M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán spravodajca nepožiadal o záverečné slovo, a preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A v súlade so schváleným programom a s dohodami zo včerajška budeme pokračovať prvým čítaním o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Gaburu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 806 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 807.
Dávam teraz slovo poslancovi Petrovi Gaburovi, aby svoj návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.
P. Gabura, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia, ja budem veľmi stručný, lebo návrh tejto malej novely je úplne jasný a zrejmý. Reaguje na nezdravú prax, v ktorej poslanci v samosprávnych krajoch niekedy prijímajú funkcie štatutárnych orgánov v rozpočtových organizáciách alebo v príspevkových organizáciách, ktorých zriaďovateľom je vyšší územný celok, na území ktorého boli zvolení. Takýto stav vytvára nezdravú situáciu v činnosti týchto organizácií a priestor pre nie nezávislé rozhodovanie týchto poslancov vo verejnom záujme. Preto navrhujem úpravu zhodnú s postavením poslancov obecných a mestských zastupiteľstiev, ako i s úpravou postavenia predsedu samosprávneho kraja.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nebude mať priamy dopad na štátny rozpočet, na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest ani na životné prostredie.
Skončil som.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pánovi poslancovi Petrovi Dubravayovi, aby uviedol úvodnú spravodajskú informáciu. Nech sa páči.
P. Dubravay, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Gaburu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov (tlač 806). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.
Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej pätnásť dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený poslanecký návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 3. októbra 2008 č. 807 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, kto sa chce k tomuto návrhu zákona prihlásiť ústne? Pán poslanec Gábor Gál ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
A slovo má pán poslanec Gál, nech sa páči.
G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja vítam tento návrh z rúk pána poslanca Gaburu. Nápad je to dobrý, ale som aj politický realista. Neviem, či to, čo som sa teraz v kuloároch pýtal, či to koalícia podporí, nakoľko predsa len sa jedná o opozičný návrh opozičného poslanca. A jednak chýba mi tu aj ešte to, aby to bolo prerokované aj s opozičnými politickými klubmi.
Ale všeobecne vnímam túto problematiku ako živú o to viac, že síce máme tu v platnosti zákon o ochrane verejného záujmu, ktorý je ústavným zákonom, ale z praxe viem, že tento ústavný zákon aplikuje do poslednej bodky len náš výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, či už vezmeme do úvahy komisie, ktoré sa mali zriadiť pri vyšších územných celkoch, pri akademických senátoch, ale aj v mestských častiach a mestských zastupiteľstvách. Aplikácia toho zákona je nedostatočná, vidíme to nie raz a viem nie o jednom konflikte záujmov, kde poslanci mestských zastupiteľstiev sú nie že štatutármi príspevkových alebo rozpočtových organizácií, ale dokonca sú štatutármi spoločností s ručením obmedzeným rôznych mestských podnikov. Dobre, zákon umožňuje to, aby mestských poslancov alebo poslancov mestských zastupiteľstiev do týchto funkcií nominovalo samotné mestské zastupiteľstvo. Problém je, že nemôžu za to brať plat. A nie v jednom prípade viem, že berú za to odmenu, berú za to plat, normálne sú v zamestnaneckom pomere.
Čiže najprv vždy treba dôstojne uplatňovať tie zákony, ktoré máme, ktoré máme v platnosti. A z tejto pôdy vyzývam každého, aby dbal vo svojom regióne, vo svojom okolí na to, aby aj vyššie územné celky, ako aj mestské zastupiteľstvá, zastupiteľstvá v mestských častiach, aj akademické senáty dodržiavali tento zákon, lebo potom takéto rozšírenia konfliktu záujmov síce my v dobrej viere prijmeme v Národnej rade, ale už s ich aplikáciou budeme mať problém. Dobre, prijmeme tento zákon, bude tam, my to vyslovíme v zákone o vyšších územných celkoch, že je to konflikt záujmov, ale neriešime už aplikáciu zákona, nebudeme to riešiť ani pri mestách, čo je podľa mňa hlavne pri tých väčších mestách tiež obrovský konflikt záujmov, keď vychádzame z toho, že akými financiami, akými právomocami sú niekedy vyzbrojené tieto organizácie.
Takže privítam, keď tento návrh postúpi do ďalšieho legislatívneho konania. A ešte treba pouvažovať na tým, či nerozšíriť túto myšlienku aj na ďalšie inštitúcie.
Ďakujem pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie v rozprave. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť s faktickou poznámkou. Nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Hlási sa pán navrhovateľ zaujať stanovisko v záverečnom slove, nech sa páči.
P. Gabura, poslanec: Kolegyne, kolegovia, ja by som bol veľmi rád, keby sa fakt otvorila aj na túto tému, ako poslanec Gál uviedol, diskusia, pretože keď môžeme spraviť len malinký krôčik proti akémukoľvek podozreniu na korupčné prostredie, tak je to vynikajúce.
Takisto si myslím a chcem vás poprosiť, keby ste postúpili alebo keby ste dali hlas tejto malej novele, aby prešla do druhého čítania. A takisto môžeme otvoriť alebo je otvorenou aj záležitosť termín účinnosti, či je vhodné teraz v rozbehnutom vlaku naskakovať s týmto termínom alebo či na začiatku ďalšieho volebného obdobia.
Takže toľko k tomuto. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán spravodajca? Nechce sa vyjadriť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A teraz budeme pokračovať v rokovaní prvým čítaním o
návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 807, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 800.
Chcel by som v tejto chvíli dať slovo predsedovi výboru pánovi poslancovi Jozefovi Burianovi, aby návrh zákona uviedol, ale vidím, že nie je v sále. Nech sa páči, pán predseda výboru, uveďte tlač 807.
J. Burian, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach.
Myslím, že dôležité, a čo by som veľmi rád podčiarkol, je to v tejto úvodnej reči, že na tomto zákone alebo na tomto návrhu zákona sa dohodol naprieč politickým spektrom celý výbor, a myslím, že akceptujeme aj nové skutočnosti, ktoré práve vznikli tým, že pri hodnotení politických strán, hlavne čo sa týka financovania politických strán, sa našli alebo boli riešené problémy, ktoré sú nedostatkami alebo vznikli z nedostatočného doprecizovania zákona o politických stranách.
Tento zákon nie je dlhý, je v podstate kompromisom a myslím, že je veľmi dôležité povedať to, že na tomto zákone sa podieľal celý Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a tento zákon v piatich bodoch definuje to, aby v budúcnosti politické strany nemohli platiť hotovostnou formou dary vzhľadom na to, že sa obmedzuje výška, maximálna výška poskytovania hotovostného daru do výšky 5-tisíc eur, to znamená asi v dnešnom ponímaní maximálna výška 150-tisíc korún. To je, by som povedal, jedna z dôležitých stránok alebo jedna z dôležitých vecí.
Potom je tu zmena pri overení, ale notárskom overení, dokedy musí byť takáto zmluva overená. A potom je tu zverejňovanie na internetovej stránke a zverejňovanie už 30 dní po uplynutí kvartálu vzhľadom na to, aby sa predišlo rôznym diskusiám, že na poslednú chvíľu sa riešili nejaké dary za predchádzajúci rok. Čiže tým, že bude každá politická strana povinne zverejňovať všetkých darcov do 30 dní po ukončení štvrťroku, sa vyhneme povedzme ďalším špekuláciám.
Veľmi dôležitá vec je to, že výbor pre financie, rozpočet a menu nie je tým orgánom, ktorý je vyšetrovacím výborom, ale je orgánom, ktorý len preveruje kvalitu podkladov alebo doklady, ktoré prichádzajú od politických strán, kvalitu a hodnovernosť týchto dát posudzuje audítor, ktorý je dôležitý v tomto celom procese, a preto si myslíme a aj sme nadviazali spoluprácu s Komorou audítorov a myslíme si, že aj s Úradom na dohľad nad audítormi, aby sa v budúcnosti neopakovali chyby, ktoré sa urobili v týchto audítorských správach. Sme pri losovaní týchto audítorov a jednoducho budeme dbať alebo bude tento výbor dbať na to, aby jednoducho sa neopakovali situácie v tom, že politické strany a hnutia prijímali dary od darcov, ktorí sú buď z oblasti verejnej správy, prípadne majú, teda podielnikom je štát alebo štátny orgán.
Takže by som povedal, že to by som chcel uviesť na úvod. A myslím si, že potom v tejto diskusii možnože nájdeme ďalšie návrhy, ktoré možnože vyprecizujú aj tento zákon. Faktom je, že celý výbor mal záujem na tom, aby nehral alebo neboli tu veci, ktoré by bránili tomu, aby výbor nebol dostatočne akčný voči všetkým veciam, ktoré by sprísnili podmienky financovania politických strán. A preto chcem poďakovať celému výboru za to, že našiel takúto jednak aj odvahu a jednak, si myslím, že aj takýto konsenzus na to, aby sa riešili veci. A myslím, že je veľmi dôležité aj to, aby hodnovernosť politických strán a hnutí voči vonkajšku bola o toľko lepšia alebo dôležitejšia.
Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán predseda výboru.
Poprosím teraz pána poslanca Petráka, aby ako spravodajca uviedol informáciu.
Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 15. októbra 2008 určil za spravodajcu k návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní túto spravodajskú informáciu.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodná správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a nevyžiada si zvýšené nároky na pracovné sily, štátny rozpočet ani rozpočty obcí, čo potvrdzuje aj pripojené stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu predmetného zákona nie je upravená v práve Európskej únie. Vo vzťahu k Európskemu spoločenstvu nie sú evidované žiadne záväzky Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 800 z 2. októbra 2008 podľa § 74 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predseda, skončil, prosím, otvorte rozpravu.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chcete, kolegyne, kolegovia, prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Abrhan. Končím možnosť sa prihlásiť.
Máte slovo.
P. Abrhan, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Len jednu krátku poznámku k tomuto návrhu. Chcem predznamenať, že podporím postúpenie tohto návrhu zákona do druhého čítania.
Chcel by som k tretiemu novelizačnému bodu upozorniť na to, že týmto návrhom vlastne ukladáme všetkým politickým stranám, aby si zriadili internetovú stránku. Samozrejme, to nie je problém parlamentných politických strán, ale upozorňujem na tú možnosť pred druhým čítaním vo výbore, že predsa či by nebolo vhodnejšie zvážiť, že ak chceme takúto povinnosť uložiť doručiť zoznam darcov štvrťročne, či by nebolo vhodnejšie, že politická strana doručí príslušnému výboru, lebo nie všetky politické strany majú alebo musia mať zriadenú internetovú stránku. Toto som chcel povedať pred druhým čítaním, aby ste vo výbore prípadne aj takúto možnosť pre malé alebo menšie politické strany zvážili.
Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Nie sú faktické poznámky. Boli ste jediný, ktorý vystúpil v rozprave. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Chcete, pán navrhovateľ?
J. Burian, poslanec: Ja len odpoviem to, čo tu bolo predznamenané. Zriadiť internetové stránky asi bude podľa môjho názoru dobré preto, lebo ak strana neprijme dar, tým pádom nemusí zverejňovať nič a nemusí mať ani tú internetovú stránku. Ale očakávam, že keď niekto príjme dar, nech si teda má tu schopnosť a nech si zabezpečí tú internetovú stránku. Lebo ak by sa zase, veď ja nechcem, aby sa zase nejako kúskovala zodpovednosť, lebo ak sa tá zodpovednosť zase prenesie na výbor a výbor má prezentovať voči vonkajšku, tak môže ešte niekto to nejako znevážiť, že jednoducho sa tam nedostalo to a my sme to dali a nedali. Jednoducho každá politická strana by mala byť v tomto prípade zodpovedná.
Faktom je, že mám ďalší nevyriešený problém, ale to nechcem zdržiavať ctené plénum, lebo nemáme vyriešené tie politické strany, ktoré majú nulové stavy aj na výsledovke, aj na súvahe, čiže nevykazujú žiadnu činnosť a mali by byť auditované. Čiže máme ďalší problém a myslím, že ešte v druhom čítaní, ja som už aj počul aj niektoré iné návrhy, myslím, že bude pôda na to, aby sme si to ešte rozdiskutovali.
Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Pán spravodajca, nech sa páči.
Ľ. Petrák, poslanec: Ak dovolíte k vystúpeniu pána poslanca Abrhana v podstate tiež len jednu vetu. No ja osobne sa domnievam, že to znenie, ktoré je predložené zo strany výboru pre financie, rozpočet a menu, je znenie dobré, lebo mimovládne organizácie a občania volajú po verejnej kontrole. Ak budeme riešiť, že niektoré politické strany to môžu doručiť len na výbor alebo niekde, znovu je to skrývanie sa kvázi pred verejnou kontrolou, čo nepovažujem za šťastné riešenie. Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Kolegovia, vyhlasujem alebo prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A budeme pokračovať návrhom pani poslankyne Moniky Gibalovej, ktorá nám v prvom čítaní uvedie svoj návrh novely zákona č. 461 o sociálnom poistení, je to tlač 811.
Pani poslankyňa, máte slovo.
[Rokovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 811).]
M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predseda, prosím o zhovievavosť. Vážený pán predseda, vážené poslankyne a poslanci, dovoľte, aby som uviedla návrh novely zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a odôvodnila zmeny, ktoré v zákone navrhujem vykonať.
Predložený návrh zákona zmierňuje podmienky vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti tým, že upravuje dĺžku obdobia poistenia v nezamestnanosti z minimálne troch rokov v posledných štyroch rokoch na minimálne dva roky v posledných troch rokoch.
Ďalej upravuje dĺžku obdobia poberania dávky v nezamestnanosti v závislosti od veku poistenca. Pre poistencov po dovŕšení 55. roku veku navrhujem predĺžiť obdobie poskytovania dávky v nezamestnanosti zo šesť na deväť mesiacov.
Ďalej táto novela upravuje výšku dávky v nezamestnanosti v závislosti od dĺžky poberania dávky. Dávku v nezamestnanosti navrhujem zvýšiť pre všetkých poistencov z 50 na 60 % denného vymeriavacieho základu počas prvých troch mesiacov obdobia nezamestnanosti, po uplynutí troch mesiacov sa dávka znižuje na 45 % denného vymeriavacieho základu.
Ďalej tento návrh zákona odstraňuje znevýhodnenie skupiny poistencov zaradených do evidencie uchádzačov o zamestnanie po skončení výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na dobu určitú a osôb dobrovoľne poistených v nezamestnanosti, pre ktoré je v súčasnosti dĺžka podporného obdobia štyri mesiace.
A konečne zákon zosúlaďuje znenie ustanovení § 104 a 105 zákona o sociálnom poistení so znením § 33 zákona č. 5 o zamestnanosti.
Predložená novela zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa opiera o niekoľko kľúčových predpokladov, ktoré sa budem snažiť odprezentovať aj graficky, verím, že upútam vašu pozornosť.
Prvým predpokladom je skutočnosť, že základný fond poistenia v nezamestnanosti, ktorý spravuje Sociálna poisťovňa, je od roku 2005 vysoko prebytkový. Tento stav má pretrvávať aj v nasledujúcich rokoch, a pokiaľ nedôjde ku zmene legislatívy buď zmenou výšky odvodov, alebo štedrejším rozdeľovaním dávok, bude vysoko prebytkový aj po roku 2011.
Ako vyplýva z tohto grafu, objem prostriedkov, ktoré sa vo fonde sústredili v rokoch 2005 až 2007 a ktoré doň prídu v rokoch 2008 až 2011 vo forme poistného, sú to stĺpce bordovej farby a čísla predstavujú miliardy slovenských korún, je podstatne vyšší ako objem prostriedkov, ktoré sa v jednotlivých rokoch vyplácajú nezamestnaným, to znázorňujú vyplatené dávky - stĺpce žltej farby.
Chcem zdôrazniť skutočnosť, že v roku 2009 až 2011 sa predpokladá vyplatiť cielene dávky v nezamestnanosti približne v objeme 20 prostriedkov fondu a zvyšok sa plánuje využiť na krytie deficitu základného fondu dôchodkového poistenia.
Druhým dôležitým predpokladom, ktorý bol podnetom na vypracovanie tohto návrhu, je skutočnosť zrejmá z grafického vyjadrenia, že príjmy fondu sú každý rok vyššie a vyššie. Dôvody sú známe. Na Slovensku trvale rastie zamestnanosť, teda aj počet prispievateľov do fondu, rastie priemerná mzda, teda aj výška poistného, a zároveň klesá počet nezamestnaných, teda osôb, ktoré čerpajú z fondu prostriedky vo forme dávok v nezamestnanosti, ako je to vidieť na nasledujúcom grafe.
Tu je znázornený počet poberateľov dávky v nezamestnanosti v rokoch 2004 až 2007. Ako vidieť z grafu aj na túto diaľku, hoci čísla tam je trošku slabšie vidieť, ale počet poberateľov dávok poklesol v roku 2007 približne o jednu tretinu v porovnaní s rokom 2004. Keďže priaznivý vývoj hospodárenia fondu by mal pokračovať aj v nasledujúcich rokoch, domnievam sa, že nastal čas byť štedrejší voči nezamestnaným a poskytnúť im väčší kus z koláča, ktorý spoločne vytvárali vo fonde v období, keď boli zamestnaní. To je možné uskutočniť úpravou ustanovení zákona o sociálnom poistení v znení predloženého návrhu novely, ktoré postupne predstavím.
Prvou navrhovanou zmenou je zmiernenie podmienky vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti úpravou ustanovení § 104 ods. 1 a 2 tak, že sa skráti dĺžka obdobia poistenia v nezamestnanosti z najmenej troch rokov v posledných štyroch rokoch na najmenej dva roky v posledných troch rokoch. Táto navrhovaná zmena reaguje na vznik a zánik podnikateľských subjektov, vývoj na trhu práce a trend častej zmeny zamestnania pracujúci osôb ako v predchádzajúcich obdobiach, teda častejšej zmeny, čo sú faktory, ktoré nezamestnaným sťažujú dodržanie v súčasnosti platnej podmienky vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. Skrátením časových intervalov rozhodujúcich pre vznik nároku dávky sa zároveň odstráni odlišný prístup ku skupine poistencov zaradených do evidencie uchádzačov o zamestnanie po skončení výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na dobu určitú a ku skupine osôb dobrovoľne poistených v nezamestnanosti.
Na otázku, aké sú podmienky vzniku nároku na túto dávku v krajinách Európskej únie, mi poskytla odpoveď porovnávacia štúdia, ktorú na moje požiadanie vypracoval Parlamentný inštitút Národnej rady. Vyplýva z nej, že spomedzi 16 krajín Únie, ktoré štúdia uvádza, má Slovenská republika suverénne najprísnejšie podmienky na získanie nároku na dávku v nezamestnanosti a na poslednom mieste zostane aj pri prijatí môjho zmierňujúceho návrhu.
Predpokladám, že prijatím tohto bodu návrhu novely zákona sa rozšíri okruh poistencov, ktorým vznikne nárok na dávku v nezamestnanosti približne o jednu štvrtinu.
Pokiaľ ide zvýšenie nákladov fondu v dôsledku prijatia tohto návrhu, považujem za potrebné zdôrazniť, že zvýšené výdavky uvedené v dôvodovej správe sú spojené so znížením výdavkov z kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Totiž v skupine poistencov, ktorým v dôsledku prijatia tohto návrhu vznikne nárok na dávku v nezamestnanosti, je značný počet tých osôb, ktoré by za súčasného stavu poberali dávku v hmotnej núdzi alebo inú sociálnu dávku. Zvýšenie výdavkov fondu pre tieto osoby je teda nerozlučne spojené so znížením výdavkov na iné formy sociálnych dávok, ktoré by sa inač vyplácali tejto skupine osôb.
Druhou navrhovanou zmenou je úprava výšky dávky v nezamestnanosti v závislosti od dĺžky poberania dávky. Pred malou chvíľou som spomenula jeden z výsledkov porovnávacej štúdie Parlamentného inštitútu. Pri hodnotení krajín EÚ podľa výšky dávky v nezamestnanosti nás táto štúdia zaraďuje na predposledné až posledné miesto spomedzi 17 hodnotených krajín Únie.
Vážené kolegyne, kolegovia, naozaj nemáme na viac? Určite máme, veď nezamestnaní dnes dostávajú približne 20 % z toho, čo im patrí, dostavajú iba jedinú pätinu z toho, čo ako poistenci vkladajú do fondu určeného pre nezamestnaných, preto dávku v nezamestnanosti navrhujem zvýšiť pre všetkých poistencov z 50 na 60 % denného vymeriavacieho základu počas prvých troch mesiacov obdobia nezamestnanosti. Po uplynutí troch mesiacov sa dávka znižuje na 45 % denného vymeriavacieho základu.
Navrhované opatrenie má zmierniť nie priaznivé dôsledky straty príjmu v prvých troch mesiacoch v nezamestnanosti, ale zároveň má motivovať nezamestnaného nájsť si prácu počas prvých troch mesiacov, teda v období poberania relatívne vyššej dávky. Návrh spôsobí iba mierne zvýšenie výdavkov fondu, pretože v priemere sa dávka zvýši z terajších 50 % na 52,5 % denného vymeriavacieho základu.
Treťou navrhovanou zmenou je úprava dĺžky obdobia poberania dávky v nezamestnanosti v závislosti od veku poistenca. Pre poistencov po dovŕšení 55. roku veku navrhujem predĺžiť obdobie poskytovania dávky v nezamestnanosti zo šesť na deväť mesiacov, keďže osoby v staršom veku sa dokázateľné ťažšie uplatňujú na trhu práce a po strate zamestnania potrebujú dlhší čas na nájdenie primeraného pracovného miesta, ak sa im ho vôbec podarí nájsť. Iste so mnou súhlasíte v tom, že o 60-ročného nezamestnaného sa už zamestnávatelia nepobijú.
Podľa štúdie Parlamentného inštitútu sa diferencovanie dĺžky obdobia vyplácania dávky v nezamestnanosti v závislosti od veku osoby uplatňuje v Taliansku, v Českej republike, vo Švajčiarsku a považujem to za veľmi korektné voči osobám, ktoré majú dôchodkový vek v nedohľadne.
Položme si teraz otázku, koľko nezamestnaných osôb je vo vekovej kategórii 55- až 62-ročných? Tento graf to veľmi pekne ukazuje. Bol zostrojený na základe odpovede pani ministerky Tomanovej na moju interpeláciu o počte a vekovej štruktúre poberateľov dávky v nezamestnanosti za roky 2004 až 2007. Podľa nej približne 8 % poberateľov dávky je vo veku 55 až 59 rokov a asi 2 % osôb sú 60- a 61-roční. Celkovo by sa teda návrh predĺžiť obdobie vyplácania dávky v nezamestnanosti zo šesť na deväť mesiacov dotkol približne 10 % poberateľov dávok. (Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
P. Paška, predseda NR SR: Páni kolegovia, poprosím vás.
M. Gibalová, poslankyňa: Štvrtá navrhovaná zmena mojej novely má legislatívnotechnický charakter a zosúlaďuje ustanovenia § 104 a 105 so zmením § 33 zákona o zamestnanosti. Takže slovné spojenie "evidencie nezamestnaných občanov" sa nahrádza slovami "evidencia uchádzačov o zamestnanie", v tomto zmysle už boli pozmenené odseky 2 až 4 § 105 jednou z predchádzajúcich noviel zákona o sociálnom poistení. Z toho hľadiska sú teda § 104 a 105 zákona v terajšom znení nekonzistentné.
Na záver zostáva vyčísliť celkový finančný efekt navrhovanej novely zákona o sociálnom poistení. Na tomto grafe stĺpce vyfarbené zelenou farbou predstavujú zvýšenie nákladov vo fonde na vyplácané dávky v nezamestnanosti v rokoch 2009 až 2011 po prijatí predloženého návrhu novely zákona. Bordovou farbou sú znázornené príjmy a žltou farbou výdavky na dávky v nezamestnanosti, pričom čísla v stĺpcoch sa vyjadrujú v miliardách slovenských korún. Vidíte, že tá zelená farba, čo by mohlo spôsobiť prijatie mojej novely, je úplne nepatrná.
Názornejšie je hospodárenie fondu v rokoch 2004 až 2010 vyjadrené na tomto grafe, kde čísla v stĺpcoch predstavujú percentuálny podiel prostriedkov fondu vynaložených v jednotlivých rokoch na dávky v nezamestnanosti, sú to žlté stĺpce, presun prostriedkov na krytie deficitu dôchodkového poistenia sú bordové stĺpce a zvýšenie nákladov po prijatí predloženého návrhu novely zákona sú zelené stĺpce. Z toho grafu vidieť, že schválením predloženej novely zákona vzrastú celkové náklady fondu na dávky v nezamestnanosti približne z 19 na 26 %, to ale znamená, že i naďalej sa tri štvrtiny prostriedkov fondu nedostanú tam, kam patria, teda nezamestnaným.
Vážené poslankyne a poslanci, keď som získala podklady o hospodárení fondu, bola som šokovaná tým, že približne štyri pätiny prostriedkov, ktoré do fondu vkladajú zamestnávatelia, zamestnanci, dobrovoľní poistenci a ktoré majú zmierniť ich existenčné problémy v prípade straty zamestnania, sa využívajú na iný účel, než je ten, pre ktorý sú určené. Za normálnych okolností sa takáto prax nazýva neoprávnené nakladanie s finančnými prostriedkami a v prípade jej preukázania je sankcionovaná pokutami alebo trestným oznámením. Na Slovensku je legalizovaná § 293 a i zákona o sociálnom poistení, ktorý od roku 2008 oprávňuje generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne presunúť prostriedky do iného fondu, teda použiť ich na iný ako pôvodný účel.
Tu pre mňa aj pre vás stojí za povšimnutie, že odborové zväzy, zamestnávatelia, ale aj poistenci mlčia, podobne ako som mlčala aj ja v čase, keď som o spôsobe rozdeľovania, ale najmä prerozdeľovania prostriedkov vo fonde nemala dostatočné informácie. Tento stav považujem za anachronizmus, ktorý je potrebné zmeniť.
Dámy a páni, prijatím môjho návrhu urobíme veľmi nepatrný, malý krôčik k zosúladeniu trhu práce a sociálneho systému pomoci a podpory, čo je aj požiadavka pri vypracovaní programu Flexiistota, ktorý vypracovať máme povinnosť vyplývajúcu z Lisabonského dohovoru. Politické opatrenia v oblasti flexiistoty by mali smerovať, aby sa vytváral jednak dynamický trh práce, účinnejšia pomoc pri hľadaní práce, ale aj účinnejšia pomoc pri ochrane tých, ktorí sa ocitnú mimo trhu práce.
Preto mám vieru, vážení kolegovia, kolegyne, že predložený návrh novely zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov podporíte.
Ďakujem. (Potlesk.)
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa.
Pán poslanec Horváth je určeným spravodajcom k vášmu návrhu novely zákona.
Z. Horváth, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podal spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 818 zo 6. októbra 2008 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
Predložený návrh zmierňuje podmienky vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti, upravuje dĺžku obdobia poistenia v nezamestnanosti, upravuje dĺžku poberania dávky v nezamestnanosti a upravuje výšku dávky v nezamestnanosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorým Slovenská republika je viazaná.
S ohľadom na oprávnenie, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, odporúčam Národnej rade prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský do 31 dní.
Ďakujem pekne, pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto má záujem vystúpiť v rozprave? Nie je záujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode. Ďakujem pekne.
Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu pani poslankyne Kláry Sárközy na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 43 o starobnom dôchodkovom sporení, je to tlač 812.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
[Rokovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Kláry Sárközy na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 812).]
K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, ctené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predložiť novelu zákona, ktorým sa mení zákon č. 43/2004 o starobnom dôchodkovom sporení a takisto aj zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi.
Priznám sa úprimne, keď som predložila druhýkrát túto moju novelu zákona, nemyslela som si, že to bude práve teraz a dnes také aktuálne. Zhodou okolností po obede budeme prerokovávať vládny návrh zákona, ktorý sa bude týkať práve druhého piliera, a tie zmeny, ktoré navrhujem ja, sa takisto týkajú druhého piliera. A včera sme prerokovali v prvom čítaní vládny návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi, takže časť môjho zákona sa týka aj tohto.
Dôvodom predloženia návrhu zákona, ktorým sa novelizuje zákon o starobnom dôchodkovom sporení a zákon o pomoci v hmotnej núdzi, je potreba nanovo definovať použitie úspor sporiteľa dôchodkovej správcovskej spoločnosti v prípade, že sporiteľ nemá v zmysle súčasne platnej legislatívy splnenú podmienku dobu účasti na starobnom dôchodkovom sporení. Aby sa predišlo špekulatívnemu správaniu sporiteľov, je potrebné upraviť aj definíciu príjmov pre potreby posúdenia v hmotnej núdzi.
Podľa § 2 zákona č. 43 o starobnom dôchodkovom sporení je starobné dôchodkové sporenie sporením na účet sporiteľa, ktorého účelom je spolu so starobným poistením zabezpečiť príjem sporiteľa v starobe a s pozostalostným pre prípad jeho úmrtia. V platnom právnom stave je pre vznik nároku na doživotný starobný dôchodok zo systému starobného dôchodkového sporenia potrebné splnenie podmienky dovŕšenia jednak dôchodkového veku a splnenie podmienky doby účasti na starobnom dôchodkovom sporení. Ak podmienka doby účasti nie je splnená, sporiteľovi nevzniká po dovŕšení dôchodkového veku nárok na dôchodok a usporené finančné prostriedky sú predmetom dedenia po smrti sporiteľa.
V rozpore s definíciou účelu starobného dôchodkového sporenia v § 2 zostávajú v tomto prípade úspory, t. j. majetok sporiteľa nedostupné sporiteľovi až do smrti, nie teda sporiteľovi, ale dedičom. Nielenže sa nenapĺňa účel sporenia, ale naopak, dôchodkové príjmy sporiteľa budú nižšie ako v prípade, keby nebol účastníkom dvojpilierového systému dôchodkového zabezpečenia. Pritom tento fakt nevypovedá vôbec nič o nevýhodnosti či výhodnosti účasti v systéme dôchodkového sporenia, ako sa to snažia niektorí, hlavne zo strany vládnej koalície, interpretovať.
Vždy je možné nastaviť parametre v oboch pilieroch dôchodkového zabezpečenia tak, aby jeden bol výhodnejší. Súčasný právny stav po ostatnej novele zákona o starobnom dôchodkovom sporení, ktorý je platný od 1. januára 2008, jednostranne zvýhodňujú dôchodkové poistenie pred dôchodkovým sporením, a to ešte dovolím si tvrdiť, s pochybnými efektmi. Seriózny prístup k téme dôchodkov vyžaduje vyvážený prístup k obom pilierom tak, aby sporitelia neboli z iracionálnych dôvodov poškodzovaní a vytlačení zo sporenia na dôchodok do priebežne financovaného systému.
Podľa mňa nepriaznivé dôsledky súčasného právneho stavu vzniknú hlavne v troch prípadoch:
Po prvé je to strata zamestnania sporiteľov, ktorí vstúpili do starobného dôchodkového sporenia vo vyššom veku. Na trhu práce nachádzajú tieto vekové kategórie málo pracovným príležitostí a pravdepodobnosť, že sa im nepodarí splniť podmienku doby sporenia, je vysoká. Starobný dôchodok, ktorý získajú zo skrátenej doby poistenia, bude nižší, úspory správcovskej spoločnosti budú pre sporiteľov nedostupné, čo reálne ohrozuje ich životnú úroveň v starobe.
Po druhé u sporiteľov, ktorí vstúpili do starobného dôchodkového sporenia vo veku od 10 do 15 rokov pred dovŕšením dôchodkového veku. Predĺžením potrebnej doby sporenia na 15 rokov poslednou novelou, ktorá je platná od 1. januára, o starobnom dôchodkovom sporení, sú bez vlastného pričinenia diskvalifikovaní v nárokoch na starobný dôchodok z vlastných úspor. Do systému vstupovali za iných podmienok a pravidlá sa im menili počas hry, čo nie je korektné ani právne, a dovolím si tvrdiť, ani ľudsky. Dopad na ich životnú úroveň je podobný, ako som uviedla v prvom prípade. A v prípade straty zamestnania sporiteľov aj potrebnej doby sporenia, čo sa predĺžilo z 10 na 15 rokov, sú najhoršie postihnutí práve najmenej zarábajúci. A je to podľa mňa v rozpore s deklarovanou snahou vlády pomáhať najslabším skupinám obyvateľstva. Práve posledná novela tohto zákona o starobnom dôchodkovom sporení ich reálne poškodila vo výške ich dôchodkových príjmov.
Je preto namieste inak definovať podmienky nároku na doživotný starobný dôchodok tak, aby bol naplnený primárny zámer zákona, ktorým je zabezpečenie príjmu sporiteľa v starobe. Vychádzam z toho, že podmienky štátom regulovaného dôchodkového poistenia budú vždy politicky ovplyvňované, a zdá sa, že téma pomeru solidarity a zásluhovosti v povinnom dôchodkovom poistení bude ešte veľmi dlho rezonovať v slovenskej spoločnosti. V zásade ide o tému prerozdeľovania verejných zdrojov, kým téma podmienok vzniku nároku na starobný dôchodok zo systému dôchodkového sporenia je téma dostupnosti súkromných zdrojov, povedala by som, majetku pre majiteľov týchto zdrojov. Tu by mal štát podľa mojej mienky intervenovať len vtedy, ak by nesprávnym nastavením podmienok užívania majetku, v tomto prípade dôchodku, vznikali ujmy iným osobám a tie, ako som vyššie uviedla, v súčasnom právnom stave vznikajú daňovým poplatníkom.
Praktický dôsledok môjho návrhu znamená, že každý sporiteľ, ktorému bude priznaný starobný dôchodok zo starobného dôchodkového poistenia, bude mať nárok na dôchodkové príjmy zo starobného dôchodkového sporenia, a to vo formách, ako ich pozná súčasné znenie zákona, ku ktorým sa pridáva možnosť programového výberu bez doživotného dôchodku. Ide o to, že v právnom rámci navrhovanej úpravy sa môže stať, že aktíva sporiteľa budú také nízke, že žiadna poisťovňa nebude ochotná vyplácať takémuto sporiteľovi doživotný dôchodok. V takom prípade sa navrhuje, aby sa aktíva sporiteľa považovali za disponibilný prebytok, t. j. aby sporiteľ si mohol uplatniť nárok na programový výber.
Inou stránkou navrhovanej úpravy je dlhodobé zníženie dôchodkových príjmov v krátkodobom výbere celých úspor a následná možnosť neopodstatneného zvýšenia nárokov na systém pomoci v hmotnej núdzi. Aby sa predišlo špekulatívnym správaniam, navrhujem meniť aj zákon o pomoci v hmotnej núdzi a v prípade uplatnenia programového výberu bez doživotného dôchodku sa do príjmu posudzovaného občana započítava dôchodok, na ktorý by mal ako poistenec nárok, keby nebol účastníkom starobného dôchodkového sporenia.
Zároveň navrhujem doplniť § 5 ods. 4 zákona o pomoci v hmotnej núdzi o nové písmeno c), ktorým sa pre účely posudzovania príjmu nepovažuje 25 % zo starobného dôchodku vyplácaného príslušnou poisťovňou, s ktorou sporiteľ uzatvorí zmluvu o budúcej zmluve o vyplácaní doživotného dôchodku. Absencia takéhoto ustanovenia znevýhodní budúcich poberateľov dôchodkov, na ktoré im vznikol nárok v systéme starobného dôchodkového sporenia v prístupe pomoci v hmotnej núdzi.
Ja som túto novelu zákona vypracovala práve po tom, keď zo strany pani ministerky, ale aj zo strany vládnych poslancov boli uvádzané práve tieto dôvody, prečo je pre niektorých sporenie v druhom dôchodkovom pilieri nevýhodné. Bolo to uvádzané vtedy, keď sa zvyšovala povinná doba sporenia z 10 na 15 rokov, ako som už povedala, počas hry. Pre mňa sú dôležití všetci dôchodcovia, aj tí, ktorí sú v prvom pilieri, aj tí, ktorí sa rozhodli, že budú sporiť v druhom pilieri, pretože pre nich je dôležité, ako bude ich dôchodok vyzerať po 15, 20, 30 alebo 35 rokoch.
Reagovala som preto touto novelou na tie veci, ktoré som tu spomenula, ktoré podľa mňa v tomto návrhu nie sú vyriešené. Ja som sa pokúsila niečo robiť. Netvrdím, že táto novela je tá najideálnejšia, ktorá je, čo včera tu v tejto snemovni odznelo, ale ja vám dávam možnosť na to, aby sa táto novela zlepšila, ale musíme ju posunúť do druhého čítania.
A aby sa nezneužili a špekulatívnym spôsobom sa nedostali peniaze k tým ľuďom, ktorí ich behom pár týždňov alebo mesiacov minú, pretože aj takéto dôvody odzneli na výbore pre sociálne veci a bývanie, preto mením aj zákon o hmotnej núdzi. Rieši to aj túto situáciu. Ja som sa pokúsila túto situáciu, o ktorej hovorím, zmeniť a táto situácia je o to vážnejšia, že teraz počúvame už aj o tom, že sporenie v druhom pilieri pomaly už nebude výhodné pre nikoho. Pretože keď sa otvoril druhý pilier prvýkrát, tak pani ministerka povedala, že je to nevýhodné pre tých, ktorí sú v systéme a do dôchodkového veku majú 10 rokov, potom 15 rokov, potom to boli občania, ktorí dovŕšili 45 rokov, a minulý týždeň už som počula, že je to nevýhodné aj pre tých, ktorí majú 35 rokov.
Takže myslím si, že táto novela čím ďalej tým viac je aktuálna, a prosím o vašu podporu.
Ešte raz zdôrazňujem, ja som sa pokúsila aspoň niečo robiť miesto toho, aby som o tom len hovorila, a keď vám fakt záleží na tom, aká bude situácia dôchodcov o 10, 15 alebo 20 rokov, tak tento zákon podporíte, pretože inak si neviem vysvetliť tú vašu snahu o opätovné otvorenie druhého piliera, pretože keby vám išlo o dobro sporiteľov a o ich budúcnosť a nielen o to, aby ste sa dostali k ich peniazom, tak práve táto novela zákona rieši túto situáciu. Pretože ja by som ešte sčasti aj pochopila tú vašu snahu o opätovné otvorenie, keby tie peniaze, ktoré sú nasporené v druhom pilieri, zostali majetkom sporiteľov a mohli by sa rozhodnúť, že prejdú do prvého piliera bez toho, aby tie peniaze išli do Sociálnej poisťovne, kde behom pár mesiacov budú minuté.
Ďakujem za pozornosť a prosím vás o podporu môjho návrhu zákona. Ďakujem. (Potlesk.)