A. Szögedi, poslankyňa: Ďakujem za odpoveď, pani ministerka. Nepoteším, ani neuspokojím ľudí, ktorých sa tento problém bytostne dotýka, ak im budem tlmočiť vašu odpoveď. Sú to hlavne nezamestnaní, ale aj primátori a starostovia v mojom regióne. Ja žijem v okrese Revúca, kde je najväčšia miera nezamestnanosti a myslím si, že tí, ktorí sa zapojili do rôznych druhov práce po novele zákona, tak neviem, či boli dostatočne informovaní. Zdá sa mi, že nie, lebo prichádzam do styku s týmito ľuďmi. Ale ide v podstate o to, že po šiestich mesiacoch aspoň na úrade práce im ponúkajú možno aj pracovné príležitosti vzdialené od regiónu niekoľko 100 kilometrov, pretože v našom regióne široko-ďaleko nie je možnosť zamestnať sa. Hovorili ste o ďalších možnostiach, ktoré možno pre túto skupinu alebo teda tam žijúcich ľudí sú nedostupné alebo proste nerealizovateľné. Teraz v podstate prídu o tých 1 900 korún, aj o tých 5 390 korún. Idú zimné mesiace, keď sa nebudú vedieť zapojiť do ďalšieho procesu, by som tak povedala, a veľký problém s týmto majú hlavne starostovia, ktorí nebudú môcť toľkých zamestnať, totiž u nás je nesmierne veľká miera nezamestnanosti. Zadlžia sa tieto rodiny. Proste pred vianočnými sviatkami si zvykneme popriať veselé Vianoce, nuž, pani ministerka, tieto rodiny budú mať, žiaľ, veľmi smutné Vianoce. Pýtam sa... (Vystúpenie prerušené časomierou.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Nech sa páči, pani ministerka.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne. Všetci sú informovaní o tom, aj tí, ktorí nastúpili na dobrovoľnícku činnosť a najmä z úradov práce boli informovaní starostovia, primátori miest, že vlastne na dobrovoľnícku činnosť by mali byť zamestnaní iba tí, ktorých dokážu využiť mestá a obce v tejto oblasti. Ja v tejto súvislosti pripomeniem, práve v regiónoch Revúca, Rimavská Sobota a Veľký Krtíš sa spúšťajú sociálne podniky, ale na druhej strane tí ľudia neprídu o 1 900-korunový príspevok, pretože môžu prejsť na aktivačné práce. Oni prídu o ten príspevok vo výške 5 390 korún. Ale treba si uvedomiť aj ďalšiu vec. Práve aj v týchto regiónoch sú voľné pracovné príležitosti a je potrebné obsadzovať ľudí aj na vykonávanie opatrovateľskej služby. A nie je možné donekonečna aj pre obce a mestá pripravovať ľudí v rámci, trebárs, osobitného projektu, národného projektu, komunitnej sociálnej práce pripravovať. Tie obce skutočne musia potom vytvoriť aj pracovné príležitosti pre týchto ľudí.

Sú tam ďalšie aktívne nástroje. Ja môžem hovoriť o agentovi, ktorý sprostredkúva prácu a musí poznať všetky voľné miesta v regióne tak, aby vedel tomu uchádzačovi pomôcť. Individuálne plány, osobitne sa venujúce tým skupinám ľudí, ktorí tieto nástroje využívajú. Ale nakoniec, keď už nič iné, tak tu zostáva aktivačná činnosť ako menšie obecné služby a príspevok vo výške 1 900 korún v rámci poberania dávky v hmotnej núdzi. Ale to je tá posledná možnosť, ktorú chceme. Prebiehajú teraz, burzy sú rozbehnuté vo všetkých možných miestach. Bolo pripravených viac ako 500 pracovných príležitostí na východnom Slovensku. V Kráľovskom Chlmci bolo obsadených maximálne 200 miest. Čiže 300 miest zostalo neobsadených. Pani poslankyňa, zastávam názor, že v prvom rade je potrebné obsadiť voľné pracovné miesta a potom môžeme hovoriť o aktivačnej činnosti, či už dobrovoľníckou činnosťou alebo vykonávaním menších obecných služieb.

Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Ďalšiu otázku položil pán poslanec Tibor Lebocký a otázku položil ministrovi pôdohospodárstva Slovenskej republiky pánovi Stanislavovi Becíkovi. Otázka znie: "Vážený pán minister, mohli by ste vzhľadom na stav ohrozenia slovenských lesov informovať plénum NR SR o opatreniach rezortu prijatých na zmiernenie odumierania ihličnatých porastov na Slovensku?"

Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

S. Becík, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem za slovo.

Vážená pani predsedajúca, dámy poslankyne, páni poslanci, na Slovensku možno zdravotný stav ihličnatých lesov hodnotiť ako kritický predovšetkým pri drevine smrek. Hynutie smrečín je vážny problém, ktorý netrápi iba Slovensko, ale trápi aj okolité štáty. Na Slovensku je však tento problém výnimočne akútny. Dôvodom je fakt, že smrek je ekologicky najdôležitejšia drevina, lebo tvorí horské lesy. Smrek má mimoriadne vysoké zastúpenie v našich lesoch od 27 % viac a je súčasne ekonomicky najvýznamnejšia drevina pre spracovateľský priemysel.

K postihnutejším patria lesy v regiónoch Oravy, Kysúc, Vysokých Tatier, Nízkych Tatier a Spiša. Znásobenie intenzity hynutia smrečín spôsobila vetrová kalamita, ktorá postihla lesy na Slovensku v roku 2004 a spôsobila kalamitu viac ako 5,5 milióna kubických dreva a jej nedostatočné spracovanie pre prekážky, ktoré spôsobovali lesníkom nevládne organizácie ochrany prírody v roku 2004 a 2005, kedy sa značná časť kalamity na Slovensku nespracovala, najmä v územiach s 5. stupňom ochrany, ale najmä v rozsiahlych územiach NATURA 2000. Dôsledkom bol vznik rozsiahlej lykožrútovej kalamity, ktorá v tomto roku dosiahla úroveň takmer z roku 2004, to znamená, vyše 5,5 milióna kubíkov dreva a ďalej sa zväčšuje. Predpokladáme, že v roku 2009 bude na Slovensku viac ako 6 miliónov lykožrútovej kalamity tvorenej predovšetkým stojatými chrobačiarmi. Likvidácia tejto kalamity bude mimoriadne náročná a treba sa pripraviť na to, že zastavenie a likvidácia kalamity bude proces trvajúci viac ako 6 - 7 rokov. So situáciou v smrečinách sa oboznámila vláda Slovenskej republiky na svojom výjazdovom zasadnutí v Čiernom Balogu v novembri 2007. Vláda svojím uznesením zaviazala ministra pôdohospodárstva a ministra životného prostredia pripraviť a realizovať komplexné opatrenia, ktoré by zmiernili a následne zastavili hynutie smrečín na Slovensku.

Ministerstvo pôdohospodárstva pripravilo v roku 2008 a následne aj začalo realizovať opatrenia na spomalenie hynutia smrečín, ich postupnú revitalizáciu a konverziu na lesy zmiešané. Tento proces je dlhodobý a ,samozrejme, aj finančne náročný. Ministerstvo na realizáciu opatrení alokovalo v roku 2008 355 miliónov Sk. Ich zdrojom sú dotácie v rámci Programu rozvoja vidieka s cieľom poskytnutia refundácie už vykonaných prác na výkony ochrany lesa. Podporovanými sú najmä biologická, biotechnická a chemická ochrana proti hmyzom, aplikácia prípravkov na ochranu rastlín proti škodlivým organizmom, asanácia zvyškov po ťažbe uhladzovaním, pálením, drvením, štiepkovaním, mechanická asanácia naletených stromov a klasických lapákov, odkvôrňovanie, mechanické ošetrenie alebo chemické ošetrenie alebo pálenie, kladenie a evidencia klasických lapákov.

Na rok 2008 bolo z celkového alokovaného objemu financií 355 miliónov využitých 255 miliónov z Programu rozvoja vidieka a 100 miliónov v rámci rozpočtovej kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky ako štátna pomoc. Stav smrekových porastov sa však v dôsledku lykožrútovej kalamity dramaticky zhoršil aj v roku 2008, preto vláda Slovenskej republiky uložila uznesením č. 716/2008 ministrovi pôdohospodárstva a ministrovi životného prostredia vypracovať návrh legislatívnych, inštitucionálnych a ekonomických opatrení na zmiernenie podkvôrnikovej kalamity v smrečinách na Slovensku.

V súčasnosti sme vypracovali v pôsobnosti rezortu pôdohospodárstva návrh týchto opatrení a prebieha dopracovanie materiálu za účasti zástupcov rezortu životného prostredia. Opatrenia smerujú do dobudovania sústavy právnych predpisov. Ide predovšetkým o požiadavku vypracovania a predloženia návrhu nového zákona o ochrane prírody, vytvárajúceho predpoklad pre zabezpečovanie opatrení na ochranu lesa aj v chránených územiach pri rešpektovaní požiadavky zachovania alebo zlepšenia ochrany predmetu ochrany, zároveň na vytvorenie právneho prostredia smerujúceho k zlepšeniu prístupnosti finančnej pomoci vlastníkov lesov menšej výmery, dobudovanie špecializovanej štátnej správy a orgánu odbornej kontroly ochrany lesa, organizácií ochrany prírody a v neposlednom rade o špecifikáciu finančných požiadaviek na zabezpečenie minimalizácie negatívneho pôsobenia škodlivých činiteľov v smrečinách s cieľom vytvorenia podmienok pre plnenie všetkých požadovaných funkcií lesov. Materiál bude dopracovaný do finálnej podoby do konca tohto mesiaca a predložený na rokovanie vlády Slovenskej republiky v posledný októbrový deň v mesiaci.

Skončil som.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Lebocký, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

T. Lebocký, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, pán minister, skutočne tá odpoveď bola mimoriadne komplexná a odborne erudovane pripravená. Dovoľte mi však povedať ešte jednu takú poznámku. Vy ste v podstate pri riešení tohto závažného problému odsúdený na spoluprácu s rezortom ministerstva životného prostredia. Vždy, keď budete rokovať, nezabudnite na jednu skutočnosť, ktorá je neodškriepiteľná. Veterné kalamity boli na Slovensku aj pred rokom 2004. Konkrétne v roku 1996 bola mimoriadne silná veterná kalamita v oblasti Osrblia. V tomto roku, resp. v následných rokoch sa táto kalamita veterná spracúva v súlade s praktickými poznatkami a v súlade s výsledkami slovenskej lesníckej vedy a výskumu. Po desiatich rokoch je tam krásny, prekrásny les, ktorý je schopný plniť všetky svoje funkcie. A nezabudnite na to, keď budete rokovať s ministerstvom životného prostredia, tento príklad je reálny, je v prírode a možno sa treba spýtať aj na to, či to nie je práve kvôli tomu a v dôsledku toho, že v roku 1996 ešte neplatil zákon o ochrane prírody č. 543/2002 a určité orgány štátnej správy životného prostredia a ochrany prírody nekládli lesníkom prekážky, aby včas asanovali následky veterných kalamít a aby tak zlikvidovali všetky možné ďalšie následné kalamity biologického, teda sekundárneho pôsobenia. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Nech sa páči, pán minister.

S. Becík, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Veterným ani živelným kalamitám sa príroda, samozrejme, v prírode ani les nikdy nevyhne a nevyhneme sa jej. Samozrejme, nikto nepochybuje o tom, že z novembrovej kalamity v roku 2004, keď ľahlo viac ako 5 mil. kubíkov dreva, že by si s tým lesníci boli vedeli poradiť. Vzhľadom na to, že štátna ochrana prírody sa k tomu postavila tak, ako sa postavila, lepšie povedané, zamedzila možnosti lesníkom túto kalamitu spracovať, jej dôsledky tak, ako som v správe uviedol, budeme znášať aj v roku 2009, znášať aj v roku 2010, to znamená, očakáva sa, že v roku 2009 a následne aj v roku 2010 bude kalamitné drevo podkôrnikovej kalamity viac ako v roku 2004 po veternej kalamite. To znamená, že toho bude, očakáva sa okolo 6 mil. kubíkov dreva.

Ja som hovoril, samozrejme, aj na margo štátnej ochrany prírody, že demokracia nie je sloboda bez hraníc, ani sloboda bez zodpovednosti, že s touto otázkou sa budú musieť v prvom rade vysporiadať odborníci, že les nemá len svoju ekologickú, ale má aj svoju ekonomickú funkciu a že tú ekonomickú funkciu, ktorú by sme mali merať v tržbách a kvalite, teda v kvalite vyťaženého dreva a v tržbách za vyťažené drevo, nakoniec budeme merať v opačnom zmysle slova, a to vo vynaložených nákladoch, ktoré budeme potrebovať na ochranu tohto lesa, ktorý nám dnes svojím spôsobom, v úvodzovkách, ťaží podkôrnik a kde budeme musieť vynaložiť nemalé úsilie na to, aby sme ten les ozdravili za prostriedky, ktoré budú mať miliardové rozmery, pretože nie je to záležitosť jedného roka a na druhej strane aj v tomto roku 355 mil. korún bolo potrebné vynaložiť na ozdravenie lesov.

Toľko z mojej strany.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Ďalšiu otázku položil pán poslanec Gábor Gál. Otázku položil ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky a podpredsedovi vlády Slovenskej republiky, pánovi Štefanovi Harabinovi. Otázka znie: "Pán minister, ako pokračujú práce na rekodifikácii civilných kódexov?"

Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

Š. Harabin, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem za slovo, vážená pani predsedajúca. Ďakujem zároveň za otázku pánovi poslancovi Gáborovi Gálovi.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, skutočne ide o odbornú otázku zo strany pána poslanca Gála. Úloha vypracovať kódex všeobecného súkromného práva, teda Občiansky zákonník, vyplýva z Programového vyhlásenia vlády a z Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na roky 2006 až 2010. Ide v podmienkach v Slovenskej republiky už o tretí pokus. Doterajšie dva legislatívne projekty z roku 1998 a 2002 neboli ukončené.

Ministerstvo spravodlivosti, ktorému táto úloha nominálne pripadla, pristúpilo od samého začiatku k jej zodpovednému plneniu. Po vyhodnotení všetkých doterajších skúseností z minulosti, vrátane negatívnych, sústredilo ministerstvo svoju pozornosť k vytvoreniu potrebných personálnych, organizačných a materiálnych podmienok, ktoré sú základným predpokladom pre prípravu kódexu. Primerane tomu bola 24. januára 2007 vymenovaná 19-členná rekodifikačná komisia zložená z popredných odborníkov z oblasti teórie legislatívy i aplikačnej praxe. Komisia od samého začiatku pracuje veľmi intenzívne a systematicky, postupuje podľa časového a obsahového harmonogramu.

V prvej fáze vypracovala návrh legislatívneho zámeru kodifikácie súkromného práva v máji 2008. Ešte pred zaradením do medzirezortného pripomienkového konania bol tento návrh predložený na posúdenie a diskusiu odbornej verejnosti, a to na konferencii usporiadanej ministerstvom spravodlivosti v dňoch 5. až 6. júna 2006 v Trenčianskych Tepliciach, na ktorej sa zúčastnilo okolo 100 predstaviteľov právnej vedy, odborníkov zo všetkých oblastí aplikačnej praxe i pracovníkov legislatívy. Konferencia pozitívne prijala predložený návrh legislatívneho zámeru. Všetky materiály z konferencie boli v krátkom čase sprístupnené širokej odbornej i občianskej verejnosti v podobe samostatnej knižnej publikácie v septembri 2008. Medzitým si Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky dvakrát vyžiadal osobitnú informáciu o stave prác na novom kódexe.

Tretia informácia ústavnoprávnemu výboru o zapracovaní pripomienok do návrhu legislatívneho zámeru sa pripravuje. V nadväznosti na to bol návrh po určitých úpravách postúpený do medzirezortného pripomienkového konania, ktoré skončilo 16. septembra 2008. V súčasnosti prebieha vyhodnotenie pripomienok, vrátane rozporového konania o zásadných pripomienkach s tým, že do konca októbra 2008 budú všetky akceptované pripomienky zapracované a takto upravený návrh legislatívneho zámeru bude v novembri 2008 postúpený Legislatívnej rade a následne vláde Slovenskej republiky. Po jeho schválení nastane druhá fáza spočívajúca vo vypracovaní paragrafového normatívneho znenia nového Občianskeho zákonníka. Poznamenávam, že v každom štádiu legislatívnych prác chce rekodifikačná komisia postupovať tak, že je otvorená každej odbornej diskusii a aj pripravená prijať námety, pripomienky i návrhy prinášajúce lepšie riešenia čiastkových i koncepčných otázok v snahe, aby v konečnom dôsledku nový kódex bol vo svojej podobe všeobecne akceptovaný širokou odbornou i občianskou verejnosťou.

Vedení snahou vytvoriť čo najkvalitnejšie legislatívne dielo s európskymi dimenziami, pripisujeme veľký význam kontaktom, porovnávaniu, výmene skúseností a poznatkov so zahraničnými ustanovizňami a odborníkmi. Osobitne to platí o susedných krajinách, ktoré sa rovnako snažia o transformáciu tohto kódexu. Ide o Česko, Maďarsko, Poľsko, ktoré v podstate v tých istých podmienkach pripravujú nové občianske zákonníky. Lepšie povedané, nachádzajú sa po ôsmich až desiatich rokoch nepretržitých legislatívnych prác už v záverečnom štádiu legislatívneho procesu. Ako som spomínal, u nás už dvakrát boli práce prerušené bez akéhokoľvek záveru, vyslovene len z politických dôvodov.

Pokiaľ ide o procesný kódex, ministerstvo spravodlivosti nad rámec Plánu legislatívnych úloh vlády zhromažďuje podnety z aplikačnej praxe a v primeranej dobe plánuje vyhodnotiť aj ostatnú rozsiahlejšiu novelu Občianskeho súdneho poriadku, a tým aj vyhodnotiť efektívnosť jednotlivých procesnoprávnych inštitútov.

Ministerstvo spravodlivosti nepredpokladá, že počas tohto volebného obdobia predloží návrh nového procesného kódexu a nepovažovalo by to ani za správne, pretože stále sa zefektívňujú niektoré inštitúty a do platného kódexu sa zasahuje aj v spojitosti s návrhmi iných zákonov, napr. novelizáciou zákona o Policajnom zbore v súvislosti s domácim násilím, ktorý predpokladá rozhodnutie sudcu do 48 hodín, vrátane víkendov. Ďalej napríklad so vstupom do eurozóny je nevyhnutná ďalšia novela Exekučného poriadku a s transpozíciou smerníc súviseli aj tri ostatné novely Občianskeho súdneho poriadku.

Na porovnanie možno uviesť, že Česká republika za obdobie od roku 1989 prijala spolu 97 noviel Občianskeho súdneho poriadku. Ministerstvo by rovnako nepovažovalo za správne, ak by nový procesný kódex bol prijatý pred prijatím nového hmotnoprávneho kódexu Občianskeho zákonníka. K tomu, aby sa náležite upravilo uplatňovanie práv a povinností na súde, je vhodné poznať, kto a aké práva má. Pokiaľ ide o kódex pre správne súdnictvo, ministerstvo spravodlivosti má ambíciu predložiť do medzirezortného pripomienkového konania na budúci rok samostatný súdny poriadok pre správne súdnictvo.

Vážená pani predsedajúca, skončil som.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády.

Pán poslanec Gál, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie. Ďakujem. Ďakujem, pán podpredseda vlády.

Ďalšiu otázku položil opäť pán poslanec Gábor Gál. Otázku položil ministrovi vnútra Slovenskej republiky a podpredsedovi vlády Slovenskej republiky, pánovi Robertovi Kaliňákovi. Otázka znie: "Pán minister, kedy dôjde k nejakej zásadnej zmene v oblasti registrácie motorových vozidiel, keďže táto agenda už dlhodobo robí problémy našim občanom ohľadom časovej náročnosti?"

Nech sa páči, pán podpredseda vlády, odpovedajte.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec Gál, myslím si, že ako starostlivý poslanec sa o túto problematiku zaujímate, už v priebehu roku 2007 sme na túto tému spolu diskutovali. Chcem vás ubezpečiť, že aj osobitne v meste Galanta vlastne spracúvame projekt, ktorý je pokračovaním projektu, ktorý sme spúšťali po roku 2007 tak, ako som vás už bol býval o tejto otázke informoval.

Základom úspechu pre pokrok v tej otázke, na ktorú sa pýtate, je vlastne zavedenie nového elektronického systému evidencie vozidiel, ktorý spolu s ostatnými evidenciami dokladov a bežnej občianskej agendy, teda predovšetkým občiansky, pas, vodičský preukaz, zbrojné preukazy a aj evidencia bude organizovaná vždy na osobitnom pracovisku, ktoré bude mať, ľudovo tomu hovoríme, na princípe banky, to znamená, či už s lístočkami, či už s dostatočne navýšeným počtom obyvateľov a hlavne veľmi urýchlená evidencia. To znamená, pracujeme na tom intenzívne do konca volebného obdobia. Aj keď to nie je súčasťou programového vyhlásenia vlády, máme záujem, aby väčšina okresných miest bola funkčná už na novom systéme. Veľmi citlivo vnímame situáciu, bezpochyby v Galante, v Bratislave aj v niektorých ďalších mestách, kde priestorové vybavenie Policajného zboru nie je dostatočné, aby sme mohli vybavovať občanov Slovenskej republiky úplne pohodlne.

Faktom však je, že táto agenda je absolútnou prioritou rezortu vnútra, aby sme čo najviac priblížili vlastne vybavovanie občanom v takej rýchlosti, aby boli spokojní. Osvedčili sa všetky jednotné kontaktné pracoviská, ktoré máme už vybudované. Príklad spomeniem, jedno z posledných v Bardejove, ktoré bolo otvorené, sa ukázalo po prvých mesiacoch, že absolútne stačí absorbovať všetky návaly a tlaky, ktoré sú z pohľadu počtu zmeny či už dokladov alebo vozidiel a netvoria sa tam nikdy dlhé rady, pretože každý z občanov si príde v priebehu dňa vybrať svoj lístok, ktorý ho presne zaradí, kedy a kam vlastne má prísť. A všetky tieto negatívne rady, o ktorých vlastne vy ste hovorili, aj sa pýtate v otázke, sú už na niektorých okresoch odstránené.

Takisto vlastne prispeje k tomu aj navýšenie počtu. Je to jedno z mála pracovísk, kde na rozdiel od ostatných, kde redukujeme počty administratívnych pracovníkov, tu prichádza k navýšeniu a príde k navýšeniu pracovníkov, čo, samozrejme, spolu s technikou bude znamenať definitívne vyriešenie tohto problému a dostane sa na úroveň 21. storočia.

Toľko z mojej strany. Skončil som, pani predsedajúca.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Gál, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

G. Gál, poslanec: Áno, Ďakujem pekne. Pán minister, dve také otázočky. Jednak, že stále potom ešte predbieha kontrola, fyzická kontrola čísel niekde, povedzme, na parkoviskách. Tieto kontroly robia už v rámci toho nového systému policajti z dopravného inšpektorátu alebo robia to pracovníci, ktorí sú pri tých prepážkach. To je prvá otázka.

Druhá otázka. Kde pôjde k navýšeniu? Pôjde zvlášť na dopravných inšpektorátoch alebo pôjde o navýšenie počtu pracovníkov pri týchto prepážkach?

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Predovšetkým osobitne na tých miestach, ktoré sa zaoberajú práve evidenciou, pretože samotný dopravný inšpektorát má množstvo ďalších úloh, ktoré činí a už neviažeme takúto službu k okresnému riaditeľstvu. Keďže významných miest popri okresných mestách je viac, tak, samozrejme, napríklad okres Humenné, policajný okres Humenné bude mať, samozrejme, svoje zlúčené pracoviská ako v Snine, tak aj v Medzilaborciach. To isté platí aj pre ostatné okresy, kde budú samostatné pracoviská, kde poväčšine už sú, len nie v dostatočnej výbave tak fyzické, ako pracovné sily, aj priestorové.

Samozrejme, otázka kontroly VIN čísel, či už motora alebo karosérie, je vždy otázkou problémovou, ktorú sme tu riešili aj z pohľadu kontroly originality. Je nutné, aby sme fyzicky autá kontrolovali aspoň tým, aby sme dokázali, či čísla uvedené sú adekvátne bezo zmeny, neboli vykonané zmeny na tomto aute. Ale budú na to presne určení pracovníci, ktorí vlastne vykonajú tú kontrolu a postúpia to tým, ktorí budú a mali by tú kontrolu vykonať priamo za tými prepážkami, ako to vy voláte a tak to vlastne aj je. Bol by som rád ešte, pán poslanec, prepáčte, keď sa k tomu opäť vrátime, dajme tomu v prvej polovičke budúceho roku, môžeme urobiť nejaké nové konštatovanie o tom, ako ten proces postupuje.

Ďakujem pekne za otázku. Skončil som, pani predsedajúca.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády.

Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Beáta Sániová. Otázku položila ministrovi zahraničných vecí Slovenskej republiky pánovi Jánovi Kubišovi, ktorého bude zastupovať pán Harabin. Otázka znie: "Minulý týždeň 16. a 17. 10. 2008 ste, pán minister, navštívili Kazachstan, Astanu, kde sa konala ministerská konferencia Spoločný svet. Ako jediný z európskych ministrov zahraničných vecí ste spolupredsedali v paneli o ohniskách napätia a nestability. Vážený pán minister, môžete bližšie priblížiť toto stretnutie, ale aj záujem republiky Kazachstan o spoluprácu so Slovenskou republikou? Ďakujem za vašu odpoveď."

Nech sa páči.

Š. Harabin, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Vážená pani predsedajúca, vážená pani poslankyňa, vážené dámy, vážení páni, hlavným cieľom konferencie Spoločný svet, pokrok prostredníctvom diverzity, ktorá sa konala v rámci iniciatívy Aliancie a civilizácií pod záštitou OSN, bolo prostredníctvom dialógu prispieť k zlepšeniu vzájomného pochopenia medzi kultúrami, predovšetkým medzi západom a islamským svetom v multikultúrnom svete. Medzikultúrny a medzináboženský dialóg považujeme za veľmi dôležitý z mnohých dôvodov, v neposlednom rade aj vzhľadom na migráciu obyvateľstva, v dôsledku ktorej je spoločná existencia týchto a iných kultúr každodennou realitou v mnohých krajinách Európskej únie. Naopak, nekomunikácia môže plodiť vzájomné nepochopenie a konflikty. Aj fóra, akým bola konferencia Spoločný svet zorganizovaná kazašskou stranou, sú dôležitými príspevkami do potrebného medzikultúrneho dialógu.

Pokiaľ ide o druhú časť vašej otázky, týkajúcej sa spolupráce Slovenskej republiky s Kazachstanom, zvýšenie jej intenzity vychádza z objektívnych potrieb oboch krajín. Výrazné zvýšenie vzájomnej obchodnej výmeny za posledné dva roky viac ako o 100 %... (Ruch v pléne.) Mám dokončiť?

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Nie, ďakujem. Prepáčte, pán podpredseda vlády, ale čas určený na hodinu otázok uplynul.

Preto končím tento bod programu. Zároveň vyhlasujem krátku technickú 5-minútovú prestávku. Ďakujem.

(Technická prestávka.)

(Po prestávke.)

 

 

 

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní 3. dňa 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky druhým čítaním o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Zalu a Oľgy Nachtmannovej na vydanie zákona o zásluhách Andreja Dubčeka. (Správne má byť Alexandra Dubčeka.)

Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 721 a informáciu výborov máte ako tlač 721a.

Teraz dávam slovo poslancovi Borisovi Zalovi, aby návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán poslanec.

B. Zala, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v druhom čítaní uvediem niekoľko základných dôvodov, pretože čo je zaujímavé, už v prvom čítaní po mojom zdôvodnení bola dosť obsiahla a vyčerpávajúca diskusia k tomuto bodu programu, taká, ako zvykne byť práve v druhom čítaní, preto z tohto pohľadu mám trochu uľahčenú úlohu, a preto mi len dovoľte zopakovať pár základných vecí, prečo som presvedčený, že Alexander Dubček z viacerých dôvodov patrí do zostavy osobností, ktoré si Slovensko a jeho občania chcú uctiť zákonom.

Okrem tých základných vecí, o ktorých som hovoril - o jeho zásluhách vo vzťahu k demokracii, k národnej slobode, ako aj k presadzovaniu ľudských práv - by som v túto chvíľu chcel len spomenúť aj to, že okrem všetkých týchto vecí bol aj prvým politikom, ktorý udal veľmi výrazný tón na pozitívne nové a pozitívne hodnotenie aj takých významných osobností, ako bol Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban a to práve začiatkom 60. rokov, v čase, keď bolo treba prekonávať deformáciu, ktorú komunistická ideológia aj do hodnotení našich osobností priniesla.

O tom, že Alexander Dubček je výrazným, alebo bol výrazným slovenským vlastencom, nemožno vôbec pochybovať ani v kontexte toho, že sa veľmi aktívne zúčastnil aj na Slovenskom národnom povstaní. Postavil sa veľmi razantne voči čechoslovakistickým deformáciám už koncom 50. rokov a veľmi výrazne otváral priestor pre Slovákov, ktorí chceli Slovensko postaviť do rovnoprávnej pozície s českým národom, a to nielen z hľadiska národného hodnotenia, ale aj z hľadiska štátoprávneho usporiadania, tam je otázka spustenia toho procesu federalizácie, ktorý napokon vyústil vytvorením Slovenskej republiky.

Myslím si, že týmto rozvíjal aj veľmi výrazný odkaz Milana Rastislava Štefánika za nové dôstojné postavenie Slovákov v štáte alebo vo federatívnom usporiadaní rovného s rovným. To bola v tom čase koncepcia, ktorá predstavovala maximálne možné požiadavky na vyrovnanie v rámci slovensko-českých vzťahov.

Nepochybne Dubčekovi treba dať a vzdať hold aj ako mužovi jedinečného humanizmu, ktorý na Slovensku otváral priestor pre odvážne hľadania. Nielen v politickej oblasti, ako som spomínal na minulej schôdzi, teda v prvom čítaní tejto diskusie, ale aj otváral priestor na odvážne hľadania v oblasti vedy, predovšetkým historickej vedy, kde znovu vytvoril priestor na otvorenie diskusie o slovenskej histórii a o hodnote jednotlivých postáv v slovenskej histórii, ktoré sa významne zaslúžili práve o národnú emancipáciu. Oproti novotnovskému čechoslovakizmu, ktorý tu dominoval ešte aj v 60. rokoch, Dubček otvoril priestor pre to, aby sa mohlo diskutovať a vytvárať priestor pre našu slovenskú národnú interpretáciu dejín a histórie.

Myslím si, že tento prvý podnet napokon otvoril aj výrazný priestor pre rozlet v oblasti filmu, literatúry, umenia, kultúrneho života na Slovensku, ktorý bol obdivovaný napokon aj z českej strany a českí intelektuáli nám nepochybne závideli už začiatkom 60. rokov, že sme takto otvorili priestor pre slovenské aktivity.

V neposlednej miere treba spomenúť a minule sa tu nehovorilo o tom, že mal Alexander Dubček veľmi pozitívne stanovisko aj k rozvíjaniu a obnoveniu poslania cirkví, kresťanských cirkví, samozrejme, na Slovensku a iných záujmových spoločenstiev. Bolo prirodzené v jeho aktivite napriek obmedzeniam, ktoré boli dané medzinárodnou situáciou a dominanciou sovietskej moci tu, že otvára priestor na vznik pluralitnej slovenskej spoločnosti, ktorý sa napokon za jeho priamej účasti dokončil v roku 1989.

Dovoľte mi preto v tejto súvislosti už neopakovať ďalšie veci, ktoré sme tu počuli. Každý vnímavý, koho to zaujíma, pozná tieto argumenty. Dovoľte mi na záver povedať len toľko a celkom otvorene, že sme mali diskusie aj s inými poslaneckými klubmi. Už v prvom čítaní v diskusii vzniklo niekoľko návrhov, ktoré smerovali k tomu, aby sa neopakovalo umiestnenie busty Alexandra Dubčeka vzhľadom na to, že máme jeho bustu umiestnenú pred Národnou radou na Námestí Alexandra Dubčeka. Myslím si, že v tomto zmysle a v tomto kontexte nie je problém súhlasiť a ja ako predkladateľ aj s mojou kolegyňou Nachtmannovou súhlasíme s pozmeňujúcim návrhom, ktorý vznikol pri prerokovaní vo výboroch a ktorý hovorí o tom, že priznanie týchto mimoriadnych zásluh Alexandra Dubčeka vyjadruje busta, ktorá je umiestnená na rovnomennom námestí pred budovou Národnej rady Slovenskej republiky a k tejto buste sa iba pridá pamätná tabuľa, na ktorej sa uvedie spomínaný text v § 1. Čiže nebudeme zmnožovať a opakovať, aby nám skutočne nevznikla komická situácia. Myslím si, že je to dostatočné vyjadrenie úcty a my ako predkladatelia s kolegyňou Nachtmannovou s týmto návrhom budeme súhlasiť.

Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre kultúru, médiá pánovi poslancovi Dušanovi Jarjabkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Nech sa páči, pán poslanec.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predkladateľ, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vás oboznámil s informáciou o výsledku prerokúvania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Zalu a Oľgy Nachtmannovej na vydanie zákona o zásluhách Alexandra Dubčeka vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky druhom čítaní.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1021 zo 17. septembra 2008 pridelila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Zalu a Oľgy Nachtmannovej na vydanie zákona o zásluhách Alexandra Dubčeka na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali výbory, ktorým bol pridelený, nasledovne: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 487 z 15. októbra 2008 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 379 z 15. októbra 2008 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcim návrhom uvedeným v prílohe uznesenia. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením č. 153 zo 14. októbra 2008 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť.

Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto informácie vyplýva tento pozmeňujúci návrh:

K § 2. § 2 znie: "Priznanie mimoriadnych zásluh Alexandra Dubčeka uvedených v § 1 vyjadruje busta Alexandra Dubčeka umiestnená na rovnomennom námestí pred budovou Národnej rady Slovenskej republiky, ku ktorej sa umiestni pamätná tabuľa, na ktorej sa uvedie text: "Alexander Dubček sa zaslúžil o demokraciu, o slobodu slovenského národa a o ľudské práva."."

Táto zmena reaguje na fakt, že busta Alexandra Dubčeka už existuje pred budovou Národnej rady Slovenskej republiky.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto informácie rokoval 21. októbra 2008 o spoločnej správe výborov s odporúčaním výborov predmetný návrh zákona schváliť.

Spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní gestorský výbor neschválil, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Z uvedeného dôvodu spoločný spravodajca Dušan Jarjabek podá informáciu o výsledkoch rokovania výborov podľa § 80 rokovacieho poriadku. Toľko spravodajská informácia.

Vážená pani predsedajúca, vážená pani podpredsedníčka, otvorte, prosím, rozpravu v druhom čítaní.

Ďakujem za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku.

Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa prihlásila do rozpravy pani poslankyňa Košútová, pán poslanec Palko. Ešte niekto má záujem prihlásiť sa do rozpravy? Nie. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

A slovo má pani poslankyňa Košútová. Nech sa páči.

M. Košútová, poslankyňa: Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, obrátila sa na mňa so žiadosťou starostka obce Uhrovec pani inžinierka Mačeková, aby som vás oboznámila s listom, ktorý adresujú rodáci Alexandra Dubčeka z obce Uhrovec tejto snemovni.

"Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, v minulých dňoch ste v prvom čítaní prerokovávali návrh zákona o zásluhách Alexandra Dubčeka. Už predtým ste prerokovali a schválili okrem iného aj zákon o zásluhách Andreja Hlinku. Úprimne vítame iniciatívu, aby sa aj pomocou legislatívnej úpravy pripomínali významné osobnosti našich moderných dejín. Aj podľa našich regionálnych skúseností to má význam pri výchove mladej generácie k vlastenectvu, k osvojovaniu si humanistických a civilizačných hodnôt, ktoré naše osobnosti ctili a ktoré ovplyvnili naše miesto medzi demokratickými krajinami sveta a Európy. Dovoľte však byť úprimní a otvorení. Rozprava a diskusia, ktorá prerokovanie návrhu zákona sprevádzala, nás okrem mnohých pozitívnych a reálne kritických pripomienok prekvapila, ba aj rozhorčila. Prekvapila najmä niektorými tzv. argumentmi, ktoré sa pri hodnotení života Alexandra Dubčeka používali. Nemienime ale polemizovať, veď nie sme všetci rovnakí.

Dovoľte ale, vážené pani poslankyne a páni poslanci, aj nám, aby sme vyjadrili svoje postoje a vzťah k Alexandrovi Dubčekovi, ktorý je tak ako aj Ľudovít Štúr rodákom z našej obce Uhrovec a sme na obidvoch hrdí a vážime si ich. Mnohí naši spoluobčania si ešte na Alexandra Dubčeka pamätajú alebo ho poznajú, jeho životné postoje a osudy z rozprávania svojich rodičov a blízkych. V ich povedomí je ako slušný a dobrý človek, ktorý robil politiku, ktorej sme rozumeli, človek, ktorý ako rozprával, tak aj konal a žil. Vyrástol zo skromných sociálnych pomerov tak ako väčšina jeho generácie, ale aj v najvyšších funkciách zostával taký istý, ako bol. Azda podľa niekoho až zbytočne. Nepoužíval tvrdé slová, silové prvky a hľadal kompromis. Snáď pre niekoho je to zase prejav slabosti. Nešlo mu o osobné zbohatnutie, ale o dobro pre všetkých občanov a pre niekoho je to možno naivita.

Tešili sme sa z každej jeho návštevy v našej obci, na rozhovory a besedy s ním. Boli otvorené, kritické, overoval si, ako spoluobčania vnímajú jeho politiku. Aj on sa vyvíjal, mnohé spoznával na vlastných trpkých životných skúsenostiach. Mali sme ho radi, lebo sme cítili, že je jedným z nás. Na jeho politiku spomíname len v dobrom. Má zásluhy o pozdvihnutie nášho národného povedomia, na rozvoj Slovenska, sporil sa o tom s Antonínom Novotným, usiloval sa zmeniť totalitu na demokraciu, sporil sa s Brežnevom a jeho maršalmi a 20 rokov potom musel žiť v izolácii, zbavený mnohých ľudských a občianskych práv. Ale vydržal a od svojich názorov neustúpil.

Po novembri 1989, a už aj predtým, ako jeden z prvých hovoril o spoločnom európskom dome a urobil veľa pre náš vstup do európskych štruktúr. Precestoval mnohé krajiny sveta, otváral dvere hospodárskym a kultúrnym kontaktom. On, evanjelik z Uhrovca sa niekoľkokrát stretol s hlavou katolíckej cirkvi, morálnou autoritou Jánom Pavlom II. a vždy si porozumeli.

Takýchto príkladov by sme mohli uvádzať ešte mnoho. Ale za všetko asi hovoria mnohé vyznamenania a čestné doktoráty popredných svetových univerzít Washington, Bologna a ďalšie.

Ak bol teda Alexander Dubček taký, ako ho vykresľujú často aj tí, čo v tom čase ešte nežili, alebo neboli nútení niesť takú zodpovednosť za osud a životy, najmä mladej generácie, tak ako on, tak ako si vysvetliť, že po mnohých rokoch po jeho smrti stále zostáva jednou z najuctievanejších osobností našich dejín, na ktorú sme spolu s Ľudovítom Štúrom a Milanom Rastislavom Štefánikom, ktorí sú podľa prieskumov verejnej mienky, ako to čítame v našej tlači, občania Slovenska najviac hrdí.

Isteže, aj Alexander Dubček sa dopúšťal chýb a omylov, ale vždy si ich vedel priznať a usiloval sa o och nápravu. Ideálom a hodnotám, s ktorými vstupoval do verejného života, ako sociálna spravodlivosť, humanizmus zostal verný, a preto si ho ctíme a vážime. Pri príležitosti výročia pamätných udalostí Alexandra Dubčeka naša obec pripravuje a organizuje už po mnohé roky rôzne podujatia, nielen domáceho, ale aj medzinárodného charakteru. Prichádzajú k nám priatelia najmä z krajín Vyšegradskej štvorky, ale aj početné delegácie z iných krajín. Navštívia jeho rodný dom a pamätnú izbu. Vždy pritom o Alexandrovi Dubčekovi vyjadrujú sa s úctou a vážnosťou. Vysoko oceňujú jeho osobnosť, jeho záujem o život a jeho odkaz.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, nechceme poučovať a uvádzať jeho životopis, ale proste chceli sme vám ako voleným zástupcom občanov vyjadriť aspoň stručne aj náš názor a stanovisko.

S úctou rodáci Alexandra Dubčeka z obce Uhrovec."

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)