Siedmy deň rokovania

27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

18. septembra 2008 o 9.00 hodine

 

M. Hort, podpredseda NR SR: Vážená kolegyňa, vážení kolegovia, otváram siedmy rokovací deň 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prajem vám príjemné dobré ráno.

O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali: podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Viliam Veteška, poslanci Rudolf Bauer, Ferdinand Devínsky, Jozef Liška, Ján Slota a Jozef Šimko.

Pristúpime k prerokovaniu štyroch bodov programu, ktorých predkladateľom je z poverenia vlády Slovenskej republiky minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek, ktorého týmto vítam na rokovaní Národnej rady.

Najskôr budeme rokovať v druhom čítaní o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie tzv. atómový zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 635 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 635a.

Pán minister, prosím, ujmite sa slova a odôvodnite vládny návrh zákona. Nech sa páči.

Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť vám v rámci druhého čítania vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona bol do druhého čítania posunutý uznesením Národnej rady č. 894 zo dňa 19. 6. 2008. Následne bol prerokovaný v dňoch 2. - 4. 9. 2008 v ústavnoprávnom výbore, vo výbore pre hospodársku politiku, výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj a vo výbore pre obranu a bezpečnosť.

Navrhovanou právnou úpravou sa vytvára rámec pre dôslednú transpozíciu novej Smernice Rady 2006/117 EUROATOM z 20. 11. 2006 do právneho poriadku Slovenskej republiky tak, že postup pri povoľovaní cezhraničných prepráv rádioaktívneho odpadu a vyhoretého jadrového paliva je upravený priamo v návrhu zákona. Pokiaľ ide o používanie predpísaných štandardných tlačív, na rozdiel od doterajšej právnej úpravy v § 16 a v prílohe č. 3 súčasného znenia atómového zákona, v ktorých sú vzory tlačív priamo uvedené, predkladaný návrh zákona v súlade so Smernicou Rady 2006/117 EUROATOM odkazuje na tieto tlačivá priamo odkazom na rozhodnutie komisie 2008/312 EUROATOM. Termín ustanovený na transpozíciu vyššie uvedenej smernice je 25. 12. 2008.

Predkladaný návrh zákona oproti doterajšiemu právnemu stavu obsiahnutému v § 16 a prílohe č. 3 atómového zákona predstavuje len legislatívnotechnickú úpravu a vecné rozšírenie pôsobnosti aj o vyhoreté jadrové palivo. O uvedených prepravách aj v súčasnosti rozhoduje Úrad jadrového dozoru, čiže jeho kompetencia zostáva zachovaná. Pokiaľ ide o prepravu inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov, kompetencia zostáva zachovaná pre Úrad verejného zdravotníctva podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vzhľadom na novelizáciu veľkého množstva predpisov súvisiacich s atómovým zákonom, na ktoré sa vyskytuje viackrát odkaz v texte atómového zákona, návrh zákona obsahuje aj legislatívnotechnickú úpravu množstva poznámok pod čiarou. Aktualizácia odkazov je v záujme prehľadnosti a zrozumiteľnosti právnej úpravy.

Počas rokovania výborov boli vznesené pozmeňujúce návrhy, ktoré navrhujú zrušiť správne poplatky za úkony Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky v súvislosti s modelom alternatívneho financovania zavedeným zákonom č. 94/2007 Z. z. Taktiež sa pozmeňujúcimi návrhmi upresňuje kompetencia ÚJD v zákone č. 575/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov vo veci dozoru nad fyzickou ochranou jadrových zariadení zabezpečovanou držiteľom príslušného povolenia. 1. Predkladaný návrh zákona nepredpokladá negatívny dopad na verejné financie, nemá ďalšie ekonomické vplyvy, environmentálne vplyvy, ani vplyv na zamestnanosť alebo podnikateľské prostredie. Návrh zákona sa predkladá bez rozporov. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými sa Slovenská republika riadi.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi požiadať vás o podporu vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využití jadrovej energie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a rovnako aj o podporu pozmeňujúcich návrhov.

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za vaše úvodné slovo.

A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku poslancovi Stanislavovi Janišovi, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Nech sa páči, pán spravodajca.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, pán minister, predkladám spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využití jadrovej energie (tlač 635).

Národná rada pridelila tento vládny návrh zákona ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodársku politiku aj ako gestorskému, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre obranu a bezpečnosť. Všetky výbory Národnej rady odporučili Národnej rade vládny návrh zákona schváliť.

Z uznesení výborov Národnej rady, tých, ktoré ho prerokovali, vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy tak, ako sú uvedené v bode IV tejto spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch spoločnej správy nasledovne: o bodoch 1 až 7 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe. Súčasne ma gestorský výbor poveril ako spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku.

Pán predsedajúci, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Otváram rozpravu. Chcem vás informovať, že do rozpravy som dostal písomnú prihlášku jedného pána poslanca, to je pán Tibor Glenda. Po jeho vystúpení sa bude môcť prihlásiť do rozpravy ústne, kto bude mať záujem.

Pán poslanec, nech sa páči, máte priestor v rozprave.

T. Glenda, poslanec: Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, atómový zákon, ktorého novela je predmetom rokovania, okrem iného upravuje podmienky mierového využitia jadrovej energie, podmienky nakladania s rádioaktívnymi odpadmi a s vyhoretým jadrovým palivom, ako aj podmienky jadrovej bezpečnosti. Otázky záverečnej časti jadrovej energetiky vrátane financovania, ktoré úzko súvisia s týmito oblasťami, rieši zákon o Národnom jadrovom fonde. Finančné prostriedky jadrového fondu sa používajú na úhradu oprávnených nákladov, ktoré boli vynaložené na činnosti súvisiace so záverečnou časťou jadrovej energetiky.

Na základe skúseností pri aplikácii zákona o Národnom jadrovom fonde, ako aj na základe požiadaviek ustanovení spoločného dohovoru o bezpečnosti nakladania s vyhoreným jadrovým palivom a o bezpečnosti nakladania s rádioaktívnym odpadom je potrebné prehodnotiť skutočné potreby financovania činnosti podľa jednotlivých podúčtov, ktoré nemajú zdroje a tým ani zabezpečenie splnenia povinností vyplývajúcich zo stratégie záverečnej časti jadrovej energetiky. Takto sa zabezpečí finančné krytie prioritných činností pri vyraďovaní jadrovej elektrárne A1.

Na základe uvedeného po prerokovaní problematiky s kompetentným ministerstvom hospodárstva predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh.

"Za čl. 1 sa vkladá nový čl. 2, ktorý znie: "Zákon č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona 528/2006 Z. z. sa mení a dopĺňa takto: "V§ 8 ods. 5 znie: Rada správcov predloží každoročne do 30. novembra bežného roka Dozornej rade na schválenie na nasledujúci rok návrh vypracovaný v súlade so schválenou stratégiou na:

a) rozdelenie zdrojov jadrového fondu za bežný rok do jednotlivých podúčtov a na jednotlivé analytické účty, ktoré nemajú zdroje podľa § 7 ods. 1 písm. a). Sú to: 1. Analytický účet podľa ods. 1 písm. a) bodu 1 jadrová elektráreň A1. 2. Podúčet podľa ods. 1 písm. e) na vyhľadávanie lokalít, geologický prieskum, prípravu projektovania, výstavbu, uvádzanie do prevádzky, prevádzku a uzatváranie úložísk rádioaktívneho odpadu alebo vyhoretého jadrového paliva vrátane monitorovania po uzavretí týchto úložísk a vrátane súvisiaceho výskumu a vývoja. 3. Podúčet podľa ods. 1 písm. g) na skladovanie vyhoretého jadrového paliva v samostatných jadrových zariadení;

b) rozdelenie zdrojov jadrového fondu za bežný rok do jednotlivých podúčtov a na jednotlivé analytické účty, ktoré majú zdroje podľa § 7 ods. 1 písm. a) pomerne podľa výšky príspevkov uhradených podľa § 7 ods. 1 písm. a) príslušnými držiteľmi povolenia na prevádzku jadrových zariadení, čo predstavuje: 1. Analytické účty podľa ods. 1 písm. a) bodu 2 jadrová elektráreň V1 a bodu 3 jadrová elektráreň V2. 2. Podúčet podľa ods. 1 písm. b) na vyraďovanie jadrovej elektrárne vrátane nakladania s rádioaktívnymi odpadmi z toho vyraďovania v prevádzkovanej lokalite Mochovce;

c) čerpanie výdavkov jadrového fondu v štruktúre podľa ods. 1."."

2. "V § 9 ods. 1 sa dopĺňa písmeno h), ktoré znie: "Úhradu poistného na poistenie zodpovednosti držiteľa povolenia na etapu vyraďovania jadrového zariadenia, ktoré je vo vyraďovaní za škody spôsobené jadrovou udalosťou."."

3. "V § 9 ods. 2 písm. c) sa na konci pripájajú tieto slová: "Okrem úhrady poistného podľa ods. 1 písm. h)."."

4. "V § 13 ods. 12 sa slová "do 31. decembra 2010" nahrádzajú slovami "do 31. decembra roku 2017."."

Tento článok nadobúda účinnosť 1. novembra 2008, čo sa v prípade jeho schválenia uvedie v ustanovení od účinnosti zákona.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, prosím o podporu môjho pozmeňujúceho návrhu.

Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie v rozprave. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Glendu sa neprihlásil nikto.

Preto sa teraz pýtam, kto sa chce do rozpravy k tomuto návrhu zákona prihlásiť ústne.

Pán poslanec Stanislav Kahanec ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

A slovo má pán poslanec Kahanec, nech sa páči.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi iba pár slov k navrhovanej novelizácii atómového zákona.

Keď si pozrieme dôvodovú správu, na prvý pohľad vlastne nič mimoriadne v rámci tejto dôvodovej správy nie je uvedené. A deklaruje sa, že sa transponuje nová Smernica Rady 2006/117 EUROATOM, dozerá kontrole pri preprave rádioaktívneho odpadu a vyhoretého jadrového paliva, čo, si myslím, je úplne normálne a zároveň sa ešte musí dodržať aj lehota, kedy o tom treba informovať Európsku komisiu.

Nebudem teda uvádzať jednotlivé podrobnosti, ktoré sú uvedené v tejto dôvodovej správe, lebo ju máte pred sebou. Ale len skonštatujem, že vzhľadom na tieto uvedené skutočnosti potreby harmonizovať a transponovať veci, tak Úrad jadrového dozoru predkladá túto novelizáciu, ktorá má práve transponovať tieto ustanovenia o administratívnom postupe a dozore a kontrole cezhraničných prepráv rádioaktívneho odpadu a vyhoretého paliva.

Takisto nie je ani nič mimoriadne v rámci pozmeňujúcich návrhov a doplňujúcich návrhov v rámci spoločnej správy. Ale prekvapil ma poslanecký návrh, ktorý bol pred chvíľou prečítaný. A keďže sa odvolal predkladateľ na pána ministra, že ho konzultoval aj s rezortom, tak sa chcem na pár vecí pri tomto návrhu spýtať. Už včera sme mali pri návrhu zákona o prevode vlastníctva o nehnuteľnostiach výčitku, že prečo kritizujeme nejakú poslaneckú iniciatívu, keď poslanci iniciatívne predkladajú nejakú zmenu. No, zdôrazním to aj teraz. Je to poslanecký návrh, ktorým sa nepriamo novelizuje iný zákon, teda nie atómový zákon, ale zákon o Národnom jadrovom fonde. Čiže, opäť poslanecká novela, opäť to neprebehne štandardnou cestou, lebo sa vlastne dostalo až k tomuto zákonu na tomto fóre. A ja by som chápal aj to, keď sa povie úplne férovo, že nás tlačí čas, potrebujeme rýchlo zmeniť iný zákon. Ale bral by som to, že je to normálny postup iba vo výnimočných prípadoch, keď nám horí pod nohami a nie tak často, ako sa to deje.

Čiže, táto poslanecká novela je nepriamou novelou zákona č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení, teda zákona o jadrovom fonde. V nej sa mení v § 8 ods. 5, pôvodný odsek, nebudem ho tu citovať, ale pôvodný odsek bol relatívne krátky a myslím, že asi päťriadkový a jasne špecifikoval, že rada správcov každoročne predloží do 30. novembra, resp. do 15. novembra každoročne Dozornej rade na schválenie návrh na rozdelenie zdrojov a čerpanie výdavkov do jednotlivých účtov a na jednotlivé analytické účty. Tu sa to rozšpecifikovalo podrobnejšie, ale na druhej strane niektoré formulácie sa mi zdajú dosť komplikovane písané a nie sú najmä v bode b) až tak celkom zrozumiteľné. Takisto sa tam dopĺňa možnosť úhrady poistného. Ale keď si zoberieme články pôvodného zákona, tak tam tiež dosť nepríjemne sa to číta, že na jednej strane zavádzame možnosť úhrady poistného, na druhej strane v tom pôvodnom zákone bola práve úhrada poistného vylúčená.

Ale podstatný v rámci tohto predloženého návrhu je vlastne komentár v odôvodnení. A v tomto komentári sa uvádza, že tento návrh rozširuje možnosť prevodov finančných prostriedkov nielen na financovanie jadrovej elektrárne, ale aj na ďalšie činnosti stratégie, ktoré majú podľa nej významné priority. No a práve tu je to už formulované úplne všeobecne, že i na ďalšie činnosti. Teda nie je mi tam celkom jasné, čo sa pod tými ďalšími činnosťami myslí. A takisto sa tam uvádza, že sa umožňuje prevod finančných prostriedkov medzi jednotlivými podúčtami, analytickými účtami. Čo si myslím, že zneprehľadňuje potom fungovanie v rámci týchto účtov a práve tie prevody medzi jednotlivými účtami potom môžu spôsobovať, by som povedal, taký mix a netransparentnosť, resp. nejasné prerozdeľovanie financií. Preto sa aj v závere chcem spýtať pána ministra, keby mi tieto veci mohol ozrejmiť.

Teda odôvodnenie je síce jasnejšie ako novoformulovaný text § 8 ods. 5, zdôvodňuje dôvod zmeny, ale opäť dáva iba takúto všeobecnú formuláciu, že ktoré budú tie ďalšie činnosti a že budú vlastne podľa významných priorít (významné priority). Zasa nedefinovaný pojem zo stratégie.

Takisto sa predlžuje lehota spätného prevodu finančných prostriedkov. Takže preto by som sa chcel na záver spýtať pána ministra, prečo sa vlastne zaviedlo to podrobnejšie rozčlenenie v § 8 ods. 5 a aj jasnejšie vysvetliť dôvod tejto zmeny.

Po druhé, prečo sa tak výrazne predlžuje lehota spätného prevodu, ktorá bola v pôvodnom zákone do roku 2010? A prečo sa tieto zmeny robia poslaneckou novelou, ktorá vlastne nenovelizuje atómový zákon, ale novelizuje nepriamo iný zákon, teda zákon o jadrovom fonde?

To sú tri otázky. Poprosil by som potom pána ministra, keby mi na ne mohol odpovedať. Lebo zatiaľ, to skonštatujem ešte, ako bolo doteraz. Zákon 238/2006 o jadrovom fonde bol schválený v marci 2006 a práve ten doplňujúci zákon k tomuto zákonu 528/2006, ktorý bol schválený 6. 9. 2006, mal iba zmeny, ktoré súviseli s podmienkami výberového konania a odvolania členov rady správcov po nástupe nového vedenia. Takže, chcem sa spýtať, prečo to novelizujeme v rámci tohto zákona.

Ďakujem pekne za odpoveď.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi za jeho vystúpenie v rozprave. S faktickými poznámkami sa nehlási nikto. Pán poslanec bol jediný, kto sa do rozpravy prihlásil ústne.

Chcete, pán minister, v rozprave alebo v záverečnom slove odpovedať? V rozprave?

Tak nech sa páči, skúste v rozprave.

Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne za slovo a ďakujem pekne aj pánu poslancovi za komentár a otázky.

Plne sa s ním stotožňujem, že sú to oprávnené a legitímne otázky a chce na ne odpoveď.

Začal by som trošku zoširoka. Keď sa v 60. rokoch začala vôbec rozvíjať myšlienka budovania jadrovej energetiky na Slovensku a v 70. rokoch sa spúšťali prvé zariadenia, jadrové zariadenia do prevádzky, nepredpokladali sa výraznejšie spoločenské zmeny a všetky náklady, ktoré súviseli s takýmito činnosťami, boli jednoducho hradené zo štátneho rozpočtu.

Po ´89 však prišlo k prísnej diverzifikácii nákladov štátu, povinností štátu, došlo k výraznej spoločenskej zmene, kedy došlo k privatizácii a neskôr aj k privatizácii Slovenských elektrární.

My máme od polovice 70. rokov funkčné a jeden nefunkčný jadrový blok, ktoré, bohužiaľ, žiadna vláda od spustenia neriešila, čo bude potom, keď tieto reaktory prestanú fungovať. Za celé to obdobie sa nám nahromadilo veľa rádioaktívneho odpadu, jednak vyhoretého rádioaktívneho paliva, potom rádioaktívne odpady kvapalného, tuhého skupenstva, ktoré súvisia s vyraďovaním rôznych pomocných látok pri procese výroby elektriny, ale aj pri deštrukcii určitých konštrukčných častí jadrových reaktorov. A, samozrejme, vznikajú nám s rozvojom vedy a s rozvojom identifikačných metód vo výrobných procesoch a zároveň aj medicíny tzv. inštitucionálne odpady, ktoré súvisia s prítomnosťou rádioaktívnych izotopov v rôznych detekčných prístrojoch. Túto problematiku doteraz nikto neriešil. Ale táto problematika začína byť veľmi akútna a začínajú byť enormné problémy a touto problematikou je potrebné sa už skutočne začať veľmi seriózne zaoberať.

My máme v súčasnosti pred sebou dva veľké balvany, ktoré musíme vyriešiť. Predovšetkým je to otázka jadrového bloku A1, ktorý pracoval necelé dva roky. Nestihol si zarobiť ani na odpisy, ale existuje, stále je toto zariadenie kontaminované, jadrové palivo je našťastie odvezené z tohto jadrového bloku, ale tá ťarcha celého toho zakonzervovaného bloku nám zostala.

Zároveň sa pri podrobnej analýze ukázalo, že do objektov A1 sa nám začali hromadiť tzv. inštitucionálne rádioaktívne odpady, ktoré pochádzajú predovšetkým z prostredia zdravotníctva, ale, samozrejme, aj z bežného priemyslu. Analýzy ukazujú, že zmes takýchto rôznych typov rádioaktívnych odpadov koncentrovaných na jednom mieste môže byť veľmi nebezpečná a treba ich veľmi seriózne odčleniť. Doteraz nebola vypracovaná ucelená koncepcia ako vlastne riešiť problematiku rádioaktívnych odpadov a táto skutočne začína dnes znepokojovať vedcov z celého sveta a začína znepokojovať vlády celého sveta vzhľadom na to, že doteraz sa len využíval benefit jadrových elektrární, ale nastalo obdobie, že reaktory, ktoré sa v 70. rokoch vybudovali, postupne dosluhujú a treba ich riešiť.

V podmienkach Slovenskej republiky to znamená, my nemáme vyriešený mechanizmus financovania likvidácie A1 a proces vyraďovania predpokladá, že v roku 2025 by sme mali mať tento proces ukončený. Na likvidáciu samotnej A1 sa predpokladá minimálne 20 miliárd korún, ktoré je potrebné ešte investovať do likvidácie tohto zariadenia. My sme zatiaľ v druhej etape. Je naplánovaných päť etáp likvidácie, až do finálnej likvidácie celého toho bloku. My sme zatiaľ len pred druhou etapou. Teraz sa vypísal medzinárodný tender na likvidáciu alebo na realizáciu druhej etapy likvidácie A1. Toto potrebuje súrne finančne zabezpečiť. Finančné zabezpečenie je možné: buď sa vyčlenia extra prostriedky zo štátneho rozpočtu vzhľadom na to, že toto zariadenie si ešte nezarobilo, alebo sa využijú zdroje, ktoré sú zatiaľ naakumulované, ale ktoré sa v určitom časovom horizonte vrátia na pôvodný účel tam, kde boli smerované. Zároveň musíme veľmi akútne riešiť problematiku likvidácie inštitucionálnych odpadov, to znamená odpadov, ktoré nesúviseli s prevádzkou jadrových zariadení jadrových elektrární. Ešte raz opakujem, sú to odpady, rôzne izotopy z priemyslu, ale hlavne zo zdravotníctva.

Celá táto myšlienka sa naformulovala po spracovaní tzv. stratégie postupného vyraďovania záverečnej časti jadrových elektrární, ktorú vláda Slovenskej republiky prerokovala, presne už neviem, začiatkom tohto roku, bolo to niekedy v druhom kvartáli. Tento materiál prešiel komplexným EIA, komplexným pripomienkovacím konaním a jednoducho sa skonštatovalo, že tieto problémy treba skutočne riešiť.

Len pre zaujímavosť uvádzam, na základe ceny práce roku 2006 na likvidáciu existujúcich jadrových zariadení je potrebných minimálne 131 mld. Sk a na vybudovanie tzv. úložiska vyhoretého jadrového paliva minimálne ďalších 70 mld. Sk. Sú to obrovské čiastky, ktoré jednoducho rezonujú z aplikácie jadrových zariadení a rôznych jadrových prístrojov, ktoré pracujú na báze jadrových izotopov, ktoré je potrebné saturovať v Slovenskej republike.

Samozrejme, nie je to jednoročný náklad, nie je to krátkodobý proces. Celý proces likvidácie jadrových zariadení je plánovaný do roku 2113. Možno je to na úsmev v tomto ponímaní, že hovoríme o roku 2113, ale zákony fyziky nás nepustia a jednoducho celý princíp likvidácie spočíva v tom, že je maximálne potrebné čakať na pôvodnom mieste na prirodzenú deaktiváciu týchto jadrových zariadení a až keď klesne rádioaktívne zamorenie týchto zariadení pod prípustnú normu, vtedy sa môže s týmto zariadením hýbať.

Čiže, do roku ´95 sa neakumulovali žiadne finančné prostriedky na likvidáciu jadrového bloku A1, existujúcich jadrových blokov V2 a dvoch existujúcich blokov V1 v Jaslovských Bohuniciach. Až od roku ´95 sa vytvoril špeciálny fond, ktorý ale veľmi nízkou mierou kumuloval tieto prostriedky. Razantnejší prístup nastal až v roku 2006, to bolo niekedy v druhom kvartáli, schválením zákona o jadrovom fonde, kedy sa už nadiktovali prísnejšie podmienky pre výrobcov a vlastníkov jadrových zariadení - akým spôsobom budú prispievať do tohto fondu. Čas však ukazuje, že táto čiastka nie je postačujúca. V podstate sa ukazuje, že buď štát razantne naleje jednorazovo niekoľko miliárd korún do takéhoto fondu alebo sa musí predĺžiť lehota na splácanie tohto jadrového fondu.

Naša myšlienka pôvodne bola, že vytvoríme ďalší špeciálny fond na likvidáciu jadrových zariadení, ale tento sa nám zatiaľ nepodarilo presadiť. Nepodarilo sa nám ho presadiť, ale finančné náklady tu zostali. Preto podstatou tohto zákona je, že sa snažíme naakumulované prostriedky, ktoré máme dnes v jadrovom fonde, ktoré sú na úrovni nejakých 17 mld. korún, čiastočne použiť aj na likvidáciu A1, čiastočne použiť aj na likvidáciu toho rádioaktívneho odpadu pri blokoch V1 a V2 a do roku 2017 prinavrátiť tieto prostriedky do pôvodných podúčtov jadrového fondu. V opačnom prípade by sme museli zastaviť všetky práce, ktoré súvisia s jednotlivými etapami vyraďovania jadrového zariadenia. To je asi také zdôvodnenie, prečo to musíme novelizovať, lebo v opačnom prípade nevidíme cestu ako ďalej pokračovať.

Prečo sa predlžuje splatenie tých podúčtov? Jednoducho nám vychádza ten rok 2017, že pri nejakom parciálnom posúvaní prostriedkov a zároveň doplnení zdrojov z výberu od výrobcov jadrových elektrární sa ten rok 2017 ukazuje takým medzníkom, kedy by sa nám to celé mohlo podariť a nechceme, aby sa tento zákon každý polrok novelizoval.

Pokiaľ by sme boli mali tieto informácie už v septembri roku 2006, určite by sme boli tieto požiadavky do novely dali už v tom období, bohužiaľ, potrebovali sme aj my určitý čas na to, aby sme sa vôbec zorientovali v celej tejto problematike. Prečo je to tak rýchlo? Je to skutočne akútna záležitosť vzhľadom na to, že na jednotlivé podúčty by sa z tých prác A1 mali už vracať prostriedky v priebehu roku 2009 a jednoducho na toto, z tých dôvodov, ktoré som vám vysvetľoval, neboli vytvorené podmienky, čiže došlo by k porušeniu zákona.

Pán poslanec, neviem, či som to dostatočne vysvetlil, ale toto je podstata tejto novely. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za vystúpenie v rozprave.

S faktickými poznámkami sa na neho prihlásil pán poslanec Kahanec ako jediný. Uzatváram možnosť vystúpenia s faktickou poznámkou.

Nech sa páči, pán poslanec.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán minister, za vašu odpoveď. Samozrejme, že každý pochopí, že je potrebné zabezpečiť to, čo sa vlastne roky zanedbávalo v minulosti, keď sa nerátalo s tým, že aj tie moderné jadrové elektrárne bude treba niekedy likvidovať a že bude treba vytvoriť značne, a to zdôrazňujem, značne vysoké zdroje na tieto veci. To je aj to, keď niekto na začiatku akože veľkými a silnými slovami povie, ako bude lacno vyrábať, ale ešte nepovie B, že pri tej lacnej výrobe, ktorú mal, potrebuje aj veľa zdrojov. Keby to zaplánoval do ceny, tak by sa to prejavilo v určitom zvýšení elektrickej energie napríklad, ale na druhej strane by sa postupne za tie roky vytváral tento fond. Teraz musíme dobiehať to, čo sa v minulosti zameškalo. Takže to je úplne pochopiteľné. Len si myslím, že by to bolo korektnejšie, keby to bolo predkladané v rámci konkrétneho zákona o jadrovom fonde a keby to bolo zo strany rezortu, a nie takto narýchlo nejakou poslaneckou novelou v atómovom zákone, ktorý síce súvisí s danou problematikou, ale nepriamo.

Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem poslancovi Kahancovi za jeho faktickú poznámku.

V rozprave, pán spravodajca? V súlade s § 28 rokovacieho poriadku sa teraz prihlásil o slovo pán spravodajca ešte v rozprave. Nech sa páči.

S. Janiš, poslanec: Mám dve pripomienky.

Prvá je ani nie tak k predloženému návrhu zákona, vrátane spoločnej správy, ktorú som predniesol, ale viac-menej k tomuto pozmeňujúcemu návrhu. Treba asi trošku dlhší čas, aby sme nad rámec zákona o tom zákone, o ktorom rokujeme, o atómovom zákone, rokovali aj o zákone inom. Nepriama novela - je to trošku komplikované, ak som dobre počúval, pán minister, chýbajú peniaze na súčasnú likvidáciu rádioaktívnych odpadov, tak siahneme do jadrového fondu, ktorý sa v podstate plní na likvidáciu elektrárne po dobu jej účinnosti. Nejako sa mi to tu medzi tými účtami na prvý pohľad nezdá. Ideálne by bolo, keby tu bola normálna novela návrhu zákona o fonde a prešlo by to normálne procesom, vrátane výboru a všetkých týchto vecí, lebo je v tom troška zmätok. Je v tom zmätok, akože vyčerpajme teraz a v roku 2017 to tam nejako vrátime. Neviem, či sa nevraciame na prvý pohľad, ale môžem sa mýliť, do dôb, keď sa žiadny jadrový fond netvoril a jednoducho sa čakalo, však sa to nejako zlikviduje. Keď sa jadrový fond začal tvoriť, tak ako by sme teraz z neho odčerpávali a míňali peniaze teraz na to, na tú vecnosť, na ktorú sa majú míňať v budúcnosti.

Vzhľadom na to, že je to tu predložené, pravdepodobne to schválite. Ale k tomuto problému čerpania peňazí jadrového fondu sa bude potom treba zodpovedne vrátiť, aby sme sa neocitli o roky do budúcna v tej istej polohe, ako sme ocitli v roku ´90 alebo ´95, keď sa začal tvoriť jadrový fond a začalo sa pamätať aj na to, že tie jadrové elektrárne raz skončia a bude treba peniaze na ich likvidáciu. To je prvá poznámka.

A druhá poznámka. V súvislosti s tým, že je to nepriama novela, bude treba pri definitívnom znení zákona doplniť v názve zákona "a zmene a doplnení niektorých zákonov" preto, lebo ten názov zákona ako je, atómový zákon má svoje znenie a vzhľadom na to, že nepriamo novelizujeme úplne iný zákon, tak treba, aby aj v názve tohto zákona, ktorý bude v Zbierke zákonov, bolo toto zachytené. Takže potom pre legislatívu doplniť v názve zákona "a zmene a doplnení niektorých zákonov.".

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickou poznámkou na vystúpenie spravodajcu v rozprave sa prihlásil pán poslanec Stanislav Kahanec ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pán poslanec Kahanec.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Ja snáď len preto, že kolega Janiš vlastne vyjadril podobné názory k tomuto pozmeňujúcemu návrhu, tak možno ešte raz chcem takisto zdôrazniť aj to, čo som povedal v rozprave, že tie prevody medzi jednotlivými účtami, každopádne si myslím, že zabezpečia určitý chaos do budúcnosti. A keď hovoril o tom, že sa treba zodpovedne vrátiť k čerpaniu z jadrového fondu, tak to chcem zdôrazniť, že treba zodpovedne povedať aj pri iných veciach, keď hovoríme či už o cenách elektrickej energie alebo iných energií, aby sme neboli na jednej strane hrdinovia v tom, že sa nebudú zvyšovať ceny a na druhej strane veľmi dobre vieme, že tie ceny už len z tohto dôvodu, že musíme vybudovať zdroje na likvidáciu jadrového odpadu a jadrových zariadení, už len z tohto dôvodu ich musíme zvýšiť. To neznamená, že ich budeme zvyšovať násobkami. Ale proste určité zvýšenie je nutné už aj z tohto dôvodu.

Čiže, nezakrývajme si potom veci, že výroba elektrickej energie potrebuje aj tieto náklady zahrnúť do ceny a potrebuje aj primeraný rozvoj, ktorý s tým súvisí. Chcem len zdôrazniť, aby sme sa navzájom neklamali, keď hovoríme o cenách energií alebo o takých populistických vyjadreniach, keď sa niekedy hovorí, že sa nebudú zvyšovať ceny. Takže narážam len na túto skutočnosť a beriem toto vystúpenie zo strany pána ministra, ktoré uviedol na moju reakciu, ako takisto korektné vystúpenie, ale hovorme korektne aj v iných súvislostiach.

Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vyčerpali sme všetkých prihlásených aj dodatočne prihlásených rečníkov v rozprave k tomuto bodu, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pýtam sa pána ministra, či chce využiť právo záverečného slova ako navrhovateľ. Nie.

Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

A teraz pristúpime k ďalšiemu bodu, ktorým je druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 649 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 649a.

Opäť poprosím pána ministra Jahnátka, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov, predkladám za účelom docieliť precíznejšiu úpravu práv a povinností vo vzťahu podnikateľ - spotrebiteľ, odstrániť niektoré legislatívnotechnické nedostatky a dosiahnuť také znenie implementácie Smernice 2001/95/ES o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, ktoré by v Európskej komisii nevzbudzovalo pochybnosti o správnosti a úplnosti zákona.

Najproblematickejšou časťou doteraz platného zákona o ochrane spotrebiteľa bol § 18, ktorý upravuje postup pri vybavovaní reklamácií. Predložená novela upravuje znenie § 18 a rozširuje okruh osôb, ktoré môžu vykonávať odborné posúdenie výrobkov podliehajúcich reklamácii o osoby oprávnené výrobcom na vykonávanie záručných opráv.

Novelou sa tiež rieši otázka uplatňovania nárokov na úhradu za vyhotovenie odborných posudkov, upravujú sa lehoty na posúdenie a vybavovanie reklamácií a zabezpečuje sa ňou zvýšená ochrana práv spotrebiteľov, ktoré vyplývajú z § 622 a § 623 Občianskeho zákonníka.

Novelou sa zároveň do zákona o ochrane spotrebiteľa implementuje Smernica 98/6/ES o ochrane spotrebiteľa pri označovaní cien výrobkov ponúkaných spotrebiteľovi.

Z dôvodu zvýšenia úrovne ochrany spotrebiteľa v procese zavedenia meny euro v Slovenskej republike sa novelou rozširujú práva spotrebiteľa a ukladajú sa nové povinnosti predávajúcemu ako nezvyšovanie cien v dôsledku zavedenia meny euro, dôsledná aplikácia pravidiel duálneho zobrazovania cien, platieb a iných hodnôt, predkladanie cenovej evidencie a cenovej kalkulácie orgánom dozoru pri výkone kontroly zameranej na zabránenie špekulatívneho zvyšovania cien a poskytnutie súčinnosti pri realizácii projektu monitorovania vývoja spotrebiteľských cien v procese zavedenia meny euro v Slovenskej republike.

Zavedením explicitnej povinnosti pre predávajúcich priamo v tomto zákone sa zabezpečí jednoznačná vymožiteľnosť práv spotrebiteľa a postihnuteľnosť predávajúcich konajúcich v rozpore s týmto zákonom. Právna úprava bude pôsobiť súbežne s ustanoveniami zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike a umožní orgánu dozoru, hlavne Slovenskej obchodnej inšpekcii, ukladať pokuty za porušenie zákona nielen podľa svojho kompetenčného zákona, ale aj podľa zákona o ochrane spotrebiteľa. Orgány dozoru tým nadobudnú právomoc postihnúť porušenie zákona uložením pokuty vo výške až 2 mil. Sk, resp. 5 mil. Sk, ak dôjde k jeho opakovanému porušeniu. Takýto sprísnený režim bude na trhu pôsobiť dostatočne preventívne a vo významnej miere uľahčí aj aplikáciu iných mechanizmov zameraných na sledovanie vývoja cien v procese zavedenia meny euro a na sledovanie dopadu tohto procesu na jednotlivé subjekty na trhu.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, keďže ide o užitočné a nevyhnutné zmeny zákona o ochrane spotrebiteľa, dovoľujem si vás požiadať o schválenie predloženého návrhu.

Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku pánovi poslancovi Petrovi Pelegrinimu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, panie kolegyne, páni kolegovia, dovoľte, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokúvaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 649).

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 895 z 19. júna 2008 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie v druhom čítaní nasledovným výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodársku politiku, výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

Vládny návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 424 z 2. septembra 2008, výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 343 z 3. septembra 2008, výbor pre hospodársku politiku uznesením č. 384 z 2. septembra 2008, výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 281 z 2. septembra 2008 a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 199 zo 4. septembra 2008.

Časť IV spoločnej správy obsahuje 28 pozmeňujúcich návrhov, o ktorých gestorský výbor odporúča hlasovať nasledovne: o bodoch 1 až 10, 15 až 25, 27 a 28 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť.

O bodoch 11, 12, 13, 14 hlasovať s odporúčaním neschváliť, o bode 26 hlasovať s odporúčaním neschváliť.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokúvaní predmetného návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením č. 394 z 9. septembra 2008. Súčasne ma výbor poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku.

Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.

Do rozpravy sa písomne za poslanecký klub SMK prihlásil pán poslanec Zsolt Simon ako jediný písomne prihlásený. Po jeho vystúpení bude možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Pán poslanec, nech sa páči.