A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Farkasa majú pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Brocka. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Pani Tóthová má slovo. Nech sa páči, pani poslankyňa.

K. Tóthová, poslankyňa: Áno, ďakujem. Ja som si vypočula vystúpenie pána poslanca. Prezentoval svoj názor, zdôvodnil si ho, čiže som si ho vypočula, ale chcem mu poďakovať, že nenavrhol zmenu názvu zákona ako pán poslanec Brocka. Ako legislatívec musím povedať, že tu ide o novelu zákona a keď vstupujem do nejakého zákona, musím svoj legislatívny návrh nazvať tak, ako sa volá zákon, do ktorého vstupujem. A predkladatelia toto presne podľa legislatívnych pravidiel dodržali. Že kývala pani poslankyňa Vášáryová, že by mal byť iný názov, k tomu poviem, no ona je tu prvé volebné obdobie, ale že s takýmto názorom vyjde pán poslanec Brocka, ktorý je tu v parlamente už dlhšie a bol aj ministrom, tak to ma šokuje. Ďakujem za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Brocka, faktická poznámka.

J. Brocka, poslanec: Áno, ja by som chcel poďakovať pánu poslancovi Farkasovi, že pokračoval vo vysvetlení obsahu tejto novely zákona, aby tomu rozumeli tí prostí, jednoduchí ľudia, ktorí nie sú legislatívci. A priznám sa, že súhlasím s pani poslankyňou Tóthovou, že to moje vyjadrenie bolo možno pre legislatívca príliš obrazné, ale rovnako som mal ten istý zámer, odhaliť skutočný zámer predkladateľov tejto novely zákona. Čiže ak chcete, páni poslanci, ktorí predkladáte ten návrh zákona, aby opozícia ho podporila, zaň hlasovala, je tu jednoduchý spôsob, tie iné osoby, ktoré vy preferujete, ak zaradíte za obce a vyššie územné celky, ja si myslím, že tento návrh podporí každý rozumný poslanec.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Farkas, chcete reagovať na faktické poznámky? Nie. Ďakujem.

Takže pán poslanec Farkas bol posledný z písomne prihlásených rečníkov. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Kahanec, Ivančo, Fedor, Jasaň. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

Slovo má pán poslanec Kahanec.

S. Kahanec, poslanec: Pani predsedajúca, ďakujem pekne za slovo. Kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, neplánoval som vystúpenie k tomuto zákonu, ale po niektorých vystúpeniach a najmä po faktických reakciách zo strany koalície som sa predsa len rozhodol vystúpiť.

Už tu spomínala predo mnou kolegyňa Vaľová, že pozná to aj na VÚC-kach, aj na meste. Aj ja to poznám aj na VÚC-kach, aj na meste, lebo tiež som tam poslancom. A neznamená, že budem teraz tvrdiť, že na mestách a obciach už sú ideálne pomery. Ale predsa len tam rozhoduje určitý poslanecký zbor. I keď aj tam sa dá povedať, že tie pozície štatutárov sú rôzne voči poslaneckému zboru. Ale keď je vyvážená poloha poslaneckého zboru v zastupiteľstvách, tak potom tá kontrola, si myslím, je dobrá zo strany zastupiteľstiev a je oveľa väčšia ako nejaké iné prevody osobitným osobám. Pani kolegyňa poslankyňa tam spomínala, že vlastne štát rozhoduje, akým spôsobom naloží so svojím majetkom. Samozrejme, je to právo štátu naložiť so svojím majetkom. Ale vzhľadom na tie reakcie, ktoré tu odzneli, tak môžem povedať, že to bola taká reakcia, že no však teraz sme štát my, štát som ja, ten výrok poznáte zo starých čias, tak si rozhodnime, čo urobíme so svojím majetkom. A nechcem, aby tieto veci teraz išli do tejto emotívnej roviny, lebo nemá zmysel tu vyvolávať nejaké emócie, ale presne toto, čo tu bolo načrtnuté týmito vystúpeniami zo strany opozície, je, aby sa poukázalo, k čomu vlastne tento zákon smeruje.

Jednu vec zdôrazním takisto ešte raz. Zasa sa to robí cez poslaneckú novelu a cez poslaneckú účelovú novelu, aby sa obchádzalo riadne pripomienkové konanie. A takýchto návrhov tu bolo viac. A neustále sa vlastne opakujú. Čiže prečo to nerobíme cez riadnu cestu, aby sa k tomu mohli zainteresovaní vyjadriť a prečo to robíme poslaneckou novelou?

Takže keď sa pozriem na tento zákon. V rámci dôvodovej správy sú niektoré veci ako také bežné konštatovanie, že zostane darovanie majetku štátu obciam i vyšším územným celkom zachované. To sa tam konštatuje. To je síce pekné, ale som rád, že sa v tejto dôvodovej správe takisto uviedlo, že v tom osobitnom ponukovom konaní sa môže postupne cena tohto majetku znížiť najviac o 70 %. A to už je zaujímavý údaj. Celkom som prekvapený, že toto prišlo do dôvodovej správy, lebo vlastne ste poukázali na tú zásadnú vec, ktorá sa týmto dá dosiahnuť. A čakal by som skôr, že sa to tam nedostane a že sa tam nechajú také vágne formulácie, ktoré nebudú ukazovať, o čo tam ide. Ale to, že ste tam uviedli, kvitujem, lebo tým pádom vlastne je to aj potvrdené v rámci tejto dôvodovej správy, že je tam možnosť toho zníženia ceny. A to, že akým spôsobom sa dá k tomu dostať, to už je vec všetkých tých mechanizmov a všetkých tých zabezpečovaní osobitných ponukových konaní cez osobitné predpisy, ako je tam uvádzané v odkazoch, a celým tým procesom ponukového konania. A vieme veľmi dobre, že tieto procesy sú problémové. Už sa robili takisto opatrenia v rámci verejných obstarávaní a nejaké návrhy, aby aj tieto verejné obstarávania mali inú kvalitu a predovšetkým aby zabezpečili transparentnosť a aby boli pri nich stanovené jasné podmienky.

Tak teraz trošku do zákona si dovolím nazrieť. Je tam veľmi veľa začínajúcich viet podmienkovou spojkou ak: "Ak v lehote podľa odseku 1 neprejaví záujem o majetok štátu žiadna rozpočtová organizácia ani štátna príspevková organizácia, ministerstvo alebo organizácia sú povinné," zasa je tam ďalšie také slovko, "povinné", "ponúknuť majetok štátu osobám v osobitnom ponukovom konaní podľa osobitného predpisu." Odkaz je tam v trojke. To je iba začiatok. Ale tá spojka ak pokračuje: "Ak ponuka žiadneho záujemcu nedosiahla v osobitnom konaní výšku primeranej ceny..." A ja sa spýtam, čo je to primeraná cena. Myslím, že táto definícia primeranej ceny slovami "primeraná cena" je asi nie celkom presná. Tá primeraná cena môže byť pre každého iná. Minimálne by som čakal, že tam sa odvoláme na nejaký znalecký posudok alebo niečo podobné, i keď nechcem dávať ani za to stopercentnú garanciu, lebo aj tie znalecké posudky, bohužiaľ, pri týchto našich prevodoch majetku sú niekedy aj podľa mojich skúseností tiež účelové. Ale primeraná cena nič nedefinuje. Čiže ak nemá primeranú cenu, má povinnosť na ďalšie ponukové konanie ísť a znížiť primeranú cenu zasa o 50 %. Čiže už máme tam ďalší vágny pojem "primeraná cena znížená o 50 %". Samozrejme, ak zasa žiadny záujemca nedosiahol tú výšku ceny podľa odseku 3, a to sa točí dookola, tak znižujeme ju o 70 %. A až potom, ak už ani tú nikto nebude chcieť, tak nakoniec ju ponúkneme viacerým obciam alebo obci, pričom ak táto neprejaví záujem a neuzavrie darovaciu zmluvu, tak to ponúkneme vyššiemu územnému celku. No bolo tam veľa spojok ak, bolo tam veľa "primeraných cien" a bolo tam veľa "ďalších opakovaných ponukových konaní". V rámci celého tohto procesu si myslím, že je toľko možností, ako zneprehľadniť tento proces, že nakoniec to len dáva minimálne očakávania, že všetky tieto spojky "ak" sú smerované k tomu záverečnému, k tej záverečnej ponuke, že sa to ponúkne niekomu za tie znížené ceny. Totiž, nakoniec, čo už je ten lepší prípad? Keď už ani darovacie zmluvy nebudú akceptovať ani mestá, ani obce, tak to zostáva v správe ministerstva, resp. organizácie. Tak tam ten majetok akože nezmizne. Takže toto je ten pozitívny koniec. Ale každopádne si myslím, že po skúsenostiach v rámci samospráv proces na samosprávach má oveľa vyššiu kontrolnú možnosť práve cez poslancov a cez medializáciu týchto prevodov. Teraz naposledy myslím, že tam bol prevod vo Svidníku, minule bol uvádzaný prevod v inom meste, kde sa ozývajú poslanci proti podľa nich nedobre pripraveným prevodom, teda ponukám za nižšie ceny a ponukám za, keď to poviem vo vašej terminológii, neprimerané ceny.

Ja ešte raz zdôrazním, ani mestá a obce nedajú stopercentnú záruku, že tieto prevody budú vykonané s optimálnym výsledkom, teda za trhovú cenu a pri solídnych podmienkach, lebo aj tam v konečnom dôsledku rozhoduje poslanecký zbor. A keď sa z poslaneckého zboru väčšina dohodne, tak kľudne to môže predať za tú nižšiu cenu bez akýchkoľvek vyjadrovaní alebo neviem čoho, proste sa tak rozhodne, lebo si myslí, že tento prevod je dobrý. Ale každopádne je tam oveľa väčšia možnosť tlaku na tieto prevody cez každého jedného z nich a cez verejné prostriedky, na ktoré sa môžu odvolať a ktoré môžu vlastne využiť v medializácii týchto buď netransparentných, alebo neprimerane cenovo ohodnotených majetkových prevodov. Zažil som takisto mnoho podmienok na týchto úrovniach, keď minimálne boli udivujúce podmienky výberových konaní, kde sa dávali také podmienky, že človeku zostával trošku rozum stáť. A týkali sa dokonca aj personálnych výberových konaní, ale aj týchto konaní s majetkovými prevodmi. Napriek tomu všetkému si myslím, že tá ponuka tohto prebytočného majetku na mestá a obce a vyššie územné celky je pri tomto riešení určite spravodlivejšia a určite transparentnejšia ako tento model, ktorý ste tu v tomto zákone popísali, a ako tento model chcete presadzovať cez poslaneckú a podľa môjho názoru, dovoľte mi to povedať, účelovú poslaneckú novelu s obídením pripomienkového konania. Takže pripájam sa k predrečníkom, ktorí mali výhrady k tomuto zákonu, a takisto chcem povedať, že na základe toho, čo som povedal, nemôžem tento zákon, samozrejme, podporiť. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktickú poznámku na vystúpenie pána poslanca Kahanca má pán poslanec Jasaň. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec má slovo, nech sa páči.

V. Jasaň, poslanec: Ďakujem. Ja len dve poznámky mám. Ja vám neberiem váš názor, samozrejme, máte na to právo, máte zrejme skúsenosti zo samosprávy. A určite máte také skúsenosti, že samospráva vždy spravodlivo a v prospech občanov rozhoduje. Ja vám to neberiem, ja mám iné skúsenosti, ale to nevadí. Mne len jedna vec prekáža v tom, čo ste hovorili, prečo beriete poslancom Národnej rady ich zákonnú možnosť, zákonné právo. Veď oni majú právo predložiť návrh, majú zákonodarnú iniciatívu. Prečo im ju beriete? Prečo ich tým spôsobom napádate, ako ste to urobili? To by ma strašne zaujímalo. Veď dnes tu bolo dosť poslaneckých návrhov, iniciatív aj z vašich radov a nikto vám to nevyčítal. A vy len útočíte na týchto troch kolegov. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Kahanec, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nech sa páči.

S. Kahanec, poslanec: No nabehla mi tam iba jedna minúta. Takže zareagujem na vás, pán poslanec Jasaň. Ja so samosprávou, samozrejme, mám skúsenosti. A keď ste to pri mojom vystúpení nepostrehli, tak vám poviem, že som niekoľkokrát uviedol vo svojom vystúpení, že mám aj negatívne skúsenosti v samospráve. To znamená, potvrdil som vám, že to v samospráve tiež nie je ideálne. Ale napriek tomu poznám situáciu aj tam, aj tu. A myslím si, že ten model cez ponuku mestám a obciam, resp. aj vyšším územným celkom je korektnejší model a že pri tejto ponuke je väčšia transparentnosť a prehľadnosť týchto majetkových prevodov. Toto, si myslím, takisto je moje právo, aby som toto povedal, a to predovšetkým na základe skúseností, ktoré som prežil na všetkých úrovniach.

A ja vôbec neberiem poslancom právo predkladať novely. Problém je v inom. Ja som im vytýkal zásadnú vec, že práve cez tieto poslanecké účelové novely sa obchádza pripomienkové konanie. A v tom je pes zakopaný, kolega poslanec. Čiže keď nebudete obchádzať pripomienkové konanie a budete tieto veci riešiť návrhom vládnym, kde sa tento návrh zaradí a začlení do riadneho legislatívneho procesu, tak potom sa vyjadria k tomu aj zainteresovaní. To znamená, vyjadria sa aj obce, aj mestá, aj všetci, komu to náleží. A potom môžu dať svoje pripomienky. Ale práve týmito poslaneckými novelami obchádzate pripomienkové konanie.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ivančo. Nech sa páči.

J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, vážený predkladateľ, pán spravodajca, dovoľte mi, aby som sa v krátkosti vyjadril k predmetnému návrhu trojice koaličných poslancov pána Pučíka, Richtera a Kovarčíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2004 Z. z. o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky na obec alebo vyšší územný celok v znení neskorších predpisov.

Aj napriek tomu, čo tu povedala pani poslankyňa Tóthová, chcem tiež sa pridať do rozpravy v zmysle tom, že ak by sme prijali tento poslanecký návrh, tak pravdepodobne názov zákona pôvodného, to si uvedomujem, už potom nevystihuje samotnú podstatu. Totiž práve navrhovaná zmena v bode 4, citujem, "v § 3 ods. 1 sa vypúšťajú slová "na obec alebo vyšší územný celok"," to je v tomto návrhu kľúčové. Netvrdím to, čo už bolo povedané v rozprave, že obce strácajú možnosť nadobúdať majetok. Myslím si, že ale týmto návrhom sa im riadne znepríjemňuje a znevýhodňuje ich postavenie pri nadobúdaní štátneho, a nechcem použiť toto slovo, verejného majetku. Je škoda, že tento návrh nebol predložený ministerstvom alebo vládou ako takou, pretože nepoznáme pripomienky verejnosti, nepoznáme pripomienky ZMOS-u, čítal som sám nejaké vyjadrenia, nepoznáme pripomienky ďalších subjektov, ktoré sa zúčastňujú pripomienkového konania. Bohužiaľ, a to musím konštatovať, týmto návrhom troch koaličných poslancov štát sa rozhodol nedať obciam a VÚC-kam majetok, a to preto, pretože si myslím, že po troch kolách osobitného ponukového konania nebude obciam a VÚC-kam čo previesť.

V dôvodovej správe alebo, myslím, vo vyjadrení pána Richtera z minulej rozpravy je napísané: "Účelom predloženého návrhu zákona má byť podľa predkladateľov predovšetkým zabezpečenie finančných prostriedkov získaných predajom prebytočného nehnuteľného majetku štátu tak, aby boli zdrojom štátneho rozpočtu a následne aby získané finančné prostriedky boli prerozdeľované vládou Slovenskej republiky." Tu, si myslím, je kľúčový ideový spor medzi terajšou opozíciou a terajšou koalíciou, kľúčový ideový spor o tom, kto bude prerozdeľovať prostriedky získané predajom takéhoto majetku. V našej filozofii, vo filozofii decentralizácie verejnej správy, za ktorou si tu za týmto rečníckym pultom stojím, sme vychádzali z toho, že prerozdeľovanie zdrojov získaných, už som to povedal, z verejného majetku je podľa nás lepšie, ak sa deje na čo najnižšej úrovni, podľa nás je to úroveň obcí, miest alebo regionálnej samosprávy, zvlášť preto, pretože som zachytil aj vyjadrenie pána ministra, že v podstate ani sa nevie, koľko finančných zdrojov tento návrh pre ministerstvo, pre štátny rozpočet prinesie, pretože v podstate nevieme presne vydefinovať, aká je trhová hodnota prebytočného majetku.

Myslím si, že v tomto návrhu ide o to podstatné, zmeniť tvár verejnej správy, čo je už pre túto vládnu koalíciu trošku aj charakteristické. A ide o to, neviem, prečo to má byť, aby ste postupne ukrajovali z postavenia obcí, z postavenia regionálnej samosprávy a ukrajovali z ich možností v systéme verejnej správy, z ich možností fungovať, ale aj z ich možností, ako som povedal, nadobúdať verejný majetok. Ide hlavne o to, že namiesto pokračovania v decentralizácii a v subsidiarite v zmysle riadiť veci verejné čo najbližšie k občanovi vrátane správy majetku sa teda stretávame s diktovaním z centra, kde je snahou predať, snahou nedať peniaze dolu, ale snahou deliť peniaze z centra. Mení sa koncept ponímania regionálnej samosprávy. A to mi je pri tomto návrhu zákona najviac ľúto. Mení sa zásadná vec takouto malou novelou, zásadná vec je, že uberáme z postavenia obcí a regionálnej samosprávy. Čo je znepokojujúce, je, že uberáte z postavenia obcí a regionálnej samosprávy, pritom máte takisto riadne zvolených, legitímne zvolených zástupcov.

Chcem uviesť ešte aj to, že prevod prebytočného majetku hlavne v správe ministerstva obrany jeho darovaním na obce vychádzal aj z minulosti, pretože práve kvôli svojej mnohokrát len geografickej polohe trpeli obce prítomnosťou a činnosťou, prítomnosťou či už armády alebo iných ozbrojených zložiek, ale aj činnosťou na tomto majetku, ktorý vlastne teraz je po mnohých zmenách, ktoré prebehli v spoločnosti, prebytočný. A práve v prevode tohto majetku na obce tieto obce, ich obyvatelia, ich zvolení zástupcovia videli a cítili aj istú kompenzáciu toho, čo prežili v minulosti. Navrhovaná novela im však túto šancu obmedzuje, ak nie priam berie. To isté platí o regionálnych samosprávach v širšom ponímaní majetku, kde sa obce nedohodnú, komu patrí, alebo je to mimo intravilánu jednej obce. Vo vzťahu k obciam a vyšším územným celkom sa teda zmena prejaví v tom, že prebytočný nehnuteľný majetok štátu budú môcť síce subjekty nadobudnúť darovaním, ale až vtedy, keď skutočne žiaden človek, a nedá mi to nepovedať, možno blízky vládnej koalícii, skutočne žiaden človek, žiaden záujemca nebude mať záujem o takýto majetok. Až vtedy príde na rad obec alebo samospráva. Predkladatelia zo sociálnodemokratického košiara chcú, aby prebytočný majetok štátu sa odpredával, podotýkam, odpredával aj súkromným osobám a, zdá sa, hlavne súkromným osobám, a teda privatizoval tak, že ceny nehnuteľností bude možné znížiť až o 70 %. Je tu legitímna reálna otázka, či nesmeruje táto zmena k vopred pripraveným predajom za 30 % ceny. Milé kolegyne a kolegovia, som presvedčený, že navrhovaná novela aj kvôli tomu nešla do pripomienkového konania. Nepoznáme názor verejnosti. A nechcem tým povedať pánovi kolegovi Jasaňovi, že spochybňujem tým právo poslanca Národnej rady predložiť legislatívnu zmenu.

Mojou vážnou výhradou je, že využitie majetku štátu, ktorého sú obce kľúčovým prvkom vrátane regionálnych samospráv, touto malou a možno až rozsahom bezvýznamnou novelou, je výsledkom vnímania negatívnej činnosti samospráv zo strany vládnej koalície. Ak tento model má byť tým, ktorý chcete aj nasledujúce 2 roky presadzovať, tak vás prosím, aby ste verejne deklarovali, že obce a regionálne samosprávy sú pre vás na 3. a 4. a možno až na 6., 7. mieste, presne, lebo to vyplýva z predloženej novely zákona o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku v správe štátu alebo v správe Slovenskej republiky na obec a vyšší územný celok.

Z uvedených dôvodov musím povedať, keďže ani v druhom čítaní či už na výboroch alebo v spoločnej správe sa neobjavili také pozmeňujúce návrhy, ktoré by menili tento text a túto filozofiu, Slovenská demokratická a kresťanská únia - Demokratická strana, jej poslanecký klub túto novelu nepodporí. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Ivanča majú pán poslanec Slafkovský, pán poslanec Pučík. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Pán poslanec Slafkovský, máte slovo.

A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem pekne. Ja by som len v krátkosti chcel doplniť môjho predrečníka v tom zmysle, že neverím, že pán minister je osobne stotožnený s takýmto návrhom zákona, pretože tento návrh zákona zabraňuje tomu, aby samosprávy mohli plniť prednostne niektoré úlohy, ktoré sú dané zo zákona v oblasti školstva, sociálnej starostlivosti, zdravotníctva, v oblasti správy verejného majetku. Preto si myslím, že je tu šanca ešte pre pána ministra, aby otvoril znova rozpravu, aby sme v rámci výboru pre verejnú správu pripravili taký pozmeňujúci návrh, ktorý by prešiel v opakovanom druhom čítaní, kde majetok, ktorý obce alebo samosprávne kraje využijú za podmienky, že ho využijú na školské účely, zdravotnícke účely, na sociálne veci, resp. v prospech verejného záujmu, tak ako je definovaný v stavebnom zákona, tieto štyri veci by prednostne zostali mestám a obciam. Pokiaľ to nebudú chcieť využiť na takúto záležitosť, prosím, súhlasím s tým, aby to bolo odpredané vo verejnej súťaži. A ak to chce niekto predať len na šmelinu, nech to predá rovno pod krytím ministerstva financií štát. Ale tieto štyri veci sú zo zákona pre samosprávy dané ako prenesené kompetencie. Ak my odpredáme pozemky mimo, potom ich budú ťažko a veľmi pracne nakupovať napr. pod cestu, autostrádu, školu alebo nemocnicu naspäť samosprávy. Teda preto navrhujem otvorte znovu rozpravu, aby sa mohlo... (Vystúpenie prerušené časomierou.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Pučík, faktická poznámka.

R. Pučík, poslanec: Pán poslanec Ivančo, vaša starostlivosť o verejný majetok je dojímavá. Som toho názoru, že by ste mali oboznámiť poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, čo si predstavujete pod výrazom trhová cena. Občania Slovenskej republiky nestratili pamäť. Majú v živej pamäti predaj Slovenských elektrární, SPP a nikdy nezabudnú na Gabčíkovo, ktoré dostali tzv. závereční investori ako prezent. Za vašej vlády bol majetok v hodnote 1,7 mld. z rezortu obrany doslova darovaný obciam a VÚC. Osud darovaného majetku vás zrejme nezaujíma a nemáte prehľad, či slúži na osoh občanom, ktorých osud vás obzvlášť v súčasnosti trápi. Mám za to, že predmetná novela bude mať pozitívny efekt i v profesionalizácii ozbrojených síl Slovenskej republiky. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Ivančo, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Ja len v krátkosti si dovolím zareagovať na pána kolegu Pučíka, pretože mi dal otázku súvisiacu nie priamo s predkladanou novelou, ale s SPP. Preto ja sa vás pýtam, pán kolega, či viete už, ako štát, ako vláda Slovenskej republiky prerozdelila tých 16,8 mld. korún z výnosu z dane Slovenského plynárenského priemyslu, kde má svojich zástupcov, ktorí tam sedia a ktorí vedia o hospodárení Slovenského plynárenského priemyslu, po tej často spomínanej privatizácii, ktorú tak radi spochybňujete. Prosím vás pekne, povedzte teda občanom, ako vláda Slovenskej republiky prerozdelila 16,8 mld. zo Slovenského plynárenského priemyslu za minulý rok. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, keďže máme prakticky 19.00 hodín, prerušujem rokovanie 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky do zajtra do 9.00 hodiny rána, kde podľa dohody budeme pokračovať návrhmi zákonov, ktoré predkladá minister hospodárstva pán Jahnátek.

(Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.)