Zs. Simon, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni kolegovia, dovoľte mi, aby som úvodom poznamenal, že tento návrh zákona nie je na ochranu spotrebiteľov. Je na ochranu obchodníkov, keďže obmedzuje práva spotrebiteľov. Preto predkladám procedurálny návrh vrátiť návrh zákona predkladateľovi na prepracovanie.

Dôvod? Dôvodom je výsmech občanom a spotrebiteľom tejto krajiny, ktorým sa tento návrh zákona predstavuje ako zákon o ochrane spotrebiteľov, pritom neochraňuje ich práva, ale práve obmedzuje a berie im súčasné právo. Pre prípad, keby tento procedurálny návrh neprešiel, predkladám pozmeňujúci návrh, ktorý najskôr odôvodním.

Považujem za výsmech, keď sa pod názvom zákon o ochrane spotrebiteľa posilňujú práva obchodníkov. Slovenská republika pred vstupom do Európskej únie bola viazaná zosúladiť problematiku ochranu spotrebiteľa s právom a predpismi Európskej únie. Predchádzajúca vláda si svoje povinnosti vo vzťahu k Európskej únii, ale aj k spotrebiteľom splnila, keďže upravila a zvýšila práva spotrebiteľov, a to novelou Občianskeho zákonníka v roku 2004. Článok 153 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva ustanovuje, že spoločenstvo zabezpečí vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov. Tento cieľ viedol k prijatiu Smernice Európskeho parlamentu Rady 1999/44/ES, ktorá stanovuje pravidlá týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Stanovuje, že predávajúci zodpovedá spotrebiteľovi za súlad tovaru so zmluvou po dobu dvoch rokov, 24 mesiacov, pričom táto lehota nemôže byť kratšia ako dva roky odo dňa dodania tovaru. Spotrebiteľ má právo na bezplatné uvedenie tovaru do súladu so zmluvou, pričom sa môže rozhodnúť medzi opravou alebo náhradným tovarom alebo ak to nie je možné, má právo na zníženie ceny, resp. zrušenie zmluvy. Tieto podmienky platia v rámci celej Európskej únie. Občiansky zákonník od roku 2004 stanovuje záručnú dobu na 24 mesiacov.

Táto novela, ktorú máme možnosť mať tu pred sebou, v čl. 31 k § 18 ods. 6 a 7 upravuje túto problematiku nasledovne: 24 mesiacov delí na prvých 12 mesiacov a druhých 12 mesiacov. V prvých 12 mesiacoch, keď sa vám pokazí tovar, je to chladnička pre náš prípad, v tom prípade máte nárok na plnú reklamáciu. Keď to bude rok a jeden deň, už spotrebiteľ bude musieť na svoje náklady, na svoj čas ísť a odniesť na odborné posúdenie, kde vám to predajca povie. Nie je to prenášanie ťarchy zo strany obchodníka na ťarchu spotrebiteľa, na ťarchu občana tejto krajiny? A tomu sa hovorí, že je to ochrane spotrebiteľa? Toto je zákon o ochrane spotrebiteľov? To snáď nie!

Čo sa stane v takomto prípade? Tí, ktorí si to budú môcť dovoliť, pôjdu si nakúpiť tovar do Maďarska, do Českej republiky, do Rakúska, do Poľska, pretože, keď sa im chladnička pokazí, odnesú za hranice, majú dvojročnú reklamačnú dobu a tam si ju bez akýchkoľvek problémov uplatnia. Je to jednotný trh, iba na Slovensku bude platiť 12 a 12 mesiacov. Je to flagrantné obchádzanie nariadení Európskej únie a flagrantné obchádzanie povinností, ku ktorým sa Slovenská republika zaviazala. Sociálna vláda Roberta Fica berie 12 mesiacov reklamačnej doby každému jednému spotrebiteľovi na všetky druhy tovarov. Toto je naozaj zámer tohto zákona pod rúškom zavádzania eura? Však je to výsmech občanom a každému, kto kupuje tovar v tejto republike. My ho budeme nútiť, aby išiel kúpiť inde? Toto znenie a tieto ustanovenia sú v 100-percentnom súlade s právom Európskej únie, kde sme sa zaviazali v čl. 153 tak, ako som čítal, zmluvy o pristúpení, že upravíme ochrannú dobu na 24 mesiacov a my ju teraz upravujeme na prvých 12 mesiacov a druhých 12 mesiacov? Komu takýto rozdiel slúži? Určite nie spotrebiteľovi, jedine obchodníkovi.

Tieto opatrenia obmedzujú práva slovenského spotrebiteľa a to je v rozpore s opatreniami vnútorného trhu a legislatívy Európskej únie. Takže skutočným cieľom novely je chrániť obchodníka a vôbec nie spotrebiteľa.

Preto predkladám pozmeňujúci návrh.

V čl. 1 bod 31 § 18 ods. 6 navrhujem vypustiť a taktiež navrhujem vypustiť § 18 ods. 7, ktoré ustanovuje rozdelenie reklamačnej doby z 24 mesiacov na prvých 12 a druhých 12 mesiacov, a potom zostane v platnosti len to, čo je v Občianskom zákonníku, to znamená 24 mesiacov bez akéhokoľvek rozdelenia do akejkoľvek kategórie. O týchto bodoch navrhujem hlasovať spoločne.

Pre úplnosť musím dodať, že v spoločnej správe je bod, ktorý sa týka § 18 ods. 6, ktorý sa dostal z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody do spoločnej správy, kde sa navrhuje toto znenie neprijať. Áno, súhlasím s tým, že toto znenie, vypustenie len samotného ods. 6 nepostačuje a nevyrieši danú problematiku. Treba preto prijať riešenie, ktoré v čl. 31 § 18 vypustí aj bod 6, aj bod 7, a potom zostane zachovaná reklamačná doba 24 mesiacov.

Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto návrhu zákona, aby ostala zachovaná ochranná lehota 24 mesiacov. A budem zvedavý, ako bude hlasovať táto snemovňa a či ukáže sociálnu tvár občanom a spotrebiteľom tejto krajiny.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Zsolta Simona sa prihlásil pán poslanec Milan Urbáni ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Vy môžete v rozprave, pán minister. Alebo s faktickou chcete? Tak reagovať vo faktickej chce ešte aj pán minister. Takže poprosím ho tiež dať na tabuľu.

A teraz má slovo má pán Milan Urbáni, pričom uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

M. Urbáni, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, nesúhlasím s kolegom Simonom, že tento zákon je proti spotrebiteľovi. Pán minister, ako som počul, hovorí jasne, je to preventívny zákon. Ja osobne podporujem všetky kroky a zákony, ktoré prijíma vláda na ochranu spotrebiteľa a ochranu občana práve pri prechode na euro, aby ten prechod bol plynulý, aby bol čo najmenší pre občana. Všetky kroky, ktoré sa tu prijímajú, už rezonujú medzi podnikateľmi a myslím, v pozitívnom zmysle, že sú opatrní a fakt nerobia kroky, ktoré by mohli poškodiť občana a myslím si, že to je dôležité, aby sme boli k sebe navzájom féroví. Spotrebiteľ potrebuje podnikateľa, podnikateľ potrebuje spotrebiteľa. Čiže poctiví podnikatelia nemusia mať obavu.

Čo sa týka ochrany spotrebiteľa, treba sledovať nielen ceny, treba sledovať aj kvalitu všetkých výrobkov a hlavne potravín, ktorú začal dosť prísne robiť pán minister Simon, pokračovala aj pani ministerka Kramplová a treba v tomto pokračovať, pretože kvalita potravín na Slovensku sa zhoršuje a predáva sa nekvalitný tovar veľakrát po záruke. Kontrola by mala byť prísnejšia aj v tomto smere.

Čo sa týka doby ochrany spotrebiteľa, je to na diskusiu a treba návrh pána Simona prediskutovať a myslím si, pán minister sa vyjadrí. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz poprosím, dajte slovo pánovi ministrovi. Môžete z miesta, pán minister. Nech sa páči.

Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec, pred chvíľou som diskutoval s pánom poslancom Kahancom a ja som si veľmi vážil jeho vystúpenie, lebo bolo veľmi, veľmi pragmatické, vecné a jeho otázky boli oprávnené. Bohužiaľ, vaše vystúpenie musím pokladať za vystúpenie útočné, politické a nezmyselné. Neurazte sa za výraz. Zavádzate tu poslancov Národnej rady. Zavádzate tu, pokiaľ ste povedali vetu, že vláda Roberta Fica skracuje ochrannú dobu pre zákazníkov o 12 mesiacov. Pán poslanec, keby ste si dobre prečítali návrh novely tohto zákona, zistili by ste, že ochranná doba zostáva 24 mesiacov. Čiže, nie je pravda to, čo ste tu povedali, po prvé, po druhé to, čo sa mení, je otázka nákladov, ktoré súvisia s odborným posúdením, ktorá sa skracuje na rok oproti dvom rokom vo vašom zákone alebo v zákone predchádzajúcej vlády. Skracuje sa na rok, ale v prípade, že sa dokáže, že chyba bola zavinená výrobcom alebo dodávateľom, znovu zaplatí tieto náklady výrobca alebo dodávateľ. Pokiaľ sa ukáže, že po roku znehodnotil výrobok užívateľ, jednoducho bude znášať tieto náklady on.

Ale to, čo ste nepovedali, to, čo je celé podstatné na tom, je, že sa rozširuje sieť tých hodnotiteľov, ktorí môžu ohodnotiť kvalitu alebo nekvalitu tohto výrobku a to sú vlastne tie servisné organizácie, ktoré s týmto predajom alebo poskytovaním služieb súvisia. Čiže v podstate v každej lokalite je takýto servis, ktorý môže výrobok odborne posúdiť. Vy ste zahlcovali vaším systémom autorizované opravovne a zvyšovali ste zbytočne náklady. My sme podstatne zjednodušili tento systém, ale... (Vystúpenie prerušené časomierou.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán minister, už vám vypršal čas na faktickú poznámku. Teraz reagovať na faktické poznámky chce poslanec, ktorý vystúpil v rozprave, pán Zsolt Simon. Nech sa páči.

Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán kolega Urbáni, nevidel som mäso s ochrannou dobou 24 mesiacov. Tento zákon sa netýka potravín. Tento zákon sa týka spotrebného tovaru. A dovoľte mi, aby som zacitoval a to aj vo vzťahu k pánovi ministrovi.

Pán minister, áno, hovorili ste o tom, že rozdeľujete túto dobu na 12 a 12 mesiacov. Ale v druhých 12 mesiacoch bude musieť spotrebiteľ sám ísť a nájsť odborné posúdenie, vybavovať, chodiť za tým, to, čo doteraz robil obchodník. Koho odbremeňujete?

Zoberme si § 18 ods. 6: "Ak spotrebiteľ reklamáciu výrobku uplatní počas prvých 12 mesiacov." Vy a táto vláda rozdeľuje 24 mesiacov na prvých 12 mesiacov a v § 18 ods. 7: "Ak spotrebiteľ reklamáciu výrobku uplatnil po prvých 12 mesiacoch od kúpy a predávajúci ju zamietol, osoba, ktorá reklamáciu vybavovala, je povinná v doklade o vybavení reklamáciu uviesť." Komu môže spotrebiteľ zaslať výrobok na odborné posúdenie? Kto to bude robiť? Prečo túto ťarchu prenášate na spotrebiteľov? Nie je to obmedzovanie? Pre slovenského spotrebiteľa bude lepšie a jednoduchšie nakúpiť tovar v Maďarsku, v Poľsku, v Českej republike či v Rakúsku, lebo tam takéto rozdelenie práv a povinností nie je. To znamená, že skutočne dochádza k obmedzovaniu a zníženiu 24 mesiacov. Áno, naoko zostane 24 mesiacov, len bude prvých 12 a druhých 12.

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Chcem sa spýtať pána navrhovateľa, pána ministra Jahnátka, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nie. Pán spravodajca, tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme hlasovať o 11.00 hodine.

Nasledujúcim bodom je druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 650 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 650a.

Pán minister, nech sa páči, odôvodnite aj tento vládny návrh zákona.

Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dôvodom predloženia tejto novely je nutnosť prijať na vnútroštátnej úrovni opatrenia k vykonateľnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií, tzv. REACH a o zriadení Európskej chemickej agentúry.

V dôsledku prijatia nariadenia REACH došlo oproti platnému zneniu zákona č. 163/2001 Z. z. k výrazným zmenám v jeho obsahu. Upravujú sa kompetencie, práva a povinnosti orgánov štátnej správy v oblasti výroby a uvádzania chemických látok na trh. Posilňuje sa postavenie štátnych orgánov dozoru a kontroly z dôvodu, že nariadením sa prenáša zodpovednosť za informácie o chemických látkach a za ich hodnotenie zo štátnych orgánov na priemysel. Z pôvodného zákona sa vypúšťajú niektoré časti týkajúce sa oznámenia chemických látok, karty bezpečnostných údajov a hodnotenia rizika nebezpečných chemických látok pre zdravie a životné prostredie. Zrušujú sa tie vykonávacie predpisy, ktoré sa v tejto súvislosti stávajú nadbytočné. Ide o vyhlášky a výnosy ministerstva hospodárstva, ktoré stanovujú metódy testovania, spôsob oznamovania nebezpečných vlastností chemických látok, postupy hodnotenia a ich riziká a podobne.

Prijatím nariadenia REACH prejde táto oblasť z členských krajín na Európsku chemickú agentúru a jednotlivé členské krajiny budú kontrolovať plnenie ustanovení tohto nariadenia na svojom území. Keďže sú podľa nariadenia REACH členské štáty povinné zabezpečiť na svojom území v plnom rozsahu kontrolu všetkých povinností uložených v priemyselnej sfére, novela zahrňuje aj možnosť ukladať nápravné opatrenia a rozhodovať o správnych deliktoch a pokutách pri neplnení ustanovení zákona, nariadenia REACH a ďalších nariadení týkajúcich sa chemickej bezpečnosti.

Návrh zákona bol pripravený v spolupráci s pracovnou skupinou zloženou zo zástupcov ministerstva hospodárstva, ministerstva životného prostredia, ministerstva zdravotníctva a Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu.

Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie predloženého návrhu zákona.

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za uvedenie vládneho návrhu zákona.

Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku pánovi poslancovi Petrovi Pelegrinimu a prosím ho, aby opäť informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov, aby odôvodnil návrh a stanoviská gestorského výboru.

Máte slovo, pán poslanec.

P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pán minister, panie kolegyne, páni kolegovia, dovoľte, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 650.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 896 z 19. júna 2008 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 4. septembra 2008 a v gestorskom výbore do 5. septembra 2008 ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodársku politiku, výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a výboru pre zdravotníctvo.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Vládny návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 425 z 2. septembra 2008, výbor pre hospodársku politiku uznesením č. 385 z 2. septembra 2008, výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 280 z 2. septembra 2008 a výbor pre zdravotníctvo uznesením č. 106 z 3. septembra 2008.

Časť IV spoločnej správy obsahuje spolu 31 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, o ktorých gestorský výbor odporúča hlasovať nasledovne: o bodoch 1 až 13, 15 až 31 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť a o bode 14 hlasovať s odporúčaním neschváliť.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením č. 395 z 9. septembra 2008. Súčasne ma výbor ako spravodajcu poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku.

Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa zároveň hlásim.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Takže pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne. Neregistrujem nikoho. Registrujem, že v zmysle rokovacieho poriadku sa hlási do rozpravy ako prvý pán spravodajca. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Slovo má pán poslanec Pelegrini.

P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem pekne. Dovoľte mi predložiť jeden pozmeňujúci návrh legislatívnotechnického charakteru, aby sme nahradili jeden bod spoločnej správy iným, lepším znením a upravili aj znenie zrušovacích ustanovení v § 43. Tieto pozmeňujúce návrhy vyplynuli z diskusie s útvarom legislatívy a aproximácie práva a predkladateľa tak, aby sme to znenie očistili. Takže ide čisto len o legislatívnotechnické úpravy. Dovoľte mi ho predniesť.

Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 163 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov, tlač 650.

Bod 1. V článku I. sa za 30. bod vkladá nový 31. bod, ktorý znie: "31. Za § 41 sa vkladá § 41a, ktorý znie: "§ 41a. Odsek 1: V celom texte zákona sa slová "chemická látka a chemický prípravok" nahrádzajú slovami "látka a prípravok" v príslušnom gramatickom tvare okrem § 24 ods. 4 písm. c) a § 29 ods. 2."."

Odsek 2: "V celom texte zákona sa slová "veľmi jedovatý a jedovatý" nahrádzajú slovami "veľmi toxický a toxický" vo všetkých gramatických tvaroch."."

Odsek 3: "Kde sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa pojem a) "veľmi jedovatý", rozumie sa tým "veľmi toxický", b) jedovatý, rozumie sa tým "toxický". V tejto súvislosti sa vykoná prečíslovanie novelizačných bodov."."

Bod 2 pozmeňujúceho návrhu. 32. bod znie: "32. Za § 43b) sa vkladá § 43c, ktorý vrátane nadpisu znie: § 43c: "Zrušovacie ustanovenia. Zrušuje sa: 1. Vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 331/2001 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o klasifikácii a označovaní dy (2 etyl, hexyl) ftalátu. 2. Vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 511/2001 Z. z. o podrobnostiach a o hodnotení rizík existujúcich chemických látok a nových chemických látok pre život a zdravie ľudí a pre životné prostredie. 3. Vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 67/2002 Z. z., ktorou sa vydáva zoznam vybraných chemických látok a vybraných chemických prípravkov, ktorých uvedenie na trh a používanie je obmedzené alebo zakázané v znení neskorších predpisov. 4. Výnos Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 13/2002 z 11. septembra 2002, ktorým sa vydáva zoznam existujúcich chemických látok uvedených na trh a vyňatých z povinnosti ohlásenia údajov o veľkých objemoch existujúcich chemických látok a z povinnosti ohlásenia údajov o nižších objemoch existujúcich chemických látok (oznámenie č. 12/2003 Z. z.)".".

Odôvodnenie. Navrhuje sa ustanovenia § 43c a § 43d z 32. bodu návrhu zákona zaradiť v návrhu zákona systematicky v súlade s článkom 6 Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zároveň sa spresňuje spoločné ustanovenie § 41a a zo zročovacích ustanovení sa vypúšťa vyhláška č. 515/2001 Z. z. V súvislosti s týmto pozmeňujúcim návrhom zároveň navrhujem 27. bod spoločnej správy v časti IV vyňať na samostatné hlasovanie.

Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie.

Vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to, že neregistrujem žiadnu faktickú poznámku, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pýtam sa, či chce k pozmeňujúcemu návrhu zaujať stanovisko pán minister. Nechce. Pán spravodajca ešte vystúpiť nechce? Ďakujem.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Tam len pripomínam, keďže odznel pozmeňujúci návrh v rozprave, ak Národná rada nerozhodne inak, musíme hlasovať do 24 hodín, je jasné. Ďakujem.

Vážené kolegyne, kolegovia, teraz pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o

návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom Slovenskej republiky k Medzinárodnej dohode o tropickom dreve z roku 2006.

Tento návrh vlády ste dostali ako tlač 681 a spoločná správa výborov má číslo 681a.

Návrh opäť odôvodní pán minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek. Má slovo.

Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Vážený pán predsedajúci, ďakujem za štvrtú možnosť vystúpiť v dnešnej rozprave.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám vám návrh na prístup Slovenskej republiky k Medzinárodnej dohode o tropickom dreve z roku 2006. Predmetná dohoda bola schválená v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady EÚ z 26. septembra 2007 o podpísaní a predbežnom vykonávaní Medzinárodnej dohody o tropickom dreve z roku 2006. Dôvodom prístupu Slovenskej republiky k Medzinárodnej dohode je zosúladenie členstva Slovenskej republiky k Medzinárodnej organizácii pre tropické drevo s členstvom Európskeho spoločenstva.

Na základe diskusií, ktoré predchádzali prijatiu dohody, odporučila Európska komisia podpísať predmetnú dohodu a schvaľovaciu listinu uložiť do sekcie zmlúv Organizácie spojených národov v New Yorku. Z právneho hľadiska ide o obchodnú dohodu, na ktorú sa vzťahuje článok 133 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a zároveň je dohodou o nekonvenčných produktoch, ktoré okrem obchodnej zložky pokrývajú aj zložku životného prostredia prostredníctvom trvalo udržateľného hospodárenia s cieľom zachovať tropické druhy stromov.

Nakoľko ide o medzinárodnú zmluvu, podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky tzv. prezidentskú zmluvu, je potrebné, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s prístupom k tejto dohode, a preto si vás dovoľujem požiadať, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, o vyslovenie súhlasu s návrhom na prístup k tejto dohode.

Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Teraz prosím určeného spravodajcu z gestorského výboru pre hospodársku politiku pána poslanca Tibora Glendu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania.

T. Glenda, poslanec NR SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podal spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k prerokovanému vládnemu návrhu. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ako gestorský výbor k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom Slovenskej republiky k Medzinárodnej dohode o tropickom dreve z roku 2006 podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 88 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 693 z 23. januára 2008 pridelil návrh na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

Lehotu na prerokovanie návrhu vo výboroch, vrátane v gestorskom výbore určil do 5. septembra 2008.

Výbory, ktorým bol návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom Slovenskej republiky k Medzinárodnej dohode o tropickom dreve z roku 2006 pridelený, ho prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 431 z 2. septembra 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 386 z 2. septembra 2008 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 282 z 2. septembra 2008.

Výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Medzinárodnou dohodou o tropickom dreve z roku 2006 a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.

Gestorský výbor na základe stanovísk príslušných výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Medzinárodnou dohodou o tropickom dreve z roku 2006 a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa článku 7 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom Slovenskej republiky k Medzinárodnej dohode o tropickom dreve z roku 2006, vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku č. 396 z 9. septembra 2008.

Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne. Neregistrujem žiadneho pána poslanca.

Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie série návrhov vlády. Ďakujem spravodajcovi a spravodajcom.

Vážené kolegyne, kolegovia, teraz pokračujeme v rokovaní v prerušenej rozprave v druhom čítaní o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rudolfa Pučíka, Jána Richtera a Jána Kovarčíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2004 Z. z. o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky na obec alebo vyšší územný celok v znení neskorších predpisov.

Poprosím pána poslanca Richtera, ktorý odôvodňuje v mene skupiny poslancov návrh, aby zaujal miesto pre navrhovateľov a poprosím pána poslanca Jureňu, aby zaujal miesto pre spravodajcov. Ďakujem pekne.

Ako viete, v prerušenom rokovaní sme skončili tak, že do rozpravy sú ešte prihlásení ústne páni poslanci Fedor a Viliam Jasaň.

Takže teraz dávam slovo pánovi Fedorovi, pripraví sa pán poslanec Jasaň.

M. Fedor, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, už druhý deň rokujeme o novele zákona, ktorá je podľa môjho názoru zbytočná. Zákon, ktorý sa dnes vládna koalícia snaží zmeniť, bol prijatý pred niekoľkými rokmi širokým konsenzom ako opozičných, tak aj koaličných poslancov.

Len pripomeniem, že zákon, ktorý predpokladá bezodplatný prevod prebytočného nehnuteľného majetku v správe niektorých ministerstiev v prípade, ak nemajú štátne orgány oň záujem, podporili aj vtedajší poslanci Fico, Kaliňák i Baška, aby som vybral iba niektorých. Je teda prekvapujúce, že teraz by vláda mala súhlasiť s negáciou zákona, ktorý pred časom podporili jej vrcholní predstavitelia. Vtedy bolo všetkým jasné, že zákon zaručuje nekomplikovaný, transparentný proces bez zbytočnej byrokracie, minimalizuje riziko rôznych machinácií a odstraňuje centralizmus v rozhodovaní. Zákon zaručuje pomerne rýchly bezodplatný prevod prebytočného nehnuteľného majetku do správy miest a obcí, čím sa dostáva bližšie k lepšiemu využitiu pre občanov týchto miest a obcí. Predložená novela, naopak, posilňuje centralizmus aj tam, kde to nie je potrebné, posilňuje byrokraciu, otvára možnosť machinácie so štátnym majetkom, zväčšuje priestor pre korupciu. Novela zákona výrazne sťažuje a znemožňuje obciam prístup k prebytočnému nehnuteľnému majetku štátu v správe dotknutých ministerstiev a umožňuje jeho privatizáciu.

Rozhodovanie o predaji sa má presunúť do rúk ministerských úradníkov, ktorí rozhodnú bez znalosti miestnych pomerov, bez poznania, ako najlepšie by mohol majetok slúžiť občanom miest a obcí. Novelou sa má umožniť odpredaj štátneho majetku tak, že bude možné cenu nehnuteľnosti znížiť o 50, resp. až o 70 %. Aj to je dobrá ilustrácia, ako sa rozširuje priestor na možnú manipuláciu so štátnym majetkom. Predkladatelia nepredpokladajú, že by sa príjmy z privatizácie týchto nehnuteľností stali príjmami rozpočtov dotknutých ministerstiev ako napríklad ministerstva obrany, ktoré by iste každé prostriedky navyše rado uvítalo práve vo svojom rozpočte. Potenciálny príjem z predaja sa teda rozplynie v štátnom rozpočte. Predkladatelia sa napokon ani nevedia zhodnúť, ako by takéto príjmy mohli byť využité. Jedni tvrdia, že prostriedky z predaja budú využité na tzv. vládne sociálne programy. Iní zas, že na nákup lietadiel. Ak je taká urgentná potreba príjmov v štátnom rozpočte, prečo sa vláda ponáhľa vyjsť v ústrety niektorým primátorom a starostom?

Novela umožňujúca odpredaj je v druhom čítaní a vláda za niekoľko mesiacov, kedy sa vedelo, že takáto novela príde do Národnej rady, rozhodla o bezodplatnom prevode prebytočných nehnuteľností niekoľkým mestám, kde vládnu predstavitelia koalície. Neplatí teda argument o potrebe napĺňať rozpočet? Ako tomu rozumieť? Alebo sa vláda už začala správať podľa novej doktríny zvýhodňovania svojich blízkych, v tomto prípade primátorov? Politika štátneho etatizmu neprospieva občanom a ani štátu. Je lepšie, keď je rozhodovanie čo najbližšie k ľuďom. Štát to nie je len vláda v Bratislave a jej úradníci. Štát to sú aj občania, mestá, obce. Celá verejná správa. Ak sa má prebytočná nehnuteľnosť predať, nech ju radšej predá obec. Štát nič nestratí, ak prostriedky takto získané budú použité bližšie k občanom. Aj obce sú verejná správa, aj obce tvoria štát. Príjem z prípadného predaja využijú adresnejšie v prospech občanov. Pre obce prípadný predaj majetku v objeme napríklad niekoľko miliónov korún znamená dôležité peniaze, ktoré môžu využiť na svoj rozvoj, a to z predaja majetku, ktorý sa pre štátne orgány stal prebytočným a zaťažujúcim.

Zo strany predkladateľov sa stretávame s argumentom, že v súčasnom období ide o nezaujímavé a nelukratívne nehnuteľnosti. Tak prečo tá snaha ich predávať za každú cenu? Súhlasíte, aj vlastnou podporou zákona súčasná vládna strana súhlasila, aby sa nepredávali lukratívne a keď majú prísť na rad tie menej zaujímavé, chcete predávať? Na dôvažok ministerstvo obrany k tomu uviedlo, že ešte neexistuje ani zoznam, o aké nehnuteľnosti má ísť. Hovorí sa nielen o predaji Nemocnice ministerstva obrany v Bratislave. Nedávno bola vládou potvrdená snaha predať dva vojenské liečebné ústavy v Tatranských Matliaroch, Novej Polianke. Pýtam sa teda, o aký majetok pôjde. V zákulisí sa otvorene rozpráva nielen o odpredaji týchto zjavne pre realitné agentúry zaujímavých nehnuteľností, ale dokonca o odpredaji celých budov a pozemkov niektorých ministerstiev. Odpredajom budov sa majú získať prostriedky na financovanie ďalšieho, zatiaľ utajeného megalomanského vládneho projektu - výstavby nového mesta pre vládnych úradníkov. Takýto projekt si však vyžaduje vyhlásenie budov a pozemkov niektorých ministerstiev za prebytočné, aby následne mohli byť odkúpené. Platný zákon však prekáža odpredaju prebytočného majetku ministerstiev do rúk developerských skupín. To je azda aj celá pohnútka tejto novely zákona.

Vážené dámy a páni, každý z nás žije v niektorej zo slovenských obcí. Novela existujúceho a platného zákona neprinesie nič navyše ani pre dotknuté mestá a obce, ani pre občanov Slovenskej republiky. Nakoľko nie je jasné, ani čo sa má ísť predávať, ani na čo sa majú prostriedky z takejto privatizácie použiť, odporúčam cteným kolegyniam a kolegom, aby nehlasovali za predkladanú novelu, ktorá ide proti presvedčeniu nielen môjmu, nielen predstaviteľov Združenia miest a obcí, ale aj proti presvedčeniu predsedu vlády, ministra vnútra i ministra obrany, ktorí za zákon v predchádzajúcom volebnom období hlasovali.

Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pán poslanec.

Teraz má slovo pán poslanec Viliam Jasaň.

V. Jasaň, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to, že dnes už tu bolo povedané dosť a určite ešte pán predkladateľ v záverečnom slove niečo povie, tak ja dnes len predložím pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rudolfa Pučíka, Jána Richtera a Jána Kovarčíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2004 Z. z. o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky na obec alebo vyšší územný celok v znení neskorších predpisov.

1. K článku 1 bod 3: "V § 2 za písm. a) vložiť nové písm. b), ktoré znie: "b) ostatné stavby a pozemky, ktoré slúžili ozbrojeným silám Slovenskej republiky."." Doterajšie písm. b) označiť ako písm. c).

Odôvodnenie. Podľa doterajšieho znenia § 2 zákona č. 172/2004 Z. z. o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky na obec alebo vyšší územný celok predmetom prevodu vlastníctva majetku štátu podľa § 1 mohli byť vojenské stavby, pozemky tvoriace s vojenskými stavbami jeden funkčný celok a ostatné pozemky okrem lesného majetku štátu a pozemkov, ktoré tvoria poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria. Predmet prevodu vlastníctva štátu v správe Ministerstva obrany Slovenskej republiky sa navrhuje zúžiť len na stavby a pozemky tvoriace so stavbami jeden funkčný celok, ktoré slúžili Ozbrojeným silám Slovenskej republiky. Aby mohol byť predmetom prevodu vlastníctva aj doterajší nehnuteľný majetok, je potrebné ustanovenie § 2 doplniť o ostatné stavby a pozemky, ktoré slúžili Ozbrojeným silám Slovenskej republiky. Máme na mysli napríklad stavby strelníc, rôznych krytov a opevnení.

2. K článku 1 bod 5: "V § 3 ods. 2 slová "ponúknuť majetok štátu osobám v osobitnom ponukovom konaní podľa osobitného predpisu" nahradiť slovami "vykonať osobitné ponukové konanie podľa osobitného predpisu okrem opakovaného osobitného ponukového konania."."

Odôvodnenie. Ustanovenie § 3 ods. 2 sa navrhuje upraviť tak, aby bolo jednoznačne ustanovené, že ministerstvo alebo organizácia vzhľadom na vykonanie ďalšieho osobitného ponukového konania a opakovaného ďalšieho osobitného ponukového konania § 3 ods. 3 a 4 návrhu zákona nie sú povinné opakovať osobitné ponukové konanie podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.

3. K článku 1 bod 7. Bod 7 znie: "V § 3 ods. 8 sa slová "ods. 2" nahrádzajú slovami "ods. 6"."

4. K článku 1 bod 8: "§ 3 ods. 10 sa slová "ods. 3" nahrádzajú slovami "ods. 8"."

5. K článku 1 bod 9: "§ 3 ods. 11 sa slová "ods. 3" nahrádzajú slovami "ods. 8"."

Odôvodnenie k bodom 3 až 5. Ide o legislatívnotechnickú úpravu reagujúcu na pozmeňujúci návrh prednesený vo výboroch v súvislosti s doplnením ods. 5 do § 3.

6. K článku 1 bod 12 znie: "§ 4a vrátane nadpisu znie: "§ 4a. Prechodné ustanovenie účinné od 1. novembra 2008. Na postup pri nakladaní s majetkom štátu, ktorý do 1. novembra 2008 bol ponúknutý obci alebo vyššiemu územnému celku, sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona účinné do 1. novembra 2008."."

Odôvodnenie. Zmena účinnosti sa navrhuje z dôvodu trvania legislatívneho procesu. Je preto potrebné zmeniť účinnosť zákona tak, aby boli dodržané lehoty ustanovené Ústavou Slovenskej republiky čl. 87 ods. 2 až 4 a čl. 102 ods. 1 písm. o). Súčasne sa jednoznačne ustanovuje, že na postup pri nakladaní s majetkom štátu, ktorý do 1. novembra 2008 bol už ponúknutý obci alebo vyššiemu územnému celku, sa budú vzťahovať ustanovenia zákona č. 172/2004 Z. z. účinné do 1. novembra 2008.

Ďakujem, pán predseda.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Vážené kolegyne, kolegovia, pán poslanec Jasaň bol posledný prihlásený do rozpravy. Faktické poznámky neregistrujem, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Chcem sa opýtať navrhovateľov... (Hlas z pléna.) Prosím? Pardon, tak ešte vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán minister, som vás neregistroval, to znamená, ale kľudne otvárate svojím vystúpením rozpravu a nech sa páči, máte slovo, vystúpte s tým, že, samozrejme, v zmysle rokovacieho poriadku sú s tým spojené aj isté konzekvencie.

Máte slovo, pán minister.

J. Baška, minister obrany SR: Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení predkladatelia, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v krátkosti zareagoval na vystúpenia niektorých poslancov k tejto novele zákona č. 172/2004 Z. z.

Prvé by som sa dotkol včerajšieho vystúpenia pána poslanca Brocku. Hovoril, že názov zákona by sa mohol volať aj úplne, úplne inak. Keď sa pripravovala táto novela, poslanecká novela zákona, som veľmi rád, že po konzultáciách pánov poslancov s rezortom ministerstva obrany o možnej novele tohto zákona, že si túto novelu páni poslanci osvojili, pripravili a dali do parlamentu do legislatívneho procesu.

Čo sa týka toho názvu, včera tu vôbec nepadlo slovo o zákone č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu. Tento zákon hovorí, akým spôsobom sa daný majetok štátu predáva a spravuje. Táto novela a tento zákon č. 172/2004 Z. z. je osobitný zákon na predaj majetku, ktorý sa týka len určitých ministerstiev a určitého majetku štátu. Týka sa teda rezortu obrany, rezortu vnútra a touto novelou je tam opätovne doplnené colné riaditeľstvo kvôli hraničným prechodom, ktoré sú na hraniciach so štátmi Európskej únie, pretože doteraz sa nepodarilo mestám a obciam niektoré tieto majetky či už darovať alebo predať.

Táto novela zákona č. 172/2004 Z. z. ponecháva možnosť samosprávam miest a obcí uchádzať sa o tento majetok. Oproti súčasnému stavu sa mení len tá vec, že najskôr tento majetok sa bude odplatne ponúkať v troch kolách a až potom, ak nebude mať záujem nikto kúpiť tento majetok, tak môže byť prevedený, na základe rozhodnutia vlády môže byť tento majetok prevedený mestám a obciam. Samozrejme, pri týchto odplatných prevodoch sa môžu prihlásiť o kúpu aj samostatné mestá a obce ako právne subjekty.

Čo sa týka znižovania cien, že prvá ponuka je minimálne za 100 % znaleckého posudku, potom tá druhá ponuka sa znižuje o 50 % a tretia ponuka o 70, tretie kolo o 70 % a potom to môže byť prevedené zadarmo na mestá a obce, je podobná ako aj v zákone č. 278/1993 Z. z., kde sú dve ponukové konania minimálne za stopercentnú hodnotu znaleckého posudku a potom sa ide na 50-percentnú cenu.

Prečo sa navrhuje v tomto osobitnom zákone č. 172/2004 Z. z. znižovanie cien, teda to tretie kolo až o 70 %? Vychádzali sme zo skúseností, ktoré máme pri zbavovaní sa tohto prebytočného majetku, lebo ten majetok je niekde nelukratívny, nezaujímavý a aby sme získali aspoň tých 30 % zo znaleckej hodnoty majetku, ktorý sa odpredáva. Vždy to bude lepšie, ako to bolo doteraz, že štátny rozpočet z toho nemal ani korunu.

Len v krátkosti sa chcem dotknúť toho, že je to nejaká skrytá privatizácia. Nie je privatizácia ako privatizácia. Je jednoduché sprivatizovať dobre fungujúce štátne monopoly a je veľmi ťažké získať určité finančné prostriedky za štátny majetok, ktorý je nepotrebný a ktorý je problematické predať. Čiže, to je umenie, získať finančné prostriedky za majetok, ktorý je nepotrebný a nadbytočný pre štát.

Čo sa týka pána poslanca Farkasa, spomínal nejaké kasárne Nána. Aj v tejto novele zákona sú prechodné ustanovenia, ktoré hovoria, že všetky majetky, ktoré sú do 1. novembra, do 1. novembra sa ide podľa starého zákona, čiže to znamená, že všetky, je asi ešte 19 takýchto prípadov, budeme musieť riešiť podľa tohto znenia. Čiže ten majetok, všetkých týchto 19 prípadov bude musieť ísť do vlády, o ktorých vláda rozhodne, či to pôjde na samosprávu miest a obcí, alebo to nepôjde na samosprávu miest a obcí.

Je pravda to, čo včera povedala pani poslankyňa Sabolová a to som veľmi rád, že to tu zaznelo, nemôžeme predsa vedieť, tie kasárne sú v jednotlivých mestách a obciach alebo v ich katastroch, kde sme nemohli vedieť, že bude primátor či už z opozície alebo z koalície. Čiže žiadnym spôsobom nemôžeme hovoriť, že sa to dáva buď koaličným, buď primátorom alebo starostom z koalície alebo primátorom alebo starostom z opozície. Máme rôzne prípady z minulosti, kde to bolo dávané aj koaličným, aj opozičným príslušníkom.

Čo sa týka pána poslanca Kahanca, hovoril, že znalecké posudky môžu byť poddimenzované a rôznym spôsobom urobené inak, tak ja sám som vydal určité nariadenie na rezorte obrany, kde nad určitú hodnotu tohto majetku bude musieť byť urobený ešte jeden kontra znalecký posudok, ktorý buď potvrdí tú znaleckú hodnotu, alebo ju vyvráti. Samozrejme, do ponukovej ceny pôjde hodnota vyššieho znaleckého posudku.

Ja som veľmi rád, že táto novela zákona splnila to, čo sa od nej očakávalo, teda ten súčasne platný zákon splnil, čo sa od neho očakávalo. Na mestá a obce sa dostal majetok v hodnote 1,8 mld. Sk, za bývalej vlády to bolo 1,5 mld. Sk a za súčasnej vlády to bolo 300 mil. Sk. Z informácií, ktoré mám z ministerstva financií, tak rozpočty obcí, rozpočty samospráv sa zvyšujú medziročne viac, ako sa zvyšuje medziročne rozpočet štátu, čiže štátny rozpočet.

Čo sa týka pána poslanca Ivanča, hovoril, že by to mala byť nejaká daň za to, že v minulosti boli kasárne v mestách, že tieto kasárne a vojaci humpľovali mestá. No, pán Ivančo asi je z takého mesta, kde nemali nikdy posádku alebo ani nebudú mať posádku. Keď chodím na návštevy týchto jednotlivých posádok a jednotlivých kasární a útvarov, tak spoluprácu s ozbrojenými silami si samospráva veľmi chváli a sú veľmi radi, že tam môžu mať kasárne. Odhliadnuc od toho, že naozaj príjmy vojakov, príslušníkov ozbrojených síl nie sú zasa najnižšie a oni tam žijú a finančné prostriedky môžu nechávať v tom regióne, kde sú kasárne.

Čo sa týka pána poslanca Slafkovského, hovoril, že urobí nejaký "pozmeňovák", kde by sme to mohli definovať na verejný účel a tak ďalej. No, ono to existuje už teraz v súčasnom znení, v súčasne platnom znení zákona, kde aj vláda dáva, že tie mestá a obce to musia použiť na verejný účel. Máme niektoré prípady z minulosti, kde tieto mestá alebo samospráva to dostala zadarmo a niektorých častí týchto majetkov sa okamžite zbavila tým, že to predala alebo previedla na iné osoby. Aj zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu hovorí o tom, že tento majetok môže byť ponúknutý mestám a obciam alebo iným organizáciám na účely sociálne, účely zdravotnícke za úplne inú cenu, ako je cena podľa znaleckého posudku.

Čo sa týka pána poslanca Fedora, tak tu mi dovoľte povedať, čoho sa tento zákon č. 172 a jeho novela, ktorú pripravili poslanci, netýka. Tento zákon sa vôbec netýka akciových spoločností. Akciové spoločnosti sa riadia jednak podľa Obchodného zákonníka a podľa vzorových stanov, ktoré boli stanovené, či už uznesením vlády, alebo, ktoré vyplývajú z jednotlivých rezortov zriaďovateľov týchto štátnych akciových spoločností. Čiže netýka sa táto novela ani nemocnice ministerstva obrany, ani Tatranských Matliarov sa netýka táto novela, netýka sa vôbec majetku, ktorý je uložený do akciových spoločností. Netýka sa dokonca tento zákon ani vojenských obvodov, netýka sa vojenského obvodu Javorina, vojenského obvodu Malacky, Kamenica nad Cirochou alebo vojenského obvodu výcvikového priestoru Lešť. Čiže táto novela sa naozaj týchto vecí vôbec netýka.

Ja som veľmi rád, že táto novela tu je a pomôže naplniť sčasti štátny rozpočet. Tieto finančné prostriedky môžu byť potom použité podľa rozhodnutia vlády, či už je to na sociálne účely, či už je to na zdravotníctvo, alebo, či je to na určité nákupy v rámci rezortu ministerstva obrany. Predsa vláda vzišla z nejakých volieb a tá vláda rozhoduje asi najlepšie, kde tie finančné prostriedky v ktorom roku najviac treba.

Ešte čo sa týka benefitov samosprávy miest a obcí, ktoré doteraz mali, že mohli tento majetok dostať zadarmo, tak tieto jednotlivé majetky, či už to boli kasárne, útvary a ďalšie nehnuteľnosti, boli budované zo štátneho rozpočtu z daní, z daní všetkých obyvateľov tejto republiky. A myslím si, že je veľmi dobré, že tieto finančné prostriedky, ktoré sa získajú z predaja týchto majetkov, budú prerozdelené vládou nielen tak, ako to bolo doteraz, že z toho benefitovali len niektoré mestá a obce, ale budú rozdelené pre osoh viacerých občanov tejto republiky.

Toľko, vážený pán predsedajúci, ďakujem vám pekne.