslanec Mikloš.