vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov.

Zároveň by som poprosil aj pánov poslancov pána Kováčócyho a pána Fedora, aby sa dostavili do sály. Obidvaja sú v sále. Ďakujem pekne. Takže naozaj nám nič nebráni, aby sme mohli pokračovať v rokovaní.

Poprosím teda aj pána navrhovateľa, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, pána spravodajcu, aby zaujal miesto.

Ako prvý sa prihlásil do rozpravy pán spravodajca Kováčócy. Takže pokračujeme v rokovaní. Pán Kováčócy, máte slovo, pripraví sa pán poslanec Martin Fedor.

M. Kovačócy, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja budem hovoriť len veľmi stručne. Dôvodom môjho pozmeňujúceho návrhu, ktorý ste obdržali, je tá skutočnosť, že nebol schválený cestný zákon, a preto bolo potrebné upraviť znenie predloženého návrhu zákona v tých paragrafoch, kde bolo poukazované na ustanovenia nového cestného zákona. Ďakujem, to je všetko.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.

Pán poslanec Fedor, nech sa páči, do rozpravy. (Hlasy z pléna.)

Prepáčte, pán poslanec Fedor, ešte raz poprosím o slovo pána poslanca Kovačócyho.

M. Kovačócy, poslanec: Bod 1 k čl. I. Bod 5 sa vypúšťa.

Odôvodnenie. Poznámku pod čiarou k odkazu 2c nie je možné novelizovať vzhľadom na to, že nebol schválený prezidentom vrátený zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Bod 2 k čl. I. Bod 7 sa vypúšťa.

Odôvodnenie. Ustanovenie sa vypúšťa vzhľadom na to, že nebol schválený prezidentom vrátený zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Bod 3 k čl. I. Za bod 21 sa vkladá nový bod 22, ktorý znie: "V § 18 odsek 3 znie: "Vojenský policajt je oprávnený zadržať vodičský preukaz za podmienok ustanovených v osobitnom predpise, ak ide o osoby, ktorých priestupky môže objasňovať."." Poznámka pod čiarou k odkazu 3aa znie: "^3aa) § 66 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov."

Odôvodnenie. Zmena navrhovaná v bode 3 je totožná so zmenou v bode 4 informácie výborov Národnej rady Slovenskej republiky okrem poznámky pod čiarou 3aa. Túto poznámku pod čiarou je potrebné upraviť vzhľadom na to, že nebol schválený prezidentom vrátený zákona o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Bod 4 k čl. I. Bod 22 bod sa vypúšťa.

Odôvodnenie. Poznámku pod čiarou k odkazu 3b nie je možné novelizovať vzhľadom na to, že nebol schválený prezidentom vrátený zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Bod 5 k čl. I. V bode 29 poznámka pod čiarou k odkazu 5 znie: "⁵⁾ § 64 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z."

Odôvodnenie. Vzhľadom na to, že nebol schválený prezidentom vrátený zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je potrebné poznámku pod čiarou dať do súladu s platným zákonom o premávke na pozemných komunikáciách.

Ďakujem, to je všetko. Skončil som.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec, takže už ste skončili, áno. Dobre, ďakujem.

Faktické poznámky nie sú, takže teraz pán poslanec Fedor, nech sa páči, máte slovo.

M. Fedor, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, rád by som uviedol niekoľko poznámok k predkladanej novele o Vojenskej polícii.

Nechcem kritizovať jednotlivé navrhované zmeny, pretože pre plnenie súčasných úloh Vojenskej polície je potrebné ich mať zákonne ošetrené, a preto ja ich aj podporím. Mám však niekoľko pripomienok, ktoré sú skôr príspevkom k diskusii o lepšom fungovaní Vojenskej polície ako útvaru, ktorý v budúcnosti môže plniť úlohy súvisiace s bezprostredným ohrozením života i majetku slovenských občanov. Verím, že takto budú tie pripomienky aj chápané.

Podľa môjho názoru je existujúci zákon v súčasnej podobe aj s navrhovanými zmenami už prežitý. Organizácia, štruktúra aj úlohy Vojenskej polície neodzrkadľujú zmeny, ktoré v posledných rokoch nastali v ozbrojených silách. Ako príklad uvediem plnú profesionalizáciu, kladený dôraz na expedičný charakter ozbrojených síl, zahraničných misií a podobne. Dnes prerokúvaná novela len dopĺňa niektoré technicko-organizačné otázky a nereflektuje na zmienené hrozby a riziká. Myslím si preto, že je potrebné zamyslieť sa nad tým, do akej miery náš súčasný bezpečnostný systém reflektuje na zmeny v bezpečnostnom prostredí, či nenastal čas na zbavenie sa niektorých klišé z obdobia studenej vojny, týkajúcich sa budovania jednotlivých typov bezpečnostných síl. Myslím tým sily vojenské, ako aj policajné, ktoré dnes svojou štruktúrou, ale predovšetkým schopnosťami nezodpovedajú aktuálnym potrebám. Po skončení studenej vojny sa začali objavovať otázky, či potrebujeme naďalej klasické armády alebo ich bude potrebné nahradiť inými typmi ozbrojených bezpečnostných síl. Táto dilema zostáva vo svojej podstate podnes a týka sa celej strednej a východnej Európy. Dokázali sme čiastočne vyriešiť typy síl pre nasadenie mimo vlastného územia, a to spôsobom ľahkých expedičných síl. Zatiaľ sme sa však nedokázali úplne zbaviť syndrómu potreby tzv. ťažkých síl na vlastnú obranu s veľkou logistikou, starými systémami a finančnou náročnosťou, a to aj napriek tomu, že sme už štyri roky členmi euroatlantických bezpečnostných štruktúr. Navyše, posledné roky ukázali, že na vlastnom území sme najviac zraniteľní nevojenskými rizikami spojenými s prírodnými a priemyselnými katastrofami alebo organizovaným zločinom. Tieto riziká sa už objavili v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. A mnohí vojenskí predstavitelia sa vtedy obávali, že neexistencia konkrétnej vonkajšej hrozby by mohla viesť k strate rešpektu ozbrojených síl vo verejnosti, že armáda bude označovaná jednoducho za požierača peňazí. Aj to viedlo k využívaniu ozbrojených síl na plnenie netradičných úloh, hoci na to príslušníci ozbrojených síl neboli vycvičení, resp. nasadenie bolo neadekvátne. Môžeme to nazvať asistenčnými úlohami. Plnenie týchto úloh však ukazuje, že na niektoré nové druhy ohrození nepostačujú len vojenské alebo len policajné schopnosti a vyžaduje si to typ síl s kombinovanými vojensko-policajnými schopnosťami.

Jednou z možností, ako sa s týmto problém vyrovnať, je vybudovať sily alebo budovať sily, ktoré sú vo všeobecnosti nazývané paramilitaristické policajné sily alebo v zahraničí žandarmérie. Tento druh ozbrojených síl je schopný významne prispieť tak do spôsobilosti národnej obrany, ako aj do stabilizačných operácií a pri podpore civilných autorít, a tak vyplniť medzeru medzi použitím vojenskej sily a policajným vynucovaním práva. Zmena rizík a ohrozenia v závislosti na tom aj úloh, ktoré súvisia s bezpečnosťou, a je ich ťažké riešiť buď vojenskými, resp. len policajnými nástrojmi, posúva tento druh síl do popredia nielen na národnej, ale aj medzinárodnej úrovni. Potvrdilo sa to aj pri ich nasadení v Bosne a Hercegovine, v Kosove i Iraku. Podobné sily má v súčasnosti okolo 50 krajín na svete. Myslím si, že aj v našich podmienkach chýba takýto druh vojenských síl, čo potvrdilo nasadenie nepripravených a právomocami nevybavených vojenských jednotiek, napr. pri ochrane slovensko-ukrajinskej hranice, resp. pri potláčaní rabovačky na východnom Slovensku pred niekoľkými rokmi. Nemáme s takýmto druhom síl ani novodobú tradíciu, hoci v minulosti na území bývalého predvojnového Česko-Slovenska pôsobili zložením podobné jednotky.

Uvedomujeme si potrebu vylepšiť fungovanie bezpečnostného aparátu na Slovensku. Vieme, že sa musia zjednocovať a integrovať niektoré úlohy ministerstva vnútra a ministerstva obrany. Nemôžeme viesť prísne deliacu čiaru medzi týmito rezortmi, ak chceme, aby najvážnejšie bezpečnostné riziká pre slovenských občanov boli včas eliminované. K tomu môže prispieť práve lepšia koordinácia, zjednocovanie úloh medzi jednotlivými zložkami bezpečnostného aparátu. Pracujeme na analýze, akým spôsobom tieto schopnosti dosiahnuť. Jedným z možných riešení je zmena poslania a postavenia Vojenskej polície. Budovanie takýchto, resp. podobných druhov bezpečnostných síl na vojenských i policajných silách, ktoré majú schopnosti reagovať na nové druhy rizík a ohrození, vyplní medzeru medzi použitím vojenských síl a vynucovaním práva. Malo by to byť zároveň prioritou do budúcnosti, prioritou, ktorá zabezpečí, že v budúcnosti bude bezpečnostný aparát schopný lepšie, efektívnejšie reagovať na bezprostredné ohrozenia slovenských občanov. Tak ako sa menia ohrozenia, riziká pre slovenských občanov, rovnako musí byť aj flexibilný bezpečnostný aparát. Nemôžeme ustrnúť, ale musíme hľadať čo najvhodnejšie poslanie pre jednotlivé zložky tohto bezpečnostného systému. Bude si to vyžadovať čas a investície. Sú to však investície do bezpečnosti našich občanov i celej Slovenskej republiky. Možným východiskom je začať budovať tieto sily práve na báze terajšej Vojenskej polície. Ďakujem za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.

S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Vášáryová. Končím možnosť sa prihlásiť.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predseda. Ja by som chcela podporiť môjho kolegu a pripomenúť vám, pán minister, že nemáme vyriešené ani pôsobenie polície alebo slovenských policajtov pri ochrane našich ambasád v zahraničí. Pripomínam kritickú situáciu samovražedného útoku pred našou ambasádou v Bagdade, možnosť proste ochrániť našich policajtov, ktorí tam boli a vôbec možnosť nasadiť ich tam, toto ja považujem za mimoriadne dôležitý problém, ktorý bude treba, čo sa týka Vojenskej polície nasaditeľnej v zahraničí, riešiť veľmi rýchlo. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Fedor, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nie.

Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete reagovať. Nie.

Pán spravodajca, chcete reagovať? Nie.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Poprosím teraz pána poslanca Kahanca, aby nás informoval o výsledkoch tajného hlasovania o 

návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

Nech sa páči.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, ktoré sa konalo dnes 17. septembra 2008.

Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 126 hlasovacích lístkov.

Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky, zo 126 odovzdaných hlasovacích lístkov boli všetky hlasovacie lístky platné.

Zo 126 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá za Pavla Abrhana hlasovalo 122 poslancov, proti návrhu nebol žiaden poslanec, hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

Podľa § 15 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní Pavol Abrhan bol zvolený za predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne pánovi poslancovi.

Konštatujem, že v tajnom hlasovaní sme zvolili Pavla Abrhana za predsedu výboru pre kultúru a médiá.

Samozrejme, pán poslanec Abrhan prijmite aj moju gratuláciu k zvoleniu. Ponúkam vám teraz miesto, ktoré vám patrí vo vedení. A môžete ho zaujať a teším sa na spoluprácu.

Ďakujem pekne, kolegyne, kolegovia.

Budeme pokračovať teraz... (Hlas z pléna.)

Pán poslanec, nech sa páči, prepáčte, nech sa páči, máte slovo.

P. Abrhan, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Panie poslankyne, páni poslanci, chcem poďakovať všetkým poslancom, ktorí sa zúčastnili voľby a prejavili akýkoľvek svoj názor pri hlasovaní. Osobitne, samozrejme, chcem poďakovať tým, ktorí moju kandidatúru podporili. Ďakujem veľmi pekne a teším sa na spoluprácu ako vo výbore, takisto aj v pléne Národnej rady. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Takže budeme pokračovať v programe.

Najprv poprosím pána poslanca Richtera, aby ako jeden z navrhovateľov v druhom čítaní zaujal miesto.

Budeme pokračovať v druhom čítaní o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rudolfa Pučíka, Jána Richtera a Jána Kovarčíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2004 Z. z. o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky na obec alebo vyšší územný celok v znení neskorších predpisov.

Je to tlač 665 a spoločnú správu máte ako tlač 665a.

Teda poprosím, za výbor pán poslanec Richter aby odôvodnil návrh.

J. Richter, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, pán minister, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, predkladám na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní poslanecký návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2004 Z. z. o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky na obec alebo vyšší územný celok v znení neskorších predpisov.

Citovaný zákon nadobudol účinnosť 1. mája 2004. V zmysle tohto zákona môže byť prevod vlastníctva majetku štátu obciam a vyšším územným celkom realizovaný až po jeho ponuke štátnym rozpočtovým organizáciám alebo štátnym príspevkovým organizáciám, a to len v prípade, že tieto organizácie o ponúkaný majetok neprejavia záujem. Po ukončení ponukového konania je ministerstvo obrany alebo ministerstvo vnútra povinné ponúknuť prebytočný nehnuteľný majetok obciam alebo vyšším územným celkom v územnom obvode, v ktorom sa nachádza. Prevod vlastníctva majetku obciam alebo vyšším územným celkom sa realizuje bezodplatne formou darovacej zmluvy. V rámci tohto procesu má rozhodujúce postavenie vláda Slovenskej republiky, keďže prevody vlastníctva sa realizujú na základe jej rozhodnutia.

Prijatím zákona č. 172/2004 Z. z. sa značne urýchlil a zjednodušil proces nakladania s prebytočným nehnuteľným majetkom štátu v správe Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Postup v zmysle tohto zákona znamenal aj majetkový prínos pre obce a vyššie územné celky, keďže tieto subjekty nadobúdajú majetok štátu bezodplatne formou darovacej zmluvy. Od účinnosti tohto zákona prešiel na obce alebo na vyšší územný celok majetok v hodnote takmer 1,7 mld. korún. Celkove išlo o 97 nehnuteľností.

Postup podľa tohto doteraz platného zákona mal pozitívny efekt z hľadiska urýchlenia a zjednodušenia procesu nakladania s prebytočným nehnuteľným majetkom štátu v správe ministerstva obrany a ministerstva vnútra. Faktom je však nulový finančný prínos z takéhoto nakladania s majetkom štátu, t. j. žiadny príjem do štátneho rozpočtu. Vzhľadom na to, že ide o majetok štátu nadobudnutý z prostriedkov štátneho rozpočtu, je žiaduce, aby sa časť finančných prostriedkov vrátila naspäť do štátneho rozpočtu.

Cieľom vypracovania tejto osobitnej právnej úpravy, ktorú ako poslanecký návrh predkladáme, bolo zosúladenie procesu nakladania s nehnuteľným majetkom štátu v správe Ministerstva obrany Slovenskej republiky s požiadavkami kladenými v rámci vstupu Slovenskej republiky do NATO a vstupu Slovenskej republiky do schengenského priestoru, čo sa týka majetku ministerstva vnútra a colnej správy Slovenskej republiky.

Nová úprava rozširuje postup, v rámci ktorého bude majetok štátu ponúknutý aj v rámci osobitného ponukového konania. A takýto majetok štátu budú môcť nadobudnúť aj iné osoby ako obce a vyššie územné celky, avšak odplatne.

Bezodplatne budú naďalej nadobúdať majetok štátu len obce a vyššie územné celky. Rozdiel oproti pôvodnej právnej úprave bude v tom, že obce a vyššie územné celky budú môcť prebytočný nehnuteľný majetok štátu nadobudnúť darovaním až v prípade, ak o majetok neprejaví žiaden subjekt záujem v rámci osobitného ponukového konania alebo ďalšieho ponukového konania.

Rozsah prebytočného majetku už nie je taký významný, aby sa nakladanie s ním urýchľovalo a zjednodušovalo len na ponuku štátnym rozpočtovým alebo štátnym príspevkovým organizáciám a na jeho darovanie obciam a vyšším územným celkom. Ide už totiž o minimum kasární alebo ich častí. Prebytočných je 6 skladových areálov, 14 pozemkov a vojenských objektov bez stavieb a 26 ďalších vojenských objektov, ako sú cvičiská, tankové cesty, vlečky, strelnice, kryty a iné.

Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona, ktorý bude znamenať pozitívny dopad na štátny rozpočet, nakoľko dôjde sčasti k navráteniu finančných prostriedkov, ktoré boli z neho čerpané na vybudovanie, resp. zakúpenie predmetných nehnuteľností.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.

Pán Miroslav Jureňa bude spravodajcom výboru pre financie, rozpočet a menu.

Ešte sa ospravedlňujem, pri úvode samozrejme, pán poslanec Richter, uvádzal návrh za navrhovateľov, a nie za výbor. Ospravedlňujem sa.

Takže teraz má slovo pán spravodajca pán poslanec Jureňa.

M. Jureňa, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 906 z 20. júna 2008 pridelila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rudolfa Pučíka, Jána Richtera a Jána Kovarčíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2004 Z. z. o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky na obec alebo vyšší územný celok v znení neskorších predpisov (tlač 665), týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne.

Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o návrhu stanoviská poslancov Národnej rady a k predmetnému návrhu zákona zaujali výbory odporúčanie schváliť návrh s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť návrh s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

Zároveň výbor určil mňa za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma predniesť spoločnú správu v Národnej rade. Ďakujem za slovo.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala dve písomné prihlášky. Písomne sa do rozpravy prihlásil za klub Kresťanskodemokratického hnutia pán poslanec Brocka. Ďalej sa písomne prihlásil pán poslanec Farkas.

Ako prvý má slovo pán poslanec Brocka. Nech sa páči.

J. Brocka, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni, pred chvíľou sme hlasovali o viacerých poslaneckých návrhoch zákonov. A ste si mohli všimnúť, že z opozície hlasovali takmer všetci prítomní za poslanecké návrhy zákonov, ten, ktorý bol o vianočnom príspevku dôchodcom, alebo ten, ktorý bol o príspevkoch baníkom. Obávam sa ale, že tento poslanecký návrh, ktorý teraz prerokúvame, je veľmi silná káva, obrazne povedané. A myslím si, že poslanci, ktorí si ho preštudovali, teda z opozície, verím, určite nepodporia tento návrh. A aj vládni poslanci, ktorým ide napr. o plnenie vládneho programu tejto vládnej koalície, tak by sa tiež mali vážne zamyslieť, či tento poslanecký návrh zákona podporia.

Názov tohto zákona je návrh zákona o prevode majetku Slovenskej republiky na obec a vyšší územný celok. Všetko v poriadku, taký zákon dnes platí, existuje, ale ja si myslím, že pokojne predkladatelia mohli tomuto návrhu zákona dať iný názov, aby vystihoval, čo je obsahom tejto novely. A pokojne sa mohol volať návrh zákona o prevode majetku štátu do vlastníctva tých našich. Áno, dámy a páni, bolo by to výstižné a nebola by to kamufláž. Touto novelou zákona sa obce a vyššie územné celky dostávajú na vedľajšiu koľaj. Touto novelou nejde o žiaden prevod štátneho majetku obciam a vyšším územným celkom. Týmto návrhom zákona ide o skrytú privatizáciu. Priznám sa, že principiálne ja proti privatizácii nič nemám, najmä ak ide o zmenu vlastníctva transparentne a v súťaži, aj keď priznám sa, že od vás by som to nečakal. A určite by to od vás nečakali ani vaši voliči, lebo vy ste privatizáciu aj vo svojom programovom vyhlásení odmietli. Čiže dá sa to povedať aj inak. Tento návrh zákona je rozdávanie štátneho majetku svojim verným mecenášom v pozadí strán alebo iným, ktorí ešte neboli účastní žiadnej podobnej takejto akcie, či šlo o sociálne podniky alebo iné projekty, pri ktorých najmä členovia vládnej koalície asistujú pri prerozdeľovaní či verejných alebo aj európskych zdrojov.

Dámy a páni, keby to bola privatizácia, tak by to bola súťaž. A osoh by z toho mal štát, spoločnosť, pretože by vyhral ten, kto dá najviac. Ale vy ste upravili pravidlá tak, že ide o prevod majetku štátu za zlomok ceny. A ten je v podstate v zákone popísaný v bode 6, a to je zásadná zmena dnes platného zákona, že vy ste na prvom mieste prišli s novými nadobúdateľmi. Teraz sú to nové osoby.

Potom v texte zákona sú to noví nadobúdatelia. A spôsob, akým sa dostanú títo nadobúdatelia k majetku, je tiež zaujímavý. Je to taká nová forma nadobúdania majetku, osobitné ponukové konanie, opakované osobitné ponukové konanie, ďalšie opakované ponukové konanie, až bude cena znížená o 70 %. Samozrejme, tých 70 % len v prípade napr. objektov ministerstva obrany, ktoré sa takto dostanú do rúk nových osôb pred obcami a vyššími územnými celkami, to predstavuje pri odhadovanom objeme majetku 1,7 mld. korún, znížených o tých 70 %, to je na rozdanie 1,2 mld. korún vašim, predpokladám, lebo tak to dopadne, tak to robíte, tak sa to robí pri tendroch, tak sa to robí pri výberových konaniach, jednoducho vždycky vyhrávajú tí správni.

Dobre ste to vymysleli. Musím uznať, že robíte "pokroky", a aj spôsob, akým ste to navrhli, že to nenavrhuje vláda, ale páni poslanci. A vláda akoby nič, ona nie je zlodej, ona je muzikant.

Páni poslanci, ak si myslíte, že vám to v tichosti prejde, tak vám poviem, že vám to v tichosti neprejde, lebo obce, ktorých sa to týka, aj vyššie územné celky o tom veľmi dobre vedia. Čiže neprejde vám to, ak chcete ich obrať o majetok, ktorý, myslím si, im právom patrí, lebo ten pôvodný zákon z roku 2004 bol o tom, že áno, štát sa môže zbaviť prebytočného majetku, aby ho efektívne využil, napr. aj prevodom na obce, lebo obce v rámci decentralizácie aj v rámci napr. reformy armády či odsunu ruských vojsk jednoducho majú vo svojich katastroch, majú vo svojich regiónoch ekologické záťaže, na ktoré potrebujú zdroje, na ktoré musia rátať s istými výdavkami alebo s plnením funkcií, ktoré od nich štát a spoločnosť vyžadujú. Obce, ZMOS sa týmto spôsobom, že navrhujete tento zákon ako poslaneckú iniciatívu, nemohli zúčastniť pripomienkového konania, ale ich postoj a odmietavé stanovisko je známe.

Páni kolegovia, ak píšete v dôvodovej správe, v časti Doložka vplyvov napr. na podnikateľské prostredie, že nebude mať návrh dopad na podnikateľské prostredie, tak vám chcem povedať, že ho bude mať. Vy takto deformujete a devastujete podnikateľské prostredie, že vaši klienti budú uprednostnení pred tými ostatnými.

Páni a dámy, aj z týchto dôvodov, ktoré som tu spomenul, poslanci za Kresťanskodemokratické hnutie tento návrh zákona nepodporia. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Brocku majú pani poslankyňa Vaľová, pán poslanec Jasaň a pani poslankyne Tóthová a Sabolová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Pani poslankyňa Vaľová má slovo.

J. Vaľová, poslankyňa: Pán kolega Brocka, ja keby som vás počúvala ako nezainteresovaný človek, ktorý by nerozumel tejto predlohe zákona, tak by som si skutočne bola istá, že ideme privatizovať alebo brať majetok obcí alebo mesta. Veď predsa tento návrh je úplne z opačného konca, ako ste povedali. Tu štát rozhoduje, akým spôsobom naloží so svojím majetkom. Čiže ministerstvá rozhodujú o tom, akým spôsobom naložia s prebytočným majetkom, ja tomu takto rozumiem.

A druhá vec. Ja sa spýtam: Ak ministerstvo sa rozhodne predať svoj prebytočný majetok, čo teraz bolo takto, že ich previedol na obce alebo mestá, tak tieto finančné prostriedky sa predsa vrátia naspäť štátu a do kapitoly určitého ministerstva alebo do Štátnej pokladnice, kde potom tieto peniaze, o ktorých sa rozhodne, sa prerozdelia, myslíte si, že je to správnejšie? Ja dám otázku, pretože zasadám vo vyššom územnom celku ako poslankyňa a zasadám aj v meste čiže zasadám v dvoch parlamentoch, kde vidím, čo sa deje: Myslíte si, že je to správne, ak štát prevedie svoj majetok na vyšší územný celok alebo na obec a tá to obratom predá a ide to okamžite do inej pokladnice miesto toho, aby za tieto peniaze štát mohol pomôcť širším vrstvám obyvateľstva? A pýtam sa vás: Kto budú potom tí, ktorí to kúpia, ak napr. v prešovskom vyššom územnom celku tri štvrtiny poslaneckého parlamentu tvorí SDKÚ, KDH? Čiže tam nahrávate tento majetok, kde sú tri štvrtiny poslancov a kde, si myslím, kontrola je omnoho menšia ako ak štát predá majetok, je pod kontrolou parlamentu, je pod kontrolou vlády, je pod kontrolou médií. Myslím, že je omnoho vyššia. Takže ja považujem, ako ja tomu rozumiem, tento návrh za veľmi správny, pretože tu štát si rozhodne, akým spôsobom naloží so svojím majetkom, a nie presunie ho na obce a vyššie územné celky. (Ruch v sále.) Tak, pani kolegyňa, vám nerozprávam divadlo. Prosím vás pekne, hrajte v Národnom divadle, ale nemáchajte tu rukami, nohami.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Jasaň.

V. Jasaň, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán Brocka, vás niekedy počúvať, to je naozaj silná káva.

A budem reagovať na tú časť, keď ste hovorili o tých našich. Asi ste mali na mysli tých vašich, vtedy, keď ste vy tam boli. Skúste si zistiť, kam v hodnote takmer 1,8 mld. na ktoré obce išiel majetok a akým spôsobom "efektívnym" s nimi nakladali. Netvrdím, že to tak bolo všade. Skúste to.

A ja len jednu poznámku poviem, že aj v čase, keď tento zákon platil, boli objekty, o ktoré štátne rozpočtové alebo príspevkové organizácie alebo obce neprejavili záujem. A ministerstvo uskutočnilo tzv. osobitné konanie. A bolo predložených takmer vyše 200 položiek. Boli ponúkané niekoľkokrát, trikrát, štyrikrát, päťkrát. A nikto nemal o ne záujem. Čo s nimi teraz chcete robiť ďalej? Znova budú len na náklady ministerstva ďalej spravované? A ja sa potom vyjadrím v rozprave ešte k ďalším veciam.

Vy veľmi radi zhadzujete vinu na túto vládu vo všetkom. Osem rokov ste tu boli, osem rokov ste bačovali s majetkom. A teraz to, čo ste vy robili, chcete hodiť na súčasnú vládu? Aspoň si prečítajte, preštudujte to, čo ste urobili, kam ste tie majetky všetky dali a čo s nimi je teraz. A potom sa môžeme rozprávať. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Áno, ďakujem. Rozhodne patrím medzi tých, ktorí veľmi radi obciam pridajú finančné prostriedky. Minulý týždeň som tu bojovala, keď dostavajú kompetencie, aby zo štátneho rozpočtu obciam išli aj financie. Takže nie je to žiadny nejaký negatívny postoj k obciam.

Ale v tom, čo som tu počula, pán poslanec Brocka, je mi jasné, že sú vám absolútne právne kategórie úplne neznáme. Niekomu vziať majetok znamená, že to, čo dnes vlastní, mu beriem. A tu vôbec o to nejde. Tu ide o veci, majetky, ktoré dnes vlastní štát. A právne sa reguluje, akým spôsobom zbytočného majetku sa tento štát zbaví. Teda nič sa obciam neberie. Pán poslanec, tieto právne kategórie pri posudzovaní zákona majú veľký význam. Takže keď vystúpite a chcete niečo kydať na predkladateľov tohto legislatívneho návrhu, tak si objasnite právne kategórie a zmysel predkladaného návrhu zákona a potom, prosím vás, hovorte také súdy, ktoré ste tu vyriekli. Bez tejto znalosti je to skutočne len osočovanie predkladateľov legislatívneho návrhu. Ďakujem za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Moje smerovanie vystúpenia bude priamo na pána predchádzajúceho, ktorý vystúpil, pána poslanca Brocku. A chcem mu poďakovať za toto vystúpenie, pretože každý poslanec, ktorý sedí tu v tejto sále, a každý človek a občan, ktorý počul toto vysvetlenie, pochopil, o aký základný princíp v tejto novele zákona ide. Je úplne jasné, že my dnes týmto zákonom neberieme nič obciam ani vyšším územným celkom, ale im ani nič nedáme, pretože súčasný zákon im ponúka ako prvým, a to je väčšia skupina ľudí, ktorým môže poslúžiť táto nehnuteľnosť.

A bola by som rada, myslím si, že pán poslanec sa veľmi dobre a jasne vyjadril, aby ministerstvo rozhodlo na základe zákona, vláda rozhodne na základe zákona. A my ten zákon tvoríme. Čiže my ideme zmeniť to, že bude ministerstvo rozhodovať tak, ako si pripravilo cez poslanecký návrh zákon. A toto je veľmi, veľmi vratká pôda, ak prejde tento návrh zákona.

A ešte jedna poznámka. By som chcela povedať, že snáď si nemyslíte, kolegovia, že sa dali v zmysle tohto zákona nadbytočné nehnuteľnosti alebo nadbytočný majetok presúvať do obcí, kde sme mali ako bývalá vládna koalícia svojich zástupcov. Veď ten majetok je v tej obci, kde bol. A ja som mala trošku pocit z tých reakcií aj, pán poslanec Brocka, že to kolegovia nepochopili, ako keby sme boli tie nehnuteľnosti museli prestavať do inej obce, aby ich dostali poslanci obcí a miest, tých, kde sme mali svojich zástupcov. Čiže ja by som prosila o súdnosť v tejto sále. A veľmi vám chcem poďakovať, lebo občania pochopili, o čo v takej nevinnej novele môže ísť a aké veľké majetky... (Vystúpenie prerušené časomierou.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Brocka bude reagovať na faktické poznámky. Nech sa páči.

J. Brocka, poslanec: Pani poslankyňa Tóthová, vy ste legislatívec z ústavnoprávneho výboru. Ak možno ste si prečítali návrh týchto pánov poslancov. Tak na vašom mieste by som čakal, že dáte pozmeňujúci návrh, aby zmenili páni aj názov zákona, pretože to nie je teraz po prijatí toho zákona o prevode štátneho majetku na obce a VÚC, ale na iné osoby. A tie iné osoby, ktoré majú títo páni na mysli, sú dokonca predradené pred obec a vyšší územný celok. Dokonca ak nemá záujem rozpočtová alebo príspevková organizácia o prebytočný majetok, tak je ministerstvo povinné ponúknuť tento majetok za zákonom predpísaných podmienok iným osobám. (Ruch v sále.) Poprosím vás o pokoj, ja hovorím s pani Tóthovou, ona ma nepočúvala. (Smiech v sále.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pokračujte, ide vám čas.

J. Brocka, poslanec: Ďakujem pekne.

K pánovi Jasaňovi. Pán kolega, koho, či našich alebo vašich, som mal tým na mysli? Ja som si len spomenul na výrok predsedu vlády. On jasne povedal, nie o opozičných, o vás hovoril. A tých som mal na mysli, lebo veď budeme to môcť sledovať, ako ten majetok bude prechádzať do iných rúk okrem obcí a VÚC.

Ale to podstatné, pán kolega, ak ste naozaj chceli riešiť tento problém prebytočného majetku a hovoríte, že nie je oň záujem. No tak stačilo tie iné osoby dať za obce a VÚC-ky. To znamená, keď nemajú záujem o prebytočný majetok štátu vyššie územné celky alebo obce, potom sa ponúkne iným osobám. Tomu rozumiem a by som za to hlasoval. Ale vy ste tie iné osoby, vašich... (Vystúpenie prerušené časomierou.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Farkas.

I. Farkas, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, pán poslanec Richter zdôvodnil predloženie tejto poslaneckej novelizácie zákona o prevode majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky na obec a vyšší územný celok dvomi argumentmi vo výbore pre financie, rozpočet a menu. Jednak potrebuje naplniť príjmovú stránku štátneho rozpočtu, nesprávnosťou doterajšej praxe, lebo veľa obcí neprejavilo záujem o ponúknutý nehnuteľný majetok v štátnom vlastníctve, resp. ak sa majetok štátu daroval obciam, niektoré obce nevedeli, čo s nadobudnutým majetkom.

Dovoľte, aby som oponoval. Verejné vlastníctvo môže byť štátne alebo samosprávne. Nešlo teda do roku 2006 o privatizáciu, teda darovanie štátneho majetku v správe ministerstva obrany súkromnej osobe alebo súkromnej spoločnosti. Išlo o jeho prevod miestnej alebo regionálnej samospráve. Po hlbokých štrukturálnych reformách sa štátny rozpočet konsolidoval v prvom a druhom kvartáli tohto roku a bol dokonca prebytkový. Štátny rozpočet nie je odkázaný na podhodnotený a pochybný predaj nehnuteľného majetku v správe ministerstva obrany. Naproti tomu rozpočty miest a obcí po fiškálnej decentralizácii a najmä po nadobudnutých nových originálnych kompetenciách sú napäté, obciam a mestám sa dýcha ťažko. A vo viacerých prípadoch sa ukázalo, že obce a mestá vedia lepšie hospodáriť so zvereným majetkom ako štátna správa. Príkladov na chátranie budov v štátnom majetku je mnoho.

Dovoľte, aby som poukázal na pozitívny príklad z minulosti, ktorý sa uskutočnil v mojom volebnom obvode. V Štúrove ozbrojené sily Slovenskej republiky chceli v minulosti postaviť novú budovu kasární. Desať rokov chátrala nedokončená stavba, zrejme nebol záujem budovu dokončiť. Na základe dodnes platného znenia zákona č. 172/2004 Z. z. sa nedokončená stavba darovala mestu. Mesto stavbu dokončilo. V budove postavilo 35 bytov ku spokojnosti obyvateľov mesta.

Iný príklad je z obce Nána. Tieto kasárne boli tiež na zozname, mali sa darovať obci, lenže v nasledujúcej etape. Predchádzajúca vláda ale ukončila svoje účinkovanie skôr, nedokončila štvorročné volebné obdobie, minister obrany už nestihol darovať ďalšie budovy v správe ministerstva obrany ďalším obciam a mestám. Tento proces sa za posledné dva roky zastavil. Terajšia vláda a minister obrany po voľbách sa chopili iného riešenia. Chcú majetky predať, a to na základe poslaneckej novelizácie zákona. Napriek tomu, že v samospráve obce Nána viackrát prejavili záujem o prevzatie prebytočného majetku v správe ministerstva obrany, dokonca predložili ministrovi zámer na ďalšie využitie majetku dokazujúc, že majú čistý úmysel, päť rokov nevyužité budovy mohli slúžiť na rozvoj obce, nemajú šancu, na základe tejto novely sa obec dostane mimo hry. Nie je teda pravda, čím sa odôvodňuje potreba tejto novely, že obce a mestá nemajú záujem o majetok v správe ministerstva obrany. Pritom osud náňanských kasární je zaujímavý. Kasárne v obci Nána sa postavili za Prvej republiky pre potrebu Armády Česko-slovenskej republiky na začiatku tridsiatych rokov minulého storočia. V roku 1939 sa do kasární nasťahovali vojaci Maďarskej armády. V roku 1946 sa stali domovom vojska Česko-slovenskej ľudovej armády, len do roku 1968, lebo v tomto roku ich stadiaľ vysťahovali, nasťahovali sa tam vojaci Červenej armády v rámci internacionálnej pomoci, vraj dočasne. Dočasne tam zostali do roku 1991. Po tomto roku sa tam nasťahovali vojaci Česko-slovenskej armády a v roku 1993 sa tam nasťahovali vojaci ozbrojených síl Slovenskej republiky. Zostali tam do roku 2003. Tieto neskutočné zmeny nastali za púhych 80 rokov. Napĺňanie štátnej kasy bude pochybné, lebo ak nebude o to záujem, správca štátneho majetku bude môcť znížiť cenu na 30-percentnú úroveň. Čiže nehnuteľný majetok sa predá za babku, čo by zrejme samospráva neurobila.

Čo je ale najviac zarážajúce, je skutočnosť, že táto novela zákona o prevode nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky sa robí formou poslaneckého návrhu. Páni poslanci, nemáte asi čisté svedomie. Takýto zákon sa má novelizovať riadnou iniciatívou ministerstva a vlády, lebo sa bytostne týka majetku štátu. Nedeje sa tak, lebo vy, páni poslanci, a možnože aj kompetentnejší od vás chcete obísť pripomienkové konanie. To by mohlo predĺžiť legislatívny proces, pričom by nastali závažné pripomienky zo strany Združenia miest a obcí Slovenska, Únie miest a iných združení a organizácií. A vy veľmi dobre viete, páni poslanci, že s primátormi a starostami nie je výhodné pohádať sa. Vy to chcete obísť, chcete to vyriešiť elegantnejšie, pod kobercom. Navrhujete ponukové konanie v šiestich fázach. V prvej to ponúknete inej štátnej rozpočtovej alebo príspevkovej organizácii. Ak neprejavia záujem, ponúknete majetok na odpredaj v osobitnom ponukovom konaní za odplatu, za primeranú cenu. Ak cena nebude primeraná, tak znížite cenu najprv na 50 %, potom v ďalšom kole o 70 %. Ak sa majetok nepredá, ponúknete ho obci, na území ktorej sa majetok nachádza, vo forme daru. Ak obec neprejaví oň záujem, tak ponúknete ho vyššiemu územnému celku vo forme daru. Pýtam sa, páni poslanci: Nebolo by korektné v druhej a tretej fáze to ponúknuť obci a následne vyššiemu územnému celku, ak neprejavia o to záujem, následne to ponúknuť na predaj čiže obrátiť poradie? Totiž obce o to mali záujem aj za posledné dva roky, vláda ale nenapĺňala ustanovenia zákona č. 172 /2004 Z. z. Dva roky podržala pripravené darovacie zmluvy predchádzajúcim vedením ministerstva, len aby obce a mestá neboli uprednostnené. Podľa vás to bude lepšie, hospodárnejšie, ak sa majetok predá za babku, za 30-percentnú cenu. Páni poslanci, vysvetlite to primátorom a starostom, vysvetlite to Združeniu miest a obcí Slovenska a Únii miest. Ďakujem pekne. (Potlesk.)