M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Vladimíra Palka sa prihlásili pani poslankyňa Jana Vaľová, pán poslanec Róbert Madej, ďalej pán poslanec Jozef Halecký a pán poslanec Pavol Goga.
Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo dávam pani poslankyni Jane Vaľovej.
J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Pán Palko, ak tu príde potopa, tak tá potopa tu bola po čase vašej vlády a Smer doniesol záchranné člny. A hneď vám poviem prečo. Zrušili ste valorizáciu prídavkov na deti. (Hlasy a šum v sále.) Zrušili ste ju. My sme ju zaviedli a ešte to kritizujete. Záchranný čln. Keď ste prišli druhýkrát do vlády, 22 sociálnych zákonov, ktoré ste schválili, ste vzápätí zrušili. Ejha, pozrime sa, akí sociálni boli títo, ktorí vládli.
A teraz, pán Palko, ak som dobre rozumela, povedali ste, že na Slovensku sa rodí o 300 tisíc detí menej. Ja neviem, čo vy už máte s tými deťmi, alebo či sa vám to dvakrát zobrazuje, pretože ja som si našla v Novom čase presnú štatistiku, koľko detí sa narodilo, ale je tam vážny rozdiel. V roku 1995 sa na Slovensku narodilo 61 668 detí a v roku 2007 to bolo 54 424. Rozdiel je 7 244. No, ku 300 tisíc to je skutočne neskutočné zobrazenie. Tak ja by som chcela povedať, nehádžme tu len tak cifry, nehovorme tu o nejakých katastrofách, ale prv si prečítajme štatistiky, lebo skutočne my tento národ tu ideme úplne poblázniť, čo vy rozprávate a ja si myslím, že ten národ si zaslúži, aby poslanec ovládal a mal správne informácie.
Ďakujem. (Šum v sále.) To je jedno, či z Nového času alebo odkiaľ, ale je to štatistický údaj.
M. Hort, podpredseda NR SR: Poprosím, aby ste diskutovali cez mikrofón cez faktickú poznámku, keď chcete reagovať, kolegovia a kolegyne.
Pán poslanec Róbert Madej, nech sa páči.
R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Pán poslanec Palko, ja si myslím, že síce nápad naviazať dôchodkové zabezpečenie, zabezpečenie občanov na to, koľko majú deti, je možno mediálne zaujímavý a populárny, možno je aj konzervatívny, ale myslím si, že nie je správny. Nie je, nie je sociálny, pán poslanec Palko, nie je tam solidarita medzi občanmi a ešte jedna veľmi dôležitá vec, jedna veľmi dôležitá vec, pán poslanec, možno dve.
Prvá motivovať len peniazmi a takýmto spôsobom a vyčleňovať iných, ktorí za to nemôžu, nie je správne. A to som sa dotkol toho druhého dôvodu. Môžete nastavovať podmienky akokoľvek, ale sú proste ľudia medzi nami, ktorí nemôžu mať deti. Možno by veľmi radi chceli, ale nemôžu. A v dôchodkovom systéme ich takto znevýhodňovať by určite nebolo správne. Preto si myslím, že či sa vám páči prvý pilier, alebo nepáči, tak naviazať to na zásluhovosť za odpracované roky, výšku vymeriavacieho základu, z ktorého sa platilo, je určite správnejšie tak, ako je to teraz.
Ďakujem pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Jozef Halecký. Nech sa páči.
J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. S prvou časťou vystúpenia pána poslanca Palka môžem plne súhlasiť. Skutočne, nepriaznivá demografická situácia je dôvod na zavedenie druhého piliera a na jeho existenciu. Takže toto je fakt, ktorý odôvodňuje celý ten dvojpilierový systém. Chcem sa však zastaviť pri časti, či je spravodlivý, nespravodlivý tento systém. Nechcem vynášať rozsudok, že druhý pilier je lepší, alebo je spravodlivejší, len sa zastavím pri otázke dedenia. Je to pravda, že niektorí sporitelia, nie je ich veľa, zhruba okolo 20 %, možno u nich sa využije fenomén dedenia. Ale vzhľadom na tých 1,5 milióna v prvom pilieri je to správne? Aby jedna skupina tých, čo si zabezpečujú dôchodok, v prípade nepriaznivých okolností mohli dediť financie, ich ďalší príbuzní mohli dediť financie a aby princíp solidarity nefungoval, aby tí, čo sú v prvom, nemohli dediť? Nechcem hovoriť, či je to správne, či nie, ale zrejme ako jedno z lákadiel, aby ten druhý pilier bol príťažlivý, tento fenomén zapracoval. Z tohto dôvodu aj poznatok, že 40 % financií v prípade dedenia sa môže dať na ruku, 60 % musí ísť na dôchodok na anuitu. Je to tiež správne, aby financie, ktoré sú z verejných zdrojov, ktoré by sa mali použiť na dôchodok, aby sa mohli dať na ruku a využiť na kúpu auta, stavbu domu a podobne? Myslím si, že tiež je to otázka.. (Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.)
M. Hort, podpredseda NR SR: Posledný prihlásený s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka je pán poslanec Pavol Goga. Nech sa páči.
P. Goga, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán poslanec, vy ste si v úvode položili otázku, kde budeme všetci o dvadsať rokov. No, ja neviem ani, kde budem zajtra poobede. A chcem povedať iba toľko, že možnosť vystúpiť z II. piliera neberte ako povinnosť, ale ako možnosť občana. Nech sa rozhodne občan aj v duchu finančnej situácie, ktorá je momentálne vo svete.
A teraz mi dovoľte povedať jednu otázku, aj nie možno takú básnickú. Kto nakoniec zaplatí prípadné straty dôchodcovských spoločností, ak nie občan a aj ten, ktorý nie je a nechcel byť v druhom pilieri? Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: S reakciou na faktické poznámky sa prihlásil pán poslanec Vladimír Palko. Nech sa páči.
V. Palko, poslanec: Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa Vaľová, ja som uviedol číslo, že dnes je na Slovensku o tristo tisíc detí do pätnásť rokov menej ako pred desiatimi rokmi a toto sedí. Toto sedí. Čiže, pani poslankyňa, ja už som vám tohto roku z tohto miesta raz povedal, že si sedíte na uškách a toto stále platí. Toto stále platí. Ale ja vám to môžem ešte potom vysvetliť.
A k pánu Madejovi, pozrite sa, vy podporujete stále I. pilier, čím ďalej, tým viacej, ale veď I. pilier je založený na tom, že štát zoberie zamestnancovi, či chce, či nechce, zoberie mu nejaké peniaze a dá ich okamžite úplne cudzím ľuďom na dôchodok. Čo je zlé na tom, keby ten zamestnanec mohol byť, keby mal právo, aby bol solidárny najprv so svojimi vlastnými rodičmi, až potom s tými ostatnými. Lebo viete, tá vlastnosť priebežného piliera je veľmi zvrátená. Čím žena viacej prispieva k tomu, že v budúcnosti bude mať kto prispievať do priebežného piliera, to znamená, čím má viacej detí, no tak tým ona je sama viac trestaná a má nižší dôchodok. A čo je na tomto sociálne, čo je na tomto spravodlivé? To ja neviem. A treba si postaviť otázku, či tá príčinnosť neplatí aj naopak, že priebežným systémom ten sociálny štát vlastne demotivuje ľudí, aby mali deti.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Palko bol posledným prihláseným do rozpravy písomne.
A teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne - predpokladám, že toto je rozprava - ústne pán poslanec Ivan Mikloš, pán poslanec Rudolf Bauer, pán poslanec Štefan Kužma, pani poslankyňa Klára Sárközy, pán poslanec Ivan Štefanec, pán poslanec Jozef Burian, pán poslanec Jozef Halecký. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
A slovo má ako prvý pán poslanec Ivan Mikloš. Nech sa páči.
I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, pani ministerka, vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, vážení hostia, všetci doterajší rečníci, ktorí rečnili z radov opozície, či už teraz pri druhom čítaní zákona alebo pri skrátenom konaní, alebo pri prvom čítaní zákona, zdôrazňovali tú kľúčovú a podstatnú vec, že tento zákon, ktorý otvára II. pilier, ktorého cieľom je oslabiť II. pilier a dokonca je to kvantifikované v štátnom rozpočte zámerom dostať z neho stopäťdesiattisíc ľudí, že takýto zákon, takýto zámer je veľmi, veľmi nezodpovedný, že do budúcna vytvára obrovský problém udržateľnosti dôchodkového systému. Obrovský problém práve toho, na čo sa odvoláva pri odôvodňovaní skráteného konania, že ide o ústavné právo zabezpečiť dostatočný príjem v starobe. Týmto zákonom, tým, čo robíte, ohrozujete dostatočný príjem v starobe z jednoduchého dôvodu, pretože posilňujete priebežný I. pilier, ktorý bude neufinancovateľný z dôvodu predpokladaného demografického vývoja. To je proste fakt, ktorý musím povedať, že s úžasom sledujem, ako dokážete popierať aj tento fakt. Tento fakt proste vyplýva z matematiky. Vyplýva z demografických prognóz, ktoré sú dlhodobé demografické prognózy, ktoré sú jedny z najpresnejších dlhodobých prognóz. A popierate, nechcete vidieť problém, ktorý tu je a ktorý neriešite, ale ktorý, naopak, prehlbujete.
Zopakujem to, čo som povedal vo faktickej poznámke. Vy porovnávate stále, resp. argumentujete tým, že sú tu riziká pri investovaní na finančných a kapitálových trhoch. Áno, to nikto nepopiera, že isté riziká tu sú, preto sú tam mechanizmy, ktoré v zákone sú a ktoré sú postačujúce, postačujúce aj na to, aby čelili dôsledkom takej krízy, ktorá je významná, je veľká a ktorú dnes svetová ekonomika, finančnej krízy, ktorú dnes svetová ekonomika zažíva.
Ale na jednej strane teda hovoríme o rizikách, a keď viacerí z vás argumentovali americkými fondmi, tak treba zdôrazniť, že porovnávate neporovnateľné. Porovnávate neporovnateľné, pretože čo sa amerických fondov týka, tie, ktoré mali problémy, tak išlo väčšinou o podnikové fondy, ktoré neboli zďaleka tak zabezpečené, ani tak diverzifikované a neboli tam tie poistky, ktoré my v našom systéme dnes máme.
Chcem sa vyjadriť k dvom veciam, ktoré považujem za dôležité a chcem sa vyjadriť ku konkrétnym argumentom, ktoré sa používajú najmä zo strany predsedu vlády, ale predpokladám, že sa budú a aj tu, v rokovacej sále viackrát zazneli z úst viacerých koaličných poslancov. Jedným z takých, a to budem presne citovať, príkladov, ktoré sa vláda, vládna koalícia snaží používať, je Island. Predseda vlády Robert Fico 21. októbra povedal, citujem: " Pozrite sa, čo sa stalo na Islande. Toto isté sa kedykoľvek môže stať aj ľuďom v druhom pilieri na Slovensku, lebo nikto za nič neručí."
Takže po prvé, nie je pravda, že nikto za nič neručí, pán predseda vlády by si mohol prečítať zákon.
A po druhé, tak ako predseda vlády zavádzal, neviem, či vedome, alebo nevedome, ale skôr si myslím, že vedome, ako vedome klamal, že DSS-ky sú to isté ako nebankové subjekty a pokračoval v tom dokonca aj po tom, keď to poprel guvernér Národnej banky, tak zavádza aj pri tomto tvrdení. Pretože tak ako pri nebankových subjektoch v prvej vlne vyháňania ľudí z druhého piliera, tak aj pri používaní Islandu nielenže to nie je pravda, ale je to presne naopak.
Čo sa stalo na Islande? Na Islande sa stalo to, že skrachoval štát, pretože nezodpovedne hospodáril, pretože viac míňal, ako tvoril, a pretože si čím ďalej, tým viac požičiaval. Mimochodom, robil vo veľkom to, čo vy viac a viac začínate robiť, čoho jasným svedectvom je rozpočet na budúci rok, v ktorom míňate jednorazové príjmy, nafukujete príjmy a v ktorom chcete míňať peniaze, ktoré si ľudia nasporili. Čiže áno, islandská ekonomika skrachovala, ale skrachovala z dôvodu nezodpovednej, nekompetentnej politiky vlády. A dôchodkové fondy na Islande boli nie tými, ktoré spôsobili krach islandskej ekonomiky, ale tými, ktoré zachraňovali islandskú ekonomiku. A, poviem aj konkrétne ako. Asociácia penzijných fondov súhlasila na žiadosť vlády Islandu 4. októbra, že jej členovia, ktorí predstavujú takmer všetky penzijné fondy na Islande, predajú polovicu svojich zahraničných aktív a nakúpia islandské vládne obligácie, aby financovali, aby zachraňovali z peňazí, ktoré nasporili ľudia na svoje penzie, aby zachraňovali islandskú ekonomiku. Chcete jasnejší dôkaz toho, že slová Roberta Fica, keď argumentuje Islandom a straší Islandom za účelom vyháňania ľudí z druhého piliera, sú nielen falošné a nepravdivé, ale presne opačné, ako bola realita? Čiže, nakoniec jedinými finančnými inštitúciami na krachujúcom Islande, ktoré dokážu pomôcť krajine, ktorá sa ocitla pred krachom, sú práve penzijné fondy, ktoré sú u nás napádané aj s využitím islandského argumentu.
Objavil sa ďalší prípad, ktorý už tu zaznel z opozičných rád, Argentína. V Argentíne vraj krachuje druhý pilier. No, krachuje. Vláda ho znárodňuje. Tam sa vláda aspoň nehanbí povedať, znárodňujeme tieto peniaze, berieme ich bez náhrady, ideme ich minúť. Vy to robíte kulantnejšie, vy otvárate II. pilier, strašíte Islandom. Určite, ja som presvedčený o tom, že budete meniť podmienky, pretože inak by ste stopäťdesiattisíc ľudí zo systému nedostali. Fabulujete, že však či to bude päťstopäťdesiat, nie je isté, lebo v materiáloch ministerstva práce sa uvádza od tridsať do stopäťdesiat, ale v rozpočte už máte zapísané v príjmoch aj vo výdavkoch príjmy desať miliárd korún, sedem priamo, ktoré vezmete z účtov ľuďom a tri to budú navyše, ktoré tí ľudia, ktorí odídu, nebudú už platiť na svoje účty, ale počas budúceho roka budú platiť do Sociálnej poisťovne. Čiže, fabulujete tridsať, stopäťdesiat, ale idete minúť peniaze stopäťdesiat tisícok ľudí, ktorí podľa vás odídu z II. piliera.
Argentína - čo sa stalo v Argentíne? Pravdou je, že Argentína krachuje podobne ako Island, dokonca možno ešte horšie, a pravdou je, že Argentína krachuje kvôli nezodpovednej a nekompetentnej vláde, ktorá robí podobné kroky, aké vy vo väčšej, stále väčšej miere, nie v tej miere ako v Argentíne, chvalabohu, zatiaľ nie, ale stále vo väčšej miere začínate robiť aj vy. A argument, ktorý som aj tu začul z radov vládnych strán, ktorý je, musím povedať, že pravdivý, ale to je len "A", argument je, že hodnota argentínskych penzijných fondov za posledný rok klesla o štyridsať percent. Tento argument je pravdivý. Len ste nedopovedali "B". Prečo klesla hodnota argentínskych penzijných fondov o štyridsať percent? No preto, že zhruba pred piatimi rokmi, keď argentínska vláda podobným spôsobom riešila nedostatok zdrojov, akým riešite vy teraz, tak zhruba pred piatimi rokmi argentínska vláda, resp. parlament zmenil zákon tak, že donútil argentínske penzijné fondy nakupovať štátne obligácie Argentíny tak, že museli tvoriť štátne obligácie Argentíny až 70 % ich portfólia a potom pokračujúcou nezodpovednou politikou znehodnotil, resp. zvýšil významné riziko týchto vládnych obligácií, riziko ich návratnosti a splatnosti a štát týmto rozhodnutím spôsobil tento 40-percentný pokles. Čiže nádherná, nádherná politika, ktorá, dúfam, že vás nebude motivovať k nasledovaniu a opakovaniu. Najskôr štát spôsobí problém svojím rozhodnutím, a potom tento problém využije na to, že už tie fondy dorazí úplne a znárodní ich.
Takže, ak Island a Argentína sú niečoho príkladom, ak o niečom svedčia, tak sú len príkladom dôsledkov nezodpovednej a nekompetentnej politiky, aká hrozí zo strany vlády Roberta Fica aj na Slovensku. Doteraz sa vám vládlo veľmi dobre. Viete, ísť na bicykli z kopca, ešte aj s vetrom v chrbte, je ľahké. (Potlesk.) Mať 10-percentný rast ekonomiky, to je nádhera, len zrazu sa nám profil krajiny, zdá sa, mení, bude treba ísť po rovine, možno aj do kopca a vietor začína fúkať oproti nám. Namiesto toho, aby ste hľadali reálny program, skutočné riešenia, ktoré krajine pomôžu, ktoré jej dajú nový impulz, aby ďalej rástla, keď už život z reforiem sa pomaly míňa, efekt života z reforiem, namiesto toho volíte presne opačný postup.
Najkrajšie to ilustruje, že žijete, doteraz žila vláda z reforiem, dáva vývoj ekonomického rastu. Mali sme ekonomický rast v roku 2007 10,4 %. Váš odhad, odhad vašej vlády na rok 2009 bez zohľadnenia dôsledkov svetovej finančnej krízy bol 6,5 %. Teraz Národná banka už tvrdí, že to bude 5,3 %, komerčné banky tvrdia, že to bude ešte menej, že to bude od 3 do 5 %. Opakujem, bez zohľadnenia dôsledkov svetovej finančnej krízy ste odhadovali 6,5 %, čo je pokles z 10,4 % v roku 2007 na 6,5 % v roku 2009 a pokles bude, zdá sa, ešte výraznejší. Ekonomika by potrebovala výraznejšie rastové stimuly, rastové impulzy. Čo robíte vy? Aká je realita politiky vašej vlády? Robíte to, že zhoršujete podnikateľské prostredie, robíte to, že zhoršujete konkurencieschopnosť Slovenska a slovenskej ekonomiky.
Pred necelým rokom sme si pripomenuli 15. výročie vzniku Slovenskej republiky a slovenská vláda vydala pekné vyhlásenie, s ktorým, musím povedať, že sa stotožňujem. To vyhlásenie nebolo dlhé, bolo veľmi jasné a hovorilo, že kľúčovou prioritou vlády v podmienkach globalizácie je udržiavať a ochraňovať národnú identitu Slovenskej republiky a zvyšovať konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky v globálnej konkurencii. Myslím si, že s tým, na tomto by sme sa mohli zhodnúť, že to je veľmi dobre zadefinovaný cieľ v neustále sa globalizujúcom svete. No ale aká je realita z hľadiska zvyšovania tej konkurencieschopnosti, o ktorej hovoríme? Pred pár dňami Svetové ekonomické fórum vydalo správu o konkurencieschopnosti krajín sveta. V tomto rebríčku si Slovensko pohoršilo a pohoršilo si o 4 miesta. Za rok sme spadli v tomto rebríčku o 4 miesta, horšie už dopadlo z krajín Vyšehradskej štvorky len Maďarsko, ktoré spadlo o 14 miest, ale napríklad konkurencieschopnosť globálna Českej republiky sa nezmenila a globálna konkurencieschopnosť Poľska klesla o 1 miesto. Najviac nám vyčítajú zostavovatelia tohto rebríčka, alebo tvrdia, že najväčšou príčinou poklesu tejto konkurencieschopnosti je zhoršovanie podnikateľského prostredia, je vysoké daňové a odvodové, najmä odvodové zaťaženie, sú ďalšie nedostatky v oblasti zlých rozhodnutí o verejných výdavkoch, ale je to najmä rastúca korupcia, rastúci klientelizmus, zhoršovanie podnikateľského prostredia a najväčšia príčina je v zhoršovaní pružnosti trhu práce.
Vážené dámy, vážení páni, v pružnosti trhu práce sme sa prepadli z 15. miesta na svete na 65. miesto. Za dva roky tejto vlády v pružnosti trhu práce sa slovenská ekonomika prepadla z 15. na 65. miesto. Medzi ekonómami je zhoda v tom, že pružnosť trhu práce je jeden z kľúčových predpokladov konkurencieschopnosti a dokonca po vstupe Slovenska do Európskej menovej únie po zavedení eura dôležitosť pružnosti trhu práce je ešte dôležitejšia a stúpa rádovo oproti situácii, keď sme mali vlastnú menu, a keď sme mali aj vlastnú menovú politiku.
Na tomto vám chcem ilustrovať, že to, čo je dôležité, aby v takejto situácii zodpovedná vláda robila, je robiť prorastové opatrenia, zabezpečovať, aby ekonomický rast bol vysoký a udržateľný nie pre ekonomický rast ako-taký, ale preto, že len pri dosahovaní vysokého a udržateľného ekonomického rastu vieme zvyšovať platy, vieme zvyšovať životnú úroveň, vieme zvyšovať zamestnanosť, vieme zvyšovať kvalitu života. Čo robí vláda? Robí presný opak. Zhoršuje podnikateľské prostredie a dôkazy na to som, myslím si, že uviedol.
Čiže v dôsledku tohto, v dôsledku zlej a nekompetentnej a nezodpovednej hospodárskej politiky bude výsledkom takejto politiky nižší ekonomický rast, výsledkom takejto politiky bude aj nižšia zamestnanosť, aj to, že ľudia budú strácať prácu. To, že vysoký ekonomický rast sa dá udržať, že to nie je len teoretická možnosť, o tom najlepšie svedčia konkrétne príklady krajín, ako je Írsko alebo Estónsko, ktoré dokázali zabezpečiť nielen vysoký, ale aj udržateľný ekonomický rast. Počas obdobia desiatich, ale aj viac ako desiatich rokov dokázali udržať ekonomický rast na úrovni 8 až 10 %. Prečo to nie sme schopní urobiť my? Viete prečo? Pretože vláda nerobí rozumnú politiku. Pretože krajiny, ktoré dokázali udržať dlhodobo vysoký ekonomický rast, neustále zlepšovali podnikateľské prostredie, nie zhoršovali, zvyšovali pružnosť trhov, najmä pružnosť trhu práce, nie znižovali. Bojovali proti korupcii a klientelizmu, snažili sa peniaze v rozpočte dávať do tých oblastí, ktoré zabezpečujú ekonomický rast, ktoré zabezpečujú konkurencieschopnosť ich ekonomík.
Týmto zákonom, ale aj zákonom o štátnom rozpočte robíte presný opak toho, čo Slovensko potrebuje. Vláda sa hrdí tým, že na tlačovej konferencii predseda vlády povedal, že predkladá rozpočet s historicky najnižším deficitom a že vraj plníme Pakt rastu a stability. Neplníme. Neplníme a znižovanie deficitu je fikcia, je to fikcia preto, že 17 mld. Sk v tomto rozpočte, 17 mld. Sk sú jednorazové príjmy, z ktorých väčšina, 10 mld. Sk má byť zabezpečená týmto zákonom, o ktorom teraz rokujeme a ktorý má priniesť, ktorého podľa názoru jediným účelom je zobrať ľuďom peniaze, ktoré majú, ktoré si sporia na svojich účtoch a minúť na výdavky. A dalo by sa to chápať, keby vláda mala zmysluplné ciele, keby mala zmysluplné priority, že chce minúť viac, ale nedostatok peňazí, dámy a páni, nie je problém, nedostatok peňazí nie je problém, čoho najlepším svedectvom je to, že na budúci rok bude mať vláda, na príjmoch rozpočtu je o 130 mld. Sk viac, ako rozpočtovala vláda v roku 2006. Čiže posledný rok našej vlády sme rozpočtovali o 130 mld. Sk menej, ako rozpočtujete v príjmoch vy na budúci rok. Predtým to bolo 262 mld. Sk, teraz to bude 392 mld. Sk, čiže o 50 %, o takmer 50 % viac peňazí sa rozpočtuje v príjmoch na rok 2009, ako bolo rozpočtovaných na rok 2006. Takže tieto čísla jasne svedčia, že nie je nedostatok peňazí. Problém je v tom, že neefektívne míňate peniaze, problém je v tom, že usporadúvate tendre, ktoré sú zmanipulované a netransparentné a že sa desiatky miliárd korún míňajú nie v prospech ľudí, ale v prospech rôznych skupín, rôznych podnikateľských skupín a potom vám to nevychádza inak než tak, že na to, aby ste formálne, zdôrazňujem, formálne, naplnili záväzky zo znižovania deficitu, tak vymyslíte otvorenie druhého piliera a vyhnanie 150 tisíc ľudí z tohto systému. A toto je ten zásadný problém, toto je zásadný problém a zásadný dôvod, prečo sme proti tomuto zákonu. Pretože znamená okradnutie ľudí, pretože znamená, či sa vám to páči, alebo nie, že vy tých ľudí donútite, pretože hovoriť dnes, že to bude slobodné rozhodnutie ľudí, pričom predseda vlády používa také lživé argumenty ako v prvom prípade o nebankových subjektoch a ako teraz o Islande alebo Argentíne, ktoré som jasne dokumentoval, že nepravdivé sú, je jasným dôkazom toho, že ide o účelový krok, že ide o krok, ktorý vám má nahnať do štátneho rozpočtu a do verejných rozpočtov omnoho, omnoho viac peňazí.
Viacerí z vás hovoria, že veď sa ukáže, veď ľudia sa rozhodnú. Koľko ľudí by podľa vás vystúpilo z II. piliera, ak by v prvej vlne nebola predĺžená minimálna doba sporenia z 10 na 15 rokov? Nikto z nás nevie, koľko presne, ale som si istý, že menej. Áno, boli prípady ľudí, ktorí možno neuvážene, možno na základe reklamnej kampane dôchodcovských správcovských spoločností vstúpili a pritom mali možno päť rokov do dôchodkového veku, boli aj také prípady a myslím si, že v týchto prípadoch umožniť ľuďom, aby vystúpili, nebolo zlé, ale tá možnosť tu bola. Tá možnosť tu bola, pričom ale za veľmi nefér považujem, že ste menili podmienky, že ste predlžovali minimálnu dobu sporenia, pretože ľudia sa rozhodovali vtedy, keď sa rozhodovali aj podľa toho, že tá doba sporenia bola 10 rokov, nie 15 rokov. Viete, že ešte o tom stále nerozhodol Ústavný súd, napriek tomu, aj keď doteraz ste to nepriznali otvorene, už pani ministerka začína hovoriť o tom, že, áno, tá doba sporenia by mala byť najmenej 30 alebo 35 rokov. Takže vyháňate ľudí z druhého piliera a ja som presvedčený, že tak ako ste ich vyháňali nielen strašením a nepravdivými argumentmi, ale aj zmenou podmienok, neférovou, nesystémovou zmenou podmienok, že v tom budete pokračovať a budete to robiť aj teraz.
A chcem teda povedať aj to, že takýmto spôsobom sa snažíte plniť napríklad Pakt rastu a stability a tvrdíte, že budeme mať pokles deficitu verejných financií z 2,2 % na 1,7 %. Ale chcem vás upozorniť, že nebudeme. Pretože takéto triky, takéto triky neplatia, pretože metodika, podľa ktorej sa posudzuje znižovanie deficitu a podľa ktorej sa hodnotí Pakt rastu a stability, na takéto finty myslí. Myslí preto, že skutočné zníženie deficitu sa považuje zníženie štrukturálneho deficitu, ktorý sa okrem iného očisťuje o jednorazové príjmy. A príjmy z titulu zmenšenia druhého piliera, z titulu vyhnania 150 tis. ľudí z druhého piliera sú jednorazovými príjmami a teda v metodike Európskej únie započítavané do príjmov nebudú. Takisto ako nebudú započítavané ďalšie príjmy 7 mld. Sk, ktoré plánujete získať z predaja majetku. Vy tvrdíte, že neprivatizujete. V štátnom rozpočte máte 7 mld. Sk príjmov z predaja majetku, najmä v rezorte pôdohospodárstva, ale aj v envirofonde, aj inde. A započítavate si príjmy, započítavate si príjmy z tohto predaja majetku, teda z tejto privatizácie aj do príjmov, aj do výdavkov a aj na základe tohto tvrdíte, že máte nižší deficit. Zase sú to jednorazové príjmy. Jednorazové príjmy sa aj preto nezapočítavajú do znižovania deficitu, že je nezodpovedné jednorazovými príjmami kryť opakujúce sa výdavky. A to vy robíte a idete robiť.
Takže dovoľte, aby som zhrnul a ukončil svoje vystúpenie tým, že návrh zákona, vládnej novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení považujeme za jeden z najhorších zákonov, jeden z najhorších zákonov, ktoré budú mať veľmi vážne negatívne dôsledky pre ľudí, nielen pre tých ľudí, ktorých vyženiete z druhého piliera, ale pre všetkých ľudí. Jeden z veľmi negatívnych zákonov, ktorý bude mať nielen tieto dôsledky, ale ktorý bude mať aj vážne rozpočtové dôsledky, ktorý naruší dlhodobú udržateľnosť verejných financií a považujeme ho predovšetkým za zákon, ktorý ohrozuje to, čím vy argumentujete ako dôvodom, prečo ho predkladáte. Vláda tvrdí, že tento zákon predkladá preto, aby naplnila ústavné právo ľudí na dôstojný život v starobe a na dostatočný príjem v starobe. Presný opak bude výsledkom.
Preto všetci poslanci za SDKÚ - DS, aj ja osobne budeme hlasovať proti tomuto zákonu a chcel by som zdôrazniť, že každý, kto za takýto zákon zahlasuje, preberá na seba politickú zodpovednosť za problémy, ktoré z tohto titulu vzniknú.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Ivana Mikloša sa prihlásili: pán poslanec Burian, ďalej Katarína Tóthová, Jozef Halecký, Róbert Madej, Jana Vaľová, Štefan Zelník. Štefan Zelník je posledný prihlásený s faktickou poznámkou. Uzatváram možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami.
Vážené kolegyne, kolegovia, na 17.00 hodinu máme dohodnuté hlasovanie. Faktické poznámky pustíme po hlasovaní, teraz vyhlasujem prestávku do 17.05 hodiny a prosím všetkých, ktorí sa nachádzajú v priestoroch parlamentu, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme o 17.05 hlasovať.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
P. Paška, predseda NR SR: Kolegyne, kolegovia, pani poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, aby ste zaujali svoje miesta, budeme pokračovať hlasovaním.
V prvom čítaní teraz bude pani poslankyňa Košútová uvádzať hlasovanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 193/2005 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti v znení zákona č. 295/2007 Z. z.,
je to tlač 769.
M. Košútová, poslankyňa: Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku predložený vládny návrh prerokovať v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 131 prítomných, 76 za, 55 sa zdržalo.
Návrh sme postúpili do druhého čítania.
M. Košútová, poslankyňa: Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru, výboru Národnej rady pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Dajte, prosím, hlasovať.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 133 prítomných, 105 bolo za, 1 proti, 27 sa zdržalo.
Návrh sme pridelili do výborov a určili lehoty na prerokovanie.
Pán predseda výboru, pán poslanec Slabý uvedie v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215, je to tlač 803.
(Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov.)
J. Slabý, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 134 prítomných, 69 za, 54 sa zdržalo, 11 nehlasovali.
Konštatujem, že sme návrh postúpili do druhého čítania.
J. Slabý, poslanec: Ďakujem. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 135 prítomných, 109 bolo za, 1 proti, 25 sa zdržalo.
Konštatujem, že sme schválili návrh a pridelili sme zákon do výborov a určili lehoty.
Teraz budeme hlasovať v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004. Pán poslanec Valocký bude spravodajcom.
(Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.)
J. Valocký, poslanec: Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 134 prítomných, 76 za, 55 proti, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.
Návrh sme postúpili do druhého čítania.
J. Valocký, poslanec: Pán presedajúci, prosím, dajte hlasovať tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.
Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 134 prítomných, 82 za, 8 proti, 44 sa zdržalo.
Návrh sme pridelili výborom a určili lehoty.
Pán poslanec Jozef Mikuš bude teraz uvádzať hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Júliusa Brocku, Moniky Gibalovej a Jozefa Šimka na zmenu zákona č. 595, je to tlač 784.
(Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Brocku, Moniky Gibalovej a Jozefa Šimka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.)
J. Mikuš, poslanec: Ďakujem, pán predseda. V rozprave nikto nevystúpil so žiadnym pozmeňujúcim návrhom, takže odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku o tom, že prerokuje návrh v druhom čítaní. Dajte, prosím, hlasovať.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 135 prítomných, 59 za, 5 proti, 71 sa zdržalo.
Nebudeme pokračovať v druhom čítaní.
Pán poslanec Bačík uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu poslanca Jána Kvorku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 241 o meste Martin.
Je to tlač 778.
(Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Kvorku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1994 Z. z. o meste Martin ako centre národnej kultúry Slovákov.)
B. Bačík, poslanec: Ďakujem. Pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden z poslancov, preto prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 134 prítomných, 122 za, 11 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Konštatujem, že sme návrh zákona postúpili do druhého čítania.
B. Bačík, poslanec: Pán predseda, prosím, dajte ...
P. Paška, predseda NR SR: Pán spravodajca, chvíľočku vás poprosím. Dámy a páni, skúsme sa koncentrovať na hlasovanie. Nech sa páči, pán spravodajca.
B. Bačík, poslanec: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený poslanecký návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj s tým, že určené výbory poslanecký návrh zákona prerokujú v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o pridelení návrhu do výborov a o lehotách.
(Hlasovanie.) 135 prítomných, 128 za, 1 proti, 5 sa zdržali, 1 nehlasoval.
Konštatujem, že sme schválili pridelenie a lehoty na prerokovanie.
Pán Viliam Jasaň uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu poslancov pána Pučíka, Kondróta a Kovačócyho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 473 o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti, je to tlač 794.
(Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rudolfa Pučíka, Maroša Kondróta a Mariána Kovačócyho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) v znení zákona č. 330/2007 Z. z. a mení zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.)
V. Jasaň, poslanec: Ďakujem. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 135 prítomných, 79 za, 21 proti, 35 sa zdržalo.
Návrh sme postúpili do druhého čítania.
V. Jasaň, poslanec: Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výboru určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 30 dní a gestorskému výboru do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.