P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

Spravodajcom aj v tomto prípade je pán poslanec Horváth.

Z. Horváth, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podal aj k tomuto návrhu zákona spravodajskú informáciu.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 819 zo 6. októbra 2008 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

Cieľom čl. I navrhovanej novely zákona je odstrániť nedostatky súčasného právneho stavu a nanovo definovať podmienky vzniku nároku na doživotný starobný dôchodok zo systému starobného dôchodkového sporenia.

V čl. II sa novelizuje zákon č. 599/2003 Z. z., aby sa predchádzalo špekuláciám a zneužívaniu sociálnej pomoci.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky predmetný návrh zákona prerokovala v týchto výboroch, prideľuje týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, ako i Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 a gestorský do 31 dní.

Pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Do rozpravy páni poslanci Petrák, Frešo, pani poslankyňa Vaľová. Končím možnosť sa prihlásiť.

Pán poslanec Petrák.

Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcel by som sa v krátkosti vyjadriť k predloženému návrhu zákona. To, na čom sa zhodneme s pani predkladateľkou, je to, že určite je potrebné zamedziť špekuláciám. To si myslím, že je úctyhodný počin a jednoducho sú možnosti špekulácie, pokiaľ ide o prevod prostriedkov z druhého sporivého piliera na osobné účty tak, že ide o prevod týchto prostriedkov v hotovosti na osoby, ktoré sporia alebo ich dedičov bez ohľadu na to, či bude zabezpečený príjem v starobe alebo nebude. Ako na tomto sa určite zhodneme. Zhodneme sa na tom, že účelom zákona o sociálnom poistení je predovšetkým zabezpečiť príjem v starobe.

Ak ste tu, pani predkladateľka, pred chvíľočkou hovorili o rizikách a pomenovali ste ako prvú rizikovú skupinu tých sporiteľov, ktorí majú predĺženú dobu sporenia z 10 na 15 rokov, no ja chcem povedať, že aj z tej včerajšej rozpravy, myslím, úplne jednoznačne vyplývalo, že v období 10 až 15 rokov je omnoho väčší predpoklad rastu miezd, ako je predpoklad rastu výnosov na kapitálovom trhu. To znamená, z tohto pohľadu je úplne jednoznačne preukázateľné, že prvý pilier v tomto časovom horizonte je pre týchto sporiteľov ďaleko výhodnejší alebo pre väčšinu týchto sporiteľov je ďaleko výhodnejší ako sporenie v druhom pilieri. Hovorím preto o väčšine sporiteľov alebo o väčšine občanov, lebo určite vysokopríjmové skupiny obyvateľov, o tom môžeme debatovať, či je to výhodnejšie, alebo to nie je výhodnejšie, ale ak si zoberieme štatistické rozdelenie poberateľov mzdy, kde pod hranicou priemernej mzdy sa nachádza zhruba 60, niečo nad 60 % občanov, tak jednoducho musím hovoriť, že tých 60 % občanov asi na tom nejako zásadne lepšie nebude.

Druhá poznámka bude smerovať k tomu, akým spôsobom sa s tými peniazmi bude nakladať. Rieši sa tam problém, ak si sporiteľ nenasporí peniaze, to znamená, ak si bude chcieť kúpiť vyplácanie dôchodku, nebude žiadna poisťovňa ochotná mu vyplácať dôchodok, lebo nemá nasporenú dostatočnú čiastku a nebol by zabezpečený potrebný príjem. No a tuto je zásadne iný filozofický pohľad pravicovej strany, ako je pohľad ľavicovej strany.

V čom je ten zásadný rozdiel? Ak vy hovoríte, že niekto má málo nasporené, ja poviem čiastku 100-, 200-, 300-tisíc korún, možno je to pre niekoho veľa, možno je to pre niekoho málo, táto čiastka, a jedná sa predovšetkým o sociálne slabšie skupiny obyvateľov, tým, že im ju vyplatím, a tým, že tam dávate ustanovenie, že vyplatením tejto čiastky nemá nárok na poberanie dôchodku ani sociálnych dávok, mu obmedzujete príjem. A naším cieľom nie je to, aby niekto si vybral 100-, 200-tisíc korún a následne sa dostal do ťažkej životnej situácie a budovala by sa tu nová skupina bezdomovcov. V tomto je ten iný filozofický pohľad na vec.

Ja som videl krajiny, kde keď nasadnete do taxíka, tak automaticky zatvárajú dvere, aby ich niekto neotvoril a vás neokradol ešte v tom taxíku, v ktorom sedíte. Videl som krajiny, v ktorých chodia spolu policajti, minimálne traja, s ostrými nábojmi v zásobníkoch a v nepriestrelných vestách, lebo sú tam miliónové masy bezdomovcov, ktoré sú v životnej situácii, že ak chcú prežiť, tak musia len lúpiť. Ale ja chcem žiť v kultúrnej Európe, ktorá sa postará o svojich občanov, budú mať zodpovedajúci príjem v starobe a budú normálne žiť a nie vytvárať potenciálne ďalšiu skupinu bezdomovcov, ktorí síce svojich 100- alebo 200-tisíc dostanú, môžu ich minúť, ale jednoducho sú mimo tejto siete. Toto je ten iný filozofický pohľad na vec.

A ešte si neodpustím poznámku na jednu vašu repliku, ktorá opakovane zaznievala z úst opozície. Peniaze v Sociálnej poisťovni sa minú. Ale buďme korektní. Povedzme to úplne jasne a korektne. Áno, minú sa na výplatu dôchodkov súčasných dôchodcov. A čo je na tom zlé? Aký je účel Sociálnej poisťovne, ako vyplácať dôchodky dôchodcom? (Potlesk.) A komu, ak by som sa na to pozrel z dlhšieho časového horizontu? Tak právo na dobré dôchodky majú len ľudia o 40 alebo 50 rokov, to je ten holub na streche, ale tí dôchodcovia, ktorí poctivo 40 alebo 50 rokov robili v predchádzajúcom režime, majú byť o suchom chlebe a vode? Myslím si, že toto určite nie je naším cieľom.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Faktická poznámka - pani poslankyňa Vaľová a Rosová. Končím možnosť.

Nech sa páči, pani Vaľová.

J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. No musím veľmi vážne podporiť pána kolegu Petráka, ktorý veľmi správne vystihol rozpor v tomto zákone a takisto vystihol to, že výsledkom tohto zákona bude to, že doživotnú anuitu si budú môcť dovoliť len tí najbohatší sporitelia. Ja vystúpim vo svojom príspevku a presne budem citovať znenia a paragrafy, kde k takýmto rozporom práve pri návrhu tohto zákona prichádza. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa Rosová.

T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega, hovoríte, že peniaze dnešných sporiteľov v druhom pilieri sa minú na vyplácanie, v prípade, že vystúpia, sa minú na vyplácanie dôchodkov súčasných dôchodcov? Chcete tým povedať, že čím viac ich vystúpi, tým väčšie budú dôchodky dnešných dôchodcov, napríklad na budúci rok? Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Vaša reakcia, pán poslanec.

Ľ. Petrák, poslanec: Ja ďakujem za vyjadrenia. Ja osobne si myslím, že toto je odborná debata, ktorú by sme mali viesť v normálnom konštruktívnom tóne. Ako podľa môjho názoru je záujmom tak koalície, ako opozície, alebo malo by byť zámerom vytvoriť dôstojné prostredie na dožitie a dožitie všetkých občanov, ktorí sú obyvateľmi Slovenskej republiky.

Ja osobne odmietam v prípade dôchodkového systému politické účelové debaty, ale myslím si, že je potrebné si úplne seriózne sadnúť za okrúhly stôl a vyriešiť problémy. Lebo tie problémy tam skutočne sú. Ako sú tam problémy, ktoré sa prejavia možno o 5, možno o 20 rokov, ale dneska prichádzať s jednoznačnými riešeniami, ktoré vyriešia veci o 50 rokov, myslím si, že to je politický populizmus, lebo dovtedy môže do tej rovnice, kde je milión premenných, sa 900-tisíc z toho zmeniť a jednoducho výsledok bude iný, ako očakávame.

Takže, kolegovia, nesnažme sa robiť z výsostne odbornej témy, ktorá sa dotýka všetkých obyvateľov a bytostne sa ich dotýka predovšetkým v starobe, keď sú najslabší, najviac chorí a najzraniteľnejší, robiť takúto populistickú propagandu a v podstate naháňať jedine zisky dôchodkovým správcovským spoločnostiam. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Budeme pokračovať o druhej pravidelným bodom - hodinou otázok. Ďakujem pekne.

(Prerušenie rokovania o 12.03 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

Tretí rokovací deň

28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

23. októbra 2008 o 14.00 hodine

 

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, keďže je štvrtok popoludnie, v súlade s rokovacím poriadkom pristúpime k

hodine otázok,

ktorú týmto otváram.

Poslanci písomne položili do včera do 12.00 hodiny 26 otázok predsedovi vlády a 30 otázok členom vlády. (Neruším vás, náhodou, pán kolega?) Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie.

Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

Pani poslankyne, vážení páni poslanci, predseda vlády pán Robert Fico sa z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil. Svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády pána Roberta Kaliňáka, ktorého prosím, aby teraz oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády v znení § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.

Podpredseda vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a národnosti Dušan Čaplovič sa zúčastňuje na programe oficiálnej návštevy kráľovnej Alžbety II., zastúpim ho ja. Minister zahraničných vecí Ján Kubiš rovnako sa zúčastňuje na oficiálnom programe návštevy kráľovnej Alžbety II., zastúpi Štefan Harabin. Minister životného prostredia Ján Chrbet, neprítomný, zastúpi Stanislav Becík, ministra výstavby a regionálneho rozvoja Mariana Januška zastúpi opäť minister pôdohospodárstva Stanislav Becik. Jaroslav Baška - pracovná cesta mimo Bratislavy, nie sú však naňho kladené žiadne otázky.

Skončil som, pani predsedajúca.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády.

Teraz vás prosím, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády podľa vyžrebovaného poradia.

Prvá otázka je od pána poslanca Borisa Hradeckého a otázka znie: "Vážený pán premiér, čo si myslíte o záveroch Európskej rady prijatých na prekonanie finančnej krízy?"

Nech sa páči, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, pretože vyžrebovaná otázka č. 2 od pána poslanca Kvorku, ako aj tretia otázka pána poslanca Martináka sa týkajú tej istej problematiky, dovolím si pre využitie, efektívne využitie času zodpovedať na všetky tri naraz.

Súčasná finančná kríza svojím rozsahom a možnými negatívnymi dopadmi na celý svet vedie k výraznej zmene doterajšieho zabehaného fungovania štátu a trhu a vzťahov z nich vyplývajúcich. Pretože dopady sú globálne, hľadajú sa aj globálne riešenia. Slovenská republika ako súčasť európskej integrácie sa na hľadaní týchto riešení aktívne podieľa a to, samozrejme, na najvyššej úrovni, úrovni Európskej rady. V súvislosti s nastávajúcim prijatím eura má Slovensko možnosť ovplyvňovať tiež rozhodnutia eurozóny a v neposlednom rade aktívne predkladá riešenia aj do Európskeho parlamentu, predovšetkým prostredníctvom socialistickej frakcie.

Na Európskej rade konanej v dňoch 15. až 16. októbra tohto roku bola problematika hospodárskej a finančnej stability najviac diskutovanou témou. Európska rada podporila koordinovaný plán činnosti štátov eurozóny zo stretnutia dňa 12. októbra v Paríži. Na tento summit lídrov krajín Eurogroup, ako sa hovorí tej časti štátov, ktoré používajú euro, samozrejme, bolo pozvané aj Slovensko, sa rozoberajú práve otázky úzko súvisiace s touto krízou. Bolo veľmi správne, keď predstavitelia krajín používajúcich spoločnú európsku menu potvrdili, že chcú postupovať koordinovane a rozhodne s cieľom obnoviť dôveru a správne fungovanie finančného systému. Nikto už dnes nepopiera fakt, že súčasná svetová kríza si vyžaduje konkrétne opatrenia a jednotu. A to je to, čo dnes skutočne Európska únia má. Aj keď deklarácia, ktorá tam bola prijatá, neobsahuje žiadne konkrétne záväzky, bola dôležitá, pretože vrcholná schôdzka ukázala, že Európa reaguje na krízu jednotne. Kríza sa vďaka finančným inštrumentom, na ktorých sa dohodli lídri krajín eurozóny, môže lepšie zvládnuť. Summit predstaviteľov eurozóny vyslal dôležitý signál o sile tejto skupiny štátov.

Európska rada na októbrovom rokovaní vyjadrila podporu opatreniam Európskej centrálnej banky a centrálnych bánk dotknutých štátov v súvislosti s finančnou krízou. Vyzdvihla význam posilnenia dohľadu nad európskym finančným sektorom, najmä pokiaľ ide o národné skupiny. Potvrdila svoj záväzok prijať za každých okolností opatrenia potrebné na zachovanie stability finančného systému, predchádzať bankrotom a zabezpečiť ochranu vkladov všetkých sporiteľov. Rada tiež podčiarkla potrebu posilnenia kooperačných procedúr medzi európskymi krajinami a potrebu usilovať o reformu medzinárodného finančného systému založenú na princípoch transparentnosti, zodpovednosti, integrity a celosvetového vývoja. Odsúhlasila zriadenie neformálneho mechanizmu varovania, výmeny informácií a hodnotenia tzv. krízového finančného centra, ktoré zabezpečí okamžité a dôverné podávanie informácií inštitúciám a všetkým členským štátom a tým rýchlu a účinnú reakciu na krízovú situáciu.

Samozrejme, že vláda Slovenskej republiky nie je len pasívnym pozorovateľom spoločných krokov Európskej únie. Navrhli sme naliehavé opatrenia finančnej stabilizácie na ochranu vkladov, investícií a pracovných miest doplniť o ďalšie opatrenia, a to o pravidlá na kontrolu a zreálnenie tokov peňazí medzi materskými spoločnosťami a dcérskymi spoločnosťami. Toto opatrenie považujeme za kľúčové pre našu krajinu, pretože vzhľadom na dobrú kondíciu slovenských bánk práve cez presnú likviditu materských bánk hrozí najväčšie riziko.

Slovensko sa zasadilo aj o akceptovanie toho, že všeobecná legislatíva vzťahujúca sa na všetkých finančných hráčov s posilnením dohľadu nad celými finančnými trhmi bude dohladovať aj komoditné trhy. Obchody na komoditných trhoch sa pred rokom a pol podstatne uvoľnili, kontrola a regulácia obchodovania na nich sa výrazne znížila. Úmerne tomu vzrástli ziskové marže, objemy obchodov, ale i prvok špekulatívnosti na finančných trhoch. Následne sa pohli ceny ďalších komodít, ktoré sú priamo alebo nepriamo naviazané na ropu a obilniny. Pritom rast ťažby ropy a vysoká úroda v rokoch 2007 a 2008 by mali viesť práve k opačnému vývoju, to znamená k poklesu cien.

Podľa nášho názoru riešenie spočíva v transparentnosti finančného sektora v kvalitatívne novej úrovni regulácie podmienok obchodovania na komoditných trhoch, obmedzení vplyvu špekulatívnych obchodov na vývoj cien strategických surovín. Európska rada zdôraznila svoje odhodlanie prijať opatrenia potrebné na podporu hospodárskeho rastu a zamestnanosti a udržovať rozpočtové politiky v rámci revidovaného Paktu stability a rastu, ktorého uplatňovanie by malo odrážať súčasnú finančnú krízu. Presadzovanie štrukturálnych reforiem je považované za dôležitejšie ako kedykoľvek predtým.

Európa v nastávajúcom období potrebuje rozvíjať hospodárske politiky na zabránenie plne rozvinutej recesie a na podporu štrukturálnych zmien vrátane zadefinovania obhajoby a ochrany finančných a ekonomických záujmov Európskej únie. Európa by totiž nemala riešiť ekonomické problémy iných ekonomík. Je žiaduce vytvoriť spôsoby riešenia protichodných ekonomických záujmov.

Navrhli sme preto prijať ďalšie opatrenia pre zadefinovanie, obhajobu a ochranu finančných a ekonomických záujmov Európskej únie a opatrenia potrebné na budovanie odolnosti voči prenikaniu problémov alebo manipulácie do finančných a ekonomických štruktúr Európskej únie a jej členských štátov. Vychádzali sme zo skutočnosti, že existujú tendencie a mechanizmy prenášania problémov, niekedy aj cielenej manipulácie kľúčových hráčov a veľkých ekonomík do globálnych systémov. Európsky pakt o riešení krízy len reaguje na vzniknutú situáciu a nerieši veľkú časť príčin a predchádzanie novým krízovým stavom. Napriek tomu, že dopady krízy sa zatiaľ na Slovensku neprejavujú do takej miery ako v niektorých iných krajinách Európskej únie, je dôležité podporiť koordinovanú reakciu na úrovni Európskej únie vzhľadom na závažnosť a rozsah krízy. Taktiež je dôležité, aby Slovensko zastávalo jednotný postoj spolu s ostatnými členmi eurozóny a svoje kroky konzultovalo s európskymi partnermi.

V kontexte záverov Rady pre hospodárske a finančné záležitosti zo dňa 7. 10. 2008, ktoré boli potvrdené Európskou radou dňa 16. 10., bolo dohodnuté, aby členské štáty prijali určité opatrenia v oblasti ochrany vkladov fyzickým osobám, a to v rozsahu minimálne 50 000 eur. Slovensko v plnom rozsahu podporuje túto dohodu, dokonca ide ešte ďalej. Vláda Slovenskej republiky prijala rozhodnutie, že štát bude ručiť až do výšky 100 % vkladov pre fyzické osoby a iné oprávnené osoby. Vláda Slovenskej republiky na svojom poslednom rokovaní schválila analýzu ekonomického a legislatívneho prostredia, v ktorom pôsobia dcérske spoločnosti zahraničných finančných inštitúcií s cieľom prehĺbenia a ochrany klientov domácich finančných subjektov a zachovania stability finančného systému Slovenskej republiky.

V predmetnom materiáli sú špecifikované krátkodobé a strednodobé opatrenia na elimináciu dôsledkov medzinárodnej finančnej krízy v Slovenskej republike. Aj tento schválený dokument potvrdzuje, že vláda Slovenskej republiky sa aktívne zaoberá problematikou medzinárodnej finančnej krízy a uvedomuje si svoju zodpovednosť osobitne voči občanom, ktorí majú v bankách na území Slovenskej republiky uložené často svoje celoživotné úspory.

Ďakujem pekne. Skončil som, pani predsedajúca.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády.

Keďže, pán podpredseda vlády, ste spojili odpoveď na prvé tri otázky, ja len pre úplnosť pre záznam prečítam ešte tie otázky.

Druhú otázku položil pán poslanec Ján Kvorka a otázka znela: "V uplynulých dňoch sa Európska únia intenzívne venovala riešeniu finančnej krízy. Pán premiér, ako hodnotíte dosiahnuté výsledky?"

Tretiu otázku v podobnom smere položil s rovnakým obsahom pán poslanec Ľuboš Martinák a otázka znela: "Vážený pán premiér, aký máte názor na výsledky Európskej rady vo vzťahu k finančnej kríze?"

Chcem sa opýtať pánov poslancov, či chce niekto z nich položiť doplňujúcu otázku.

Nech sa páči, pán poslanec Hradecký.

B. Hradecký, poslanec: Ďakujem veľmi pekne za odpoveď. Nechcem podať žiadnu ďalšiu otázku.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Nemáte ďalšiu otázku? Pán poslanec Kvorka.

J. Kvorka, poslanec: Ďakujem pekne za odpoveď, nemám doplňujúcu otázku.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: A pán poslanec Martinák?

Ľ. Martinák, poslanec: Ďakujem, nemám doplňujúcu otázku.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Štvrtú otázku položil pán poslanec Branislav Bačík. Otázka znie: "Vážený pán premiér, aký je váš názor na pokusy SPP o zvýšenie ceny plynu v SR?"

Nech sa páči, odpovedajte, pán podpredseda vlády.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne, pani predsedajúca.

Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec Bačík, všetci vieme, aký vplyv majú ceny energií na celkový hospodársky a sociálny vývoj spoločnosti. Rovnako vieme o objektívnych príčinách nárastu cien v oblasti energetiky, ale aj o špekulatívnej stránke. Obchody na komoditných trhoch Európskej únie sa pred rokom a pol podstatne uvoľnili, kontrola a regulácia obchodovania na nich sa výrazne znížila, už som to hovoril v prvej odpovedi. Úmerne tomu vzrástli, samozrejme, ziskové marže a objemy obchodov, ale i prvok práve špekulatívnosti na finančných trhoch. Následne sa pohli ceny ďalších komodít, ktoré sú priamo, alebo nepriamo naviazané na ropu.

Druhá rovina pohľadu predstavuje povinnosť štátu zabezpečiť regulačné činnosti v sieťových odvetviach. Tie predstavujú spojenie zabezpečenia transparentnej, nediskriminačnej a efektívnej hospodárskej súťaže v sieťových odvetviach a adekvátnej ochrany spotrebiteľa. Opakujem, adekvátnej ochrany spotrebiteľa. Až v posledných dvoch rokoch začíname vyváženejšie uvoľňovať ustanovenia legislatívy Európskeho spoločenstva a Európskej únie, ktoré jasne zdôrazňujú, že výhody vyplývajúce z vnútorného trhu majú byť dostupné pre celý priemysel a obchod spoločenstva, vrátane malých a stredných podnikov a pre všetkých obyvateľov spoločenstva v čo najkratšom čase z dôvodov spravodlivosti, konkurencieschopnosti a nepriamo aj vytvorenia nových pracovných miest v dôsledku rastu efektívnosti, ktorú dosiahnu podniky.

V uvedených intenciách rozhoduje nezávislý regulačný úrad aj o cenových návrhoch Slovenského plynárenského priemyslu. V zastúpení predsedu vlády môžem pri odpovedi na otázku len konštatovať všeobecne známe skutočnosti a okomentovať rozhodovací proces Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Hlavnou príčinou vývoja cien zemného plynu bolo nekontrolované obchodovanie na svetových komoditných burzách. Do obchodovania s komoditami sa začali čoraz častejšie zapájať i finančné skupiny a banky s vidinou dosiahnutia rýchleho zisku, hoci predtým nikdy na týchto trhoch nepodnikali. V cenovom návrhu pre rok 2008 Slovenský plynárenský priemysel predložil predpoklad ročnej ceny plynu zodpovedajúcej cene ropy na svetových trhoch na úrovni 78 USD za barel, z ktorej sa odvíja i cena zemného plynu. Úrad sa s týmto návrhom stotožnil a vydal cenové rozhodnutie. Slovenský plynárenský priemysel podal svoj prvý návrh na zmenu ceny zemného plynu pre domácnosti v čase, keď aktuálne trhové ceny dosahovali maximum a to niekde na úrovni 147 USD za barel. Zrejme chceli zahraniční akcionári tento stav využiť a pohodlne odôvodniť svoj postup.

Druhý návrh podávalo SPP v čase, keď ceny ropy začali prudko klesať. Predpokladám, že chceli ešte využiť ich aktuálnu hodnotu, ktorá sa v tom čase pohybovala na úrovni 110 USD za barel. SPP si naplánovalo dosiahnutie určitých výnosov, ktoré by sa im mali a ktoré by sa im nepodarilo dosiahnuť, keby bola cena ropy taká vysoká ako v letnom období. Cena v súčasnom období sa však pohybuje okolo 70 USD za barel, čo zodpovedá predpokladu ceny uvedenom v návrhu na rok 2008. Z toho vyplýva, že úrad sa neunáhlil, zodpovedne a nezávisle posudzoval a vyhodnocoval situáciu a nepodľahol tlaku Slovenského plynárenského priemyslu, ani nijakým iným vplyvom. Zodpovedne boli posudzované i ostatné nákladové položky, a keď ich SPP hodnoverne nezdôvodnil, nepreukázal ich primeranosť a transparentnosť, úrad musel konať v súlade so zákonom a to tým spôsobom, že takúto žiadosť zamietol.

Ďakujem, skončil som, pani predsedajúca.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Skončili ste presne tak, ako uplynul pätnásťminútový limit, ktorý je určený na odpovede predsedu vlády. Ďakujem, pán podpredseda vlády.

Ďalej budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.

Prvú otázku položila pani poslankyňa Klára Sárközy. Otázku položila ministrovi financií Slovenskej republiky pánovi Jánovi Počiatkovi. Otázka znie: "Pán minister, pán premiér Fico vyhlásil, že za úspory ľudí v II. pilieri "nikto za nič neručí". Súhlasíte s jeho názorom? Ak áno, prečo sa vláda nezaručí aj za vklady dôchodkových fondov v bankách?"

Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo. Vážená pani poslankyňa, v systéme starobného dôchodkového sporenia, teda v tzv. II. pilieri štát prostredníctvom Sociálnej poisťovne ručí v plnom rozsahu z rezervného fondu solidarity za škody spôsobené na majetku sporiteľov, avšak iba za tie škody, ktoré spôsobila dôchodková správcovská spoločnosť alebo depozitár porušením zákona o starobnom dôchodkovom sporení alebo iným porušením všeobecne záväzných právnych predpisov.

Čo sa však týka garancií zo strany dôchodkových správcovských spoločností, výnos v určitom type dôchodkového fondu spravovaného dôchodkovou správcovskou spoločnosťou nesmie byť výrazne nižší ako priemerný výnos zodpovedajúcich dôchodkových fondov všetkých dôchodkových správcovských spoločností, čiže priemeru trhu. V prípade, že je výnos napríklad v rastovom dôchodkovom fonde v nejakej dôchodkovej správcovskej spoločnosti výrazne nižší ako priemerný výnos v rastových fondoch všetkých dôchodkových správcovských spoločností, takáto dôchodková správcovská spoločnosť musí podľa zákona doplatiť nepovolenú odchýlku vo výnose z vlastného majetku.

Existuje však aj druhé pravidlo, ktoré je nastavené v súčasnosti zle a v určitých prípadoch odchýlok od výnosu nie je dôchodková správcovská spoločnosť povinná uhrádzať nedostatočné výnosy. Hovorí o tom § 91 ods. 10. A hovorí: "Za porušenie podmienok podľa ods. 5 a 6 sa nepovažuje prípad, keď rozdiel priemerného výnosu dôchodkového fondu a priemerného výnosu trhovej konkurencie tohto fondu nepresahuje jeden percentuálny bod v prípade konzervatívneho fondu, tri percentuálne body v prípade vyváženého fondu a päť percentuálnych bodov v prípade rastového fondu."

Toto pravidlo má problémy hlavne, ak sa pohybujú tie výnosy okolo nuly. Pretože existuje ešte druhé pravidlo, ktoré je tu použité, o ktorom hovorí tiež § 91 ods. 5 a 6 a ide opäť o situáciu, keď niektorý z konkrétnych fondov nedosahuje výkonnosť priemeru tých ostatných správcovských spoločností v tom istom type fondu, a hovorí, že priemerný fond nejakej konkrétnej správcovskej spoločnosti nesmie byť nižší, ako je priemer trhu v tých istých typoch fondov, a to pri konzervatívnom fonde nesmie byť menej ako 90 % výnosu, pri vyvážených fondoch ako 70 % toho priemerného výnosu trhu a v rastovom ako 50 %. To je zaujímavé, toto platí vtedy, keď je tá hodnota výnosu kladná. Keď je hodnota výnosu záporná, tak je to pravidlo napísané takto: "Ak absolútna hodnota priemerného výnosu zodpovedajúceho dôchodkového fondu DSS nesmie byť vyššia ako", a teraz je to "pri konzervatívnom fonde 111 %, vo vyváženom 143 % a v rastovom 200 %."

Čiže v prípade, zoberme si hypotetický príklad a to je o tom, že všetci majú takú iluzórnu predstavu, ako a kedy musia dôchodcovské správcovské spoločnosti kvázi dorovnávať ten handicap výnosu v tom konkrétnom fonde. Tak predstavme si, že napríklad v rastovom fonde je za celý trh priemer -5%, čiže prepad 5 % a nejaký konkrétny fond je na úrovni -10 %. V podstate ani jedno z týchto pravidiel tým pádom neporušil, čiže vôbec tá dôchodcovská správcovská spoločnosť nemusí nič dokompenzovávať, nič dorovnávať. Čiže pravidlá sú nastavené viac-menej tak, že neviem si ani predstaviť prípad, kedy by niečo takéto sa stalo, že by dôchodcovská správcovská spoločnosť musela dorovnávať niekomu výnosy. Preto aj tvrdím, že výnosy ako-také v tomto systéme vôbec nie sú garantované. Avšak štát v tomto prípade nemôže, ani neručí za zlé a chybné investičné rozhodnutia a správcov dôchodcovských fondov a v oblasti starobného dôchodkového sporenia nie je možné, rovnako ani ako v oblasti kolektívneho investovania, vzhľadom na jeho povahu uvažovať o nejakých kompenzačných schémach. Sám sporiteľ preberá na seba úplne celé riziko, ktoré je spojené s investíciou majetku v dôchodkových fondoch, ktoré je čiastočne garantované v prípade naozaj výrazných rozdielov. Ale vysvetlil som, že taký prípad je vyslovene hypotetický, obzvlášť, ak sa pohybujú výnosy v tej zápornej úrovni. Čiže tam ten rozptyl, v ktorom nemusia robiť vôbec nič, je obrovský.

Teda tento mechanizmus je však nedostatočný a je nastavený tak, že de facto dôchodcovské správcovské spoločnosti nebudú mať dôvod z vlastného majetku uhradiť nízke výnosy dôchodkových fondov. Preto sme sa aj rozhodli, obzvlášť v tejto situácii, keď sa to prejavuje v plnej miere a vidieť a už je možné uviesť konkrétne príklady, kde výnosy niektorých konkrétnych fondov, konkrétnych správcovských spoločností sú záporné, avšak stále sa neodchyľujú od priemeru trhu tak, aby musela nejaká správcovská spoločnosť dokompenzovávať nejaký výnos, čiže dnes už je preukázateľné, že niektorí sporitelia majú na svojich účtoch menej peňazí, ako do nich navkladali.

Ďakujem, skončil som.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Pani poslankyňa Sárközy, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za odpoveď, pán minister. No, z vašich úst odzneli vážne slová teraz. Moja otázka je potom, prečo ste sa nezaoberali touto problematikou, čo ste teraz načrtli. Poobede budeme hlasovať o tom, že budú stopercentne ručené všetky vklady v bankách. Potom prečo nebol tu zákon, hoci aj v skrátenom legislatívnom konaní a prečo sa neručia aj dôchodkové úspory, ktoré majú ľudia v II. pilieri a ktoré dôchodcovské správcovské spoločnosti uložili v bankách? To je moja druhá pripomienka. A potom by mohlo prísť otvorenie II. piliera, keby ste toto mysleli vážne, čo ste teraz povedali. Pretože to, že otvoríte II. pilier na polroka bez toho, aby tu boli zákony, ktoré riešia túto situáciu, o ktorej ste hovorili, o ničom inom nie je, len o tom, aby sa odtiaľ dostalo okolo 10 mld. Sk do rozpočtu na budúci rok.

A po druhé, vy ako minister financií viete veľmi dobre, že tieto peniaze sú tzv. dlhé peniaze, tam je investícia na dlhé roky. Je veľmi ťažké sledovať situáciu po dvoch alebo po troch rokoch, lebo momentálne nikto nevie, aká bude situácia na finančných trhoch po 10, 15 alebo po 30 rokoch. Takže moja otázka znie: Keď je to také vážne, ako ste tu to povedali, prečo v skrátenom legislatívnom konaní tu nebol aj zákon, ktorý by riešil túto situáciu? A keď to už nebolo v skrátenom, kedy môže očakávať Národná rada takýto zákon? Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Nech sa páči, pán minister.

J. Počiatek, minister financií SR: Ešte raz chcem pripomenúť. Rozhodnutie občana sporiť v II. pilieri, alebo nesporiť, je jeho individuálne rozhodnutie. Musí si však uvedomiť, že štát nemôže ručiť za zlé a chybné investičné rozhodnutia správcov dôchodkových fondov. Je to povaha tejto investície, tak isto ako v podielových fondoch a vôbec vo všetkých akciových investíciách tieto investície štát nemôže nijakým spôsobom zaručovať, pretože práve preto, ako ste povedali, ich výnosnosť nevie nikto predpovedať, ani vy, ani ja, ani nikto, nikto na svete. Niektorí tvrdia, že tie akciové trhy majú povahu, že raz padajú, raz stúpajú. To ukazuje štatistika spätne dozadu. Ak vy veríte a ktokoľvek verí, že tie trhy naozaj budú rásť, má možnosť do tohto systému vstúpiť a kvázi zainvestovať a veriť v to, že sa mu to zúročí. Ak si to myslí, preberá na seba riziko a zodpovednosť za to, že urobil takéto rozhodnutie. S tým štát nemá nič spoločné. Štát umožňuje dnes a my, ako vláda sa snažíme upozorniť na to, aby si všetci občania uvedomili, aká je podstata tohto typu investovania a sporenia. A v prípade, že sú ochotní niesť to riziko, tak tam pravdepodobne zotrvajú, ak nie, majú možnosť vystúpiť. Na rozdiel od minulého systému my nikoho nenútime v tom systéme zostať a to je veľký rozdiel. Zaujímavé, že sa ozývate teraz a neozývali ste sa vtedy, keď sa tento zákon prijímal v minulosti, keď donútili ľudí vstúpiť do tohto systému bez toho, aby mali možnosť sa rozhodnúť.

Takže asi toľko, ďakujem. Skončil som.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Druhú otázku položila pani poslankyňa Anna Szögedi. Otázku položila pani ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Viere Tomanovej. Otázka znie: "Pani ministerka, v októbri sa končia prvé zmluvy na aktivačnú činnosť (dobrovoľnícke práce). Čo bude s nezamestnanými, ktorí boli zapojení do uvedeného projektu?"

Nech sa páči, pani ministerka, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov stanovil obmedzenie doby vykonávania aktivačnej činnosti formou dobrovoľníckej služby uchádzačov o zamestnanie na dobu najviac 6 mesiacov. Realizovaná novela je zákonom č. 139/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o službách zamestnanosti a to s účinnosťou od 1. mája tohto roku.

Prvé dohody na nové legislatívne podmienky boli uzatvárané medzi úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny a subjektmi organizujúcimi aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby podľa § 52a uvedeného zákona skutočne na obdobie od 1. 5. 2008 do 31. 10. 2008. Po skončení dobrovoľníckej služby majú takí uchádzači o zamestnanie celý rad iných možností aktívnych opatrení a to v súlade so zákonom o službách zamestnanosti.

Ide nám predovšetkým skutočne o zamestnanie týchto ľudí a využitie ich v zariadeniach sociálnych služieb alebo aj pri realizácii opatrovateľskej služby v rámci miest a obcí. Ale napríklad, ak ide o uchádzačov o zamestnanie, ktorí sú poberateľmi dávky v hmotnej núdzi a príspevkov dávky v hmotnej núdzi, sú dlhodobo nezamestnaní, môžu byť zaradení aj na vykonávanie aktivačnej činnosti formou menších obecných služieb v trvaní šiestich kalendárnych mesiacov s možnosťou ich opakovaného vykonávania počas ďalších šiestich kalendárnych mesiacov. Taktiež sa môžu zúčastňovať na vykonávaní menších obecných služieb pre obec, v ktorej majú trvalý pobyt podľa zákona o obecnom zriadení, za čo im patrí aktivačný príspevok vo výške 1 900 korún na mesiac ako príspevok k dávke v hmotnej núdzi.

Pokiaľ ide o iné možnosti práce s uchádzačmi o zamestnanie, po skončení dobrovoľníckej služby je zo strany úradov práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodujúci trend motivovať týchto ľudí k prijatiu riadneho zamestnania, či už na otvorenom alebo aj na dotovanom trhu práce a to podľa primeraného profilu uchádzača o zamestnanie z hľadiska odborných zručností, stupňa vzdelania, iných charakteristík, resp. k začatiu vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti aj príspevkami podľa zákona o službách zamestnanosti.

Zamestnanci úradov práce, sociálnych vecí a rodiny sú systematicky vedení k premyslenej a koncepčnej práci so skupinami, najmä znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie s využitím progresívnych prvkov sprostredkovania práce, či už sú to burzy práce a výberové konania pre konkrétnych zamestnávateľov. Napríklad teraz posledná, ktorá sa robila na východnom Slovensku, individuálna práca s rizikovými uchádzačmi o zamestnanie, odborné poradenské služby, motivačné vzdelávacie programy, vzdelávanie a príprava pre trh práce formou dlhodobejšej prípravy a využitie vôbec širokého spektra aj nových aktívnych opatrení, vrátane sociálnych podnikov a rôznych príspevkov na stimuláciu uchádzačov o zamestnanie a zamestnanie k prijatiu pravidelného plateného zamestnanca, resp. k začatiu samostatnej zárobkovej činnosti, ako aj stimuláciu zamestnávateľov, aby zamestnávali, či už znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, dlhodobo nezamestnaných alebo vôbec uchádzačov o zamestnanie.

Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani ministerka.

Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.